Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200515
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7822200515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: Carmeuse Slovakia, s.r.o., Košice
- Juh, Rozvojová 2/B, IČO: 36 198 749, zast. advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26 proti žalovanému A. B. C., nar. XX.X.XXXX, B. D. XXX, zast. E. E.
E., advokátkou, F., G. XXX/XX, o negatívne určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/15/2022 z 15. marca 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom určil,
že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva
č. XXX, pre kat. úz. H., ako parcela registra C-KN č. 461/50 - ostatná plocha s výmerou 1508 m2, pod
B1 vo výške 1/3 (I.) a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (II.).

2. Uvedeným spôsobom súd v celom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne, ktorá v žalobe
dôvodila, že spoluvlastnícky podiel B4 o veľkosti 1/3 k celku k danej nehnuteľnosti nadobudla titulom

Kúpnej zmluvy č. 21, I. XXX/XX, J., C. XXX/XX-XXX-XX, pričom na rovnakom liste vlastníctva („LV“)
je žalovaný evidovaný pod poradovým číslom B1 ako podielový spoluvlastník k tejto nehnuteľnosti
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, ktorý mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod zn. I. XXXX/XX-XX/XX čím, argumentoval žalobca, bola hodnovernosť údajov
katastra týkajúcich sa daného spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku spochybnená podľa § 39 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon z dôvodu duplicity vlastníctva por. K. X - C. XXX/XX-XXX/XX.
Žalovaný s návrhom žalobkyne nesúhlasil dôvodiac, že bolo v záujme žalobkyne, resp. jej právneho

predchodcu, aby predišla prípadným škodám, aby kúpna zmluva bola riadne zapísaná a zavkladovaná.
Keďže sa tak nestalo do r. 2014, on - žalovaný nadobudol nehnuteľnosti en bloc od dediča G. L., M.
L., tak ako ich jeho právny predchodca vlastnil, ktorý syn zdedil nehnuteľnosti v dedičskom konaní po
svojom otcovi a nemal vedomosť o tom, že by ich jeho otec kedykoľvek v minulosti predal alebo inak
scudzil.
Vykonaním dokazovania zistil súd prvej inštancie skutkový stav, ktorý následne právne posúdil podľa §
126 ods. 1, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 137 písm. c/ CSP sa zaoberal otázkou, či

je podaná žaloba procesne prípustná.
Vymedzil za nesporné medzi stranami sporu, že je žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX, pre kat. úz. H., a to parcely C-KN č. 461/50 - ostatná plocha s výmerou 1508 m2 v podiele
3/3, pričom spoluvlastnícky podiel pod B4 o veľkosti 1/3 nadobudla titulom kúpnej zmluvy č. 21, I.XXX/XX, J., C. XXX/XX-XXX/XX, pričom na rovnakom liste vlastníctva pod poradovým číslom B1 je
zapísaný ako spoluvlastník totožnej nehnuteľnosti v podiele 1/3 žalovaný, ktorý podiel mal nadobudnúť
na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod zn. I. XXXX/XX-XX/XX, pričom z dôvodu

duplicity vlastníctva por. č. X-XXXX/XX-XXX/XX bola hodnovernosť údaja katastra spochybnená. Za
spornú skutočnosť vymedzil súd otázku, komu svedčí vlastnícke právo k podielu 1/3 k predmetnej
nehnuteľnosti.
Súd mal dokazovaním za preukázané, že žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy č. 21 z 26.4.1996,
vklad ktorej bol povolený pod V 582/96, resp. jej právna predchodkyňa KALCIT, spol. s.r.o. nadobudla

od G. L., nar. XX.X.XXXX k spornej nehnuteľnosti, pôvodne z B. XXX/X N. dieliku K. XX o
výmere 2163 m2 vlastnícke právo v podiele 1/3. Vzhľadom na vtedajšiu právnu úpravu, podľa §
45 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného do 31.8.2009, keďže právna predchodkyňa žalobkyne
nebola vlastníkom všetkých dielov spolu tvoriacich určitú parcelu, nemohla byť zapísaná do katastra
nehnuteľností ako ich vlastník. Vlastníctvo jednotlivých dielov však bolo evidované v registri líniových
stavieb, do času pokiaľ sa uskutočnenia prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva ku všetkým dielom,

ktoré podľa geometrického plánu tvorili novú parcelu. Súd poukázal na to, že tieto skutočnosti vyplývajú
aj z odpovede Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Žalovaný nenadobudol predmetný podiel k
spornej nehnuteľnosti od dediča G. L. - M. L. kúpnou zmluvou z roku 2014, ktorej vklad bol povolený
pod zn. I. XXXX/XX-XX/XX, teda v čase, keď predávajúci už nedisponoval vlastníckym právom k tejto
nehnuteľnosti. Z predložených dôkazov - geometrických plánov č. 249-93-243, č. 243-363-085/89 a č.

10747494-141/2001, ako aj z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo 4.2.2020,
ktorým opravil údaje katastra v katastrálnom území H., uviedol súd, že vyplýva aj stotožnenie spornej
parcely - dielu K. XX s výmerou 2163 m2, z ktorého sa vytvorili dva samostatné diely - a to diel K. XX
o výmere 684 m2, vytvorený z parcely reg. E-KN č. 157 a diel č. XX o výmere 1523 m2, vytvorený
z parcely reg. E-KN č. 158/1, pričom predmetom kúpnej zmluvy č. 21, I. XXX/XX bol aj diel K. XX

s výmerou 2163 m2 podľa geometrického plánu č. 249-93-243, ktorý je podľa geometrického plánu
č. 141/2001 totožný s dielom č. XX a parcelou C-KN č. 461/50 - ostatná plocha o výmere 1508 m2,
zapísanom na LV č. XXX. Uvedené znamená, že v prípade obidvoch kúpnych zmlúv išlo o tú istú
parcelupôvodneevidovanúvregistriE,katastranehnuteľností,parc.č.158/1,ktorájeaktuálnezapísaná
na LV č. XXX ako parcela č. 461/50 – ostatná plocha o výmere 1508 m2. Súd uviedol, že námietka

