Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919201682
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5919201682.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXXX/XXX, XXX XX E., v konaní právne
zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému 1/:
J.K.B.2, spol. s r. o., so sídlom Vyšné Matejkovo 28, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 381 420 a žalovanému
2/: MAB 04, s.r.o., so sídlom Ľudovíta Fullu 3088/50, 841 05 Bratislava – mestská časť Karlova Ves,
IČO: 50 504 665, v konaní právne zastúpený: JUDr. Eduard Moravský, advokát, Hlavná č. 1, 040 01
Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Ružomberok

sp. zn. 8Cb/35/2019 zo dňa 12. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8Cb/35/2019 zo dňa 12. apríla 2023 vo výroku I.
a III. v spojení s dopĺňacím Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. RK-8Cb/35/2019 zo
dňa 14.04.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. žalobu žalobcu v celom rozsahu

zamietol. Výrokom II. súd návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol. Vo výroku III. priznal
žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorú je žalobca
povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením vyhotoveným vyšším
súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca žalobou v znení jej rozšírenia
domáhal určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom

Ružomberok, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX (ďalej ako „nehnuteľnosti Vlčí dvor“), ako i
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom na LV č. XXXX
(ďalej ako "nehnuteľnosti bývalej tehelne“), a to v celosti.

3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že na účely rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutné, aby súd
posúdil ako predbežnú otázku, otázku platnosti právneho úkonu - kúpnych zmlúv uzatvorených dňa
17.02.2017 k predmetným nehnuteľnostiam medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako

kupujúcim, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovaného 1/
na žalovaného 2/, a to za odplatu vo výške 1,- Eur, za každú nehnuteľnosť. Žalobca poukázal na to, že v
súlade s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 3Cd/122/2002 a NS SR sp. zn. 1Cdo/11/2023 musia byť žalovanívšetci účastníci tohto právneho úkonu, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného
práva, teda majú vecnú pasívnu legitimáciu.

4. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že jedine určovacou žalobou je možné v danej situácii odstrániť
súčasný stav právnej neistoty a vadnosť zápisu vo verejnej evidencii. Tento stav bol vyvolaný a
zapríčinený konaním na strane žalovaného 2/ a ďalších osôb konajúcich za spoločnosť žalovaného
1/. Napriek tomu, že žalobca nebol účastníkom predmetného právneho úkonu - kúpnych zmlúv,
ktorých neplatnosť žiada vysloviť, predmet tejto žaloby sa zásadným spôsobom dotýka jeho právneho

postavenia, jeho právnych vzťahov a má podstatný vplyv na jeho práva, pretože žalobca je vlastníkom
obchodného podielu o veľkosti 50 % v obchodnej spoločnosti žalovaného 1/. Napadnutým právnym
úkonom došlo k prevodu hodnotného majetku, ako aj príjmu, ktorý sa získaval z nakladania a používania
tohto majetku na svoju podnikateľskú činnosť, čo má priamy vplyv na hodnotu samotného obchodného
podielu žalobcu.

5. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť žalovaného 1/ vznikla dňa 15.09.2016, pričom za obdobie roka
2016 je z účtovných závierok evidentné, že daná spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.
Z účtovnej závierky za rok 2017 je evidentné nadobudnutie majetku - predmetných nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXXX F. G. XXXX v k.ú. H. a je evidentné, že žalovaný 2/ začal z nadobudnutého
majetku produkovať príjmy a tieto používal na vlastnú hospodársku činnosť, čím sa de facto na úkor

spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. obohacoval a tento stav trvá až do súčasnosti. Žalobca poukázal na to,
že o prevode predmetných nehnuteľností sa prvýkrát dozvedel až dňa 29.11.2017, kedy sa dozvedel
o tom, že na valnom zhromaždení spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o., ktoré sa konalo dňa 15.02.2017,
malo valné zhromaždenie schváliť prevod nehnuteľností na žalovaného 2/. Žalobca o zasadnutí valného
zhromaždenia s daným programom, teda ani o jeho uzneseniach, ktoré sa mali na ňom prerokúvať a

schvaľovať, nemal žiadnu vedomosť. Na valné zhromaždenie s takýmto programom žalobca nebol ani
riadne pozvaný. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje predmetné valné zhromaždenie za nezákonné
a v rozpore so spoločenskou zmluvou, ako aj v rozpore so záujmami spoločnosti. Za kúpnu cenu 1,-
Eur, za každú z nehnuteľností, došlo k prevodu podstatnej časti obchodného majetku spoločnosti, ktorý
bol hlavným zdrojom jej príjmov. Činnosť spoločnosti sa v dôsledku toho utlmila a dnes už spoločnosť

negeneruje žiadne príjmy. Takýto prevod považuje žalobca za hrubo odporujúci poctivému obchodnému
styku a dobrým mravom a z toho dôvodu za absolútne neplatný. Predmetné konanie bývalého konateľa
I. E. je v súčasnosti predmetom trestného konania pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin porušovania
povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktoré je
vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 1T/102/2018.

6. V súvislosti s preukázaním tvrdenia, že napadnuté prevody boli vykonané za neštandardných a
neprimeraných podmienok, poukázal žalobca na to, že hodnota nehnuteľnosti na LV č. XXXXX bola
určená znaleckým posudkom na sumu 384.000,- Eur a nehnuteľnosti na LV č. XXXX na sumu 365.000,-
Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca uviedol, že uvedené kúpne ceny nezodpovedajú trhovej cene za

nehnuteľnosti rovnakého druhu v rovnakej lokalite a je celkom evidentné, že sa jednalo o účelový prevod
majetku zo spoločnosti bez akejkoľvek primeranej protihodnoty. Strata majetku a zdrojov príjmov viedla
k tomu, že v roku 2018 už žalovaný 1/ nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ktorý tvoril hlavný zdroj jeho
príjmov. Žalobca pritom poukázal na čl. X ods. 9 spoločenskej zmluvy J.K.B.2, spol. s r.o., podľa ktorej
„Konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

spoločnosti a všetkých jej spoločníkov...“ a podľa ods. 8 rovnakého článku „Konateľ je oprávnený
robiť nasledovné právne úkony a opatrenia len s predchádzajúcim písomným súhlasom valného
zhromaždenia a/ nakupovať, predávať alebo prenajímať nehnuteľnosti, zakladať alebo iným spôsobom
zaťažovať nehnuteľnosti spoločnosti .“ Žalobca v ďalšom uviedol, že prevodom daných nehnuteľností
spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. súčasne vznikla škoda, a to minimálne vo výške hodnoty prevedených

nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu žalobcapredmetné kúpne zmluvy považuje za absolútne neplatné
právne úkony pre ich rozpor s dobrými mravmi, vrátane rozporu so zásadou poctivého obchodného
styku. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade je konanie osôb v súvislosti s napadnutými prevodmi
nehnuteľností tak závažné, že intenzitou presiahlo aj rámec poctivého obchodného styku (poukaz na
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/168/2017 zo dňa 30.05.2018). Žalobca taktiež

poukázal na to, že konanie uvedených osôb napĺňa taktiež znaky zneužitia práva podľa ust. §
56a Obchodného zákonníka, ktoré je zakázané. Takéto konanie je neplatné a nemôže požívať právnu
ochranu. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka sa môže domáhať
nielen dotknutý účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá má na vyslovení neplatnosti právnyzáujem. I. E. ako konateľ spoločnosti žalovaného 1/ konal v hrubom rozpore s povinnosťami uvedenými
v § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, keď v mene žalovaného 1/ predal za neprimeranú cenu 1,- Eur
predmetné nehnuteľnosti spoločnosti. Konateľ I. E. konal v rozpore so záujmami žalobcu, ktorý mal a má

záujem na zachovaní vlastného práva žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam, pretože tieto majú
nepopierateľný ekonomický význam pre žalovaného 1/ a v konečnom dôsledku priamo aj pre samotného
žalobcu.Konateľuskutočnilpredajpredmetnýchnehnuteľnostízazjavnenevýhodnýchpodmienok,ktoré
absolútne nezohľadňujú skutočnú hodnotu prevedených nehnuteľností. Týmto prevodom sa tak fakticky
zbavil možnosti ďalej podnikať a dosahovať akékoľvek príjmy, čo je evidentné z účtovných závierok

spoločnosti. Týmto došlo k znehodnoteniu spoločnosti ako takej, preto v žiadnom prípade nemohol byť
prevod nehnuteľností v záujme žalobcu a ani žalovaného 1/.

7. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, žalobca poukázal
na rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cdon/1338/96, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/163/2005,
ktorý posúdil naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe so záverom, že takéto rozhodnutie

je podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súčasný vzťah medzi
účastníkmi právnych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam spĺňa predpoklady právnej neistoty, keďže
platnosť právnych úkonov je sporná, preto vzniká spornosť o tom, kto je skutočne vlastníkom
nehnuteľností a z toho vyplýva aj samotná neistota pri úprave a uplatňovaní ostatných práv vlastníkov
nehnuteľností. Právne postavenie žalobcu ako podnikateľa, ktorý podniká prostredníctvom žalovaného

1/ je v súčasnom stave značne neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal nejaké povinnosti.

8. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril.

9. Žalovaný 2/ uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, poprel skutkovú aj
právnu relevanciu žaloby. Predovšetkým poukázal na to, že žalobca nebol účastníkom týchto kúpnych
zmlúv, ale ich účastníkom bol žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaný 2/ ako kupujúci. V oboch prípadoch
išlo o uzatvorenie kúpnych zmlúv v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda nešlo o zmluvy
uzatvárané v zmysle 2. časti Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník určuje pritom odchýlky

od právnej úpravy neplatnosti právnych úkonov, a to spôsobom vymedzeným v ust. § 267 ods. 1
Obchodného zákonníka. V danom prípade je v zmysle uvedeného ustanovenia aktívne legitimovaným
na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu jedine účastník daného právneho vzťahu. Spoločník
spoločnosti nemá takéto oprávnenie a nedisponuje ním, nakoľko v mene spoločnosti môže uplatňovať
len tie práva, na realizáciu ktorých ho zmocňuje Obchodný zákonník. Žalovaný 2/ preto poukázal na to,

že žalobca nie je v danej veci aktívne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby.

10. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na zmätočnosť podanej žaloby, nakoľko žalobca na jednej strane
tvrdí, že posudzované kúpne zmluvy sú absolútne neplatné, avšak na druhej strane tvrdí, že ich
uzatvorením vznikla spoločnosti škoda. Uplatnenie nároku na náhradu škody by v takom prípade malo

prednosť, pričom v rámci trestného konania vedeného voči osobe I. E. je takýto nárok na náhradu škody
užuplatnený.Vdanomsmerežalovaný2/poukázalnato,žeprávonanáhraduškodyvmenespoločnosti
je oprávnený uplatniť spoločník podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žaloba o náhradu škody
pritompredstavuježalobuopriameplnenie,ktorámusímaťamávždyprednosťpredžalobouurčovacou.

11. Žalovaný 2/ dal do pozornosti tú okolnosť, že žalobca vo svojich podaniach poukazuje na to, že
dojednanie o výške kúpnej ceny má byť neplatné. Z prejavu žalobcu je zrejmé, že sa snaží poukázať
na to, že dojednanie o výške kúpnej ceny má byť neplatné, čo znamená, že daný úkon hodnotí nie ako
absolútne neplatný, ale ako právny úkon relatívne neplatný, keďže opiera neplatnosť právneho úkonu
o údajne neplatné dojednanie o výške ceny, čo je dôvodom nanajvýš relatívnej neplatnosti právneho

úkonu, ktorej sa ale nemôže domáhať ktokoľvek, ale len ten, kto je takýmto úkonom dotknutý (teda len
účastník daného právneho úkonu). Žalovaný 2/ v danom smere poukázal na ust. § 589 Občianskeho
zákonníka, z ktorého ustanovenia jasne vyplýva, že prípadný nedostatok akéhokoľvek právneho úkonu
spočívajúci v dojednaní privysokej alebo prinízkej ceny právneho úkonu, zakladá len dôvod relatívnej
neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Keďže k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv nikdy

nedošlo, uvedené právne úkony - kúpne zmluvy ostávajú platné aj so všetkými právnymi účinkami.

12. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na to, že neplatnosť daných kúpnych zmlúv nemôže obstáť aj z
pohľadu ust. § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže účastníkom kúpnych zmlúv boli dve právnickéosoby, medzi ktorými neexistoval žiadny právny vzťah (ani vzťah podriadenosti, ani nadriadenosti, či
vzťah vzájomnej závislosti), účastníkmi kúpnej zmluvy nebol ani I. E. a ani A. I. E.. Obe uvedené kúpne
zmluvy spĺňajú všetky podstatné náležitosti daného právneho úkonu, prejavy vôle tvoriace ich obsah

sú dostatočne jasne a určito vymedzené, dané právne úkony boli urobené dobrovoľne, slobodne a v
celom rozsahu platne.

13. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na podanej
žalobe.Obekúpnezmluvybolipodrobenéprieskumuzákonnostiaplatnostivrámcikatastrálnychkonaní

vedených Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, ktorý svojimi rozhodnutiami sp. zn. V
420/2017 zo dňa 20.02.2017 a sp. zn. V 421/2017 zo dňa 20.02.2017 povolili vklad práv z týchto kúpnych
zmlúvdokatastranehnuteľností.Štátnyorgántietozmluvyposudzovalzpohľadu,čisanepriečiadobrým
mravom alebo či neodporujú zákonu, pričom poznal aj tie ustanovenia daných kúpnych zmlúv, ktoré
pojednávajú o výške kúpnej ceny ich predmetov.

14. Žalovaný 2/ v ďalšom poukázal na to, že aj keď hodnota súboru nehnuteľností podľa Znaleckých
posudkov č. 9/2018 a č. 39/2018 zodpovedá sume 365.000,- Eur a sume 384.000,- Eur, teda spolu
v sume 749.000,- Eur, na predávanom majetku - pozemkoch pod bývalou tehelňou viazne ťarcha
nelegálnej skládky, ktorá zodpovedá záväzku v sume 812.466,98 Eur spočívajúcom v nákladoch
potrebných na vykonanie stavebných prác spojených s vyťažením a odvozom nelegálneho odpadu

nachádzajúceho sa na predávaných pozemkoch a tiež záväzku v sume 333.244,42 Eur spočívajúcom
v nákladoch na legálne umiestnenie stavebného odpadu z tejto nelegálnej skládky na legálnu skládku
odpadu. Uvedené náklady boli vyčíslené Znaleckým posudkom č. 116/2018 zo dňa 29.07.2018 znalca
Ing. Ivana Čierneho. Uvedené skutočnosti znamenajú, že oproti nadobudnutiu majetku v hodnote
749.000,- Eur kupujúci MAB 04, s.r.o. na seba prevzal záväzky v sume 1.145.714,40 Eur, čo znamená,

že týmito právnymi úkonmi nevznikla spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. škoda, práve naopak, na celej
transakcii táto spoločnosť profitovala v značnom rozsahu.

15. Žalovaný 2/ v ďalšom poukázal na to, že žaloba A. C., ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti
valného zhromaždenia, bola Okresným súdom Ružomberok zamietnutá. Okresný súd v danom smere

konštatoval, že valné zhromaždenie bolo zvolané v zmysle podmienok určených spoločenskou zmluvou
spoločnosti, pričom pozvánka na toto valné zhromaždenie bola A. C. riadne a včas doručená, čo A. C.
potvrdil nielen v rámci telefonátu, ale aj zaslaním mailovej správy zo dňa 07.02.2017, ktorou potvrdil
svoju účasť na valnom zhromaždení, na ktorom sa napokon nezúčastnil a nepodal ani v zákonom
určenej lehote žalobu o určenie ich neplatnosti. Žalobca tak sám a svojvoľne nevyužil svoje práva

spoločníka a riadne zvolaného valného zhromaždenia sa na základe vlastného rozhodnutia nezúčastnil.
Na valnom zhromaždení bol pritom prítomný spoločník A. I. E., ktorému patrilo 50% všetkých hlasov,
preto valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. Tento spoločník rozhodnutie o predaji nehnuteľnosti
prijal, pričom tento súhlas bol prijatý 100 %-nou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov.

16. Žalovaný 2/ záverom poukázal na to, že v čase, keď spoločnosť J.K.B.2, spol. s r.o. nadobudla
predmetné nehnuteľnosti, žalobca spoločníkom nebol. Vstúpil do riadne prosperujúcej spoločnosti, a
to až vtedy, keď spoločnosť mala vo svojom vlastníctve uvedené nehnuteľnosti, pričom jeho vstup
bol podmienený vykonaním úkonov smerujúcich k zveľadeniu a rozšíreniu podnikateľskej činnosti
spoločnosti. K naplneniu týchto jeho sľubov nikdy nedošlo. Na chode spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. sa

ako spoločník aktívne vôbec nepodieľal, a to ani finančne, ani inak. Samotná spoločnosť rozbehla svoje
fungovanie výhradne z financií druhého spoločníka A. I. E., ktorý poskytol financie potrebné na nákup
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v k.ú. H., ako aj nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Podaná žaloba
žalobcujetakzjavneprostriedkomzneužitiaprávaazásady,ženiktonemôžeťažiťzosvojejnepoctivosti.
Žalobca nadobudnutie predmetných nehnuteľností nefinancoval a ani sa na ich nadobudnutí nepodieľal.

Z uvedeného dôvodu konanie žalobcu už pri vstupe do danej spoločnosti nie je možné hodnotiť ako
konanie súladné s dobrými mravmi, ale ako zneužitie práva.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.04.2020 k argumentácii žalovaného 2/ odkazujúcej na ust. §
267 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že toto ustanovenie sa absolútne nevzťahuje a neaplikuje na

kúpne zmluvy, ktorých predmetom bol prevod nehnuteľností, ktoré sú upravené výlučne v Občianskom
zákonníku, t.j. nemožno na ne aplikovať ustanovenie o relatívnej neplatnosti právnych úkonov v zmysle
Obchodnéhozákonníka.Navyše,totoustanoveniesavzťahujenarelatívnuneplatnosťprávnychúkonov,
nie na neplatnosť absolútnu, ktorá je daná v prípade predmetu tohto sporu. Rozpor dojednania o cenes cenovými predpismi nie je jediným dôvodom na určenie neplatnosti, ale v danom prípade ide o
kumuláciu existencie viacerých pochybných a nekalých okolností, ktoré sú dôvodom spochybňujúcim
neplatnosť napadnutých kúpnych zmlúv. V danom smere žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR

sp. zn. 2MCdo/9/2014 zo dňa 29.09.2015, ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41Cob/168/2017 zo dňa 30.05.2018.

18. Žalobca v ďalšom uviedol, že pokiaľ sa žalovaný 2/ snažil platnosť svojho právneho úkonu oprieť
o to, že na základe napadnutých kúpnych zmlúv bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností, že kataster zmluvu právne validoval, žalobca poukázal na to, že absolútna neplatnosť
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky
ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené, je aj námietka premlčania žalovaného 2/ dovolania sa
relatívnej neplatnosti, právne irelevantná.

