Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201856
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725201856.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov -
matky: C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G. H., v konaní zastúpená: AK

Neuschlová, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, a otca: I. B. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XXX/XX, K. - L. I., v konaní zastúpený: Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Hodžovo nám. 2A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu navrhovateľov - manželov:
1/ I. C. D. I. M., narodená XX.XX.XXXX a 2/ C. E. I., narodený XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N. XXXX/
XX K., K. – O. K., na nariadenie neodkladného opatrenia, za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave,
so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.

44P/148/2025-60 zo dňa 25.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Pezinok č. k. 44P/148/2025 – 96 zo dňa 15.07.2025 v napadnutých výrokoch I., II., VIII. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 25.06.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok č. k.
44P/148/2025 – 96 zo dňa 15.07.2025 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
maloletú A. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov (výrok I.), uložil navrhovateľom
povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na zverenie maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti (výrok II.), otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou
vo výške 100,- Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia (výrok III.), matke maloletej
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, a to vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny počnúc dňom
vykonateľnosti tohto uznesenia (výrok IV.), rodičom maloletej uložil povinnosť hradiť poplatky spojené
s terapiou maloletej (výrok V.), o úprave styku rodičov s maloletou rozhodol tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. za

prítomnostinavrhovateľovvmiesteichbydliska(výrokVI.)amatkajeoprávnenástretávaťsasmaloletou
každý párny týždeň v roku v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti navrhovateľov v
mieste ich bydliska (výrok VII.) rodičom maloletej uložil zákaz kontaktovať maloletú písomne, telefonicky,
elektronickoukomunikáciou,inýmiobdobnýmiprostriedkamičiprostredníctvomtretejosoby(výrokVIII.).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IX.).

2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľov, ktorí sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd dočasne zveril maloletú do ich náhradnej osobnej starostlivosti a zakázal styk otca s maloletou.3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, §
366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325

ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 331 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 45 ods. 1 vety prvej zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine“).

4. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľov, vyjadreniami kolízneho opatrovníka a okresnej
prokurátorky i súvisiacimi spismi dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní bola preukázaná
naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a sú dané podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zverení maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľov. Zo záverov dokazovania vykonaného v súvisiacich konaniach vedených na
súdeprvejinštanciepodsp.zn.12P/203/2025asp.zn.12P/205/2024vyplynulo,žemaloletájedlhodobo

vo výlučnej osobnej starostlivosti otca, s matkou sa odmieta stretávať, vôbec s ňou nekomunikuje a ich
vzťah je vážne narušený. Medzi rodičmi maloletej, ako aj samotnom maloletou a matkou prebieha
vážny rodičovský konflikt. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že styk otca s maloletou treba
regulovať a zabrániť ohrozeniu mravnej výchovy maloletej. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
matky aktuálne nebolo vhodné a v najlepšom záujme maloletej, nakoľko maloletá je od matky dlhodobo

izolovaná, odmieta ju, nerešpektuje ju, pohŕda ňou, viní ju za aktuálnu rodinnú situáciu. Rovnako matka
sa nenachádza v dobrom životnom období, rodinná situácia u nej viedla k zhoršeniu psychického
stavu, ktorý vyústil do stredne ťažkej depresie, na ktorú podstupuje liečbu. Maloletá potrebuje čo
najskôr absolvovať znalkyňou navrhované terapie, pričom nie je v jej záujme, aby zostala v osobnej
starostlivosti otca, ktorej zotrvanie by mohlo úplne zmariť cieľ terapií, zároveň by mohlo dochádzať k

prípadnému pokračovaniu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ktorá môže mať na zdravie a vývoj
maloletej, najmä v oblasti jej psychosexuálneho vývoja, fatálne následky. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie považoval za najvhodnejšie riešenie zveriť maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľov, pričom aj samotní rodičia si boli vedomí potreby zverenia maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti a už na pojednávaní dňa 10.06.2025 vyjadrili súhlas so zverením maloletej do náhradnej

osobnej starostlivosti navrhovateľom, túto skutočnosť uviedli do zápisnice a vlastnoručne ju podpísali.
Navrhovatelia sú blízkymi osobami maloletej, ide o brata a švagrinú matky, nemajú vlastné deti a majú
dostatok času na zabezpečenie účasti maloletej na navrhovaných terapiách a jej iných školských a
mimoškolských aktivitách. Bývajú v rodinnom dome, kde bude mať maloletá vlastnú izbu a priestor pre
súkromie. Ich rodinná situácia je stabilná. Navrhovateľka má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

v odbore psychológia, čo môže mať výrazne pozitívny vplyv vo vzťahu k potrebnému citlivému prístupu
k maloletej a zabezpečeniu možnej psychologickej pomoci. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo
splnenie všetkých podmienok na dočasné zverenie maloletej do ich starostlivosti.
Prvoinštančný súd mal za preukázané, že riešenie situácie maloletej neznesie odklad, musí byť
okamžite vyňatá z doterajšieho výchovného prostredia a vydanie takéhoto rozhodnutia je dôvodné

a účelné. Uviedol, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov je v jej
najlepšom záujme a navrhovatelia majú vytvorené stabilné a podporujúce prostredie pre jej zdravý
fyzický, psychický a sociálny vývoj, ako aj absolvovanie terapií. V dôsledku potenciálneho ohrozenia
maloletejvdomácnostiotcaasúčasneaktuálnejnemožnostizveriťmaloletúmatke,jevzáujmemaloletej
umiestniť ju do vhodného prostredia za prítomnosti blízkych členov rodiny, ktorí vedia pre maloletú

vytvoriť potrebné stabilné zázemie.

5. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov k maloletej naďalej trvá, súd prvej inštancie zaviazal každého
z nich platením výživného na maloletú v sume po 100,- Eur mesačne, teda v rozsahu zodpovedajúcemu
nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb maloletej. Súd zároveň zaviazal rodičov aj na

úhradu poplatkov spojených s terapiou maloletej.
Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o určení styku rodičov s maloletou podľa návrhu kolízneho
opatrovníka vo forme asistovaného styku v rozmedzí dvoch hodín raz za dva týždne a zakázal rodičom
maloletej aj akýkoľvek iný nepriamy kontakt. Takto nastavený styk otca považoval vzhľadom na závery
znaleckého posudku ohľadom jeho manipulatívnych sklonov a skutočnosti, že otec maloletú ovplyvňuje,

stotožňujúcsaisnázoromokresnejprokurátorkyonutnostiizolovaniamaloletejodotcaaobmedzovania
ich vzájomnej komunikácie počas podstupovania terapie, ako aj zabezpečenia styku, pri ktorom nebude
dochádzať k ohrozovaniu mravnej výchovy maloletej, za dostatočný. Vo vzťahu k matke uviedol, ževzhľadom na narušené vzťahy, matkin aktuálny psychický stav ako aj potrebu stabilizácie rodinnej
situácie je asistovaný a oklieštený styk v najlepšom záujme maloletej.

