Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010394
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010394.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 16. júla 2025
v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
3 písm. a) Tr. zák. a iné., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 10.02.2025, sp. zn. 0T/54/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 09.05.2024 o 18:10 hodine viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi
A3, evidenčného čísla C. po ceste III. triedy číslo 2781 v smere do obce D., okres B. E., kde v
mestskej časti F. - G. na parkovisku pred železničným priecestím bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Hnúšťa, pričom bol vyzvaný, aby predložil doklady potrebné
na vedenie a prevádzku vozidla a následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie
alkoholu elektronickým meračom Dräger 7510, sériové číslo ARFM 0504, kde mu bola v čase o 18:10

hodine nameraná hodnota 0,77 mg/1 etanolu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 1,6 promile,
opakovanou dychovou skúškou v čase o 18:43 hodine mu bola nameraná hodnota 0,64 mg/1 etanolu vo
vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 1,33 promile a druhou opakovanou dychovou skúškou v čase o
19:18 hodine mu bola nameraná hodnota 0,55 mg/1 etanolu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje
1,15promile,anáslednoulustráciouvústrednejevidenciibolozistené,žetrestnýmrozkazomOkresného
súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/52/2023 zo dňa 28.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

28.05.2023boluznanývinnýmzospáchaniaprečinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289
ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín a trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov od 28.05.2023 do 28.5.2025.

Za to mu bol podľa § podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák.,
§ 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 14 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému bol výkon trestu podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba na 18 mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm.
h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v trvaní 6 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil
písomnýmpodanímdoručenýmokresnémusúdudňa23.05.2025,atoprotivýrokuotrestevneprospech
obžalovaného, nakoľko mu nebol prvostupňovým súdom uložený aj trest prepadnutia veci.

Najprv poukázal na výrokovú časť, ako aj na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej okresný
súd uviedol argumenty, pre ktoré neuložil obžalovanému súčasne trest prepadnutia veci – osobného
motorového vozidla, ktorého uloženie bolo z jeho strany taktiež navrhnuté a ktoré bolo na základe jeho
príkazu v prípravnom konaní zaistené.
Zdôraznil, že obžalovaný tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety obžaloby, sa nedopustil jedného trestného
činu, ale dvoch a to konkrétne ohrozovacieho trestného činu – prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., kde sa na naplnenie všetkých zákonných znakov tohto
trestného činu, nevyžaduje spôsobenie majetkovej škody alebo ujmy na zdraví. Obžalovaný sa svojim
konaním tiež dopustil aj ďalšieho trestného činu a to prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., keď viedol osobné motorové vozidlo napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, že mu bol približne rok pred spáchaním skutku (28.05.2023) uložený trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov a to trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp. zn. 0T/52/2023 zo dňa 28.05.2023, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., kde zo skutkovej
vety tohto trestného rozkazu vyplýva, že pri dychovej skúške mu bola nameraná hodnota zodpovedajúca
2 promile alkoholu, čo vôbec nie je hraničná hodnota. To platí aj pre skutok v tejto trestnej veci, kde mu

bola nameraná hodnota zodpovedajúca približne 1,6 promile alkoholu.

Obvinený A. B. pri svojom výsluchu okrem iného uviedol, že on je výlučným vlastníkom predmetného
osobného motorového vozidla s tým, že toto približne v prvej polovici roka 2024 kúpil od H. F.,
ktorej vyplatil dohodnutú kúpnu cenu a zároveň jej odovzdal aj ďalšiu finančnú hotovosť so svojim

splnomocnením za tým účelom, aby H. F. vykonala prepis tohto osobného motorového vozidla na
príslušnom dopravnom inšpektoráte.

