Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011542
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011542.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., o návrhu
prokurátora na uloženie ochranného liečenia, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 24.
apríla 2025, o sťažnosti A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7Nt/95/2024 zo dňa
14. novembra 2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s a sťažnosť A. B. z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 13. augusta 2024 pod sp.
zn. Pv 401/24/3304 návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou A. B.,
voči ktorému bolo uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom
pod ČVS:ORP-344-MY-NM-2024 zo dňa 06. júla 2024 v spojení s uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. Pv 401/124/3304 zo dňa 05. augusta 2024 vznesené
obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom
v predmetnom uznesení. Následne bolo proti menovanému podľa § 215 odsek 1 písm. e)

Tr. poriadku uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
Pv 401/124/3304 zo dňa 13. augusta 2024 zastavené trestné stíhanie z dôvodu jeho nepríčetnosti.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2024 po vypočutí dotknutej
osobyA.B.,rozhodoluznesenímsp.zn.7Nt/95/2024tak,žepodľa§73odsek1a§74odsek1Trestného
zákona v spojení s § 299 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku, uložil A. B. ochranné psychiatrické

liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení podal A. B. sťažnosť. V rámci písomného odôvodnenia
sťažnosti uviedol, že sa s predmetným rozhodnutím nestotožnil. Zo správ ošetrujúcich lekárov
PsychiatrickejnemocnicePhilippaPinelajednoznačnevyplynulo,žejehozdravotnýstavjestabilizovaný,
dodržiava liečebný režim a rešpektuje nastavenú liečbu. A. B. nesúhlasí so záverom súdu, že je jeho

pobyt na slobode nebezpečný, a teda ani so záverom znalkyne C. A. v tejto otázke. Podľa jeho
názoru účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou. V prípade ambulantnej formy
liečenia by na stabilizáciu jeho zdravotného stavu a dodržiavanie režimu ochranného liečenia dohliadal
predsa ošetrujúci lekár. A. B. poukazuje primárne na závery z lekárskych správ ošetrujúcich lekárov
zo zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je umiestnený, nakoľko títo sú s ním v dennom kontakte, sú
oboznámení s priebehom jeho liečby a zlepšením jeho zdravotného stavu. A. B. ďalej vo svojej sťažnosti

uviedol, že do zdravotníckeho zariadenia už nepatrí a v kolektíve s ostatnými pacientami sa necíti byť
seberovný. Do domova sociálnych služieb nechce ísť, a to aj z dôvodu, že má zabezpečené svojevlastné bývanie na C., v ktorom sa dokáže sám o seba postarať a jeho pobyt na slobode nebezpečný nie
je. Pani znalkyňa C. A. sa vo svojom odbornom vyjadrení síce priklonila k ústavnej forme ochranného
liečenia, avšak bez toho, aby ho prišla vyšetriť, či ohliadnuť. Má za to, že na tento záver znalkyne

bolo nevyhnutné aspoň krátke vyšetrenie jeho zdravotného stavu s prihliadnutím na lekárske správy.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek 1 písm. a)
Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie, a aby vo veci sám konal a rozhodol
tak, že A. B. ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, alebo aby podľa § 194 odsek
1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a uložil orgánu, proti ktorého rozhodnutiu

sťažnosť smeruje, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade podanej sťažnosti A. B., ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 17. januára 2025, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 24. apríla 2025
podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie,
ktorémupredchádzaloazistil,žesťažnosťjeprípustná,podanáoprávnenouosobou,včasinasprávnom

mieste, avšak nie je dôvodná.

Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 odsek 2
písm. c) alebo § 40 odsek 1 písm. c) Trestného zákona alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa§74odsek1Tr.zákonamožnoochrannéliečenieústavnouformouuložiťlenakjepobytpáchateľa
na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu
duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného
liečenia.

Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že predpokladom v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia pre uloženie ochranného liečenia osobe, ktorá nie je trestne zodpovedná, je spáchanie
činu inak trestného, či nepríčetnosť páchateľa činu inak trestného, alebo pokiaľ je pobyt páchateľa činu
inak trestného na slobode nebezpečný. Pokiaľ ide o samotný skutok, jeho spáchanie menovaným má

krajský súd preukázané trestným oznámením D. D., ktorý dňa 06. júla 2024 do zápisnice o trestnom
oznámení vypovedal, že menovaný sa mu v inkriminovaný deň vyhrážal takým spôsobom, že vyšiel
na cestu a začal vykríkať, že ho zlikviduje, že sa o neho postará, že ho dá do poriadku, že aby vyšiel
von. Menovaný pritom mal v ruke sekeru, pričom sa s ňou približoval k chatke poškodeného D.. Na
toto trestné oznámenie následne nadväzuje aj výpoveď poškodeného v prípravnom konaní v postavení

svedka dňa 07. júla 2024, kedy vypovedal v podstate totožne. Ďalej bolo prihliadnuté k výpovedi A. B.
v postavení podozrivej osoby z prípravného konania dňa 06. júla 2024, kedy vypovedal, že v prípade
stíhaného skutku húkal na osobu, ktorá mala okuliare. Húkal lebo mal pootvorené dvere. Tiež potvrdil,
že mal sekeru. Z vyššie uvedených dôkazov má krajský súd za preukázané, že stíhaný skutok sa stal,
a že ho spáchal A. B., a že tento skutok inak vykazuje objektívne znaky skutkovej podstaty trestného

činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. a) Tr. zákona.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil žiadne pochybenie v procesnom postupe okresného súdu
ani v jeho vecných zisteniach a ním zodpovedajúcom právnom závere, ktorý premietol do výrokovej

časti napadnutého uznesenia. Okresný súd správne a podrobne v odôvodnení napadnutého uznesenia
vysvetlil, z akých konkrétnych zistených skutočností vyplýva, že pobyt A. B. na slobode považuje súd
za nebezpečný, nakoľko zo znaleckého posudku č. XX/XXXX od C. E. A. vyplynulo, že menovaný
v súvislosti so stíhaným skutkom nie je trestne zodpovedný, nakoľko je nepríčetný. Znalkyňa uviedla, že
menovaný v prípade stíhaného skutku nevedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania

a svoje konanie nemohol ovládať, resp. ovládacie schopnosti boli pod vplyvom schizoafektívnej
poruchy kompletne vymiznuté. Znalkyňa konštatovala, že pri zistenej duševnej poruche u menovaného
(schizoafektívna psychóza - manického typu), sa táto prejavuje v zrýchlení psychomotorického tempa,
odbrzdením zábran, deliberáciou pudového konania a agresivitou. Pre uvedené skutočnosti, resp. pre
jeho diagnózu, ako aj vzhľadom na priebeh skutku (vyhrážanie sa so sekerou) potom možno správne

predpokladať, že pobyt A. B. na slobode je skutočne nebezpečný. V prípade menovaného sú však
dané aj ďalšie dôvody spočívajúce v jeho osobe resp. povahe duševnej poruchy, pre ktoré nemožno
očakávať, že ambulantná forma splní účel. Z odôvodnenia znaleckého posudku č. XX/XXXX tiež
vyplynulo, že menovaný nemá racionálny náhľad na svoje ochorenie respektíve nemá pocit ochorenia.U menovaného bol súčasne zistený sklon k zneužívaniu alkoholu, respektíve rozvinutá chorobná
závislosť na alkohole a zvýšenie alkoholovej tolerancie. Negatívny dopad na menovaného môže mať aj
tá skutočnosť, že nemá žiadne zázemie, je rozhádaný s celou rodinou a nemá mu kto pomôcť, pričom

odmieta nástup do domova sociálnych služieb. Tu je tiež potrebné poukázať, že aj absencia blízkej
osoby, ktorá by takpovediac mala pod dohľadom menovaného, nedáva krajskému súdu predpoklad, že
ambulantná forma liečenia bude dostatočná. Vzhľadom na uvedené znalkyňa C. E. A. navrhla nariadiť
menovanému ochrannú psychiatrickú liečbu ústavnou formou. K námietke menovaného, že znalkyňa
ho mohla pri podaní odborného vyjadrenia aspoň krátko vyšetriť, krajský súd uvádza, že znalkyňa

mala možnosť menovaného vyšetriť v rámci príprav znaleckého posudku. Menovaný je pre ňu teda
osoba, s ktorou mala po odbornej stránke relevantný kontakt, a teda je vecou odborne zdatnej osoby,
aby vedela uviesť, či sa vie kvalifikovane vyjadriť k otázkam, ktorých zodpovedanie požaduje súd, na
základe lekárskych správ, prípadne či je nevyhnutné aj osobné vzhliadnutie a vyšetrenie osoby. Hoci z
lekárskych správ z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela týkajúce sa doterajšieho priebehu liečby
vyplynulo, že psychický stav menovaného je stabilizovaný, kooperuje a dodržiava režim, zároveň však

uviedli, že nariadenie ochranného liečenia ambulantnou formou ponechávajú na zvážení súdu. Napriek
odporúčaniuzdravotníckehozariadeniasavzhľadomnauvedenédôvodyspočívajúcevjehoosoberesp.
povahe duševnej poruchy, krajský súd stotožnil so záverom znalkyne C. E. A. v odbornom vyjadrení,
v ktorom odporučila súdu uložiť A. B. ústavnú formu ochranného liečenia. Krajský súd preto dospel k
záveru, že okresný súd na podklade informácii, ktoré mal ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia

k dispozícii, a ktoré tvorili obsah spisového materiálu, rozhodol správne a zákonne.

Napadnuté uznesenie okresného súdu teda krajský súd vyhodnotil ako zákonné a dôvodné, a preto
rozhodol tak, že sťažnosť A. B. podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.