žalovaného, že sporná parcela nie je dostatočne identifikovaná, a teda nie je jasné, o aký pozemok sa
jedná/ide, naviac ak na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, neobstojí. Za bezvýznamnú
mal súd aj námietku žalovaného, že z kúpnej zmluvy č. 21 nevyplýva, či bola alebo nebola zaplatená
kúpna cena, nakoľko táto skutočnosť nemá v tomto konaní žiaden význam. Podotkol, že ani žalovaný
v konaní nepredložil kúpnu zmluvu uzavretú s M. L. a nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny. Dodal, že

v danej veci nie je možné ani uvažovať o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným, ktorý podľa jeho
tvrdení nadobudol spornú nehnuteľnosť dobromyseľne. Pri vydržaní vlastníckeho práva je potrebné
splnenie kumulatívnych podmienok podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to musia byť dané
dobromyseľnosť a nepretržitosť držby po dobu 10 rokov. Podľa súdu, žalovaný aj keď nadobudol
vlastnícke právo od M. L. v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, nemohol byť dobromyseľný vzhľadom

na duplicitný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, kde v poznámke bolo uvedené, že
hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená. Naviac bola žaloba podaná na súde 1.3.2022, teda
počas plynutia 10 ročnej vydržacej doby. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti svedčí žalobcovi a preto žalobe vyhovel.
Rozhodol o trovách konania, a to podľa § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol

v samotnej podstate sporu, v duplicitnom vlastníctve nehnuteľností. Uviedol, že žalovaný vzniknutú
situáciu nezapríčinil, a teda nezadal príčinu na vznik sporu, ktorý vznikol nesprávnou evidenciou
katastra nehnuteľností, za ktorú žalovaný nemôže niesť zodpovednosť. Obranu žalovaného v konaní
nepovažoval ani za neprimeranú, nakoľko len tvrdil, že spornú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou
od dediča G. L. v dobrej viere. Dodal, že žalobkyňa v konaní netvrdila ani nevyvrátila tvrdenie

žalovaného, že mal záujem na mimosúdnej dohode. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že
by bolo nespravodlivé, ak by mal žalovaný znášať trovy konania sám. Poukázal, resp. odkázal v tejto
súvislosti na uznesenie Ústavného súdu III. ÚS187/04.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP.
Nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo vzťahu k základu veci, kedy predmetom sporu a jeho námietok bolo
samotné stotožnenie predmetu prevodu vlastníckeho práva právneho predchodcu strán sporu, ktoré
námietky súd označil za nerelevantné bez toho, aby sa ich obsahom zaoberal. Za sporné mal žalovanýnadobudnutie vlastníckeho práva nielen ním – jeho osobou, ale aj žalobkyňou, ktorá tvrdila, že konanie
o zavkladovaní/nadobudnutí vlastníckeho práva trvalo v podstate 20 rokov (1996 – 2016), v priebehu
ktorých bolo vyhotovených niekoľko geometrických plánov a nimi vytvorených niekoľko pozemkov

registra E-KN a C-KN, ktoré boli len administratívne prepisované správnym orgánom bez stotožnenia
pozemkov, ktoré sa ani nenachádzajú pod líniovou stavbou. Namietal vyhodnotenie jednotlivých
dôkazov najmä namietol vyjadrenie správneho orgánu, ktoré si súd osvojil. Označil rozhodnutie za
predčasné a arbitrárne a vydané bez vykonania dokazovania smerujúceho k stotožneniu spornej parcely
s predmetom Kúpnej zmluvy č. 21, na základe ktorej mala nadobudnúť vlastnícke právo k „dielom“

právna predchodkyňa žalobkyne, pričom sám súd konštatoval, že nehnuteľnosť vo vzťahu ku ktorej sa
žalobkyňa domáha negatívneho určenia vlastníckeho práva bola tvorená jedným dielom (diel K. XX
podľa geometrického plánu z roku 1993). Spochybnil, že nie je zrejmé, prečo nebolo vlastnícke právo
riadne a včas zapísané, keďže nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania nie je nehnuteľnosťou, na
ktorej by bola (dnes alebo v minulosti) líniová stavba alebo verejnoprospešné zariadenie a geometrickým
plánom z roku 1993 bola identifikovaná ako parc. č. 461/4. Poukážuc na zistenia súdu z kúpnej zmluvy

č. 21 z 26.4.1996, uvedené v odseku 12. odôvodnenia rozsudku, tvrdil žalovaný, že nehnuteľnosť –
pozemok tak ako bola označená v predmete kúpnej zmluvy v čl. I bod 1 písm. a/, takto označená parcela
bola identifikovaná dostatočne jasne a táto identifikácia je, resp. bola spôsobilá na zápis vlastníckeho
práva už v roku 1996. Spochybnil, prečo bola naďalej parcela vedená ako diel K. XX; sám uviedol,
že pravdepodobne malo prebiehať skupovanie ďalších pozemkov, čo však podľa neho nemení nič na

podstate, že vlastnícke právo mohlo a malo byť zapísané, aby sa predišlo ďalším nedorozumeniam.
Uviedol, že takto identifikovaná parcela č. 461/4 (poznámka odvolacieho súdu) ku ktorej odpredávaná
časť pozemku mala pripadnúť, ktorá parcela č. 461/4 bola vytvorená geometrickým plánom) sa v ďalšom
texte odôvodnenia a ani v správe správneho orgánu, z ktorej súd pri stotožnení predmetu sporu
vychádzal, neuvádza.

Namietol, pokiaľ súd v odseku 13. odôvodnenia rozsudku uviedol, že vklad vlastníckeho práva k parcele
č. 461/4 k dielu K. XX v podiele 1/3 v prospech KALCIT, s.r.o. bol povolený správnym orgánom pod
V582/96,žetotorozhodnutiepredloženéneboloapokiaľbysazapisovalatátoparcela,jejejidentifikácia
GPč.141/2001ešteviacsporná,keďžetentoGPuvádzanovédielyK.XXO.XX,ktoréidentifikujesEKN
časťami parciel č. 158/1 a 157 a nie 158/a, z ktorej je vytvorený diel K. XX (v roku 1993). (poznámka

odvolacieho súdu – povolenie vkladu vyznačené na kúpnej zmluve – viď č.l. 17).
Následne žalovaný spochybňoval v odseku 14. odôvodnenia rozsudku znenie, podľa ktorého správny
orgán „rozhodnutím zo 4.2.2020 rozhodol o oprave chyby v katastri, a to vo vzťahu k veľkosti podielu
1/3 v súlade s KZ č. 21 na základe rozhodnutia o povolení vkladu“, žalovaný opäť spochybnil, že nie je
zrejmé, kedy bolo rozhodnutie o povolení vkladu vydané a na základe akého postupu a teda nebolo mu

zrejmé, čo kataster opravil alebo čo zapísal, len že mal opraviť veľkosť podielu na základe usmernenia
ÚGK. Útržkovito citujúc z odôvodnenia odseku 14. rozhodnutia súdu závery týkajúce sa identifikácie
parciel na základe ZPMZ (záznam podrobného merania zmien) č. 290/e, žalovaný ďalej spochybnil, že
správny orgán len konštatoval, že Diel K. XX vytvorený GP z roku 1993 je tvorený nielen mpč. XXX/X,
O. O. XXX, ktorá okolnosť sa nikde inde, okrem vyjadrenia správneho orgánu neuvádza a nebolo mu

zrejmé, v akom vzťahu je k spornej nehnuteľnosti a už vôbec nemal za zrejmé z akého GP mal byť tento
podklad zachytený, pretože z odôvodnenia rozhodnutia to nie je zrejmé, či sa jedná o GP z roku 1993
alebo 2001, prípadne iný, a prečo bol vypracovaný keď už v GP z roku 1993 bolo zrejmé o akú parcelu
sa jedná (461/4). Poukázal na to, že súd ďalej konštatuje existenciu dielov K. XX o výmere 484 m2 č. XX
ovýmere1523m2,ktorémalibyťvytvorenézE-KNparcielč.157a158/1,ktorévžiadnomgeometrickom