6. Čo sa týka trov konania, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 58 CMP uviedol, že o nároku na
náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a VIII. napadol riadnym a včasným odvolaním
otec z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, nepovažujúc ho v celom rozsahu

za správne a spravodlivé. Uviedol, že navrhovatelia v návrhu citujú pasáže zo znaleckého posudku
č. 9/2025, ktorý bol vypracovaný doc. PhDr. Danielou Čechovou, PhD. a bol predložený do konania
vedeného na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 12P/202/2023 a poukazujú na stav konaní vedených
medzi ním a matkou maloletej, ktorými nie sú účastníkmi, pričom niet pochýb o tom, že o stave konaní
sú informovaní jednostranne matkou maloletej (sestrou navrhovateľa). Nenadobudol presvedčenie, že
postavenie navrhovateľov je nestranné, že ich primárnym cieľom je najlepší záujem maloletej, pričom

je zrejmé, že navrhovatelia komunikovali seba ako potencionálnych náhradných rodičov len s matkou
maloletej. Mal za to, že jediným cieľom navrhovateľov je izolácia maloletej od neho, v súvislosti s čím
uviedol, že navrhovatelia v návrhu požadovali po dobu zverenia maloletej do ich náhradnej osobnej
starostlivosti úplný zákaz styku maloletej s ním, teda s jedinou osobou, ku ktorej má maloletá vytvorený
pozitívny a dobrý vzťah, čím by došlo k deštrukcii vzťahu maloletej aj k druhému rodičovi. Namietal

účelovosť tvrdenia navrhovateľov, že medzi rodičmi bola uzatvorená predbežná dohoda, kde on sám
vyjadril súhlas so zverením maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti, avšak súhlas, ktorý vyjadril
bol súhlasom predbežným, nebol udelený ako prejav jeho slobodnej vôle a bol ním udelený iba preto,
lebo matka odmietala akékoľvek iné blízke osoby ako dočasných náhradných rodičov maloletej a
iba preto, aby maloletá nemusela byť umiestnená v Centre pre deti a rodiny, čím hrozil súd, kolízny

opatrovník aj prokurátorka.
Ďalej uviedol, že z dôvodu strachu a obavy vyjadrenej maloletou pred termínom jej odovzdania
navrhovateľom, všetkým zúčastneným oznámil, že dňa 19.06.2025 k jej odovzdávaniu nedôjde
a maloletá pôjde bývať k jeho sestre P. M., ku ktorej má dôveru a prejavila vôľu u nej bývať,
a ktorá zároveň dňa 20.06.2025 podala k sp. zn. 12P/202/2023 návrh na dočasné zverenie

maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Namietal, že súd prvej inštancie v čase vydania
napadnutého uznesenia obsah návrhu P. M. nezistil, ani sa ním v odôvodnení nezaoberal. Uviedol, že
v kontexte popísaných okolností nesúhlasí s dočasným zverením maloletej navrhovateľom. Poukázal
na skutočnosť, že z návrhu navrhovateľov nestrannosť a nezaujatosť v celej veci nevyplýva, a na
skutočnosť, že matka nesúhlasí s dočasným zverením maloletej jeho sestre a on nesúhlasí s dočasným

zverením maloletej navrhovateľom, v súvislosti s čím zabezpečil súhlas inej rodiny so zverením maloletej
do ich náhradnej starostlivosti, a to manželov Q. a R. D., ktorí nie sú jeho priamymi príbuznými,
ani priamymi príbuznými matky. K uvedeným skutočnostiam predložil čestné vyhlásenie Q. a R. D. z
26.06.2025 a čestné vyhlásenie P. M. z 19.06.2025, ktoré tvoria prílohu odvolania.
Otec v odvolaní zároveň uviedol, že nemôže akceptovať závery znalkyne pre nezrovnalosti v znaleckom

posudku, s poukazom na vyjadrenie znalkyne na strane 59 znaleckého posudku. Znalkyňa nepovažuje
za vhodné, aby maloletá ostala v jeho osobnej starostlivosti, ku ktorému záveru dospela odvolávajúc sa
na fotografie a nahrávky zabezpečené matkou v konaní, z ktorých je zrejmé, že maloletá mu sedí na
kolenách, leží na ňom, pričom nemá oblečený vršok. Poukázal na skutočnosť, že nikto riadne neskúmal
okolnosti, ktoré predchádzali vzniku fotografií, na situáciu na nich zachytenú nebola dotazovaná ani

maloletá. Znalkyňa sa nevysporiadala s faktom, že maloletá mala na fotografiách 10 rokov, ani čo
predchádzalo situáciám zachytených na fotografiám - či si otec maloletú na kolená zavolal alebo za
ním prišla, lebo chcela byť s ním, či ju napomenul, aby si obliekla tričko alebo nie a podobne, kedy bez
skúmania konkrétnych okolností fotografického zadokumentovania situácii by znalkyňa nemala dospieť
k tvrdeniam, ktoré v znaleckom posudku uvádza a ktoré majú tendenciu ho vykresliť ako človeka,

ktorý svojím správaním môže ohroziť mravnú výchovu maloletej. Mal za to, že v znaleckom posudku
absentujezhodnotenieznalkynepokiaľideosprávaniesamaloletejkmatke,keďsamamatkauviedla,že
maloletá sa rada a dlho mojkala, k blízkemu človeku sa pritúlila. Túlenie a mojkanie sa maloletej hodnotí
negatívne iba ak k nemu dochádza v čase keď maloletá mala 10 rokov a iba vo vzťahu k nemu. Za
nesprávne považoval tiež tvrdenie znalkyne, že má tendenciu posadiť si maloletú dcéru na kolená (....)

Otec v odvolaní namietal, že znalkyňa v znaleckom posudku na viacerých miestach prekročila rozsah
svojich kompetencií, keď odpovedala na otázky, na ktoré nemala kompetenciu odpovedať a prekročila
rozsah toho čo mala a mohla skúmať. Dôvodil, že znalkyňa nesmie navrhovať súdu čo má urobiť a ako
má rozhodnúť, a prekročila rozsah svojich oprávnení, keď v znaleckom posudku konštatovala komu mábyť maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Znalkyňa bez zjavných dôkazov predikovala jeho možný
vplyv na maloletú, na jej vývoj, čo však nebolo nijakým spôsobom preukázané, a to ani dopytom na školu
maloletej, na jej širšiu rodinu, susedov a známych, ktorí by boli spôsobilí vyjadriť sa k jeho správaniu

k maloletej a k tomu, či v tejto rodine on ohrozuje jej výchovu. Uviedol, že znalecký posudok, ktorého
súčasťou je sexuologický posudok na PPG, preukázal jeho orientáciu na dospelé ženy, pričom len ďalej
na strane 45 uvádza, že otec tieto osoby nerozlišuje. Bol toho názoru, že znalkyňa sa vyjadrila nad rámec
svojich oprávnení, keď sa na otázky prokuratúry, súdu a matky vyjadrila, či považuje za vhodné zverenie
maloletej do osobnej starostlivosti matky. V nadväznosti na uvedené, ako aj na mnohé preukázané

