Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200490
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323200490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX,
XXX XX C. A., zastúpený: JUDr. Helena Valášková Košútová, advokátka so sídlom Ľ. Podjavorinskej
445/7, 914 01 Trenčianska Teplá, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XXXX/XX,
XXX XX A., zastúpená: B. H. I. J., B., bytom J. XXXXX/XX, XXX XX K., o určenie, že dôvod vydedenia nie
je daný, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/13/2023-131 zo dňa
25. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dôvod vydedenia uvedený v listine
o vydedení poručiteľky E. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, podpísanej a napísanej dňa
03.08.2017 vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Oľgou Melišíkovou, notárkou so sídlom
v Seredi, Cukrovarská 4326/1A, pod č. N 133/2017, Nz 26823/2017, NCRls 27382/2017, NCRza
4416/2017, nie je daný. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

1.2 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení § 469a ods. 1 písm. b)
a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm. d)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 194 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“), § 192, § 193 ods. 1, § 194 ods.
2, 3 C. m. p..

1.2 Vecne dôvodil zistením, že uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 30D/78/2022 zo dňa

30.11.2022 bolo dedičské konanie po poručiteľke E. A. prerušené a žalobca bol odkázaný na podanie
žaloby o určenie, že dôvod vydedenia v listine o vydedení nie je daný. Poručiteľka dňa 03.08.2017
formou notárskej zápisnice zriadila Závet a Listinu o vydedení, ktorou vydedila svojho syna - žalobcu
podľa ustanovenia §469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že o ňu ako o poručiteľku
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Ako dôvod vydedenia ďalej
uviedla, že syn A. cca dva roky dozadu prerušil s ňou po vzájomnej výmene názorov kontakty. Od
toho času sa nekontaktujú osobne, telefonicky ani písomným stykom. Z jeho strany ide o absolútne

ignorovanie jej ako matky. Uviedla, že do veku 12 rokov sa podieľala na výchove svojho vnuka A. - jeho
syna a čiastočne ho i materiálne zabezpečovala, kedy syn A. spolu s vnukom bývali s ňou v spoločnej
domácnosti. Toho času sa obaja o ňu prestali zaujímať a nie je náznak toho, že by sa situácia zmenila.Nepocítila žiaden vďak zo synovej ani vnukovej strany za jej starostlivosť a opateru. Považuje to za
porušenie zásad obyčajnej slušnosti.

1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o prípustnú žalobu vyvolanú sporom o dedičské právo,
ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve. Konštatoval ďalej, že konkrétne dôvody vydedenia musia
existovať v čase spísania listiny a týkať sa priameho potomka. Na neskoršiu zmenu sa neprihliada,
prvoinštančný súd sa preto v konaní nezaoberal dôkazmi a výpoveďami strán a svedkov vzťahujúcimi
sa na udalosti, ktoré sa odohrali po spísaní závetu (prvoinštančný súd tu mal zrejme na mysli listinu

o vydedení – pozn. odvolacieho súdu). Vykonaným dokazovaním (výsluchy svedkov a listiny uvedené
v ods. 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku) prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca sa v
rozhodnom období (2015-2017) aktívne snažil udržiavať kontakt s poručiteľkou, či už telefonicky, osobne
alebo prostredníctvom listov. Pokiaľ poručiteľka v listine uviedla, že „cca 2 roky dozadu s ňou syn A.
prerušil kontakty a od toho času sa nekontaktujú osobne, telefonicky ani písomným stykom ... obaja
(žalobca aj vnuk A.) sa o ňu prestali zaujímať“, tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané. Vykonaným

dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že v rozhodnom období rokov 2015 - 2017 žalobca
prejavovalaktívnusnahuudržiavaťsporučiteľkoukontaktazaujímalsaoňu.Snahužalobcukontaktovať
poručiteľku potvrdili svedkovia aj samotná žalovaná, ktorá potvrdila, že žalobca matku minimálne
jedenkrát kontaktoval, a to na Silvestra 2015, kedy mu matka telefón z vlastnej vôle nezdvihla a
keď následne kontaktoval priamo žalovanú, poručiteľka komunikáciu s ním odmietla. Ďalšia svedkyňa

potvrdila,žeporučiteľkažalobcovinedvíhalatelefón,lebonanehobolanahnevaná.Pokiaľideopísomný
kontakt, žalobca a jeho manželka uvádzali, že aj v období narušených vzťahov posielali poručiteľke
pohľadnice pri príležitosti sviatkov. Súd prvej inštancie poukázal na výsluch žalovanej, v rámci ktorého
uviedla, že nikdy nevidela žiadne pohľadnice od žalobcu, toto jej tvrdenie je však v rozpore s písomným
vyjadrením z 31.03.2023, podľa ktorého žalobcom spomínané pohľadnice na narodeniny, Vianoce a