pláne ani v zmluve konštatované nie sú. Ďalej súd uvádza, že Diel K. XX o výmere 2163 m2 je totožný
s dielom K. XX podľa GP č. 141/2001 a s parcelou CKN parc. č. 461/50 – ostatná plocha o výmere 1508
m2 a taktiež totožný s dielom K. XX podľa GP č. 141/2001 s parc. č. 461/49 o výmere 707 m2 – ostatná
plocha, ktoré však tvrdil žalobca, že nie sú stotožňované s parc. č. 461/4 s GP z roku 1993. Namietal,
že sa súd žiadnym spôsobom nevyporiadal s existenciou novovytvorenej parcely č. 461/4, ktorá mala

zodpovedať odpredávanej časti podľa kúpnej zmluvy č. 21, rovnako sa nevyporiadal a neuvádza dôvody,
pre ktoré sa stotožnil s vyjadrením správneho orgánu, ktorý nevysvetľuje opodstatnenosť vyhotovenia
GP z roku 2001, rovnako žiadnym spôsobom nevysvetľuje a nezaoberá sa novým GP z roku 2011
a nestotožňuje sporné nehnuteľnosti a ani ich výmery. Navyše, dodal, že podľa mapového portálu ZBGIS
na spornej nehnuteľnosti nie je evidovaná a nebola evidovaná líniová stavba alebo verejnoprospešná

stavba tak, aby sa jej týkali zmeny v zapisovaní dielov platné do roku 2009.
Poukázal na obsah žaloby, podľa ktorej mal žalobkyni jej právny predchodca G. L. odpredať diely
na jednotlivých parcelách, ktoré vlastnil, zároveň však s tým, že čiastočne odkúpené „diely“ boli
majetkoprávne usporiadané geometrickými plánmi z 23.10.1989 a zo 7.11.1993. Žalovanému nebolozrejmé, aký vzťah má k už majetkovo vyporiadaným pozemkom, ktoré boli označené o.i. ako parc.
č. 461/4, vytvorenie geometrického plánu č. 141/2001. Namietal, že na základe prevodu vlastníckeho
práva pôvodným vlastníkom G. L. kúpnou zmluvou č. 21, bol zapísaný ako podielový spoluvlastník

nehnuteľností, ktoré boli riadne a dostatočne identifikované, a teda vlastnícke právo mohlo byť zapísané
na základe návrhu na vklad tak ako boli v tom čase riadne zapisované kúpne zmluvy a ako vyplýva táto
požiadavka na zápis vlastníckeho práva aj z podaného návrhu na vklad evidovaného pod V-586/1996,
pričom opätovne žalovaný namietal, že rozhodnutie o povolení vkladu nebolo predložené a keďže
konanie o povolení vkladu v podstate trvalo od podania návrhu v roku 1996 do rozhodnutia v roku 2016

(2020) mal za zrejmé, že medzitým došlo k zmene predmetu vlastníckeho práva tak v časti týkajúcej sa
formálneho označenia a v dôsledku GP č. 141/2001, aj výmery.
Žalovaný tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v roku 2014 a o svojom
vlastníckom práve nepochybuje. Nadobúdal nehnuteľnosti en bloc tak ako ich jeho právny predchodca
vlastnil. H. G. L. (M. L.) nehnuteľnosti zdedil v dedičskom konaní po svojom otcovi a nemal vedomosť
o tom, že by ich jeho otec kedykoľvek v minulosti predal alebo inak scudzil. Dedičské konanie prebehlo

bez akýchkoľvek problémov a katastrálny orgán na základe dedičského rozhodnutia zapísal vlastnícke
právo oprávnenému dedičovi, ktorý ďalej realizoval svoje vlastnícke právo a s nehnuteľnosťami, resp.
podielmi na nich nakladal.
Trvalnatom,ženadobudolnehnuteľnostivdobrejviere,nemalžiadnupochybnosťotom,žepredávajúci,
syn G. L. by nebol ich vlastníkom; na dotknutých LV neboli zapísané žiadne obmedzujúce poznámky

a rovnako jeho vlastnícke právo bolo riadne zavkladované a rovnako tak aj právne úkony, ktorými on
– žalovaný ďalej vlastnícke právo k niektorým spoluvlastníckym podielom prevádzal. Poukázal na to,
že predmetom zmluvy, ktorú uzavrel s dedičom G. L., bola aj parcela č. 164/1 o výmere 5287 m2 –
orná pôda, ktorá bola na základe rozhodnutia katastra v r. 2014 vypustená z predmetu prevodu, pretože
nebola v celom rozsahu vlastníctvom prevodcu. Žiadnej inej parcely sa rozhodnutie katastra netýkalo

a teda ani správa katastra nevytýkala prevod vlastníckeho práva, ktorý je podľa vyjadrenia žalobcu
sporný.
Uviedol,žepredmetomzmluvyktorúuzavrelsdedičomG.L.bolajprevodvlastníckehoprávakpozemku
registra EKN parc. č. 158/1. Vo vzťahu k tejto parcele správny orgán uviedol, že tvorila aj časť dielu
K. XX, ktorý mal výmeru 2631 m2 a vo vzťahu ku ktorej už v roku 2001 (14 rokov pred kúpou) malo

byť zrejmé, že časť nehnuteľností je odčlenená. Z dielu K. XX, uvádza žalovaný, ktorý bol vytvorený
geometrickým plánom z roku 1993, mali byť v roku 2001 vytvorené dva diely K. XX O. XX, ktoré mali
byť vytvorené z časti EKN parciel parc. č. 158/1 a 157. Namietal, že toto tvrdenie však nekorešponduje
s obsahom Kúpnej zmluvy č. 21, kde sa odkupovala časť parcely 158/a a podiel G. L. na diele K. XX
o výmere 2163 m2 bol 721 m2. V čase ďalšieho prevodu na manželku žalovaného už mala parcela KN

č. 158 nižšiu výmeru a to bez toho, aby kataster akokoľvek oznamoval vlastníkom zmeny vykonávané
na jednotlivých listoch vlastníctva. Kataster odpísal časť parcely č. 158/1 o výmere 1508 m2 na iný list
vlastníctva a to práve sporný zápis na LV č. XXX k.ú. H., t.j. presne tá časť, o ktorú sa „zmenšila“ výmera
pôvodne nadobudnutej parcely. Na tomto LV je vedená s poznámkou podľa § 39 katastrálneho zákona,
pričom zvyšok parcely, ktorý bol ešte v roku 2018 prevedený na manželku žalovaného, týmto zápisom

(poznámka o duplicite vlastníctva) netrpel a vlastnícke právo k parc. č. 158/1 v tom čase o výmere 44346
m2 bolo riadne prevedené bez obmedzení. Vlastníctvo nebolo ani len formálne sporné, takže tvrdil, že
tvrdenia žalobcu neobstoja.
Potvrdil, že v minulosti komunikoval so žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom a mal snahu vyriešiť
vec mimosúdne. Uviedol, že rovnako tak jeho vlastnícke právo, ale aj vlastnícke právo žalobcu je vedené

s poznámkou podľa § 39 Katastrálneho zákona a teda nie je zrejmé, či došlo k naplneniu obsahu
Kúpnej zmluvy č. 21 a či nedošlo k zápisom vlastníckeho práva na základe právnych skutočností, pre
ktorého nemohlo byť vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu ani zapísané. Pokiaľ súd uviedol,
že ani žalovaný nepredložil kúpnu zmluvu a potvrdenie o úhrade kúpnej ceny (v bode 21. odôvodnenia
rozsudku), uviedol žalovaný, že táto okolnosť nebola v konaní sporná a ani ju žalobkyňa nenamietala.

