Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201243
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124201243.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľa: M. Š., Z..
XX.XX.XXXX, B. Z. XXX/XX, Q., K..Č.. P. XX, Q., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom,
advokátom so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti manželke navrhovateľa: Ľ. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z.
XXX/XX, Q., právne zastúpenej Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom Košice, Hviezdoslavova

7, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. M. Š., Z.. XX.XX.XXXX, mal. L. Š., Z..
XX.XX.XXXX a mal. Z. Š., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny X., o odvolaní otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/38/2024-442 zo
dňa 12.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch IV. a VII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania bol návrh navrhovateľa (otca), ktorým žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo,
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky; zároveň žiadal určiť výživného zo svojej strany
po 100 eur mesačne na každé dieťa a styk neupraviť. V priebehu konania navrhovateľ zmenil svoj

návrh ohľadom úpravy osobnej starostlivosti o maloleté deti tak, že ich chcel zveriť do svojej osobnej
starostlivosti a zo strany matky žiadal určiť výživné po 100 eur mesačne. Keďže deti s návrhom otca
nesúhlasili, otec opätovne žiadal zveriť deti do osobnej starostlivosti matky.

2. Matka s návrhom o rozvode manželstva súhlasila, taktiež súhlasila so zverením maloletých detí do
jej osobnej starostlivosti; žiadala určiť výživné po 500 eur mesačne na každé dieťa zo strany otca, a to

od odchodu otca zo spoločnej domácnosti. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo účastníkov M. Š., Z.. XX.XX.XXXX a Ľ. Š., J.. E., Z.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX V. Q., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. deti: M., Z.. XX.XX.XXXX, L., Z.. XX.XX.XXXX T. Z., Z..

XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. U r č u j e otcovi prispievať na výživu mal. M. sumou 250,00 Eur, na výživu mal. L. sumou 250,00

Eur a na výživu mal. Z. sumou 240,00 Eur, ktoré bude platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna.

V. U p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými
každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si deti prevezme

pred bydliskom matky a na rovnakom mieste ich po uplynutí styku matke odovzdá.

VI. Matka je p o v i n n á deti na styk s otcom riadne pripraviť.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 18, § 23, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 25 ods. 1, 2,
3, 4, 5, § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 100, §
52, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzťah účastníkov konania je vážne narušený, komunikácia je

vysoko konfliktná, nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú, ani jeden
z nich nechcel vyvinúť žiadne úsilie na zachránenie vzťahu. Súd potvrdil fakticky rozvrat aj právne a
manželstvo rozviedol.
Na čas po rozvode súd upravoval pomery k maloletým deťom. Matka zabezpečuje starostlivosť o
maloleté deti riadne, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd aj napriek návrhu

otca, ktorý žiadal zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti; následne od tohto návrhu odstúpil,
a tiež žiadal zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.
Otec nežiadal upraviť styk s maloletými deťmi, matka však trvala na úprave styku otca s maloletými
deťmi. Nakoľko je v záujme maloletých detí, aj vzhľadom na zlú komunikáciu rodičov, súd styk otca s

maloletými deťmi upravil vo výroku V.
Otec preukázal svoj príjem, súd nemohol vychádzať z fikcie príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o
rodine. Otec je konateľom a donedávna aj spoločníkom v obchodných spoločnostiach, príjem v týchto
spoločnostiach skreslil na veľmi nízku sumu. Súd poukázal, že otec je vysokoškolsky vzdelaný človek,
je X. F., Š.. Súd neuveril tvrdeniam otca, že v obchodnej spoločnosti pracoval 11, resp. 13 rokov,

avšak z toho nemal žiaden príjem. Súd vychádzal z toho, že príjem G. X. na východnom Slovensku
je cca 1.300 eur, čo zhruba zodpovedá aj príjmom, ktoré mal otec z cestovných náhrad v roku 2022.
Cestovné náhrady, ktoré otec vykazoval, podľa názoru súdu neboli cestovnými náhradami, aj keď mohli
do určitej miery pokryť jeho náklady na cestovanie, ale boli v skutočnosti jeho príjmom z danej firmy.
Po započítaní výsluhového dôchodku, ktorý otec poberá, súd vychádzal z príjmu otca, ktorý je schopný

svojimi schopnosťami dosiahnuť vo výške 2.000 eur.
Matka vyčíslila oprávnené náklady na maloleté deti na cca 500 eur mesačne. Dve maloleté deti sú na
X. Q. I. školy, jedno na X. Q. I. školy, maloletý Z. má zvýšené výdavky na zdravotný stav. Na staršie deti
súd určil výživné 250 eur mesačne a na Z. 240 eur mesačne.
K príjmom otca súd poukázal, že darom dostal motocykel, ktorý je formálne napísaný na jeho otca.