Veľkú Noc matka neprijímala s potešením. Dodatočnú zmenu vo výpovedi žalovanej prvoinštančný súd
vyhodnotil ako účelovú. Výsluchmi svedkov bola preukázaná aj aktívna snaha žalobcu o osobný kontakt,
o opakované neúspešné návštevy, pri ktorých žalobcu sprevádzala jeho manželka a ďalší svedkovia,
ktorí žalobcu vozili, pretože žalobca ani jeho manželka nešoférujú. Na druhej strane žalovaná uviedla,
že jej poručiteľka nikdy nepovedala, že má záujem stretnúť sa so synom.

1.4 V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal aj na súdnu prax, ktorá je ustálená v
tom, že zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vyžaduje,
aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia
takéhoto stavu. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka

je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem,
ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržovať s
ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie totiž prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky
príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomkov osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, a
nie, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, prípadne kedy k nemu i podstatne prispel (napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.11.1997, sp. zn. 1 Cdo 173/96, rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29.02.2012, sp. zn. 2 Cdo 109/2010). Súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnosť, že sa poručiteľka z
vlastnej vôle v istom čase rozhodla zabrániť tomu, aby ju žalobca kontaktoval, nemôže byť považované
za nezáujem žalobcu o jej osobu. Dôvody, ktoré mali poručiteľku viesť k tomu, že odmietala kontakt so
žalobcom, teda, že nebola spokojná s tým, ako sa žalobca správa k svojmu synovi, že nesúhlasila so

synovou voľbou partnerky, nemožno subsumovať pod dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka. Dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení zo dňa 03. augusta 2017 nebol
preukázaný, a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

1.5 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s

§ 262 ods. 1, 2 C. s. p. a žalobcovi ako plne úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvejinštancie na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň žiadala priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2.1 Žalovaná argumentovala tým, že súd prvej inštancie uviedol, že žalobca prejavoval aktívnu snahu
udržať kontakt s matkou, hoci žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že sa jej nevedel dovolať, no neskôr pri
pojednávaní uviedol, že si nepamätá, kto kontakt obnovil. Súd prvej inštancie sa opieral o svedecké
výpovede, ktoré spomínali dve udalosti: prvá, keď poručiteľka neotvorila dvere, hoci žalobca počul zvoniť
telefón, a druhá, keď na Silvestra 2015 poručiteľka nedvihla telefón a žalovaná mu údajne povedala,

aby ju neotravoval. Žalovaná namietla, že vzhľadom na žalobcove problémy s alkoholom a charakter
silvestrovskej noci je nepravdepodobné, že by telefonoval triezvy a bez negatívnych emócií. Súd prvej
inštancietiežneprihliadalnato,žežalobcaprejavovalzáujemomatkulenvtedy,keďpotrebovalpeniaze,
ktoré mu matka vždy poskytla, napriek tomu, že mal stabilné zamestnanie. Okrem toho vytkol žalovanej
tvrdenie o neposielaní pohľadníc v rozhodnom období, hoci žalovaná hovorila o období pred ním. V bode
34 rozsudku súd prvej inštancie uviedol svoju domnienku o neopodstatnenom hneve poručiteľky voči

žalobcovi z dôvodu jeho zanedbávania povinností a odlišného postoja k drogovo závislému vnukovi,
pričom starostlivosť babky a matky prekvalifikoval na neprimeraný zásah do práv žalobcu. Napriek
preukázanému alkoholizmu a psychiatrickej liečbe žalobcu prvoinštančný súd dospel k záveru, že sa
nefláka a pracuje, pričom sa opieral o posudok zamestnávateľa z roku 2023, hoci rozhodné obdobie
bolo v rokoch 2016-2017. Odmietol tiež zohľadniť situáciu po rozhodnom období, vrátane absencie

