Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121204792
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom
Hattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, právne zastúpený: Mgr. Oliver Krist, advokát so sídlom
Kýčerského 7, 811 05 Bratislava 1 proti žalovanému v 1. rade: Ing. T. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom
E. ulica XXX/XX, XXX XX E. - H. a žalovanému v 2. rade: Ing. Q. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom F.
XXXX/XX, XXX XX A. - B. V., obaja právne zastúpení: JUDr. Igor Huna, advokát so sídlom Tranovského
57,84102Bratislava-mestskáčasťDúbravka,ozaplatenie18378,33euraspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného v 1. rade a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-413 zo dňa

27.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-490 zo dňa
13.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-413 zo dňa 27.05.2022
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-490 zo dňa 13.09.2022 v
napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.

31Cb/41/2021-413 zo dňa 27.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
31Cb/41/2021-490 zo dňa 13.09.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4, 831 03 Bratislava,
IČO: 17 318 378 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,spoločnosť Plastcom, spol. s r.o.“ alebo aj
ako ,,spoločnosť“) proti žalovanému v 1. rade: Ing. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ulica XXX/XX,
XXX XX E. - H. (ďalej aj ako ,,J.. T. B.“) a žalovanému v 2. rade: Ing. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V. (ďalej aj ako ,,Ing. Q. S.“, obaja spolu aj ako ,,žalovaní“), o zaplatenie

18 378,33 eura s príslušenstvom, uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 18 378,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14 033,90
eura od 13.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 1 676,83 eura od 28.08.2021 do zaplatenia a zo sumy 2
667,60 eura od 24.11.2021 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd rozhodol s poukazom na § 134, § 135a ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 369 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 420, § 442 ods. 1, ods. 3, § 563 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“) a čl. 5, § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215, § 218 ods.
1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
14.04.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 14 033,90

eura s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody. Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou
zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiel: Sro vložka číslo 903/B, má
štyroch spoločníkov, a to Ing. Q. S., Ing. T. B., Ing. C. Q. a Ing. Q. K., ktorí sú súčasne konateľmi
spoločnosti. V mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Všetci štyria konatelia sú
súčasne i zamestnancami spoločnosti na pozíciách odborných riaditeľov. Žalobca tvrdil, že žalovaní

ako konatelia približne od roku 2014 začali stále častejšie vykonávať svoju pôsobnosť v spoločnosti
spôsobom odporujúcim zákonu a spoločenskej zmluve a uskutočňovať viaceré neoprávnené činnosti
zamerané najmä na posilnenie svojej rozhodovacej pozície v spoločnosti a súčasné poškodenie druhých
dvoch konateľov a spoločníkov Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Dôvodil, že neoprávnená činnosť žalovaných
bola uskutočňovaná v rôznych podobách a na rôznych úrovniach. Spočiatku to boli najmä rôzne
formy znemožňovania riadneho výkonu činnosti druhým dvom konateľom a spoločníkom, ich účelové

znemožňovanie, ohováranie a osočovanie v rámci e-mailovej komunikácie pred zamestnancami,
prípadne i šikanovanie zamestnancov, ktorí boli v rámci organizačnej štruktúry priamo podriadení týmto
dvom konateľom. Žalobca tvrdil, že jedným z protiprávnych postupov žalovaných, ktorým sa snažia
zväčšiť svoje rozhodovacie kompetencie a poškodiť Ing. Q. K. a Ing. C. Q., je neoprávnené prijímanie
smerníc platných pre celú spoločnosť tak, že ich neoprávnene schvaľovali títo dvaja konatelia bez

vedomia a súhlasu zvyšných dvoch konateľov. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade si od roku 2014
neoprávnene prisvojil schvaľovanie smerníc v rámci riadiacej dokumentácie SMK (systém manažérstva
kvality) s tvrdením, že je na to oprávnený ako zamestnanec a v tomto neoprávnenom konaní ho
výslovne podporuje žalovaný v 2. rade. Žalobca zdôraznil, že hoci rozhodovanie o obchodnom vedení
(kam patrí i rozhodovanie o predpisoch platných pre celú spoločnosť) by v súlade so zákonom a

spoločenskou zmluvou malo patriť do pôsobnosti všetkých konateľov, na čo sa vyžaduje súhlas väčšiny
konateľov, obaja žalovaní toto dlhodobo ignorujú. Žalobca mal za to, že takýmto neoprávneným
konaním sa žalovaní snažia prakticky ovládnuť riadenie spoločnosti, keď si protiprávne v takýchto
smerniciach sami schvaľujú viaceré oprávnenia v rámci firmy alebo ukladajú zvyšným dvom konateľom
povinnosti a vyžadujú ich plnenie. Následne v rámci internej komunikácie spoločnosti poukazujú

ostatným zamestnancom na to, ako konatelia a zamestnanci Ing. Q. K. a Ing. C. Q. nerešpektujú takto
schválené predpisy a používajú to ako argumentáciu na ich ohováranie alebo dokonca na účelové
a nedôvodné žaloby voči nim. Žalobca argumentoval, že vzhľadom k tomu, že takéto žaloby boli
podávanévjehomene,takžalovanýchichnedôvodnéžalobynasúdpraktickyničnestáli,nakoľkovšetky
právne služby za vypracovanie žalôb a zastupovanie v takýchto súdnych sporoch platili z finančných

prostriedkov spoločnosti. Žalobca poukázal na e-mail žalovaného v 2. rade zo dňa 01.04.2018
adresovaný advokátskej kancelárii ohľadne objednávania žaloby na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C.
Q., v ktorom sa uvádza: „Ak je aj minimálny predpoklad úspechu objednávame vypracovanie žaloby
dvoch konateľov Ing. S. a Ing. B.“. Žalobca dôvodil, že minimálny predpoklad úspechu pritom prakticky
znamená maximálny predpoklad neúspechu, keďže je zrejmé, že ak je iba minimálny predpoklad uspieť

so žalobou na súde, tak to znamená, že je maximálny predpoklad neúspechu takejto žaloby. Žalobca
mal za to, že práve aj tento e-mail žalovaného v 2. rade preukazuje, že žalovaní boli a sú v mene žalobcu
ochotní podávať žaloby, pri ktorých je minimálny predpoklad úspechu, čo je preukázateľné porušovanie
povinností konateľov konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca v žalobe poukázal na ďalšie žalovanými
podané žaloby s tým, že súčasne bola spoločnosť zaviazaná na platenie náhrady trov konania v týchto

sporoch.Žalobcamalzato,žetakétokonaniežalovanýchkonateľovjemožnépovažovaťzaporušovanie
povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a vzniknuté náklady na
trovy právneho zastúpenia a súdne trovy za škodu spôsobenú spoločnosti.

Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní podali prostredníctvom spoločnosti Eversheds Sutherland,

advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 659 746 (pôvodné obchodné meno: Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.
r. o.) (ďalej aj ako „advokátska kancelária“) dňa 21.01.2019 na Okresnom súde Bratislava IV nedôvodnú
žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby voči konateľom Ing. Q. K.
a Ing. C. Q., v ktorej žiadali priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur.

Žaloba bola vedená pod sp. zn. 8C/5/2019. Žalobca tvrdil, že žaloba bola nedôvodná a žalovaní
ju v jeho mene podali proti konateľovi Ing. Q. K. a Ing. C. Q. za ich vyjadrenia v rámci internej e-
mailovej komunikácie spoločnosti. Dôvodil, že takáto interná firemná komunikácia je výkonom riadiacej
a komunikačnej pôsobnosti konateľov, vyplývajúcej priamo zo zákona a preto nemohlo dôjsť k zásahudo dobrej povesti právnickej osoby. Žalobca tvrdil, že žaloba bola účelovo podaná tak, že Ing. Q. K. a
Ing. C. Q. svoje tvrdenia šírili a prezentovali navonok a tým poškodzovali dobrú povesť spoločnosti. Až
následne vykonávaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky výroky a tvrdenia týchto konateľov

boli prezentované výlučne v rámci internej vnútro firemnej e-mailovej komunikácie. Žalovaní v podanej
žalobe v mene žalobcu nepravdivo a účelovo interpretovali e-mailové vyjadrenia konateľov Ing. Q. K. a
Ing. C. Q. rozširujúcim spôsobom, keď im pripisovali tvrdenia, ktoré títo konatelia vôbec nikdy neuviedli
a takýmto neoprávneným spôsobom sa snažili žalovaní v žalobe navodiť dojem o údajnom zásahu
do dobrej povesti spoločnosti. Žalobca dôvodil, že v žalobe boli uvedené nepravdivé skutočnosti, keď

žalovanívnejtvrdili,že„schvaľovaniezmienaprijímaniesmernícainejdokumentácieSMKnespadápod
obchodné vedenie žalobcu, ale je v pôsobnosti príslušných zamestnancov žalobcu“, a že konatelia Ing.
Q. K. a Ing. C. Q. nepravdivo tvrdili, že žalovaná v 1. rade ako zamestnanec nie je oprávnená schvaľovať
interné smernice a dokumentáciu SMK s pôsobnosťou pre celú spoločnosť. Žalobca poukázal na
právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020, ktorým súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca mal za to, že žalobou podanou v mene žalobcu, sa žalovaní snažili zakryť protiprávne konanie
žalovanej v 1. rade, na ktoré konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. v rámci svojej pôsobnosti v internej e-
mailovej komunikácii spoločnosti poukazovali, a to na neoprávnené konanie žalovanej v 1. rade, ktorá
protiprávne schvaľovala smernice a riadiacu dokumentáciu SMK s platnosťou pre celú spoločnosť.

Žalobcamalzato,žežalovanísapodanímtejtožalobysnažilizamedziťoprávnenejkritikeavykonávaniu
pôsobnosti konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q. a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur
mala mať zastrašovací účel. Žalobca mal za to, že podaním nedôvodnej žaloby žalovaní porušili
povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti a preto sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú
mu týmto konaním spôsobili. Dôvodil, že vzniknutá škoda v súvislosti s podaním nedôvodnej žaloby

spočíva v nákladoch na vedenie takéhoto šikanózneho sporu, pričom náklady na vedenie súdneho
sporu predstavujú platby za poskytované právne služby, ako aj trovy konania, t. j. súdne poplatky či
uhradená náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú súd priznal protistrane v tomto spore. V súvislosti
s podaním žaloby na ochranu dobrej povesti a zastupovaním v súdnom konaní na Okresnom súde
Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 uhradila spoločnosť do dňa podania žaloby za poskytnuté právne služby

advokátskejkanceláriicelkovúsumu13034,80eura.Tátosumapredstavujeprespoločnosťškodu,ktorá
vznikla v priamej súvislosti s porušením povinnosti žalovaných vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou. Uvedená suma bola hradená postupne na základe faktúr vystavených advokátskou
kanceláriou.Voviacerýchvystavenýchfaktúrach,ktoréžalobcauhradil,súvykazovanéiposkytovanéiné
právne služby, ktoré nesúvisia so zastupovaním v predmetnom súdnom spore, takže do sumy uplatnenej

náhrady škody boli zahrnuté výlučne sumy a čiastky týkajúce sa žaloby a súdneho sporu na ochranu
dobrej povesti v súdnom konaní pod sp. zn. 8C/5/2019. Za podanie predmetnej žaloby uhradil súdny
poplatok vo výške 999,50 eura čo taktiež predstavuje škodu pre spoločnosť. Žalobca uviedol, že dňa
08.04.2021 vyzval oboch žalovaných, aby mu nahradili vzniknutú škodu v celkovej výške 14 033,90 eur,
a to najneskôr do 12.04.2021. Žalovaní mu však túto škodu neuhradili a k predmetnému listu ako ani k

vzniknutejškodesanevyjadrili.Vnadväznostinavyššieuvádzanéprávneskutočnostipovažovalžalobca
za preukázané, že žalovaní ako konatelia postupovali vo veci podania žaloby na ochranu dobrej povesti
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 v rozpore s odbornou starostlivosťou a
v rozpore so záujmami spoločnosti, čím porušili § 135a ods. 1 ObZ a preto sú povinní v zmysle § 135a
ods. 2 ObZ nahradiť spoločne a nerozdielne škodu, ktorú mu svojim konaním spôsobili.

Podaním zo dňa 28.06.2021 žalobca rozšíril žalobu o sumu vo výške 1 676,83 eura, ktorá predstavuje
náhradu trov v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 31.08.2021 s tým, že v celom rozsahu odmietli tvrdenia

