Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824011142
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824011142.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. mája 2025 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom C. D. C., E. XXXX/X, t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava v inej veci, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 20T/90/2024 zo dňa 24.03.2025 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/90/2024 zo dňa 24.03.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., pretože

dňa 03.08.2024 v čase okolo 14:45 hod. pristúpil k vchodovým dverám bytu č. X
na prvom poschodí bytového domu na E. F. G. XXXX/X H. C.
D. C. a slovami „....ty piča, ja ťa odrežem, ja ťa zabijem...“ sa vyhrážal poškodenej svojej susede I. J.,
narodenej v roku 1951, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom k zraneniu
osôb nedošlo.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, §
37 písmeno m) Trestného zákona, aplikáciou § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona
na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 74 odsek 1 Trestného zákona súd
ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Tento citovaný rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný napadol odvolaním čo do výrokov o treste a o ochrannom
liečení.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že súd prvého
stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nedostatočne zohľadnil zásady ukladania trestov uvedené

v ustanovení § 34 Tr. zák. Poukázal na to, že súd prvého stupňa najprv vo veci rozhodol trestným
rozkazom,vktorommuuložilnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvmiernejšejvýmere,ato8mesiacov,čo ale v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku nijako bližšie neodôvodnil, i keď sa dôkazná
situácia po vykonanom dokazovaní
na hlavnom pojednávaní nezmenila v jeho neprospech. Naopak – súdu prvého stupňa predložil viaceré

lekárske správy ohľadom svojho nepriaznivého zdravotného stavu, ktoré preukazujú, že trpí na vážnu
chorobu a jeho liečba v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody je veľmi sťažená. Poukázal tiež na
závažnosť skutku, keď išlo len o vyhrážanie sa spoza uzamknutých dverí v opitosti. Uložený trest preto
považuje za neprimerane prísny, a to aj preto, že mu bol uložený ďalší trest podľa § 43 Tr. zák., keď
aktuálne vykonáva ešte iný trest odňatia slobody. Uviedol aj to, že je invalidným dôchodcom a problémy

mu spôsobuje alkohol, ktorému sa však na slobode bude vyhýbať a bude sa adekvátne ambulantne
liečiť. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výroky
o treste a o ochrannom liečení a následne aby mu sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil aj s použitím § 39
ods. 1 Tr. zák. ďalší trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a 26 dní nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia spolu s peňažným trestom vo výmere 300,-
Eur podľa § 56 ods. 2 Tr. zák., ako aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou podľa §

73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 74 ods. 1 Tr. zák. Alternatívne navrhol, aby mu bol popri
peňažnom treste uložený ďalší trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu
na skúšobnú dobu 24 mesiacov a s ustanovením probačného dohľadu nad jeho správaním v tejto
skúšobnej dobe, za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických

nápojov a iných návykových látok a taktiež povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila poškodená I. J.. Uviedla, že s odvolacími námietkami

obžalovaného jednoznačne nesúhlasí. Poukázala na jeho trestnú minulosť a jeho negatívne správanie
z minulosti s tým, že má vážny dôvod obávať sa o svoje zdravie a život, ako aj o bezpečie svojich
príbuzných. Nikdy v minulosti nemali s rodinou obžalovaného žiadne spory, ktoré by mohli byť príčinou
jeho správania.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečného návrhu:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry uviedol: „Navrhujem odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por.“.
· Obhajca obžalovaného uviedol: „V celom rozsahu poukazujem na písomné dôvody odvolania, ako aj
na konečný návrh v nich uvedený.“.

· Obžalovaný uviedol: „Súhlasím s konečným návrhom môjho obhajcu. Nemám iný konečný návrh.
Chcem dodať, že som si našiel iné ubytovanie na inej adrese a chcem obmedziť aj požívanie alkoholu.“.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku (o treste a o ochrannom liečení), ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho
postupu dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie

obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania obžalovaného bola v podstate len neprimeraná prísnosť súdom prvého stupňa
uloženého trestu, keď vo vzťahu k výroku o ochrannom liečení obžalovaný neprezentoval žiadne
konkrétne odvolacie námietky.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti napadnutých výrokov o treste, ako aj
o ochrannom liečení odôvodnil nasledovne (citácie):Súd postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona zistil u obžalovaného 2 poľahčujúce okolnosti, a
to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (obžalovaný sa ku spáchaniu skutku
priznal a skutok pred súdom aj hodnoverne oľutoval)