starostlivosti o ťažko chorú poručiteľku a zatajenie vlastnej svadby. Žalovaná tiež poukázala na rozpory
v žalobcových tvrdeniach, pretože pôvodne tvrdil, že matka telefón nedvíhala, no neskôr uviedol, že
dochádzalo k výmene názorov. Namietla nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie,
jehozáverysúnepravdivéaprotirečivé,pričomsanevyrovnalsjejprocesnouobranou.Žalobcavosvojej
žalobe z februára 2023 tvrdil, že prejavoval úprimný záujem, ktorý matka bezdôvodne marila. Žalovaná

poprela úprimný záujem žalobcu a tvrdenia žalobcových svedkov označila za sprostredkované. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o úprimnom a nezištnom záujme, ani o tom, že matka jeho záujem
neprimerane odmietala. Súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval vymedzeniu pojmu „opravdivý
záujem“ v kontexte životného štýlu žalobcu, vrátane jeho problémov s alkoholom, výtržníctva a
zanedbávania rodiny, ktoré neboli sporné. Nevyrovnal sa s rozpormi v svedeckých výpovediach a

priklonil sa k výpovediam žalobcových svedkov bez presvedčivého odôvodnenia. Neposkytol logickú
úvahu, prečo žalobca nepredložil žiadny objektívny dôkaz o svojom úprimnom záujme. Podľa žalovanej
sa prvoinštančný súd nedostatočne vyrovnal s udalosťou zo Silvestra 2015, ktorú žalobca použil ako
dôkaz odmietnutia matkou, hoci jej dôveryhodnosť je sporná z viacerých dôvodov, vrátane možného
ovplyvnenia svedkyne a nedostatku priamych dôkazov o obsahu rozhovoru. Podobne je spochybnené

tvrdenie o darovaní obrazu, ktorý mal byť dôkazom záujmu, pretože neexistuje žiadny dôkaz o jeho
existencii ani snaha žalobcu o jeho doručenie. Žalovaná poukázala na to, že súd sa nevyrovnal s
celkovým negatívnym zlomom vo vzťahoch medzi poručiteľkou a žalobcom, ktorý sa datuje na koniec
roka 2015. Žalovaná popiera, že by zosnulá matka nechcela komunikovať so žalobcom, tvrdí, že
obmedzenie kontaktov nastalo z viacerých dôvodov na strane žalobcu. Po smrti otca žalobcu, s ktorým

mal žalobca bližší vzťah, ustali aj návštevy, pretože otec bol jedným z dôvodov ich prítomnosti v byte
poručiteľky. Zosnulá matka často vyčítala žalobcovi jeho životný štýl, najmä vzťah k synovi a jeho
výchove, čo viedlo k hádke v roku 2015. Žalobca odmietal matkine rady a svedkovia potvrdzujú, že
poručiteľka sa sťažovala na synovu lenivosť, nezáujem o prácu a rodinu, a na to, že vzal syna z
reedukačného zariadenia. Žalobca sa podľa svedkov vyhýbal práci, aj doma, a bol odkázaný na finančnú

pomoc od matky, pričom jeho návštevy boli často motivované potrebou peňazí. Vzťah medzi žalobcom
a poručiteľkou bol chladný, chýbal v ňom skutočný záujem syna o matku. Žalobca nevedel uviesť,
koľkokrát prejavil záujem formou osobného kontaktu počas sviatkov. Hoci tvrdil, že snaha stretnúť sa
vždy bola, väčšinou komunikovali len telefonicky. Jedinou potvrdenou návštevou je hádka z roku 2015.
Hoci žalobca a jeho manželka tvrdili, že navštevovali matku pri ceste na cintorín, neexistuje zhoda v

počte návštev a ich frekvencii. Návštevy A. neboli vždy spojené s návštevou poručiteľky, ale často skôr s
návštevou hrobu manžela poručiteľky. Žalobca nenavštívil matku ani v nemocnici a o jej zdravie sa viac
zaujímala jeho manželka. Potvrdenie od zamestnávateľa o jeho správaní je irelevantné, pretože sa týka
pracovných vzťahov, nie jeho osobného života, a mohlo byť ovplyvnené nedostatkom pracovnej sily.
Žalovaná tvrdí, že matka kritizovala žalobcu za jeho nezáujem o akúkoľvek prácu, nielen v zamestnaní.

