Rozsudok – Zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123245709
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123245709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX V., zast. JUDr. Michal Feciľák, advokát so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti
žalovaným: 1. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX V., 2. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. X, XXX XX V., obaja zast. JUDr. Jozef Tarabčák, advokát so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, o
zaplatenie 6.330,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 18C/60/2023 - 422 zo dňa 23.10.2024 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi sumu 50,50 eur s úrokom z omeškania 5 % z tejto sumy za obdobie od 17.02.2023 do
zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej zamietavej časti výroku II. rozsudok potvrdzuje.

III. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu
40 %.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 6.330,46 eura takto:
„I. Konanie o zaplatenia istiny vo výške 444,36 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výška 39,99
eur z a s t a v u j e.
II.V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.“

2.Súdprvejinštanciezvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žežalobcajevýlučnýmvlastníkom
parcely zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. W., na časti ktorej je postavená stavba vo vlastníctve žalovaných
v 1. a 2. rade. Plochy označené v grafickom znázornení A a B, nachádzajúce sa vedľa kravína žalovaní
nevyužívajú a na týchto sa nachádzajú kamene, resp. stavebný odpad, na druhej časti pozemku sa
nachádza panel, pod ktorým je žumpa, ktorú žalovaní nevyužívajú.

3. Zároveň poukázal na zmluvy o prenájme v predmetnej lokalite, na znalecký posudok I. univerzity
v S. predložený žalobcom, znalecký posudok, na ktorý poukazovali žalovaní, na znalecký posudok
spoločnosti G. s. r. o. a posudok H.. V. X..4. Vec bola právne posúdená v zmysle ust. § 451, § 456 Občianskeho zákonníka a § 1 zákona č.
504/2003 Z. z.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade vzhľadom na
skutočnosť, že obchodná spoločnosť, ktorej žalovaný v 1. rade nájomnou zmluvou prenechal užívanie
predmetnej nehnuteľnosti, nevykonáva poľnohospodársku činnosť, je vylúčená aplikácia § 1 zákona č.
504/2003 Z.z.

6. Na právny vzťah medzi stranami sporu súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa bezdôvodného obohatenia. Mal za preukázané, že na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobcu, pričom aktívna legitimácia žalobcu je v časti užívania plochy zastavané
stavbou, a to v rozsahu 232 m2. Pri určení rozsahu, resp. výšky bezdôvodného obohatenia súd
hodnotil dôkazy predložené stranami sporu ohľadom výšky primeranej náhrady, pričom dospel k záveru,
že nemožno prihliadnuť na závery znaleckého posudku I. číslo XX/XXXX, nakoľko tento posudok

porovnával ceny nájmu k nehnuteľnostiam, ktoré sú neporovnateľné pre výpočet nájmu v danom
prípade. Rovnako tak posudok H.. X. bol v konaní nepoužiteľný, nakoľko tento vychádzal pri výpočte
výslednej sumy zo sadzby dane z príjmov vo výške 20 %, čo je v rozpore s právnou úpravou. Nakoľko
žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi náhradu za užívanie pozemku zastavaného stavbou v zmysle
záverov posudku H.. R., ktorej závery sú hodnoverné vzhľadom na stav nehnuteľnosti, súd dospel k

záveru, že plnenie žalovaných za časť zastavanú stavbou v zmysle posudku H.. R. je z hľadiska výšky
plnenia primerané bezdôvodnému obohateniu žalovaných v 1. a 2. rade. Z uvedeného dôvodu preto
zastavil konanie o zaplatenie istiny vo výške 444,36 eura a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške
39,99 eura, nakoľko táto suma bola 10.05.2024 žalobcovi uhradená.

7. Súd prvej inštancie považoval za nepreukázaný nárok žalobcu za užívanie časti jeho nehnuteľnosti
označenú písmenami A a B v prílohe žaloby s tým, že v konaní nebolo preukázané užívanie týchto
častí jeho nehnuteľnosti zo strany žalovaných. Súd poukázal na to, že povrch nachádzajúci sa na tejto
časti pozemku žalobcu, teda cesta nie je vlastníctvom žalobcu a nebolo preukázané užívanie tejto časti
pozemku žalovanými.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 a § 256
ods. 1 CSP, pričom poukázal na to, že žalovaní po podaní žaloby plnili a v tejto časti zavinili zastavenie
konania. Výška náhrady vo zvyšku zastavania stavbou závisela od znaleckého posudku pri nárokoch
na neoprávnené užívanie plochy A a plochy B žalobca úspešný nebol, preto súd stranám náhradu trov

