Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204727
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624204727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : A. B., nar. XX. X.

XXXX,bytomC.D.XXX/X,E.,zastúpenéhoMgr.MichalomKrákorníkom,advokátom,Štiavnická2018/7,
Ružomberok, IČO : 42387761 proti žalovanej : A. F., neznámej vlastníčke, zastúpenej Slovenským
pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO : 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalobkyne k pozemku registra „E“ parc.
č. 159, o výmere 93 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanému na LV č. XXXX, okres E., obec

E., katastrálne územie F., a k pozemku registra „E“ parc. č. 160, o výmere 34 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, evidovanému na LV č. XXXX, okres Ružomberok, obec E., katastrálne územie F., a toto
podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že uvedené pozemky prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobcu, pričom žalobca je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť
z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva žalovanej sumu 889 eur.

II. Žalobca n e m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 10. 12. 2024, doručenou na tunajší súd 11. 12. 2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia,

ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemkom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku a vyporiadal ho tak, že ich prikáže v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že zaviaže
žalobcu na zaplatenie sumy 889 eur, z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prospech
žalovanej. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania žalobca navrhol, aby súd rozhodol, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 24. 3. 2025, ktoré bolo doručené na tunajší súd 1. 4. 2025 žalovaná

uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k uvedeným dvom pozemkom, a keďže
nepovažuje ich rozdelenie za dobre možné a účelné, vyjadrila tiež súhlas s navrhnutým spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou prikázania pozemkov do výlučného vlastníctva
žalobcu za primeranú náhradu a vyjadrila tiež súhlas s navrhovanou náhradou (v súvislosti s porovnaním
s inými trhovými cenami obdobných nehnuteľností) a výslovne vyjadrila, že k nim nemá výhrady.

3. Z podania z 8. 4. 2025, doručeného na tunajší súd 8. 4. 2025 vyplynulo, že žalobca navrhol vyhlásenie

rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 a nasl. CSP.

4. Podľa § 282 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) ak žalovaný
uznal uplatnený nárok alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.5. Vzhľadom na to, že žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu (z obsahového hľadiska) uznala
žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu, keďže súhlasila s týmto návrhom vo všetkých jeho častiach,

a žalobca tiež navrhol vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku, bol tak súd podľa § 282 a nasl. CSP
povinný vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.

6. V tejto súvislosti súd dodáva, že požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je splnená aj bez
výslovného výrazu „uznanie“, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (viď

aj R 25/1993), a preto (napriek tomu, že zástupca žalovanej) výslovne nepoužil výraz „uznanie“, súd
posudzujúc jeho vyjadrenie k žalobe podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), ako aj v súlade s uvedeným
judikátom, dospel k záveru, že ide o prejav vôle, ktorý obsahovo smeruje k uznaniu uplatneného nároku
v celom rozsahu, pretože žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva, súhlasila so
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda prikázaním pozemku žalobcovi a súhlasila
aj s výškou primeranej náhrady z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

7. Súd tiež poznamenáva, že prípustnosť rozsudku pre uznanie nároku v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva nielen z právnej úpravy tohto rozsudku uvedenej
v § 282 a nasl. CSP, ktorá vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku neobmedzuje len na určitý druh
žaloby (ako to napríklad ustanovuje CSP v § 273 a § 274, teda pri rozsudku pre zmeškanie nároku, keď

takéto rozsudky zákon výslovne pripúšťa len vo vzťahu k žalobe podľa § 137 písm. a) CSP - k žalobe na
plnenie), ale prípustnosť rozsudku pre uznanie nároku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva výslovne vyplýva aj zo súdnej praxe (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. 3.
2009, sp. zn. : 22 Cdo 4272/2007).

8. V súvislosti s rozsudkom pre uznanie nároku súd ďalej dopĺňa, že skúmanie vecnej legitimácie (či už
aktívnej alebo pasívnej) nepatrí medzi predpoklady pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku, pretože
otázka vecnej legitimácie je hmotnoprávnym inštitútom, a nie podmienkou konania. Tunajší súd preto (pri
splnení formálnych zákonných predpokladov pre vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282
a nasl. CSP) nemohol v tomto konaní skúmať otázku vecnej legitimácie (kto má byť z hmotnoprávneho

hľadiska žalobcom a kto žalovaným), a musel podľa § 282 CSP vydať rozsudok pre uznanie nároku,
teda rozsudok v zmysle žalovanou uznaného žalobného návrhu (viď aj rozsudky Najvyššieho súdu ČR
sp. zn.: 25 Cdo 2812/2005 z 26. 3. 2008 alebo sp. zn. : 32 Cdo 2837/2000 zo 17. 1. 2008).

9. Porovnaním žalobného petitu s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou

sporu bol žalobca, a teda mal by mať podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže v žalobnom petite výslovne navrhol, aby
súd vydal rozhodnutie, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, súd mal z toho za
to, že pre prípad svojho úspechu si žalobca neuplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu trov konania,
a preto súd viazaný rozsahom jeho návrhu podľa § 216 CSP (aj v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP), teda per

analogiam legis v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanej
nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku.

Proti výroku II. tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať
Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.