2.2 Žalobca nepreukázal, že by mu poručiteľka zámerne bránila v kontakte. Žalovaná potvrdila, že
matka dvere pred žalobcom nikdy nezamkla. Sám žalobca pripúšťa, že jeho pokusy o návštevu boli
sporadické, z čoho vyplýva, že dlhodobý nezáujem bol na jeho strane. Tvrdenie o neprijímaní telefónovje nepresvedčivé; poručiteľka bola staršia osoba, ktorá nemala telefón stále pri sebe a svedkovia
potvrdili, že dôvodom neprijatia hovoru mohla byť sťažnosť žalobcu na nedostatok peňazí. Žalobca
sám priznal, že keď mu matka dvíhala, kričala na neho kvôli jeho synovi. Tvrdenie o pravidelnom

posielaní pohľadníc je takisto spochybnené, keďže žalovaná nikdy žiadne nevidela a svedok B. L.
spomínal len Vianoce a Veľkú noc. Celkovo žalobca nepreukázal neexistenciu dôvodu vydedenia.
Dôvodom vydedenia bol jeho vlastný nezáujem o matku, ktorý sa prejavoval absenciou osobného
kontaktu, neúčasťou na sviatkoch, nezáujmom o jej zdravie a primárnou motiváciou finančnou podporou.
Poručiteľka naopak dlhodobo finančne a materiálne podporovala syna aj jeho rodinu, a záležalo jej na

výchove vnuka. Matka mala právo kritizovať synov životný štýl. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil
prípad, keďže nezohľadnil autonómiu vôle poručiteľky a jej zámer vydediť potomka. Súdne rozhodnutie
niejekomplexnéaneobsahujejasnéodpovedenaargumentyžalovanej,aninadôkazy,ktorépreukazujú
nezáujem žalobcu. Správanie žalobcu v súdnom konaní bolo arogantné, pričom svoju matku označoval
za zlomyseľnú, napriek jej nezištnej pomoci.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny.
Odvolanie žalovanej, ktorá ho vykresľuje ako alkoholika, psychiatrického pacienta, lenivca, výtržníka a
finančnezávislého,jepodľanehoabsurdnéabezdôkazov.Preukázalopravdivýzáujemomatkuasnahu
s ňou kontaktovať sa. Potvrdzujú to výpovede svedkov, vrátane svedkyne E. G. navrhovanej žalovanou,
ktorá uviedla, že matka úmyselne nedvíhala žalobcovi telefón. Tvrdenia žalovanej o jeho lenivosti a

neochote pracovať sú v rozpore s predloženým pracovným posudkom a zmluvou, ktoré preukazujú
jeho nepretržité zamestnanie u jedného zamestnávateľa od roku 2009 a spokojnosť zamestnávateľa.
Odmieta tvrdenie, že pozitívny posudok bol napísaný len pre nedostatok operátorov, a zdôrazňuje,
že relevantné obdobie pre posudzovanie dôvodov vydedenia je 2015-2017, nie súčasnosť. Pokiaľ
ide o jeho údajnú neochotu pomáhať okolo domu a konzumáciu alkoholu, žalobca uvádza, že by

matke rád pomohol, ale tá mu neumožnila stretnúť sa s ňou. Označenie ho za alkoholika považuje za
nepochopiteľné, pretože svedkovia hovorili len o občasných problémoch, nie o alkoholizme, a ani lekár
nepotvrdil potrebu liečby. Svedok M. potvrdil, že príčinou sporu bol syn žalobcu a že matka sa nechcela
s žalobcom stýkať, hoci ju tento svedok k žalobcovi vozil. Syn žalobcu potvrdil svoje problémy, krádeže
a umiestnenie v reedukačnom zariadení. Narušený vzťah so synom, napriek jeho problémovému

životu (bezdomovectvo, užívanie návykových látok), nemôže byť dôvodom na vydedenie. Svedkyňa L.
potvrdila snahu žalobcu o kontakt s matkou a jej neochotu stýkať sa kvôli synovi, pričom dodala, že v
roku 2020 sa matka so žalobcom uzmierila. Svedkyňa N. A. uviedla, že sa obaja so žalobcom snažili
udržiavať kontakt s matkou, posielali jej pohľadnice a chceli jej darovať obraz. Žalovaná tieto tvrdenia
spochybňuje, jej odmietanie vstupu do bytu bráni preukázaniu prítomnosti týchto darov. Poukazuje aj na