19. Žalobca poukázal na zavádzajúce informácie žalovaného 2/ ohľadne záväzku v sume 812.466,98
Eur na vykonanie stavebných prác spojených s vyťažením a odvozom nelegálneho odpadu ako aj
záväzku v sume 333.244,42 Eur spočívajúcom v nákladoch na legálne umiestnenie stavebného odpadu.
Poukázal pritom na záver znaleckého posudku č. 116/2018, kde odhad hodnoty stavebných/zemných
prác potrebných na uvedenie pozemkov pac. KNC č. 6894, 6860/3, 6861 a 6859 v k.ú. H. do ich

pôvodného stavu je uvedená suma 812.466,98 Eur s DPH ako výška nákladov, ktorá sa však vzťahuje
nielen na pozemky žalovaného 2/, ale aj na pozemky pac. KNC č. 6894, 6860/3 v k.ú. H., ktoré však
žalovanému 2/ nepatria a absolútne sa ho netýkajú, preto nemôže ísť o záväzok žalovaného 2/. To
isté sa týka aj záväzku vo výške 333.244,42 Eur, ktorý je opäť vyrátaný pre všetky 4 parcely, teda aj
na parcely, ktoré nie sú evidované ako vlastníctvo žalovaného 2/. Žalobca v ďalšom poukázal na to,

že znalecký posudok č. 116/2018 nereflektuje žiadne ťarchy na pozemkoch v roku 2017, ani neskôr.
Z uvedeného tak vyplýva, že hodnota prevedených pozemkov, ktoré prevody žalobca touto žalobou
napáda, sa zjavne pohybuje v státisícoch eur, a to už aj po zohľadnení ťarchy nelegálne uloženého
odpadu. Úkony osôb konajúcich v roku 2017 za žalovaného 1/ nasvedčujú, že došlo ku koordinovanému
konaniu smerujúcemu k účelovému zbaveniu majetku a poškodeniu žalovaného 1/ a tým bezprostredne

aj žalobcu, ktoré konanie považuje žalobca za také, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

20. V ďalšom žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného 2/, že sa žalobca ako spoločník v spoločnosti
žalovaného 1/ aktívne vôbec nepodieľal (ani finančne a ani inak) a podnikanie vraj fungovalo výhradne z
financií Ing. Miroslava Budiaka. Uvedené tvrdenia považoval žalobca za lož a nepravdu. Poukázal na to,

že na podnikaní spoločnosti 1/ sa aktívne podieľal, práve vďaka nemu bola (okrem iného) zabezpečená
kúpa pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. H., nakoľko sa osobne poznal s jej štatutárom p. J. a
celú kúpu osobne zabezpečoval. Ďalej sa aktívne podieľal na množstve jednaní s obchodnými partnermi
v prospech obchodov pre spoločnosť J.K.B.2, spol. s r.o. a pod. ň

21. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2020 opakovane poukázal na to, že posudzované
kúpne zmluvy boli podpísané so súhlasom valného zhromaždenia. Samotný žalobca sa dokonca v
trestnom konaní priznal, že ani nevedel, že nehnuteľnosti - Motel Vlčí dvor s príslušenstvom sú formálne
zapísané v majetku žalovaného 1/, bol v tom, že vstupuje do spoločnosti, kde uvedené nehnuteľnosti nie
sú. Z výsledkov trestného konania vedeného v danej veci bolo preukázané, že nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXXX, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, boli nadobudnuté z prostriedkov, ktoré
na tento účel poskytol A. I. E. a boli len formálne prepísané na spoločnosť žalovaného 1/, pričom de facto
patrili jeho osobe ešte pred vstupom žalobcu do spoločnosti žalovaného 1/. Ešte pred vstupom žalobcu
do spoločnosti žalovaného 1/ bola navyše zaplatená kúpna cena za pozemky pod bývalou tehelňou,
pričom na jej uhradení sa žalobca nijako nepodieľal. Uzatvorenie uvedených kúpnych zmlúv bolo tak

súčasťou celkového vysporiadania jeho nárokov voči spoločnosti žalovaného 2/. Týmto spôsobom boli
vyriešené aj uvedené vzťahy medzi A. I. E. a spoločnosťou žalovaného 1/.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná. V úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že z rozsudku

Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1Cb/9/2018 zo dňa 27.02.2019 zistil, že súd žalobu žalobcu A.
B. C. proti žalovanému J.K.B.2, spol. s r.o. Ružomberok o určenie neplatnosti valného zhromaždenia
zamietol s odôvodnením, že A. B. C. predvolanie na konanie valného zhromaždenia prevzal v zákonnej
lehote, vyjadril sa, že sa zúčastní valného zhromaždenia, no takýto úkon už nevykonal. Súd tak uzavrel,že žalobca mal vedomosť o vykonaní mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 15.02.2017. Pokiaľ
však žaloba bola podaná na Okresný súd Ružomberok až dňa 15.02.2018, teda po zákonom stanovenej
trojmesačnej prekluzívnej lehote, bolo potrebné ju zamietnuť. Predmetné rozhodnutie bolo rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/203/2019 zo dňa 11.06.2020 potvrdené.

23. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na toto konanie, a to i napriek
tomu, že nebol účastníkom predmetného právneho úkonu, avšak z listinných dôkazov súd zistil, že
žalobca je vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 1/ vo veľkosti 50 %, preto určenie

vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam ako aj posúdenie platnosti/neplatnosti
právneho úkonu uzatvorených kúpnych zmlúv zo dňa 17.02.2017 má vplyv na postavenie žalobcu,
jeho majetkové práva v spojení s majetkovou účasťou na spoločnosti žalovaného 1/. S poukazom
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2002 a sp. zn. 1Cdo/11/2003 okresný súd uzavrel, že v
prípade žaloby o určenie neplatnosti určitého právneho úkonu musia byť žalovaní všetci účastníci tohto
právneho úkonu, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, teda majú

vecnú legitimáciu.

24. V ďalšom okresný súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca v podanej žalobe namietal,
že v prípade kúpnych zmlúv sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko konanie osôb
zúčastnených na napadnutých prevodoch je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ako aj zásadami

poctivého obchodného styku a má znaky zneužitia práva podľa ust. § 56a Obchodného zákonníka, súd
zameral pozornosť na tú skutočnosť, či na základe uvedených prevodov vznikla spoločnosti škoda alebo
nie. Zaoberal sa teda otázkou, či podľa tvrdenia žalobcu neprimerané kúpne ceny spôsobili žalovanému
1/ škodu.

25. Okresný súd poukázal na závery znaleckého posudku č. 1/2022 vypracovaného znalcom doc.
PhDr. Ing. Robertom Vernerom, PhD. MBA ako aj na obdobné závery znaleckého posudku č. 7/2022
vypracovaného znalcom Dr. h.c. prof. RNDr. Michalom Tkáčom, CSc., z ktorých záverov vyplynulo, že
celková výška vkladov (pôžičiek) spoločníka A. I. E. do spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. bola podľa doc.
PhDr. Ing. Roberta Vernera PhD. MBA v období od roku 1998 - 2021 podľa účtovnej dokumentácie

spoločnosti na úrovni 500.721,30 Eur a podľa účtovnej dokumentácie a interných záznamov na úrovni
614.131,20 Eur, pričom podľa dodanej dokumentácie nebolo možné preukázať žiaden vklad ostatných
spoločníkov do spoločnosti. Pokiaľ ide o cenu nehnuteľností na LV č. XXXXX, v kontexte záväzku
spoločnosti voči spoločníkovi A. I. E., možno konštatovať, že rozdiel 72.000,- Eur medzi protiplnením
v podobe zníženia záväzku voči spoločníkovi o 312.000,- Eur a všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti

stanovenou znaleckým posudkom č. 39/2018 znalcom Ing. Petrom Cabanom vo výške 384.000,- Eur,
opodstatňuje a nevylučuje ekonomickú primeranosť kúpnej ceny.

26. Obdobné závery konštatoval aj znalecký posudok č. 7/2022 vypracovaný Dr. hc. prof. RNDr.
Michalom Tkáčom CSc., z ktorého záverov vyplynulo, že výška vkladov A. I. E. do spoločnosti J.K.B.2,

spol. s r.o. Ružomberok v období rokov 1998 - 2020 bola minimálne na úrovni 500.621,20 Eur. Výšku
vkladov ostatných spoločníkov v posudzovanom období nebolo možné na základe dodaných podkladov
hodnoverne preukázať. Aj v danom znaleckom posudku znalec konštatoval, že rozdiel medzi znalcom
stanovenou všeobecnou hodnotou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vo výške 384.000,- Eur
a protiplnením v podobe zníženia záväzkov voči spoločníkovi A. I. E. vo výške 312.000,- Eur je na

úrovni 72.000,- Eur, preto nie je možné potvrdiť ani vylúčiť ekonomickú primeranosť predajnej ceny
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vo výške 1,- Eur.

27. Taktiež pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. H., prevzatie environmentálnej
záťaže na pozemkoch parc. č. 6859 a 6851 k obdobiu roku 2017 zo strany spoločnosti MAB 04 s.r.o.

Ružomberok možno považovať za protiplnenie v prípade kúpnej ceny vo výške 1,- Eur. Rozdiel medzi
všeobecnou hodnotou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vo výške 365.000,- Eur a hodnotou
stanovenou znaleckým posudkom č. 9/2018 znalca Ing. Petra Cabana a celkovou environmentálnou
záťažou na pozemkoch parc. č. 6859 a 6851 k obdobiu 2017 v súlade so závermi znaleckého posudku
č. 32/2014 v znení jeho doplnenia č. 1 znalcom Ing. Ivanom Čiernym vo výške 1.847.135,68 Eur je

1.482.135,68 Eur. Predajná cena vo výške 1,- Eur je vzhľadom na existujúcu environmentálnu záťaž
ekonomicky primeraná.28. Celková výška predajných cien oboch nehnuteľností na úrovni 2,- Eurá, bola vzhľadom na
protiplnenievpodobezníženiazáväzkovvočispoločníkoviA.I.E.avpodobeprevzatiaenvironmentálnej
záťaže zo strany spoločnosti MAB 04 s.r.o. ekonomicky primeraná. Okresný súd tak konštatoval, že

zhrnutím záverov týchto posudkov dospel k záveru, že konateľ spoločnosti I. E. bol oprávnený vykonať
prevody týchto žalovaných nehnuteľností za dohodnuté kúpne ceny.

29. K žalobcom predloženému znaleckému posudku č. 47/2022 vypracovanému Výskumným ústavom
riadenia hodnoty podniku s.r.o. okresný súd uviedol, že hoci zo záverov daného posudku vyplynulo,

že účtovníctvo spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. nie je vedené v súlade so zákonom č. 431/2022 Z.z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov, preto neposkytuje verný a pravdivý pohľad na majetok a
finančnú situáciu účtovnej jednotky, daný posudok kvalifikovane nespochybnil dva znalecké posudky,
ktoré boli predložené žalovaným 2/. Daný posudok nemožno považovať za revízny posudok, ktorý by
hodnotil správnosť predložených posudkov žalovaného 2/. Okresný súd preto uzavrel, že v konaní
nebolo preukázané, že by pri prevode sporných nehnuteľností konal vtedajší konateľ spoločnosti I. E. v

rozpore s dobrými mravmi alebo so zásadami poctivého obchodného styku. Okresný súd konštatoval, že
táto skutočnosť vyplynula zo znaleckých posudkov, ktoré boli predložené žalovaným 2/, pričom logickým
spôsobom bola vysvetlená žalobcom spochybňovaná nízka kúpna cena a znalci, ktorí boli vypočutí
na pojednávaní, zotrvali na svojich záveroch vypracovaných v predmetných znaleckých posudkoch.
Predajom nehnuteľností vznikla spoločnosti J.K.B.2 pohľadávka voči spoločnosti MAB 04 s.r.o. Okresný

súd poukázal na to, že predmetom znaleckého posudku nebola kontrola účtovných dokladov, vedenia
účtovníctva, ale posúdenie primeranosti kúpnej ceny, ktoré boli posudzované v kontexte zníženia
záväzkov spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. voči Ing. Miroslavovi Budiakovi.

30. Okresný súd poukázal na to, že o správnosti záverov znaleckých posudkov č. 7/2022 a č. 1/2022

svedčia aj výpovede žalovaného 2/ Ing. Miroslava Budiaka ako aj svedkov: B. C. I., I. K., I. E., J. K. ako
aj listinné dôkazy - výpisy z účtov o úhrade kúpnej ceny za nehnuteľnosti spoločnosti SETA Tehelne
a.s. Žilina.

31. Okresný súd konštatoval, že tak žalovaný 2/ A. I. E. ako aj svedkovia I. K., J. K. ako aj svedok B. C.

ml. v súdnom konaní potvrdili, že kúpnu cenu za odpredaj pozemku od spoločnosti SETA Tehelne a.s.
vo výške 200.000,- Eur zaplatil postupne v troch splátkach výlučne A. I. E., pričom svedok B. C. ml. ako
aj I. E. potvrdili, že A. B. C. sa na úhrade tejto kúpnej ceny nijako nepodieľal.

32. V ďalšom okresný súd konštatoval, že zo svedeckej výpovede B. I. vyplynulo, že na uvedených

pozemkoch sa nachádzal odpad, ktorý tam bol ním navezený, za čo bol odsúdený v trestnom konaní
vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 1T 85/2014. Pokiaľ ide o pozemky na LV č.
XXXXX v k.ú. H. (Motorest Vlčí dvor s priľahlými pozemkami), okresný súd z čestných prehlásení L.
B., F. B. a A. B. M. považoval za preukázané, že uvedené nehnuteľnosti spolu s priľahlými pozemkami
nadobudlaspoločnosťJ.K.B.2,spol.sr.o.nazákladekúpnejzmluvyzroku1998,pričomfinancienakúpu

týchto nehnuteľností uhradili výlučne manželia I. a F. E., ktorí realizovali aj rekonštrukciu predmetných
nehnuteľností spoločnosťou Komerc.

33. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
je 365.000,- Eur, žalobca vôbec nezohľadňoval tú skutočnosť, že tieto pozemky sú znehodnotené a sú

na nich odpady (environmentálna záťaž), čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku č. 32/2014 v znení
jeho doplnku č. 1 znalca Ing. Ivana Čierneho, a to v hodnote 1.847.135,68 Eur, čo podporuje záver o
tom, že nebola dojednaná príliš nízka kúpna cena za prevedené nehnuteľnosti.

34. Záverom okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

27.06.2019 sp. zn. 3Cdo 244/2018, podľa ktorého v rámci zmluvnej voľnosti nie je právnym poriadkom
zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy
dohodli príliš nízku kúpnu cenu v danom prípade 1,- Eur za každú nehnuteľnosť, nepredstavuje rozpor
so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnych zmlúv výsledkom dohody jej účastníkov, nespätej s konaním

priečiacim sa dobrým mravom, samotné dojednanie kúpnej ceny v danej výške nie je v rozpore s
dobrýmimravmi,nemáspoločenskyneakceptovateľnéciele,anidôsledky,ktorébybolivkolíziisdobrými
mravmi.Zuvedenéhodôvoduokresnýsúddospelkzáveru,žekúpnezmluvyuzatvorenédňa17.02.2017
medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nepovažuje za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskehozákonníka, hoci v nich bola dojednaná nízka kúpna cena, a to s poukazom na hodnotu environmentálnej
záťaže zo strany spoločnosti MAB 04 s.r.o. ako aj vzhľadom na protiplnenie v podobe zníženia záväzkov
voči spoločníkovi Ing. Miroslavovi Budiakovi.

35. Okresný súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania predložené žalovaným 2/, a to vypočutie
zodpovednej osoby účtovnej spoločnosti EASY STAR a vyžiadanie informácie z Okresného súdu Žilina
o tom, či bol podaný návrh na zápis pod sp. zn. 2Nre 432/2014 zo dňa 08.08.2014 navrhovateľa J.K.B.2,
spol. s r.o. doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré boli do obchodného registra zapísané

a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa mali v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o obchodnom
registripreveriťpostupompodľa§6Zákonaoobchodnomregistri.Okresnýsúdtietonávrhynadoplnenie
dokazovania vyhodnotil ako nadbytočné, ktoré by nepriniesli zmenu skutkového stavu.

36. Okresný súd zamietol návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Exre 51/2023 do doby, pokiaľ nerozhodne

registrový súd o zrušení zápisov zmien v obchodnom registri, s poukazom na to, že toto konanie nemá
priamy vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

38. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca v celom rozsahu
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP.

39. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že došlo k hrubému zlyhaniu spravodlivosti a rozhodnutie

obsahuje podstatné právne vady, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Podľa
názoru žalobcu, súd sa nijako nevysporiadal s ostatnými skutočnosťami, ktoré preukazujú, že konanie
I. E. v mene J.K.B.2, spol. s r.o. a A. I. E. v mene a na účet MAB 04 s.r.o. bolo v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko bolo účelové so zámerom poškodiť spoločnosť J.K.B.2 a dosiahnuť jej zrušenie a
zánik, a tým poškodiť žalobcu a na ich úkor sa obohatiť. Jedná sa o jednostranné a nepreskúmateľné

rozhodnutie súdu, ktoré tak obsahuje podstatné právne vady, ktoré nemôže v demokratickom právnom
systéme obstáť. Žalobca namietal, že išlo o konanie, ktoré v žiadnom prípade nebolo v súlade so
záujmami spoločnosti, ani oboch jej spoločníkov, ale výlučne len v záujme jedného z nich, ktorý celý
majetok spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. previedol na svoju stopercentne vlastnenú a ovládanú firmu.
Tieto skutočnosti v spojení s výškou dojednanej ceny odôvodňujú záver o účelovosti týchto prevodov

majetku, pričom detailne skúmanie ekonomickej primeranosti je len jedným z mnohých dôvodov, prečo
bol prevod napadnutý ako absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.

40. Za nesprávny procesný postup súdu, ktorý viedol až k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé
konanie považoval žalobca tú skutočnosť, že okresný súd sa v rozsudku obmedzil výlučne na posúdenie

ekonomického porovnania záväzkov tvrdených žalovaným 2/, ktorých existenciu sám ani neposudzoval,
len jednoducho prevzal od žalovaného 2/. Súd sa nijako však nevysporiadal s ostatnými skutočnosťami,
ktoré preukazujú, že konanie I. E. v mene, J.K.B.2, spol. s r.o. a A. I. E. v mene a na účet MAB 04 s.r.o.
bolo v rozpore s dobrými mravmi, bolo účelové so zámerom poškodiť spoločnosť J.K.B.2, spol. s r.o.
a dosiahnuť jej zrušenie a zánik, poškodiť žalobcu a na ich úkor sa obohatiť. Okresný súd sa vôbec

nevysporiadal so žalobcom uvádzanými dôvodmi, pre ktoré žalobca namietal rozpor s dobrými mravmi:
- účelovosť pri zvolávaní zasadnutia valného zhromaždenia J.K.B.2 15.02.2017, pričom program nebol
účelovo uvedený v pozvánke a žalobcovi bol skrytý a zamlčaný skutočný dôvod konania valného
zhromaždenia, jeho priebeh a výsledky
- došlo k prevodu celého majetku J.K.B.2, spol. s r.o., z ktorého mala spoločnosť profit, čo viedlo k

definitívnemu ukončeniu jej podnikateľskej činnosti (čo je evidentné z predložených účtovných závierok)
- prevod nehnuteľného majetku sa realizoval na závislú osobu bez zohľadnenia trhových cien
- príbuzenský vzťah medzi konajúcimi osobami (I. E. za J.K.B.2, spol. s r.o. je bratom Ing. Miroslava
Budiaka - konateľa a stopercentného vlastníka MAB 04 s.r.o.)
- postúpenie pohľadávky na náhradu škody z J.K.B.2, spol. s r.o. na spoločnosť ES-RD5, s.r.o., ktorej

jediným konateľom a spoločníkom je I. E. (syn A. I. E.) vykonaná bezodplatne, pričom následne bola
táto pohľadávka uplatnená na súde vo výške 217.164,84 Eur
- A. I. E. svojim konaním zabránil osobe B. I., aby splnil povinnosť uloženú mu rozsudkom v trestnom
konaní vedenom na OS Ružomberok sp. zn. 1T/85/2014 a odviezol ním navozený odpad na dotknutépozemky v k.ú. H. LV č. XXXX, ako aj to, že na tento odpad následne navážal ďalšie odpady a úplne
zasypal pôvodný odpad ďalším, za ktorý vyberal poplatky
- strata všetkých príjmov a ukončenie podnikateľskej činnosti J.K.B.2, spol. s r.o.

