Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123463408
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123463408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., narodený XX.X.XXXX,
bytom D. E. XXXX/XX, F., 2. G. H. C., narodená XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., zastúpení:
Mgr. Alžbeta Kantorová, advokátka s. r. o., IČO 55 683 398, so sídlom Thurzova 432/1, Martin, proti
žalovanému: OPÁL, s. r. o., IČO 51 473 372, so sídlom Strojárenská 1C, Trnava, zastúpený: SOPKO
LEGAL s.r.o., IČO 47 631 741, so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, o zaplatenie úroku z omeškania
a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/69/2024-83
zo dňa 2. apríla 2025 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 27C/69/2024-87 zo

dňa 4. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia m a j ú n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie výrokom I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 47.503,50 €
od 24.08.2023 do 16.10.2023 a zmluvnú pokutu 8.100,-€, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

výrokom II. žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou
ustanovení § 489, § 567 ods. 2, § 122, § 544 ods. 1, 2, § 545a, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení platnom od 1.2.2013, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný na základe uzatvorenej Dohody o
urovnaní zo dňa 25.5.2023 sa zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 47.503,50 eur na účet žalobcov presne
špecifikovaný v dohode o urovnaní do 90 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody
(článok IV. bod 3). V prípade omeškania žalovaného so splnením povinnosti podľa článku IV. bod 3
vzniká žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 150 eur za každý začatý deň omeškania žalovaného
so splnením uvedenej povinnosti (článok IV. bod 6). V zmysle článku V. bod 2 dohoda nadobúda platnosť
a účinnosť dňom podpísaním účastníkmi. Zmluva bola podpísaná stranami dňa 25.5.2023. Následne

strany sporu uzatvorili Dodatok č. 1 k Dohode o urovnaní zo dňa 12.10.2023 (štvrtok), ktorým doplnili
do článku IV. bod 7, v ktorom sa dohodli, že ak žalovaný uhradí žalobcom sumu 47.503,50 eur v plnej
výške najneskôr do 15.10.2023 (nedeľa), majú žalobcovia nárok na 1/2 (t. j. 50 % = 75 eur za každý aj
začatý deň omeškania) zmluvnej pokuty uvedenej v bode 6 článku IV. dohody. Žalovaný dňa 13.10.2023(piatok) dal prevodný príkaz na úhradu dlžnej sumy na účet žalobcu a dlžná suma bola na účet žalobcu
pripísaná dňa 16.10.2023 (pondelok).

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že lehota 90 dní na plnenie určená dohodou o urovnaní
začala plynúť nasledujúcim dňom od účinnosti dohody, t. j. od 26.5.2023 a uplynula 23.8.2023 (streda).
Od nasledujúceho dňa 24.8.2023 bol žalovaný v omeškaní. V zmysle § 567 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je peňažný dlh splnený pripísaním dlžnej sumy na účet veriteľa, ak sa dlžník a veriteľ
nedohodnú písomne inak. Dohoda o urovnaní neobsahovala písomnú dohodu strán, že je dlh splnený

zadaním platobného príkazu, preto bol dlh splnený až pripísaním dlžnej sumy na účet žalobcu, teda
dňa 16.10.2023. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 47.503,50 eur od 24.8.2023 do 16.10.2023. Ďalej súd prvej
inštancie argumentoval tým, že nárok na zníženú zmluvnú pokutu vo výške 75 eur by mali žalobcovia v
zmysle dodatku len v prípade, ak by žalovaný zaplatil dlžnú sumu najneskôr 15.10.2023, avšak žalovaný
si svoju povinnosť splnil dňa 16.10.2023. Ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na

počítanie času určeného podľa dní, týždňov, mesiacov a rokov, kedy môže nastať situácia, že posledný
deň lehoty môže pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo sviatok, keď v danom prípade bol termín splatnosti
určený pevným dátumom, na ktorý sa uvedené ustanovenie nevzťahuje. Pretože žalovaný splnil svoju
povinnosť oneskorene, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu podľa dohody o urovnaní vo výške 150
eur denne za každý aj začatý deň omeškania od 24.8.2023 do 16.10.2023 a nie podľa jej dodatku.