konania matky realizované voči nemu, na jeho bezúhonnosť, nepreukázanie žiadneho konkrétneho
negatívneho správania voči maloletej, neprimerané správanie matky vo vzťahu k nemu, o ktorom má
kolízny opatrovník a prokurátorka vedomosť, považoval odňatie maloletej a jej zverenie navrhovateľom
pre maloletú za deštruktívne. S cieľom rozptýliť podozrenia smerované voči nemu o tom, že by maloletú
mohol zneužiť, ju dňa 20.06.2025 zveril svojej sestre, u ktorej od toho okamihu žije. Mal za to, že v
konaní nebolo preukázané, že život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletej je vážne ohrozený alebo

narušený, a teda nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu, ktorého
zámerom bol zákaz jeho styku s maloletou.
Pokiaľ sa odvolací súd stotožní s potrebou riešiť situáciu neodkladným opatrením, odvolaciemu súdu
navrhol, aby maloletú dočasne zveril do náhradnej osobnej starostlivosti manželom D. a uložil im
povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na zverenie maloletej do náhradnej

osobnej starostlivosti alebo alternatívne, aby maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti jeho
sestre P. M. a uložil jej povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na zverenie
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň nesúhlasil s absolútnym zákazom kontaktovania
maloletej a navrhol, aby rodičom maloletej nebolo zakázané maloletú kontaktovať písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou, inými obdobnými prostriedkami či prostredníctvom tretej osoby. Žiadal, aby

súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila Okresná prokuratúra Pezinok, ktorá uviedla, že odvolaním napadnuté
uzneseniu súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a odvolaciemu súdu navrhla, aby ho
v napadnutej časti potvrdil. Mala za to, že v konaní bola preukázaná naliehavá potreba bezodkladnej

úpravy pomerov účastníkov a sú tu dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúceho v dočasnom zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktoré
skutočnosti vyplynuli predovšetkým z dokazovania vykonaného v konaniach vedených súdom prvej
inštancie pod sp. zn. 12P/203/2025 a 12P/205/2024, v súvislosti s čím odkázala na predchádzajúce
vyjadrenie k návrhu.Poukázala na skutočnosť, že otec na pojednávaní dňa 10.06.2025 vyjadril súhlas so

zverejním maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a uvedenú skutočnosť opätovne
potvrdil aj na prípadovej konferencii s kolíznym opatrovníkom dňa 12.06.2025, následne svoj postoj
k dočasnému zvereniu maloletej navrhovateľom zmenil. Vyjadrila názor, že v konaní bolo dostatočne
preukázané, že navrhovatelia spĺňajú všetky podmienky na to, aby im bola maloletá dočasne zverená
do starostlivosti, pričom zverenie maloletej je v jej najlepšom záujme. K vyjadreniu otca ohľadne

dočasného zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti manželom D. uviedla, že táto možnosť
bola preberaná na pojednávaní dňa 10.06.2025 ako aj na prípadovej konferencii dňa 12.06.2025,
pričom sa dospelo k záveru, že nie je pre maloletú aktuálne vhodná, nakoľko manželia D. vychovávajú
v domácnosti štyri deti. Zároveň nepodali návrh na zverenie maloletej do ich náhradnej osobnej
starostlivosti. K dočasnému zvereniu maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti sestry otca uviedla,

že z dokazovania vykonaného v konaniach vedených pod sp. zn. 12P/203/2025 a sp. zn. 12P/205/2024
vyplynuladôvodnáobava,žekmanipuláciimaloletejmôžedochádzaťajzostranyrodinnýchpríslušníkov
otca, ktorí mali podľa vyjadrení matky spoločne dlhodobo izolovať maloletú od nej. Okrem toho je
potrebné brať do úvahy, že pre maloletú je aktuálne nevyhnutné, aby čo najskôr začala podstupovať
znalkyňou navrhovanú EMDR psychoterapiu, a aby súčasne došlo k stabilizácii rodinnej situácie s jasne

určenými a pomenovanými pravidlami komunikácie medzi rodičmi navzájom a maloletou, čo je podľa jej
názoru zabezpečené aj prostredníctvom výrokov I., VI., VII. a VIII. napadnutého uznesenia. Pre maloletú
je nevyhnutné zabezpečiť pokojné a bezkonfliktné prostredie, v ktorom nebude vystavená možným
manipuláciám zo strany rodičov ako aj rodinných príslušníkov, ktorí nemajú objektívny nadhľad nad
prebiehajúcou rodinnou krízou a zistenou sexuálnou úchylkou otca. Z uvedeného dôvodu považovala

uloženie obmedzení obom rodičom pri ich komunikácii s maloletou, s výnimkou asistovaného styku, za
správne.9. Dňa 23.07.2025 kolízny opatrovník poskytol súdu aktuálne informácie o maloletej, a to na
základenasledovnýchpredloženýchdokumentov:emailovásprávanavrhovateľaadresovanákolíznemu
opatrovníkovi dňa 22.07.2025, emailová komunikácia medzi P. M. a kolíznym opatrovníkom zo dňa

21.07.2025, emailová správa otca maloletej adresovaná kolíznemu opatrovníkovi dňa 19.07.2025,
emailová správa R. D. adresovaná kolíznemu opatrovníkovi dňa 22.07.2025, úradný záznam Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odboru poriadkovej polície zo dňa 21.07.2025 o nezvestnosti mladistvej,
úradný záznam kolízneho opatrovníka č. 2025/150433 zo dňa 22.07.2025, úradný záznam kolízneho
opatrovníka č. 2025/149857 zo dňa 22.07.2025, úradný záznam kolízneho opatrovníka č. 2025/149837

zo dňa 22.07.2025, úradný záznam kolízneho opatrovníka č. 2025/150329 zo dňa 22.07.2025 a úradný
záznam kolízneho opatrovníka č. 2025/151077 zo dňa 23.07.2025.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že vzhľadom na aktuálnu situáciu
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a odvolaciemu súdu
navrhla, aby ho v otcom napadnutých výrokoch potvrdil. Vyjadrila presvedčenie, že dočasné zverenie

maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov je v jej najlepšom záujme, keďže spôsob,
akým otec a jeho rodina pristupujú k výchove maloletej a podnecujú v nej negativizmus, animozitu až
nenávistné správanie voči nej, je potrebné eliminovať vyňatím maloletej z tohto prostredia jej zverením
do starostlivosti osôb, ktoré jej poskytnú láskavé a rešpektujúce zázemie a podporu. Za alarmujúce
a odôvodňujúce dočasné zverenie maloletej do starostlivosti iných osôb považuje aj zistenie znalkyne

vo vzťahu k osobe otca, u ktorého bola zistená prítomnosť sexuálnej úchylky - hebefílie, pričom
znalkyňa konštatovala, že otec nepriznal chybu pri prístupe k maloletej, ako ukázala fotodokumentácia,
ležal na nej, sedela mu na kolenách v spodnej bielizni a bez podprsenky, javí sa, že nedisponuje
osobnostnými vlastnosťami na kompenzáciu svojho sexuálneho správania vo vzťahu k maloletej dcére.
Mala za to, že zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti iných osôb bude zabezpečený aj