žalobcu, že mu ako konatelia mali spôsobiť škodu vo výške 15 710,73 eura. Žalovaní uviedli, že
žalobca oprel podanie žaloby a jej rozšírenie o argumenty vyplývajúce zo súdneho sporu vedeného
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019. Tento spor prebiehal na základe žaloby
podanej spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o., za ktorú konali ako konatelia, pričom spoločnosť bola
zastúpená advokátskou kanceláriou. Žalobcom bola teda spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. a žaloba

bola podaná z dôvodu ochrany jej záujmov a nie z dôvodu ochrany ich záujmov. Dôvodili, že podľa
judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k
súdu. Dôvodili, že z ich pohľadu ako právnych laikov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie technického
zamerania, nadobudli na základe dôkazov presvedčenie, že ďalší dvaja konatelia Ing. Q. K. a Ing. C.Q. mohli svojimi výrokmi poškodiť dobrú povesť spoločnosti, a preto oslovili advokátsku kanceláriu,
ktorá prevzala zastupovanie spoločnosti, za ktorú konali a vypracovala mandátnu zmluvu uzatvorenú
dňa 20.09.2017 medzi spoločnosťou konajúcou konateľmi Ing. T. B. a Ing. Q. S. na jednej strane

a advokátskou kanceláriou na druhej strane. Ďalej vypracovala plnomocenstvo zo dňa 09.07.2018
medzi spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o. konajúcou konateľmi Ing. T. B. a Ing. Q. S. na jednej
strane a advokátskou kanceláriou na druhej strane, na zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých
právnych úkonoch a vo všetkých konaniach vo veci ochrany dobrej povesti splnomocniteľa pred
neoprávnenými zásahmi Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Advokátska kancelária vypracovala a podala na súd

dňa 21.01.2019 žalobu a následne vykonávala všetky procesno-právne úkony, vrátane vypracovania
všetkýchpísomnýchpodanínasúd,pričomichzástupcasazúčastňovalnajednotlivýchpojednávaniach.
Podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy advokátska kancelária účtovala vykonávané právne služby
súvisiace so zastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. sr.o. jednotlivými faktúrami spolu s rozpisom
prác. Všetky faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu a z nich vyplývajúce žalované sumy, boli zo
strany advokátskej kancelárie vystavené spoločnosti Plastcom, spol. s r. o., ktorej poskytovala právne

služby. Ako konatelia konajúci za spoločnosť boli presvedčení o tom, že advokátska kancelária bude
postupovať s odbornou starostlivosťou a primeraným spôsobom využívať všetky právne prostriedky
v záujme klienta, pričom bude dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Žalovaní namietali, že žalobca sa podanou žalobou a jej rozšírením domáha zaplatenia sumy vo výške
15 710,73 eure titulom náhrady škody, pričom svoje právne argumenty opiera len o § 135a ods. 1

a ods. 2 ObZ, bez toho aby uviedol v čom vidí porušenie ich právnej povinnosti. Mali za to, že pri
výkone pôsobnosti konateľov v súvislosti s vedením sporu na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.
zn. 8C/5/2019 postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti,
čo sú liberačné dôvody. Dôvodili, že konateľ je povinný pri plnení funkcie využívať svoje odborné
znalosti, prípadne, ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu. V

tomto prípade konatelia zachovali predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby
s dlhoročnými právnymi skúsenosťami. Ďalej žalovaní uviedli, že o vzniku škody nemožno hovoriť z
dôvodu, že advokátska kancelária za finančné prostriedky, ktoré jej boli zo strany spoločnosti uhradené,
vykonala v jej prospech protihodnotu vo forme poskytnutia právnych služieb. Žalovaní mali za to, že
žalobcanepreukázalporušeniepovinnostikonateľa,vznikškody,aniexistenciupríčinnejsúvislostimedzi

porušenímpovinnostikonateľaavznikomškody.Nazákladeuvedenéhožalovanínavrhli,abysúdžalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcavovyjadrenízodňa29.09.2021uviedol,žeskutočnosť,žedošlozostranyžalovanýchkonateľov
k zneužitiu práva vyplýva priamo z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. 8C/5/2019, ktorým žalobu zamietol, nakoľko bola založená na preukázateľne nepravdivých
tvrdeniach, a teda išlo o zneužitie práva a neoprávnenú snahu súdnou cestou obmedziť oprávnený
výkon konateľských práv Ing. Q. K. a Ing. C. Q., vo vzťahu k ich internému upozorňovaniu žalovanej
v 1. rade na porušovanie jej pracovných povinností a protiprávne konanie so žiadosťami o nápravu
tohto stavu. Uviedol, že žalovaní ako konatelia vedeli, že žalovaná v 1. rade ako zamestnankyňa

koná protiprávne. Taktiež mali vedomosť, že smernice systému manažérstva kvality (ďalej len „SMK“)
je oprávnený schvaľovať výlučne riaditeľ spoločnosti a v zmysle predložených právnych stanovísk z
roku 2014, v prípade neobsadenia funkcie riaditeľa spoločnosti, môže schvaľovať takéto smernice
SMK iba štatutárny orgán väčšinou konateľov. Žalobca uviedol, že je v zmysle § 135a ObZ oprávnený
domáhať sa proti konateľom náhrady škody, ktorú takíto spôsobili porušením svojich povinností pri

výkone svojej pôsobnosti, takže na podanie takejto žaloby má aktívnu vecnú legitimáciu tým, že nekonali
s odbornou starostlivosťou a majú zodpovednosť za zneužitie práva z dôvodu podania vymyslenej a
šikanóznej žaloby na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Žalobca uviedol, že spoločnosť má od roku 2008
schválenúsmernicuPodpisovépráva,čojedokumentupravujúcioprávneniajednotlivýchzamestnancov
a konateľov vo vzťahu k ich konaniu v mene spoločnosti, čo však žalovaní nerešpektovali.

Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že súdne konanie vedené na OS BA IV spis. zn. 8C/5/2019
bolo od začiatku založené na preukázateľne nepravdivých skutočnostiach a klamlivých tvrdeniach
žalovaných a bolo žalovanými menom žalobcu iniciované po tom, čo sa konatelia Ing. Q. K. a Ing. C.
Q. márne opakovane domáhali v roku 2018 od žalovanej v 1. rade, aby ukončila svoje neoprávnené

konanie pri schvaľovaní smerníc SMK a aby ich predložila štatutárnemu orgánu na pripomienkovanie
a schválenie. Konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. pritom preukázateľne nerozširovali o spoločnosti žiadne
nepravdivé informácie, ale uskutočňovali oprávnený výkon svojich konateľských práv. Je právom a
povinnosťou konateľa vyjadrovať sa v internej komunikácii ku konaniu zamestnancov, zadávať impracovné pokyny a vyžadovať od nich plnenia pracovných povinností. Nepravdivé tvrdenia žalovaných,
na ktorých bola postavená žaloba o neoprávnenom zásahu do dobrej povesti, je tak porušením
povinnosti žalovaných postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Všetky

skutočnosti, ktoré Ing. Q. K. a Ing. C. Q. uvádzali v rámci výkonu svojich konateľských práv, boli pravdivé
a boli uvádzané s odkazom na príslušné ustanovenia zákona alebo právne stanoviská, o ktoré opierali
svoj výklad.

Žalobca tvrdil, že má platne schválené Podpisové práva z roku 2011, ktoré stanovujú zamestnancom

oprávnenia na konanie v mene žalobcu, a taktiež im stanovujú rozsah práv a povinností a zodpovednosti
v určitých konkrétnych činnostiach žalobcu. V zmysle riadku 175 a 176 Podpisových práv oprávnenie
schvaľovať riadiacu dokumentáciu SMK má výlučne riaditeľ spoločnosti. Riaditeľ pre kvalitu (RPQ), čo
je funkcia žalovanej v 1. rade nemá oprávnenie schvaľovať túto dokumentáciu, ale iba ju predkladá a
zodpovedá za ňu. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že žalovaná v 1. rade nemá oprávnenie schvaľovať
smernice SMK. To, že žalovaní o platnosti Podpisových právach vedeli preukazuje nielen to, že ich sami

schválili na valnom zhromaždení dňa 24.06.2010, ako i následne v roku 2011 ako spoločníci per rollam,
ale i to, že platnosť a záväznosť Podpisových práv žalovaní výslovne potvrdzujú vo svojej e-mailovej
komunikácii. Na základe platných podpisových práv podali žalovaní v mene žalobcu žalobu o zaplatenie
135 eur (v konaní pod sp.zn. 61Cpr/15/2017) a v nej sa až do roku 2019 odvolávali na platné Podpisové
práva z roku 2011. To že schvaľovanie smerníc SMK patrí do pôsobnosti konateľov bolo potvrdené i

v odôvodnení právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019. Z uvedených
právnych skutočností tak vyplýva, že rozhodujúca časť žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019, na ktorej
bolo postavené údajné zasahovanie do dobrej povesti žalobcu, bola založená na vedome nepravdivých
skutočnostiach, o ktorých žalovaní konatelia vedeli, že sú nepravdivé, čo preukazuje, že podanie takejto
žaloby na základe takýchto nepravdivých skutočností je hrubým porušením § 135a ods. l ObZ zo strany

žalovaných konateľov postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v
2. rade ako konateľ nepravdivo pred súdom uviedol: „Vedenie spoločnosti pri začatí budovania SMK
schválilo budovanie SMK a v tom vidí legitimitu ďalších konaní Ing. B., pretože tam boli schválené
kompetencie Ing. B. aj jej pracovné zaradenie, kde podľa organizačnej štruktúry patrí po riaditeľovi k
najvyššie funkčne postavenému pracovníkovi spoločnosti.“ Ide o ďalšie úmyselné zavádzanie zo strany

žalovaného v 2. rade, pretože žalovaná v 1. rade nemá žiadnym predpisom schváleným vedením
spoločnosti oprávnenie schvaľovať dokumentáciu SMK. Neexistuje organizačná štruktúra, podľa ktorej
by žalovaná v 1. rade mala po riaditeľovi spoločnosti pozíciu najvyššie funkčne postaveného pracovníka
a navyše táto skutočnosť ani nijako nesúvisí s oprávnením schvaľovať smernice SMK, keďže oprávnenie
na takúto činnosť by muselo byť výslovné.

Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 18.10.2021 v celom rozsahu odmietli tvrdenie žalobcu, že ako konatelia
žalobcu mali spoločnosti spôsobiť škodu vo výške 15 710,73 eura. Nepopierali, že sú vedené pred
inými všeobecnými súdmi aj ďalšie súdne konania, v ktorých vystupujú žalovaní, ako aj žalobca a jeho
konatelia a spoločníci v postaveniach rôznych strán sporu, ale zo skutkového a právneho hľadiska

ide o celkom odlišné a vzájomne nesúvisiace spory. Nie je sporné, že medzi konateľmi a spoločníkmi
žalobcuexistujúnázorovénezhodyanejednotnosťvurčitýchotázkachriadeniaafungovaniaspoločnosti
Plastcom, spol. s r.o., a to medzi Ing. Q. S. a Ing. T. B. na jednej strane a Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na strane
druhej. Tvrdili, že svojou pracovnou aktivitou a zodpovedným prístupom k plneniu povinností prispeli
k tomu, že žalobca od roku 2015 do súčasnej doby vytvára zisk s tým, že spoločníci, teda aj Ing. Q.

K. a Ing. C. Q. si od roku 2016 do roku 2020 rozdelili zisk v hrubom vo výške 2 987 686 eur, čiže v
prepočte na jedného spoločníka 746 921,50 eura. V doplnení vyjadrenia zo dňa 03.11.2021 žalovaní
uviedli, že Ing. Q. K. už v roku 2015 mal snahu ovládnuť riadenie spoločnosti, keď navrhoval v e-mailovej
komunikácii, že odkúpi od Ing. T. B. jej obchodný podiel, čo bolo doložené aj návrhom zmluvy o prevode
obchodného podielu.

Žalovaní nesúhlasili s tým, že mala byť žalobcovi spôsobená škoda, keď uviedli, že konali s odbornou
starostlivosťou, keď sa v konaní nechali zastúpiť advokátskou kanceláriu, čo žalovaní preukazovali
uzatvorením mandátnej zmluvy zo dňa 20.09.2017, a keď podľa ich názoru žalobca ani nepreukázal
splnenie podmienok zakladajúcich vznik nároku na náhradu škody. Žalovaní tiež uviedli, že tvrdenia

žalobcusúvpríkromrozporesčl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejajako,,ústava“),zktorého
vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.Žalobca podaním zo dňa 25.11.2021 rozšíril žalobu o ďalšie ním uhradené faktúry vystavené
advokátskou kanceláriou v sume 2 667,60 eura s príslušenstvom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.05.2022. Na uvedenom pojednávaní sa žalobca zdôraznil,
že výdavky, ktoré prevyšujú 18 000 eur na takúto nedôvodnú žalobu, ktorá bola súdom zamietnutá,
znamená pre spoločnosť spôsobenie škody, keďže ak by takáto žaloba nebola podaná, tak by mu
takáto škoda nevznikla. Žalovaní zdôraznili, že skutočnosť, že advokátska kancelária podala žalobu
na súd po právnej analýze, svedčí o tom, že konali v dobrej viere, pričom neuprednostňovali svoje

vlastné záujmy konateľov pred záujmami spoločnosti a spoločníkov. O vzniku škody nemožno hovoriť z
dôvodu, že advokátska kancelária za finančné prostriedky, ktoré jej boli zo strany spoločnosti uhradené,
vykonala v jej prospech protihodnotu, a to vo forme poskytovania právnych služieb s tým, že išlo o účelne
vynaložené finančné prostriedky.

Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala

byť spôsobená v súvislosti s podaním žaloby na ochranu dobrej povesti na Okresnom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 8C/5/2019, kde žalovaní ako konatelia podaním tejto podľa žalobcu nedôvodnej a
šikanóznej žaloby mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, a preto sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobcovi škodu, ktorú mu tým spôsobili. Uvedená škoda spočíva v tom, že žalobca
musel uhradiť za poskytnuté právne služby sumy fakturované advokátskou kanceláriou v súvislosti so

zastupovaním v tomto konaní, poplatok za podanie žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019 ako aj trovy
uvedeného konania, čo žalobca preukazoval jednak predloženými faktúrami, výpismi z účtu o ich
zaplatení, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku ako aj uznesením č. k. 8C/5/2019-941 zo dňa
01.06.2021.

Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že žaloba je dôvodná. Poukázal na skutočnosť, že
z predložených listín vyplýva, že je medzi jednotlivými konateľmi žalobcu vedených viacero súdnych
konaní v rôznom procesnom postavení týchto konateľov, týkajúcich sa predovšetkým riadenia a činnosti
žalobcu. Z počtu týchto konaní, ale aj z jednotlivých vyjadrení vyplývajúcich z e-mailovej komunikácie
medzi konateľmi, predloženej žalobcom a žalovanými, ako aj z vyjadrenia žalovaných zo dňa 31.08.2021

vyplýva, že vzťahy medzi konateľmi spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. nie sú dobré. Aj v kontexte
uvedeného súd vyhodnotil žalobu podanú v konaní sp. zn. 8C/5/2019 ako žalobu, ktorej primárnym
cieľom nebolo uplatňovanie alebo bránenie práv zákonnými prostriedkami, ale ktorá primárne smerovala
k obmedzeniu žalovaných konateľov vykonávať svoju pôsobnosť a poukazovať na neoprávnené a
nezákonné prijímanie smerníc v spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Podstatou uvedenej žaloby totiž

bolo, že žalovaní (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.) mali uvádzať nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané
hodnotiace úsudky v internej komunikácii, ktoré mali byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej
povesti spoločnosti a spôsobiť jej takýmto konaním ujmu. Odhliadnuc od skutočnosti, že interná
komunikácia nemôže zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, čo bolo konštatované aj Okresným
súdom Bratislava IV, súd uviedol, že tvrdenia o neoprávnenom a nezákonnom postupe pri prijímaní

smerníc v spoločnosti boli pravdivé a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania smerníc
oprávnené (tak ako je to opätovne konštatované aj Okresným súdom Bratislava IV v konaní sp. zn.
8C/5/2019). Uvedená skutočnosť ohľadom nedodržania postupu pri prijímaní smerníc vyplýva jednak
zo zákona (§ 134 ObZ), jednak na túto skutočnosť boli žalovaní opakovane upozorňovaní Ing. Q. K., čo
súdu vyplývalo z predloženej e-mailovej komunikácie, keď žalovaná v 1. rade bola na tieto skutočnosti

upozorňovaná e-mailmi od konateľa Ing. Q. K. z februára 2015 o tom, že táto kompetencia spadá do
pôsobnosti štatutárneho orgánu, ktorým sú štyria konatelia a tiež v e-mailovej komunikácii z augusta
2018, keď v e-mailovej správe je uvedené, že „zákon hovorí, že smernica bude schválená, keď ju
schváli štatutárny orgán, t. j. väčšina konateľov, t. j. v prípade Plastcomu 3 konatelia“, pričom adresátom
týchto správ je aj žalovaný v 2. rade, ktorý sám v predloženej e-mailovej správe zo dňa 21.08.2015,

zaslanej taktiež všetkým konateľom, osvedčuje vedomosť o znení § 134 ObZ, keď uviedol: „ak by aj
smernicu podpísali 2 konatelia tak to podľa Obchodného zákonníka, § 134 na schválenie pre Plastcom
nestačí.“. Uvedená skutočnosť vyplýva tiež zo stanoviska Advokátskej kancelárie BÁNOS s.r.o. zo dňa
05.12.2018, ktoré bolo podľa nesporného skutkového tvrdenia zaslané všetkým konateľom, v ktorom
je výslovne konštatované, že schvaľovanie smerníc spadá v zmysle § 134 ObZ pod obchodné vedenie

spoločnosti, respektíve tiež z právneho stanoviska zo dňa 17.01.2014, v ktorom je uvedené, že pri
rozhodovaní o obchodnom vedení sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, čo v prípade spoločnosti
Plastcom, spol. s r.o. znamená, že o obchodnom vedení musia rozhodovať traja konatelia. Teda to,
že schvaľovanie smerníc patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu a schvaľuje sa väčšinou konateľov,vyplýva jednak zo zákona a jednak to bolo známe všetkým konateľom žalobcu z internej mailovej
komunikácie a tiež z vypracovaných právnych stanovísk k tejto otázke. Žaloba podaná v konaní sp.
zn. 8C/5/2019 obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že Ing. Q. K. a Ing. C. Q. dlhodobo

neoprávnene zasahujú do dobrej povesti spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. tým, že rozširujú nepravdivé
skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ďalej nepravdivé tvrdenia o tom, že schvaľovanie
smerníc SMK u žalobcu nespadá pod pôsobnosť žalovanej v 1. rade, keď aj v zmysle predložených
Podpisových práv toto oprávnenie spadá pod riaditeľa spoločnosti. Proces schvaľovania smerníc v
spoločnosti žalobcu teda nie je vykonávaný v súlade s internými pravidlami spoločnosti a ani v súlade

s § 134 ObZ. Súd poukázal na to, že v zmysle predloženej pracovnej náplne žalovanej v 1. rade zo
dňa 13.08.2003, táto nemá oprávnenie schvaľovať dokumentáciu SMK a nemá zakotvené oprávnenie
schvaľovať smernice SMK. Súd tiež poukázal na to, že to, že schvaľovanie smerníc SMK patrí do
pôsobnosti konateľov bolo potvrdené aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
8C/5/2019.Súdtiežvsúvislostispodanoužaloboupoukázalnaprotirečivétvrdeniažalovanýchohľadom
podpisových práv prijatých dňa 07.11.2011, keď tieto v konaní sp. zn. 8C/5/2019 nepovažujú žalovaní

za platné, naproti tomu v inom konaní sp. zn. 61Cpr/15/2017 tieto za platné považujú (čo vyplýva z
predloženej žaloby zo dňa 16.11.2017, vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 27.03.2018, ako aj podaného
odvolania zo dňa 30.10.2019 v konaní sp. zn. 61Cpr/15/2017). Podaná žaloba preto v kontexte vyššie
uvedeného, s poukazom na zlé vzťahy medzi konateľmi spoločnosti, ako aj v kontexte podania žaloby
aj v prípade, aj keď je len minimálny predpoklad úspechu, podľa názoru súdu jednoznačne vykazuje

znaky zneužitia práva a nie riadny a oprávnený výkon práva. Súd zároveň považoval za potrebné
uviesť, že skutočnosť podania žaloby aj v prípade minimálneho predpokladu úspechu nevykladal takým
spôsobom, ako bol prezentovaný žalovaným v 2. rade na nariadenom pojednávaní dňa 06.05.2022,
ktorý ho prezentoval ako 51 % úspech. Podanie žaloby, aj keď je len minimálny predpoklad na úspech,
evokovalo súdu podanie žaloby za každú cenu, a to aj v prípade skutočne minimálnej šance na reálny

úspech, počítajúc a akceptujúc aj prípadný neúspech v spore.

Argumentácia žalovaných o tom, že sa v konaní nechali zastúpiť advokátskou kanceláriu a pri jej
výbere konali s odbornou starostlivosťou, a teda nemôžu niesť zodpovednosť za škodu, podľa názoru
súdu nemohla obstáť. Predovšetkým konanie advokátskej kancelárie prebiehalo na základe pokynov

a podkladov, ktoré dodali žalovaní. Žalovaní dali v mene spoločnosti Plastcom, spol. s r. o. pokyn
advokátskej kancelárii na podanie žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019 a títo jej aj logicky poskytli
skutkové tvrdenia, ktoré boli následne uplatnené v konaní sp. zn. 8C/5/2019, či už o rozširovaní
nepravdivých tvrdení zo strany konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q., respektíve o kompetenciách žalovanej
v 1. rade na schvaľovanie smerníc SMK, teda skutkové tvrdenia, ktoré súd nevyhodnotil ako pravdivé,

ktoré nevyplývajú z internej dokumentácie spoločnosti Plastcom spol. s r.o. a ktoré neboli žalovanými
žiadnym spôsobom preukázané. Advokátska kancelária na súde nekonala vo svojom mene, ale
konala v mene žalobcu zastúpeného žalovanými, takže zodpovednosť za súdom konštatované znaky
zneužitia práva pri podaní žaloby na konateľov (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.), je priamou zodpovednosťou
žalovaných ako konateľov, ktorí v mene žalobcu túto žalobu podávali prostredníctvom advokátskej

kancelárie. Takéto konanie žalovaných ako konateľov je podľa názoru súdu možné považovať za
porušovanie povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, keďže
podaná žaloba bola založená na nepravdivých a nepreukázaných tvrdeniach a zároveň bola podaná
aj pre prípad minimálneho predpokladu úspechu vo veci, čo podľa názoru súdu vylučuje odbornú
starostlivosť žalovaných pri podávaní tejto žaloby, ale tiež aj konanie žalovaných v dobrej viere. Navyše

obaja žalovaní boli opakovane upozorňovaní na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc
spoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov
prostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo vylučuje nezavinenú nevedomosť
a dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby. Čo sa týka žalovanými namietanej legitimácie,
súd poukázal na to, že v zmysle § 135a ObZ je žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa náhrady škody

od konateľov, ktorú konatelia spôsobili porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti. V
danom prípade bola teda podľa názoru súdu daná aktívna legitimácia žalobcu ako aj pasívna legitimácia
žalovaných.

Súd konštatoval, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných

konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu,
ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní sp. zn.
8C/5/2019, respektíve spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania, kde výšku škody a
jej reálny vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou kanceláriou, ako ajvýpismi z účtu, z ktorých tiež vyplýva zaplatenie týchto faktúr, teda z nich vyplýva reálna výška škody,
pretože uvedené finančné prostriedky znamenajú pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére. K
námietke žalovaného v 2. rade k tomu, že sa všetky položky nevzťahujú k tomuto sporu, súd uviedol,

že túto skutočnosť namietol až na nariadenom pojednávaní, čo v zmysle § 153 ods. 2 CSP predstavuje
prostriedok procesnej obrany, ktorý nie je uplatnený včas, pričom žalovaný v 2. rade ani nekonkretizoval,
ktoré položky má na mysli. Súd dodal, že všetky žalobcom uvádzané položky sú rozčlenené a podľa
predložených výkazov prác, ktoré boli pripojené k faktúram, sa týkajú iba žaloby na ochranu dobrej
povesti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, pričom súd tiež
žalobcovi priznal úroky z omeškania v zákonnej výške, nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania so
zaplatením nároku žalobcu na náhradu škody, keď ich tento podľa nesporného skutkového tvrdenia
vyzýval na zaplatenie náhrady škody, k čomu doložil aj výzvy zo dňa 08.04.2021 a zo dňa 22.11.2021.
Pokiaľ išlo o úrok z omeškania zo sumy 1 676,83 eura, tento súd priznal až od 28.08.2021 (nie od

20.08.2021), keďže mal súd za to, že pri spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti oboch žalovaných
na zaplatenie náhrady škody je potrebné, aby mali obaja žalovaní vedomosť o tom, že si tento nárok
žalobca uplatňuje, čo bolo splnené dňa 27.08.2021, keď bolo rozšírenie žaloby žalobcu doručené aj
žalovanému v 2. rade. V časti požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 676,83
eura za obdobie od 20.08.2021 do 27.08.2021 súd žalobu zamietol.

4. Proti napadnutému rozsudku podali žalovaní v 1. rade a 2. rade dňa 13.06.2022 v zákonnej lehote
voči výroku I. a III. odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

Žalovaní namietali posudzovanie sporu podľa § 420 OZ s tým, že v danom prípade ide o vzťah medzi

obchodnouspoločnosťouaštatutárnymorgánom,apretosporbysamalposudzovaťpodľaObZ,vrátane
posúdenia nároku na náhradu škody podľa § 373 ObZ v spojení s § 757 ObZ.

Zároveň namietali odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 31., v ktorom súd prvej inštancie
poukázal na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej

povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Dôvodili, že zodpovednosť
konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti porušením povinností v súvislosti s výkonom funkcie je v
zmysle § 373 ObZ objektívna bez ohľadu na zavinenie.

Ďalej žalovaní namietali, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí porušenie právnej povinnosti
žalovaných ako konateľov, či toto porušenie zakladá nárok žalobcu na náhradu škody a zároveň
neuviedol, kde vidí príčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody (úhrada nákladov za poskytnuté
právne služby vo veci pod sp. zn. 8C/5/2019 vo výške 15 702 eur, náhrada trov konania vo výške 1
676,83 eura a úhrada súdneho poplatku za podanie žaloby vo výške 999,50 eura) a porušením právnej

povinnosti.

Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne a svojvoľne vyhodnotil súdny spor pod sp. zn.
8C/5/2019, keď uviedol, že primárnym cieľom nebolo uplatňovanie alebo bránenie práv zákonnými
prostriedkami, ale primáme smeroval k obmedzeniu žalovaných konateľov vykonávať svoju pôsobnosť

a poukazovať na neoprávnené a nezákonné prijímanie smerníc v spoločnosti Plastcom, spol. s r o..

Dôvodili, že nemohli porušiť svoje povinnosti konateľov, len na základe toho, že konali za spoločnosť
Plastcom, spol. s r.o., ktorú v súdnom spore zastupovala advokátska kancelária ktorá po právnej analýze
podala žalobu na súd. Zároveň uviedli, že ak sa Ing. T. B. dopustila nejakého pochybenia, tak určite

nie ako konateľka spoločnosti, ale ako „riaditeľka pre kvalitu“, na základe pracovnej zmluvy tak, ako to
vyplýva z bodu 14. rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie nijako nezisťoval, či v spore sp.zn. 8C/5/2019 mali porušiť povinnosti ako konatelia alebo
ako zamestnanci spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Taktiež za porušenie povinnosti konateľov sa podľa
žalovaných nemôžu považovať zlé vzťahy medzi konateľmi spoločnosti navzájom, a to ani v kontexte

podania uvedenej žaloby.

Žalovaní namietali, že nemajú právnické vzdelanie, t.z. že vypracovanie žaloby a konať pred súdom
by sami nezvládli, preto sa obrátili so zastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. na advokátskukanceláriu. Tejto predložili podklady a všetky relevantné dokumenty a to aj tie, ktoré si advokátska
kancelária vyžiadala. Advokátska kancelária vykonala právnu analýzu a po jej vykonaní podpísala so
spoločnosťou dohodu o splnomocnení. Argumentovali s tým, že vzhľadom k tomu, že si v spore sp.

zn. 8C/5/2019 ako konajúci za spoločnosť objednali od advokátskej kancelárie vypracovanie právnej
analýzy preukazuje to, že konali s odbornou starostlivosťou. Namietali tvrdenia súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku, v ktorom sa zmienil o nejakých pokynoch advokátskej kancelárii na podanie
žaloby, nakoľko nemajú vedomosť o žiadnych pokynoch, ktoré by išli nad rámec dohody klienta s
advokátskou kanceláriou, teda podanie žaloby na súd a zastupovanie v konaní pred súdom. Uviedli,

že poskytli advokátskej kancelárii materiály, ktoré mali k dispozícii a po ich vyhodnotení zo strany
advokátskej kancelárii, táto podala žalobu na súd. O podaní žaloby z ich strany za každú cenu a tvrdenie
súdu prvej inštancie o minimálnej šance na reálny úspech, nemôže obstáť v kontexte porušenia ich
povinností, pričom mali za to, že tieto skutočnosti vyplývajú z dôkazu, ktorý sa nachádza v spise,
konkrétneze-mailovejkomunikáciezodňa24.04.2018adňa02.05.2018medziIng.Q.S.aadvokátskou
kanceláriou. Žalovaní namietali, že o porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade nemôže ísť, pretože na

pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vysvetlil, že pod minimálnym predpokladom úspechu vo veci sp.
zn. 8C/5/2019 považoval 51 % úspech vo veci.

Žalovaní tvrdili, že v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 neporušili žiadne povinnosti, pričom za porušenie
povinnosti nemožno považovať výsledok súdneho konania, pretože by to bolo v rozpore s judikatúrou

Ústavného súdu Slovenskej republiky. Skutočnosť, že Okresný sud Bratislava IV rozsudkom sp. zn.
8C/5/2019 žalobu podanú žalobcom v celom rozsahu zamietol, ešte automaticky neznamená, že v tomto
spore porušili svoje povinnosti. Zdôraznili, že základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46
ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom a
nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore. Zároveň

dodali, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 bol v konečnom dôsledku zo strany
spoločnosti, za ktorú konali akceptovaný a odvolanie nepodala.

Žalovaní poukázali na § 150 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Dôvodili, že z rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 nevyplýva, že žalobca ako strana sporu, nepostupovala
v medziach tohto ustanovenia.

Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie sa s existenciou vzniku škody zaoberá len minimalisticky v
bode 34. napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek náležitého zdôvodnenia. Jeho odôvodnenie spočíva

v tom, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných konať s
odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu, ktoré
tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp.
zn. 8C/5/2019, respektíve spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania. Z týchto jeho
záverovmožnolendedukovať,žepodľasúduškodavznikla,ktorápredstavujenákladyžalobcuvspojení

s konaním pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti
s podanou žalobou, spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania.

Žalovaní namietali, že žalovaná istina predstavuje vynaložené náklady žalobcu v konaní pod sp.
zn. 8C/5/2019, ktoré boli uhradené za poskytnuté právne služby v súvislosti s podanou žalobou a

zastupovaním žalobcu v konaní a spojené aj s poplatkovou povinnosťou za podanie žaloby a náhradou
trov konania na základe rozhodnutia súdu, a preto nemožno hovoriť o vzniku škody. Jednotlivé faktúry
boli vystavené advokátskou kanceláriou a uhradené žalobcom na základe dohody v zmysle čl. V
mandátnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že za poskytnutie právnych služieb sa použijú
hodinové sadzby od 40 do 150 eur. Za finančné prostriedky, ktoré boli zo strany žalobcu uhradené,

vykonala advokátska kancelária protihodnotu vo forme poskytovania právnych služieb, preto podľa ich
názoru nemožno hovoriť o vzniku škody.

Žalovaní namietali, že vo vyjadrení k žalobe a k rozšíreniu žaloby zo dňa 31.08.2021 sa vyjadrovali
k existencii vzniku škody, avšak súd prvej inštancie im nedal na tieto ich tvrdenia žiadnu relevantnú

odpoveď, resp. sa s nimi vôbec nezaoberal. Ide o vyjadrenie z nasledovným obsahom: Z čl. 46 ods.
1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Taktiež toto právo vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len ako ,,dohovor“). Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce
z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)
súdomanemožnohoúčelovochápaťtak,žejehonaplnenímjelenvíťazstvovobčianskoprávnomspore.

Teleologickýmvýkladom§135aObZdospejemekzáveru,žezákonnepožadujeodkonateľovodbornosť
v zmysle kvalifikačných predpokladov, napríklad v oblasti práva, ekonómie alebo výroby, ale vyžaduje
od nich profesionalitu pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu z objektívneho hľadiska. Z povahy
veci je jasné, že nepôjde o bežnú či priemernú starostlivosť konateľa. Naopak, konateľ je povinný pri
plnenísvojejfunkcievyužívaťsvojeodbornéznalosti,prípadneaktakýmitoznalosťamisámnedisponuje,

poveriťnavýkončinnostiinúosobu.Vtakomtoprípadejekonateľpovinnýzachovaťpredpokladodbornej
starostlivostiprivýberekvalifikovanejosoby.Akbysaukázalo,žekonateľzanedbalprivýberetejtoosoby
odbornú starostlivosť, zodpovedal by taktiež za škodu, ktorú by táto tretia osoba spôsobila obchodnej
spoločnosti. Žalovaní tvrdili, že ako konatelia konali s odbornou starostlivosťou keďže v oblasti práva sú
laici a nedisponujú odbornými znalosťami, oslovili zo svojimi poznatkami o veci a dôkazmi advokátsku
kanceláriu s dlhoročnými právnymi skúsenosťami. Žalovaní uviedli, že boli presvedčení o tom, že

advokátska kancelária pri výkone advokácie bude postupovať s odbornou starostlivosťou, nastolenej
právnej problematike sa rozumie a bude konať čestne a svedomito. Pritom bude dbať na účelnosť a
hospodárnosťposkytovanýchprávnychslužieb.Žalovaníuviedli,žezákonnáúpravazmierňujestriktnosť
zodpovednosti konateľa za škodu pri zásade lojality tým, že postačuje aspoň konateľova dobrá viera,
že koná v záujme spoločnosti. Dobrá viera je definovaná ako „nezavinená nevedomosť o právnych

nedostatkoch určitého právneho stavu“ a ide v zásade o objektivizovaný stav nevedomosti konajúcej
osoby. Zo zákonného znenia § 135a ods. 3 ObZ vyplýva, že nestačí len konateľova nevedomosť, ale
vyžaduje sa pozitívne presvedčenie konateľa, že koná v záujme obchodnej spoločnosti.

Žalobca v zastúpení advokátskou kanceláriou podal žalobu, ktorou sa domáhal, aby sa žalovaní Ing.

Q. K. a Ing. C. Q. zdržali šírenia nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, ktorými by mohla
utrpieť dobrá povesť spoločnosti. Žalovaní mali za to, že v tomto prípade konali jednoznačne v záujme
spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Dôvodili, že z obsahu žaloby vyplýva, že neuprednostňovali pred
záujmami spoločnosti svoje vlastné záujmy, záujmy jednotlivých spoločníkov, či dokonca záujmy tretích
osôb.

Žalovaní namietali, že spochybnili vo svojom vyjadrení aj existenciu škody, čiže vrátane aj jej výšky.
Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vyplýva, že žalovaní v 2. rade uviedol, že
namieta uplatnenú DPH, ktorú si žalobca uplatňuje a položky, ktoré sú žalobcom uvádzané, nie všetky
sa vzťahujú k tomuto sporu. Dôvodili, že nárok na náhradu škody nepodlieha režimu zdanenia podľa

zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenako„ZoDPH“),
nakoľko nárok na náhradu škody nie je tovarom a ani službou a teda nemôže byť predmetom dane v
zmysle § 2 ZoDPH. Mali za to, že súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti postupovať podľa ZoDPH, a
pretoneobstojíargument,žeideoskutkovétvrdenie,ktorébolouplatnenéoneskoreneažnanariadenom
pojednávaní.

Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania vo výške 1
676,83 eura a náhradu súdneho poplatku zaplateného za podanú žalobu vo výške 999,50 eura v konaní
pod sp. zn. 8C/5/2019. Argumentovali, že súdny poplatok za podanú žalobu bol uhradený žalobcom na
základe rozhodnutia súdu v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v platnom znení. Zároveň trovy konania vo výške 1 676,83 eura uhradil žalobca na
základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
2 CSP. V oboch prípadoch sa jednalo o rozhodnutie štátneho orgánu v zmysle zákona. Argumentovali,
že v spore pod sp. zn. 8C/5/2019 išlo zo strany žalobcu, za ktorého konali ako konatelia o uplatňovanie
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj v zmysle z čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda nemožno v žiadnom

prípadehovoriťovznikuškody,ktorámalavzniknúťúhradoutrovkonaniaasúdnehopoplatkuzapodanie
žaloby. Žalovaní mali za to, že ani úhrada finančných prostriedkov zo strany žalobcu v spore pod
sp. zn. 8C/5/2019 za poskytnuté a vykonané právne služby advokátskou kanceláriou, ktorá v konaní
zastupovala žalobcu na základe dohody o splnomocnení, nemôže byť v žiadnom prípade považovaná
za škodu. Argumentovali, že advokátska kancelária vykonala vyúčtované práce a preto spoločnosť

Plastcom, spol. s r.o. bola povinná faktúry uhradiť, nakoľko ich neuhradením by sa vystavila súdnemu
sporu s advokátskou kanceláriou.Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie náležite neobjasnil, kto so žalovaných sa podieľal na
eventuálnej existencii škody a jej výške tak, ako mu to vyplýva zo zákona, pretože existencia škody a
výška škody musí byť bezpečne preukázaná, čo sa ale v tomto prípade nestalo. Zároveň namietali, že

súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal detailnejšie príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané teda poškodeného.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a
III. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním zo dňa 17.06.2022. Uviedol, že nikde v
rozsudku sa neuvádza, že by súd posudzoval spor v zmysle § 420 OZ. Súd v bode 30. napadnutého
rozsudku uviedol všeobecné ustanovenia OZ vrátanie ustanovenia § 420, ale súčasne citoval osobitné

ustanovenia ObZ, a to § 135a ods. 1, ods. 2 a ods. 3. V zmysle uvedeného je tak zrejmé, že súd
posudzoval spor o náhradu škody v zmysle § 135a ObZ, čo vyplýva i z následného odôvodnenia
rozsudku, kde posudzuje zodpovednosť žalovaných za škodu ako konateľov obchodnej spoločnosti
Plastcom, spol. s r.o.. Uviedol, že súd nemohol zodpovednosť za škodu posudzovať podľa § 373 ObZ,
ako tvrdia žalovaní, pretože § 135a ObZ ako osobitné ustanovenie o zodpovednosti konateľov za škodu,

ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti je špeciálnou
právnou úpravou, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou zakotvenou v § 373 ObZ, a preto súd
prvej inštancie správne aplikoval túto špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu.

Žalobca poukázal, že súd v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, v čom vidí

porušenie právnej povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a v bode 34. napadnutého
rozsudku uviedol príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaných konať s odbornou
starostlivosťou a vznikom škody. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že
porušenie povinnosti žalovaných ako konateľov spočíva v podaní žaloby, ktorá bola založená na
nepravdivých skutkových tvrdeniach. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí nielen z

odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019, ale aj z ďalších 97 písomných
dôkazov. Žalobca poukázal napr. na podstatnú e-mailovú komunikáciu vo veci neoprávneného postupu
žalovanej v 1. rade od roku 2015 do roku 2019, právne stanovisko advokátskej kancelárie BÁNOS,
s.r.o. o neoprávnenom konaní žalovanej v 1. rade, ako aj ďalšie dôkazy z ktorých vyplynulo, že žaloba
podaná na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q. v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 bola preukázateľne

založená na nepravdivých skutkových tvrdeniach, o čom mali obaja žalovaní konatelia vedomosť z
takejto komunikácie ako i z predloženého právneho stanoviska.

K tvrdeniu žalovaných, že pred podaním žaloby bola najskôr vypracovaná advokátskou kanceláriu
právna analýza a až potom bola podaná žaloba v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, čo má preukazovať

ich konanie s odbornou starostlivosťou, žalobca uviedol, že žiadna takáto právna analýza nebola v
tomto konaní predložená. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní žiadnu právnu analýzu súdu prvej
inštancii nikdy nepredložili je preto v zmysle § 366 písm. d/ CSP ich súčasná procesná obrana absolútne
nedôvodná a právne irelevantná.

Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že nemajú právnické vzdelanie a že
vypracovanie žaloby a konať pred súdom by sami nezvládli, tak táto skutočnosť im nebránila
nerešpektovať a ignorovať predložené odborné právne stanoviská advokátskych kancelárii a robiť
vlastný právny výklad prispôsobený tomu ako im to v konkrétnom momente vyhovovalo.

Žalobca poukázal, že zjavným konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou je aj postup žalovaných,
ktorým advokátskej kancelárii zadali pokyn na vypracovanie žaloby aj keď je minimálny predpoklad
úspechu. Dôvodil, že je vec všeobecne známa, ktorú netreba dokazovať, že slovné vyjadrenie
„minimálny predpoklad úspechu“ v bežnej reči úplne jednoznačne znamená, že šanca uspieť je úplne
minimálna.

Skutkové tvrdenia na základe ktorých bola podaná žaloba boli advokátskej kancelárii poskytnuté
žalovanými konateľmi, keďže táto skutkové tvrdenia pri vypracovaní žaloby môže čerpať výlučne odsvojhoklienta,tedaodžalovanýchakokonateľovžalobcu,ktoríjupoverilivypracovanímžaloby.Žalovaní
pritom ich nepravdivé tvrdenia nevedeli podložiť nijakým dôkazom.

Z rozsudku súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že škodu pre spoločnosť predstavujú náklady na vedenie
súdneho sporu, t.j. aj výdavky na právne služby. Vo svojej podstate bola žaloba na konateľov Ing. Q.
K. a Ing. C. Q. podaná za to, že si v internej e-mailovej komunikácii dovolili poukázať na protiprávne
konanie žalovanej v 1. rade pri neoprávnenom zmenovaní smerníc a požadovali od nej uskutočnenie
nápravy, pričom žalovaní v žalobe nepravdivo tvrdili, že žalovaná v 1. rade je oprávnená uskutočňovať

zmenu smerníc a že interná e-mailová komunikácia mala byť spôsobilá poškodiť dobré meno žalobcu.
Interná e-mailová komunikácia konateľov pritom predstavuje výkon konateľskej pôsobnosti konateľov
do vnútra spoločnosti, takže žalovaní sa takouto žalobou evidentne snažili zamedziť oprávnenému
výkonu konateľských práv a povinností Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Ak by žalovaní takúto žalobu založenú
na nepravdivých skutkových tvrdeniach nepodali, tak by spoločnosti nevznikli žiadne náklady na súdny
spor, ktorý bol pre svoju nedôvodnosť zamietnutý a preto takéto náklady predstavujú pre spoločnosť

škodu, ktorú je v zmysle § 135a ObZ oprávnený vymáhať na konateľoch, ktorí za vznik takejto škody
zodpovedajú.

Ďalej žalobca uviedol, že k vzniknutej škode žiadnu ďalšiu DPH nepripočítal a existujúca DPH bola vo
faktúrach vyúčtovaná v súlade s § 2 ZoDPH. Podľa § 379 ObZ sa nahrádza skutočná škoda a ušlý

zisk, pričom skutočnú škodu v prípade uhradených právnych služieb predstavujú sumy, ktoré žalobca
skutočne uhradil v zmysle vystavených faktúr. Škodu vždy predstavuje skutočne zaplatená suma, bez
ohľadu na to, či je poškodený platcom DPH alebo nie. V prípade ak je žalobca ako poškodený platcom
DPH, a teda súčasne podnikateľským subjektom, tak následne po priznaní a uhradení spôsobenej škody
je povinný príslušnú DPH odviesť (vrátiť) štátu a takúto skutočnosť zaevidovať vo svojom účtovníctve.