Dôvodom údajného prepisu bola skutočnosť, že dochádza k rozvodu a prípadnému vyporiadaniu BSM.
To svedčí o tom, že otec určitým spôsobom manipuluje so svojim majetkom tak, aby v žiadnom prípade
nepatril do BSM, prípadne tento majetok nebol ohrozený. Otec sa snažil tvrdiť, že tento motocykel
neužíva. V priebehu konania vyšlo najavo, že sa zúčastňuje motorkárskych akcií v X. J., V. Č. J. alebo
na Slovensku. Otec tvrdí, že nepracuje, prípadne v súčasnosti pracuje 4 hodiny týždenne a je na

výsluhovom dôchodku. Súd upravil pomery k maloletým deťom, teda určil výživné na čas po rozvode,
teda nemohol určiť výživné od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a matky a vyjadrení účastníkov konania

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie otec aj matka, a to proti výroku, ktorým súd prvej
inštancie určil výživné na maloleté deti.8. Otec navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku IV. zmenil tak, že určuje
otcovi prispievať na výživu maloletého M. sumou 130 eur, na výživu maloletého L. sumou 130 eur a na

výživumaloletéhoZ.sumou120eurod15.dňavmesiacivopredkrukámmatkypočnúcprávoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna. Otec zdôraznil, že pravidelne sa opakujúce
výdavky maloletých detí nie sú v takej výške, aby odôvodňovali, že otec má platiť výživné na všetky
maloleté deti vo výške 740 eur. Na týchto oprávnených výdavkoch by sa mala podieľať aj matka a
do úhrady týchto nákladov by mala byť započítaná aj časť tvorená prídavkami na deti a daňovým

bonusom,ktorýmatkapoberá.Zrozsudkunevyplývajú,žebyboliuvedenéoprávnenévýdavkynavýživu
maloletých detí vo výške presahujúcej 1.500 eur mesačne. Rozsudok je založený na domnienke súdu
o potencionálnom príjme otca, ktorý otec nikdy reálne nedosahoval a nedosahuje. Otec vlastní spolu
s matkou maloletých detí byt, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, otec tento
byt však neužíva. Býva u rodičov. Nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť a nevlastní žiaden majetok vyššej
hodnoty,nedisponujeúsporami.Akodôvodrozvodumanželkauviedla,žeichotecfinančnetýral,doslova

že bol skúpy. Matka neuviedla, že by otec zmenil svoje správanie, čo sa týka nakladania s peniazmi
tak, že by mal peniaze a peniaze jej na domácnosť prestal dávať ako následok rozvratu vzťahu. Otec
zdôraznil, že jeho jediným vyšším príjmom je výsluhový dôchodok vo výške 786,52 eur. Výška výživného
740 eur je likvidačná. Poukázal, že do oprávnených výdavkov matka zahrnula nielen mesačné výdavky,
ktoré sa pravidelne opakujú, ale aj tie výdavky, ktoré sú len jednorazové. Matka v návrhu na rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vo svojom vyjadrení
uviedla, že pravidelné výdavky na maloletého M. sú v sume 197,30 eur mesačne, na maloletého L.Á.
v sume 205,16 eur mesačne a na maloletého Z. v sume 232,65 eur mesačne, v súčte je to 635,11 eur
mesačne. Na stravu pre všetky 3 deti matka uviedla, že výdavky sú 650 eur mesačne a následne matka
uviedla, že pravidelné aj nepravidelné výdavky na deti sú mesačne v sume 1.551,77 eur. Otec poukázal,