Namietol, že kúpna zmluva č. 21 z 26.4.1996 a k nej predložené GP nepreukazujú, že ide o totožnú
parcelu ako je uvedená v petite podanej žaloby a zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva zameranie
nehnuteľností ako je uvedené v podanej žalobe.
Mal za to, že sa súd nekriticky stotožnil so správou správneho orgánu opisujúcou existenciu kúpnych
zmlúv a vyhotovovaných geometrickým plánov bez širších súvislostí, bez racionálneho odôvodnenia,

bez vzťahu ZPMZ E290 ku GP č. 141/2001 a vzťah GP z roku 1993 ku GP z roku 2001 a 2011 a ako
sa to dotýkalo samotného predmetu prevodu vlastníckeho práva.
Uzavrel,ževzhľadomnažalobnétvrdeniajezrejmé,žechybysadopustilsprávnyorgán,ktorývpriebehu
20 rokov v podstate nesprávnym spôsobom zapisoval vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,opravoval svoje skoršie rozhodnutia a zasahoval neoprávnene do vlastníckeho práva žalovaného,
pričom súd v konečnom dôsledku založil svoje rozhodnutie len a jedine na vyjadrení správneho orgánu,
ktorý svojou činnosťou spôsobil vznik tohto stavu a zároveň na správe, ktorá nevysvetľuje vzťah

predmetu prevodu Kúpnej zmluvy č. 21 označeného ako parc. č. 461/4 o výmere 721, kde sa mala dať
zapísať Kúpna zmluva č. 21 z GP z roku 1993 a k parcele CKN 461/50. Dôvodil, že správny orgán je
orgánom evidenčným a nie je v jeho kompetencii stotožňovať nehnuteľnosti podľa geometrického plánu,
toto je predmetom znaleckého dokazovania, ktoré žalobca nenavrhol.
Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného poznamenala, že odôvodnenie podaného odvolania
spočíva najmä v prejavení nespokojnosti žalovaného s činnosťou správneho orgánu – katastra
nehnuteľností, a to akým spôsobom dochádzalo k zápisu vlastníckych práv k spornej nehnuteľnosti.
Preskúmavaniezákonnostirozhodnutísprávnehoorgánuvšaknepatrídoprávomocivšeobecnéhosúdu.

Žalovaný síce formálne uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/
CSP, avšak neidentifikuje v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) naplnenie uplatnených
odvolacích dôvodov spočíva. Citovala v tej súvislosti z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17Co/143/2016 z 30.5.2017, a toho istého súdu sp. zn. 17Co/109/2017 z 23.1.2018 a navrhla, aby
odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. d/ CSP odmietol.

V súvislosti s dôvodením žalovaného, že konanie o zavkladovaní trvalo 20 rokov, namietla žalobkyňa,
že rozhodnutie o povolení vkladu bolo vydané už v roku 1996 (V 582/96). Uviedla, že ona ani jej
právny predchodca nemohli ovplyvniť právnu úpravu spôsobu evidovania vlastníckych práv pozemkov
na katastri nehnuteľností, ale museli akceptovať tak ako aj ďalšie súkromnoprávne subjekty platnú
právnu úpravu určujúcu resp. stanovujúcu určitý spôsob evidovania pozemkov v katastri nehnuteľností.

Trvala však na tom, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku nadobudla práve na základe
povolenia vkladu, a to v zmysle príslušnej právnej úpravy. Následne explicitne citujúc znenie § 4,
§ 5, § 8, § 31, § 45 Katastrálneho zákona, v znení platnom v čase od 1.10.1994 do 19.6.1997,
ako aj § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení z toho istého obdobia, za podstatnú právnu
skutočnosť v rámci nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku označila povolenie

vkladu katastra nehnuteľností pod sp. zn. V 582/1996. Ostatné úkony katastra – spôsob vedenia
evidencie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku nemajú vplyv na existenciu tejto právnej
skutočnosti, t.z. na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou. Práve v dôsledku týchto ostatných
úkonov katastrálneho orgánu a jeho nedôsledností v evidencii vlastníckych práv k danému pozemku
a v dôsledku plynutia času došlo k tomu, že pôvodný predávajúci G. L. bol stále nesprávne evidovaný

ako vlastník daného pozemku, a teda v dedičskom konaní po jeho smrti sa vychádzalo z nesprávnej
evidencie vedenej katastrom nehnuteľností a predmetný pozemok na tom základe dedením nadobudol
syn G. L. – M. L.. M. L. však na základe už uvedených dôvodov nikdy nemohol nadobudnúť
vlastníctvo k sporným pozemkom, keďže poručiteľ k danému pozemku ku dňu smrti vlastníckym právom
nedisponoval. Žalovaný teda nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku na

základe kúpnej zmluvy od predávajúceho - nevlastníka, ktorý nemohol platne previesť viac práv ako
sám má. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Veľkého senátu NS SR R 56/2021 v zmysle ktorého
„I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má,

nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne
neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti. ...“
Vymedzila, že v konaní bolo sporné totožné vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícky podiel k pozemku
C-KN 461/50 o výmere 1508 m2, ktoré nadobudla ona – žalobkyňa a žalovaný určitým právnym
titulom. V konaní bolo predmetom dokazovania a následného posúdenia súdom prvej inštancie to, komu

vlastnícke právo na základe konkrétneho právneho titulu prináleží a odstránenie nežiaduceho právneho
stavu, kedy je evidované k totožnému pozemku viacero vlastníkov, resp. k totožnému spoluvlastníckemu
dielu sú evidovaní na LV viacerí vlastníci (tak žalobkyňa ako i žalovaný). Stotožnila sa s názorom
súdu prvej inštancie, podľa ktorého ona - žalobkyňa nadobudla od totožného právneho predchodcu
(G. L.) vlastnícke právo na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy k predmetnému pozemku, a preto

žalovaný nemohol nadobudnúť od totožného právneho predchodcu (M. L., syna G. L.) vlastnícke
právo k totožnému pozemku, keďže právny predchodca žalovaného – M. L. týmto právnym titulom
nikdy nedisponoval, nakoľko jeho otec G. L. svoje vlastnícke právo previedol počas svojho života na
právnu predchodkyňu žalobkyne. Poukázala na to, žalovaný tieto podstatné právne skutočnosti, že sajednalo o totožný pozemok v konaní nerozporoval a ani nepredložil akýkoľvek dôkaz, že by jeho právny
predchodca M. L. mal nadobudnúť iný pozemok v rámci dedičského konania a tento pozemok nebol
scudzený počas života jeho právneho predchodcu – G. L..