záujem maloletej na zdravom fyzickom ako aj psychickom vývoji. Matka nepoprela, že navrhovateľov
v primeranom rozsahu informovala o priebehu súdnych konaní a mala za to, že skutočnosť, že majú
kdispozíciiznaleckýposudokichnemôžediskvalifikovaťvovzťahukzvereniumaloletejdoichnáhradnej
osobnej starostlivosti, a to ani v tej súvislosti, že práve na základe záverov znaleckého posudku, kedy
znalkyňa opakovane konštatovala na strane otca výchovné zlyhania, vo vzťahu k osobe otca navrhli

dočasne zakázať styk otca s maloletou, čo však neznamená, že tento návrh bol v rozpore s odporúčaním
znalkyne. Dodala, že súd prvej inštancie sa s ich návrhom nestotožnil, keď obom rodičom upravil
asistovaný styk s maloletou. Dočasný zákaz kontaktovania maloletej s ohľadom na jej psychický stav
akceptovala.
Dôrazne odmietla, že by dohoda uzatvorená na pojednávaní dňa 10.06.2025 o zverení maloletej

do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov bola prezentovaná účelovo, pričom údajne otcov
súhlas nebol udelený ako prejav jeho slobodnej vôle a bol ním udelený iba preto, lebo ona odmietala
akékoľvek iné blízke osoby, do starostlivosti ktorých by mohla byť maloletá zverená. Uviedla, že na
čas zmienenej dohody rodičov bolo prerušené pojednávanie a znenie dohody rodičov interpretovala
súdu právna zástupkyňa otca. Konštatovala, že ak by otec bol do dohody tlačený a nereflektovala

by na jeho slobodnú vôľu, vzhľadom na jeho doterajšie stanoviská a prístup v konaní by v žiadnom
prípade s obsahom dohody, a to ani pod „hrozbou“ umiestnenia maloletej do Centra pre deti a rodiny,
nesúhlasil. Ďalej uviedla, že otcovi chýba akákoľvek forma reflexie aktuálnej situácie a rešpektu k
záverom a odporúčaniam odborných autorít, v súvislosti s čím poukázala na skutočnosť, že otec dňa
20.06.2025 zveril maloletú do starostlivosti svojej sestry, ktorá napriek vedomosti o vykonateľnom

uznesení o nariadení neodkladného opatrenia nevidí dôvod toto rešpektovať, pričom sa neštíti
navrhovateľov, otca a ju informovať o tom, ako bez akéhokoľvek jej súhlasu ako zákonného zástupcu,
resp. navrhovateľov s maloletou trávi prázdniny a zároveň požaduje podpísanie splnomocnenia na
vycestovanie maloletej do zahraničia, či po oboznámení sa s obsahom neodkladného opatrenia
oznamuje kolíznemu opatrovníkovi, ako zabezpečí realizáciu styku maloletej s rodičmi, ktorý sa má

realizovať v mieste bydliska navrhovateľov a za ich prítomnosti. Osobu otcovej sestry nepovažovala za
osobu, do starostlivosti ktorej je vhodné zveriť maloletú, už len z toho dôvodu, ako sestra otca pristupuje
k rešpektovaniu súdnych rozhodnutí. Uvedené považovala za neakceptovateľné a potvrdzujúce
skutočnosť, že otec ako preferenčný rodič a rodina otca ako preferenčná rodina zneužívajú svoje
postavenie a na maloletú vôbec svojim správaním nevplývajú tak, aby zlepšili jej vzťah k nej. Bola toho

názoru, že je potrebné zabezpečiť, aby maloletá pod vplyvom odborníka spracovala prežité udalosti a
situáciu začala vnímať objektívnejšie, uvedomila si, že správanie sa otca voči nej a voči matke v nie je
štandardným a normálnym.Matka zároveň poukázala na vyjadrenia znalkyne na stranách 55, 59, 61 znaleckého posudku, k čomu
uviedla, že potvrdzujú dlhodobý psychický tlak a manipuláciu maloletej zo strany otca a jeho matky
a devalváciu jej vzťahu k jej nej. Námietky otca k znaleckému posudku nepovažovala za relevantné,

kedy bez ohľadu na to, či znalkyňa bola alebo nebola oprávnená vyjadriť sa k zvereniu maloletej, na
základe kompletného vyšetrenia poukázala na to, že otec manipuloval sociálnu interakciu v rodine,
a najmä svojím intímnym správaním k maloletej neakceptoval jej psychosexuálny vývin, preto znalkyňa
nemôže uviesť iné, ako to, že matka má lepšie predpoklady pre výchovu maloletej.
Záverom k návrhu otca na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestry uviedla,

že o tomto návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 44P/158/2025-9 zo dňa 30.06.2025, keď návrh otcovej
sestry zamietol.
Vo vzťahu k manželom D. uviedla, že dňa 22.07.2025 jej bol na vedomie doručený email R. D., ktorá vo
vzťahukčestnémuprehláseniu,ktorésmanželomposkytliotcoviuviedla,žepotom,akosadozvedeli,že
súdzverilmaloletúdonáhradnejosobnejstarostlivostinavrhovateľov,nepovažujúichčestnéprehlásenie
za potrebné, nakoľko navrhovatelia jej vedia poskytnúť potrebnú starostlivosť.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí uviedli, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
považujú za vecne správne a navrhujú, aby bolo odvolacím súdom v napadnutých výrokoch potvrdené.
Uviedli, že návrh podali výlučne sledujúc najlepší záujem maloletej. Poukázali na skutočnosť, že otec
vytrháva veci z kontextu, inak by v rámci odvolania neuvádzal, že navrhovali zákaz styku maloletej

iba s ním, keď z doplnenia návrhu je zrejmé, že žiadali súd, aby zakázal akýkoľvek kontakt rodičov
s maloletou. Dodali, že súd sa s ich návrhom nestotožnil a upravil styk rodičov s maloletou v ich
prítomnosti a zároveň rodičom zakázal akýkoľvek iný nepriamy kontakt s maloletou, čo v uznesení
odôvodnil, pričom s odôvodnením uznesenia sa stotožňujú a sú pripravení ho rešpektovať, avšak
maloletá im napriek vykonateľnému uzneseniu nebola odovzdaná. Presvedčenie otca o tom, že nie

sú nestranní považovali za mylné a v kontexte celého prístupu aj účelové, keď popreli, že rovnaké
podmienky nepožadovali aj od matky a jej rodičov. Matke prezentovali skutočnosť, že pokiaľ súd
rozhodne o zverení maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti, nebude mať neobmedzený prístup
k maloletej, ale bude jej umožnený až vtedy, keď to odborníci budú považovať za vhodné. Deklarovali, že
nerešpektovanie stanovených pravidiel budú v záujme maloletej signalizovať kolíznemu opatrovníkovi

a súdu, s požiadavkou o zákaz styku maloletej s matkou, pričom v tomto smere komunikovali aj s rodičmi
matky. Za účelom preukázania daných skutočností predložili čestné vyhlásenie rodičov matky zo dňa
03.08.2025, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia. Doplnenie návrhu zo dňa 13.06.2025 reflektovalo na závery
z rodinnej konferencie, ktorá sa uskutočnila s kolíznym opatrovníkom dňa 12.06.2025.
Navrhovatelia ďalej k tvrdeniu otca, že matka odmietla iné blízke osoby maloletej ako dočasných

náhradných rodičov uviedli, že počas prerušenia pojednávania bola kontaktovaná otcom navrhnutá
rodina B. (nesprávne označených ako D.), kedy pani B. potrebovala na rozhodnutie viac času a následne
kontaktovala kolízneho opatrovníka, ktorému oznámila, že zverenie maloletej navrhovateľom považuje
za vhodné riešenie. V rámci diskusie bolo konštatované, že ako náhradní rodičia maloletej nie sú vhodní,
pretože majú štyri deti, z toho jedno v útlom veku.