a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona (obžalovaný vyhlásením
o vine zo žalovaného skutku, napomohol orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní
trestnej činnosti). Súd zistil u obžalovaného 1 priťažujúcu okolnosť, a to priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona (obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, tieto odsúdenia
nie sú zahladené, na odsúdenia možno prihliadať). Vzhľadom k tomu, že aktuálne účinný, v danom

prípade aplikovaný Trestný zákon neurčuje úpravu hornej či dolnej hranice trestnej sadzby podľa
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd trestnú sadzbu (vo výmere 6 mesiacov až 3 roky)
neupravoval, avšak
pri ukladaní trestu na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti prihliadal.

Následne súd pri určovaní konkrétneho druhu a konkrétnej výmery trestu zohľadnil okolnosti a spôsob

spáchania skutku (obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov sa vyhrážal svojej susede, osobe
vyššieho veku). Ďalej súd zohľadnil charakter trestnej činnosti (závažná trestná činnosť v podobe
vyhrážania sa smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou), závažnosť trestnej činnosti
a spôsobený následok (správanie obžalovaného vyvolalo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a
zdravie), ako aj pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (2:1). Obžalovaný

pred súdom priznal spáchanie skutku a tento pred súdom oľutoval, s orgánmi činnými v trestnom
konaní obžalovaný už od začiatku vedeného trestného konania v celom rozsahu spolupracoval. Ďalej
súd zohľadnil formu zavinenia obžalovaného (úmyselné konanie obžalovaného) a okolnosti týkajúce sa
osoby páchateľa, jeho pomery vrátane možností jeho nápravy:
· obžalovaný je osobou so sklonmi k páchaniu protiprávnej činnosti rôznorodého charakteru, pričom jeho

trestná činnosť rovnako ako v súčasnosti, aj v minulosti súvisela s požívaním alkoholických nápojov,
· obžalovaný napriek tomu, že trpí závažným ochorením - karcinómom močového mechúra, a to od roku
2023 (ktorú skutočnosť aj pred súdom uvádzal ako dôvod
pre uloženie nižšieho trestu) a napriek tomu, že podstupuje liečbu, pričom podľa odporučeniu lekára by
obžalovaný nemal alkoholické nápoje užívať, alkoholické nápoje i naďalej užíva,

· obžalovaný je recidivistom v oblasti páchania danej trestnej činnosti, za trestný čin nebezpečného
vyhrážania bol doposiaľ už 3-krát súdne trestaný,
· obžalovaný bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, aktuálne sa opäť nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody, taktiež za trestný čin nebezpečného vyhrážania, pričom aj predchádzajúci výkon
nepodmienečného trestu bol taktiež

za trestný čin nebezpečného vyhrážania, ten ukončil iba dňa 24.06.2024, pričom neprešli ani dva
mesiace a obžalovaný sa dopustil opätovne danej prejednávanej trestnej činnosti rovnakého charakteru
a opäť v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov,
· obžalovaný je závislý na požívaní alkoholických nápojov, je mu odporučené uloženie protialkoholického
ochranného liečenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ako trest primeraný a všetky kritéria dané Trestným
zákonom zohľadňujúci, považuje nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 9 mesiacov, nakoľko v danom prípade je skutočne naďalej nevyhnutné
a na ochranu spoločnosti ako aj samotného obžalovaného (ktorý práve počas výkonu trestu odňatia

slobody nebude mať prístup k alkoholickým nápojom a tieto nebude ďalej požívať, naďalej však bude
absolvovať riadnu liečbu diagnostikovaného ochorenia, ktorá liečba mu je podľa potreby poskytovaná
aj počas výkonu trestu odňatia slobody) žiaduce, aby
na obžalovaného počas výkonu trestu intenzívne pôsobili odborne spôsobilé osoby za účelom jeho
riadnej a účinnej resocializácie a rozvinutie, či upevnenie morálnych zásad, životných priorít a postojov

do takej miery, aby sa obžalovaný po výkone trestu odňatia slobody ďalšej trestnej činnosti už
nedopúšťal, riadne absolvoval ochranné protialkoholické liečenie
a alkoholické nápoje už neužíval.