K námietkam žalovaných, že náhrada trov konania vo výške 1 676,83 eura a súdny poplatok vo výške
999,50 eura boli uhradené spoločnosťou na základe rozhodnutia súdu, a preto by nemali pre spoločnosť
predstavovať škodu, žalobca uviedol, že žalovaní preukázateľne ako konatelia svojim protiprávnym
konaním zavinili na strane spoločnosti úbytok majetku a takýto úbytok majetku predstavuje pre ňu

škodu, pričom je nepodstatné či tento úbytok majetku vznikol na základe úhrad faktúr alebo na základe
rozhodnutia štátneho orgánu. Podstatné je, že všetky tieto náklady na strane spoločnosti vznikli výlučne
na základe protiprávneho konania žalovaných a keby takéhoto protiprávneho konania nebolo, tak by
nedošlo ani k úbytku majetku spoločnosti a teda vzniku škody. Protiprávne konanie konateľa je pritom v
zmysle § 135a ObZ každé konanie konateľa, ktoré je v rozpore s odbornou starostlivosťou.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a priznal mu voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

6. Žalovaní sa k veci vyjadrili podaním zo dňa 29.06.2022 s tým, že zotrvali na doposiaľ v konaní
uvedených argumentoch, pričom k žalobcom uplatnenej DPH uviedli, že spoločnosť si uplatnila odpočet
DPH z jednotlivých faktúr, na základe ktorých sa plnilo advokátskej kancelárii. Zo strany štátu bola
predmetná DPH zaplatená spoločnosti. V čase podania žaloby, resp. v priebehu konania mal žalobca
na účte od štátu vyúčtovanú DPH. Pokiaľ si žalobca uplatnil žalobou celú sumu aj s DPH, s ktorou už

disponoval na účte, je jeho nárok na DPH neoprávnený, a to bez ohľadu na to, či po priznaní a uhradení
spôsobenej škody príslušnú DPH štátu odvedie.

7. Žalobcovi bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené vyjadrenie žalovaných k veci dňa
01.07.2022, ten sa však k nemu nevyjadril.

8. Dňa 31.07.2024 žalovaní doručili súdu podanie, ktorým poukázali na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 69/2015, ktoré bolo doručené dňa 09.04.2025 na vedomie žalobcovi.
Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel kzáveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

10. Podľa § 1 ods. 1 ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

11. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho

práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa § 134 ObZ, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti
konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

13. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone

svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

14. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní

nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto
zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

15. Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia

nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného
zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,
spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná
rada schválila.

16. Podľa § 261 ods. 6 ObZ, treťou časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou
spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,
ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi
spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy
medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

17. Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto

zákonom platia obdobne ustanovenie § 373 a nasl..

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd zistené, že žalobca/obchodná spoločnosť Plastcom, spol.
s r.o. má štyroch konateľov, ktorými sú Ing. Q. K., Ing. Q. S., Ing. C. Q. a Ing. T. B., pričom v mene
spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne (viď výpis z obchodného registra žalobcu č.l. 10, 190 s.
sp.). Z organizačnej štruktúry vedenia spoločnosti žalobcu vyplýva, že všetci štyria konatelia sú zároveň

zamestnancami žalobcu na riadiacich pozíciách. Ing. Q. K. je obchodno-ekonomický riaditeľ, Ing. Q. S.
je technický riaditeľ, Ing. C. Q. je výrobný riaditeľ a Ing. T. B. je riaditeľom spoločnosti pre kvalitu (viď
č.l. 12 s. sp.).Jednotliví konatelia žalobcu iniciovali viacero súdnych konaní týkajúcich sa predovšetkým riadenia a
činnosti žalobcu, kde sú konatelia žalobcu v rôznom procesnom postavení (viď č.l. 17, 24, 28, 30, 43, 52,
61, 65, 67, 75 s. sp.), pričom jednou zo sporných otázok v súvislosti s postupom spoločnosti Plastcom,

spol. s r.o. v rámci jej riadenia medzi konateľmi Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na jednej strane a Ing. Q. S. a Ing.
T. B. na druhej strane bola otázka oprávnenosti, resp. neoprávnenosti postupu Ing. T. B. pri schvaľovaní
vnútorných smerníc s pôsobnosťou pre celú spoločnosť Plastcom, spol. s r.o..

Dňa 30.01.2014 doručil Ing. Q. K. okrem iných osôb aj žalovanému v 1. rade a v 2. rade e-mailom

(viď č.l. 180 s. sp.) listinu ,,Právne stanovisko ku kompetenciám“ zo dňa 17.01.2014, vypracovanú
advokátom Mgr. Oliverom Kristom, z ktorej vyplýva, že pod pojmom obchodné vedenie spoločnosti sa
v zásade rozumie rozhodovanie akéhokoľvek druhu o vnútorných veciach a záležitostiach spoločnosti,
okrem vystupovania a zastupovania spoločnosti navonok s tým, že hlavným rozdielom medzi konaním
navonok a rozhodovaním o obchodnom vedení spoločnosti je skutočnosť, že pri takomto rozhodovaní
o obchodnom vedení sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, čo v prípade spoločnosti Plastcom, spol. s

r.o. znamená, že obchodnom vedení musia rozhodnúť traja konatelia (viď č.l. 182 s. sp.).

Z listiny ,,Stanovisko k otázke splnenia povinnosti zamestnancom, ktorý je zároveň v postavení
konateľa spoločnosti“ zo dňa 05.12.2018, vypracovanej advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o. a podľa
nesporného skutkového tvrdenia žalobcu zaslaného všetkým konateľom žalobcu (viď č.l. 171 s. sp.)

vyplýva, že interné predpisy, za ktorých vyhotovenie a udržiavanie zodpovedá z pozície zmocnenca pre
kvalitu Ing. T. B. boli na základe predložených dokladov v minulosti schvaľované riaditeľom spoločnosti,
avšak táto funkcia už viac ako štyri roky nie je v spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. obsadená. Ďalej
zo stanoviska vyplýva, že pokiaľ teda právomoc schvaľovať interné smernice spoločnosti nie je daná
inej osobe, táto potom patrí do právomoci konateľov spoločnosti. Smernice upravujúce vnútornú

organizáciu spoločnosti, popisujúce procesy riadenia a zodpovednosť, predstavujú dokumentáciu
určujúcu spôsob obchodného vedenia spoločnosti, jej schválenie preto nepochybne podlieha väčšine
konateľov spoločnosti v súlade s § 134 ObZ (viď č.l. 279 s. sp.).

Dňa 21.08.2015 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu všetkým konateľom žalobcu s tým, že ak by

aj smernicu podpísali dvaja konatelia, tak to podľa § 134 ObZ na schválenie pre spoločnosť Plastcom,
spol. s r.o. nestačí (viď č.l. 284 s. sp.).

Dňa 20.09.2017 žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade za žalobcu uzatvorili so spoločnosťou Dvořák
Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie

právnych služieb žalobcovi (viď č.l. 155 s. sp.).

Dňa 24.04.2018 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu advokátskej kancelárii s tým, že si
objednávajú vypracovanie žaloby dvoch konateľov (Ing. Q. S. a Ing. T. B.) proti konateľovi Ing. Q. K., ak
je aj minimálny predpoklad úspechu. Dňa 02.05.2018 zaslala advokátska kancelária žalovanému v 1. a

2. rade cenovú ponuku na právne služby za hodinovú sadzbu v sume 130 eur bez DPH (viď č.l. 42 s. sp.).

Dňa 09.07.2018 splnomocnil žalobca/spoločnosť Plastcom, spol. s r.o., za ktorého konali žalovaný
v 1. a 2. rade, advokátsku kanceláriu na jeho zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch a vo
všetkých konaniach vo veci ochrany dobrej povesti spoločnosti pred neoprávnenými zásahmi konateľov

spoločnosti Ing. Q. K. a Ing. C. Q. (viď č.l. 83 s. sp.).

Advokátska kancelária vypracovala a podala dňa 21.01.2019 žalobu proti neoprávnenému zásahu do
dobrej povesti právnickej osoby na Okresný súd Bratislava IV (vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019, viď č.l. 75
s. sp.) s odôvodnením, že žalovaní - Ing. Q. K. a Ing. C. Q. dlhodobo neoprávnene zasahujú do dobrej

povesti spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. tým, že rozširujú nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané
hodnotiace úsudky, ktoré sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti spoločnosti a spôsobiť jej
takýmto konaním ujmu. Ing. Q. K. a Ing. C. Q. zastávajú názor, že zmena dokumentácie SMK podlieha
režimu schvaľovania obchodným vedením, a preto pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti, ktorý má
v kompetencii túto činnosť, sa na zmenu príručky kvality ako aj prijatie a zmenu ostatných smerníc SMK

vyžaduje súhlas troch konateľov spoločnosti. Takýto súhlas však nebol daný, preto žalovaní považujú
dokumentáciu SMK v znení zmien po 01.01.2014 za neschválenú, a teda za neplatnú. Žalobca, za
ktorého pri podaní žaloby konali konatelia Ing. Q. S. a Ing. T. B., tvrdil že otázka schvaľovania zmiena prijímania nových smerníc a inej dokumentácie SMK, nespadá pod obchodné vedenie, ale je v
pôsobnosti príslušných zamestnancov žalobcu.

Žalobca na výzvu Okresného súdu Bratislava IV uhradil súdny poplatok za žalobu v právnej veci sp. zn.
8C/5/2019 v sume 999,50 eura dňa 18.02.2019 (viď č.l. 117, 118 s. sp.).

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020, právoplatným dňa
16.03.2021 (viď č.l. 84, 92 s. sp.) v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4,

831 03 A., IČO: 17 318 378 proti žalovanému v 1. rade: Ing. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, A.
a žalovanému v 2. rade: Ing. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o žalobe proti neoprávnenému
zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15 000
eur, konanie zastavil v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur (výrok I.),
žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému v 1. rade a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (výrok III.). V odôvodnení súd uviedol, že ,,žalovaní svoje skutkové tvrdenia o

neplatnosti časti dokumentácie spoločnosti žalobcu nepredniesli verejne, to aj voči tretím osobám, teda
nemohliobjektívnetýmitotvrdeniamizasiahnuťdodobrejpovestižalobcu,apretosúdžalobuposúdilako
nedôvodnú. Súd taktiež uviedol, že ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného
zásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie, ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. V prejednávanom
prípade skutkové tvrdenia žalovaných o neoprávnenosti postupu spoločnosti žalobcu, najmä tvrdenia o

neoprávnenom postupe Ing. T. B. pri prijímaní smerníc z celospoločenskou pôsobnosťou boli pravdivé,
a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania oprávnené, rovnako ako žiadosť o nápravu tohto
stavu. Schvaľovateľom uvedených smerníc je podľa vnútorných pravidiel spoločnosti žalobcu riaditeľ
spoločnosti. Pozícia riaditeľa spoločnosti však nie je od 01.01.2014 obsadená, preto o schválení
smerníc celospoločenskou pôsobnosťou rozhoduje vedenie spoločnosti žalobcu, to je väčšina konateľov

spoločnosti žalobcu v súlade s § 134 ObZ. V konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by právomoc
schvaľovať smernice s pôsobnosťou pre celú spoločnosť, ako zavŕšenie procesu ich tvorby, delegovala
spoločnosť žalobcu na iného zamestnanca v období od 01.01.2014, t.j. odkedy nie je funkcia riaditeľa
spoločnosti obsadená. Ing. T. B. je oprávnená a zároveň podľa pracovnej zmluvy povinná zabezpečiť
návrhy nových smerníc s celospoločenskou pôsobnosťou týkajúcich sa oblastí, za ktorú zodpovedá

(systém kvality), avšak pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti žalobcu, do ktorého pôsobnosti
patrí schváliť tieto dokumenty, nie je oprávnená ako podriadený pracovník riaditeľa spoločnosti, ňou
navrhované/zmenovanésmerniceschvaľovať.Tentoprocespretospoločnostižalobcuniejevykonávaný
v súlade s vnútornými pravidlami spoločnosti, ani v súlade s § 134 ObZ tak, ako správne namietajú
žalovaní vo svojich vyjadreniach.“ .

Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 uložil povinnosť žalobcovi
(spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.) zaplatiť úspešným žalovaným v 1. a 2. rade (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.)
náhradu trov konania vo výške 1 676,83 eura, a to k rukám právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2.
rade, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (viď č.l. 137 s. sp.).

Advokátska kancelária vyúčtovala žalobcovi cenu za poskytnuté právne služby, a to faktúrami s
položkovitým rozpisom uvedeným na zadnej strane (viď č.l. 93 až 113 s. sp.):

- č. 960/2018 zo dňa 14.12.2018 v sume 936 eur, uhradená žalobcom 02.01.2019

- č. 1102/2018 zo dňa 15.01.2019 v sume 1 599 eur, uhradená žalobcom dňa 01.02.2019
- č. 0040/2019 zo dňa 15.02.2019 v sume 3 463,20 eura, uhradená žalobcom dňa 05.03.2019
- č. 0144/2019 zo dňa 15.03.2019 v sume 2 542,80 eura, uhradená žalobcom dňa 11.04.2019
- č. 0172/2019 zo dňa 15.04.2019 v sume 1 015 eur, uhradená žalobcom dňa 02.05.2019
- č. 0313/2019 zo dňa 15.05.2019 v sume 4 368 eur, uhradená žalobcu dňa 04.06.2019

- č. 0482/2019 zo dňa 15.07.2019 v sume 483,60 eura, uhradená žalobcom dňa 30.07.2019
- č. 0570/2019 zo dňa 15.08.2019 v sume 2 511,60 eura, uhradená žalobcom dňa 30.08.2019
- č. 0681/2019 zo dňa 13.09.2019 v sume 421,20 eura, uhradená žalobcom dňa 30.09.2019
- č. 0939/2019 zo dňa 13.12.2019 v sume 999,40 eura, uhradená žalobcom dňa 30.12.2019
- č. 0025/2020 zo dňa 14.02.2020 v sume 1 201,20 eura, uhradená žalobcom dňa 03.03.2020 v sume

979,20 eura a dňa 05.03.2020 v sume 222 eur
- č. 0322/2020 zo dňa 15.04.2020 v sume 1 154,40 eura, uhradená žalobcom dňa 04.05.2020
- č. 0369/2020 zo dňa 15.05.2020 v sume 46,80 eura, uhradená žalobcom dňa 01.06.2020
- č. 0173/2020 zo dňa 13.03.2020 v sume 2 839,20 eura, uhradená žalobcom dňa 30.03.2020.Uvedenými faktúrami boli vyúčtované poskytnuté právne služby, ktoré sa týkali viacerých súdnych
konaní.

Konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 sa týkali úhrady za úkony
právnej služby v sume vo výške 13 034,80 eura (viď č.l. 116 s. sp.), a to z faktúr:

- č. 0040/2019 zo dňa 15.02.2019 v sume 3 463,20 eura - uplatnená suma 2 589,60 eura

- č. 0144/2019 zo dňa 15.03.2019 v sume 2 542,80 eura - uplatnená suma 764,40 eura
- č. 0172/2019 zo dňa 15.04.2019 v sume 1 015 eur - uplatnená suma 93,60 eura
- č. 0313/2019 zo dňa 15.05.2019 v sume 4 368 eur - uplatnená suma 3 073,20 eura
- č. 0482/2019 zo dňa 15.07.2019 v sume 483,60 eura - uplatnená suma 468 eur
- č. 0570/2019 zo dňa 15.08.2019 v sume 2 511,60 eura - uplatnená suma 1 310,40 eura
- č. 0681/2019 zo dňa 13.09.2019 v sume 421,20 eura - uplatnená suma 421,20 eura

- č. 0939/2019 zo dňa 13.12.2019 v sume 999,40 eura - uplatnená suma 999,40 eura
- č. 0025/2020 zo dňa 14.02.2020 v sume 1 201,20 eura - uplatnená suma 936 eur
- č. 0322/2020 zo dňa 15.04.2020 v sume 1 154,40 eura - uplatnená suma 1 029,60 eura
- č. 0369/2020 zo dňa 15.05.2020 v sume 46,80 eura - uplatnená suma 46,80 eura
- č. 960/2018 zo dňa 14.12.2018 v sume 936 eur - uplatnená suma 936 eur

- č. 1102/2018 zo dňa 15.01.2019 v sume 1 599 eur - uplatnená suma 117 eur
- č. 0173/2020 zo dňa 13.03.2020 v sume 2 839,20 eura - uplatnená suma 249,60 eura.

20. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú žalobcovi žalovanými ako konateľmi spoločnosti.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil ako náhradu škody náklady vynaložené na poskytnuté
právne služby v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
8C/5/2019 v sume 13 034,40 eura a náklady vzniknuté žalobcovi v spojení s povinnosťou zaplatiť súdny
poplatok za podanú žalobu v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 v sume 999,50 eura. Žalobca sa domáhal

žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2021 voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 14 033,90 eura s
príslušenstvom (13 034,40 eura + 999,50 eura) titulom náhrady škody.

Podaním zo dňa 28.06.2021 žalobca rozšíril predmetnú žalobu o zaplatenie istiny 14 033,90 eura s
príslušenstvomozaplateniesumy1676,83eura(viďč.l.135s.sp.),ktorásumapredstavujenáhradutrov

konania, na ktorú bol žalobca zviazaný uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo
dňa 01.06.2021 (viď č.l. 137 s. sp.) voči konateľom žalobcu - Ing. Q. K. a Ing. C. Q., ktorú žalobca uhradil
k rukám ich právneho zástupcu dňa 25.06.2021 (viď bod 27. napadnutého rozhodnutia, č.l. 140 s. sp.).

Žalobca podaním zo dňa 25.11.2021 rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 2 667,60 eura za ďalšie uhradené

faktúry advokátskej kancelárii dňa 12.11.2021 v súvislosti so súdnym konaním v právnej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 (viď č.l. 357, 359 až 366, 373 s. sp.), a to:

- č. 0602/2020 zo dňa 15.07.2020 v sume 1 341,60 eura - uplatnená suma 1 341,60 eura
- č. 0675/2020 zo dňa 05.08.2020 v sume 62,40 eura - uplatnená suma 62,40 eura

- č. 0870/2020 zo dňa 15.10.2020 v sume 655,20 eura - uplatnená suma 655,20 eura
- č. 1004/2020 zo dňa 13.11.2020 v sume 109,20 eura - uplatnená suma 109,20 eura
- č. 1109/2020 zo dňa 15.12.2020 v sume 93,60 eura - uplatnená suma 93,60 eura
- č. 1188/2020 zo dňa 15.01.2021 v sume 1 918,80 eura - uplatnená suma 358,80 eura
- č. 0054/2021 zo dňa 15.02.2021 v sume 530,40 eura - uplatnená suma 46,80 eura.

Žalobca si uplatnil v predmetnom konaní náklady vynaložené v súvislosti s konaním vedeným na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 spolu v sume 18 378,33 eura s príslušenstvom (13
034,40 eura + 999,50 eura + 1 676,83 eura + 2 667,60 eura) titulom nároku na náhradu škody.

21. V konaní nebolo sporné, že v spojení s iniciovaním a vedením súdneho konania na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 žalobcovi vznikli náklady vo výške 18 378,33 eura, pozostávajúce z
nákladov na právne služby v sume 15 702 eur (13 034,40 eura + 2 667,60 eura), zaplateného súdneho
poplatkuzapodanúžalobuvsume999,50euraanáhradytrovkonaniaprotistranyvsume1676,83eura.22. V konaní bolo sporné, či v danom prípade boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti konateľov
žalobcu - žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú spoločnosti Plastcom, spol.

s r.o./žalobcovi pri výkone svojej funkcie podľa § 135a ObZ a teda, či je žalobou uplatňovaný nárok na
náhradu škody vzniknutej žalobcovi v spojení s iniciovaním a priebehom súdneho konania na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 voči žalovaným dôvodný.

23. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým žalobe o náhradu škody v sume 18 378,33 eura s príslušenstvom voči žalovaným (po
pripustení zmeny žaloby) v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích
námietok uvedených v odvolaní podanom žalovanými voči napadnutému rozsudku a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných je nedôvodné.

24. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo

veci.

25. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie posudzoval spor podľa § 420 OZ a
mal ho posudzovať podľa ObZ, vrátane § 373 ObZ v spojení s § 757 ObZ, a že v odôvodnení
napadnutého rozsudku v bode 31. súd prvej inštancie poukázal na to, že základnými predpokladmi

vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť
splnené súčasne, avšak zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti porušením povinností
v súvislosti s výkonom funkcie konateľa je v zmysle § 373 ObZ objektívna bez ohľadu na zavinenie
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rámci vymenovaných zákonných ustanovení v bode 30.

napadnutého rozsudku uviedol aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu, a to § 420 a
nasl. OZ a v bode 31. všeobecnú teóriu vzniku zodpovednosti za škodu, avšak v uvedenom bode 30.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol na vec sa vzťahujúce špeciálne ustanovenie § 135a
ObZ, upravujúce konkrétne zodpovednosť konateľov za škodu, ktorá vznikla spoločnosti porušením
povinnosti pri výkone ich pôsobnosti a podľa ktorého predmetnú vec následne vyhodnotil a právne

posúdil vrátane liberačných dôvodov uvedených v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.

26. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí porušenie právnej
povinnosti žalovaných ako konateľov, či toto porušenie zakladá nárok žalobcu na náhradu škody a

zároveň neuviedol, kde vidí príčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody a porušením právnej
povinnosti, že v ich vyjadrení k žalobe a k rozšíreniu žaloby zo dňa 31.08.2021 sa vyjadrovali k existencii
vznikuškody,avšaksúdprvejinštancieimnedalnatietoichtvrdeniažiadnurelevantnúodpoveďodvolací
súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že konatelia žalobcu mali okrem iného rozdielny názor na
postup pri schvaľovaní vnútorných smerníc s pôsobnosťou pre celú spoločnosť Plastcom, spol. s r.o..

Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. zastávali
názor, že zmena dokumentácie SMK (systém manažérstva kvality) podlieha režimu schvaľovania
obchodným vedením, a preto pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti, ktorý má v kompetencii túto
činnosť, sa na zmenu príručky kvality ako aj prijatie a zmenu ostatných smerníc SMK vyžaduje súhlas

troch konateľov spoločnosti, ktorý však nebol daný, a preto považovali dokumentáciu SMK v znení zmien
po 01.01.2014 za neschválenú, a teda za neplatnú. Na podporu tohto názoru doručil Ing. Q. K. dňa
30.01.2014 žalovanému v 1. rade a v 2. rade e-mailom listinu ,,Právne stanovisko ku kompetenciám“ zo
dňa 17.01.2014, vypracovanú advokátom Mgr. Oliverom Kristom (viď č.l. 182 s. sp.) a listinu ,,Stanovisko
k otázke splnenia povinnosti zamestnancom, ktorý je zároveň v postavení konateľa spoločnosti“ zo

dňa 05.12.2018, vypracovanú advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o. (č.l. 279 s. sp.). Uvedený názor
zároveň opakovane prezentovali v rámci internej e-mailovej komunikácie spoločnosti žalobcu (viď bod
27., 32., 33. napadnutého rozhodnutia, č.l. 177, 178, 180, 286, 287, 288 až 307 s. sp.).

Taktiež zo zaslaného e-mailu zo dňa 21.08.2015 žalovaným v 2. rade všetkým konateľom žalobcu

vyplýva, že ak by aj smernicu podpísali dvaja konatelia, tak to podľa § 134 ObZ na schválenie pre
spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. nestačí (viď č.l. 284 s. sp.). V rozpore s vyššie uvedeným právnym
názorom konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q., predloženými právnymi stanoviskami ako aj v rozpore s
názorom samotného žalovaného v 2. rade, uvedeného v jeho e-maili zo dňa 21.08.2015, konateliaIng. Q. S. a Ing. T. B. prezentovali, že otázka schvaľovania zmien a prijímania nových smerníc a
inej dokumentácie SMK, nespadá pod obchodné vedenie žalobcu, ale je v pôsobnosti príslušných
zamestnancov žalobcu. Dňa 24.04.2018 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu advokátskej

kancelárii,žesiobjednávajúvypracovaniežalobydvochkonateľov(Ing.Q.S.aIng.T.B.)protikonateľovi
Ing. Q. K., aj keby bol minimálny predpoklad úspechu (viď č.l. 42 s. sp.). Advokátska kancelária
vypracovala a podala na Okresnom súde Bratislava IV dňa 21.01.2019 žalobu proti konateľovi Ing. Q.
K. a Ing. C. Q..

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020 žalobu proti
neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby v časti zamietol (výrok II.) s odôvodnením,
že skutkové tvrdenia žalovaných (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.) o neoprávnenosti postupu spoločnosti
žalobcu, najmä tvrdenia o neoprávnenom postupe Ing. T. B. pri prijímaní smerníc s celospoločenskou
pôsobnosťou boli pravdivé, a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania oprávnené, rovnako
ako žiadosť o nápravu tohto stavu.

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vysporiadal so vznikom zodpovednosti žalovaných konateľov za škodu
spôsobenú žalobcovi a stotožňuje sa s jeho názorom, že konanie žalovaných ako konateľov je možné
považovať za porušenie povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou,

keďže žalobu podali s vedomím aj minimálneho predpokladu úspechu vo veci, hoci obaja žalovaní boli
opakovane upozorňovaní Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc
spoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov
prostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo zároveň vylučuje nezavinenú
nevedomosť o týchto právnych názoroch a dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby

(viď bod 33. napadnutého rozsudku), ktoré sú kumulatívnymi liberačnými dôvodmi pri objektívnej
zodpovednosti konateľov v zmysle § 135a ods. 3 ObZ. V danom prípade bola daná príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane
žalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v
súvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, spojené s poplatkovou povinnosťou za

podanú žalobu a náhradou trov konania, ktoré by neboli vznikli, ak by žalovaní nepodali túto žalobu.
Výšku škody a jej reálny vznik žalobca preukázal predloženými faktúrami za poskytnuté právne služby,
predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku za žalobu ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania a výpismi z účtu
o ich zaplatení, pričom uvedené vynaložené finančné prostriedky znamenali pre žalobcu reálny úbytok

v jeho majetkovej sfére (viď bod 28., 33., 34. napadnutého rozsudku).

Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.

27. K odvolacej námietke žalovaných, že nemajú právnické vzdelanie, a preto sa obrátili so

zastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. na advokátsku kanceláriu s tým, že objednanie
vypracovania právnej analýzy preukazuje, že konali s odbornou starostlivosťou odvolací súd uvádza,
že zákon nepožaduje od konateľov odbornosť v zmysle kvalifikačných predpokladov, napríklad v oblasti
práva, ekonómie alebo výroby, ale vyžaduje od nich profesionalitu pri výkone funkcie člena štatutárneho
orgánu z objektívneho hľadiska. Konateľ je povinný pri plnení svojej funkcie využívať svoje odborné

znalosti, prípadne ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu, pričom
pri jej výbere je povinný postupovať starostlivo a zároveň zvážiť, či je potrebný takýto postup. V takomto
prípade je konateľ povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby.
Zároveň treba zdôrazniť, že splnomocnenie advokátskej kancelárie na podanie žaloby samo osebe
nie je postačujúce na preukázanie toho, že konatelia konali s odbornou starostlivosťou v zmysle §

135a ObZ. Súčasťou konania s odbornou starostlivosťou je nielen udelenie plnej moci osobe, ktorá
disponuje kvalifikačnými predpokladmi pre právne zastúpenie spoločnosti, ale aj zohľadnenie právne
relevantných informácií od takejto osoby k danej právnej veci. Žalovaní konatelia, ktorí sú zároveň v
riadiacej pozícii žalobcu v konaní nepreukázali, že pri vynaložení primeranej starostlivosti (pri využití
dostupných informačných zdrojov) konali s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, a že pri

svojom rozhodovaní o podaní predmetnej žaloby zohľadnili všetky dostupné informácie, a ani že mali
k dispozícii k spornej otázke medzi konateľmi dostatok relevantných informácií na to, aby bol aspoň
predpoklad úspešnosti v tomto spore, t.j. žaloby vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019. Vzhľadom na uvedené
nemožno prenášať zodpovednosť za rozhodnutie konateľov na advokátsku kanceláriu s odôvodnením,že žalovaní boli presvedčení, že táto bude dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb, nakoľko táto konala na základe udeleného mandátu na zastupovanie v danej veci s vedomím,
že akceptovaný je aj predpoklad minimálneho úspechu vo veci, nedbajúc na vznik nákladov na trovy

právneho zastúpenia ako aj úhradu súdneho poplatku za podanie žaloby, čím bolo preukázané, že
žalovaní nekonali v súlade s ustanovením § 135a ods. 1 ObZ. Odvolací súd preto považuje uvedenú
odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.

28. K odvolacej námietke žalovaných, že sa žalovaná v 1. rade žiadnym spôsobom nepodieľala na

úhradách faktúr za poskytnuté právne služby odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k predmetu tohto
konania je uvedené právne irelevantné. Rozhodnutie splnomocniť advokátsku kanceláriu na všetky
právne úkony vrátane podania žaloby za žalobcu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019 urobili
obaja žalovaní konatelia, a preto sú vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 135a ods. 2 ObZ povinní
spoločneanerozdielnenahradiťžalobcovivzniknutúškoduvpodobefinančnýchnákladovvynaložených
v spojení s iniciovaním a vedením tohto konania. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu

námietku žalovaných za nedôvodnú.