Návrh otca na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestry vnímali ako v príkrom
rozpore s najlepším záujmom maloletej, kedy menovaná nekriticky napomáha otcovi, nerešpektuje
súdne rozhodnutie, pričom nie je vylúčené, že maloletú negatívne indoktrinuje voči matke a ním.
Aktuálne je maloletá v starostlivosti otcovej sestry, čo neznamená, že nie je v kontakte s otcom. Otec,
jeho sestra a jeho matka maloletú cielene izolovali od jej matky. Otcova sestra si uzurpuje právo

rozhodovať o maloletej, bez ohľadu na názor matky a stanovisko kolízneho opatrovníka. Považovali za
absurdné, aby si otcova sestra vymieňovala, ako sa bude realizovať kontakt maloletej s rodičmi v zmysle
neodkladného opatrenia, či dokonca iniciovala vycestovanie maloletej do zahraničia. Dodali, že otec
a jeho rodina vyvíjajú na matku tlak aj prostredníctvom podávania trestných oznámení.

12. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že dňa 13.06.2025 vykonal terénnu
sociálnu prácu v domácom prostredí navrhovateľov. Bývajú v moderne zariadenom rodinnom dome,
v ktorom majú pripravenú priestrannú izbu pre maloletú a zariadia ju podľa jej preferencií. Navrhovatelia
nemajú finančné problémy. Komunikácia navrhovateľov s rodičmi maloletej podľa ich vyjadrenia
prebieha telefonicky, emailom, pričom sa snažia reagovať bezodkladne a ústretovo. Dňa 12.06.2025

sa konala rodinná konferencia za účasti matky, otca, psychológa RPPS ÚPSVaR Senec, prokurátorky
a kolízneho opatrovníka, na ktorej došlo k diskusii, zodpovedaniu otázok účastníkov, a to so zreteľom
na transparentnosť a s ohľadom na maloletú. Termín, kedy maloletá začne bývať u navrhovateľov boldohodnutý na deň 19.06.2025, kedy malo dôjsť k jej prevzatiu navrhovateľmi zo školského zariadenia.
Záverom maloletá požiadala o rozhovor s matkou, ktorého sa zúčastnila psychologička RPPS.
Z emailovej komunikácie, ktorá bola od 12.06.2025 do 20.06.2025 doručená kolíznemu opatrovníkovi

vyplynulo, že otec s navrhovateľmi komunikoval informácie, z ktorých sa javil záujem započať náhradnú
osobnú starostlivosť. Z emailu otca zo dňa 19.06.2025 vyplynulo, že otec maloletú zveril na základe
svojho rozhodnutia do starostlivosti svojej sestry P. M.. Do tohto emailu zapojil otec aj rodinných
príbuzných.
Dňa 20.06.2025 kontaktovala kolízneho opatrovníka emailom krstná matka maloletej. Rodičia maloletej

o možnosti náhradnej osobnej starostlivosti u krstných rodičov maloletej diskutovali dňa 10.06.2025.
Krstná matka pani R. B. uviedla, že náhradnú osobnú starostlivosť navrhovateľov považuje za vhodné
riešenie pre maloletú, maloletá mala vytvorený vzťah s navrhovateľmi.
Kolízny opatrovník avizoval, že ak nebude maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti,
prípadne, ak po nariadení náhradnej osobnej starostlivosti nedôjde k jej výkonu, orgán SPODaSK v
spolupráci s Okresnou prokuratúrou Pezinok podá návrh na zverenie maloletej do Centra pre deti a

rodiny. Uviedol, že Okresná prokuratúra postúpila na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru podnet
vo veci možného ohrozovania mravnej výchovy maloletej z dôvodu fotografií, ktoré do súdneho spisu
predložila jej matka. Informoval odvolací súd o rozhodnutiach súdu prvej inštancie v konaniach vedených
pod sp. zn. 44P/148/2025, sp. zn. 44P/172/2025 a sp. zn. 44P/191/2025 týkajúcich sa maloletej po
vydaní napadnutého uznesenia a o skutočnosti, že navrhovatelia podali návrh na výkon súdneho

rozhodnutia sp. zn. 44P/148/2025 vedený na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 5Em/3/2025. V konaní
vedenom pod sp. zn. 44P/191/2025 okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. P. M. uložil
povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti navrhovateľov – manželov: I. C. D. I., nar. XX.XX.XXXX
a C. E. I., nar. XX.XX.XXXX, a to dňom vykonateľnosti uznesenia (I. výrok), Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec poveril zabezpečením umiestnenia maloletej do starostlivosti

navrhovateľov, a to dňom vykonateľnosti uznesenia (II. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania (III. výrok).
Kolízny opatrovník vo vyjadrení ďalej uviedol, že otec na základe vlastného rozhodnutia ponechal
maloletú počas prázdnin v starostlivosti jeho sestry P. M., ktorá bola kolíznym opatrovníkom poučená o
vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré jej kolízny opatrovník doručil. Pani

M. aj napriek vedomosti o vykonateľnom neodkladnom opatrení maloletú do starostlivosti navrhovateľov
neodovzdala, v emailovej komunikácii s kolíznym opatrovníkom uviedla: „Po preštudovaní uznesenia
44P/148/2025, ktoré ste mi dnes poslala emailom v prílohe, sa budem snažiť dodržať styk maloletej s
rodičmi tak, ako je nariadené vo vykonateľnom uznesení 44P/148/2025.“ Z pozorovania i komunikácie
vyplynulo,žeotecbolvpriamominepriamomkontaktesmaloletouajnapriekvykonateľnémuuzneseniu.