zvláštnosť situácie, keď žalovaná žila s matkou v jej byte, zatiaľ čo žalobcovi vyčítali finančnú závislosť,
hoci sa sám staral o syna. Žalobca namietol tvrdenia žalovanej o nedostatočnom preukázaní snahy o
návštevy, zdôrazňujúc, že svedkovia potvrdili jeho intenzívne zvonenie a čakanie. Chýbajúci svedkovia
zo susedstva sú pochopiteľní vzhľadom na časový odstup a to, že žalobca nevedel o vydedení. Dôležité
je, že sa snažil o kontakt, nie či k nemu skutočne došlo. Drobné nepresnosti vo výpovediach svedkov

sú podľa neho pochopiteľné vzhľadom na sedemročný časový odstup. Poukázal na skutočnosť, že
mobilný operátor nearchivuje uskutočnené hovory dlhšie ako tri roky a neuskutočnené vôbec, preto
nemohol predložiť dôkazy o hovoroch. Tvrdenie žalovanej o nedôveryhodnosti svedectva o telefonáte
na Silvestra 2015 z dôvodu hlučných osláv odmieta, poukazujúc na tichšie prostredie C. A. a bežné
používanie hlasného odposluchu osobami s horším sluchom. Žalobca tiež uviedol, že dôvody vydedenia

musia existovať v čase spísania listiny (03.08.2017). Svadba žalobcu (19.04.2018) a hospitalizácia
matky (2019) nastali až po tomto dátume, a preto nie sú relevantné. Na svadbu matku nepozval,
pretože išlo o rýchlu svadbu len so svedkami, ale následne jej poslali svadobné oznámenie. Návšteva
v nemocnici nebola možná kvôli pandémii COVID-19, čo spochybňuje tvrdenia svedka M. o denných
návštevách. Žalobcova manželka sa opakovane zaujímala o zdravotný stav matky telefonicky. Hoci

matka mohla listinu o vydedení zrušiť, žalobca predpokladá, že náhle zomrela skôr, než tak urobila.
Viacerí svedkovia potvrdili zlepšenie vzťahov a intenzívne návštevy v posledných mesiacoch matkinho
života. Žalobca by sa o matku postaral v prípade jej bezmocnosti, na rozdiel od žalovanej. O vydedení
sa dozvedel až po matkinej smrti od žalovanej. Žalobca zdôrazňuje, že aj v čase zhoršených vzťahov
sa snažil udržiavať kontakt s matkou všetkými dostupnými spôsobmi, čo vylučuje nezáujem o jej osobu.

Súdna prax potvrdzuje, že je potrebné skúmať, či potomok mal reálnu možnosť prejaviť záujem a či
matka sama prejavovala záujem o kontakt. Vykonané dokazovanie podľa neho jednoznačne preukázalo
značnú snahu žalobcu o udržanie a zlepšenie vzťahu napriek nezáujmu matky. Navrhol odvolaciemusúdu zamietnuť odvolanie žalovanej a zaviazať ju na náhradu trov odvolacieho konania a právneho
zastúpenia.

4. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na tom, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení
vyjadrujú slobodnú vôľu poručiteľky a odrážajú jej posúdenie vzťahu syna (žalobcu) k matke, ktoré
napĺňa predstavu o riadnom záujme syna o matku. Dokazovanie podľa žalovanej preukázalo, že
žalobca z vlastnej viny neprejavoval opravdivý záujem o matku a správanie poručiteľky tomu nebránilo.
Dôvody vydedenia existovali v čase vydedenia a žalobca ich zavinene naplnil svojím spôsobom

života, vrátane nezáujmu o matku, častou konzumáciou alkoholu, agresivitou a lenivosťou. Za týchto
okolností je podľa žalovanej pochopiteľné, že matka spísala listinu o vydedení. Výsluchy žalovanej
a svedkov potvrdili, že žalobca z vlastnej viny neprejavoval o matku opravdivý záujem. Svedkovia
uviedli, že poručiteľka sa sťažovala na synovu lenivosť, neochotu pracovať, pitie a fajčenie, a nemohla
mu odpustiť, že vzal syna z reedukačného zariadenia. Žalobcov vlastný syn potvrdil, že sa o babku
vôbec nestaral. Posudok zamestnávateľa z roku 2020 je podľa žalovanej irelevantný, keďže sa netýkal

nezamestnanosti žalobcu a bol zrejme vyhotovený pre iné konanie (možno trestné stíhanie za ublíženie
nožom pod vplyvom alkoholu), čo prvoinštančný súd odmietol skúmať. Žalovaná namieta označeniu
žalobcu za alkoholika, pričom argumentuje, že nejde o lekársku diagnózu, ale bežné označenie osoby
s problémami s alkoholom, čo potvrdili viacerí svedkovia. Zdôrazňuje, že matke synova náklonnosť
k alkoholu prekážala a žalobca riešil jej výčitky práve alkoholom. Žalovaná opakovane zdôraznila,