že do týchto výdavkov sú zahrnuté aj lyžiarsky zájazd alebo 1. sväté prijímanie, teda výdavky, ktoré sa už
viac nebudú opakovať. Matka výrazne teda nadsadila mesačné výdavky na výživu detí s cieľom získať
čo najvyššie výživné. Otcovi po zaplatení výživného, ktoré určil súd prvej inštancie, ostane suma 46,55
eur. Poukázal, že nemôže žiť z cestovných náhrad. Zdôraznil, že nemá príjem z kapitálového majetku.
Je konateľom a donedávna bol aj spoločníkom, avšak nemá pravidelne opakujúci sa mesačný príjem,

zo zisku spoločnosti len 1x ročne, zo zisku spoločnosti po zdanení. Súd nesprávne vychádzal z toho, že
príjem G.Č. X. na východnom Slovensku je 1.300 eur. Túto informáciu podľa názoru otca treba brať ako
reklamu s cieľom nalákať záujemcov o činnosť G. X.. Pokiaľ by súd uviedol, odkiaľ čerpal, bolo by možné
túto sumu posúdiť, či je v tomto prípade použiteľná vzhľadom na možnosti a schopnosti otca. Podľa
názoru otca nebolo preukázané na základe vykonaného dokazovania, že finančná situácia v rodine sa

menila k horšiemu s postupným prehlbovaním rozvratu vzťahu manželov. Matka naopak uvádzala, že
finančná situácia v rodine bola kontinuálne zlá, resp. odchodom otca sa zlepšila.

9. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka. Poukázala, že súdom
určené výživné je neprimerane nízke, otec nezdokladoval svoje príjmy, nepredložil zmluvu o prevode

obchodného podielu, z ktorej by bolo zrejmé, že za akú odplatu sa obchodný podiel previedol. Ďalej
sa súd nezaoberal skutočnosťou, že otec previedol pod trhovú cenu spoločnú nehnuteľnosť na tretiu
osobu. Otec neúplne zdokladoval svoje príjmy z cestovných náhrad iba príkladmo, avšak súd mal aj v
zmysle návrhu matky na vykonanie dôkazov posudzovať jeho finančnú a majetkovú situáciu komplexne.
Tým, že otec previedol obchodný podiel spoločnosti T. G., Q..J..H.., stratil v nej majetkovú účasť. Otec

teda zrejme pracoval takmer zadarmo pre tretiu a pritom ešte pre cudziu osobu (vlastníka obchodného
podielu), poberal len niekoľko eur mesačne, pritom používal svoje osobné motorové vozidlo a uspokojil
sa len s vyplácaním cestovných náhrad. Nikto nepracuje za 5-10 eur mesačne, a tobôž nie za situácie,
kedy má vyživovaciu povinnosť voči 3-4 deťom. Súd mal k obvykle možnému príjmu otca pripočítať
sumu cestovných náhrad, ktoré si otec vyplácal a kde bolo preukázané, že tieto pre neho predstavovali

de facto ďalší príjem. Súd za tejto situácie mal ex offo použiť postup podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine
a mal určiť výživné z príjmu otca rovnajúcemu sa 20-násobku životného minima, resp. pri rozhodovaní
o potencionalite príjmu súd mal postupovať tak, že k sume výsluhového dôchodku, cca 750 eur, mal
pripočítať ako príjem cestovné náhrady cca 1.800 eur, tiež obvyklú mzdu, ktorá sa dosahuje v odvetví,
v ktorom otec desaťročia pôsobí, pri zohľadnení jeho vzdelania, skúseností a zručností, t.j. aspoň

1.800-2.000 eur mesačne v čistom a takto dosahovaný príjem otca mal byť spolu na úrovni 4.350-4.450
eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, že vyhovie návrhu matky vo vzťahu k výživnému na maloleté deti v celom rozsahu.10. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec. Zdôraznil, že svoje príjmy súdu riadne
zdokladoval, iné príjmy otca, ani potencionálny, súd nezistil. Otec zopakoval, že aj on podal odvolanie
voči tomuto výroku o výške výživného, má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,

arbitrárny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vychádzať pri určení výživného z príjmu, ktorý sa
inzeruje, s cieľom nalákať záujemcov na výkon práce v oblasti G. X., je nesprávne, pretože nemá
oporu v realite zistenia obsahu následne uzatvorených pracovných pomerov a skutočných príjmoch
z nich. Potencionalita príjmu musí byť veľmi dôsledne odôvodnená vzhľadom na skutočný stav veci
a podoprená dôkazmi. Potencionálny príjem nemôže nahradiť skutočnosti, ktoré vyplynuli z dôkazov.