Z emailu zo dňa 03.08.2025, prostredníctvom ktorého s úradom práce komunikuje pani M. bol doručený
email s informáciou o realizácii styku otca s maloletou. V emaile je podpísaná P. B. - stará matka
maloletej. Text obsahuje informácie, že niekto sprostredkoval kontakt otca s maloletou v nesúlade s
vykonateľným uznesením. Z dožiadania ÚPSVaR Bratislava vyplynulo, že otec uviedol, že maloletá sa
bude v domácnosti jeho sestry pani M. zdržiavať do dňa 04.09.2025. Nie je známe, kde plánuje otec,

prípadne pani M. maloletú umiestniť/dať do starostlivosti po tomto termíne. Odovzdanie maloletej do
starostlivosti navrhovateľov sa javí nepravdepodobné vzhľadom na vyjadrenia otca a pani M..
Kolízny opatrovník na rodinnej konferencii i v následnej emailovej komunikácii signalizoval zámer zvážiť
pobytovú formu diagnostiky maloletej. Psychické prežívanie maloletej podľa vyjadrenia pani M. eskaluje.
Vzhľadom na prebiehajúce trestné konania, závery znaleckého posudku, kolízny opatrovník opätovne

pohovor s maloletou nevykonal. Po vykonaní diagnostiky maloletej zváži podanie trestného oznámenia
vo veci psychického týrania maloletej.
Záverom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením prokurátorky zo dňa 13.06.2025 i
s jej vyjadrením k odvolaniu otca a s vyjadrením navrhovateľov k odvolaniu. Vzhľadom na uvedené ako
aj vzhľadom na odporúčanie prokurátorky odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdiť, a teda zveriť maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §

357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie voveci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch I., II., VIII. vecne správne,

v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia
na základe návrhu navrhovateľov, ktorí sa domáhali zverenia maloletej do ich náhradnej osobnej
starostlivostiazákazustykuotcasmaloletou.Vdoplnenísvojhonávrhužiadali,abysúddočasnezakázal

akýkoľvek kontakt rodičov s maloletou, a to osobný, telefonický, elektronický, či prostredníctvom tretích
osôb.

15. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca (ktorý
podal odvolanie voči výrokom I., II., VIII. uznesenia súdu prvej inštancie) ako aj s poukazom na obsah
napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na návrh navrhovateľov

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú A. do ich náhradnej osobnej starostlivosti,
uložil im povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na zverenie maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti a zároveň rodičom zakázal kontaktovať maloletú písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou, inými obdobnými prostriedkami či prostredníctvom tretej osoby.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

23. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby nebolivážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa

nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže

rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

25. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

26. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy

povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam

sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda

nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do

doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

27. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľov, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.28. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vrátane odvolania otca, vyjadrení Okresnej
prokuratúry Pezinok, matky, navrhovateľov a kolízneho opatrovníka dospel v súlade s názorom súdu
prvej inštancie k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov maloletej je plne dôvodná. Odvolací

súd nemal dôvod nesúhlasiť s dočasným zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľov (i keď inštitút zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zákonná
úprava týkajúca sa neodkladných opatrení takto výslovne neupravuje, pričom formulačne by bolo
vhodnejšie maloletú dočasne odovzdať do starostlivosti navrhovateľov, uvedené nič nemení na vecnej
správnosti výroku I. odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), ako aj s uložením

povinnosti navrhovateľom v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na zverenie
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti i s uložením zákazu rodičom kontaktovať maloletú
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, inými obdobnými prostriedkami, či prostredníctvom
tretej osoby, ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
spôsobu rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré
musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie napadnutého uznesenia

nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým a odvolaciemu
súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie,
keď otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov
odôvodnenia prvoinštančného súdu.

29. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný

právny predpis nesprávne interpretoval).

30. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok navrhovateľov na bezodkladnú úpravu pomerov
maloletej podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 331 ods. 1 CSP a § 45 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine

a dospel k záveru, že ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný, nakoľko
v konaní bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej. Takéto právne posúdenie
veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom
právnom posúdení veci za nedôvodné.

31. Po preskúmaní veci odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že v danom prípade existuje
naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, kedy riešenie situácie maloletej
reflektujúc na v konaní osvedčené skutočnosti neznesie odklad, a preto je okamžitá ingerencia súdu nie
len potrebná, ale i nevyhnutná. Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd plne zhoduje so

súdom prvej inštancie v jeho záveroch o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania, a to okamžitým vyňatím maloletej z doterajšieho prostredia a z faktickej osobnej starostlivosti
zabezpečovanej otcom, vo vzťahu k osobe ktorého nie je možné ignorovať závery znaleckého posudku,
podľa ktorých je potrebné styk otca s maloletou regulovať ako i zabrániť ohrozovaniu mravnej výchovy
maloletej, kedy berúc do úvahy skutočnosť, že maloletú aktuálne nie je možné zveriť do osobnej

starostlivosti matky, s ohľadom na jej zdravotný stav ako i animózny postoj maloletej k osobe matky,
odvolací súd považuje dočasné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľov za vhodné
riešenie, korešpondujúce s jej najlepším záujmom.
Odvolací súd považuje autoritatívny zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia v danom
prípade za nevyhnutný, sledujúci najlepší záujem maloletej ako prvoradý, prioritný a nadradený

akémukoľvek inému záujmu, berúc do úvahy potrebu okamžitého vyňatia maloletej z doterajšieho
prostredia a súčasne potrebu umiestnenia maloletej do iného, bezpečného prostredia, ktoré bude spĺňať
predpoklady na zabezpečenie a podporovanie jej zdravého fyzického i psychického vývinu, a kedy
súčasne bude zamedzené eventuálnemu vzniku hroziacej ujmy na právach maloletej. Zohľadňujúc
úroveň bezpečia maloletej ako i bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa maloletá momentálne

nachádza, ochranu jej dôstojnosti a duševného, telesného a citového vývinu, a majúc za osvedčené
okolnosti odôvodňujúce opodstatnenosť návrhu, nemohol odvolací súd dospieť k záveru odlišnému
od názoru vysloveného súdom prvej inštancie. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie existovala
a súčasne aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu naďalej trvá naliehavá potreba bezodkladnejúpravy pomerov účastníkov konania, a teda sú dané podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho vo vyňatí maloletej z doterajšieho prostredia a zverení maloletej do dočasnej
osobnej starostlivosti navrhovateľov, a zároveň i obmedzení frekvencie osobného kontaktu rodičov

s maloletou, ako aj zamedzení kontaktu rodičov s maloletou písomnou, telefonickom, elektronickou či
inou obdobnou formou, ako i prostredníctvom tretej osoby.

32. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa toho, že súhlas so zverením maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľov, ktorý vyjadril, bol súhlasom predbežným, nebol udelený ako prejav jeho

slobodnej vôle a bol ním udelený iba preto, lebo matka odmietala akékoľvek iné blízke osoby ako
dočasných náhradných rodičov maloletej, a iba preto, aby maloletá nemusela byť umiestnená v Centre
pre deti a rodiny, čím hrozil súd, kolízny opatrovník aj prokurátorka, odvolací súd uvádza, že z obsahu
spisového materiálu ako i z vyjadrení Okresnej prokuratúry Pezinok a kolízneho opatrovníka mal
za preukázané, že dňa 10.06.2025 počas prerušenia pojednávania vedeného súdom prvej inštancie
vo veci maloletej v konaní pod sp. zn. 12P/202/2023, došlo k zhode prítomných osôb – účastníkov

