Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224200687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr.SilvieHýbelovejaMgr.FedoraBenku,vprávnejvecinavrhovateľky:A.B.,C.D.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XX, F., proti manželovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, F., v konaní o rozvod
manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 3P/31/2024-48, zo dňa
23. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 26.11.1994

v Bratislave, rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, ako aj článku 1
a článku 4 základných zásad Zákona o rodine, vecne tým, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené
a neplní svoj účel.

2.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,ženavrhovateľkasadomáhalarozvodujejmanželstva
považujúc ho za nefunkčné z dôvodu opakovanej manželovej nevery. Manžel nebol pre manželku

žiadnou oporou ani počas prekonávania vážnej choroby. Ich konflikty prerastali do čoraz častejších
nezhôd a hádok, ktoré viedli k tomu, že ich vzťah ochladol, citovo sa odcudzili a z manželstva
sa vytratila láska a vzájomná dôvera. V čase podania návrhu už neviedli intímny život ani nežili v
spoločnej domácnosti a manželka nevidí žiadnu cestu k obnoveniu ich manželstva, ktoré je už len
formálnym záväzkom. Manžel s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že jeho dlhoročné známosti vyplývali z
nedostatku intímneho zblíženia a odmietania zo strany manželky, nikdy sa nejednalo o vážne známosti
s budúcnosťou. Navrhovateľka na podanom návrhu zotrvávala, mediáciu vylúčila a obnovu manželstva

nepripustila. Vyjadrila sa, že za tridsať rokov čo manželstvo trvá, si manžel de facto žil svoj vlastný
súkromný život, čo odmieta ďalej už tolerovať, aj v dôsledku jej onkologického ochorenia už ďalej nechce
takto žiť a trvá na podanom návrhu.

3. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania dňa 26.11.1994 uzatvorili
manželstvo, z ktorého pochádzajú tri deti, v súčasnosti všetky plnoleté. Ako vyplynulo z návrhu a
vyjadrenianavrhovateľky,tátosineviepredstaviťobnoveniemanželskéhospolužitia.Jejnázornarozvod

manželstva je uvážený, dlhodobý a nezvratný. Naopak, manžel vidí nádej na obnovu manželského
spolužitia, ak by manželia absolvovali mediáciu, preto s návrhom nesúhlasil. Zhodnotením vykonaného
dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danej veci sú splnené všetky zákonom stanovené
podmienky pre rozvod manželstva. Spočiatku bolo manželstvo účastníkov harmonické, postupomčasu sa vzájomne odcudzili a manželka v dôsledku opakovanej nevery manžela, ktorá je zrejmá aj
zo skutočnosti, že za trvania manželstva v roku 2004 sa manželovi narodilo dieťa s inou ženou,
stratila dôveru v manžela a toho času manželstvo neplní svoje funkcie. Manželia nežijú v spoločnej

domácnosti od začiatku roka 2024, kedy manžel odišiel zo spoločnej domácnosti, dlhodobo spolu
intímne nežijú, spoločne nehospodária a netrávia spoločné chvíle ani dovolenky. Stav manželstva vníma
každý z manželov inak, keď manžel pripúšťa a verí v pozitívny účinok prípadnej mediácie, zároveň
ale uviedol, že odmietavý postoj manželky k mediácii rešpektuje. Pokiaľ ide o navrhovateľku, táto
obnovenie manželského spolužitia jednoznačne vylučuje, podľa jej vyjadrenia je manželstvo hlboko a

vážne rozvrátené, neplní a v budúcnosti ani nemôže plniť spoločenský účel. U manželov podľa názoru
súdu absentuje zdravé rodinné prostredie, čo svedčí o vážnom rozvrate manželstva a súdu nie je zrejmé,
ako by chcel manžel dosiahnuť obnovenie manželského spolužitia, keď manželka jednoznačne vylúčila
možnosť jeho obnovenia, s manželom už viac spoločne žiť nechce, podľa vyjadrenia navrhovateľky
neexistuje medzi nimi žiadny vzťah. Manželia spolu netrávia voľný čas, z manželstva sa vytratila
intimita, city a prejavy, ktoré by mali manželstvo napĺňať. Manželka videla príčinu v manželovi, v jeho