Obžalovaného súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním skutku vo výkone trestu za iný úmyselný trestný čin.Vzhľadomktomu,žesúdodsudzujeobžalovanéhozatrestnýčin,ktorýspáchalpredtým,akoobžalovaný
vykonaltrestuloženýmuskoršímrozsudkom(obžalovanýaktuálnevykonávatrestodňatiaslobody,ktorý
muboluloženývtrestnejvecivedenejpredOkresnýmsúdomBánovcenadBebravousp.zn.3T/3/2023),

súd obžalovanému uložil v zmysle § 43 Trestného zákona trest odňatia slobody ako trest ďalší.

Zároveň súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie, ktoré vzhľadom k záverom
znaleckéhodokazovania(znalecodporučiluložiťobžalovanémuochrannéprotialkoholickéliečenie),ako
aj vzhľadom k tomu, že ochranné liečenie sa ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody uložil

v zmysle § 74 odsek 1 Trestného zákona
v ústavnej forme.

Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil s návrhom obhajoby na uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody (v kombinácii s trestom peňažným), keď podľa názoru súdu v danom prípade s
poukazom na trestnú minulosť obžalovaného či jeho konštatovanú závislosť na užívaní alkoholických

nápojov, nie sú absolútne splnené zákonné podmienky
na jeho uloženie, ktoré sú jasne uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pričom
zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil počas
plynúcej skúšobnej doby, čo vylučuje možnosť uloženia trestu podmienečného. Zároveň súd nezistil
žiadne dôvody na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, pričom podľa názoru súdu za daných

skutkových okolností (keď obžalovaný napriek prebiehajúcej liečbe
na slobode požíva alkoholické nápoje) nemožno ani zdravotný stav obžalovaného
či prebiehajúcu liečbu považovať za okolnosť pre mimoriadne zníženie trestu.

S vyššie citovaným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutých výrokov o treste

a o ochrannom liečení sa odvolací súd v zásade stotožnil a v zmysle jednoty rozhodnutí súdov prvého
a druhého stupňa dodáva nasledovné:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd v prvom rade pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej súdom prijaté vyhlásenie
o vine neznamená „automaticky“ bez zohľadnenia ďalších skutočností dôležitých pre určenie druhu

a výmery trestu povinnosť súdu obžalovanému uložiť taký druh trestu (a v takej výmere), ktorý by inak
nezodpovedal zásadám ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.).

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9
mesiacov bol obžalovanému súdom prvého stupňa uložený v súlade

so zákonnými ustanoveniami uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a rovnako i v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pričom ho nemožno považovať za neprimerane prísny tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., a to ani vo vzťahu k jeho výmere, najmä z pohľadu
negatívneho hodnotenia osoby obžalovaného
a predchádzajúceho spôsobu jeho života. Ani odvolací súd nezistil u obžalovaného dôvody pre použitie

inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu len takto uložený trest môže zabezpečiť ochranu spoločnosti pred ním
ako páchateľom tým, že mu najmä zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov. Len takto uložený trest zároveň dostatočne vyjadrí aj jeho morálne odsúdenie

spoločnosťou.

Obžalovaný má v registri trestov už 5 záznamov pre spáchanie trestnej činnosti, ktorá súvisela najmä
s alkoholom (s jeho požívaním), na ktorom je obžalovaný podľa znaleckých záverov aj závislým.
Obžalovaný bol najskôr dvakrát súdne trestaný pre spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látkypodľa§289Tr.zák.anáslednetrikrátprespáchanieprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360
Tr.zák.,vovzťahukuktorémuješpeciálnymrecidivistom.Doposiaľmuboliuloženéuž4nepodmienečné
tresty odňatia slobody, z toho v prípade dvoch z nich išlo o premenu trestu z podmienečného trestu
odňatia slobody (raz uloženého inak aj s ustanovením probačného dohľadu nad jeho správanímv skúšobnej dobe a s uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholu a návykových
látok, ktorý probačný dohľad a obmedzenie rovnako nesplnili u neho účel trestu). Pritom posledný
nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovaný vykonal „len“ dňa 24.06.2024 (!). Vyššie uvedené

skutočnosti vo svojom súhrne Ppreto aj podľa názoru odvolacieho súdu svedčia
pre odôvodený záver, že možnosti nápravy obžalovaného sú podstatne sťažené.

Preto ak ani najprísnejší druh trestu u nás opakovane uložený obžalovanému
pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti (a jeho následný opakovaný výkon) nesplnil svoj

účel najmä v tom smere, že ho neviedol k vedeniu už len riadneho života
na slobode bez páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu
neprichádzal u obžalovaného do úvahy iný druh trestu, resp. žiaden iný druh trestu by u neho neviedol
k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.