Podľa otca nie je možné aplikovať ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko otec nemá príjem z inej
než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Za príjem otca nemožno považovať cestovné náhrady,
nemožno ich považovať za príjem otca určený na osobnú spotrebu. Jedná sa o náhrady za užívanie
- opotrebovávanie motorového vozidla a tieto nemôžu byť základom pre určenie reálneho výživného,
ktoré sa má platiť opakovane do budúcna. Matka nikdy netvrdila, a ani to v odvolaní netvrdí, že finančná
situácia v rodine sa rapídne zhoršila v následku rozvratu vzťahu a že dovtedy bola finančná situácia

v rodine iná, výrazne lepšia, približne zodpovedajúca príjmu, ktorý uvádza matka niekde medzi 4.350
eur až 4.550 eur. Naopak matka tvrdí, že jej finančná situácia sa zlepšila po tom, čo otec odišiel; v
skutočnosti bol prinútený domácnosť opustiť. Netreba opomenúť fakt, že matka bráni otcovi v užívaní
bytu, ktorého je navrhovateľ bezpodielovým spoluvlastníkom spolu s matkou. Otec bol prinútený bývať
u rodičov, pretože nájomný byt si nemôže finančne dovoliť.

11. K odvolaniu matky a otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správny.

12. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslal písomné vyjadrenie otec. Poukázal, že kolíznemu

opatrovníkovi neprislúcha hodnotiť dokazovanie v časti, ktorá tvorí základ pre určenie výšky výživného.
Odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku IV. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vychádza z
fiktívneho potencionálneho príjmu bez toho, aby bolo čo i len preukázané, ako potencionálne možné je
takýtopríjemnastraneotcapravidelnereálnedosahovať.Vychádzaťpriurčenívýškyvýživnéhozpríjmu,
ktorý sa inzeruje, s cieľom nalákať záujemcov na výkon práce v oblasti G. X. je nesprávne. Cestovné

náhrady nie sú súčasťou mzdy, jedná sa o náhradu vynaložených výdavkov a pri celkovom hodnotení
majetkových pomerov navrhovateľa sa na nich nedá odvolať ako na konštantne sa opakujúcu náhradu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa
zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie podľa § 387 a § 388 CSP.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľov považuje skutočný
stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uvádza, že neúplné
zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie

znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom
konaní dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto
presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať
riadny opravný prostriedok.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku, i
argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľmi bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
za daných skutkových okolností na stanovenie výšky výživného zo strany otca pre maloleté deti tak, ako
ho stanovil súd prvej inštancie.

16. Odvolací súd argumentuje, že určenie výšky vyživovacej povinnosti súdom v prípade, že sa rodičia
nedohodli, vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností,možnostíamajetkovýchpomerov,ažedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Z uvedeného vyplýva, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí,
že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom
„schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne

posudzuje jeho možnosti. Je to tak z dôvodov, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti
voči dieťaťu, napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne
nezamestnaným, príp. sa zbavuje svojho majetku. Možnosti a schopnosti rodičov sa posudzujú vo
vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo
každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne, na

základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera
potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne.
V tejto súvislosti nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú
vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, a potreby detí v istom veku sa môžu odlišovať. Celkové mesačné
náklady na dieťa predstavujú všetky výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako

napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a pod.

17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že otec je výsluhový dôchodca, jeho príjmom je
výsluhovýdôchodokvovýške786,52eur.Ďalejsúdzistil,žeotecbolspoločníkomobchodnejspoločnosti
T. G., Q..J..H.., Z. XX, Q., od 17.10.2013 do 17.02.2023. Následne došlo k odpredaju obchodného

podielu spoločnosti C. &. G. X., Q..J..H.., ktorá je spoločníkom od 19.06.2024. Konateľom spoločnosti
T. G., Q..J..H.. je naďalej otec. Výnosy spoločnosti v roku 2023 boli v celkovej sume 21.416 eur, celkové
výnosy spoločnosti C. &. G. X., Q..J..H.. so sídlom I. X, B. B., boli v roku 2023 v sume 235.995 eur.
Spoločnosť T. G., Q..J..H.. otec odpredal svojmu bratovi za údajné vyrovnanie dlhu za vklad. Uviedol, že
v čase, keď bol spoločníkom a konateľom tejto obchodnej spoločnosti, pracoval asi 8 hodín týždenne.