opakovaných mimomanželských známostiach, ktoré manžel nepoprel. Takýto zväzok manželov nie je
možné označiť za harmonické spoločenstvo, v ktorom sa partneri vzájomne rešpektujú a pomáhajú si.
Bolo preukázané, že problém vo vzťahu manželov je dlhodobého a nezvratného charakteru. Účelom
manželstva nie je za každú cenu zachovať formálny zväzok, ak v ňom absentuje (pozitívna) citová
stránka, ktorá napĺňa emocionálne potreby manželov a nedá predpokladať, že by sa manželstvo

účastníkovmohloobnoviťsperspektívoudobudúcnosti.Zapríčinyrozvratumanželstvasúdustálilnajmä
rozdielnosť pováh manželov a ich predstáv o spoločnom spolužití (manželke prekážajú manželove
opakované nevery, manžel má tendenciu svoje konanie zľahčovať, s poukazom na svoj vek ich už
nepovažuje za významné) a samotné opakované nevery manžela, ktoré podľa názoru súdu dôvodne
viedli k strate dôvery manželky v manžela a spôsobili tiež citové odcudzenie medzi nimi. Aj keď manžel

bol ochotný absolvovať mediáciu za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva, túto manželka
zásadne odmietla, vylúčila možnosť využitia poradenstva a preto súd vyhovel návrhu na rozvod bez
odkázania manželov na takúto pomoc, keďže odkázanie môže mať len odporúčací charakter, ale súd
nemá právo takúto pomoc manželom nariadiť.

4. Záverom súd zdôraznil, že uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
budúcich manželov, pričom u už existujúceho manželstva je potrebné vziať do úvahy právo oboch
manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce
k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú
a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný)

alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave z 31.01.2018, sp.zn. 11CoP/182/2017, z 18.04.2018, sp. zn. 24CoP/21/2018 alebo z 31.05.2017,
sp.zn. 24CoP/63/2017). V danej veci súd opakovane zisťoval stanovisko manželky, pričom jej vyjadrenie
nezotrvať ďalej v manželskom zväzku bolo jednoznačné a definitívne, preto súd manželstvo rozviedol
s poukazom na dobrovoľnosť tohto zväzku, o to viac, keď manželstvo už neplní úlohy a poslanie plynúce

mu zo zákona. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel navrhovateľky majúc za to, že súd dospel na
základe výpovedí k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Je toho názoru, že výpoveď manželky pred súdom bola sprevádzaná emóciami

a neprezentovala skutočné udalosti tak, ako sa stali. I samotné pojednávanie bolo súdom vedené
formálne, iba na dokazovanie jeho viny za všetky manželské problémy, pričom manželka vystupovala
ako kladná osoba bez poškvrny a z toho vyplynul záver, že manžel je jediný vinník stavu, do ktorého
manželstvo dospelo, čo sa nezakladá na pravde. Z tohto dôvodu podal aj manžel súdu návrh na
realizáciu mediácie, kde by sa potvrdila alebo vyvrátila možnosť rekonštrukcie manželstva. Na skutočné

a pravdivé zistenie situácie je potrebné posúdiť všetky vyjadrenia, argumenty a skutočnosti, ktoré
v konaní vyšli najavo. Nie je pravda, že by sa manžel o navrhovateľku nezaujímal a citovo k nej ochladol.
Prakticky až do pojednávania sa intenzívne zaujímal o dianie v spoločnej domácnosti, o všetky potreby
manželky a tiež detí. Poukazuje na to, ako svojím prístupom a trvalým záujmom prispel k vyriešeniu
duševných problémov najmladšieho syna. Spolu s navrhovanou mediáciou sa manžel domáhal pred