- následné vzdanie sa funkcie konateľa I. E. v 8/2017
- následné podanie návrhu I. E. na registrový súd v Žiline na zrušenie spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o.
z dôvodu, že spoločnosť nemá konateľa
- vyjadrenie A. I. E. v konaní o zrušenie spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o., z ktorého je zrejmý jeho zámer
dosiahnuť čo najskoršie zrušenie spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. a zamedzenie tomu, aby sa spoločnosť,

resp. niekto v jej prospech domáhal uplatnenia nárokov
- podanie trestných oznámení na osobu žalobcu
- neposkytnutie informácií o stave spoločnosti, účtovných dokladoch, o výsledkoch valného
zhromaždenia zo dňa 15.02.2017
- skutočnosť, že faktúry č. 17000 a 170011 na predaj hnuteľného a nehnuteľného majetku z J.K.B.2,
spol. s r.o. voči MAB 04 s.r.o. boli vystavené dňa 03.02.2017, pričom len 15.02.2017 sa malo konať valné

zhromaždenie J.K.B.2, spol. s r.o., teda predaj sa uskutočnil skôr ako ho schválilo valné zhromaždenie
- spoločnosť J.K.B.2, spol. s r.o. vôbec o transakcii neúčtovala v relevantnom čase a DPH z kúpnych
cien priznali až dodatočne 24.01.2018, keď sa vec začala vyšetrovať OČTK
- nezdokladované a nepreukázané platby značných súm údajne titulom pôžičiek v hotovosti zo strany
A. I. E., napriek už v tom čase platnému zákonnému obmedzeniu platieb v hotovosti, a to v rozpore s

ust. § 121 ods. 2 Obchodného zákonníka s účinnosťou od 29.04.2015
- žiadne z údajných pôžičiek A. I. E. voči J.K.B.2, spol. s r.o. neboli schválené valným zhromaždením
spoločnosti, hoci sa podľa spoločenskej zmluvy takéto schválenie vyžadovalo.

41.Žalobcanamietol,žeokresnýsúdsavôbecnezaoberalanevysporiadalstýmitoskutočnosťami,ktoré

žalobca namietal v konaní vo vzťahu k posúdeniu súladu s dobrými mravmi, hoci sa jedná o významné
skutočnosti, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a žalobca uvedené skutočnosti považuje za
porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

42. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že pokiaľ okresný súd v bode 48 napadnutého rozsudku poukazuje

na to, že konanie vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 1Cb/9/2018 bolo ukončené
tým, že žaloba bola zamietnutá, bolo tomu tak iba výlučne z procesných dôvodov, a to, že žaloba
bola podaná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, pričom ku hmotnoprávneho posúdeniu platnosti
uznesení valného zhromaždenia J.K.B.2 spol. s r.o. vôbec nedošlo. V danom smere odvolateľ poukázal
najudikát15/2005anamietal,žezdanéhorozhodnutianemožnovyvodzovaťžiadnezávery,ktorébyboli

akokoľvek relevantné pre toto súdne konanie. Súd mal v tomto konaní vykonať plné vlastné posúdenie
všetkých relevantných skutočností významných pre merito veci.

43. Za zásadné pochybenie prvostupňového súdu žalobca považuje, že súd prvej inštancie sám vôbec
nezisťoval a neposudzoval existenciu žalovaným 2/ tvrdených záväzkov, a to napriek tomu, že o

ich údajnú existenciu oprel svoje rozhodnutie ako celok a založil celé odôvodnenie. Jedná sa o 1./
údajný záväzok z údajnej environmentálnej záťaže, ktorý mal predstavovať sumu 1.847.135,68 Eur
na pozemkoch parc. č. 6859 a 6851 evidovaných na LV č. XXXX, 2./ údajné záväzky J.K.B.2, spol.
s r.o. voči osobe A. I. E. z titulu pôžičiek do spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. v období rokov 1988
- 2021 v celkovej výške 500.721,30 Eur podľa účtovnej dokumentácie, resp. 614.131,20 Eur podľa

účtovnej dokumentácie a interných záznamov, 3./ údajnú kúpnu cenu za nehnuteľný aj iný hnuteľný
majetok vo výške 312.000,- Eur (na základe vystavených faktúr č. 17000 a 170011 zo dňa 03.02.2017),
ktorá nevychádzala z kúpnych zmlúv, kde bola kúpna cena dojednaná 1,- + 1,- Eur. Všetky uvedené
skutočnosti boli žalobcom v konaní kvalifikovane vyvrátené. Žalobca poukázal na to, že dané záväzky a
dôkazyonichmalibyťumelovykonštruovanéprávepreúčelytoho,abyžalovaný2/obhájilakúsi„fiktívnu

primeranosť“ kúpnej ceny 1,- + 1,- Eur. Súd nekriticky akceptoval tvrdenia o záväzkoch, ktoré neboli v
konanírelevantnýmprávnymspôsobompreukázané.Jednásapritomonajzásadnejšietvrdenia,ktorými
sa v konaní žalovaný 2/ bránil a obhajoval primeranosť kúpnych cien 1,- + 1,- Eur. Iné skutočnosti, ktoré
žalobca namietal pre rozpor s dobrými mravmi žalovaný 2/ ani nevyvracal, preto ich súd mal považovať
za nepochybné, resp. zhodné tvrdenie strán.

44. Súd vychádzal z protirečivých zistení - na jednej strane považoval za nepochybné, že kúpna cena
za prevedené nehnuteľnosti bola 1,- + 1,- Eur, na druhej strane akceptoval žalovaným 2/ predložené
faktúry č. 173000 a 170011 spolu v sume 312.000,- Eur, ktoré mali predstavovať kúpnu cenu, a právetúto zohľadnil na účely posudzovania primeranosti a súladu prevodov s dobrými mravmi. Tento rozpor
nebol nijako odstránený a súd sa ním v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal.

45. Za kľúčové považoval žalobca posúdiť, čo sú to za „záväzky“ a či skutočne právne existovali, či
mohlo vôbec dôjsť k akémusi započítaniu záväzkov, ktoré na jednej strane náležali J.K.B.2, spol. s r.o.
voči osobe A. I. E., ale k započítaniu dochádzalo medzi inými subjektami - J.K.B.2 a MAB 04, čo jej
právnenemožné,nakoľkozákladnouhmotnoprávnouakogentnoupodmienkouzapočítaniajeexistencia
vzájomnýchnárokov,čovdanomprípadenebolosplnené.Žiadnepostúpeniepritomnebolotvrdené.Súd

nepreveroval tieto skutočnosti ani z hľadiska reálnosti, ani z pohľadu konsenzuálneho a evidenčného,
nakoľko nikto počas celého súdneho konania nevidel účtovníctvo J.K.B.2, ani výpisy z účtov J.K.B.2,
spol. s r.o.

46. Žalobca v ďalšom vyčítal súdu prvej inštancie, že odignoroval návrhy žalobcu na vykonanie
dokazovania, ktoré predložil vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2022 - návrh na zabezpečenie výpisov z

účtu J.K.B.2 ,spol. s r.o., pričom s uvedeným sa nevysporiadal ani v odôvodnení rozhodnutia.

47. Súd tieto údajné záväzky sčítal, započítal a porovnal s cenou nehnuteľného majetku, na základe
čoho v bode 55 rozsudku skonštatoval, že dospel k záveru, že konateľ spoločnosti I. E. bol oprávnený
vykonať prevody týchto nehnuteľností za dohodnuté kúpne ceny.

48. Žalobca v ďalšom namietal, že pokiaľ súdu predložil znalecký posudok č. 47/2022 vypracovaný
znaleckou organizáciou Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku s.r.o., súd úplne odignoroval
množstvo konkrétnych zistení a hodnotení znalcov, ktoré priamo a jednoznačne spochybňujú závery
znaleckých posudkov predložených žalovaným 2/. Poukázal na to, že v danom znaleckom posudku č.

47/2022 je identifikovaných množstvo konkrétnych sporných skutočností konštatovaných v znaleckom
posudku č. 1/2022 a tým pádom analogicky v znaleckom posudku č. 7/2022, preto tieto konštatovania a
závery znaleckých posudkov č. 1/2022 a č. 7/2022 stratili akúkoľvek relevantnosť a výpovednú hodnotu.
Výskumný ústav pritom pri vypracovaní znaleckého posudku č. 47/2022 vychádzal z úplne rovnakých
dokladov ako vychádzali znalci pri vypracovaní znaleckých posudkov č. 1/2022 a č. 7/2022, pričom

dospel k záveru, že na základe predložených dokladov, ktoré mal k dispozícii nie je možné zodpovedať
na položené otázky. V znaleckom posudku 47/2022 bolo vecne zdôvodnené, prečo nebolo možné
vyvodiť také závery, pričom identifikoval množstvo sporných skutočností, napr.: že faktúry č. 17000
a 170011 na sumu 312.000,- Eur nereflektujú kúpnu cenu v kúpnej zmluve; že tieto faktúry mali byť
vystavené predtým ako sa schválil prevod nehnuteľností valným zhromaždením; že zápočet nebolo

možné konštatovať, nakoľko neexistuje vzájomnosť pohľadávok, pričom nebola zistená existencia
žiadnej zmenky, postúpenia, ani inej skutočnosti; že podľa účtovnej závierky vyplývala za obdobie do
roku 2014 existencia záväzkov spoločníkov, avšak A. I. E. nebol spoločníkom spoločnosti, preto sa
nemohlo jednať o záväzky voči jeho osobe.

49. V ďalšom žalobca namietal, že žiadna environmentálna záťaž na pozemkoch C-KN 6859 a
6861 sa nenachádza, čo má vyplývať aj z potvrdenia Okresného úradu Ružomberok č. OÚ-RK-
OSZP-2023/002764-002 zo dňa 22.02.2023 a skonštatoval to aj znalec Ing. Ivan Čierny v znaleckom
posudkuč.32/2014,ataktiežtobolokonštatovanéajvzáverochtrestnéhokonaniavedenéhopodsp.zn.
1T/85/2014. Žalobca tak považoval za absolútne nesprávne právne posúdenie prvostupňovým súdom,

pokiaľ akceptoval tvrdenie o existencii záväzku vo výške 1.847.135,68 Eur v spojení s týmto odpadom,
ktorý už pred viac ako 10 rokmi zaviezol B. I.. Nositeľom tohto záväzku v danom prípade môže byť jedine
p. B. I., ktorému vznikol záväzok na odstránenie ním navezeného odpadu, pričom tento záväzok stále
trvá, je vykonateľný v zmysle právoplatného rozsudku v trestnom konaní. B. I. pri svojom výsluchu ako
svedok uviedol, že bol pripravený stavebný odpad odviezť, avšak v odvezení odpadu mu zabránil práve

A. I. E.. Vykonateľnosť tohto záväzku B. I. znamená, že vlastník pozemkov je oprávnený kedykoľvek
podať návrh na vykonanie exekúcie na nepeňažné plnenie uskutočnením prác a výkonov. Znalecký
posudok Ing. Čierneho vyčísľuje náklady na to, aby sa pozemok uviedol do pôvodného stavu, teda do
stavu pred zavezením týmto odpadom, avšak uviesť pozemok do pôvodného stavu je povinnosťou B. I.,
nejde teda o povinnosť MAB 04 s.r.o., pôvodne J.K.B.2. s.r.o.. Z uvedených dôvodov znalecký posudok

č. 32/2014 Ing. Čierneho, ani znalecký posudok č. 1/2022 alebo znalecký posudok č. 7/2022 nemožno
posudzovať ako právny titul existencie záväzku údajnej "environmentálnej záťaže“. Súd sa vôbec právne
nevysporiadal s tvrdením o tomto záväzku, hoci žalobca počas celého konania na uvedené apeloval
a namietal.50. Súd taktiež nereflektoval na závery a právoplatný rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.
zn. 5Csp/113/2017, v ktorom sa okresný súd s touto otázkou právne vysporiadaval a posudzoval ju,

pričom dospel k záveru o neexistencii akejkoľvek škody z tohto titulu. Aj v uvedenom preto žalobca
videl nesprávny procesný postup súdu. Navyše žiadny takýto záväzok žiadny z uvedených subjektov
neeviduje ani vo svojom účtovníctve. Keďže spoločnosť J.K.B.2, spol. s r.o. nemala žiadny záväzok,
takýto záväzok nemohol prevziať ani žalovaný 2/. Súd jasne konštatoval neexistenciu škody všeobecne
a od začiatku a nárok posúdil ako neexistujúci, nielen v dôsledku neskoršieho zániku alebo neplatného

prevodu nároku na ES-RD5, s.r.o.

51. A nakoniec, žalobca nesprávny procesný postup súdu, ktorý viedol k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces videl v tom, že súd neumožnil stranám výkon práva záverečnej reči, kedy mohol
žalobca na základe vykonaného dokazovania zhrnúť podstatné skutočnosti celého konania a súhrnne
poukázať na tie, ktoré považoval za podstatné.

52. Súd tiež postupoval nesprávne, keď výpovede svedkov, ktoré zhŕňa v bodoch 58 a 62, vyhodnotil
absolútne jednostranne, súd selektívne vybral z kontextu alebo kontext odpovede zmenil tak, aby sedel
na odôvodnenie argumentov žalovaného 2/. Z uvedeného dôvodu rozsudok okresného súdu považuje
žalobca za nepreskúmateľný, keďže nie je riadne a presvedčivo odôvodnený. Keďže rozsudok súdu

nedal odpovede na zásadné námietky a argumenty žalobcu, žalobca takéto rozhodnutie považuje za
nespravodlivé, nepresvedčivé a nezodpovedajúce požiadavkám na písomné vyhotovenie rozsudku v
zmysle § 220 ods. 2 CSP. V danom smere žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017 ako aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenska republiky
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 14/07 zo dňa 17.05.2017, nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky III. ÚS 107/07 zo dňa 30.10.2007).

53. V ďalšom žalobca poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danom smere poukázal na to, že
hoci žalobca súdu predložil dôkaz o tom, že žalobca vykonal aj finančné vklady svojich prostriedkov do

spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. (50.000,- Eur), súd napriek tomu v bode 55 rozsudku konštatuje záver, z
ktorého vychádzal pri rozhodovaní, že A. C. sa na činnosti J.K.B.2, spol. s r.o. nijako finančne nepodieľal.
V danom smere sa opäť súd nekriticky spoľahol a oprel o východiská znaleckých posudkov č. 1/2022 a č.
7/2022, hoci predloženým dôkazom žalobcu (výpisom z bankového účtu č. 5/2014 spoločnosti J.K.B.2)
absolútne vyvrátené. Súd taktiež dospel k záveru (tiež v bode 55 rozsudku), že celú činnosť J.K.B.2,

spol. s r.o. financoval len A. I. E., čo vôbec nebolo v konaní preukázané. V bode 57 rozsudku súd
prevzal z vyjadrenia znalca Ing. Vernera záver o tom, že MAB 04 s.r.o. mala prevziať pohľadávky od
A. I. E., v celom konaní však nebol predložený ani jeden jediný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu
postúpenia pohľadávok A. I. E. na MAB 04 s.r.o. Súd nesprávne vyhodnotil vyjadrenia A. I. E. o tom,
že on mal zaplatiť 3 splátky kúpnej ceny za kúpu pozemkov v k.ú. H. vedených na LV č. XXXX, pričom

A. I. E. nepreukázal, že by ktorákoľvek z týchto splátok pochádzala z jeho finančných prostriedkov.
Poukázal na to, že napr. svedkyňa K. potvrdila len to, že pri úhrade prvej splátky (100.000,- Eur)
boli A. I. E., I. E. a I. K. prítomný, to však, podľa názoru žalobcu, nijako nepreukazuje záver o tom,
že finančné prostriedky pochádzajú od A. I. E.. Pokiaľ ide o splátku vo výške 50.000,- Eur zo dňa
27.12.2013, táto bola poukázaná z účtu NANOBET s.r.o. priamo na SETA Tehelne, ani tu nemožno

nijako dospieť k záveru, že by to boli finančné prostriedky poskytnuté priamo A. I. E.. Mohlo sa jednať
jedine o pôžičku spoločnosti NANOBET, s.r.o. V žiadnom prípade nemožno z vykonaného dokazovania
odvodiť, že túto splátku zaplatil A. I. E. a dôvod použitý súdom o akomsi nezmyselnom a nepodloženom
vyplácaní podielu na zisku spoločnosti NANOBET s.r.o. je právne nesprávny. A posledná splátka vo
výške 50.000,- Eur zo dňa 29.05.2014, ktorá bola poukázaná z účtu J.K.B.2, spol. s r.o. na účet SETA

Tehelne, túto podľa žalobcu dával do J.K.B.2 p. Oravkin, ktorý dňa 28.05.2014 vložil celú sumu na
účet J.K.B.2, spol. s r.o. a obratom bola táto suma preposlaná na účet spol. SETA Tehelne, a.s. Podľa
vyjadrenia A. I. E. túto sumu odovzdal v hotovosti do rúk I. E. pred notárkou JUDr. Leštínskou, čo mala
preukazovať osvedčovacia doložka na zmluve o pôžičke, ktorá je z decembra 2014. Žalobca namietal
nesprávne skutkové závery, ktoré sú pre merito veci zásadné, nakoľko súd oprel o ne svoj rozsudok.

Súčasne namietol aj dôveryhodnosť výpovede A. I. E., I. E. a B. C. ml., ktoré výpovede si odporovali,
resp. odporovali preukázaným skutočnostiam. Žalobca namietal aj dôveryhodnosť ostatných dôkazov
- čestných vyhlásení, ktoré žalovaný 2/ predložil, s ktorými sa súd nevysporiadal, ale oprel o ne svoj
rozsudok.54. Súd sa nesprávne oprel o absolútne nedôveryhodnú výpoveď I. E., ktorý síce všeobecne potvrdil
určité skutočnosti, ale pri konkrétnych otázkach sa ukázalo podanie nepravdivých vyjadrení - že peniaze

z titulu pôžičiek 100.000,- Eur a 50.000,- Eur mu A. I. E. poskytol v hotovosti pred notárkou JUDr.
Leštínskou, čo bol jasný vymyslel a nijako nepreukázaná skutočnosť. Pri otázkach právneho zástupcu
žalobcu si I. E. nič nepamätal, alebo len základné veci. Žalobca namietal aj dôveryhodnosť ostatných
dôkazov - a to čestných vyhlásení, ktoré žalovaný 2/ predložil a súd sa s týmto nevysporiadal a oprel o ne
svojrozsudok.Žalobcapovažovalzanesprávneskutkovézáverysúduprvejinštancienajmäskutočnosti,

že:

- kúpnu cenu pozemkov v k.ú. H. na LV č. XXXX vo výške 200.000,- Eur uhradil v plnej výške A. I. E.
- spoločnosť J.K.B.2 bola financovaná výlučne A. I. E.
- pohľadávky A. I. E. voči J.K.B.2, spol. s r.o. boli vo výške 600.000,- Eur z titulu pôžičiek
- A. I. E. poskytol J.K.B.2, spol. s r.o. pôžičku 100.000,- Eur a 50.000,- Eur a iné ním tvrdené pôžičky

- existencia záväzku z environmentálnej záťaže
- žalobca sa na činnosti J.K.B.2, spol. s r.o. nijako finančne ani inak nepodieľal.