konania, a teda i rodičov maloletej, na osobách navrhovateľov, ktorým bude maloletá dočasne zverená
do náhradnej osobnej starostlivosti, a ktorá skutočnosť je zachytená i v zápisnici z predmetného
pojednávania a podpísaná účastníkmi konania. Uvedená skutočnosť bola následne odsúhlasená aj
dňa 12.06.2025 na prípadovej konferencii rodičov, maloletej, navrhovateľov, prokurátorky a kolízneho
opatrovníka, realizovanej Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Pezinok, Referátom sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately za účelom oboznámenia maloletej s aktuálnou situáciou ohľadne
náhradnej osobnej starostlivosti, podľa výsledku ktorej mala byť maloletá odovzdaná do osobnej
starostlivosti navrhovateľov dobrovoľne, t. j. bez potreby ingerencie súdu, už 19.06.2025. Udelenie
súhlasu naviac nespochybňuje ani samotný odvolateľ, i keď ho vo svojej odvolacej argumentácii
prezentuje ako súhlas predbežný a neudelený ako prejav jeho slobodnej vôle, čo sa však odvolaciemu

súdu javí ako účelové tvrdenie, nekorešpondujúce tak so zhodnými tvrdeniami ostatných účastníkov
konania o dohode ohľadne navrhovateľov ako osôb, ktorým má byť maloletá zverená do náhradnej
osobnejstarostlivosti,kuktorejrodičiadňa 10.06.2025dospeli,akoanisokolnosťami,zaktorýchdošlok
späťvzatiu návrhu na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva
na pojednávaní dňa 10.06.2025 v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/202/2023.

Odvolací súd mal za preukázané, že pri zvažovaní osôb, ktorým by maloletá potenciálne mohla
byť zverená do starostlivosti, do úvahy prichádzali aj iné osoby, a to manželia B. – krstní rodičia
maloletej, ktorí však z dôvodu, že sami majú štyri maloleté deti, z toho jedno v útlom veku, a ich
časové možnosti na zabezpečovanie náležitej starostlivosti o maloletú nie sú dostatočné, neboli pre
zabezpečenie starostlivosti o maloletú vhodní. Zároveň krstná mama maloletej - pani R. B. dňa

20.06.2025 kontaktovala emailovou správou kolízneho opatrovníka, ktorému oznámila, že náhradnú
osobnú starostlivosť navrhovateľov o maloletú považuje za vhodné riešenie, k čomu dodala, že maloletá
mala s navrhovateľmi vytvorený vzťah.
K otcom v odvolaní navrhovaným manželom R. a Q. D. ako osobám podľa jeho názoru vhodným na
zabezpečenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú, pričom prejav ich súhlasu so zabezpečením

danej starostlivosti o maloletú súdu doložil spolu s odvolaním, a to vo forme čestného prehlásenia
zo dňa 26.06.2025 odvolací súd uvádza, že z obsahu podaného odvolania, či čestného vyhlásenia
nevyplýva, v akom vzťahu k rodine maloletej sú títo manželia, či ich vôbec maloletá pozná, či oni poznajú
maloletú, ani to aké sú ich pomery, či spĺňajú a majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie
starostlivosti o maloletú, pričom v predmetnej veci je pre súd prioritný najlepší záujem maloletej

(nie najlepší záujem niektorého z rodičov), ktorý bude zabezpečený jej zverením do starostlivosti
navrhovateľov – manželov I. – príbuzných maloletej, vo vzťahu k zvereniu ktorým maloletá nevyjadrila
žiadne námietky. Navrhovatelia spĺňajú zákonnom ustanovené podmienky nevyhnutné na to, aby
im maloletá mohla byť zverená do osobnej starostlivosti, kedy s uvedeným zároveň súhlasili, resp.
o zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti i požiadali. Naproti tomu odvolateľom navrhovaní

manželiaD.nespĺňajúpodmienkupriamehopríbuzenstvasmaloletou,čosíceotecvodvolaníprezentuje
ako pozitívum, no nič to nemení na skutočnosti, že preferencia ich osôb by bola v rozpore s dikciou
zákona. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie R. D. prezentované v emailovej správe adresovanej
kolíznemu opatrovníkovi, navrhovateľom a rodičom maloletej dňa 22.07.2025, v ktorom doplnila
informácie k do konania poskytnutému čestnému vyhláseniu manželov D., v zmysle ktorého boli ochotní

poskytnúť maloletej náhradnú osobnú starostlivosť v prípade, že by maloletá mala byť umiestnená
do Centra pre deti a rodiny, avšak dozvedeli sa, že súd nariadil náhradnú osobnú starostlivosť
navrhovateľov, preto ich čestné vyhlásenie nepovažujú za potrebné, pretože navrhovatelia vedia
maloletej poskytnúť potrebnú starostlivosť.Čo sa týka odvolacieho návrhu otca, v ktorom ako alternatívu zverenia maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti manželov D. navrhuje zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti svojej sestre
P. M., odvolací súd uvádza, že má vedomosť o podanom návrhu sestrou odvolateľa na nariadenie

neodkladného opatrenia na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, o ktorom súd
prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 44P/158/2025-9 zo dňa 30.06.2025 tak, že ho zamietol,
pričom z dôvodu podaného odvolania sa na odvolacom súde vedie samostatné konanie pod sp. zn.
11CoP/119/2025, preto sa danou vecou bližšie nezaoberal.

33. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybnosti o vhodnosti navrhovateľov
ako príbuzných osôb maloletej, ktoré spĺňajú zákonom prepísané predpoklady na to, aby maloletá mohla
byť zverená do ich starostlivosti a zároveň s uvedeným súhlasia a prejavili ochotu maloletej poskytnúť
potrebnú osobnú starostlivosť nahrádzajúcu osobnú starostlivosť rodičov maloletej. Nestotožnil sa
s tvrdením odvolateľa, podľa ktorého navrhovatelia nespĺňajú požiadavku nestrannosti a nezaujatosti
vo vzťahu k maloletej, pretože sú príbuzní z matkinej strany, t. j. brat matky a švagriná matky, keďže

odvolateľ žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce tvrdenia o absencii ich nestrannosti, či zaujatosti
nepredložil a tak zostali v rovine ničím nepodložených domnienok. Naviac súd posudzuje osoby, ktorým
maloleté dieťa zveruje do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, z hľadiska splnenia zákonom
stanovených predpokladov, sledujúc pri tom i naplnenie kritéria najlepšieho záujmu dieťaťa, kedy
splnenie požiadavky akejsi nestrannosti a nezaujatosti daných osôb nie je zákonom predpokladané.

Zákon priorizuje zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov takej
osobe, resp. osobám, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu s maloletým dieťaťom, preto námietka otca
o nestrannosti a zaujatosti navrhovateľov iba z dôvodu ich príbuzenského vzťahu k matke maloletej,
a teda i k samotnej maloletej, sa súdu nejaví ako adekvátna.