V súvislosti s námietkami žalovaného voči vyhotoveným geometrickým plánom z rokov 1993 a 2001, na
základe ktorých došlo k vzniku nových parciel, a to aj parcely C-KN 461/50, ku ktorej žalovaný uviedol,
že: „v roku 2014 nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a o svojom vlastníckom práve
nepochybuje“, sa žalobkyňa vyjadrila, že ak žalovaný namieta správnosť vyhotovených geometrických
plánov, na základe ktorých bola vytvorená parcela C-KN 461/50 o výmere 1508 m2, zároveň namieta aj

existenciu svojho vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu k danej novovytvorenej
parcele geometrickým plánom (pričom svoje vlastníctvo, tvrdí, že nespochybňuje). Citovala § 67 ako aj
§ 18 Katastrálneho zákona vymedzujúceho pôsobnosť okresného úradu na úseku katastra, ktorý podľa
§ 18 ods. 1 písm. e/ kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať
do katastra a overuje geometrické plány a § 18 ods. 1 písm. j/, overuje kópie alebo rovnopisy verejných
listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať zápis v katastri, ako aj kópie geometrických

plánov pre potreby správy aktualizácie katastra v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom.
Za absurdné mala žalobkyňa námietky žalovaného o údajnom nepredložení rozhodnutia o povolení
vkladu, ktoré podľa nej je nesporné z predložených listov vlastníctva a ďalších dôkazov. Namietla
však, že práve žalovaný ani nepredložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej odôvodňuje svoje vlastnícke
právo a ani rozhodnutie o povolení vkladu, ktorým bola jeho kúpna zmluva zavkladovaná. Mala za

to, že žalovaný teda vôbec nepreukázal ani len existenciu v tomto súdnom konaní svojho zapísaného
vlastníckeho práva na LV. Považovala za absurdné, aby ona - žalobkyňa preukazovala a niesla dôkazné
bremeno nad rámec zásad stanovených CSP, a to existenciu správnosti vyhotovených geometrických
plánov, na základe ktorých vznikli nové parcely, pričom žalovaný popieraním týchto dôkazov popiera de
facto aj svoje vlastnícke práva k danej parcele a popiera aj platnosť uzavretej kúpnej zmluvy so svojím

právnym predchodcom, keďže nemohla byť platne uzavretá kúpna zmluva na nesprávne vytvorenú/
označenú parcelu s nesprávnou výmerou. Žalovaný navyše ani netvrdil iný spôsob a ani nepreukázal,
akým spôsobom bola zameraná a vytvorená parcela, ktorej sa cíti byť vlastníkom, pričom nepreukázal
ani akým konkrétnym spôsobom bolo zistené a vpísané do katastra nehnuteľností práve spoluvlastnícky
podiel jeho právneho predchodcu.

Žalobkyňa mala za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právne skutočnosti týkajúce sa
zamerania a vymedzenia sporného pozemku boli totožné a na základe totožných právnych skutočností
došlo k zapísaniu vlastníckych práv žalobkyne a žalovaného. Zároveň je zrejmé, že správny orgán
pochybil pri zapisovaní vlastníckych práv konkrétnych osôb - vlastníkov nehnuteľností v katastrálnom
operáte, v dôsledku čoho došlo k vzniku duplicitného vlastníctva, a to len v časti spoluvlastníckeho

podielu v rozsahu 1/3. Ak žalovaný namieta nesprávnosť zamerania konkrétnej parcely, resp. jej
identifikáciu, táto skutočnosť nie je predmetom tohto konania a žalovaný môže využiť iné zákonné
inštitúty, ak sa domnieva, že došlo k nesprávnemu rozhodnutiu správneho orgánu (napr. konanie
o oprave chýb).
Uzavrela, že keď nebolo možné dosiahnuť mimosúdne dohodu medzi žalobkyňou a žalovaným,,

žalobkyňa sa podanou žalobou obrátila na súd, aby rozhodol o právnej otázke vyplývajúcej z duplicity
vlastníctva zapísanej na LV. Spornou otázkou v konaní bolo, aby súd určil, komu prináleží duplicitne
zapísané vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícky podiel k predmetnej parcele. Žalobkyňa mala za to, že
súd ňou uplatnenú argumentáciu a predložené dôkazy správne vyhodnotil v odseku 19. napadnutého
rozhodnutia a v odseku 20. správne vymedzil sporné a nesporné skutočnosti. Za správne mala

žalobkyňa odôvodnenie v odseku 21. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Za správny mala
záver súdu, podľa ktorého v prípade oboch kúpnych zmlúv sa jednalo/išlo o tú istú parcelu pôvodne
evidovanú v E-KN č. 158/1, ktorá je aktuálne zapísaná na LV č. XXX ako parc. č. 461/50 - ostatná
plocha s výmerou 1508 m2. Za nedôvodnú preto mala námietku žalovaného, že sporná parcela nie je
dostatočne identifikovaná, a preto nie je jasné, o aký pozemok sa jedná, naviac, keď na podporu svojich

tvrdení nepredložil žalovaný žiadne dôkazy. Bezvýznamná je aj námietka žalovaného, že z kúpnej
zmluvy č. 21 nevyplýva, či bola alebo nebola zaplatená kúpna cena, nakoľko táto skutočnosť nemá
v tomto konaní žiaden význam. Taktiež súhlasila s tým, že v danom prípade nie je možné ani uvažovať
o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným, a to najmä z dôvodu, že žaloba bola podaná na súd 1.3.2022
počas plynutia 10-ročnej vydržacej doby.