že ona a ňou navrhovaní svedkovia (F. M., A.. A. E., E. G.) veľmi dobre poznali rodinné pomery a
vzťahy medzi matkou a synom vďaka osobnému a pravidelnému kontaktu s poručiteľkou, na rozdiel od
väčšiny svedkov navrhovaných žalobcom. Žaloba podľa nej pravdivosť týchto výpovedí nevyvrátila ani
nespochybnila. Žalobca tvrdí, že preukázal opravdivý záujem o matku a snažil sa s ňou kontaktovať,
pričom sa odvoláva na svedkyňu E. G., ktorá uviedla, že poručiteľka mu zámerne nedvíhala telefón.

Žalovaná však s týmto záverom nesúhlasí. Samotné telefonovanie nepovažuje za prejav opravdivého
záujmu. Žalobca nepreukázal počet ani dĺžku telefonátov, ani dobu, počas ktorej poručiteľka údajne
odmietala hovory. Z výpovede E. G. nemožno jednoznačne vyvodiť, že poručiteľka zámerne nedvíhala
každý z neznámeho počtu telefonátov. Svedok M. potvrdil, že starší ľudia nemusia mať mobil vždy pri
sebe. Žalobca aj ním navrhovaní svedkovia potvrdili, že žalovaná obvykle reagovala na volania žalobcu.

Prvoinštančný súd podľa žalovanej neprihliadol na to, že dôvodom, prečo poručiteľka niekedy nedvihla
telefón,bolaagresivitažalobcualebojehopotrebapeňazí.Najzávažnejšímnedostatkomtvrdenížalobcu
o záujme o matku je absencia osobného styku. Žalobca nevedel uviesť jedinú príležitosť, kedy by matku
osobne navštívil, pričom navštevoval svoju tetu a hrob otca. Neexistuje dôkaz, že by jeho návštevy
boli neúspešné kvôli prekážkam na strane matky. Tvrdenia žalobcu o zasielaní pohľadníc a darovaní

obrazu nie sú podľa žalovanej preukázané. Nikto nevidel pohľadnice ani obraz, a nikto nemá dôvod
ich zatajovať. Žalobca sa ani po údajnom "nevydarenom doručení" obrazu nezaujímal o jeho osud.
Úvahy žalobcu o vzťahu žalovanej a F. M. sú pre rozhodovanie nepodstatné a urážlivé. Žalovaná
a F. M. spolu nežijú, ale spoločne sa starajú o syna, čo by malo byť príkladom pre žalobcu. F. M.
pravidelne vypomáhal poručiteľke a bol svedkom jej finančnej a inej pomoci synovi. K silvestrovskému

hovoru z roku 2015 žalovaná uvádza, že právny zástupca má reálnu predstavu o hlučnosti vidieckych
osláv a je nepravdepodobné uskutočniť zrozumiteľný hovor na hlasitý odposluch, najmä pre osoby s
horším sluchom. Žalobca sa na problémy so sluchom počas pojednávania nikdy nesťažoval. Žalovaná
nespochybňuje, že hovor prebehol, ale spochybňuje obsah rozhovoru – vetu, že matka už nemá syna a
nech ich nechá na pokoji. Tento výrok nepotvrdila žalovaná ani svedkovia. „Obnovenie“ kontaktov v roku