Firma sa venuje financiám a realitám, podľa otca obchody veľmi nešli. V súčasnosti je otec štatutárnym
orgánom, robí tam pomocné práce, venuje sa tomu asi 4 hodiny týždenne. Otec mal dňa 31.03.2023
odpredať nehnuteľnosť svojej sestre, pričom uviedol, že príjem z tohto predaja nemal, keďže sestra
uhradila zostatok úveru a dlhy. Dôvodom odpredaja mala byť skutočnosť, že nemal finančné prostriedky
na ďalšiu rekonštrukciu.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ustanovení
§ 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je
dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho
čistý príjem (aj potenciálny príjem) povinnej osoby. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné

preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru
správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre
určenie výživného na dieťa (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/14/2021 zo
dňa 31. marca 2021; sp.zn. 6CdoR/2/2024 zo dňa 17. júla 2024).

19. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe,
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím

konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).

20. Pri posudzovaní potenciality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky
relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Treba mať zároveň na pamäti, že v mimosporových
konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35, § 36 CMP), preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť
navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho

stavu veci. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona
eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho
skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych
príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázanýchskutočností (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 469
- 480).

21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v starostlivosti o maloleté deti je súd v súlade
s ust. § 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré
nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na
preukázanie rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania a nemôže

byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná
na zistenie skutočného stavu veci.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o
rodine a neustálil majetkové možnosti a schopnosti tak, aby bolo možné určiť výživné zo strany otca na
maloleté deti. Pravidelným mesačným príjmom otca je výsluhový dôchodok, avšak súd prvej inštancie sa

nezaoberalskutočnosťou,akýpríjemotecdosahujevobchodnejspoločnostiT.G.,Q..J..H..sosídlomQ.,
kde je naďalej konateľom, t.j. štatutárnym zástupcom. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle toho, či otec
vykonáva funkciu konateľa zadarmo, resp. akú odmenu dostáva za výkon ako konateľ, ktorý zastupuje
celú obchodnú spoločnosť. Otec pred súdom uviedol, že býva u rodičov, s ktorými má uzatvorenú
nájomnú zmluvu a títo žiadajú od neho nájomné vo výške 250 eur, pričom sám otec zdôraznil, že z

dôvodu nedostatočného príjmu si nemôže nájsť nájomné bývanie. Keďže otec tvrdí, že z výsluhového
dôchodku po zaplatení výživného mu zostáva suma ani nie 50 eur, je potrebné zistiť, z akého príjmu
otec platí vyššie uvedené nájomné rodičom.

23. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádza z potenciálnych možností

otca, keďže na otca hľadí ako na rodiča, ktorý by mal dosahovať iný príjem než ten, ktorý deklaruje
súdu. Tieto úvahy súdu o potencialite príjmu otca však musia byť dostatočne odôvodnené, súd musí
zistiť schopnosti otca pracovať, prijímať pracovné ponuky tak, že reálne môže dosahovať určitý príjem,
z ktorého je potom možné stanoviť vyššie výživné pre maloleté deti. Ak súd rozhodol, že nebude
prihliadať na tvrdenia otca o príjme, ktorý dosahuje v čase rozhodnom pre posúdenie, musí preukázať,

že sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal nejakého výhodnejšieho zamestnania zárobkovej činnosti alebo
majetkového prospechu alebo že podstupuje nejaké neprimerané majetkové riziká a príjem stanoviť.
Pri určení výšky potenciálneho príjmu súd vychádza z príjmu, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné
schopnosti a možnosti okrem toho dané jeho fyzickým stavom, nadaním, vzdelaním, pracovnými
skúsenosťami a ponukou na rozumne regionálne určenom trhu práce mohol dosahovať, svoj záver

o tom, že otec sa vzdal možnosti zabezpečiť si výhodnejšiu zárobkovú činnosť, musí súd náležitým
spôsobom odôvodniť s oporou vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na schopnosti otca, pokiaľ ich súd
konštatuje, môže zistiť od príslušného úradu práce ponuky rôznych zamestnávateľov pre otca, ktorý je
vysokoškolsky vzdelaný človek, pracuje ako X. F. T. Š. v oblasti G. T. J., v rozhodnom období. Súd prvej
inštancie preto v tomto smere musí vykonať dokazovanie, pokiaľ sa rozhodne aplikovať potencialitu

príjmov otca.

24. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia

nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktoréhovylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní o veci samej.

27. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1

dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I. ÚS
265/05).

28. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.
ÚS 14/07).

29. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k

nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

30. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal s elementárnymi
kritériami určovania výživného, založil tým jeho nepreskúmateľnosť. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací
súd k zrušeniu napadnutého rozsudku v jeho napadnutých častiach postupom vyplývajúcim z ust. §

389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Zvoleným procesným postupom odvolací
súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva
účastníkov konania na súdnu ochranu.

31. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami

odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov konania, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania
a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu
uvedených v § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon
o rodine.

32. Súd prvej inštancie je povinný v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine ustáliť a číselne vyjadriť
výšku určeného mesačného príjmu otca, ktorý zodpovedá jeho vzdelaniu, skúsenostiam na trhu práce,
zdravotnému stavu, regionálnym podmienkam. Ďalej bude sa zaoberať aj odpredajom nehnuteľnosti
svojej sestre za úhradu zostatku úveru a dlhov a zistí, či otec mal príjem z tohto predaja alebo nie. Súd
prvej inštancie sa bude zaoberať aj nájomnou zmluvou, na základe ktorej otec platí (a hlavne z akého

príjmu) svojim rodičom nájomné za bývanie. Taktiež ustáli otcove majetkové pomery ohľadom motorky,
ktorú mal dostať darom od svojich rodičov na svoju XX-tku. Zároveň súd vykoná dokazovanie za účelom
zistenia, na základe akej zmluvy otec dostáva odmenu za činnosť, ktorú vykonáva pre spoločnosť C. &.
G. X., Q..J..H.., kde má vykonávať školenia.

33. Z verejne prístupných listín odvolací súd zistil, že z účtovnej závierky za rok 2023 obchodnej
spoločnosti T. G., Q..J..H.. Q. vyplýva výška nerozdeleného zisku v sume 10.876 eur. V rámci súdnej
praxe sa zvyšuje počet prípadov, kedy si rodič úmyselne nevyplácal zisk z firmy, kumuluje si na firemnom
účte finančné prostriedky a čerpá ich na chod osobného bežného života, pritom výška nevyplateného

zisku tiež ovplyvňuje posudzovanie majetkovej bonity rodiča ako podnikateľa. Z výpisu z obchodného
registra tejto obchodnej spoločnosti vyplýva, že otec vložil vklad vo výške 5.000 eur. Súd prvej inštancie
je povinný zistiť cenu, za akú otec previedol obchodný podiel tejto spoločnosti na svojho brata za údajné
vyrovnanie dlhu za vklad a vyhodnotiť, či táto cena nie je neprimerane nízka a ak bude neprimerane
nízka,jepotrebnétentoprevodprepotrebyurčeniavýškyvýživnéhopovažovaťzabezdôvodnézbavenie

sa majetkového prospechu a pri určení výšky výživného je potrebné prihliadať na túto okolnosť. Otec aj
keď previedol obchodný podiel v spoločnosti T. G. Q..J..H.., naďalej ostal jej konateľom, t.j. štatutárnym
zástupcom. Je potrebné zistiť, že či túto funkciu vykonáva za odmenu a v akej výške.34. Je potrebné ustáliť aj výšku odôvodnených potrieb oprávnených detí a mieru osobnej starostlivosti
ako kritérium určenia vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011, z ktorého vyplýva, že „Pri

stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia
nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne
a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo
zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon
starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu“.

35. Odvolací súd zdôrazňuje a dáva do pozornosti súdu prvej inštancie zákonnú požiadavku, podľa
ktorej súd má pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia dbať na jeho preskúmateľnosť aj tým, že zhrnie
odôvodnenie rozhodnutia. Nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania,
ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a
relevantné argumenty účastníka konania a dalo mu jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho

právneho problému (II.ÚS 200/09).

36. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).