Podľa žalobkyne, predmetná parcela bola identifikovaná správnym orgánom - katastrom nehnuteľností
v zmysle platných predpisov - podľa platného zákona o katastri nehnuteľností. Žalovaný žiadnym
spôsobom nespochybňoval správnosť identifikácie parciel v katastrálnom konaní, a teda je potrebné
mať za to, že správny orgán postupoval pri identifikácii parciel správne. Mala za to, že ak žalovanýmienil uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní, mal produkovať relevantné dôkazy, avšak ak by
spochybnil správnosť novovzniknutých parciel, súčasne by tým spochybnil aj svoje vlastnícke právo
(spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti) a musel by následne preukázať aj svoj právny titul

nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to či v čase smrti poručiteľa G. L. disponoval aj
ďalším vlastníckym právom k danému pozemku, ktoré za svojho života nepreviedol na tretiu osobu. Mal
za to, že súd správne právne posúdil vec, ak uviedol, že išlo o tú istú parcelu, resp. spoluvlastnícky
podiel k nej, pričom ostatné žalovaným namietané skutočnosti (zaplatenie kúpnej ceny a pod.) nemajú
právnu relevanciu v tomto spore. Navyše žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že sa malo jednať o inú

parcelu, pričom sám uviedol, že k pochybeniu došlo v rámci katastra nehnuteľností, a to len v rámci
evidovania vlastníkov nehnuteľnosti k spornému spoluvlastníckemu podielu. Z uvedených dôvodov mala
žalobkyňa tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní za vnútorne rozporné, keďže na jednej strane tvrdí,
že geometrické plány sú nesprávne, pričom neprodukuje žiadne relevantné dôkazné prostriedky na
preukázanie svojich tvrdení a na strane druhej nepopiera skutočnosť, že išlo o totožný spoluvlastnícky
podiel, ktorý bol predmetom prevodu oboch kúpnych zmlúv, kedy na tej istej strane predávajúceho

bol najskôr G. L. a následne M. L., a zároveň aj sám uvádza, že túto situáciu duplicitného vlastníctva
spôsobil práve kataster nehnuteľností svojím nesprávnym úradným postupom, čím potvrdzuje nespornú
skutočnosť, že v danom prípade išlo o totožné vlastnícke právo G. L. a jeho právneho nástupcu M. L..
Pokiaľ žalovaný namietal, že správny orgán - kataster nehnuteľností je len evidenčným orgánom,
argumentovala, že to tak nie je, kataster nehnuteľností nie je len evidenčným orgánom, ale na

základe rozhodnutia o povolení vkladu vzniká vlastnícke právo. Zároveň žalobkyňa tvrdenia žalovaného
ohľadom potrebného znaleckého dokazovania na identifikáciu parciel, ktoré žalovaný v rámci svojej
procesnejaktivityaninenavrhol,atvrdeniaonekompetentnostisprávnehoorgánu-katastraidentifikovať
a vykonávať zmeny v katastrálnom operáte označila za hrubo rozporné s príslušnými ustanoveniami
Katastrálneho zákona, následne citujúc § 69 ods. 2 a 3 Katastrálneho zákona.

Napokonoznačilarozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahuzavecnesprávnyariadneodôvodnený
a navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uplatnila si náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a mal za to, že žalobkyňa vo svojom

vyjadrení uviedla tvrdenia, ktoré boli uvedené už v podanej žalobe a vo vzťahu ku ktorým sa žalovaný
vyjadril na pojednávaní, ako aj v písomných vyjadreniach.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

6. Žalobkyňa v odvolacej duplike taktiež zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách

s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a riadne odôvodnený. Mala za
to, že žalovaného odvolanie sa týka skôr prejavenia jeho nespokojnosti s výkonom činností správneho
orgánu, čo v predmetnom konaní konajúci súd nie je oprávnený riešiť a posudzovať pre nedostatok
svojej právomoci na to.
Zotrvala na návrhu, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov

odvolacieho konania.

7. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli dané.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovaným

ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365
CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods.

1 CSP).

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený 14. augusta 2025 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského
súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli
a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 8.8.2025.

10. Žalovaný odôvodnil odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesnéhoútoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP)

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Odvolacím prieskumom nebola zistená, resp.

preukázanáaninedostatočnosťdoterazzistenéhoskutkovéhostavu zdôvoduprípustnostijehoďalšieho
dotvárania novotami. Z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvej inštancie správny
právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli ex offo prieskumom odvolacieho súdu (§
380 ods. 2 CSP) zistené ani žiadne vady, resp. nedostatky týkajúce sa procesných podmienok.

13. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,

s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia,
nenechal pritom priestor pre vznik pochybností, prečo žalobe vyhovel a určil, že žalovaný nie je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľnosti. Správne sa vyporiadal s konkurenciou

vlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného k tej istej nehnuteľnosti (podľa zápisov v katastri
nehnuteľnosti), pri rozhodovaní o ktorej, uplatniac právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť
na iného viac práv, ako sám má, zohľadnil, že nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkyňou (od
predávajúceho G. L. ako vlastníka) na základe povolenia vkladu dňa 16.6.1996 pod V 582/96, nemohla
byť tá istá nehnuteľnosť (ktorá bola predaná) predmetom prejednania dedičstva po poručiteľovi G. L.

a nemohol ju v dedičskom konaní platne nadobudnúť dedič M. L. a teda nevlastník M. L. nemohol spornú
nehnuteľnosť ani platne previesť kúpnou zmluvou (2014) na žalovaného.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu
sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd

preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie
uviedol.

15. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti
dôvodovnapadnutéhorozsudkuniejespôsobiléničzmeniťanipodanéodvolanie.Odvolacísúdreagujúc

naodvolacienámietkyžalovaného anazdôrazneniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozsudkudopĺňa:

16. Podľa § 45 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon v znení platnom v rozhodnom období
(do 31.8.2009), zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 41 k dielom sa nevykoná, ak
sa neuskutoční prevod alebo prechod vlastníckeho práva k všetkým dielom, ktoré utvoria podľa

geometrického plánu novú parcelu (odsek 1). Katastrálny úrad do prevodu alebo prechodu vlastníckeho
práva k všetkým dielom nezaradí verejné listiny ani iné listiny do zbierky listín katastrálneho operátu, ale
ich vedie v osobitnej evidencii katastrálneho operátu (odsek 2). Postup podľa odseku 2 sa vzťahuje
na zápis prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je postavená líniová stavba
alebo iná verejnoprospešná stavba (odsek 3).

17. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, práva k
nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú
hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.

18. Citovaná právna úprava bola platná a účinná v čase uzavretia Kúpnej zmluvy č. 21 zo dňa
26.4.1996, G. G. L. O. C. P. H. G. H., I. O. D. M., H. ako kupujúcemu, právnemu predchodcovi
žalobkyne, v čl. I ods. 1. zmluvy o.i. pod písm. a/ a písm.b/ určené a geometrickým plánom č.
249-93-243 zo 7.11.1993 vymedzené časti pozemkov v kat. úz. H., ktorých bol vlastníkom. Podľa čl.
VI ods. 1. písm. a/ a písm. b/ zmluvy, mal byť na jej základe prevedený vklad vlastníctva k parcele

č. 461/4 vytvorenej geometrickým plánom č. 249-93-243 zo 7.11.1993 z dielikov č. XX O. K. XX.
Vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy bol povolený 16.6.1996 pod č. V 582/96
rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra Rožňava, ktorá skutočnosť je zrejmá
z vyznačenia tohto rozhodnutia o povolení vkladu na samotnej zmluve. Odvolací súd preto zároveňna margo odvolacej námietky odvolateľa dodáva, že je neopodstatnená odvolacie námietka odvolateľa,
že v konaní nebolo preukázané, resp. predložené rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva
V 582/96. Rozhodnutie katastra je vyznačené na písomnom vyhotovení predmetne Kúpnej zmluvy č. 21.