súdom aj doporučenia manželom návštevy v manželskej poradni, prípadne u psychológa a nie je jasné,
prečo sa manželka tomuto inštitútu záchrany vzťahov vyhýba. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že
svoje správanie a konanie upravil tak, aby netraumatizoval manželku svojimi známosťami a tieto všetky
v plnom rozsahu ukončil. Pokiaľ ide o otázku neposkytnutia pomoci počas choroby, vyjadrenie manželkyo jeho nezáujme o priebeh liečenia sa nezakladá na pravde, nakoľko pomoc bola v rozsahu umožnenia
poskytnutá v maximálnej miere. Podľa názoru odvolateľa tento postoj navrhovateľky je účelový tak, aby
sa vyhla zodpovednosti za stav, ktorý doviedol manželstvo do krízy. Obe strany sporu sa podieľali na

vzniku krízy rovným dielom. Je preto toho názoru, že vzťahy medzi nimi sú pod odborným dohľadom
rekonštruovateľné. Toto vyplýva i zo skutočností, že je stále citovo naviazaný na dianie v rodine a tiež
cíti záujem a lásku voči svojej manželke. Rozsudok je preto nesprávny, ukracujúci oprávnené záujmy
odvolateľa ako aj záujmy ich spoločných detí. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie za účelom doporučenia mediácie v manželskej poradni, prípadne návštevy

psychológa.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že na návrhu trvá, manželstvo nepovažuje
v žiadnom smere za rekonštruovateľné z dôvodov, ktoré súdu už uviedla. Manžel počas ich dlhoročného
manželstvanectil,nerešpektovalanechránilinštitútmanželstvaanirodiny.Viacako20rokovsapotýkala
okrem iného s jeho neustálou neverou, ktorej sa dopúšťal aj v čase pojednávania a taktiež v čase po

vydaní rozhodnutia súdu. Po doručení rozsudku o rozvode manželstva bol manžel so svojou priateľkou
na dovolenke v Dubaji. Takéto správanie nenasvedčuje tomu, že by plánoval do budúcna od nevery
upustiť a nie je ani v súlade so spoločným manželským nažívaním. Tvrdenie odvolateľa o ukončení
nemanželského pomeru sa teda nezakladá na pravde a je zrejmé, že k nevere by dochádzalo i naďalej.
Jej manžel mal pritom počas trvania manželstva dostatok času na to, aby svoje správanie napravil

a podnikol kroky a to i za pomoci spomínaných mediácií, či návštev psychológa. Nie je pravda, že
na rozpade manželstva sa podieľali obe strany rovným dielom, keďže vinu za takúto trvajúcu neveru
nemožno pripisovať manželke. Neustála nevera je navyše konaním proti dobrým mravom a je v rozpore
s morálnymi zásadami manželstva. Záujem manžela o obnovenie manželského stavu preto nemožno
považovať za skutočný a z jej strany už nie je možné obnoviť dôveru. Navrhla preto rozsudok potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 Civilného mimosporového poriadku,
ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1
CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok,

ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové
konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok manžela sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,

jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa
i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2
CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje.

Reagujúc na odvolaciu argumentáciu dopĺňa iba nasledovné:

9. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú
prijatie jednoznačného záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje základné
spoločenské funkcie a v súčasnosti je nefunkčným zväzkom, v ktorom narušené vzťahy už nie je možné

reparovať. Nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že súd postupoval v konaní iba formálne a zameral
sa len na dokazovanie jeho viny. Prvoinštančný súd náležite skúmal podiel každého z manželov za
vzniknutý stav, je však pravdou, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pretrvávajúca kríza v ich
spolužití a rozvrat manželstva bol zapríčinený primárne dlhoročnou opakovanou neverou zo strany
manžela, ktorá postupne viedla k definitívnemu odcudzeniu manželov a ukončeniu ich spolužitia.