34. Otec vo svojej odvolacej argumentácii namietal závery znaleckého posudku ako aj postup znalkyne
pri jeho vypracovaní s tým, že znalkyňa v znaleckom posudku na viacerých miestach prekročila
rozsah svojich kompetencií, keď odpovedala na otázky, na ktoré nemala kompetenciu odpovedať a
prekročila rozsah toho, čo mala a mohla skúmať, a rozsah svojich oprávnení podľa názoru odvolateľa
prekročila aj keď v znaleckom posudku konštatovala, komu má byť maloletá zverená do osobnej

starostlivosti. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že zákonná úprava konania o neodkladných
opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých zásadne potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania,
kedy z osobitnej povahy tohto procesného inštitútu vyplýva, ako už bolo vyššie uvedené, zjednodušený
a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla

rozhoduje bez výsluchov a vyjadrení účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter
konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie,
tak ako je tomu v riadnom konaní o merite veci, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012,
sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
V nadväznosti na uvedené sa žiada opakovane akcentovať, že pri nariadení neodkladného opatrenia
súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako
pri rozhodovaní vo veci samej (vzhľadom i na zákonom limitovanú lehotu na rozhodnutie o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia), preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ku ktorým
odvolací súd zaujal zhodný postoj ako súd prvej inštancie, a síce v tomto štádiu konania nevzhliadol
žiaden dôvod zakladajúci pochybnosť o záveroch znalkyne vyslovených v znaleckom posudku, ktorý
i v kontexte zistených skutočností z iných súvisiacich konaní týkajúcich sa maloletej a vyjadrení
účastníkov konania v odvolacom konaní, najmä s ohľadom na vyjadrenia kolízneho opatrovníka a

Okresnej prokuratúry Pezinok, poskytol súdu dostatočný priestor na ustálenie záveru o osvedčení stavu
danejveciastýmsúvisiacunaliehavúpotrebubezodkladnejúpravypomerovúčastníkovkonaniaformou
nariadenia neodkladného opatrenia.

35. V rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných

prostriedkovsadôkazznaleckýmposudkomlíšitým,žejehohodnoteniu(podľa§191CSP)nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do
jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými
prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický, významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnostizaloženej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen
zoskutočností,ktorépríslušnáosobaaleboosobyvnímajúsvojimizmyslami.Znalkyňavpredmetnejveci
musela vychádzať z odbornej verifikácie relevantných skutkových okolností, lebo v danom prípade bolo

potrebné predovšetkým zistiť, aká forma starostlivosti je v najlepšom záujme maloletej. Odvolací súd
nemal dôvod spochybňovať vypracovaný znalecký posudok pre účely konania o neodkladnom opatrení,
a to aj napriek subjektívnym výhradám otca.

36. V súvislosti s aktuálnou situáciou maloletej odvolací súd považoval za potrebné apelovať na otca

maloletej, aby uprednostnil záujem maloletej pred jeho vlastnými záujmom a upustil od ignorovania
obsahu nariadeného a vykonateľného neodkladného opatrenia, na základe ktorého bola maloletá
dočasne zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľov, aby danú skutočnosť akceptoval a nevytváral
obštrukcie pri snahe navrhovateľov o realizovanie ich práv a povinností vyplývajúcich z daného súdneho
rozhodnutia, dodávajúc, že dobrovoľné neplnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu môže
byť podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletého dieťaťa. Na tomto mieste

sa zároveň žiada zdôrazniť, že argumentácia otca, podľa ktorej maloletú neponechal v svojej osobnej
starostlivosti, ale ju svojvoľne odovzdal do osobnej starostlivosti inej osoby – svojej sestry, ostáva bez
relevancie. Argument otca spočívajúci v tvrdení, že si týmto nezvolil vlastný záujem ako je v konaní
prezentované, ale zvolil záujem maloletej, sa vzhľadom na v konaní osvedčené skutočnosti týkajúce
sa dôvodnej obavy o manipulácii maloletej nielen zo strany otca, ale i zo strany jeho rodinných

príslušníkov, odvolaciemu súdu javí ako účelový. Navyše sa žiada uviesť, že maloletá voči zvereniu
navrhovateľom – manželom I. nemala žiadne námietky, čo jednoznačne vyplýva z obsahu úradného
záznamu z rodinnej konferencie konanej dňa 12.06.2025 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, Referáte sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zmienené svojvoľné konanie otca,
ktoré je v rozpore s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, nemôže požívať súdnu ochranu,

a to i napriek skutočnosti, že sa otec snaží dané konanie ospravedlniť údajnou vhodnosťou osoby jeho
sestry ako osoby zabezpečujúcej osobnú starostlivosť o maloletú.

37. Odvolací súd nezistil pochybenie v postupe súdu prvej inštancie ani vo vzťahu k odvolaním
napadnutému výroku II. uznesenia, poukazujúc na ust. § 336 CSP, podľa ktorého súd má fakultatívnu

možnosť vo výroku uznesenia, ktorým nariaďuje neodkladné opatrenie, uložiť navrhovateľom povinnosť
podať v určitej lehote návrh vo veci samej, ak nariaďuje neodkladné opatrenie ešte v štádiu pred začatím
konania vo veci samej. Neodkladným opatrením súd dokáže rýchlo reflektovať na situáciu na strane
maloletej, ktorá neznesie odklad, avšak daným rozhodnutím nie je možné prejudikovať práva účastníkov
konania, preto v prípade, keď neodkladné opatrenie nekonzumuje vec samu, je na mieste zaviazať

navrhovateľov povinnosťou podať návrh i vo veci samej, pokiaľ taký návrh nebol z ich strany podaný už
počas konania o nariadení neodkladného opatrenia, ako tomu bolo i v prejednávanej veci.

38. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku VIII., vzhľadom na doposiaľ vykonané
dokazovanie v súvisiacich konaniach týkajúcich sa maloletej, s dôrazom najmä na vykonané znalecké

dokazovanie ako aj vyjadrenie Okresnej prokuratúry Pezinok a kolízneho opatrovníka, sa odvolací súd
stotožnil s uložením zákazu rodičom maloletej kontaktovať maloletú písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou, inými obdobnými prostriedkami, či prostredníctvom tretej osoby. Z doposiaľ zistených
skutočností mal odvolací súd za osvedčené, že aktuálnemu psychickému stavu maloletej je potrebné
venovať náležitú pozornosť a vzhľadnom na odborné závery znalkyne zachytené v znaleckom posudku

je nevyhnutné, a súčasne v najlepšom záujme maloletej, aby čo v najkratšom časovom horizonte
začala podstupovať odporúčanú špeciálnu terapiu - EMDR psychoterapiu. Z dôvodu eliminovania
rizika manipulácie maloletej zo strany oboch rodičov, ako i z dôvodu stabilizácie prostredia maloletej
a redukovania možných vonkajších vplyvov, či iných faktorov súvisiacich s pôsobením rodičov na jej
osobu, v dôsledku ktorých by mohlo dochádzať k mareniu účelu a cieľov stanovených psychoterapiou,

ku ktorých naplneniu je vzhľadom na aktuálny znalkyňou konštatovaný psychický stav maloletej žiadúce
dospieť, odvolací súd uvádza, že zákaz kontaktovania maloletej rodičmi tak, ako je uvedené vo
výroku VIII. napadnutého rozhodnutia považuje za nevyhnutný z hľadiska najlepšieho záujmu maloletej,
vyjadrujúc presvedčenie, že k zlepšeniu jej psychického stavu bez uvedeného zásahu nie je možné
efektívne dospieť.

39. Na základe uvedeného, keďže boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hadisko pri jeho rozhodovaní, odvolacísúd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., VIII. ako vecne správne podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď odvolacie argumenty otca vyhodnotil ako neopodstatnené.

40. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).