19. Z vyjadrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako ústredného orgánu
štátnejsprávynaúsekukatastra,listomz21.9.2017,ktorédokonaniapredložilažalobkyňa vyplynulo,že
vnadväznostina§45ods.1Katastrálnehozákona platnéhodo31.8.2009orgánykatastranehnuteľnosti
nevykonávali zápisy listín preukazujúcich prevod vlastníckeho práva k dielom parciel do katastrálneho

operátu (súbor geodetických informácií, súbor popisných informácií) ani tieto listiny neukladali do
zbierky listín, ale do 31.8.2009 ich viedli v osobitnej evidencii zmlúv, verejných listín alebo iných listín,
potvrdzujúcich alebo osvedčujúcich práva k časti pozemku vytvorenej geometrickým plánom, na ktorej
je postavená líniová stavba alebo iná verejnoprospešná stavba, a to kým sa neuskutočnil prevod alebo
prechod vlastníckeho práva ku všetkým dielom, ktoré podľa geometrického plánu tvorili novú parcelu.
T.z., že až po usporiadaní vlastníckych práv k celému pozemku sa na tieto pozemky začal vzťahovať

všeobecný režim zápisov práv k nehnuteľnostiam.
Ustanovenia katastrálneho zákona upravujúce osobitnú evidenciu verejných alebo iných listín, ktoré
potvrdzujú alebo osvedčujú práva k časti pozemku vytvoreného geometrickým plánom, na ktorom je
postavená líniová alebo iná verejnoprospešná stavba boli zrušené až novelou katastrálneho zákona č.
304/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2009.

V súlade s čl. III Usmernenia č. USM-ÚGKK H./XXXX zo dňa 24.3.2015 na zápis listín zaevidovaných v
osobitnej evidencií listín a v registroch katastrálnych konaní osvedčujúcich alebo potvrdzujúcich právo k
časti pozemku označovanom ako „diel“, v prípade neusporiadania vlastníckych práv k celému pozemku,
zápis listín na základe rozhodnutí o povolení vkladu sa vykonal až na základe geometrického plánu,
ktorý bol technickým podkladom k zmluve a verejnej listine, podľa ktorého príslušný katastrálny odbor

vyhotovil nový záznam podrobného merania zmien (ZPMZ) a výkaz výmer, kde z pôvodných právnych
dielov parciel (dielov parciel podľa zmluvy) vytvoril samostatné parcely nového stavu registra „E“ alebo
registra „C“, v závislosti od toho z akej parcely bol vytvorený diel v právnom stave geometrického plánu.
Po úradnom overení záznamu podrobného merania zmien a výkazu výmer sa vyhotovilo zrovnávacie
zostavenie dielu parcely podľa zmluvy a parcely nového stavu, ktoré sa následne stalo podkladom na

zápis zmluvy do KN.
Uvedené skutočnosti vyplývajúce z vyjadrenia ÚGKK SR uviedol súd prvej inštancie v odseku 15.
odôvodnenia rozsudku.

20. Žalovaný/odvolateľ vyššieuvedenej, v rozhodnom období platnej právnej úprave, evidentne

nevenovalžiadnupozornosť,resp.jucelkomvedomeprehliadol,keďžekžalobnýmtvrdeniamžalobkyne
a jej žalobnej argumentácii založenej na existencii takej právnej úpravy nedal v priebehu konania žiadne
relevantné vyjadrenie, ale len trval na tom, že „nedošlo k usporiadaniu vlastníckych práv v čase od r.
1996 do r. 2014, kedy on nadobudol nehnuteľnosť od dediča G. L., M. L., a to nadobudol nehnuteľnosti
en bloc tak ako ich jeho právny predchodca vlastnil. ... Dedičské konanie prebehlo bez akýchkoľvek

problémov a v tom čase správa katastra na základe dedičského rozhodnutia zapísala vlastnícke
právo oprávnenému dedičovi, ktorý ďalej realizoval svoje vlastnícke právo a s nehnuteľnosťami, resp.
podielmi na nich nakladal v zmysle zákona.“ Trval na to, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti, že
túto nadobudol od vlastníka, že Kúpna zmluva č. 21 z 26.4.1996 a GP nepreukazujú, že sa jedná
o totožné parcely s tými, ktoré uviedla/označila žalobkyňa v žalobnom petite a že zo žiadneho listinného

dôkazného prostriedku nevyplýva zameranie nehnuteľností tak ako sú uvedené v podanej žalobe.

21. Odvolací súd je nútený konštatovať, že napriek súdom prvej inštancie na pojednávaní
prezentovanému právnemu názoru na posudzovanú vec, čo je zrejmé z obsahu písomne vyhotovenej
zápisnice z pojednávania z 15.3.2024 a zvukového záznamu z pojednávania, kedy súd prvej inštancie

konštatoval, že zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva tak nadobúdací titul právneho
predchodcu žalobkyne, ktorým je Kúpna zmluva č. 21 z 26.4.1996, ktorej vklad bol povolený pod
V582/1996, ako i stotožnenie spornej parcely, a s poukazom na to uzavrel, že žalovaný nemohol platne
nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy v r. 2014 nehnuteľnosti od nevlastníka, keďže právny nástupca
G. L., M. L., od ktorého mal žalovaný nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva, ich vlastníkom

(napriek zápisu v katastri nehnuteľnosti) nebol, pretože ich jeho otec – poručiteľ ešte za svojho života
platnepreviedolkúpnouzmluvouna právnehopredchodcužalobkyne,žalovaný(napreukázaniesvojich
tvrdení) vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania nenavrhol.22.Pokiaľžalovaný/odvolateľ dôvodilvodvolanínesprávnymiskutkovýmzisteniamisúduprvejinštancie
ku ktorým súd dospel, namietajúc nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, a to najmä namietal
vyjadrenie správneho orgánu, ktoré si súd osvojil, je odvolací súd nútený konštatovať, že z odvolania

ani nie je zrejmé, či namieta vyjadrenie ÚGKK SR, v ktorom tento ústredný orgán štátnej správy na
úseku katastra len vo všeobecnosti (bez akýchkoľvek konkrétností) poukázal na právnu úpravu platnú
v rozhodnom období (v čase uzavretia Kúpnej zmluvy č. 21 a povolenia vkladu vlastníckeho práva
na jej základe) alebo namieta voči konkrétnym skutočnostiam/záverom vyplývajúcim z odôvodnenia
rozhodnutia OÚ Rožňava zo 4.2.2020 č. OU-RV-KOI-2020/X2-Le, ktoré súd prevzal, resp. si osvojil

a dospel na ich základe k záveru o totožnosti predmetu Kúpnej zmluvy č. 21 a sporných pozemkov
tak ako boli označené v žalobnom petite.
Odvolací súd v tej súvislosti dáva do pozornosti, ako už uviedol vyššie, že žalovaný sa k podstate
žalobnej argumentácie žalobkyne, k platnej právnej úprave v čase uzavretia kúpnej zmluvy č. 21 vôbec
nevyjadril, obišiel, resp. odignoroval podstatu sporu, a to že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa
nadobúdanazákladerozhodnutiaopovolenívkladuvlastníckehopráva,pričomvdanejveci rozhodnutie

Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Rožňava o povolení vkladu vlastníckeho práva
bolo vyznačené priamo na vyhotovení Kúpnej zmluvy č. 21 ako povolenie vkladu V582/1996 dňa
16.6.1996; predmetné parcely nadobudnuté do vlastníctva právneho predchodcu žalobkyne (Kalcit
s.r.o.) neboli následne zapísané na listoch vlastníctva, pretože na taký zápis neboli splnené v tom čase
platné zákonné podmienky. Táto skutočnosť, evidenčný charakter zápisu na LV, však nemala vplyv na

existenciu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkyne.