10. Pokiaľ odvolateľ zotrváva na presvedčení, že ich manželstvo sa dá zachrániť a je možné
obnoviť jeho funkčnosť, odvolací súd tento názor nezdieľa. Predovšetkým je tomu tak z dôvodu, že
manželstvo účastníkov konania aktuálne už neplní žiadne svoje spoločenské funkcie v zmysle § 18
a 19 Zákona o rodine, nakoľko manželia spoločne nežijú, nehospodária, vzájomne si nepomáhajú,

spoločne neuspokojujú potreby rodiny a nevytvárajú ani zdravé rodinné prostredie. Vzhľadom na citové
ochladnutie navrhovateľky voči manželovi a jej pevné rozhodnutie nezotrvať viac v tomto manželstve,
pri súčasne preukázanej dlhé roky sa opakujúcej nevere zo strany manžela, potom nepochybne trebauzavrieť, že je tu trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez možnosti obnovenia účelu manželského
zväzku.

11. V prejednávanej veci zhodne s prvoinštančným súdom aj odvolací súd konštatuje, že tu nie je žiaden
dôvod predpokladať, že by mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné
obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta,
ako to odmieta navrhovateľka. Odvolací súd pripomína, že ani ústavná ochrana manželstva nezahŕňa
nedobrovoľné zotrvanie v manželskom zväzku. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za

naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že
manžel má ešte k navrhovateľke citový vzťah a želá si v manželstve zotrvať.

12. Pokiaľ odvolateľ vytýkal súdu, že neusiloval o zmierenie manželov aj cestou mediátora, odvolací
súd bol toho názoru, že v danom prípade prvoinštančný súd nijako nepochybil. Zákon výslovne
v ustanovení § 96 CMP ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov, avšak možnosti súdu

pokiaľ ide o odstraňovanie príčin rozvratu manželstva, sú obmedzené a aktivita vyvíjaná zo strany
súdu závisí od okolností každého prípadu. Takto v zmysle ods. 1 cit. ustanovenia súd vedie manželov
k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie, odsek 2 mu dáva aj možnosť, ak je to
účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, aby účastníkov vyzval pokúsiť sa o zmierne riešenie
mediáciou. Postup súdu potom závisí od okolností každého prípadu. Inak postupuje súd vo veci, kde

je trvalý rozvrat manželstva zrejmý a nepochybný, iný postup je namieste tam, kde sa zo zistených
skutkových okolností javí, že je tu možnosť zachrániť manželský zväzok. Zákon teda neukladá súdu
presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť a súd preto túto povinnosť
realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, pričom nie je vylúčené, aby od snahy
o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že tieto sú natoľko závažné,

že nie je možné manželov uzmieriť. Podľa názoru odvolacieho súdu, hoci v tomto prípade nevyzval
súd účastníkov konania na návštevu manželskej poradne ( psychológa), ani ich nevyzval na zmierne
riešenie mediáciou, niet dôvodu s ohľadom na zistený skutkový stav, takýto postup mu vytknúť. Treba
pripomenúť, že zákon dáva súdu iba možnosť účastníkov vyzvať k návšteve psychologickej poradne,
alebo ich vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, nedáva však súdu možnosť toto im uložiť (prikázať)

ako povinnosť, pričom v danej veci navrhovateľka odmietla takýto prostriedok využiť a konzistentne
zotrvávala na svojom rozhodnutí manželstvo ukončiť rozvodom. Vzhľadom na uvedené nebolo v danom
prípadeúčelnévyzývaťúčastníkovkonania,abysapokúsiliozmierneriešeniemediáciou,keďvzhľadom
na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky bolo nepochybné, že mediácie sa nezúčastní, rozvrat
manželstva považuje za trvalý a obnovu spolužitia za nemožnú.

13. Postup prvoinštančného súdu treba preto považovať za súladný so zákonom a jeho závery súladné
so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnuté rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň podľa
§ 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).