konania nepriznal.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, a
to proti výroku III., ktorí považovali toto rozhodnutie za neodôvodnené a nepreskúmateľné. Poukázali
na to, že žaloba bola podaná na výmeru 365,50 m2 a sumu 6.330,46 eur. Žalobca bol úspešný v časti

plochy zastavanej v rozsahu 232 m2, čo predstavuje úspech 63,47 %. Žalobca požadoval cenu podľa
posudku, ktorý bol neobjektívny a nadhodnotený a išlo o jeho účelné konanie. Ide teda o zneužitie práva
z jeho strany. Po vyhotovení posudku H. R. žalovaní uhradili určenú sumu za pozemok pod stavbou,
no napriek tomu žalobca naďalej trval na žalobe a predložil ďalší znalecký posudok. Týmto spôsobil
vynaloženie ďalších trov za ďalšie úkony. Súd preto mal vychádzať z toho, že pri porovnaní úspechu vo

vzťahu k finančným nárokom bol úspech žalobcu len 7 % a jeho neúspech 93 %, na základe čoho mal
potom súd rozhodnúť o trovách konania.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie aj zo strany žalobcu, a to proti výrokom II.
a III. Žalobca poukázal na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Poukázal na skutočnosť,

že súd prvej inštancie mu priznal nárok len za užívanie pozemku pod stavbou, a to v rozsahu posudku
H. R.. V časti jeho nároku za užívanie pozemku označeného ako A a B súd nesprávne posúdil otázku
jeho aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko bolo preukázané, že plochy A a B slúžia ako vstup do stavby
a na uskladnenie materiálu. Nie je rozhodujúce v akom štádiu kvality sa nachádza pozemok na tejto
časti jeho komunikácie, no je zrejmé, že predmetná stavba je súčasťou jeho pozemku, a preto má

aktívnu legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie tejto plochy, pričom poukázal
na rozhodnutia odvolacieho súdu v iných konaniach. Na základe týchto rozhodnutí nadobudol právnu
istotu, že je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nedošlo k zmene v skutkových okolnostiach. Namietol
i to, že súd prvej inštancie nesprávne rozložil dôkazné bremeno strán sporu, nakoľko ak žalovaníspochybňovalivlastníctvožalobcukspevnenejplochenapriektomu,žeexistujúprávoplatnérozhodnutia
súdu, ktoré považujú za aktívne vecne legitimované prechádza jeho dôkazné bremeno na preukázanie
tejto skutočnosti na žalovaných. Rovnako tak došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pokiaľ

súd prvej inštancie vytýkal znaleckému posudku H. X. nedostatky bez toho, aby vypočul tohto znalca aj
bez návrhu strany konania. Týmto výsluchom súd mohol zistiť odpovede na otázky, ktoré mal ohľadom
pochybností tohto posudku. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaní vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedli, že žalobcom citované
rozhodnutia nepodávajú taký záver, aký z nich žalobca odvodzuje a je zrejmé, že aj účelová komunikácia
môže byť samostatnou vecou. Súd sa správne vyporiadal s týmito skutočnosťami. Poukázal na to, že
predložené rozhodnutia ústavného súdu sa týkajú neporovnateľných skutkových okolností a námietky
žalobcu sú nedôvodné. Vo vzťahu k doteraz vydaným rozhodnutiam odvolacieho súdu poukázali
žalovaní na to, že odvolací súd v tejto veci vychádzal z toho, že predmet musí byť využívaný bez ohľadu

na charakter cesty, ktorá sa tam nachádza. Žalobca teda nemohol nadobudnúť právnu istotu o svojej
aktívnej vecnej legitimácii a súd nie je viazaný výsledkami konania v inej právnej veci, nakoľko rozhoduje
na základe výsledkov dokazovania v konkrétnom konaní. Rovnako tak sa nestotožnil ani s námietkami
týkajúcimi sa hodnotenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k záverom odvolacích súdov. Rovnako tak
poukázal na to, že nie je povinnosťou súdu vykonať dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté, čo platí aj vo vzťahu