29. K odvolacej námietke žalovaných, že o porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade nemôže ísť,
pretože na pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vysvetlil, že pod minimálnym predpokladom úspechu
v právnej veci sp. zn. 8C/5/2019 považoval 51 % úspech vo veci, pričom mali za to, že tieto skutočnosti

vyplývajú z dôkazu, ktorý sa nachádza v spise, konkrétne z e-mailovej komunikácie zo dňa 24.04.2018
a zo dňa 02.05.2018 medzi Ing. Q. S. a advokátskou kanceláriou odvolací súd uvádza, že v konaní
bolo preukázané, že žalovaní v mene žalobcu splnomocnili advokátsku kanceláriu na podanie žaloby
proti dvom konateľom, aj pri minimálnom predpoklade úspechu, teda minimálnej dôvodnosti žaloby.
Súd vykonával a hodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetky

skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
vykonal v tomto smere rozsiahle dokazovanie so záverom, že žalovaní konali v rozpore s ustanovením §
135a ods. 1 ObZ (k tomu viď bližšie uvedené v bode 27. tohto rozsudku) a to aj s ohľadom na preukázané
naštrbené vzťahy s ostatnými konateľmi.

Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (viď sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (viď sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď

uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010).

Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.

30. K odvolacej námietke žalovaných, že skutočnosť, že Okresný sud Bratislava IV rozsudkom sp.

zn. 8C/5/2019 žalobu podanú žalobcom v celom rozsahu zamietol, ešte automaticky neznamená, že
v tomto spore porušili svoje povinnosti. Zdôraznili, že základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce
z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)
súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore
odvolací súd uvádza, že konateľ zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za

výsledok svojej činnosti (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/106/2020
zo dňa 19.05.2022), tak ako advokát nie je automaticky hmotne zodpovedný za neúspech svojho
klienta v spore (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 69/2015-17 zo dňa
11.02.2015). Konatelia teda zodpovedajú za porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, t.j.
za konanie, ktoré predchádza samotnému úkonu, ktorý v mene spoločnosti vykonávajú. Pre posúdenie,

či rozhodnutie, ktoré konateľ prijal pri výkone svojej funkcie bolo vykonané v súlade s požiadavkou
odbornej starostlivosti, tak nie je významné, k akým následkom toto rozhodnutie viedlo. Odvolací súd
zdôrazňuje, žeskutočnosť, že žalovaní uplatnilisvoje právo na súdnu ochranu, ale v konečnom dôsledku
boli neúspešní v iniciovanom konaní, nebola dôvodom vzniku ich zodpovednosti na škodu, nakoľko súd
prvej inštancie posudzoval ich konanie s odbornou starostlivosťou. Zároveň odvolací súd dodáva, že

napriek tomu, že disponovali určitými právnymi analýzami protistrany spochybňujúcimi ich právny názor,
žalovaní nepreukázali, aké iné informácie ohľadom spornej otázky ich presvedčili urobiť rozhodnutie
o podaní žaloby voči dvom konateľom, s ktorým bolo spojené rozhodnutie o vynaložení značných
finančných prostriedkov žalobcu za poskytnutie právnych služieb, ktoré boli následne objektívneúbytkom v jeho majetkovej sfére, a možno ho vyhodnotiť ako rozhodnutie, ktoré prijali bez primeraného
úsilia na získanie potrebných informácií k nemu, zvážení rizík, výhod a nevýhod, ktoré v čase vykonania
rozhodnutia smerovali bez rozumných pochybností k záveru konateľov o prospechu daného úkonu

pre obchodnú spoločnosť. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za
nedôvodnú.

31. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie sa s existenciou vzniku škody zaoberá
len minimalisticky v bode 34. napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek náležitého zdôvodnenia, a že

žalobcom uhradené finančné prostriedky boli protihodnotou za poskytnuté právne služby, a že súd
priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania a náhradu súdneho poplatku zaplateného za podanú
žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré však boli zaplatené na základe rozhodnutia
súdu odvolací súd uvádza, že žalovaní v priebehu prvoinštančného konania nenamietali výšku skutočne
vynaložených finančných prostriedkov žalobcom v spojení s konaním vedeným na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 v sume 18 378,33 eura (13 034,40 eura + 999,50 eura + 1 676,83

eura + 2 667,60 eura), a to tak ako boli uplatnené v žalobe s prílohami v sume 14 033,90 eura s
príslušenstvom, ktoré predstavovali náklady vynaložené na poskytnuté právne služby v sume 13 034,40
eura a náklady vzniknuté žalobcovi v spojení s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu,
následne v rozšírení žaloby zo dňa 28.06.2021 o zaplatenie sumy 1 676,83 eura (viď č.l. 135 s. sp.),
ktorá suma predstavovala náhradu trov konania, na ktorú bol žalobca zviazaný uznesením Okresného

súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 (viď č.l. 137 s. sp.) voči konateľom žalobcu
Ing. Q. K. a Ing. C. Q., ako aj v druhom rozšírení žaloby zo dňa 25.11.2021 o ďalšie uhradené faktúry
žalobcom advokátskej kancelárii za poskytnuté právne služby v sume 2 667,60 eura (viď č.l. 357 s. sp.),
ktoré podania žalobcu boli žalovaným riadne doručené (č.l. 148, 378 s. sp.). Vzhľadom k uvedenému a k
procesnej obrane žalovaných v prvoinštančnom konaní súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia dostatočne odôvodnil existenciu vzniku škody tým, že spočívala vo finančných nákladoch
žalobcu, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti s podanou žalobou v
konaní vedenom pod sp. zn. 8C/5/2019, v súvislosti s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania,
kde výšku škody a jej reálny vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou
kanceláriou, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku, uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k.

8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 týkajúcim sa náhrady trov konania, ako aj výpismi z účtu, z ktorých
vyplýva zaplatenie týchto finančných prostriedkov (viď bod 27., 28. a 34. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia).

Žalovaní namietali v konaní pred súdom prvej inštancie tú skutočnosť, že vynaložené náklady nie je

možné považovať za škodu, ale za protihodnotu poskytnutých právnych služieb, teda namietali základ
uplatneného nároku. Odvolací súd konštatuje, že v priamom spojení s iniciovaním a vedením súdneho
konania na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 žalobcovi vznikli náklady vo výške
18 378,33 eura, pozostávajúce z nákladov na právne služby v sume 15 702 eur (13 034,40 eura + 2
667,60 eura), zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 999,50 eura a náhrady trov

konania úspešnej protistrany v sume 1 676,83 eura (viď bližšie v bode 19. a 20. tohto rozhodnutia). Tieto
vynaložené finančné prostriedky znamenajú pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére, pričom
je irelevantné, či ich uhradil na základe faktúry vystavenej za poskytnuté právne služby alebo na základe
súdneho rozhodnutia, nakoľko všetky finančné prostriedky boli vynaložené v súvislosti s konaním, ktoré
vyvolali na základe ich konateľského rozhodnutia podať žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej

povesti žalobcu. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. V
danom prípade škoda žalobcu spočívala vo finančných nákladoch v sume v celkovej výške 18 378,33
eura, ktoré musel vynaložiť na úhradu za poskytnuté právne služby advokátskou kanceláriou v súvislosti
so zastupovaním v tomto konaní, a na úhradu súdneho poplatku za podanie žaloby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8C/5/2019, ako aj na náhradu trov konania úspešnej protistrany, ktorá by nebola vznikla,

ak by žalovaní nepodali túto žalobu, a ktorej vznik preukázal žalobca výpismi z účtu o zaplatení týchto
finančných prostriedkov.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaných preto považuje za nedôvodnú.

32. K odvolacej námietke žalovaných, že spochybnili aj existenciu škody, čiže vrátane aj jej výšky, že zo
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vyplýva, že žalovaný v 2. rade uviedol, že namietal
žalobcomuplatnenúDPHapoložky,ktorésúžalobcomuvádzané,nievšetkysavzťahujúktomutosporu,
a že súd mal postupovať podľa ZoDPH, a preto neobstojí jeho argument o oneskorene uplatnenýchskutkových tvrdeniach odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyzval žalovaných uznesením č.k.
31Cb/41/2021-146 zo dňa 05.08.2021, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 19.08.2021 a žalovanému
v 2. rade dňa 27.08.2021, na vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 13.04.2021, s tým aby uviedli rozhodujúce

skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to v lehote 15 dní, ktorá
žalovanému v 1. rade uplynula dňom 03.09.2021 a žalovanému v 2. rade uplynula dňom 13.09.2021
(viď č.l. 146 až 148 s. sp.). Žalovaný v 2. rade uviedol tieto skutkové tvrdenia až na pojednávaní
konanom dňa 06.05.2022, vzhľadom k čomu súd prvej inštancie posúdil tento prostriedok procesnej
obrany v zmysle § 153 ods. 2 CSP ako neuplatnený včas. Zároveň v napadnutom rozhodnutí súd prvej

inštancie dodal, že žalovaný v 2. rade ani nekonkretizoval, ktoré položky má na mysli, pričom všetky
žalobcom uvádzané položky boli rozčlenené a podľa predložených výkazov prác, ktoré boli pripojené k
faktúram, sa týkajú iba žaloby na ochranu dobrej povesti. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k
záveru, že súd prvej inštancie správne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v súlade s § 153 ods.
2 CSP, keď na prostriedky procesnej obrany, a to skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade uplatnené až
na nariadenom pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 neprihliadol. Tieto skutkové tvrdenia a dôkazy,

neboli súčasťou podaného vyjadrenia žalovaných zo dňa 31.08.2021 a dňa 18.10.2021, ani predložené
v súdom stanovenej lehote do dňa 13.09.2021. Pod sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie
povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (medzi ktoré patrí aj
námietka výšky uplatnenej škody) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas,
ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že si žalobca uplatnil v rámci náhrady škody aj zaplatenú
DPH vyplývala už z podanej žaloby a jej príloh (č.l. 93 až 116 s. sp.), ako aj uplatnené jednotlivé položky
za poskytnuté právne služby v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré mu boli
doručené dňa 27.08.2021 (viď č.l. 116, 148 s. sp.), a žalovanému v 2. rade nič nebránilo uplatniť tieto
prostriedky procesnej obrany už spolu s podaným vyjadrením k žalobe zo dňa 31.08.2021, prípadne v

lehote stanovenej súdom do 13.09.2021, resp. ohľadom posledného rozšírenia žaloby doručeného mu
dňa 26.02.2022 (viď č.l. 357 až 366, 378 s. sp.) spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania zo dňa
27.02.2022, a nie až na nariadenom pojednávaní dňa 06.05.2022. Vzhľadom na to, že išlo o prostriedky
procesnej obrany, ktoré žalovaný v 2. rade neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie včas, a na
ktoré z vyššie uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 2 CSP uplatnil sudcovskú

koncentráciu konania, preto na ne odvolací súd neprihliadal.

Nad rámec zákonnej povinnosti odvolací súd dodáva, že škoda sa uhrádza skutočná, vo výške v
ktorej poškodenému vznikla. DPH je daňovou veličinou, ide o vzťah medzi obchodnou spoločnosťou
a štátom, ktorý možno riešiť výlučne v rámci verejného práva. Do tohto vzťahu teda nie je súd

v rámci civilného konania oprávnený zasahovať: „Súd v rámci prejednávanej veci nemá oprávnenie,
právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva (daňových predpisov),
posudzovať a rozhodovať vzťah/povinnosť medzi daňovým subjektom a štátom, ide o oblasť verejného
práva. Rozhodovanie o daňových veciach (otázka vyrubenia dane, vrátenia dane, ich konkrétna výška,
podanie dodatočne daňového priznania) prináleží daňovému úradu (orgánom finančnej správy), súdom

v rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP, podľa ktorého
súdy rozhodujú súkromnoprávne spory.“ (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Cob/178/2023 zo dňa 27.11.2024).

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaných preto považuje za nedôvodnú.

33. K odvolacej námietke žalovaných, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené odvolací
súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že v ňom neabsentuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom
napadnutý rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami

podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý
myšlienkovýpostupsúduprvejinštancievedúcikuvňomustálenýmskutkovýmaprávnymzáverom.Súd
prvej inštancie v bodoch 28. a 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav ním zistený
vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi podrobne uvedenými v bode 27. napadnutého rozhodnutia,
pričom v bodoch 32. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd stručne ale jasne a zrozumiteľne

uviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou
uplatnený nárok je dôvodný a žalobca tak preukázal nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1.
rade a 2. rade a z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaných za nepreukázanú. Súd prvejinštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v
intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaných dostatočným spôsobom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany
sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok
rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v
odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé
(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa

30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby
bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami
(sp. zn. I. ÚS 50/04).

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.

34. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v prípade zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu,
ktorú spôsobil obchodnej spoločnosti pri výkone svojej funkcie, hovoríme o internej zodpovednosti.
Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje kumulatívne naplnenie troch predpokladov: 1.

vznik škody, 2. porušenie povinnosti konateľa a 3. kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením
povinnosti konateľa.

Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je porušenie povinnosti konateľa.
Zákon nevymedzuje taxatívne, o aké povinnosti konateľa ide. Ustanovenie § 135a ods. 2 ObZ len

demonštratívne uvádza povinnosti, pri porušení ktorých konateľ zodpovedá spoločnosti za škodu. Ide
o poskytnutie plnenia spoločníkom v rozpore s ObZ a o nadobudnutie majetku v rozpore s § 59a ObZ.
To znamená, že zodpovednosť konateľa za škodu môže vzniknúť pri porušení akýchkoľvek povinností
konateľa, ktoré je povinný pri výkone svojej pôsobnosti ako štatutárny orgán dodržiavať. Vzhľadom na
znenie § 135a ods. 1 ObZ, ide najmä o tieto základné povinnosti:

- povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
- povinnosť konať v súlade so záujmami spoločnosti
- povinnosť konať v súlade so záujmami všetkých spoločníkov
- povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia

- povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov
- zákaz uprednostňovania vlastných záujmov, záujmov len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov podľa § 135a ObZ je lex specialis k úprave náhrady
škody podľa § 373 a nasl. ObZ ako lex generalis a má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.
Pri posudzovaní vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú konaním štatutárnych orgánov sa preto
vychádzazúpravyichpovinnostíuvedenýchvovšeobecnýchaajosobitnýchustanoveniachupravených

v zákone pre jednotlivé spoločnosti, a tiež z podrobnejšej úpravy povinností štatutárnych orgánov a
spoločníkov v interných predpisoch jednotlivých spoločností (napr. spoločenská zmluva). Podľa § 757
ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia
obdobne ustanovenie § 373 a nasl. ObZ. Zodpovednosť za škodu pre štatutárne orgány môže preto
vzniknúť z ich činnosti, ale aj nečinnosti v prípadoch, ak zo zákona vyplýva povinnosť konať.