55. V ďalšom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom. Za správne právne posúdenie
veci považoval žalobca to, že záväzky, ktoré žalovaný 2/ tvrdil ako aj rôzne postúpenia záväzkov,

ktorými žalovaný preukazoval súlad prevodom nehnuteľného majetku s dobrými mravmi, nie sú dôvodné
a neexistujú. Prevody celého majetku J.K.B.2, spol. s r.o. na spriaznenú spoločnosť realizované
spoločným a koordinovaným konaním bratov Budiakovcov sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi a poctivým obchodným stykom, preto tento prevod nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca
vyčítal súdu prvej inštancie neprimeranú a neopodstatnenú dôveru v znalecké posudky predložené

žalovaným 2/, hoci boli postupy ako aj závery týchto znaleckých posudkov spochybnené znaleckým
posudkom predloženým žalobcom č. 47/2022.

56. Žalobca namietal aj právne posúdenie súdu prvej inštancie o primeranosti kúpnych cien 1,- + 1,- Eur
voči hodnote nehnuteľností, pričom pre konštatovanie súladu rozporu s dobrými mravmi sa obmedzil

len na skutočnosti založené na posudzovaní existencie vzniku škody na strane J.K.B.2, spol. s r.o., a
to čisto len ohľadne ekonomickej primeranosti kúpnej ceny. Súd pritom nesprávne uviedol, že žalobca
tvrdenia žalovaného vyvracal len predložením znaleckého posudku č. 47/2022, čo však nie je pravda,
pretože žalobca spochybňoval argumenty žalovaného 2/ alebo niektoré výpovede svedkov, čo predložil
dôkazmi alebo vyvrátil základnou vecnou a právnou logikou. Otázka súladu s dobrými mravmi nemôže

byť stotožnená s otázkou primeranosti kúpnej ceny, ale súd mal zohľadniť a právne posúdiť všetky
okolnosti, ktoré sa tejto transakcie týkali ako sa v tejto súvislosti strany správali.

57. V ďalšom žalobca namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktorú žalobca videl v tom, že súd v rozpore so zákonom sa oboznámil a akceptoval nezákonný

dôkaz, hoci ho žalobca v konaní namietal. Jednalo sa o obžalobu č.k. 2Pv728/16/1102ws-94 zo dňa
26.10.2022 na osobu žalobcu, ktorá bola získaná ako nezákonný dôkaz. Poukázal pritom na to, že
existuje dôvodné podozrenie, že A. I. E. sa k tejto obžalobe voči osobe žalobcu dostal ako neoprávnená
osoba v rozpore so zákonom, pričom nepreukázala legálny spôsob získania týchto informácií. Skutočný
zdroj jeho dispozície je pochybný a neznámy, napriek tomu sa s ňou súd oboznámil a odkazuje na ňu

v odôvodnení rozsudku, čo žalobca považuje za inú vadu konania.

58. Záverom žalobca namietal, že súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, a to obhliadku
nehnuteľnosti - pozemkov v k.ú. H. zapísaných na LV č. XXXX, kde bol navozený odpad p. B. I. a
zabezpečenie výpisov z bankových účtov J.K.B.2, spol. s r.o., ktorými mohlo byť bez pochybností

preukázané skutočné financovanie spoločnosti a dôvodnosť argumentov žalovaného 2/ o ním údajne
poskytnutých pôžičkách. Súd uvedené dôkazy nevykonal a zároveň sa s nimi nijako nevysporiadal. Išlo
pritomonávrhynavykonaniedôkazov,ktorýmisapriamomohlipreukázaťskutočnostidôležitépreriadne
a úplné zistenie skutkového stavu - skutočnosti týkajúce sa údajných pôžičiek A. I. E. do J.K.B.2, spol. s
r.o. ako aj stav pozemkov v k.ú. H. evidovaných na LV č. XXXX vo vzťahu k existencii environmentálnej

záťaže a spôsobu akým žalovaný 2/ s pozemkami nakladá.

59. V záverečnom zhrnutí žalobca navrhol, aby odvolací súd v prípade že vo veci sám nerozhodne
tak, že napadnutý rozsudok zmení, aby vec postúpil inému okresnému súdu než jej Okresný súdRužomberok ,vzhľadom na pochybnosti, ktoré vznikli v priebehu vedenia konania o nezaujatosti a
nestrannosti sudcu. Uvedenú pochybnosť odôvodnil okrem nesprávnosti a nezákonnosti postupu sudcu
pri vykonávaní dokazovania, hodnotení dôkazov, ich zohľadnení vo vzťahu k prijatým konečným

skutkovým záverom aj tým, že Okresný súd Ružomberok vedie v súvisiacej veci trestné konanie pod
sp. zn. 1T/102/2018 proti obžalovanému I. E. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorý sa týka práve rovnakých napadnutých prevodov celého
nehnuteľného majetku žalovaného 1/, v ktorom okresný súd už druhýkrát oslobodil obžalovaného I.
E. spod obžaloby, a to opäť na podklade znaleckých posudkov predložených žalovaným 2/ aj v tomto

konaní, pričom súd nekriticky prijal závery znaleckých posudkov bez ohľadu na sporné a rozporné
podklady o ktoré sa tieto znalecké posudky opierajú. Po oboznámení sa s písomným vyhotovením
napadnutého rozsudku v danej veci u žalobcu vznikli značné pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti
Okresného súdu Ružomberok v tejto právnej veci, a to i s poukazom na to, že sudkyňa prejednávajúca
danúvecpôsobívagendetrestnýchvecíOkresnéhosúduRužomberok,kdepôsobialendvajasudcovia,
a to B. I. K., ktorá rozhodla v danej veci a B. A. N., ktorý rozhoduje v trestnej veci obžalovaného I. E.

pod sp. zn. 1T/102/2018.

60. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že registrový súd bol povinný
pred vykonaním navrhovanej zmeny v obchodnom registri preskúmať navrhovateľom predložené
doklady, ktoré sú vyžadované právnymi predpismi a mal posúdiť ich platnosť a úplnosť predložených

listín s poukazom na to, že pokiaľ z nich nemožno vyvodiť záver o hmotnoprávnych dôsledkoch,
registrový súd nemôže zmenu zapísaných údajov uskutočniť. Opakovane žalovaný 2/ poukázal na to, že
valné zhromaždenie datované 03.06.2014 sa v skutočnosti nikdy nekonalo, keďže nebola vyhotovená
žiadna pozvánka na valné zhromaždenie, teda nemohla obsahovať ani program valného zhromaždenia,
pôvodní spoločníci sa nikdy dňa 03.06.2014 nezišli, nikdy nedošlo k prejednávaniu a hlasovaniu o

otázkach, ktoré mali tvoriť predmet rokovania valného zhromaždenia, zápisnicu z valného zhromaždenia
pripravila právnička I. I. O. pre spoločníkov a konateľ I. E. ju v omyle podpísal bez toho, aby sa
valné zhromaždenie konalo. I. E. až dňa 01.07.2014 úradne osvedčil jeho podpis na zápisnici pred
notárkou, zápisnica z valného zhromaždenia neobsahuje ani podpis zapisovateľa, ktorý nebol zvolený,
zápisnica neobsahuje v zmysle § 127a ods. 3 Obchodného zákonníka požadované nevyhnutné prílohy

- najmä listinu prítomných spoločníkov, z ktorej sa dá preveriť a preukázať uznášaniaschopnosť valného
zhromaždenia a výsledok hlasovania spoločníkov v jednotlivých rozhodnutiach s počtom ich hlasov,
vtedajší spoločníci neprijímali rozhodnutia v rámci rozhodovania „per rollam“. V danom prípade ide o
neexistentné (ničotné, domnelé) valné zhromaždenie, ktoré sa nikdy nekonalo, a teda neexistentné
valné zhromaždenie nemohlo prejednávať akékoľvek body programu a prijímať rozhodnutia vo forme

uznesení. Žalovaný 2/ z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 115 ods. 4, 10 zákona č. 530/1991
Zb. Obchodného zákonníka poukázal na to, že žalobca nemal v tejto veci aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby, z ktorého dôvodu mala byť žaloba o určenie vlastníckeho práva zamietnutá v celom
rozsahu, a teda nielen z dôvodov, ktoré Okresný súd v Ružomberku uviedol v odôvodnení svojho
rozsudku.

61. Z uvedených dôvodov žalovaný 2/ poukázal na to, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej
inštancievyslovenýmvbode48odôvodneniarozhodnutia,kdesúdprvejinštanciekonštatuje,žežalobca
jevlastníkomobchodnéhopodieluoveľkosti50%vspoločnostiJ.K.B.2,spol.sr.o.Ružomberok.Súdsiv
danom smere nevyžiadal z registrového súdu informáciu či existujú zápisuschopné listiny pre vykonanie

zápisu v roku 2014 ako navrhol žalovaný 2/ a nevykonal iné dôkazy pre zistenie, či sa v skutočnosti
valné zhromaždenie J.K.B.2, spol. s r.o. konalo alebo nie, a taktiež nevyhovel návrhu žalobcu 2/ na
prerušenie konania, keďže v otázke zápisu alebo jeho zrušenia je ako kauzálne príslušný iba registrový
súd. S poukazom na uvedené žalovaný 2/ uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ sa spoliehal
iba na predchádzajúce konanie účastníkov a informáciu z výpisu z obchodného registra.

62.Žalovaný2/vďalšompoukázalnato,žerozsudokOkresnéhosúduRužomberoksp.zn.8Cb/35/2019
zo dňa 12.04.2023 považuje za zodpovedajúci skutočnému stavu ako i právnemu stavu veci pokiaľ
ide o otázku posudzovania primeranosti kúpnych cien prevádzaných nehnuteľností a rovnako považuje
predmetný rozsudok za zodpovedajúci skutočnému stavu ako aj právnemu stavu veci v otázke

posudzovania možného konania alebo nekonania žalovaných 1/ a 2/ v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca nepredložil žiadny taký hodnoverný dôkaz, ktorým by oslabil presvedčivosť vypracovaných
znaleckých posudkov č. 01/2022 v znení jeho doplnku č. 1 znalca doc. PhDr. Ing. Róberta Vernera,
PhD. MBA a znaleckého posudku č. 07/2022 súdneho znalca prof. RNDr. Michala Tkáča, CSc., čizávermi právnej analýzy posúdenia predpokladov právnej zodpovednosti za škodu prof. JUDr. Petra
Vojčíka, CSc., ktorým sa žalobca ani nezaoberal. Žalobca predložil vlastný znalecký posudok č. 47/2022
vypracovaný Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku s.r.o., z ktorého záveru má vyplývať, že

účtovníctvospoločnostiJ.K.B.2niejevedenévsúladesozákonomč.431/2002Z.z.oúčtovníctvevznení
neskoršíchpredpisov,pretoneposkytujevernýapravdivýpohľadnamajetokafinančnúsituáciuúčtovnej
jednotky spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. Ružomberok. Pre žalovaných je absolútne nepochopiteľné ako
mohol súdny znalec dospieť k takýmto záverom bez toho, aby videl alebo mal vedomosť o všetkých
podkladoch, z ktorých vychádzali znalci oslovení žalovanými 1/ a 2/. Pretože žalovaní 1/ a 2/ sú o

správnosti ich záverov presvedčení, viackrát navrhovali súdu, aby pokiaľ uzná za potrebné, nariadil
kontrolné znalecké dokazovanie najvyššou znaleckou autoritou Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity Žilina, z odboru ekonómia a manažment, odvetvia kontroling, financie s položením rovnakých
znaleckých otázok ako sú uvedené v znaleckom posudku č. 7/2022 znalca prof. RNDr. Michala Tkáča,
CSc.

63. V ďalšom žalovaný 2/ uviedol, že zo záverov znaleckého posudku č. 01/2022 v znení dodatku č. 1/
znalca PhDr. Ing. Róberta Vernera, PhD. MBA vyplýva, že výška predajných cien oboch nehnuteľností
na úrovni 2,- eurá na základe kúpnych zmlúv uzavretých dňa 17.02.2017 medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim za nehnuteľnosti v podiele 1/1, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území H., obec Ružomberok, okres Ružomberok, zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXXX,

bola, vzhľadom na protiplnenie v podobe zníženia záväzkov voči spoločníkovi A. I. E. a v podobe
prevzatia environmentálnej záťaže zo strany spoločnosti MAB 04, s.r.o., ekonomicky primeraná. Znalec
svoje závery dostatočne jasne a preukázateľne vysvetlil súdu na pojednávaní konanom dňa 19.02.2022,
kde bol vypočutý. Znalec pritom potvrdil, že mal k vypracovaniu znaleckého posudku všetky potrebné
podklady, aby mohol dôjsť k svojim záverom. Znalec taktiež poukázal na to, že sa zaoberal tým, či

je kúpna cena primeraná k zníženiu záväzkov voči A. E.. Pokiaľ ide o žalobcu, znalec uviedol, že po
komunikácii s účtovnou jednotkou Easy Start s.r.o. zistil, že žiadny vklad žalobcu do spoločnosti J.K.B.2
nebol.

64. Žalovaný 2/ poukázal rovnako na závery znaleckého posudku č. 7/2022 vypracovaného Dr. h.c. prof.

RNDr. Michalom Tkáčom, CSc, súdnym znalcom z odboru ekonomika a manažment, odvetvie kontroling
vyplýva, že rozsah výšky vkladov A. I. E. do spoločnosti J.K.B.2 spol. s.r.o. v posudzovanom období
od roku 1998 do roku 2020 bol na úrovni minimálne 500.621,20 eur, pričom znalec konštatoval, že
vklady ostatných spoločníkov do spoločnosti v posudzovanom období od roku 1998 do 2015 nebolo
možné, na základe dodaných podkladov, hodnoverne preukázať a v období od roku 2016 neboli z

predložených podkladov nájdené vklady iných spoločníkov do spoločnosti. Pokiaľ ide o všeobecnú
hodnotu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX vo výške 384.000,- a protiplnenie v
podobe zníženia záväzkov spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. voči spoločníkovi vo výške 312.000,- Eur je
na úrovni 72.000,- Eur. Znalec konštatoval, že vzhľadom na výšky pôžičiek jednotlivých spoločníkov,
nie je možné potvrdiť ani vylúčiť ekonomickú primeranosť predajnej ceny nehnuteľností zapísaných

na liste vlastníctva č. XXXXX vo výške 1,- Euro. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností vo výške 365.000,- Eur a protiplnením v podobe
environmentálnej záťaže nehnuteľností v súlade so závermi znalca Ing. Ivana Čierneho vo výške
1.167.363,- Eur je minimálne na úrovni 802.363,- Eur. Vzhľadom na danú environmentálnu záťaž znalec
konštatoval, že je možné potvrdiť ekonomickú primeranosť predajnej ceny nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXXX vo výške 1,- Euro. Súdny znalec tak konštatoval, že obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol.
s r.o. na základe oboch kúpnych zmlúv zo dňa 17.02.2017 nevznikla ekonomická ujma. Rovnako na
daných záveroch daný znalec zotrval aj na pojednávaní konanom dňa 13.03.2023, kde sa vyjadril, že
mal všetky potrebné doklady, aby mohol prísť k svojim záverom.

65. Žalovaný 2/ poukázal na to, že dokazovanie jasne preukázalo a bolo plne postačujúce pre
ustálenie oprávnenosti ekonomickej primeranosti kúpnych cien prevádzaných nehnuteľností každej po
1,- Euro. Z uvedeného dôvodu žalovaný 2/ poukázal na to, že považuje vydanie rozhodnutia súdu
prvej inštancie za vecne správne a presvedčivé v otázke posudzovania primeranosti kúpnych cien
prevádzaných nehnuteľností v napadnutých kúpnych zmluvách. Žalovaný 2/ v ďalšom poukázal na to,

že uvedené závery podporila aj právna analýza posúdenia predpokladov právnej zodpovednosti za
škodu vypracovaná prof. JUDr. Petrom Vojčíkom, CSc., z ktorej obsahu vyplýva ako aj zo záverov
znaleckého posudku č. 1/2022 zo dňa 17.01.2022 znalca PhDr. Ing. Róberta Vernera PhD., MBA, žev posudzovanej veci škoda nevznikla a prevody vlastníckych práv k súborom obidvoch nehnuteľností
sú právne opodstatnené.

66. Žalovaný 2/ poukázal na to, že hoci žalobca tvrdí, že znalec Ing. Mgr. Jaroslav Ďaďo, PhD. pri
vypracovaní znaleckého posudku č. 47/2022 vychádzal z úplne rovnakých dokladov ako vychádzali
znalci pri vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2022 a č. 7/2022 a odpovedal na úplne rovnaké otázky,
neunúval sa osloviť znalcov o súčinnosť, ani účtovnú spoločnosť, ktorá vedie účtovníctvo pre spoločnosť
J.K.B.2, spol. s r.o. a taktiež nežiadal od žalovaných 1/ a 2/ vydanie účtovných a iných dokumentov pre

účely vypracovania svojho znaleckého posudku. Znalec účelovo tvrdí, že v zmluve o pôžičke absentujú
formálne náležitosti účtovného dokladu ako ich definuje § 10 Zákona o účtovníctve (ZoU), a preto sa
nejedná o primárny účtovný doklad, na základe ktorého mohlo byť v účtovníctve J.K.B.2 účtované o
záväzku z titulu pôžičky. Žalovaný 2/ poukázal na to, že pojem primárny účtovný doklad nie je definovaný
vZákoneoúčtovníctve.Ajdoklady,ktorénespĺňajúvšetkyparametreúčtovnéhodokladu,napr.pracovná
zmluva, sú tiež relevantným podkladom pre vedenie účtovníctva a vypracovanie znaleckého posudku.

Podľa názoru žalovaného 2/ je dôležité, že k relevantnému dátumu bol stav taký, že účtovná spoločnosť
neevidovala žiadne záväzky J.K.B.2 voči pánovi A. B. C. a evidovala záväzky voči pánovi A. I. E.. Práve
preto mohol A. I. E. pohľadávku voči J.K.B.2 previesť na iný subjekt v súlade so zákonom o účtovníctve.

