Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3C/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125204293
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125204293.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E., právne
zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Cisarik s.r.o. Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, proti
žalovaným 1/ B. F., nar. X.X.XXXX, G. H. XXXX/XX, XXX XX H. a 2/ I. H., nar. XX.X.XXXX, J. XXX, XXX
XX J., o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným v rade 1/ a 2 / náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 23.04.2025 o 15:44 hod., sa žalobkyňa voči označeným žalovaným
v rade 1/ a 2/ domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/,
ktorej vklad bol povolený pod V 5176/2024 správou katastra Čadca a to neplatnosti z titulu porušenia

predkupného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. E., a to: parcely E-
KN č. 14295 – orná pôda o výmere 758 m2; parcely E-KN č. 14440 – orná pôda o výmere 245 m2;
parcely E-KN č. 14453 – orná pôda o výmere 860 m2; parcely E-KN č. 14459 – orná pôda o výmere
430 m2; parcely E-KN č. 14471 – orná pôda o výmere 832 m2; parcely E-KN č. 14475 – orná pôda o
výmere 665 m2; parcely E-KN č. 14478 – orná pôda o výmere 1082 m2; parcely E-KN č. 14483 – orná
pôda o výmere 291 m2; parcely E-KN č. 14517 – orná pôda o výmere 2468 m2; parcely E-KN č. 14542

– orná pôda o výmere 2905 m2; parcely E-KN č. 14559 – orná pôda o výmere 1701 m2; parcely E-KN
č. 14593 – orná pôda o výmere 2038 m2; parcely E-KN č. 14595 – orná pôda o výmere 672 m2; parcely
E-KN č. 14640 – orná pôda o výmere 543 m2; parcely E-KN č. 14643 – orná pôda o výmere 973 m2.

2. Dňa 15.05.2025 žalobkyňa zložila súdny poplatok (č. l. 26 spisu), následne podaním doručeným
súdu dňa 22.05.2025 vzala žalobu späť a žiadala, aby súd konania zastavil z dôvodu, že po podaní

žaloby došlo k zmene na liste vlastníctva a bola katastru doručená dohoda o vrátení daru pod číslo
V 1960/2025. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania, nakoľko mala zato, že žaloba bola podaná dôvodne,
k vráteniu daru došlo až po podaní žaloby a teda nie je dôvod pokračovať v konaní, nakoľko došlo
k zmene na liste vlastníctva s tým, že je obnovený pôvodný zápis na liste vlastníctva v prospech
žalovanej 1/. Žalobkyňa uviedla, že sa účinne dovolala neplatnosti zmluvy, keď si žalovaná v rade 1/
prevzalaoznámeniedňa24.04.2025ažalovanávrade2/dňa12.05.2025.Žalobabolapodanádôvodne,

nakoľko až po oprávnenom dovolaní sa neplatnosti zmluvy došlo k zavkladovaniu dohody o vrátení daru
a teda nie je dôvod na pokračovanie v konaní. Žalovaní tak nesú procesnú zodpovednosť za zastavenie
konania.

3. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konania zastaví.5. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. V danom prípade žalobkyňa využila svoje dispozičné právo disponovať so žalobou a svoju žalobu

vzalaspäťpredprvýmpojednávanímapredpredbežnýmprejednanímsporu.Pretosúdkonaniezastavil.
Súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia § 146 ods. 1 druhej vety CSP preto nebol
potrebný.

8. Týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj
o trovách konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd skúmal otázku zavinenia z procesného

hľadiska.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní ( § 255 CSP ). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení

konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne aj na strane žalovaných. Ak je
dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, je potrebné z hľadiska skúmania procesného zavinenia
posúdiť dôvody, ktoré žalobcu viedli k tomu, že nemá ďalej záujem pokračovať v konaní. V zásade
procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, ktorý svojim úkonom - späťvzatím žaloby
spôsobí zastavenie konania. Spravidla jediným prípadom, kedy možno zavinenie zastavenia konania

pričítať žalovanému je ten, keď žalobca podal žalobu síce dôvodne (pričom dôvodnosť sa posudzuje
z procesného hľadiska), ale v priebehu konania na strane žalovaného nastali také skutočnosti, pre ktoré
stratilo pokračovanie konania a dosiahnutie meritórneho rozhodnutia pre žalobcu význam. Najčastejšie
pôjde o prípady, kedy sa žalovaný správal v zmysle žalobného petitu a splnil to, čoho sa žalobca
domáhal.

10. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie
predstavuje ust. § 257 C. s. p. Uvedené ustanovenie plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov
konania, ak by sa pri tejto náhrade plne presadili vyššie uvedené zásady. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,

avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 257 C. s. p. možno využiť len na nepriznanie
náhrady trov konania strane konania, ktorej by tieto inak patrili.