k výsluchu znalca.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že otázka či asfaltový povrch
nachádzajúci sa na pozemku žalobcu je samostatnou vecou alebo ide o povrchovú úpravu pozemku,
bola riešená konajúcimi súdmi vždy v prospech žalobcu, ktorý sa domáhal od užívateľa vydania

bezdôvodného obohatenia. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 22 Co
1/2020, podľa ktorého vlastníkovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za časť pozemku,
na ktorej sa nachádza povrchová úprava a pokiaľ by sa na pozemku žalobcu nachádzala cesta, táto by
bola vyznačená a označená kódom využitia pozemku 22, teda v zmysle prílohy vyhlášky Úradu geodézie
kartografie a katastra. Tento záver z geometrického plánu nevyplýva, preto nie je dôvod sa odkloniť od

záverov Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 22 Co 1/2020.

13.Žalovanívosvojomvyjadrenízodňa14.01.2025uviedli,žetrvajúnasvojichpredošlýchstanoviskách
vo vzťahu k otázke asfaltovej cesty na pozemku žalobcu s tým, že tento nie je aktívne legitimovaný
na uplatňovanie nárokov za užívanie pozemku zastavaného cestou s tým, že kódy využitia pozemku

nie sú dôkazom o tom, či takáto cesta je vecou v zmysle občianskeho práva. Táto bola vybudovaná v
80. rokoch minulého storočia, kedy sa tieto zápisy nerobili záväzne. Poukázali na už citované judikáty
ohľadom skutočnosti, že miestne komunikácie môžu byť samostatnou vecou.

14. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.02.2025 predložil doplnenie znaleckého

posudku číslo XXX/XXXX, pričom poukázal na to, že ide o doplnenie posudku zo dňa 11.06.2024, ktorý
vypracoval znalec H.. X. a ktorý upravil daň z príjmu na hodnotu 19 % v rozhodnom období s tým, že
závery znaleckého posudku pred a po jeho oprave sú marginálne a nakoľko týmto žalobca nedisponoval
v konaní pred súdom prvej inštancie, nejedná sa o prípustnú novotu v odvolacom konaní.

15. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania strán
sporu sú dôvodné len čiastočne.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
čiastočne správny právny záver. V priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) vo vzťahu k potvrdzujúcej časti

v výroku II.

20. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) odvolací súd
uvádza, že táto námietka nebola zo spisu zistená.

21. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý

proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S
prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním
súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené

všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľov na spravodlivý proces.

22. V prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský vzťah či o iné konanie so slabšou stranou sporu, preto je
pri vykonávaní dôkazov súd viazaný návrhmi strán. Pokiaľ z obsahu spisu nevyplýva návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom znalca, táto odvolacia námietka nemôže byť vyhodnotená ako dôvodná a

postup súdu neporušil právo na spravodlivý proces žalobcu.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po

právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné

okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom
je zrejmý nesúlad.

24. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

25. Vo vzťahu k námietke nesprávne ustálenej ceny bezdôvodného obohatenia odvolací súd sa
stotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie ustálil výšku náhrady, kedy nepochybne je súd prvej inštancie
viazaný dôkazmi predloženými stranami sporu vo vzťahu k hodnoteniu, ktorý z viacerých predložených
znaleckých posudkov mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na dôvody uvedené v bodoch 60 až 71 odôvodnenia. Správne ustálil súd prvej
inštancie nepoužiteľnosť záverov znaleckého posudku H. V. X., ako aj z toho, že pri posudku I. univerzity

boli použité ceny nájmu neporovnateľných nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov bol dôvodne zo strany súdu
prvej inštancie použitý ako rozhodujúci posudok H.. A. R.. Záverom tohto posudku zodpovedajú aj
závery, ku ktorým dospel súd k prvej súd v konaní pod sp. zn. 22 Co 1/2020.

26. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7

Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka bola naplnená čiastočne, a to vo vzťahu k právnemu posúdeniu
charakteru miestnej komunikácie a zamietnutiu žaloby v celosti aj k parcele B, označenej v žalobe.

27. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil v časti odvolaním
napadnutý výrok II. rozsudku tak, ako to vyplýva vo výrokovej časti rozsudku.

28. Po oboznámení sa s obsahom spisu považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné odvolacie
námietky žalobcu vo vzťahu k rozsahu užívania parcely označenej ako plocha B.

29. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho

posúdenia jeho aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k náhrade za užívanie pozemku pod cestou. V
danom prípade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd v súlade so závermi
Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 22 Co 1/2020 zo dňa 27.01.2022 dospel k záveru, že
žalobca má aktívnu legitimáciu aj ohľadom pozemku, ktorá sa nachádza pod cestou, nakoľko táto
je súčasťou pozemku v danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu a z fotodokumentácie, ide o

spevnenú plochu, ktorú ako prístup a účelovú komunikáciu užívajú aj žalovaní.

30. Miestne a účelové komunikácie predstavujú určitú kvalitu pozemku, určité stvárnenie, či spracovanie
jeho povrchu. Sú názvami pre druh pozemku. Nemôžu byť teda súčasne pozemkom a súčasne aj
stavbou. Nie je možné ich od pozemku oddeľovať (obdobne pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v

rozsudku sp. zn. 22Cdo/341/2004). Pozemok charakterizovaný ako miestna komunikácia môže mať iba
jedného vlastníka a nemôže ním byť iná osoba, ktorá stavebnou činnosťou iba upravila povrch takéhoto
pozemku (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/52/2002).

31. Obdobný právny názor je prezentovaný aj v uzneseniach Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS

126/2010, III.ÚS 274/9, I.ÚS 211/2010, v zmysle ktorých „existuje viacero objektov, ktoré nie sú stavbami
v zmysle Občianskeho práva, pretože vzhľadom na svoj charakter nemôžu byť súčasne stavbou a
pozemkom. Takými sú napr. podľa ustálenej judikatúry komunikácie, ktoré predstavujú určité stvárnenie,
resp. spracovanie povrchu zeme v dôsledku stavebnej činnosti.“

32. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na odôvodnenie Krajského súdu v Prešove 22Co/1/2020,
ktorý posudzoval rovnaký predmet konania a s tým sa stotožňuje. „V súvislosti s odvolacou námietkou
žalobcu, v ktorej tvrdil, že súd prvej inštancie sa nesprávne stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca
vovzťahukparceleKNCč.XXXX/XXnemávtejtočastiaktívnulegitimáciu,nakoľkožalovanýprechádzapo ceste a nie po pozemku, odvolací súd udáva, že táto odvolacia námietka je dôvodná. Žalobca tvrdí,
že má aktívnu legitimáciu aj ohľadom cesty, pretože cesta je súčasťou pozemku. Odvolací súd má za
to, že tak z fotodokumentácie (č. l. 20), ale aj z geometrického plánu č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX

vyhotoveného H.. I. O. (č. l. 16) vyplýva, že nejde o stavbu, ale len o spevnenú plochu, ktorú ako prístup
a účelovú komunikáciu užíva aj žalovaný. V tejto časti bolo preto dôvodné priznať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie za neoprávnené užívanie tohto pozemku v jeho vlastníctve, a to vo výmere 24 m2.“

33. Pokiaľ sa týka výšky určenia bezdôvodného obohatenia za užívanie prístupovej komunikácie
nachádzajúcej sa na pozemku označenom v žalobe ako časť B, odvolací súd s poukazom na závery
prijaté v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Co 1/2020 dospel k záveru, že je dôvodné priznať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie za užívanie jeho pozemku vo vlastníctve, a to vo výmere 24 m2, čo je výmera
zastavaná spevneným povrchom, ktorý slúži na prístup žalovaných k ich nehnuteľnosti. Odvolací súd
v zhode so závermi súdu prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu v zmysle posudku

H.. R., teda vo výške 0,859 eur/m2/ rok 2021, vo výške 1,027 eura/m2/rok 2022 a 1,111 eura/m2/rok
2023. V predmetnom konaní bol uplatnený nárok za užívanie za obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023.
Za rok 2021 predstavuje náhrada za užívanie pozemku v rozsahu 24 m2 2,70 euro (0,859 x 24, t. j.
20,616 eurá /365, t. j. 0,05648219 x 47, čo činí 2,70 eura ), za rok 2022 predstavuje výška bezdôvodného
obohatenia sumu 24,60 eura (24 x 1,0 27 = 24,60) a za rok 2023 (24 x 1,111, t. j. 26,70/365, t. j.

0,07305205 x 318 dní, činí 23,20 eura). Za žalované obdobie ide o sumu 50,50 eura.

34. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaní užívajú plochu A a plochu B v rozsahu 61 m2, pričom
oproti stavu od posudzovaného súdom v konaní pod sp. zn. 22 Co 1/2020 nebol zistený rozdiel, preto
v súlade s princípom právnej istoty, na ktorý ako sám žalobca poukazoval, odvolací súd vychádzal zo

záveru, že rozsah užívania na prístup je cca 24 m2.

35. Pokiaľ žalovaný v 1. rade prenechal do užívania stavbu kravína spoločnosti, ktorá bola účastníkom
konania vo veci vedenej na odvolacom súde V. pod sp. zn. 22 Co 1/2020, kde sa jednalo o obdobný
nárok žalobcu za predošlé obdobie, je dôvodné vychádzajúc zo záverov dokazovania v tejto veci dospieť

k obdobnému záveru, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho
nehnuteľnosti zastavanej cestou zo strany žalovaných. Užívanie predmetnej prístupovej komunikácie zo
strany žalovaných (napriek tomu, že prenechali užívanie predmetného kravína obchodnej spoločnosti)
vyplýva aj zo samotného charakteru stavby kedy je zrejmé, že napriek tomu, že táto stavba má aj iný
vchod,používasaajdruhývchod,naktorýjemožnédostaťsalenpopozemkužalobcu,pretobezohľadu

na to aká bola frekvencia užívania tejto cesty, patrí žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie. To, že
predmetná komunikácia bola žalovanými užívaná vyplýva aj z vyjadrení strán sporu na pojednávaniach,
kedy žalovaní, na ktorých strane leží dôkazné bremeno preukázania toho, že cestu nevyužívali, túto
skutočnosť nevyvrátili. Z týchto dôvodov odvolací súd priznal žalobcovi nárok za užívanie plochy na
prístup k stavbe kravína označenej ako plocha B o výmere 24 m2.

36. Vo vzťahu k potvrdeniu v prevyšujúcej zamietavej časti, týkajúcej sa rozsahu užívania plochy A,
resp. zvyšku plochy B, odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie poukazuje na závery vyplývajúce z vykonanej ohliadky na mieste samom
(č. l. 255 až 270 spisu), kedy súd prvej inštancie mal za preukázané, že na pozemku žalobcu nie sú

uskladnené žiadne hnuteľné veci žalovaných a vzhľadom aj na zistenú situáciu z fotodokumentácie,
podľa ktorej je zrejmé, že v predmetnom areáli sa nachádzajú mnohé plochy, ktoré nie sú zabraté za
účelom uskladnenia hnuteľných vecí a ktoré patria žalovaným, je v súlade s pravidlami logiky dospieť k
záveru, že pokiaľ žalovaní neužívajú svoje nehnuteľnosti za účelom zloženia a uskladnenia hnuteľných
vecí je nelogické, aby takýto postup bol použitý pri nehnuteľnosti žalobcu, kedy v podstate tieto priestory

sú prázdne. Žalobca nepreukázal vlastníctvo hnuteľných vecí, ktoré sú zložené na jeho pozemku, a
tým neuniesol dôkazné bremeno preukázania základu svojho nároku. Na fotografii č. 13 sa nachádza
zachytený stav na pozemku časti A, čo správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepreukázanie
základu nároku žalobcu. Rovnaký záver sa vzťahuje aj na zvyšok plochy označenej ako B okrem
nevyhnutného prístupu žalovaných. V danej súvislosti nie je rozhodujúce či túto plochu na prístup

využívali len príležitostne alebo často. Dokázanie tejto skutočnosti by neprimerane zaťažovalo žalobcu.37. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa § 366 CSP, Novoty v odvolacom konaní
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

39. „V zmysle vyššie uvedených výkladov, ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením
doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a
protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky
procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej
viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na

diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

40. S poukazom na ustanovenie § 366 CSP, odvolací súd neprihliadol na doplnenie znaleckého
posudku predloženého žalobcom v priebehu odvolacieho konania, pričom tvrdenie, že týmto doplnením
nedisponoval v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je dôvodné, nakoľko išlo o iniciatívu žalobcu.

Pokiaľ svojou nedbalosťou zavinil oneskorené predloženie tohto doplnenia, nemožno na tento dôkaz
prihliadnuť. Žalobcovi nič nebránilo v doterajšom priebehu konania využiť tieto námietky, čo však
neurobil, preto táto jeho námietka nemohla byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. V odvolaní ani
žiaden argument o tom prečo nový prostriedok procesného útoku nemohol použiť ani neuviedol.

41. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie s poukazom na nález Ústavného súdu SR vo
veci sp. zn. I. ÚS 38/2019 (ZNaU 26/2019), ktorý judikoval, že možno aj pri nariaďovaní, resp.
nenariadení odvolacieho pojednávania (ak nie sú dané zákonné podmienky uvedené § 385 ods. 1
CSP, avšak sporové strany sa domáhajú nariadenia ústneho pojednávania) vychádzať z premisy,
že ak sa chronologicky v postupe okresného súdu nemôže nič zmeniť, skutkové okolnosti a právne

posúdenie veci nie sú pre odvolací súd sporné a ústne odvolacie pojednávanie by splnilo „len“ funkciu
verejnéhovypočutiatvrdenísporovýchstrán,ktorésúvšakužprednesenévodvolaní,prípadnevďalších
podaniach a zároveň budú obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd môže uprednostniť
princíp procesnej ekonómie pred síce transparentným ústnym prejednaním sporu pred súdom, ktoré by
sa však v podstate uskutočnilo v abstraktnej rovine a ďalšie objasnenie veci by neprinieslo, dospel k

záveru, že v danom prípade odvolací súd považoval skutkový stav súdom prvej inštancie za preukázaný,
ďalšie dokazovanie nevykonával a zo skutkového stavu a vykonaných dôkazov sám vyvodil právny
záver, ktorý uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti aj závery
uvedené v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) , najmä rozhodnutie Varela
Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002, v zmysle ktorého „v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú

sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania
nespôsobuje ujmu požiadavkám č. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

42. V danom prípade nešlo o osobitne zložité právne otázky a odvolací súd vychádzal zo záverov v
obdobných konaniach vedených na tunajšom odvolacom súde, a to či už pod sp. zn. 22 Co 1/2020, resp.

20 Co 83/2018 zo dňa 29.10.2019, na závery ktorých poukazuje.

43. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti
zamietavého výroku II. rozsudok potvrdil.

44. Vzhľadom na zmenu rozsudku v časti bolo odvolacím súdom rozhodnuté o trovách celého tak
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.45. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

46. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie.

47. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava neobsahuje tri špeciálne skutkové
podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada
úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v §

255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku
v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR z 15.04.2020, sp.zn. II.ÚS 399/19, ktorého analytická veta znie:
„Aj napriek tomu, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o

nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), ani nová
právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov
v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska
výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej úpravy.“

50. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

51. Vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že
žalobca sa domáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za svoj pozemok spolu vo výmere
365,5 m2, pričom vo vzťahu k základu nároku bol úspešný a bol mu priznaný nárok za užívanie jeho

pozemku v rozsahu 256 m2. V základe nároku bol úspech žalobcu 70 % a jeho neúspech predstavoval
30 % (256 /365,50, t. j. 0,70), žalobca preto má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu,
ktorý činí 40 %. Táto otázka je rozhodujúca pre posúdenie nároku na náhradu trov konania s tým,
že žalovaní až v priebehu konania uhradili sumu zodpovedajúcu sa bezdôvodnému obohateniu za
pozemok pod kravínom a vo zvyšku bol žalobca úspešný po rozhodnutí odvolacieho súdu. Pokiaľ sa týka

námietok žalovaných, že títo boli úspešnejší vzhľadom na výšku finančného ohodnotenia bezdôvodného
obohatenia, tu je nutné vychádzať, že v tomto prípade závisela výška plnenia od úvahy súdu v zmysle
záverov znaleckého posudku, čo je dôvodom kedy aj v prípade, že v absolútnom vyjadrení žalobca nie
je plne úspešný, patrí mu náhrada trov konania podľa základu nároku.

52. Žalobca teda má nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 40 %, avšak z prísudku,
ktorý je tvorený priznanou sumou v časti, v ktorej bolo zastavené konanie pred súdom prvej inštancie v
rozsahu istiny 444,36 eur a sumy priznanej odvolacím súdom 50,50 eura, spolu 494,86 eura.

53. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 12 CSP s poukazom na

ust. § 255 ods. 12 CSP, pričom v odvolacom konaní predstavoval v základe nároku úspech žalobcu len
nepatrnú časť, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).