67. K tvrdeniam žalobcu v odvolaní ohľadne toho, že súd mal skúmať súlad s dobrými mravmi a nie

ekonomickú primeranosť na základe ničím nepodložených, nepreukázaných tvrdení žalovaného 2/,
pričom podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti, zaujatosti
a absolútnej jednostrannosti, žalovaný 2/ uviedol, že v procese bolo vykonané rozsiahle dokazovanie,
pričom v konaní boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí sa jasne vyjadrili, kto prefinancoval nehnuteľnosti
Motela Vlčí dvor a súbor nehnuteľností pozemkov bývalej tehelne v Ružomberku. Z výpovedí svedkov

vyplynulo, kto sa podieľal na vybudovaní Motela Vlčí dvor, kto, kedy a ako zabezpečil jeho kúpu, pričom
tieto skutočnosti boli podporené dôkazmi - kúpnou zmluvou zo dňa 09.11.1998 uzavretou medzi Mestom
Ružomberok a J.K.B.2., spol. s r.o., čestnými prehláseniami L. B. zo dňa 31.12.2021, F. B. zo dňa
31.12.2021, A. B. M. zo dňa 31.12.2021, K. P. zo dňa 12.01.2023 a potvrdením o úhrade ceny diela zo
dňa 31.12.2021 zhotoviteľa pri celkovej prestavbe a rekonštrukcii Motela Vlčí dvor do podoby, ako dnes

vyzerá. Uvedené dôkazy nijako žalobca nespochybnil, dokonca to sám v iných konaniach potvrdil.

68. Žalovaný 2/ poukázal na to, že z hľadiska posúdenia širších súvislostí konania v rozpore s
dobrými mravmi je potrebné vysporiadať sa s otázkou skutočného prefinancovania kúpy, rekonštrukcie
a prevádzky Motela Vlčí dvor žalovaným 2/. V danom smere žalovaný 2/ poukázal na výsluch žalobcu

v rámci prípravného konania v trestnej veci vedenej pod ČVS: KRP - 129/2 - VYS-ZA-217 pred
vyšetrovateľom KR PZ v Žiline, odborom kriminálnej polície, kde žalobca uviedol, že nemal informáciu,
že Vlčí dvor je vo vlastníctve spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o. a nemal vedomosť o tom, že Vlčí dvor bol
majetkom danej spoločnosti s tým, že on ako osoba nedal žiadne finančné prostriedky. Následne dňa
17.02.2020 v trestnej veci na hlavnom pojednávaní vedenom pred Okresným súdom v Ružomberku pod

č.k. 1T/102/2018 proti obžalovanému I. E. žalobca uviedol, že sa nezaujímal o Vlčí dvor, zaujímalo ho
len smetisko. Nevie, z akých prostriedkov bol tento areál zakúpený, nakoľko vtedy nebol spoločníkom,
Vlčí dvor ho nikdy nezaujímal, nevedel, či patrí alebo nepatrí J. K. B. 2, spol. s r.o. Z výpovede L. B. v
procesnom postavení svedka v tom istom trestnom konaní dňa 27.04.2020 súčasne vyplynulo, že kúpnu
cenu za psí útulok uhradil I. E., nepamätal si v akej výške, nakoľko to bolo pred 20 rokmi. Rekonštrukciu

útulku financoval I. E., ktorý mu buď dal peniaze, alebo sa to financovalo cez faktúry a realizovala to
firma Komerc Kovačev. Osobu B. C. pritom nepozná, nikdy do styku s takou osobou neprišiel. Žalovaný
2/ poukázal na to, že z uvedených dôkazov je zrejmé, kto zabezpečil kúpu, rekonštrukciu a prevádzku
Motela Vlčí dvor, ktorý prevádzkoval pôvodne žalovaný 1/ a teraz žalovaný 2/.

69. K tvrdeniam žalobcu o tom, že všetky trestné oznámenia, ktoré podali voči nemu, okrem trestného
oznámenia týkajúceho sa spoločnosti NANOBET s.r.o., boli odmietnuté, žalovaný 2/ uviedol, že uvedené
informácie nie sú pravdivé. V súvislosti s konaním žalobcu ohľadne spoločnosti J. K. B. 2, spol. s
r.o. bolo voči osobe žalobcu podané trestné oznámenie, pričom vyšetrovateľ KR PZ v Žiline oznámil
právnemu zástupcovi A. I. E., že vzhľadom na rozsiahlosť trestného oznámenia oznámením viacerých

trestných činov, bolo toto rozčlenené na čiastkové konania a vo vyššie uvedených veciach nebolo
právoplatne rozhodnuté. Rovnako tak aj v súvislosti s konaním žalobcu v spoločnosti OSKAR 1 s.r.o.
nebolo právoplatne rozhodnuté.70.PokiaľideoúdajnévkladyžalobcudospoločnostiJ.K.B.2,spol.sr.o.,tentonedalžiadnepeniazedo
spoločnosti, ktoré by tam ostali. Vždy používal iba peniaze iných subjektov (OSKAR 1 s.r.o. a NANOBET
s.r.o.), ktoré priviedol do likvidácie.

71. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že kúpna cena za pozemky bývalej tehelne v Ružomberku vo výške
200.000,- Eur bola uhradená spoločnosťou J. K. B. 2, spol. s r.o. na základe pôžičiek A. I. E., a to:
1/ prvá splátka kúpnej ceny v sume 100.000,- Eur bola uhradená dňa 08.03.2013 priamo vkladom na
účet predávajúceho – SETA Tehelne a.s., spoločnosťou J. K. B. 2, spol. s r.o. na základe pôžičky A. I.

E. zo dňa 06.02.2013 na sumu 100.000,- Eur;
2/ druhá splátka kúpnej ceny v sume 50.000,- Eur bola uhradená dňa 27.12.2013 prevodným príkazom
zo spoločnosti NANOBET s.r.o. na účet predávajúceho – SETA Tehelne a.s. ako vysporiadanie zisku
medzi A. I. E. a A. B. C., ktorý odpredali hokejovému klubu Slovan Bratislava priestory BHC Centrum
Bratislava za celkovú kúpnu cenu 355.920,- Eur bez DPH. Suma 50.000,- Eur, ktorá prináležala A. I. E.
bola zaslaná prevodným príkazom zo spoločnosti NANOBET s.r.o. priamo na účet – SETA Tehelne, a.s.;

3/ tretia splátka v sume 50.000,- Eur bola uhradená dňa 29.05.2014 prevodným príkazom zo spoločnosti
J. K. B. 2, spol. s r.o. na účet predávajúceho – SETA Tehelne, a.s. na základe pôžičky A. I. E. zo dňa
20.05.2014 na sumu 50.000,- Eur.

72. Žalovaný 2/ poukázal na to, že poskytnutie finančných prostriedkov celej kúpnej ceny pozemkov

bývalej tehelne v Ružomberku A. I. E. spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o. (a to ešte pred vstupom A. B.
C. do spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o.) preukazujú uvedené zmluvy o pôžičkách zo dňa 06.02.2013
a 29.05.2014, výpisy z dotknutých bankových účtov a tiež výpoveď B. C. mladšieho v trestnom konaní
vedenom na Okresnom súde v Ružomberku pod č.k. 1T/102/2018. Z uvedených dôkazov vyplýva, že
obidve nehnuteľnosti (Motel Vlčí dvor, ako aj pozemky bývalej tehelne v Ružomberku) prefinancoval A. I.

E., ktorý výlučne s manželkou poskytol obchodnej spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o. finančné prostriedky
na ich kúpu a zveľadenie. Je faktom, že prevod finančných prostriedkov realizoval žalobca, ale robil tak
v mene spoločnosti NANOBET s.r.o., posielal peniaze z účtu spoločnosti a nie zo svojho účtu a prevod
realizoval iba preto, lebo iba žalobca mal v tom čase dispozičné právo k účtu spoločnosti NANOBET
s.r.o. a nie A. I. E..

73. Žalovaný 2/ ďalej k tvrdeniam žalobcu v odvolaní, že sám okresný súd sa vôbec nevysporiadal s
dôvodmi, pre ktoré žalobca namietal rozpor s dobrými mravmi, a to podanie trestných oznámení na
osobu žalobcu, ktoré skončili odmietnutím, ako aj tým, že žalobca rozporoval, že by A. I. E. ním tvrdené
pôžičky poskytol v takej miere ako tvrdil, žalovaný 2/ uviedol, že sa s danými tvrdeniami absolútne

nestotožňuje. Žalovaný 2/ rozporoval skutočnosť, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zrušila
všetky stíhania voči žalobcovi. K tvrdeniam žalobcu, že do spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o. vložil
finančné prostriedky žalovaný 2/ uviedol, že žalobca neoznačil ani nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz
o tom, že by dal do spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o. akékoľvek svoje finančné prostriedky s výnimkou
predloženia dokladu vkladu na účet VÚB banky zo dňa 31.07.2014 na sumu 5.500,- Eur, ktorý mal byť

ako dôkaz o úhrade kúpnej ceny za obchodný podiel. Z uvedeného logicky vyplýva, že by predmetný
účet mal patriť buď I. E. ako predávajúcemu obchodného podielu, alebo spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.
o. Žalovaný 2/ poukázal na to, že predmetný doklad je falšovaný alebo pozmenený, pretože obsahuje
poznámku „BUDJAK“, čo nemá žiadne logické opodstatnenie, pričom sumy si vzájomne rozporujú
(hodnota obchodného podielu 3.320,- Eur a suma 5.500,- Eur).

74. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal opakovane na to, že A. B. C. v čase začiatkov rokovaní o svojom
vstupe do spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o. poriadne nevedel, že táto spoločnosť vlastní Motel Vlčí dvor,
nakoľko do spoločnosti vstúpil až potom, ako spoločnosť vlastnila celý nehnuteľný majetok. Pri jeho
vstupe do spoločnosti sa dohodli, že A. B. C. za vybudovanie kogeneračnej jednotky, na ktorú prispeje

aj finančne, bude participovať na spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r. o. v pomere 50 % na základnom
imaní spoločnosti. Dohodli sa tak za podmienok, že do majetku J. K. B. 2, spol. s r. o. nebude patriť
nehnuteľnosť Motel Vlčí dvor, ani výnosy z jeho prevádzkovania, taktiež pozemky bývalej tehelne v
Ružomberku budú vlastnícky patriť A. I. E., nakoľko tento za pozemky zaplatil zo svojich peňazí celú
kúpnu cenu (aj keď do vysporiadania budú zatiaľ evidované na spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o.). A. B. C.

bol uzrozumený a súhlasil s tým, že jeho vstup do spoločnosti sa nebude dotýkať tých podnikateľských
aktivít, ktoré mala spoločnosť J. K. B. 2, spol. s r. o. ešte pred jeho vstupom do spoločnosti, pričom
jeho vstup do spoločnosti bol podmienený rozvojom nových podnikateľských aktivít spočívajúcich v
zabezpečení vybudovania kogeneračnej jednotky, na ktorej vybudovaní sa bude A. B. C. podieľať ajfinančne. V krátkom čase po týchto prevodoch A. B. C. neplnil a ani nechcel splniť žiadnu z dohodnutých
podmienok podmieňujúcich jeho vstup do spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o. Žalobca sa tak snažil pod
zámienkou vybudovania kogeneračnej jednotky získať obchodný podiel spoločnosti J. K. B. 2, spol. s

r.o. za symbolickú cenu 3.320,- Eur, ktorú ani nezaplatil, aj keď sa snaží v tomto konaní tvrdiť, že ju
zaplatil v sume 5.500,- Eur na účet, ktorý nepatrí predávajúcemu I. E..

75. Žalovaný 2/ v danom smere poukázal na vyjadrenia A. B. C. na hlavnom pojednávaní vedenom
pred Okresným súdom v Ružomberku pod č.k. 1T/102/2018 proti obžalovanému I. E., kde A. B. C. na

otázky obhajcu I. E. B. Q. B. odpovedal zmätočne a dňa 17.02.2020 pripustil, že I. E. nevyplatil cenu
za obchodný podiel tak, ako sa čítalo zo zápisnice z jeho výpovede zo dňa 26.07.2018. K nepravdivým
tvrdeniam žalobcu ohľadne nadobudnutia majetku spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r.o. sa vyjadril v
prípravnom konaní pri svojom výsluchu aj syn B. C. dňa 12.09.2018, ktorý uviedol, že Penzión Vlčí dvor,
ako aj pozemky pod tehelňou v Ružomberku nikdy nepatrili jeho otcovi A. B. C.. Jeho otec nikdy v živote
do tohto penziónu peniaze nedával, patrilo to A. I. E.. Jeho otec mal získať 50 %-ný podiel v spoločnosti

tak, že postaví elektráreň, ktorá mala byť financovaná prostredníctvom úveru, preto A. I. E. prepísal na
neho 50 %-ný podiel v spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r. o.

76. Žalovaný 2/ sa v ďalšom vyjadril aj k pôsobeniu A. B. C. v ďalších spoločnostiach, a to NANOBET
s.r.o. a OSKAR 1 s.r.o., v ktorých mal A. B. C., podľa názoru žalovaného 2/, pôsobiť v rozpore s dobrými

mravmi a v rozpore so zákonom.

77. Na základe uvedených skutočností žalovaný 2/ má za to, že nie on, ale naopak žalobca konal nielen
v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so záujmami spoločnosti chránenými trestným
zákonom.

78. Záverom žalovaný 2/ poukázal na to, že A. B. C. vyvíja na oznamovateľa nátlak hrozby ťažkej
ujmy k uzavretiu dohody o generálnom urovnaní s tým, že pokiaľ nepristúpi na jej uzavretie, hrozí
odsúdenie jeho bratovi I. E. za pokračujúci obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku, náhrada škody vo výške 748.998,- Eur a taktiež hrozí vylúčenie spoločníka A. I. E.

zo spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r. o. aj napriek tomu, že iba on zabezpečil jej majetok.

79. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení uzavrel, že v rámci dokazovania bolo riadne preukázané, že
spoločnosti J. K. B. 2, spol. s r. o. v procese ochrany nehnuteľného majetku pred konaním žalobcu
nevznikla žalovanému 1/ ekonomická ujma, na podstate ktorej postavil žalobca svoj žalobný návrh.

Z uvedených dôvodov žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu
Ružomberok a priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

80. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na svojich tvrdeniach a
argumentoch. Keďže v zmysle ust. § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, a keďže odvolacia a replika
ani odvolacia duplika neobsahovala žiadne novoty, odvolací súd nepovažoval za nutné reprodukovať
ich obsah.

81. Uznesením sp. zn. 1Ndob/49/2023 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na princíp
okamžitej aplikability novej procesnej úpravy (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok)
rozhodol, že funkčne príslušným na prejednanie odvolania je v danom prípade Krajský súd v Banskej
Bystrici.

82. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací
súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa
25.06.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na

webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP.

83. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.84. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX (nehnuteľnosti „Motel

Vlčí dvor“) ako i na LV č. XXXX (nehnuteľnosti „bývalej tehelne“) v k. ú. H., s poukazom na to, že
ako predbežnú otázku je potrebné v konaní vyriešiť platnosť právnych úkonov - kúpnych zmlúv zo dňa
17.02.2017 uzavretých medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, ktorých
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca poukázal na to, že
predmetný prevod nehnuteľností bol vykonaný v rozpore s dobrými mravmi, a preto je v súlade s § 39

Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Žalobca taktiež namietal, že takýto úkon je v rozpore s
poctivýmobchodnýmstykomavdanomprípadedošlopodľa§56aObchodnéhozákonníkaajkzneužitiu
práv spoločníka, ktoré je zakázané. Žalovaný, naopak, tvrdil, že prevod bol realizovaný za primeranú
cenu so zohľadnením záväzkov a záťaže, ktorú kupujúci na seba prevzal. Dôvodil, že pri uzatváraní
kúpnych zmlúv nedošlo k takému správaniu strán sporu, resp. k takým okolnostiam, ktoré by boli v
rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom, či by došlo k zneužitiu práv spoločníka.

85. Okresný súd v danom smere vykonal rozsiahle dokazovanie, a to jednak oboznámením listinných
dôkazov, výsluchom strán sporu ako aj svedkov, a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
uvedené kúpne zmluvy, ako právne úkony, neboli uzavreté v rozpore s dobrými mravmi, či s poctivým
obchodným stykom, a preto nie sú neplatné. Z uvedeného dôvodu žalobu žalobcu ako nedôvodnú

zamietol. Okresný súd dôvodil, že prevod bol vykonaný na podklade rozhodnutia valného zhromaždenia,
na ktoré bol A. B. C. riadne pozvaným, pričom sa ho nezúčastnil. V danom smere poukázal na závery
rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok v konaní sp. zn. 1Cb/9/2018, v ktorom súd žalobu žalobcu na
o určenie neplatnosti valného zhromaždenia zamietol. Okresný súd v ďalšom zameral svoju pozornosť
na skúmanie primeranosti dojednanej kúpnej ceny, ktorá bola v oboch prípadoch kúpnych zmlúv

dojednaná vo výške 1,- Eur, pričom dospel z okolností daného prípadu k záveru, že uvedená cena bola
vzhľadom na jestvujúce záväzky spoločnosti voči spoločníkovi A. I. E. ako aj jestvujúcu environmentálnu
záťaž, na ktorej odstránenie je nevyhnutné vynaložiť nemalý obnos finančných prostriedkov, primeraná
dojednanej sume 1,- Eur. Žalobca s uvedenými závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil, pričom dôvodil,
že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa zaoberal len primeranosťou kúpnej ceny a

ostatné okolnosti súvisiace s daným prípadom a uzatváraním kúpnych zmlúv v konaní neskúmal a
nevyhodnocoval. Práve tieto okolnosti mali zadávať vo vzájomných súvislostiach rozpor s dobrými
mravmi. Odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, nakoľko neskúmal
všetky okolnosti prípadu, ktoré žalobca v priebehu konania namietal, a ktoré sú pre určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv rozhodujúce. Odvolateľ taktiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový

stav, a tak dospel na základe vyhodnotenia dôkazov ku zlým skutkovým zisteniam, na ktoré následne
aplikoval nesprávne právne závery.

86. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

87. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

88. Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti
spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu
spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

89. Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa

riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v
spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

90. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva ,ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

91. Podľa § 56a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny
alebo menšiny hlasov v spoločnosti sa zakazuje. Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo
spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.92. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

93. Odvolací súd posúdil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov
uvedených a obsahovo vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých dospel k správnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci, pričom odvolací súd nezistil v konaní na súde prvej inštancie porušenie
práva na spravodlivý proces takej intenzity, či inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

94. Úvodom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca má aktívnu

vecnú legitimáciu na podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva, a to bez ohľadu na to, že nebol
účastníkom právneho úkonu. Žalobca ako jeden z dvoch spoločníkov spoločnosti J.K.B.2, spol. s
r.o., ktorému prináleží obchodný podiel o veľkosti 1 je v spore aktívne legitimovaný na podanie
takejto žaloby s poukazom na ust. § 114 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, keďže obchodný
podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti (viď napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 191/2008 zo dňa 14. októbra 2009). Žalobca
ako spoločník s podielom 1 tak participuje na právach a povinnostiach spoločnosti svojim podielom, a
preto má právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti/nehnuteľnostiam.
Správne tak konštatoval súd prvej inštancie, že posúdenie platnosti právnych úkonov má vplyv na
postavenie žalobcu a na jeho majetkové práva v spojení s jeho majetkovou účasťou v spoločnosti. Ani

obrana žalovaného 2/ v tom smere, že v danom prípade, vzhľadom na žalobcom namietanú primeranosť
kúpnej ceny, ide o relatívne neplatný právny úkon v súlade s ust. § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka,
a preto sa tejto neplatnosti môže dovolať len dotknutý účastník - teda spoločnosť J.K.B.2, spol. s r.o.,
nie je správna. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
práve s poukazom na § 39 Obchodného zákonníka s odôvodnením, že uzavretím predmetných kúpnych

zmlúv (ktorých neplatnosti sa prejudiciálne domáhal) došlo ku konaniu priečiacemu sa dobrým mravom.
V danom prípade sa preto jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí voči všetkým.
Z uvedeného dôvodu námietky žalovaného 2/ ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
na takomto určení, nie sú správne.