Zodpovednosť za škodu je koncipovaná na základe objektívnej zodpovednosti konateľa. To znamená,
že pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje jeho zavinenie. Interná zodpovednosť konateľa
za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je teda pomerne striktná. Tovšak neznamená, že zodpovedá za vznik každej škody spoločnosti, ale len v prípade, ak vznikla
z porušenia povinnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou. Pojem
odborná starostlivosť v zákone definovaný nie je, možno ju však charakterizovať ako najvyšší stupeň

starostlivosti štatutárneho orgánu, ktorý je od neho v konaní za spoločnosť možné objektívne požadovať.
Štatutárne orgány zodpovedajú za škodu vzniknutú spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, nejde
však o zodpovednosť za akýkoľvek postup, či konanie štatutárneho orgánu, ale len za také, pri
ktorom porušením povinností vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, vznikla jeho nesprávnym
postupom/konaním spoločnosti škoda. Vznik škody a porušenie záväzku alebo inej právnej povinnosti

konateľom musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Problémom pri posudzovaní dodržiavania
odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu môže byť aj nerovnaká úroveň vedomostí, skúseností
a vzdelania jednotlivých členov. Štatutárny orgán bude napriek tomu povinný si pri svojom konaní
zaobstarať potrebné informácie a nimi sa pri rozhodovaní o podmienkach právneho úkonu riadiť, lebo
postačujúcim liberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu spoločnosti,
nemôže byť poukaz na nižší stupeň vedomostí alebo nedostatočného vzdelania, ale len dôkaz, že konal

s odbornou starostlivosťou.

Zodpovednosť štatutárnych orgánov za výkon funkcie s odbornou starostlivosťou vzniká ustanovením
do funkcie bez ohľadu na to, či vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom je upravený zmluvou
o výkone funkcie a vyplýva priamo zo zákona (pri spoločnosti s ručením obmedzeným z § 135a ObZ). Za

škodu spôsobenú spoločnosti zodpovedajú štatutárne orgány spoločne a nerozdielne, ak všetci konali
pri právnom úkone, ktorého porušením vznikla spoločnosti škoda. Ak konal len niektorý zo štatutárnych
orgánov, za vzniknutú škodu zodpovedá sám.

Súd sa zaoberá jednotlivými predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti

konateľov konať pri výkone svojej funkcie v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou podľa § 135a
ObZ (porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, vznikom škody a príčinnou súvislosťou
medzi porušením tejto povinnosti a vznikom uplatnenej škody), a či žalovaní preukázali, že pri
namietaných úkonoch v mene spoločnosti konali s odbornou starostlivosťou, teda, že vynaložili úsilie
konať v dobrej viere na prospech spoločnosti (či predmetné rozhodnutie bolo potrebné v danom čase a

rozsahu v záujme spoločnosti uskutočniť), informovane, teda pri zvážení možných rizík, prípadne iných
výhod, či nevýhod zvažovaného rozhodnutia alebo aj iných možných riešení, ktoré im mali byť, či pri
vynaložení primeraného úsilia mohli byť známe v čase vykonania sporných rozhodnutí.

35. V danom prípade škoda žalobcu spočívala v tom, že uhradil za poskytnuté právne služby sumy

fakturované advokátskou kanceláriou v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní, poplatok za podanie
žaloby v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 ako aj trovy konania úspešnej protistrany, čo preukázal jednak
predloženými faktúrami, výpismi z účtu o ich zaplatení, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku
za žalobu ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021,
ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania. Škoda ako majetková ujma vznikla uhradením nákladov

vzniknutých v súvislosti so súdnym konaním z majetkových prostriedkov žalobcu (viď k okamihu vzniku
škody rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1836/2001 zo dňa 29.05.2003; k
úhradám nákladov žalobcu viď bod 27., 34. napadnutého rozhodnutia, č.l. 114 až 118, 140, 373 s. sp.).

Pri skúmaní vzniku zodpovednosti za porušenie povinnosti konateľov spoločnosti s ručením

obmedzeným konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ObZ sa súd zaoberal otázkou, či konatelia
pri výkone svojej funkcie túto vykonávali s potrebnými znalosťami, teda informovane. Informované
konanie znamená, že pri konkrétnom rozhodovaní konateľ využije všetky rozumne dostupné (skutkové a
právne) informačné zdroje a na ich základe starostlivo zváži možné výhody a nevýhody (rozpoznateľné
riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich variant konateľského rozhodnutia v prospech spoločnosti.

Žalovaní síce v konaní tvrdili, že postupovali na základe právnej analýzy advokátskej kancelárie,
ktorá následne podala žalobu, ale v konaní ju nepredložili ani nijako inak nepreukázali, na základe
akých konkrétnych informácii, právnych dôvodov a záverov prijali svoje rozhodnutie o potrebe podania
žaloby, resp. o jej dôvodnosti, a to s poukazom na ich reálnu predstavu, resp. vedomosť, že s
uvedeným rozhodnutím budú spojené nemalé finančné náklady pre spoločnosť za poskytnuté právne

služby advokátskou kanceláriou. Žalovaní nepreukázali v konaní, aké konkrétne argumenty a závery
tvrdenej právnej analýzy boli natoľko závažné, resp. presvedčivé, že sa rozhodli žalobu za danej
situácie podať a to aj s vedomosťou a zohľadnením právnych stanovísk predložených protistranou.
Žalovaní nepreukázali, na základe čoho starostlivo zvážili možné výhody a nevýhody ich konateľskéhorozhodnutia v prospech spoločnosti, nepreukázali, že by takúto odbornú analýzu v konečnom dôsledku
zabezpečili, že by ňou disponovali, prípadne ju predložili zvyšným dvom konateľom, rokovali s nimi o
odlišných právnych stanoviskách a až následne, keď nedospeli k názorovej zhode, resp. nepresvedčili

zvyšných dvoch konateľov o svojom právnom názore s odkazom na nimi zabezpečené právne
stanovisko a po zvážení výhod a nevýhod konateľského rozhodnutia (o iniciovaní súdneho konania) v
prospech spoločnosti sa nakoniec po vynaložení primeraného úsilia, ktoré je možné od nich rozumne
vyžadovať rozhodli pre podanie žaloby pod sp. zn. 8C/5/2019.

S poukazom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade
je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou
(nakoľko iniciovali podaním žaloby súdne konanie bez preukázania, že tak urobili na informovanom
základeohľadnedôvodnostitejtožalobysozohľadnenímfinančnejzáťažežalobcuzaposkytnutéprávne
služby a prípadné následné trovy konania) a vznikom škody na strane žalobcu spočívajúcej v nákladoch
žalobcu, ktoré by inak neboli vznikli, ak by žalovaní nepodali túto žalobu, a ktoré tento musel vynaložiť

za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, spojené
s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania úspešnej protistrany, kde výšku škody a jej reálny
vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou kanceláriou, ako aj výpismi z
účtu, z ktorých vyplýva uhradenie týchto faktúr, nakoľko zaplatené finančné prostriedky znamenali pre
žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére.

Žalobca preukázal, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesú zodpovednosť žalovaní konatelia, a že
vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Podľa § 135a ods. 3
ObZkonateľnezodpovedázaškoduakpreukáže,žepostupovalprivýkonesvojejpôsobnostisodbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu je

týmto založená objektívne nielen v zmysle § 135a ods. 3 ObZ, ale aj v zmysle ustálenej súdnej praxe
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022 a sp.
zn. 2Obdo/70/2022 zo dňa 30.11.2023). Zároveň je nutné podotknúť, že konateľ objektívne (bez ohľadu
na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. A je to práve konateľ, ktorý
ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že

koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu (§ 135a ods. 3 ObZ). V danom prípade sa jedná teda
o objektívnu zodpovednosť konateľov, pričom bolo možné zo strany konateľov uplatniť liberačné dôvody
podľa§135aods.3ObZ.Povinnosťkonateľovkonaťsodbornoustarostlivosťouavdobrejviere,žekoná
v súlade so záujmami spoločnosti, ako aj všetkých jej spoločníkov, treba v súvislosti so zodpovednosťou
konateľov za škodu chápať ako kumulatívne predpoklady oslobodenia sa zo zodpovednosti za škodu.

Konateľ by teda mal s odbornou starostlivosťou, teda s vyvinutím primeraného úsilia, ktoré možno od
neho rozumne vyžadovať, spoznať záujmy spoločnosti (informovaný základ), tieto záujmy v súvislosti so
zamýšľaným konaním posúdiť ako súladné, aby bol v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Išlo by
v takom prípade totiž o konanie v rámci ,,riadneho obchodného úsudku“, ktoré vylučuje zodpovednosť
za škodu, ak štatutárny orgán pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe

náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že podanie žaloby aj v prípade minimálneho
predpokladu úspechu vo veci vylučuje odbornú starostlivosť žalovaných pri podaní tejto žaloby, ale tiež
aj konanie žalovaných v dobrej viere a to s poukazom na vedomosť o existencii odlišných právnych

stanovísk s odkazom na príslušnú judikatúru predložených zvyšnými dvoma konateľmi - Ing. Q. K. a Ing.
C. Q.. Obaja žalovaní boli opakovane upozorňovaní na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc
spoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov
prostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo vylučuje nezavinenú nevedomosť
a dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby.

Žalovaní nepreukázali, že pri namietaných úkonoch v mene spoločnosti (splnomocnenie advokátskej
kancelárie na zastupovanie v konaní a poverenie vypracovaním žaloby proti neoprávnenému zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby a jej podaním) konali s odbornou starostlivosťou, teda, že vynaložili
úsilie konať v dobrej viere na prospech spoločnosti, že predmetné rozhodnutie bolo potrebné v danom

čase a rozsahu v záujme spoločnosti uskutočniť, informovane, teda pri zvážení možných rizík, prípadne
iných výhod, či nevýhod zvažovaného rozhodnutia alebo aj iných možných riešení, ktoré im mali byť,
či pri vynaložení primeraného úsilia mohli byť známe v čase vykonania sporného rozhodnutia. Žalovaní
v konaní nepreukázali, že sa informovali na právne posúdenie odborných stanovísk protistrany a malio tom nejaký výstup. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v mene žalobcu splnomocnili advokátsku
kanceláriu na podanie žaloby proti zvyšným dvom konateľom, aj pri minimálnom predpoklade úspechu,
teda dôvodnosti žaloby, a preto odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené

konanie evokuje súdu podanie žaloby za každú cenu, a to aj v prípade skutočne minimálnej šance na
úspech s vedomím značných nákladov na trovy právneho zastúpenia v konaní, čo vylučuje dobrú vieru
žalovaných, že konali v záujme spoločnosti Plastcom, spol. s r.o..

V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022 (uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a súdov SR č. 3/2022, ako rozhodnutie č. 35), podľa ktorého: „I. Požiadavka konať s odbornou
starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 135a ods.
1 Obchodného zákonníka je splnená, ak konateľ vykonáva túto funkciu s potrebnými znalosťami,
teda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní vynaloží primerané úsilie na využitie všetkých
rozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zváži možné výhody/nevýhody

(rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského rozhodnutia v
prospech spoločnosti. Splnenie povinnosti konať informovane je nevyhnutné posudzovať z pohľadu
ex ante, t. j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, mohli alebo mali byť známe v okamihu, v
ktorom rozhodnutie konateľ vykonal. II. Konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za
riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za výsledok svojej činnosti. Ak konateľ preukáže,

že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v
záujme spoločnosti, nie je možné vyvodzovať jeho zodpovednosť za škodu ani v prípade, keby následky
dotknutej činnosti boli pre spoločnosť negatívne alebo ak by sa jej očakávaný výsledok nedostavil. III.
Zodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne
za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.“.

36. Pri uplatnení nároku na náhradu škody musí spoločnosť preukázať, že jej vznikla škoda, za ktorú
nesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone
pôsobnosti konateľa. Podľa § 135a ods. 3 ObZ konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme

spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je daná príčinná
súvislosť medzi porušením povinností žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na
strane žalobcu spočívajúca v nákladoch v súvislosti s iniciovaním súdneho konania vedeného pod sp.

zn. 8C/5/2019. Žalovaní nepreukázali, že konali s odbornou starostlivosťou na informovanom základe,
podôkladnomzváženívšetkýchpredpokladanýcheventualítsúdnehokonaniaajehonásledkovvsúlade
s vlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti a skúsenosťami berúc do úvahy záujmy
spoločnostiazáujmyvšetkýchspoločníkov,apretosanezbaviliobjektívnejzodpovednostizaspôsobenú
škodu voči žalobcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní platí zásada kontradiktórnosti

konania, podľa ktorej majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie
a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu
vo forme svojej procesnej obrany. Preto bolo povinnosťou žalovaných ako strany, tvrdiť rozhodujúce
skutkové okolnosti a procesne navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaní nepreukázali skutočnosti, ktoré by spôsobovali neexistenciu
alebo zánik ich právnej povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody. Procesnej
povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť
tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných
dôkazov. Odvolací súd má za to, že žalovaní v predmetnom právnom spore neuniesli bremeno tvrdenia,

ani dôkazné bremeno, čo malo za následok ich neúspech v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol preukázaný, teda dôvodný s tým, že
obranu žalovaných vyhodnotil ako nepreukázanú. Žalovaní v predmetnom konaní neprodukovali žiaden
relevantný dôkaz, ktorým by preukazovali nimi tvrdené skutočnosti, pričom dôsledkom bolo neunesenie
dôkazného bremena a vydanie pre stranu nepriaznivého rozhodnutia. V sporovom konaní sú strany

sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní
(povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkovéhostavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Procesná pasivita sporovej strany má za následok, že
neuniesla dôkazné bremeno.

37. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní
relevantným spôsobom nespochybnili ani nevyvrátili podstatné závery súdu premietnuté v napadnutom
výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi,

rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

39.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP
a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v odvolacom
konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).