Zmluvná pokuta vo výške 150 eur denne bola dohodnutá na zabezpečenie povinnosti žalovaného vrátiť
žalobcom zaplatený preddavok kúpnej ceny 47.503,50 eur. Žalobcovia zaplatili žalovanému preddavok
na kúpu bytu v roku 2021 a vo februári 2023 navrhli uzatvoriť dohodu o ukončení zmluvy a následne
uzatvorili dohodu o urovnaní dňa 25.5.2023. Žalovaný po uzatvorení dohody o urovnaní mal naďalej
v dispozícii preddavok zaplatený žalobcami ďalších 90 dní bez sankcie v podobe úrokov z omeškania

a zmluvnej pokuty. Na rozdiel od neho žalobcovia uvedenou čiastkou nedisponovali a museli čakať
90 dní do splatnosti pohľadávky. I keď mal žalovaný vedomosť o hrozbe zmluvnej pokuty 150 eur
denne, svoju povinnosť v lehote splatnosti nesplnil a to až do uzatvorenia dodatku, na základe ktorého
žalobcovia súhlasili so znížením zmluvnej pokuty proti záväzku dlžník zaplatiť dlh v krátkej lehote.
Žalovaný však nezaplatil dlh ani v tejto dodatočnej lehote. Dohodnutá zmluvná pokuta nebola vo forme

pevne stanovenej sumy ale formou určitej sadzby 150 eur denne, t. j. je vo výške 0,316 % zo sumy
47.503,50 eur za každý deň omeškania. Žalovaný mohol svojim správaním jej výšku pozitívne ovplyvniť
vo svoj prospech, a to práve splnením si svojej povinnosti v dohodnutej lehote, prípadne v zmysle
uzatvorenéhododatku,čímbysazmluvnápokutaznížilanapolovicu.Výškadohodnutejzmluvnejpokuty
bola teda plne závislá od toho, kedy žalovaný pristúpi k plneniu svojho splatného záväzku z dohody o

urovnaní, v ktorej sa zaviazal vrátiť žalobcom zaplatený preddavok kúpnej ceny do 90 dní od účinnosti
dohody a až následne vznikol žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Napriek tomu, že v
danom prípade nejde o bezvýznamný postih, tak nemožno bez ďalšieho konštatovať, že ide o zmluvnú
pokutu v neprimeranej výške, ak výška plnenia priamo závisela na dobe trvania omeškania dlžníka so
splnením povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečovala. Samotná výška tohto zabezpečovacieho

prostriedku určená sadzbou 0,316 % (150 eur) za každý deň omeškania automaticky nezakladá záver
o jej neprimeranosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty je primeraná, a
preto sa ďalej už nezaoberal možnosťou jej zníženia (teda uplatnenia moderačného práva) a žalobe v
časti uplatnenej zmluvnej pokuty vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 150 eur
denne od 24.8.202 do 16.10.2023, spolu 8.100 eur.

5. Súd prvej inštancie priznal plne úspešným žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia podal odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že

konštatovanie súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka sa údajne nemôže
vzťahovať na termín splatnosti určený pevným dátumom, pričom žiadne iné ustanovenie Občianskeho
zákonníka neustanovuje, že by malo dôjsť k jeho posunutiu na ďalší pracovný deň, je rozporné s
účelom právnej úpravy a arbitrárne. Z textu ustanovenia § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž
nevyplýva, že by sa toto ustanovenie aplikovalo len v prípade lehôt určených podľa dní, týždňov,

mesiacov alebo rokov, resp. z neho nevyplýva, že by sa nemalo vzťahovať aj na lehoty, ktorých
koniec je určený konkrétnym dátumom (v tomto prípade do 15.10.2023). Samotná skutočnosť, že
v Občianskom zákonníku absentuje iné ustanovenie, ktoré by posunutie lehoty v prípade termínu
splatnosti určeného pevným dátumom ustanovovalo, žiadnym relevantným spôsobom závery súduprvej inštancie nepotvrdzuje, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v Občianskom zákonníku zároveň
absentuje iné ustanovenie, ktoré by posunutie lehoty v prípade termínu splatnosti určeného pevným
dátumom vylučovalo. Konštatovanie súdu prvej inštancie ohľadom nemožnosti uplatnenia § 122 ods. 3

Občianskeho zákonníka na termíny splatnosti určené pevným dátumom nevyplýva nie len z ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ale ani z názorov akademickej obce, čo je okrem iného
preukázané aj tým, že súd prvej inštancie, ako ani žalobcovia, neboli schopní tento vyslovený záver
relevantne podoprieť. Postup súdu prvej inštancie, ktorým primeranosť zmluvnej pokuty odôvodnil len
jediným ustanovením z Dohody o urovnaní v znení Dodatku č. 1 bez toho, aby všetky ustanovenia