11. Súd z úradnej činnosti mal preukázané, že žalobkyňa okrem tohto sporu ( pod sp. zn. 3C/45/2025)

podala na súd ďalších 15 žalôb, ktoré sa dotýkali neplatnosti totožného právneho úkonu – darovacej
zmluvy a podala ich voči totožným žalovaným v rade 1/ a 2/. V senáte „3C“ ku dňu rozhodovania
o späťvzatí žaloby boli vedené spory a to pod sp. zn. 3C/47/2025 a 3C/46/2025, kde žalobkyňa
navrhovala vysloviť neplatnosť totožného právneho úkonu – darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
pod V 5176/2025. Žalobkyňa tak vytvorila prostredníctvom právneho zástupcu celkovo 15 samostatných

žalôb o tej istej darovacej zmluve, teda o totožnom predmete sporu hoc o jej porušenom práve na ktorom
postavila základ žalôb sa mohlo a aj malo konať v rámci jediného súdneho sporu, kde napadla vec
ako prvá. Rozhodnutie súdu má smerovať k nastoleniu spravodlivosti pre strany sporu a nie výlučne
smerovať k rozhodovaniu o trovách konania.
12. Súd mal preukázané, že žalobkyňa predložila súdu výzvu zo dňa 22.4.2025 podanú na poštovú

prepravu v rovnaký deň o 16:32 adresovanú žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorou sa dovolávala relatívnej
neplatnosti právneho úkonu. Je potrebné uviesť, že podstatou sporu o vyslovenie relatívnej neplatnosti
spočíva v tom, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť sa
považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu
ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá.

Dovolanie sa relatívnej neplatnosti treba považovať za jednostranný výslovný prejav vôle, z ktorého
musí byť zrejmé, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa skutočne uplatňuje, a v čom konkrétne
vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť, spočíva. Musí sa adresovať druhému
účastníkovi (ostatným účastníkom) právneho úkonu alebo všetkým jeho účastníkom, ak ten, kto sadovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Právne
následkydovolaniasarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonunastávajúokamihomdôjdeniatohtoprejavu
vôle do dispozičnej sféry buď druhému účastníkovi alebo ak sa dovolá relatívnej neplatnosti tretia

osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom
právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi
účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť
i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému

právu (nároku) v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd
či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti na
relatívnu neplatnosť prihliadnuť. Pokiaľ bola žaloba žalobkyne podaná už 23.4.2025 (nasledujúci deň po
odoslaní výzvy žalovaným v rade 1/ a 2/) a žalovanej v rade 2/ preukázateľne bolo doručené oznámenie -
dovolanie sa relatívnej neplatnosti až 12.5.2025 a u žalovanej v rade 1/ dňa 24.4.2025, súd mal zato, že
žaloba bola podaná predčasne zo strany žalobkyne a pokiaľ zjednali nápravu žalované odstúpením od

darovacej zmluvy ešte pred doručením samotnej žaloby, tieto dve skutočnosti nemohol súd vyhodnotiť
v ich neprospech ba právne naopak a teda zavinenie bolo na strane žalobkyne.

13. Súd súčasne musí uviesť, že v konaní zo strany žalobkyne videl nie úplne poctivé konanie - úmysel
(nebol dôvod podávať mnohopočetné samostatné žaloby pokiaľ strany sporu a skutkové tvrdenia boli

absolútne totožné) a preto mal zato, že hoc žalované porušili predkupné právo žalobkyne tu existuje
ďalší dôvod ( § 257 CSP), ktorý by pokiaľ by bola žaloba doručená súdu včas bránil súdu priznať trovy
konania žalobkyni, nakoľko žalobkyňa podala žalobu predčasne (ešte pred dovolaním sa neplatnosti
u žalovanej v rade 1/ a 2/ a tieto trovy nikdy nemuseli vzniknúť pokiaľ by žalobkyňa si uplatnila nárok
v jednom spore a umelo nevytvorila mnohopočetné samostatné súdne spory dotýkajúce sa neplatnosti

jediného právneho úkonu. Súd preto nevidel zavinenie na strane žalovaných, ale na strane žalobkyne
a preto hoc by im náhrada trov patrila podľa § 256 CSP nepriznal žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov
konania, nakoľko týmto reálne žiadne trovy ani nevznikli. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a
druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady má totiž zmysel len pri pozitívnom

vyriešení otázky nároku na náhradu. Tento právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( § 355 ods. 2 CSP,
§ 357 písm. a/ CSP.

Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( § 355 ods. 2 CSP
§ 357 písm. m/ CSP ).
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde ŽILINA.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.