95. Odvolací súd v úvode poukazuje na to, že súd prvej inštancie, čiastočne nad rámec tohto konania,
zameral svoju pozornosť na skúmanie toho, či na základe uvedených prevodov vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vznikla spoločnosti škoda, alebo nie (bod 52 rozhodnutia). Uvedené skutočnosti
sú však predmetom skúmania v osobitnom konaní, a to v adhéznom konaní, ktoré je spojené s
rozhodovaním o vine a treste voči obžalovanému I. E. ako konateľovi spoločnosti v trestnom konaní.

Všetky použité argumenty súdu prvej inštancie smerujú k náhrade, ktorá je uplatnená v trestnom konaní,
pričom v konaní o určenie vlastníckeho práva sa okresný súd nemal dôvod danými dôvodmi zaoberať.
Okresný súd mal v danom konaní vyhodnotiť, či dojednaná kúpna cena vo výške 1,- Eur, pri oboch
nehnuteľnostiach, v spojení s ostatnými okolnosťami - najmä správaním účastníkov zmluvného vzťahu,
bola v súlade s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom, resp. či sa nejedná o zneužitie práva

spoločníka v súlade s § 56a Obchodného zákonníka, tak ako na to poukazoval žalobca.

96. Na druhej strane odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že
predmetné kúpne zmluvy boli uzavreté na podklade valným zhromaždením udeleného súhlasu na
prevod nehnuteľností z vlastníctva spoločnosti na iný subjekt, ktoré valné zhromaždenie sa konalo dňa

15.02.2017. Hoci žalobca namietal v konaní, ako aj v odvolaní, že mu bol skrytý skutočný dôvod konania
valného zhromaždenia (ktorého sa nezúčastnil), čo považoval taktiež za dôvod a okolnosť, ktorá sa
priečila (spolu s inými okolnosťami), dobrým mravom, jeho námietky v danom smere nie sú dôvodné.
Súd prvej inštancie správne na podklade vykonaného dokazovania poukázal na to, že na Okresnom
súde Ružomberok bolo vedené konanie pod sp. zn. 1Cb/9/2018, v ktorom okresný súd žalobu žalobcu A.

B.C.ourčenieneplatnostiuznesenívalnéhozhromaždeniazamietolstým,ževodôvodnenírozhodnutia
okresný súd konštatoval, že A. B. C. pozvánku na konanie valného zhromaždenia prevzal v zákonnej
lehote, a hoci sa vyjadril, že sa chce zúčastniť valného zhromaždenia, takýto úkon už nevykonal a
valného zhromaždenia sa bez „rozumného dôvodu“ nezúčastnil a nereagoval ani na telefonický hovors vtedajším konateľom žalovaného. Predmetné rozhodnutie je v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 14Cob 203/2019 zo dňa 11.06.2020 právoplatné.

97. Odvolací súd zdôrazňuje, že valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti,
a preto mu zákon zveruje rozhodovanie o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa chodu a fungovania
spoločnosti. V danom prípade (hoci zákon explicitne túto otázku nezveruje do pôsobnosti valného
zhromaždenia) valné zhromaždenie, v súlade so spoločenskou zmluvou spoločnosti, rozhodovalo o
prevode nehnuteľností spoločnosti, ktoré mali tvoriť podľa žalobcu najbonitnejšiu časť spoločnosti, a

to na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 15.02.2017, teda pred podpisom dotknutých
kúpnych zmlúv zo dňa 17.02.2017. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca o konaní daného
valného zhromaždenia vedel a ako spoločník s obchodným podielom o veľkosti 50 % mal možnosť
zúčastniť sa konania tohto valného zhromaždenia a ovplyvniť tak rozhodnutie spoločnosti ohľadne
prevodu tohto bonitného majetku. Žalobca tak neurobil a mimoriadneho valného zhromaždenia sa
nezúčastnil, čím sa sám dobrovoľne vzdal účasti na valnom zhromaždení, ktorého priebeh a výsledky

mohol svojou účasťou zvrátiť. Na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 15.02.2017 tak bolo prijaté
rozhodnutie najvyššieho orgánu spoločnosti - valného zhromaždenia, o predaji nehnuteľného majetku,
ktoré následne zrealizoval konateľ, ako štatutárny orgán spoločnosti, podpisom dotknutých kúpnych
zmlúv dňa 17.02.2017. Na mimoriadnom valnom zhromaždení tak bola prejavená skutočná vôľa
spoločnosti o odpredaj tohto nehnuteľného majetku, ktorý bol následne prevedený kúpnymi zmluvami

na tretiu osobu. Argumenty žalobcu v tom smere, že mu nebol známy program mimoriadneho valného
zhromaždenia, že bol konateľom spoločnosti telefonicky zavedený, keď mu bolo oznámené, že budú
prejednávané účtovné závierky a podobne, nemôžu smerovať do tohto konania, keďže mali byť
predmetom posudzovania v konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 1Cb/9/2018. Tá skutočnosť, že žalobca podal

žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia po zákonom stanovenej prekluzívnej
lehote nemôže byť dôvodom, aby žalobca zneplatňoval skutočnú vôľu valného zhromaždenia, ktorá
bola platne prijatá na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 17.02.2017 (hoci bez jeho účasti) v tomto
konaní.

98. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu v tom smere, že z právoplatne
ukončenéhokonaniaourčenieneplatnostiuznesenívalnéhozhromaždeniavedenéhoOkresnýmsúdom
Ružomberok pod sp. zn. 1Cb/9/2018 nie je možné vyvodzovať žiadne závery, ktoré by boli relevantné
pre toto súdne konanie o tom, či uznesenia valného zhromaždenia boli alebo neboli v súlade so zákonom
alebo spoločenskou zmluvou a súd mal v tomto konaní vykonať vlastné posúdenie relevantných

skutočností. V danom smere žalobca poukázal na judikát 15/2005, v ktorom dovolací súd konštatuje,
že : „nejde o prekážku rozsúdenej veci, ak bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne
posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. O takýto prípad nejde ani vtedy, ak
predchádzajúcimrozhodnutímbolažalobazamietnutáibazdôvodu,žežalobcoviasapôvodnoužalobou
domáhali určenia spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v iných podieloch, než ktoré im v skutočnosti

patria“. S uvedeným argumentom odvolateľa odvolací súd nesúhlasí a poukazuje na to, že tieto závery
dovolacieho súdu nie sú relevantné v prejednávanej veci, keďže v konaní, na ktoré poukazuje žalobca,
súdriešilotázkuopakovanepodanejžaloby,zdôvodu,žepôvodnebolažalobapodanáspoluvlastníkmis
nesprávnymi spoluvlastníckymi podielmi, čo predstavuje takú vadu vlastníckej žaloby, pre ktorú je nutné
žalobu ako celok zamietnuť. Zamietnutie takejto žaloby však nemá vplyv pre budúcnosť na podanie

novej žaloby, v ktorej budú správne označené strany sporu s ich spoluvlastníckymi podielmi. Na rozdiel
od uvedeného konania, v tomto konaní sa súd nemôže opakovane zaoberať dôvodmi, ktoré mal včas
žalobca uplatniť v konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia a mali byť predmetom
prieskumu súdu v danom konaní. Pokiaľ žalobca zmeškal prekluzívnu lehotu na podanie takejto žaloby,
nemôže sa prieskumu týchto rozhodnutí valného zhromaždenia dovolávať v tomto konaní o určenie

vlastníckeho práva. Uvedené by bolo v rozpore s princípom res iudicata. Relevantné v tomto prípade je,
že žalobca ako spoločník spoločnosti bol na valné zhromaždenie spoločnosti riadne a včas pozvaný, čo
nakoniec vyplynulo aj zo záverov konania pred Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 1Cb/9/2018, a mal
možnosť sa tohto zhromaždenia zúčastniť a ovplyvniť výsledok prijatých rozhodnutí. To, že tak neurobil,
nemožno pričítať na ťarchu zvolávateľa. Tá skutočnosť, že došlo následne k prevodu nehnuteľností,

či celého majetku J.K.B.2, spol. s r.o., z ktorého mala spoločnosť profit, je tak následkom rozhodnutia
valného zhromaždenia, ktoré malo túto skutočnosť, ako najvyšší orgán spoločnosti, posúdiť a zobrať do
úvahy. Uzavretie kúpnych zmlúv je potom len prejavom dispozitívnej autonómie účastníkov zmluvnéhovzťahu, a to na podklade rozhodnutia najvyššieho orgánu spoločnosti, ktoré malo zvážiť všetky dôsledky
a dopad tohto rozhodnutia na spoločnosť.

99. Taktiež správne poukazoval odvolateľ na to, že konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti ako aj všetkých jej spoločníkov, čo
vyplýva z § 135a Obchodného zákonníka, pričom konatelia ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti sú povinní spoločnosti nahradiť škodu, ktorú tým spôsobili. Pokiaľ konateľ porušil svoju
povinnosť pri výkone svojej pôsobnosti v spoločnosti a spôsobil tým spoločnosti škodu, spoločnosť má

možnosť domáhať sa jej náhrady. Odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že je nepochybné, že
spoločnosť si náhradu škody vymáha v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Ružomberok
pod sp. zn. 1T 102/2019, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Prípadná rozpornosť konania
konateľa spoločnosti s týmito ustanoveniami zákona však nemá vplyv na toto konanie, ale má dopad
na prípadný nárok spoločnosti na vymáhanie škody, ktorú svojím konaním konateľ spôsobil. Tieto
skutočnosti preto nemajú vplyv na konanie o určenie vlastníckeho práva s poukazom na neplatnosť

právnych úkonov pre konanie v rozpore s dobrými mravmi.

100. Okresný súd tak správne v závere svojho rozhodnutia (bod 63) konštatoval, a to s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2019 sp. zn. 3Cdo 244/2018, že v rámci
zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu nie je právnym poriadkom zakázané ani dojednanie

príliš nízkej kúpnej ceny a samotná tá skutočnosť, že účastníci si dohodli príliš nízku kúpnu cenu
nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá ani absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je preto v rozpore s dobrými
mravmi a nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými
mravmi. Odvolací súd v danom smere dodáva, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade obmedzovaní

pri dohode o výške kúpnej ceny cenovým predpisom, preto si môžu dohodnúť cenu, ktorá sa odchyľuje
od ceny trhovej, a to aj pokiaľ ide o podstatne nižšiu cenu.

101. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že rozpor s dobrými mravmi nevidí len v dojednaní nízkej ceny,
avšak jedná sa o kumuláciu existencie viacerých pochybných a nekalých okolností, ktorými sa súd

prvej inštancie nezaoberal, odvolací súd prisvedčuje, že skúmanie rozporu s dobrými mravmi závisí
v každej veci na individuálnych skutkových okolnostiach, ktoré sa týkajú predovšetkým vzájomného
vzťahu zmluvných strán ako aj situácie, za ktorej došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv. Súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi je preto potrebné posudzovať ucelene so zreteľom na konkrétnu situáciu
a konkrétne okolnosti prípadu. Z použiteľnej rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít (viď

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/244/2018 zo dňa 27.06.2019, sp. zn.
2MCdo/9/2014 zo dňa 29.09.2015, či sp. zn. 8Cdo/156/2020 zo dňa 17. septembra 2020) vyplýva, že :
„samotné dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje cenová regulácia
nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka“. Súdna
praxsatakužzhodlananázore,žesanepriečidobrýmmravompokiaľúčastnícikúpnejzmluvyvprípade,

na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo
nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom
zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer
medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti“. Sama táto skutočnosť preto nezakladá rozpor
so zákonom či dobrými mravmi a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka.

102. Odvolací súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním neboli zistené ani iné okolnosti prípadu
spočívajúce v správaní sa účastníkov zmluvného vzťahu pri uzatváraní zmlúv, ktoré by spôsobili
neplatnosť namietaných kúpnych zmlúv.

103. Pokiaľ žalobca namietal ako rozpornú skutočnosť to, že prevod sa mal realizovať na „závislú osobu“
bez zohľadnenia trhových podmienok, ani táto skutočnosť nie je, vo svetle vyššie uvedených podmienok,
relevantná. V zásade totiž nie je možné uprieť osobám v príbuzenskom pomere, aby uzatvárali medzi
sebou zmluvné vzťahy, či už ako fyzické osoby, resp. ako štatutárne orgány právnických osôb. Preto

ani uvedená námietka žalobcu nemá relevanciu v prejednávanej veci, a to bez splnenia iných okolností
týkajúcich sa ich konania vo vzťahu k dobrým mravom. Odvolací súd v danom smere poukazuje na
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/22/2023 zo dňa 25.04.2024, ktorým
rozhodnutím dovolací súd odmietol dovolanie dovolateľa voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktoromodvolací súd nevzhliadol rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 OZ v konaní konateľa
spoločnosti, ktorý nezískal uzavretím záložnej zmluvy žiadne výhody (resp. tieto výhody získal len dlžník
a veriteľ) a vyvodil, že sa nejedná o absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o zriadení záložného

práva. Odvolací súd pritom uviedol, že považuje za právne relevantné a súladné s ustanoveniami §
133 ods. 3 a § 13 ods. 4 OBZ konanie konateľa žalobcu a predsedu predstavenstva žalovaného pri
uzatváranízáložnejzmluvy,keďže„akékoľvekobmedzeniekonateľskéhooprávneniavočitretímosobám
je neúčinné a do úvahy pripadá iba oprávnenie spoločnosti domáhať sa od konateľa náhrady škody v
zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 OBZ, alternatívne ako ultima ratio jeho trestnoprávna zodpovednosť“.

Aj keď sa uvedené rozhodnutie týka posudzovania neplatnosti záložnej zmluvy (nie kúpnej zmluvy),
závery odvolacieho súdu v danej veci sú aplikovateľné na tento prípad, keďže tak v tomto konaní ako
aj v danom konaní súdy posudzovali neplatnosť právneho úkonu realizovaného konateľom spoločnosti
z dôvodu namietaných okolností priečiacich sa dobrým mravom a poctivému obchodnému styku. Aj v
danom prípade bolo pritom namietané personálne prepojenie strán sporu, keď ako konateľ záložcu a
konateľ dlžníka (ktorý podpisoval záložnú zmluvu) vystupovala tá istá osoba.

104. Ostatné okolnosti, ktoré žalobca namietal v súdnom konaní a považoval ich za rozhodné pre
posúdenie súladu konania spoločnosti v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sa týkali najmä účtovného
hľadiska realizovaných transakcií (platieb zo zmlúv o pôžičke, vystavených faktúr, započítacích prejavov,
postúpenia pohľadávky, a pod.) nemajú relevantný vplyv na toto súdne konanie o určenie vlastníckeho

právakdotknutýmnehnuteľnostiam,keďžetietosúrelevantnézpohľaduprípadnéhouplatnenianáhrady
škody voči konateľovi spoločnosti. V súlade s ust. § 135 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní
zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, pričom konatelia sú povinní svoju
pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou ako aj v súlade so záujmami spoločnosti. Pokiaľ pri
výkone ich činnosti vznikne spoločnosti škoda, túto si spoločnosť, resp. jej spoločníci v mene spoločnosti

môžu vymáhať priamo voči konateľovi. V prejednávanom prípade je nepochybné, že túto škodu si
spoločnosť vymáha voči spoločníkovi v trestnom konaní, a preto všetky uvedené skutočnosti budú
predmetom prieskumu v tomto konaní.

105. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nepovažoval za relevantné výhrady žalovaného ohľadne

nedostatočne zisteného skutkového stavu, či nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, keďže odvolací súd má za to, že pokiaľ okresný súd skúmal záväzky spoločníka A. I. E. vo
vzťahu k spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. a ich prevod na spoločnosť MAB 04 s.r.o., postupoval tak nad
rámec nutnosti prieskumu z pohľadu tohto konania. Všetky uvedené skutočnosti je potrebné smerovať
do konania o náhradu škody, ktorá je uplatnená v trestnom konaní voči konateľovi spoločnosti.

106. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ strany sporu v súdnom konaní poukazovali na to,
akým spôsobom boli nadobúdané jednotlivé nehnuteľnosti („Vlčí dvor“ a „pozemky bývalej tehelne“) ako
i to akým spôsobom sa na ich nadobudnutí podieľali jednotliví spoločníci spoločnosti (A. I. E. a A. B. C.),
tak tieto skutočnosti boli úplne bez významu vo vzťahu k posudzovaniu okolností prevodu nehnuteľností

a skúmania konania v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. Je potrebné uviesť,
že tak A. I. E. ako aj A. B. C. sa stali spoločníkmi spoločnosti v roku 2014, pričom obaja spoločníci mali
zmluvou o prevode obchodných podielov nadobudnúť obchodný podiel o veľkosti 50 %. Odvolací súd
opakovane uvádza, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu
účasť na spoločnosti. Na uvedenej skutočnosti nemôže nič zmeniť ani ten fakt, akým spôsobom boli

nadobúdané jednotlivé aktíva do majetku spoločnosti. Uvedené skutkové tvrdenia strán a dokazovanie
v danom smere sú tak bez právnej relevancie vo vzťahu k prejednávanej veci. Aj tá skutočnosť, či A. B.
C. vložil do spoločnosti peňažné prostriedky a v akej výške, nemá relevanciu vo vzťahu k prejednávanej
veci. Uvedené skutkové tvrdenia, ako aj dôkazy produkované na podporu týchto skutkových tvrdení,
preto nadbytočne zaťažovali toto súdne konanie, keďže nemali žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu

k tomuto konaniu.

107. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v prejednávanej veci
nemožno opomenúť fakt, že rozhodnutie o predaji nehnuteľnosti bolo prijaté najvyšším orgánom
spoločnosti, pričom žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa na kreovaní daného rozhodnutia, ktorú

možnosťbezzjavnéhodôvodunevyužil.Zuvedenéhodôvoduboloplatneprijatérozhodnutiespoločnosti
o prevode nehnuteľnosti z majetku spoločnosti na iný subjekt. Samotná tá skutočnosť, že prevod bol
realizovaný za kúpnu cenu 1,- Eur, za každú nehnuteľnosť osobitne, nepredstavuje rozpor s dobrými
mravmi a nejestvujú ani také okolnosti uzatvárania kúpnych zmlúv, ktoré by sa priečili dobrým mravom,či poctivému obchodnému styku (čo je užším pojmom ako samotné dobré mravy). V danom prípade
nemôže ísť ani o zneužitie práv spoločníka postupom podľa § 56a OBZ, keďže žalobca bol s konaním
mimoriadneho valného zhromaždenia oboznámený a mal možnosť sa ho zúčastniť a hlasovať na ňom.

Odvolací súd dodáva, že (vzhľadom na vyššie konštatované) v konaní nebolo zistené ani také správanie
účastníkov zmluvného vzťahu, či také okolnosti prípadu, ktoré by v spojení s nízko stanovenou kúpnou
cenou nehnuteľností zakladali neplatnosť týchto právnych úkonov z dôvodu ich rozporu s dobrými
mravmi, poctivým obchodným stykom, či zneužitia práv spoločníka.

108. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 41Cob/168/2017 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/9/2014), v
ktorých súdy rozhodli o určení vlastníckeho práva na podklade neplatných kúpnych zmlúv pre rozpor s
dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutia prejednávali skutkovo i právne
odlišnú vec, ktorá nie je aplikovateľná na prejednávaný prípad. V konaní vedenom pred Krajským súdom
v Banskej Bystrici, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o určení vlastníckeho

práva (konanie sp. zn. 41Cob/168/2017) išlo o prípad, keď jeden z dvoch konateľov a spoločníkov
spoločnosti vôbec neinformoval druhého spoločníka o zámere predaja nehnuteľnosti, a tento druhý
spoločník súčasne nemal vedomosť ani o tom, že tento konateľ a spoločník zabezpečil uzavretie
nájomnej zmluvy na predmet predaja, čím zabezpečil druhej strane pravidelný zisk, o ktorý pripravil
žalobcu. V ďalšom prípade, na ktorý poukazoval žalobca (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.

2MCdo/9/2014), záver súdu o neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s
dobrými mravmi nebol založený len na tom, že kúpna cena bola dohodnutá 8-krát nižšie než za akú by sa
predmetné nehnuteľnosti dali predať v danom mieste a čase, avšak aj na ďalších okolnostiach predaja
a prevodu žalovaných nehnuteľností – v danom prípade boli predávajúcimi maloleté osoby, ktoré boli
zastúpené matkou ako konateľkou spoločnosti, ktorá na tento právny úkon udelila plnú moc tretej osobe,

ktorá realizovala prevod nehnuteľností za nápadne nevýhodných podmienok, a to za cenu, ktorou sa
vyplatila záloha predávaných nehnuteľností veriteľovi, čím sa spoločnosť kupujúceho obohatila o celý
obchodný majetok žalobcu. Navyše, v tomto prípade bolo preukázané, že po predaji nehnuteľnosti došlo
k jej prevodu za násobne vyššiu cenu. Tieto okolnosti oboch prípadov predstavujú zásadný rozdiel v
okolnostiach, za ktorých došlo k odpredaju oboch nehnuteľností v prejednávanej veci, keďže v danom

prípade sa sám žalobca neúčasťou na zvolanom mimoriadnom valnom zhromaždení pripravil o možnosť
participovať na prijatí tohto rozhodnutia.

109. Odvolací súd preto v danom prípade nevzhliadol také okolnosti späté s uzavretím dohody
účastníkov zmluvného vzťahu o prevode nehnuteľnosti, ktoré by sa priečili dobrým mravom, či poctivým

obchodným stykom. Ako už bolo konštatované vyššie, v okolnostiach prejednávanej veci je podstatné,
že o prevode nehnuteľnosti rozhodol najvyšší orgán spoločnosti (valné zhromaždenie), ktorý udelil
súhlas na prevod uvedených nehnuteľností na tretí subjekt. Uvedená skutočnosť je v posudzovanej veci
relevantná a práve táto skutková okolnosť je nosná aj z pohľadu posudzovania uzavierania dohody so
súladom (resp. v nesúladom) s dobrými mravmi. Samotná tá skutočnosť, že prevod mal byť následne

(po schválení valným zhromaždením) realizovaný medzi právnickými osobami, v ktorých figurovali
ako konatelia príbuzní, nie je podstatná, nakoľko týmto úkonom sa následne len realizovala skutočná
vôľa spoločnosti, ktorá bola prijatá na valnom zhromaždení dňa 15.02.2017. Žalobca, ako spoločník
spoločnosti, mal možnosť zúčastniť sa tohto valného zhromaždenia, avšak tak bez rozumného dôvodu
neurobil, a taktiež mal možnosť dovolať sa v zákonom stanovenej lehote neplatnosti realizovaných

uznesení valného zhromaždenia, ktoré oprávnenie realizoval oneskorene. Nesporný však zostáva fakt,
že žalobcovi bol zámer konania valného zhromaždenia známy, a teda mal možnosť sa na schvaľovacom
procese ohľadne predaja nehnuteľností zúčastniť a ovplyvniť ho. Všetky skutočnosti, ktoré sa žalobca
následne snaží uplatňovať v tomto konaní (účelovosť zvolávania valného zhromaždenia 15.02.2017,
skrytý skutočný dôvod konania valného zhromaždenia, valné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili

len I. a I. E. ako osoby v príbuzenskom pomere, atď ...), ktoré sa týkajú spôsobu zvolávania ako aj
priebehu valného zhromaždenia mal žalobca smerovať do konania o neplatnosť uznesení valného
zhromaždenia, avšak nemôžu byť z dôvodu oneskoreného uplatnenia nároku žalobcu, predmetom
opakovaného posudzovania v tomto konaní. Ani tá skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca, že došlo k
prevodu celého majetku spoločnosti, z ktorého mala spoločnosť profit nie je, vo svetle vyššie uvedených

okolností prípadu, relevantná, keďže sa tak stalo následkom rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré
uvedené skutočnosti malo vziať do úvahy.110. Pokiaľ ide o prijatý záver súdom prvej inštancie ohľadne primeranosti stanovených kúpnych cien,
s poukazom na to, že tieto vychádzali zo zohľadnenia jestvujúcich záväzkov spoločníka A. I. E. voči
spoločnosti ako aj z existencie environmentálnej záťaže na pozemkoch, ktoré prešli do vlastníctva

spoločnosti MAB 04 s.r.o., tieto úvahy súdu prvej inštancie vyplynuli z vykonaného dokazovania a
správne ustáleného skutkového stavu súdom prvej inštancie. Odvolací súd pritom prízvukuje, že tieto
závery súdu prvej inštancie sú, vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu prax súdov ohľadne autonómie
zmluvných strán pri stanovení kúpnej ceny nehnuteľnosti (a to i neprimerane nízkej), len podporné
vo vzťahu k stanoveniu primeranosti kúpnej ceny. Výška takto stanovenej kúpnej ceny, a teda ani jej

akýkoľvek ekonomický prepočet, nemá totiž relevanciu vo vzťahu k neplatnosti kúpnych zmlúv.

111. V danom smere súd prvej inštancie správne uzavrel, pokiaľ ide o pozemky „Vlčí dvor“, že hoci v
konaní boli predložené stranou žalovaného 2/ dva znalecké posudky, a to znalecký posudok č. 1/2022
vypracovaný znalcom doc. PhDr. Ing. Róbertom Vernerom, PhD. MBA ako aj znalecký posudok č.
7/2022 vypracovaný prof. RNDr. Michalom Tkáčom, CSc. a žalobcom bol predložený jeden znalecký

posudok č. 47/2022 vypracovaný Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku s.r.o. (ktoré všetky
znalecké posudky posudzovali tie isté otázky), znalecký posudok predložený žalobcom kvalifikovane
nespochybnil dva znalecké posudky, ktoré boli predložené žalovaným 2/, a preto neboli v konaní
preukázané také okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že prevod nehnuteľností by bol realizovaný za
neprimerane nízku kúpnu cenu. Odvolací súd dodáva, že hoci žalobca v súdnom konaní predložil

znalecký posudok č. 47/2022, v ktorom znaleckom posudku znalec rozporoval účtovné doklady ohľadne
účtovania pôžičiek (pri ktorých mali absentovať formálne náležitosti účtovného dokladu, alebo to, že
peniaze boli vkladané v hotovosti do pokladne v čase kedy bol zákonom obmedzený takýto vklad v
hotovosti), znalec však nevyvrátil tvrdenia ostatných dvoch znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok
č. 1/2022 a č. 7/2022, že A. I. E. skutočne takéto platby do spoločnosti realizoval (bez ohľadu na ich

účel, či bez ohľadu na ich vadnosť/bezvadnosť zaúčtovania), pričom uvedené platby v konaní podporili
aj vypočutí svedkovia, tak ako na to poukazoval súd prvej inštancie. Tento znalecký posudok tak
jednoznačne nevyvrátil, že uvedené záväzky voči A. I. E. neexistovali, keď nadôvažok obaja znalci (tak
znalec PhDr. Ing. Róbert Verner, PhD. MBA ako aj znalec RNDr. Michal Tkáč, CSc.) v konaní potvrdili,
že za účelom vypracovania znaleckých posudkov oslovili aj účtovnú spoločnosť, ktorá viedla účtovníctvo

pre spoločnosť žalovaného 1/ a z týchto zaobstaraných dokladov vychádzali pri formulovaní svojich
záverov v znaleckých posudkoch.

112. Ani tá skutočnosť, či následne boli tieto záväzky správne zaúčtované, či boli k nim správne
vystavené faktúry a či boli správne právne započítané, či postúpené na tretiu osobu, nemá vplyv na

posudzovanie primeranosti výšky kúpnej ceny ako aj posudzovanie okolností uzatvárania dotknutých
kúpnych zmlúv, keďže odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v tomto konaní nie je riešený nárok
žalobcu (či spoločnosti) na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti. Za všetky okolnosti týkajúce sa
vedenia účtovníctva, včasnosti zaúčtovania uvedených účtovných dokladov, či za chýbajúce účtovné
doklady, alebo za realizáciu vkladov v hotovosti do pokladne spoločnosti v rozpore s právnou úpravou,

nesie zodpovednosť výlučne konateľ spoločnosti a jeho zodpovednosť bude (ako už bolo niekoľkokrát
uvedené) riešená v rámci trestného konania.

113. Nie je správna ani obrana žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie iba formalisticky a arbitrárne
prevzal a plne sa stotožnil so závermi oboch znaleckých posudkov č. 1/2022 a č. 7/2022, keďže súd

prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval akým spôsobom sa vysporiadal so závermi týchto
dvoch znaleckých posudkov ako aj so záverom znaleckého posudku č. 47/2022 predloženého zo strany
žalobcu. Ekonomické prepočty sú v danom smere len podporným ukazovateľom jedného z kritérií tvorby
ceny. Nie sú preto dôvodné ani námietky žalobcu, že súd nezistil „čo sú to za záväzky“, či skutočne
existovali a či mohlo dôjsť k akémusi započítaniu záväzkov, avšak súd tieto záväzky len sčítal, započítal

a porovnal s cenou nehnuteľného majetku. Súd prvej inštancie relevantným spôsobom uviedol akým
spôsobom sa vysporiadal so závermi predložených znaleckých posudkov a formuloval z nich správny
skutkový záver ako aj právny záver pre účely posudzovania platnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy.
Nejdepretoonesprávnyprocesnýpostupsúdu,ktorýbysalenobmedzilnaprevzatietvrdenížalovaného
a ním predložených znaleckých posudkov. Naopak, prevod záväzkov A. I. E. zo spoločnosti J.K.B.2,

spol. s r.o. na spoločnosť MAB 04 s.r.o., s poukazom na stanovenie kúpnej ceny nehnuteľnosti, dáva
ekonomický zmysel, tak ako na to poukázal súd prvej inštancie. Z uvedeného pohľadu ani nie je dôležité,
či takýto vklad (resp. pôžičku) poskytoval A. I. E. do spoločnosti ako spoločník spoločnosti, resp. ako
tretia osoba.114. Ani závery súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že zmluvné strany pri uzatváraní kúpnych zmlúv
17.02.2017 zobrali do úvahy pri stanovovaní kúpnej ceny aj tú skutočnosť, že parcely CKN 6861 a 6859
v k.ú. H. (evidované Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom na LV č. XXXX – „pozemky

bývalej tehelne“) sú zaťažené odpadom, ktorý značne znehodnocuje pozemky, nie sú nesprávne. Za
daným účelom žalovaný 2/ v súdnom konaní predložil Znalecký posudok č. 32/2014 (vypracovaný pre
účely trestného konania), ako aj doplnenie Znaleckého posudku č. 1 znalcom Ing. Ivanom Čiernym, z
ktorého záverov vyplynulo, že takáto záťaž sa na oboch pozemkoch nachádza, či už bola navozená
pred dňom nadobudnutia daného pozemku do vlastníctva spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o., resp. počas

existencie jej vlastníctva, pričom vlastník pozemku tento preberá aj s takouto záťažou (odpadom), na
odstránenie ktorého bude musieť vynaložiť nemalé finančné prostriedky a poplatky, ktoré prevyšujú
trhovú hodnotu tohto pozemku. Odvolací súd dodáva, že Ing. Ivan Čierny je znalcom z oblasti odhadu
hodnoty nehnuteľností, odhadu hodnoty stavebných prác, a preto je kompetentný posudzovať uvedené
odborné otázky a jeho záverom je potrebné prikladať príslušnú relevanciu. Pokiaľ súd prvej inštancie
prihliadol k týmto záverom, keď konštatoval, že uvedená skutočnosť ovplyvnila dohodu strán sporu pri

stanovení kúpnej ceny „pozemkov bývalej tehelne“, jeho závery nie sú nesprávne ani nepodložené. Tá
skutočnosť, že Okresný súd Ružomberok v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/113/2017 dospel
k záveru o neexistencii škody z titulu nepreukázanej zodpovednosti žalovaného (B. I.) za spôsobenú
škodu, nie je podstatnou z pohľadu posúdenia dohody účastníkov záväzkového vzťahu a jej rozporu
s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. Odvolací súd k uvedenému okrajom dodáva, že v

danom prípade bol zohľadnený len navezený odpad za obdobie október 2011 až február 2012, avšak
medzi stranami nebolo sporné, že v navážaní odpadu sa pokračovalo aj po tomto dátume. Preto ani
tá skutočnosť, či spoločnosť J.K.B.2, spol. s r.o. previedla následne po predaji nehnuteľností kúpnymi
zmluvami svoju pohľadávku z titulu náhrady škody na spoločnosť ES – RD 5, s.r.o., nie je podstatná.
Predmetom tohto konania nie je otázka náhrady škody konateľa žalovaného 1/, ale otázka posudzovania

rozpornosti dohody účastníkov zmluvného vzťahu (kúpnych zmlúv) s dobrými mravmi či poctivým
obchodným stykom. Akékoľvek ďalšie nároky, ktoré mohli spoločnosti vzniknúť z titulu nehospodárneho
či nedbanlivostného konania konateľa, nemajú byť predmetom tohto konania, ale konania o náhradu
škody.

115. Odvolací súd opakovane uvádza, že na stanovenie výšky kúpnej ceny daných pozemkov, vzhľadom
na dispozičnú autonómiu zmluvných strán pri stanovení kúpnej ceny, nie je potrebné, aby kúpna cena
matematicky zohľadňovala trhovú hodnotu nehnuteľnosti a prípadné záväzky, či záťaže, ktoré sa k
nej viažu. Konštatovaný záver súdu prvej inštancie, na podklade vykonaného dokazovania, že takto
stanovená cena zmluvných strán s prihliadnutím k tomu, že na daných pozemkoch sa nachádza skládka

odpadu, nebola stanovená zjavne neprimeraným spôsobom v hodnote 1,- euro, vyznieva logicky.
Ani uvedené okolnosti tak nesvedčia o tom, že predmetná zmluva je neplatná pre rozporné konanie
strán sporu s dobrými mravmi. Okolnosti uzatvárania tohto záväzkového vzťahu vo všeobecnosti o tom
nesvedčia.

116. V danom smere preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že pokiaľ okresný súd nereflektoval
na závery Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/113/2017, že takýto
postup je nesprávnym postupom súdu. Odvolací súd uvádza, že ani tá skutočnosť, že takýto záväzok
nie je evidovaný v účtovníctve spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. (čo napokon konštatovali všetci znalci),
nemá za následok, že takáto záťaž na pozemkoch neexistuje. Žalobca v súdnom konaní uvedené

tvrdenia žalovaného 2/, ktoré preukazoval predloženými znaleckými posudkami, relevantným spôsobom
nevyvrátil.

117. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ pri rozhodovaní prihliadol
aj k týmto skutkovým zisteniam, ktoré mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj keď znalec stanovil

cenu pozemkov pred zavezením odpadu, ako aj po zavezení odpadom, súčasne v znaleckom posudku
uviedol aj náklady na uvedenie uvedených pozemkov do bezvadného stavu. Uvedené náklady pritom
značne prevyšujú hodnotu pozemku s navezeným odpadom.

118. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces vzhľadom

k tomu, že súd prvej inštancie neumožnil stranám právo záverečnej reči, kde by žalobca mohol zhrnúť
podstatné skutočnosti celého konania a poukázať v súhrne na podstatné argumenty, odvolací súd dáva
za pravdu odvolateľovi, že v súlade s ust. § 182 CSP je súd povinný, pokiaľ neodročí pojednávanie,
pred skončením pojednávania vyzvať strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu akoaj k právnej stránke veci. V prejednávanom prípade z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie takto nepostupoval a pojednávanie uznesením odročil za účelom vyhlásenia rozsudku potom,
ako návrhy právneho zástupcu žalovaného 2/ a právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dokazovania,

zamietol. Odvolací prisvedčuje odvolateľovi, že v danom prípade súd prvej inštancie odňal stranám
sporu možnosť zhrnúť záverom svoje návrhy a vyjadriť sa ku skutkovým zisteniam ako aj k právnej
argumentácii, avšak na druhej strane odvolací súd uvádza, že v každom jednotlivom prípade je potrebné
posúdiť, či takéto odňatie práva malo vplyv (a v akom rozsahu) na realizáciu odňatých práv strany
sporu. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd súčasne zistil, že v prejednávanom prípade bolo

nariadených niekoľko pojednávaní, kde mali strany sporu možnosť prednášať svoje skutkové tvrdenia,
vyjadrovať sa k dokazovaniu a uvádzať svoju právnu argumentáciu (termíny pojednávania - 13.10.2021,
20.12.2021, 28.03.2022, 04.05.2022, 28.11.2022, 19.12.2022, 30.01.2023, 13.03.2023). V priebehu
celého konania strany produkovali množstvo vyjadrení (takmer po každom pojednávaní), v ktorých sa
vyjadrovali k argumentácii druhej strany sporu, k vykonanému dokazovaniu a prezentovali svoje právne
závery a názory na prejednávaný prípad. Samotný nesprávny procesný postup súdu v situácii, ak strany

sporu mali reálnu možnosť v priebehu konania vyjadriť sa ku všetkým skutkovým tvrdeniam a právnej
argumentácii druhej strany, nemôže znamenať porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý
súdny proces. Odvolací súd preto, s ohľadom na uvedené, konštatuje, že v okolnostiach prejednávanej
veci nedošlo k zásahu do práv strán sporu takej intenzity, ktoré by malo za následok porušenie práva
strany na spravodlivý súdny proces, a ktoré by si vyžadovalo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Nakoniec, tak žalobca ako aj žalovaný mali možnosť uplatniť všetky svoje námietky, nielen v samotnom
konaní, avšak aj v podanom odvolaní a vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní.