23. Neopodstatnená je aj námietka odvolateľa, že v danom prípade nešlo o líniovú stavbu a teda nebolo
namieste postupovať podľa právnej úpravy § 45 v tom čase platného Katastrálneho zákona. Žalovaný
nič také v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, takúto námietku, resp. procesnú obranu vôbec

neuplatnil, hoci mu v tom nič nebránilo, neuskutočnilo sa v tomto smere žiadne dokazovanie a teda ide
o novotu v odvolacom konaní, ktorá však podľa § 366 CSP nie je prípustná.

24. Neobstojí ani námietka odvolateľa zastávajúceho názor, že si súd prvej inštancie celkom nekriticky
osvojil správu správneho orgánu opisujúcu existenciu kúpnych zmlúv a vyhotovovaných geometrických

plánov bez širších súvislostí, bez racionálneho zdôvodnenia, bez vzťahu k ZPMZ E290 ku GP č.
141/2001 a GP z r. 1993 k u GP z rokov 2001 a 2011 a ako sa to dotýkalo samotného prevodu
vlastníckeho práva.
Odvolací súd sa domnieva, že ide o žalobkyňou predložené rozhodnutie Okresného úradu Rožňava,
katastrálny odbor zo 4.2.2020, sp. zn. OU-RV-KO1-2020/X2-Le, ktorým došlo k oprave údajov katastra

v katastrálnom operáte – na LV č. XXX pre kat. úz. H.. Je nesporné, že nešlo opravy na LV č. XXX
pre kat. úz. H. na ktorom sú evidované duplicitne vlastnícke právo žalobkyne a žalovaného k totožnej
nehnuteľnosti (parc. C-KN č. 461/50 pod B1 v prospech žalovaného a pod B4 v prospech žalobkyne),
negatívne určenie vlastníckeho práva ku ktorej nehnuteľnosti je predmetom tohto konania avšak
z odôvodnenia je zrejmé, že správny orgán príslušný na rozhodovanie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/ a §

22 ods. 2 a podľa § 59 Katastrálneho zákona, rozhodujúc o predmetnej oprave konštatoval v odôvodnení
o.i. aj doručenie mu dňa 17.5.1996 návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra na základe
doloženej Kúpnej zmluvy č. 21, zaevidovanej pod reg. zn. V582/96 uzavretej medzi G. L. (predávajúcim)
a Kalcit spol. s r.o. (kupujúcim), predmetom ktorej bol aj spoluvlastnícky podiel predávajúceho z B.
XXX/X (pozemkovoknižná vložka č. XX), z dielu XX o výmere 2163 m2, zameraný geometrickým

plánom č. 149-93-243 zo 7.11.93 o veľkosti podielu 1/3 k celku, pričom o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností rozhodol správny orgán 16.61996 pod V582/96; konštatuje, že nakoľko
predmetom prevodu boli diely parciel, tieto listiny sa nezapisovali do katastra nehnuteľností, pokiaľ sa
nevykúpili všetky diely; konštatoval, že v zmysle Usmernenia ÚGKaK SR č. P – 1697/2010 a USM
ÚGKK SR č. 4/2015 na zápis listín zaevidovaných v osobitnej evidencii listín a v registroch kat.

konaní osvedčujúcich alebo potvrdzujúcich právo k časti pozemku označenej ako „diel“, správny orgán
vyhotovil na základe geometrického plánu, ktorý bol technickým podkladom ku kúpnym zmluvám nový
Záznam podrobného merania zmien č. 290 E (ZPMZ č. 290) a výkaz výmer, kde z pôvodných právnych
dielov parciel podľa zmluvy sa vytvorili samostatné parcely nového stavu registra CKN. V ďalších
odsekoch odôvodnenia predmetného rozhodnutia je obsiahnuté vysvetlenie ako na základe ZPMZ č.

290 E a identifikácie parciel, vyhotovených Okresným úradom Rožňava, Katastrálnym odborom došlo
postupne k stotožneniu z dielu č. 29 o výmere 2163 m2 podľa GP č- 249-93-243 (premet Kúpnej zmluvy
č. 21, V582/96) s dielom K. XX podľa GP č. 141/2001 a s parcelou CKN č. 461/50 – ostatná plochao výmere 1508 m2, zapísanej na LV č. XXX (a taktiež aj k jeho stotožneniu s dielom K. XX podľa GP
č. 141/2001 s parcelou CKN č. 461/49 ostatná plocha o výmere 707 m2 vedenou na LV č. XXX).
Je zrejmé z obsahu súdneho spisu, že žalovaný po doručení mu predmetného rozhodnutia, ktoré

predložila do konania žalobkyňa v súvislosti s námietkou žalovaného, že Kúpna zmluva č. 21 a k nej
predložené geometrické plány nepreukazujú, že ide o totožné parcely ako sú uvedené v petite podanej
žaloby a zo žiadneho dôkazu nevyplýva zameranie nehnuteľností ako sú uvedené v podanej žalobe, sa
k dôkazu nijako nevyjadril (zameral svoju obranu smerom na poukazovanie na svoju dobromyseľnosť
pri nadobúdaní vlastníctva), z neho plynúce skutočnosti nespochybnil, nenavrhol žiadne dokazovanie.

Aj odvolací súd má za to, že uvedené rozhodnutie ako listinný dôkaz v konaní postačujúcu preukazuje
potrebnú identifikáciu dielu K. XX H. Q. K. XX podľa GP č. 141/2001 a parcelou CKN č. 461/50.

25. Odvolací súd na základe uvedeného uzatvára, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci a tento aj správne právne posúdil ak určil, že žalovaný nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ku
ktorej vlastnícke právo žalobkyne a žalovaného bolo duplicitne zapísané.

Na margo veci dodáva, že žalovanému nič nebráni domáhať sa v tých súvislostiach a iným postupom
jemu prináležiacich oprávnení.
Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky
uvedené v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

26. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania. Žalovaný bola v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.