Z úradného záznamu ODI Rimavská Sobota, vypracovaného dňa 10.05.2024, postupom podľa § 203
ods. 1 písm. a) veta za bodkočiarkou Tr. por. vyplýva, že H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, I. B.,

tohočasuzdržiavajúcasavobciD.,I.B.,savyjadrilakvlastníctvuosobnéhomotorovéhovozidlazn.Audi
A3, evidenčného čísla C., nakoľko je v evidenčnej karte vozidla zapísaná ako držiteľ a aj vlastník vozidla,
v tom zmysle, že predmetné osobné motorové vozidlo pred mesiacom predala za sumu 600 € A. B. z F.,
G., I. B. E., pričom tento jej okrem dohodnutej kúpnej ceny odovzdal aj sumu 75 € za účelom vyplatenia
poistky a prepisu predmetného osobného vozidla na neho. Zároveň jej odovzdal svoje splnomocnenie za

účelom prepísania tohto osobného motorového vozidla na jeho meno, teda na A. B., nar. XX.XX.XXXX v
G., trvale bytom F. X/X, G., I. B. E.. H. F. záverom uviedla, že ku dnešnému dňu ona tento prepis vozidla
ešte neuskutočnila, nakoľko to nestihla a potvrdila, že vozidlo je ešte evidované na jej meno, ale ona už
dohodnutú kúpnu cenu za toto vozidlo dostala. Skutočnosti uvádzané H. F. boli preverené aj evidenčnou
kartou vozidla evidenčného čísla C. XXXXX. Z uvedeného teda vyplýva, že H. F. v čase spáchania

skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania a ani v súčasnosti sa ona sama už nepovažuje za
faktickú vlastníčku predmetného osobného motorového vozidla a neuplatňuje si žiadne nároky spojené
s vlastníctvom tohto vozidla. Okresný súd pri svojom rozhodovaní o ukladaní trestu obžalovanému A.
B. na vyššie uvedený úradný záznam ODI Rimavská Sobota z 10.05.2024 neprihliadol.

Prípravné konanie v tejto trestnej veci bolo vykonané v tzv. superrýchlom konaní, ktorého
časovo obmedzený priebeh neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní, aby prostredníctvom
odborného vyjadrenia zisťovali hodnotu veci použitej na spáchanie trestnej činnosti. Na druhej
strane Trestný poriadok takúto povinnosť orgánom činným v trestnom konaní ani neukladá. V tomto
superrýchlom konaní aj napriek zabezpečeniu ohodnotenia veci použitej na spáchanie trestnej činnosti

prostredníctvom porovnávania obdobných motorových vozidiel na internetovom inzertnom portály J.
bola tiež zistená skutočná cena predmetného osobného motorového vozidla použitého na spáchanie
trestnej činnosti a to výsluchom obvineného, ako aj z už vyššie uvedeného úradného záznamu ODI
RimavskáSobotazodňa10.05.2024ovyťaženíH.F.,predchádzajúcejvlastníčkytohtovozidla,zktorýchvyplýva, že cena tohto vozidla bola stanovená dohodnutou kúpnou cenou medzi ňou a obvineným
na sumu 600,- €. Takáto hodnota veci použitej na spáchanie trestnej činnosti nie je vôbec v zjavnom
nepomere k miere závažnosti nie jedného prečinu (ako to konštatoval okresný súd), ale dvoch prečinov,

z ktorých jeden u obžalovaného zakladá aj prípad špeciálnej recidívy. Taktiež z tohto dôvodu je potom
potrebné hodnotiť v celku úhrnnú trestnú činnosť obžalovaného ako podstatne závažnú.

Ďalej poukázal najmä na spôsob a druh spáchanej trestnej činnosti, kde obžalovaný ako vodič a
faktický majiteľ predmetného motorového vozidla neváhal po požití alkoholických nápojov viesť osobné

motorové vozidlo a naviac aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že približne rok predtým mu v inom
trestnom konaní bol okrem trestu povinnej práce uložený aj trest zákazu činnosti vedenia osobných
motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov, konkrétne od 28.05.2023 do 28.05.2025, čo sú u neho
závažné okolnosti. Skutočnosť, že v danom prípade predmetné osobné motorové vozidlo nemôžu užívať
iní rodinní príslušníci obžalovaného (čo však okresný súd riadne nepreveroval), zavinil obžalovaný sám
svojim úmyselným protiprávnym konaním, ktoré vykazuje znaky obidvoch trestných činov, za ktoré bol

uznaný vinným napadnutým rozsudkom.