119. Žalobca v ďalšom namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na
to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými uplatnenými námietkami, ale nekriticky prevzal

tvrdenia žalovaného 2/. Odvolací súd prisvedčuje odvolateľovi, že súčasťou obsahu základného práva
na súdnu ochranu podľa č.l. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva podľa č.l. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II.ÚS 209/04, III.ÚS 95/06,
III.ÚS 206/0), t.j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ako však vyplýva z ďalšej judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky, právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená,
že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak súd vo svojom
rozhodnutí vymedzuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam (viď
napr. II.ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). Odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP je
súd povinný jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán. Aj keď súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí niektoré otázky riešil nadbytočne (náhrada škody
voči konateľovi spoločnosti), z obsahu jeho rozhodnutia bolo možné vyvodiť, na základe akých dôvodov
dospelokresnýsúdkzáveru,ženárokžalobcuuplatnenývkonanívočižalovaným1/a2/neboldôvodný.
Uvedenézáverypritomvychádzalizvykonanéhodokazovaniaasúdprvejinštanciejasneazrozumiteľne
odôvodnil svoj myšlienkový postup, pričom dal odpovede na zásadné otázky strán sporu, t.j. či došlo

k takému porušeniu dobrých mravov, či zásad poctivého obchodného styku v procese uzatvárania
dohody zmluvných strán, pre ktoré je daná dohoda rozporná s dobrými mravmi, či poctivým obchodným
stykom. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysvetlil svoje myšlienkové pochody ohľadne
posúdenia primeranosti kúpnej ceny vo vzťahu k ostatným okolnostiam viažucim sa k dohode o prevode
nehnuteľností. Z uvedených dôvodov nemožno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

arbitrárne, či nepreskúmateľné. V bodoch, na ktoré súd prvej inštancie nedal vyčerpávajúcu odpoveď,
doplnil argumentáciu odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 3 CSP, nakoľko odôvodnenie súdu prvej
inštancie, ako aj odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok (napr.
IV.ÚS 372/08). Tá skutočnosť, že sa žalobca nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie neznamená,
že mu bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie vo forme arbitrárneho, či nepreskúmateľného

rozhodnutia, nakoľko do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov. Z princípu nezávislosti súdov
podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy vyplýva totiž zásada voľného hodnotenia dôkazov (I.ÚS 67/2006, I.ÚS
118/2014).

120. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie neskúmal tú skutočnosť, že peňažné prostriedky
vo výške 50.000,- Eur mal vložiť na účet J.K.B.2, spol. s r.o. A. B. C., (ktoré peňažné prostriedky boli
z účtu následne poslané na účet SETA Tehelne, a.s. ako časť kúpnej ceny za kúpu pozemkov) a nie
A. I. E., odvolací súd opakovane uvádza (viď bod 106 tohto odôvodnenia), že sa jedná o skutočnosti,ktoré nemajú na prejednávaný prípad žiadny relevantný dosah. Ako už odvolací súd konštatoval, v
danom prípade nie je podstatné kto uhrádzal kúpnu cenu za nehnuteľnosti v čase ich nadobudnutia
spoločnosťou J.K.B.2, spol. s r.o., keďže obaja spoločníci (A. I. E. a A. B. C.) boli spoločníkmi spoločnosti

s rovnakou majetkovou účasťou v spoločnosti (každý z nich v rozsahu obchodného podielu 50%), a teda
sa podieľali na právach a povinnostiach spoločnosti rovnakým dielom.

121. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nedôveryhodnosť určitých svedkov, ako aj to, že súd nesprávne
posúdil výpovede svedkov, ktoré boli zjavne protirečivé a ničím nepodložené, na ozrejmenie uvedených

námietok a na ich konkretizáciu neuviedol v odvolaní žiadne dôvody, a preto neumožnil odvolaciemu
súdu ich prieskum. Všeobecné konštatovanie o nedôveryhodnosti svedkov, či o tom, že svedkovia
si mali vzájomne protirečiť, bez uvedenia konkrétnych informácií v ktorých si mali protirečiť ako aj
dôvodov ich zaujatosti, nie je spôsobilým dôvodom na spochybnenie obsahu svedeckých výpovedí, či
čestných prehlásení. Odvolací súd uvádza, že hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení

dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z
hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, Najvyšší súd Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/204/2009 zo dňa 14.09.2011).

122. A záverom, pokiaľ žalobca namietol, že v konaní vznikla iná vada, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že súd v odôvodnení rozsudku odkazuje na nezákonne získaný

dôkaz - obžalobu na žalobcu vedenú pod č.k. 2Pv/728/16/1102 ws - 94 zo dňa 26.10.2020, odvolací
súd uvádza, že uvedená námietka nemá žiadnu relevanciu na správnosť konania a rozhodnutia súdu
prvej inštancie vo veci samej. Pokiaľ aj bol v konaní oboznámený takýto dôkaz, ktorý nebol získaný
zákonným spôsobom, uvedená skutočnosť má v konaní len taký dopad, že súd z takto získaného
dôkazu nemôže vychádzať a formulovať z neho skutkové zistenia a na ne naväzujúce právne závery.

Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké skutkové, či právne závery mali z predloženej obžaloby na žalobcu
č.k. 2Pv/728/16/1102 ws - 94 zo dňa 26.10.2020 vyplývať, keďže súd prvej inštancie žiadne závery z
tohto dôkazu nevyvodzoval.
123. Ani námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to ohliadkou nehnuteľností, kde bol navozený odpad B. I., či

zabezpečenie výpisov z účtov J.K.B.2, spol. s r.o. na preukázanie skutočného financovania spoločnosti,
ako aj na dôvodnosť argumentov žalovaného o poskytnutých pôžičkách, odvolací súd uvádza, že
uvedené dôkazy sú pre meritum prejednávanej veci nadbytočné a nepreniesli by v prejednávanej veci
žalobcom želateľný výsledok, keďže (ako už bolo konštatované vyššie) samotné stanovenie nízkej
kúpnej ceny nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom.

124. Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci odvolateľ navrhol len pre prípad, že odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti tomuto súdu na nové konanie a prejednanie, aby
odvolací súd postúpil vec inému okresnému súdu s ohľadom na pochybnosti o nezaujatosti sudkyne,
ktorá uvedenú vec prejednávala na Okresnom súde Ružomberok, odvolací súd na uvedenú námietku

neprihliadol. V danom smere žalobca poukázal na to, že sudkyňa, ktorá vec prejednala, pôsobí v agende
trestných vecí na Okresnom súde Ružomberok, kde pôsobia iba dvaja sudcovia, pričom na Okresnom
súde Ružomberok sa vedie aj trestné konanie proti obžalovanému I. E. (ktoré prejednáva senát iného
sudcu), ktoré sa týka tých istých prevodov celého majetku, v ktorom bol I. E. už druhýkrát oslobodený
spod obžaloby na podklade znaleckých posudkov predložených v tomto konaní žalovaným 2/. Odvolací

súd len pre úplnosť uvádza, že jednak uvedené skutočnosti nie sú relevantné na odôvodnenie
pochybnosti o nezaujatosti sudkyne prejednávajúcej predmetnú vec, a jednak žalobca takúto námietku
vzniesolažpouplynutízákonomstanovenejlehotynajejvzneseniepodľa§53CSP,pretosanauvedenú
námietku neprihliada.

125. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, v danom prípade
nevzhliadol také okolnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv, ktoré by sa priečili dobrým mravom, či
poctivému obchodnému styku, prípadne by došlo k zneužitiu práv spoločníka, a to či už s ohľadom na
výšku stanovenej kúpnej ceny, resp. namietané okolnosti uzatvárania zmlúv, rozhodnutie súdu prvejinštancie ako vecne správne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, potvrdil. Odvolací súd nepovažuje
ani jeden z odvolacích dôvodov produkovaných žalobcom v podanom odvolaní za dôvodný, keďže v
súdnom konaní nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, súdne konanie

nevykazovalo žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správnu právnu normu
a dospel k správnemu právnemu záveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

126. V priebehu konania boli vo veci nariadené dve neodkladné opatrenia, a to:

127. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/230/2019 zo dňa 08.01.2020, ktorým
rozhodnutím odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, ktorý návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol tak, že zakázal žalovanému 2/, nehnuteľnosti evidované

Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, na LV č. XXXXX, k.ú. H., obec Ružomberok,
okres Ružomberok (nehnuteľnosti "Vlčí dvor“) previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať,
vložiť do majetku obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku, zriadiť právo v
prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva, a to až
do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej.

128. Uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/35/2019-191 zo dňa 24.02.2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/76/2020 zo dňa 15.06.2020, ktorý predmetné
neodkladné opatrenie potvrdil, zakázal žalovanému 2/ nehnuteľnosti evidované Okresným úradom
Ružomberok, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, v k.ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok

(nehnuteľnosti "bývalej tehelne“) previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať, vložiť do majetku
obchodnej spoločnosti a družstva, použiť na zabezpečenie záväzku, zriadiť právo v prospech tretej
osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

129. Po vydaní rozhodnutia vo veci samej rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn.
8Cb/35/2019 zo dňa 12.04.2023, Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 14.04.2025, sp. zn.
RK-8Cb/35/2019doplnilrozsudokOkresnéhosúduRužomberoksp.zn.8Cb/35/2019zodňa12.04.2023
o výrok, ktorým zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Ružomberok
č.k. 8Cb/35/2019-106 zo dňa 07.11.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn.

13Cob/230/2019 zo dňa 08.01.2020 a neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu
Ružomberok č.k. 8Cb/35/2019-191 zo dňa 24.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/76/2020 zo dňa 15.06.2020. Vo výroku II. súd návrh žalovaného 2/ na zrušenie uvedených
neodkladných opatrení zamietol.

130. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že mu bol dňa 18.03.2025 postúpený
návrh žalovaného 2/ na zrušenie uvedených neodkladných opatrení podľa § 334 CSP, v ktorom návrhu
žalovaný 2/ poukázal na dôležité skutočnosti vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia súdu vo veci samej,
a to, že predmetné kúpne zmluvy uzatvorené dňa 17.02.2017 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/
nepovažuje za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pričom okresný súd

konštatoval, že konateľ spoločnosti I. E. bol oprávnený vykonať prevody týchto nehnuteľností za
dohodnuté kúpne ceny. Žalovaný 2/ poukázal v ďalšom na to, že trestný súd po riadne vykonanom
dokazovaní už druhýkrát oslobodil obžalovaného I. E. spod obžaloby, a to práve zo skutku, predmetom
ktorého mal byť údajný protiprávny prevod nehnuteľností na strane žalovaného 2/. Žalovaný 2/ uviedol,
že vzhľadom k tomu, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd vychádza iba z osvedčených

skutočností, môže súd zrušiť neodkladné opatrenie aj z dôvodu, že v následnom konaní vo veci samej
a na základe riadne vykonaného dokazovania sa preukázalo nesplnenie zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalovaného 2/ po vydaní neodkladného opatrenia
došlo k novým právnym skutočnostiam, a to k zrušeniu zápisu registrovým súdom v obchodnom
registri, kde bol A. B. C. vymazaný ako 50 %-ný spoločník obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o.,

čím stratil aktívnu vecnú legitimáciu ako nevyhnutný zákonný predpoklad, ktorý je potrebné v konaní
skúmať. Záverom žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2/ podniká v reštauračnom zariadení
"Koliba pod Vlkolíncom“ v Ružomberku, kde investuje nemalé finančné prostriedky s nepomerne väčšími
problémami, ktorým by dnes nečelil, pokiaľ by nebol nehnuteľný majetok žalovaného 2/ neúmerneprávne zaťažený vydaným neodkladným opatrením. Z uvedených dôvodov žalovaný 2/ navrhol, aby súd
neodkladné opatrenie zrušil, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
131. Žalobca vo svojom vyjadrení k návrhu žalovaného 2/ na zrušenie neodkladných opatrení uviedol,

že s daným návrhom v celom rozsahu nesúhlasí a považoval ho za nedôvodný. Poukázal na skutočnosť,
že neodkladné opatrenia boli vydané až do právoplatného skončenia konania vo veci samej pod sp.
zn. 8Cb/35/2019. Žalobca poukázal na to, že voči rozhodnutiam, na ktoré žalovaný 2/ poukazuje boli
podané opravné prostriedky, v ktorých boli vecne aj právne spochybnené a namietané závery súdov.
Až po definitívnom skončení jednotlivých konaní bude možné sa o ich závery opierať. Z uvedeného

dôvodu potreba neodkladnej ochrany naďalej pretrváva, a to na základe rovnakých dôvodov, na základe
ktorých ju súdy priznali. Ak by došlo k zrušeniu neodkladných opatrení, riziko zmarenia predmetu a
účelu konania vo veci samej ako aj ohrozenia exekúcie by bolo absolútne rovnaké ako v čase vydania
neodkladných opatrení.

132. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že po zrušení neodkladného opatrenia

rozhoduje súd v dvoch kategóriách prípadov, a to z formálnych alebo vecných dôvodov. Obligatórne,
bez návrhu, zruší neodkladné opatrenie z formálnych dôvodov pri procesnom neúspechu žalobcu vo
veci samej podľa § 335 a § 336 ods. 4 CSP, teda ak zamieta alebo odmietnu žalobu, prípadne zastavuje
konanie, ďalej pri procesnom úspechu protistrany na základe následnej žaloby podľa § 337 ods. 3 CSP
a v prípade nepodania žaloby v lehote určenej súdom podľa § 336 ods. 3 CSP. V danom prípade má

zrušujúce uznesenie charakter tzv. závislého výroku, alebo je následkom márneho uplynutia lehoty na
podanie žaloby pri neodkladnom opatrení nariadenom pred začatím konania. Druhú kategóriu prípadov
predstavujúrozhodnutiasúduozrušeníneodkladnéhoopatreniazvecnýchdôvodov,atopreodpadnutie
dôvodov, ktoré viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP), a pre stav exekučného konania vo veci samej (§
338 CSP). Okresný súd poukázal na to, že súd je pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného

opatrenia podľa § 334 alebo § 338 CSP vždy povinný umožniť dotknutým subjektom, aby sa k návrhu
vyjadrili. Pokiaľ má toto rozhodnutie charakter tzv. závislého výroku vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré súd
vyhlási na pojednávaní, spravuje sa daná otázka procesnými pravidlami pre rozhodnutie, od ktorého
zrušenie neodkladného opatrenia závisí. Samotné rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia má
vždy povahu uznesenia, aj keď je zrušujúci výrok súčasťou rozsudku.

133. Okresný súd konštatoval, že predmetné neodkladné opatrenia v prejednávanom prípade boli
nariadené po začatí konania vo veci samej, pričom súd rozsudkom sp. zn. 8Cb/35/2019 zo dňa
12.04.2023žalobuzamietol.Akbolsporskončenýzamietnutímžaloby,bolopotrebnéukončiťajdočasnú
úpravu pomerov účastníkov vykonanú neodkladnými opatreniami, pričom súd mal v zmysle ust. §

335 ods. 1 CSP tak urobiť priamo v rozhodnutí, ktorým žalobu zamietol, mal aj bez návrhu zrušiť
tieto neodkladné opatrenia. Trvanie neodkladných opatrení je nezlučiteľné s procesným neúspechom
žalobcu vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že súd v rozsudku sp. zn. 8Cb/35/2019 zo dňa 12.04.2023
nerozhodol o zrušení neodkladných opatrení, postupom podľa § 225 ods. 1, 2 CSP, § 234 CSP,
vydal toto dopĺňacie uznesenie, ktorým doplnil výrokovú časť uvádzaného rozsudku o výrok o zrušení

neodkladných opatrení v zmysle ust. § 335 ods. 1 CSP, a to aj bez návrhu, nakoľko rozsudok doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť.

134. Záverom okresný súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobu vo veci samej zamietol, nemal
inú možnosť len zrušiť nariadené neodkladné opatrenia. Z uvedených dôvodov sa ďalej nezaoberal

osobitnými dôvodmi na zrušenie neodkladných opatrení, ktoré uvádzal vo svojom návrhu žalovaný 2/,
z ktorého dôvodu návrh žalovaného 2/ zamietol.
135. Voči predmetnému dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
RK-8Cb/35/2019 zo dňa 14.04.2025 podal včas odvolanie žalobca v celom rozsahu, v ktorom poukázal
na to, že výrok I. dopĺňacieho uznesenia je závislým výrokom výroku rozsudku vo veci samej, preto

žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok, a to vrátane dopĺňacieho uznesenia k
rozsudku, zmení tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu (vrátane dopĺňacieho
uznesenia k rozsudku) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

136. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o závislý výrok rozsudku, jeho obsah
aj existencia je plne závislá na výroku I. rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol. Z uvedeného
dôvodu žalobca v plnom rozsahu odkázal na dôvody odvolania, ktoré žalobca podal voči rozsudku zo
dňa 25.04.2023, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Všetky uvedenédôvody sú tak súčasne odvolacími dôvodmi aj voči doplnenému výroku. Žalobca pritom poukázal na
to, že dopĺňacie uznesenie o zrušení neodkladných opatrení bolo vydané ex offo, preto by samostatné
odvolanie len voči tomuto výroku nemohlo byť úspešné. Rozhodnutie o ňom bude plne závislé od

rozhodnutia v odvolacom konaní vo veci samej.

137. Žalobca zotrval na tom, že trvanie neodkladných opatrení je nevyhnutné až do definitívneho
skončenia meritórneho konania, pretože až v tomto okamihu bude otázka dôvodnosti uplatnených práv
vyriešená. Poukázal pritom na to, že naďalej trvajú všetky podmienky vydania neodkladných opatrení

v rozsahu, v akom boli súdmi vzaté do úvahy pri ich nariadení. Žalobca prízvukoval, že neodkladné
opatrenia v znení, v akom boli vydané, sú stále jediným prostriedkom, ktorý môže udržať potenciál
potrebnej ochrany na dosiahnutie nimi sledovaného účelu. Ide pritom o opatrenia čisto dočasnej povahy,
ktoré sú plne primerané vo vzťahu k predmetu uplatnených práv.

138. Odvolací súd vo vzťahu k napadnutému výroku dopĺňacieho uznesenia o zrušení neodkladných

opatrení uvádza, že závery súdu prvej inštancie, ktorý zrušil nariadené neodkladné opatrenia, sú vecne
správne. Okresný súd správne uzavrel, že ust. § 335 ods. 1 CSP rieši situáciu, keď súd z úradnej
povinnosti zruší nariadené neodkladné opatrenia v prípade, pokiaľ žalobu žalobcu zamieta, resp. žalobu
odmieta, či konanie vo veci samej zastavuje. Uvedená povinnosť súdu vyplýva explicitne z daného
ustanovenia, a súd jej preto povinný pri rozhodovaní vo veci samej, pokiaľ žalobe nevyhovuje, závislým

výrokom zrušiť aj nariadené neodkladné opatrenia v priebehu konania. V danom prípade je osud
neodkladných opatrení plne závislý od rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že súd prvej
inštancie po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba vo veci samej nie je dôvodná, bolo následne
jeho povinnosťou v súlade s ust. § 335 ods. 1 CSP zrušiť aj nariadené neodkladné opatrenia, keďže
odpadla potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, resp. obava, že by mohla byť exekúcia v

budúcnosti ohrozená.

139. Z uvedených dôvodov odvolací súd, vzhľadom k tomu, že potvrdil závery okresného súdu vo veci
samej ako vecne správne, súčasne vo výroku rozhodnutia potvrdil v celom rozsahu aj závery okresného
súdu, ktorý dopĺňacím uznesením zrušil nariadené neodkladné opatrenia.

140. Aj keď odvolateľ podal odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu, teda aj v závislom výroku o
náhrade trov konania, v odvolaní neuviedol odvolacie námietky smerujúce voči nároku na náhradu
trov konania, preto neumožnil odvolaciemu súdu prieskum v tejto časti. Odvolací súd konštatuje, že
vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v súdnom konaní úspešný, na základe zásady úspešnosti v súdnom

konaní mu prináležia aj trovy konania, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, aj v tejto časti, ako vecne
správne potvrdil.

141. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP na základe princípu úspechu strán sporu v konaní tak, že priznal úspešným žalovaným

1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

142. O vyčíslení trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

143. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).