Zároveň je potrebné dodať, že alternatívne tresty (teda tresty nespojené s okamžitým odňatím

osobnej slobody páchateľa) by sa mali spravidla ukladať najmä prvopáchateľom trestnej činnosti a nie
páchateľom, ktorí už boli opakovane vo výkone trestu odňatia slobody a opätovne sa dopustili totožnej
trestnej činnosti, čo je aj prípad obžalovaného.

Rovnako správne súd prvého stupňa uložil obžalovanému tento trest ako trest ďalší podľa § 43 Tr. zák.,

keďže na to boli splnené zákonné podmienky predpokladané v tomto zákonnom ustanovení (Podľa §
43 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený
skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz
nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto
zákonom pre tento druh trestu). Obžalovaný totiž od 29.11.2024 vykonáva iný nepodmienečný trest

odňatia slobody uložený mu v inej jeho trestnej veci, ktorý má predpokladane vykonať dňa 29.05.2025.

Napokon bol obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody uložený pri dolnej hranici trestnej
sadzbypodľa§360ods.2Tr.zák.(6mesiacovaž3roky),atoajnapriekvyššieuvedenémunegatívnemu
hodnoteniu jeho osoby a predchádzajúceho spôsobu jeho života. Preto odvolací súd dospel aj k záveru,

že súdom prvého stupňa uložený trest je naopak skôr neprimerane mierny. Keďže však prokurátor
nepodal odvolanie voči tomuto výroku napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného, nemohol
odvolací súd už pristúpiť k jeho sprísneniu.

V tejto súvislosti odvolací súd aj dodáva, že obžalovanému nemala byť po správnosti priznaná

poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (ktoré pochybenie súdu prvého stupňa rovnako
nebolo možné pre absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného už napraviť),
keď je možné minimálne pochybovať o skutočnom úprimnom oľutovaní (spáchania) trestného činu
obžalovaným, vzhľadom k negatívnemu hodnoteniu jeho osoby a predchádzajúceho spôsobu jeho
života, keď v prípade posledných dvoch odsúdení obžalovaného pre spáchanie prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. mu bola táto poľahčujúca okolnosť priznaná a napriek tomu obžalovaný
tento trestný čin spáchal opäť. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti predpokladá nielen priznanie sa
k spáchaniu trestného činu, ale súčasne aj úprimné oľutovanie (spáchania) trestného činu. Totiž či išlo
skutočne
o úprimné oľutovanie, nie je možné vyhodnocovať izolovane (nemá mať svoj jediný podklad vo vyjadrení/

vyjadreniach obžalovaného), ale súd prvého stupňa je povinný ho vyhodnotiť podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne
(§ 2 ods. 12 Tr. por.).

K odvolacej námietke obžalovaného, že mu súd prvého stupňa uložil v napadnutom rozsudku prísnejší

trest, ako tomu bolo v skoršom trestnom rozkaze, odvolací súd poukazuje na (procesnú) zásadu, že
pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a
výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze (§ 355 ods. 3 Tr. por.).

K ďalšej odvolacej námietke obžalovaného ohľadom jeho nepriaznivého zdravotného stavu odvolací súd

uvádza, že i podľa vyjadrení obžalovaného tento počas aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody (t.j.
v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody) pokračuje v liečbe svojho ochorenia, a teda je schopný
vykonávať aj trest odňatia slobody.Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže
obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu opakovane vo výkone trestu

odňatia pre úmyselnú trestnú činnosť.

Vzhľadomkzneniuustanovenia§74ods.1Tr.zák.bolnapokonsprávnyajvýroknapadnutéhorozsudku
o ochrannom liečení. Platí totiž, že ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá (čo je aj prejednávaný prípad), uloží

ho ústavnou formou. Slovné spojenie „uloží ho“ je potrebné vykladať ako príkaz uložiť ochranné liečenie
len v ústavnej forme.

Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Na úplný záver odvolací súd ešte dodáva, že obžalovaný si bude musieť „dovykonať“ iba časť
z uloženého ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože súd prvého stupňa bude musieť
obžalovanému do tohto trestu započítať väzbu vykonávanú v tejto prejednávanej veci v období od
03.08.2024 do 29.11.2024.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.