Z týchto dôvodov, poukazujúc na generálnu a individuálnu prevenciu, mal okresný súd obžalovanému
uložiť i trest prepadnutia veci a to predmetného zaisteného osobného motorového vozidla zn. Audi A3,
ev. čísla C., ktoré bolo použité obžalovaným ako jeho jediným vlastníkom na spáchanie skutku, ktorý je

predmetom tohto trestného konania tak, ako to navrhoval. Potreba uloženia tohto trestu u obžalovaného
vyplývaajztohodôvodu,ževpredchádzajúcomtrestnomkonaníOkresnéhosúduRimavskáSobota(sp.
zn. 0T/52/2023) uložené tresty a to konkrétne trest povinnej práce vo výmere 200 hodín a trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov, nesplnili u neho svoj prevýchovný účel.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu doplnil vo výroku
o treste a uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to zaisteného osobného motorového vozidla.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na dôvody uvedené v písomne
podanom odôvodnení odvolania. Vzhľadom k tomu, že sa na obžalovaného ohľadne obidvoch

predchádzajúcich odsúdení hľadí ako keby odsúdený nebol, dal odvolaciemu súdu na zváženie zníženie
výmery uloženého trestu odňatia slobody, avšak na uložení trestu prepadnutia veci trval.

Obžalovanýtaktiežnechalnazváženíodvolaciehosúdu,čimuuložíajtrestprepadnutiaveci.Predmetné
vozidlo momentálne nevyužíva, nakoľko je zaistené.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku
o treste a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Pokiaľ ide o otázku viny, okresný súd na hlavnom pojednávaní procesným postupom podľa § 257 ods. 7
Tr. por. prijal uznesením vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zák., v dôsledku čoho bol výrok o vine nenapadnuteľný odvolaním a v tejto časti následne

nadobudol rozsudok právoplatnosť.

Pokiaľideoúvahyodruhuavýmereuloženéhotrestu,odvolacísúdpovažovaltrest,ktorýobžalovanému
uložil prvostupňový súd za primeraný a skôr za prísnejší ako mierny, nakoľko mu bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody ako najprísnejší zo všetkých druhov trestov v hornej polovici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby, a to vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 18 mesiacov. Naviac obžalovanému bol uložený aj druhý trest, a to trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel vo výmere 6 rokov.

Okresný súd čiastočne zhodnotil osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, preto krajský

súd poukazuje v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. č. 5, okrem jednej skutočnosti.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal druhostupňový súd za preukázané, že v čase skutku už bol
obžalovaný vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla, ktoré je hnuteľnou vecou a ktoré
nadobudol na základe kúpnej zmluvy už jeho odovzdaním zo strany predávajúceho. Na tom nič nemenískutočnosť, že v evidenčnej karte vozidla vedenej na OR PZ, ODI Rimavská Sobota je ako jeho
vlastníčkastáleuvedenáH.F.,nakoľkotentoregistermázhľadiskaurčeniavlastníctvalentzv.evidenčnú
povahu. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, a to pri obidvoch trestných činoch, keď pri prvom

z nich chcel ohroziť a pri druhom z nich porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

Súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm.
l) Tr. zák., t.j., že sa k spáchaniu obidvoch trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval, ako aj jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných činov. Pri pomere

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1 bolo obžalovanému možné uložiť trest odňatia slobody až na
2 roky, keďže trestné sadzby pri obidvoch trestných činoch boli rovnaké. Zároveň bolo potrebné zobrať
do úvahy, okrem pomeru, aj mieru závažnosti poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, ktoré vyznievali
jednak v prospech, ale aj neprospech obžalovaného približne v tej istej miere.

Dôležitým bolo aj zohľadnenie skutočnosti, že obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že

nepopiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm.
c) Tr. por. a jeho vyhlásenie následne okresný súd uznesením prijal. Zo zjednocujúceho stanoviska
trestnoprávneho kolégia NS SR vyplýva, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom
pojednávaní podľa zmieneného zákonného ustanovenia Trestného poriadku a jeho následné prijatie
súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr.

zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak takýto postoj obžalovaného
je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez
toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto
možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie
o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížení o 1/3-inu

pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Okresný súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, teda v hornej
polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo možno považovať za prísnejšiu výmeru. V súlade so
zákonom bolo podmienečné odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov, keďže obžalovaný

splnil všetky zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Primeraným bolo
uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel obžalovanému vo výmere 6 rokov, keďže sa
ako vodič dopravného prostriedku dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., hoci už bol za taký trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. právoplatne
odsúdený (trestná sadzba bola v takom prípade od 5 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov). Obžalovaný

bol ovplyvnený návykovou látkou – etanolom vo výške približne 1,6 promile, ktorá síce nie je hraničnou
hodnotou, ale na druhej strane nedosahuje ani jej dvojnásobok. Dôležitou skutočnosťou bolo tiež to,
že obžalovaný, hoci to nie je zákonným znakom daného trestného činu, nespôsobil žiadnu škodu na
zdraví, ani na majetku. Naproti tomu nemožno opomenúť, že obžalovaný je nevodičom, kde však na jeho
nápravu v tomto smere bude pôsobiť najmä trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže obidva

prečiny spáchal práve v súvislosti s touto činnosťou, naviac sa dopustil veľkého množstva priestupkov
a to aj proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Krajský súd však okrem toho zdôrazňuje, že na obžalovaného sa už v čase jeho rozhodnutia hľadelo
ako by odsúdený nebol, keďže u obidvoch predchádzajúcich odsúdeniach uvedených v odpise registra

trestov došlo k ich zahladeniu (pri odsúdení č. 2 obžalovaný už vykonal v celej výmere trest povinnej
práce, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá).

Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci – osobného motorového vozidla obžalovaného, ktorého uloženia
sa domáhal odvolateľ, možno konštatovať, že v danom prípade by bol takýto postup neprimerane

prísny, berúc do úvahy to, že obžalovaný prejavil kritický postoj k trestnej činnosti, taktiež jeho osobné,
rodinné a majetkové pomery, keď je otcom 6 maloletých detí a ako nezamestnaný nemá stály príjem,
prihliadajúc súčasne aj na vyššie uvedené okolnosti vyznievajúce výrazne v jeho prospech. Nemožno
opomenúť, že obžalovanému boli za dva prečiny, zo spáchania ktorých bol uznaný vinným, uložené
už dva vyššie uvedené tresty v daných výmerách, vrátane najprísnejšieho druhu trestu, a to trestu

odňatia slobody. Uloženie trestu prepadnutia veci, ako trestu tretieho, za úmyselné prečiny, pri ktorých
Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje možnosť uloženia trestu odňatia slobody najviac na 2 roky
(tzv. typová závažnosť trestného činu), by v danom prípade bolo nielen mimoriadne prísne, ale zároveň
v rozpore s účelom trestu vyjadrenom v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. Zmena uloženého trestu bypripadala do úvahy skôr v prospech obžalovaného, keď by mu eventuálne bolo možné uložiť úhrnný trest
odňatia slobody v nižšej výmere. Uloženie trestu prepadnutia veci by skôr prichádzalo do úvahy v takom
prípade, ak by popri treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel nebol obžalovanému zároveň

ukladaný aj úhrnný trest odňatia slobody ako najprísnejší druh trestu. Napriek tomu však nemožno trest
uložený okresným súdom ako celok považovať za neprimeraný, čo by inak mohlo byť dôvodom zrušenia
napadnutého rozsudku v tejto časti podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Nemožno opomenúť ani to, že uložením trestu prepadnutia veci osobného motorového vozidla by

obžalovanému nebolo úplne zabránené v prípadnom páchaní ďalšej trestnej činnosti, pretože by si bez
väčších ťažkostí mohol zabezpečiť iné motorové vozidlo, napr. jeho požičaním, prenájmom, kúpou
a pod. V tejto trestnej veci by naviac uloženie trestu prepadnutia veci mohlo postihnúť tiež rodinných
príslušníkov obžalovaného, najmä maloleté deti, pri ktorých je možnosť použiť osobné motorové vozidlo
na ich prepravu často vhodná, na čo bolo podľa ust. § 34 ods. 3 Tr. zák. taktiež potrebné prihliadnuť.

Uloženie trestov odňatia slobody a zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v daných výmerách
popri sebe, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom
rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá
všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení,
ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého výroku o treste, odvolanie okresného prokurátora v súlade s citovaným ustanovením

Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.