Dohody o urovnaní v znení Dodatku č. 1 vnímal vo vzájomnej súvislosti, je neprípustný. Závery súdu
prvej inštancie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 150 eur denne (115,25 % ročne)
považoval žalovaný za neadekvátne a nesprávne, absolútne ignorujúce ustálenú rozhodovaciu prax
súdov, a to nie len vo vzťahu k samotnej percentuálnej výške zmluvnej pokuty, ale aj vo vzťahu k
hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Súd prvej inštancie sa ani len nezaoberal samotnou
primeranosťou zmluvnej pokuty, a to aj s ohľadom na zmienené rozhodnutia súdov, ale svoju pozornosť

výlučne zameral len na to, že žalobcom nemusel vzniknúť nárok na celkovú výšku zmluvnej pokuty,
ak by sa žalovaný nedostal do omeškania. Uvedeným spôsobom súd prvej inštancie de facto odmietol
skúmať primeranosť zmluvnej pokuty. Žalovaný poukázal žalobcom sumu nasledujúci deň po podpísaní
Dodatku č. 1 k Dohode o urovnaní (13.10.2023 - piatok), pričom táto suma bola žalobcom pripísaná na
bankový účet už v pondelok (16.10.2023), teda s poukazom na ustanovenie § 122 ods. 3 Občianskeho

zákonníka včas, čím žalobcom vznikol nárok na len zníženú zmluvnú pokutu 75 eur denne, ktorú však
taktiež považoval žalovaný za neprimeranú. Žalovaný navrhol, aby súd (ak ustáli, že nárok na zmluvnú
pokutu žalobcom vznikol), využil svoje moderačné právo a zmluvnú pokutu primerane znížil. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil a žalobu žalobcov v celom rozsahu

zamietol.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že zo systematického a
logického výkladu ustanovenia § 122 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že tretí odsek
logicky nadväzuje a je pokračovaním predchádzajúcich dvoch odsekov daného ustanovenia, ktoré

upravujú výkladové pravidlá počítania času výhradne pre prípad, ak je lehota určená podľa dní, týždňov,
mesiacov alebo rokov. Pri stanovení konca lehoty pevným dátumom je totiž zrejmé, že lehota sa
končí dňom zhodujúcim sa s takýmto pevným dátumom a nie je daný priestor na odlišnú interpretáciu.
Zákonodarca nemal dôvod upravovať pravidlá počítania času pre lehoty stanovené pevným dátumom,
nakoľko pri takto stanovenej lehote nie je dôvod na polemiku, kedy má nastať koniec lehoty, na

rozdiel od lehôt určených podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, kde naopak nastať môže a bežne
aj nastáva. Preto je logické a správne, že ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka upravuje len
predmetné sporné situácie, kedy je lehota určená časovým intervalom a nie pevným dátumom. Žalovaný
nepredložil žiadny relevantný názor odbornej praxe, ako ani súdne rozhodnutie, z ktorých by vyplýval
opak, teda že dotknuté ustanovenie sa má aplikovať aj na lehoty určené pevným dátumom. Preto

sa predmetné ustanovenie pri právnom posúdení, či žalovaný dodržal lehotu na zaplatenie dlžnej
sumy, ktorej koniec bol dohodou zmluvných strán stanovený pevným dátumom dňa 15.10.2023, nemá
použiť. Keďže dlžná suma bola na bankový účet žalobcov pripísaná až dňa 16.10.2023, teda po
uplynutí dojednanej lehoty, predmetná suma nebola pripísaná včas. Zmluvná pokuta bola dojednaná
v primeranej výške. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty nie je univerzálnou veličinou, preto záver

o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty nemožno konštatovať výlučne na základe
posúdenia čiastky dohodnutej zmluvnej pokuty, bez zohľadnenia ďalších súvislostí. Práve naopak,
primeranosť zmluvnej pokuty musí byť vyhodnotená v kontexte všetkých okolností konkrétneho prípadu,
z ktorých zmluvné strany pri dojednávaní zmluvnej pokuty vychádzali. Zmluvná pokuta bola dojednaná
pre prípad omeškania žalovaného s vrátením dlžnej sumy zodpovedajúcej výške preddavku na úhradu