2016 popiera, že by poručiteľka takýto výrok vyslovila. Tvrdenia žalobcu o skoku z mosta alebo potrebe
odbornej pomoci sú podľa žalovanej nedôveryhodné. Žalovaná si je vedomá, že dôvod vydedenia musí
existovať pred prejavom poručiteľovej poslednej vôle. Argumenty žalovanej o nezáujme žalobcu o matku
v čase jej choroby a o nepozvaní na svadbu dopĺňajú obraz jeho vzťahu k matke. Tieto okolnosti prispeli
k tomu, že poručiteľka svoje rozhodnutie o vydedení nezrušila, hoci došlo k určitému zlepšeniu vzťahov,

ktoré žalovaná pripisuje „múdrosti ťažko chorej ženy“, ktorá chcela zomrieť bez konfliktov. Vzťah k synovi
adôvodyvydedeniasavšaknezmenili.Žalovanánesúhlasísdomnienkoužalobcu,žeporučiteľkachcela
listinu o vydedení zrušiť, ale náhle zomrela. Poručiteľka zomrela po mozgovej príhode v roku 2021,
jej smrť bola očakávaná. Listina o vydedení je z roku 2017 a aj po piatich rokoch, napriek zlepšeniu
vzťahov a uvedomeniu si závažnosti ochorenia, poručiteľka nechcela, aby časť jej majetku pripadla

synovi. Žalovaná trvá na svojom odvolaní.

5.Žalobcavodvolacejduplikeoznačilopakovanétvrdeniažalovanejzairelevantnéanesprávne,vrátane
obvinení z trestnej činnosti, ktoré popiera, a tvrdení o účelovosti posudku od zamestnávateľa, ku ktorýmsa už vyjadril. Žalobca tiež poukazuje na to, že v júni 2014 sa on aj žalovaná vzdali svojho dedičského
podielu na nehnuteľnosti v prospech matky, čo naznačuje vtedy usporiadané rodinné vzťahy. Je preto
podľa neho zvláštne, že matka spísala závet o vydedení v auguste 2017 s odôvodnením prerušenia

kontaktov približne od augusta 2015, čo naznačuje možné ovplyvňovanie zo strany žalovanej s cieľom
získať nehnuteľnosť pre seba. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu a
navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie zamietol a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho
konania a trov právneho zastúpenia.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.
s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že

nie je daný dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení zo dňa 03. augusta 2017 poručiteľkou E. A.,
zomrelou XX. XXXX XXXX.

8. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na žalovanou uplatnené odvolacie
dôvody bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď napadnutým rozhodnutím žalobe

vyhovel keď určil, že dôvod vydedenia nie je daný.

9. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisu dospel k záveru o vecnej
správnosti prvoinštančného rozhodnutia, s ktorého odôvodnením s stotožňuje. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie dôvodnosti a rozhodnutie o
žalobou uplatnenom nároku žalobcu. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie

dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnil. S poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 C. s. p. tak odvolací
súd po skonštatovaní správnosti dôvodov napadnutého prvoinštančného rozhodnutia odkazuje na jeho
odôvodnenie, pričom na zdôraznenie jeho správnosti a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami
žalovanej uvádza nasledovné:

12. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

13. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

14. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.

15. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že listinou o vydedení, pojatou do
notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Oľgou Melišíkovou, PhD. dňa 03. augusta 2017 poručiteľka
vydedila žalobcu a jeho potomkov z dôvodu, že o ňu ako o poručiteľku trvalo neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Zákonný dôvod vydedenia odôvodnila tak, že syn A. ccadva roky dozadu prerušil s ňou po vzájomnej výmene názorov kontakty. Od toho času sa nekontaktujú
osobne, telefonicky ani písomným stykom. Z jeho strany ide o absolútne ignorovanie jej ako matky.
Uviedla, že do veku 12 rokov sa podieľala na výchove svojho vnuka A. - jeho syna a čiastočne ho i

materiálne zabezpečovala, kedy syn A. spolu s vnukom bývali s ňou v spoločnej domácnosti. Toho času
sa obaja o ňu prestali zaujímať a nie je náznak toho, že by sa situácia zmenila. Nepocítila žiaden vďak
zo synovej ani vnukovej strany za jej starostlivosť a opateru. Považuje to za porušenie zásad obyčajnej
slušnosti.

16. Vzhľadom k predmetu sporu – s poukazom na dôvody vydedenia, súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie správne zamerané na zistenie, či dôvody vydedenia uvedené poručiteľkou boli dané –
či žalobca o poručiteľku trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
nekontaktoval poručiteľku – svoju matku, osobne, telefonicky ani písomným stykom. Súčasne sa súd
správne zameral na obdobie rozhodné pre posúdenie veci, vymedzené poručiteľkou ako „...cca dva roky
dozadu...“ od spísania listiny o vydedení. Ide tak o obdobie od augusta 2015 do augusta 2017.

17. Danosť dôvodov vydedenia súd prvej inštancie zisťoval výsluchmi strán sporu a svedeckými
výsluchmi, ktoré podrobne uviedol v odsekoch 7 až 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zo
svedeckých výpovedí dospel k správnemu zisteniu, že žalobca sa aktívne snažil udržiavať kontakt
s poručiteľkou, navštevovať ju, telefonovať s ňou. Svedkovia H. L. A., H. H., N. A., B. L., O. L., P. Q.

boli osobne prítomní v rozhodnom období pri viacerých pokusoch žalobcu o návštevu poručiteľky, ktorá
však na zvonenie neotvárala. P. Q. a N. A. boli prítomné pri neúspešnom pokuse žalobcu odovzdať
poručiteľke dar – obraz poručiteľky a otca žalobcu z oslavy 60. narodenín. Správne preto súd prvej
inštancie uzavrel, že skutočnosť, že sa poručiteľka v istom čase rozhodla z vlastnej vôle zabrániť tomu,
aby ju žalobca kontaktoval, nemôže byť považovaná za nezáujem žalobcu o jej osobu. Nebolo dôvodné,

a najmä hospodárne, aby sa súd zaoberal dôkazmi o skutočnostiach, ktoré sa odohrali pred rozhodným
obdobím, alebo po ňom, ako prvoinštančný súd správne konštatoval v ods. 28 odôvodnenia svojho
rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré sa uskutočnili mimo rozhodného obdobia a netýkali sa priamo dôvodov
vydedenia, nemali vplyv na rozhodnutie o veci. Na druhej strane odvolací súd dodáva, že zo svedeckých
výpovedí vyplynul nezáujem samotnej poručiteľky o kontakty so žalobcom, keď žalovaná vo svojej

výpovedi uviedla, že na jej oznámenie poručiteľke o telefonáte žalobcu, ktorý sa poručiteľke nevedel
dovolať, poručiteľka nereagovala. Žalovanej, ktorá s poručiteľkou žila v jednej domácnosti tiež nikdy
poručiteľka nepovedala, že by sa chcela so žalobcom stretnúť, na žalobcu bola nahnevaná. Dôvodom
hnevuporučiteľkymalbyťvzťahžalobcuajehosyna.Zožiadnehodôkazunevyplynulasnahaporučiteľky
o kontakt so žalobcom ani skutočnosť, že by ju v rozhodnom období situácia straty kontaktu so žalobcom

ako synom trápila, skôr je zrejmá jej ľahostajnosť k situácii, ktorá vo vzťahoch so žalobcom nastala.

18. Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvej inštancie dal svojím rozhodnutím jasné a zrozumiteľné
odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom uplatneným žalobcom. Odvolací
súd nezistil žiadne pochybenie prvoinštančného súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako porušenie

práva žalovanej na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína ustálenú súdnu prax
najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej má súd povinnosť dať odpovede na tie otázky, ktoré sú pre
vec rozhodujúce, čo v preskúmavanej veci prvoinštančný súd splnil. Súd prvej inštancie z vykonaných
dôkazov zistil skutkový stav správne a vec správne právne posúdil, keď pri hodnotení skutočností,
majúcich význam pre rozhodnutie vychádzal nielen z relevantných zákonných ustanovení, ktoré správne

aplikoval, ale postupoval aj v súlade s ustálenou súdnou praxou (čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov
C. s. p.), keď citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/98/2018 zo dňa
24. júna 2020, 1Cdo/173/96 zo dňa 01.11.1997 a 2 Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012.

19. S poukazom na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR odvolací súd konštatuje, že súdna prax

je ustálená v tej interpretácii ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť
ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo.
Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti,
prípadne,čizostranypotomkanejdeonezavinenéneprejavenietakéhotokvalifikovanéhozáujmu.Tento

dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené,
nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa
treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok
trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujemo potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo
byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto
ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným

poručiteľom (okrem už vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takáto
interpretácia vyplýva aj z rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa 24. februára 2010, sp. zn. 4Cdo
123/2009 zo dňa 30. júna 2009 a 4Cdo/59/2012 zo dňa 27. mája 2014).

20. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú naplnené, jej

námietky sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto postupom podľa citovaného
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. Aj tu je potrebné uviesť, že odvolací
súd sa zaoberal len tými odvolacími námietkami, ktoré sú pre preskúmavanú vec relevantné.

21. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. ( § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady

trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).