kúpnej ceny za nehnuteľnosti uhradeného žalobcami na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
S ohľadom na: (i) pochybenia žalovaného pri zhotovovaní nehnuteľnosti, ktoré spôsobili dlhotrvajúce
zbytočné zadržiavanie finančných prostriedkov žalobcov, (ii) objem finančných prostriedkov a dĺžku
trvania ich zadržiavania žalovaným pred uzatvorením dohody o urovnaní v trvaní takmer 2 roky a (iii)
poskytnutie dodatočnej lehoty v trvaní 90 dní žalovanému na dobrovoľné splnenie povinnosti, bola

zmluvnápokutamedzizmluvnýmistranamidohodnutávprimeranejvýške(150eurdenne).Vzhľadomna
omeškaniesvrátenímdlžnejsumyvlehotedo15.10.2023mžalovanýmožnosťzníženiazmluvnejpokuty
vlastnou vinou nevyužil. Žalovaný mal možnosť kedykoľvek zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej
pokuty tým, že svoju zmluvnú povinnosť dodatočne (čo najskôr) splní, čím dôjde k naplneniu účeluzmluvnej pokuty, teda splneniu zabezpečeného záväzku. Žalovaný mal pritom objektívnu možnosť
zabrániť nárastu zmluvnej pokuty do danej výšky, no v dôsledku dlhodobého ignorovania svojho záväzku
zaplatiť žalobcom dlžnú sumu, túto možnosť nevyužil. Žalobcovia preto nevideli dôvod na aplikáciu

moderačnéhoprávasúdu.Žalobcovianavrhli,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
v znení opravného uznesenia potvrdil.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v znení opravného uznesenia je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 47.503,50 eur od 24.8.2023 do 16.10.2023 a na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
8.100 eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel dôvodiac, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením sumy 47.503,50 eur, ktorú sumu sa zaviazal zaplatiť žalobcom v zmysle Článku IV., bodu
3. Dohody o urovnaní zo dňa 25.5.2023 a v dôsledku omeškania so zaplatením uvedenej sumy sa

zaviazal zaplatiť žalobcom v zmysle Článku IV., bodu 6. Dohody o urovnaní zo dňa 25.5.2023 i zmluvnú
pokutu vo výške 150 eur za každý začatý deň omeškania, čo v súhrne predstavuje za obdobie od
24.8.2023 do 16.10.2023 sumu 8.100 eur (150 eur x 54 dní). Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania
žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

10. Žalovaný podal odvolanie výslovne z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h)
Civilného sporového poriadku. Z obsahu odvolania žalovaného však vyplýva, že z použitých odvolacích
dôvodov zdôvodnil len odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového

poriadku, vo vzťahu k ostatným dvom použitým odvolacím dôvodom žalovaný neuviedol, aké konkrétne
nedostatky súdu prvej inštancie vytýka a bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací
súd za stranu - de facto z úradnej moci - vyhľadával všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu
prvej inštancie.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu

k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimkupredstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatnených nárokov, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie vo veci samej odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozsudku sa potom žiada dodať už
len nasledovné:

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie

nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo vyjadrovanie nesúhlasu s posúdením včasnosti
splnenia záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou a primeranosť zmluvnej pokuty. Spornými

a odvolaním žalovaného nastolenými otázkami boli počítanie času v prípade lehoty na plnenie
určenej konkrétnym dňom a v nadväznosti na ňu výška dohodnutej zmluvnej pokuty. Odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil napadnutý
vyhovujúci rozsudok, neboli odvolaním spochybnené (uzavretie dohody o urovnaní v znení dodatku
č. 1 obsahujúcich záväzok žalovaného vrátiť žalobcom sumu 47.503,50 eur do 23.8.2023, záväzok

žalovaného zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu 150 eur za každý deň omeškania so zaplatením sumy
47.503,50 eur, dohoda o znížení zmluvnej pokuty na polovicu v prípade zaplatenia sumy 47.503,50
eur do 15.10.2023, pripísanie sumy 47.503,50 eur na účet žalobcov dňa 16.10.2023), pričom žalovaný
v odvolaní namietal nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie ohľadne otázok uvedených
v predchádzajúcej vete.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. S poukazom na dôvody súdu prvej inštancie pre vyhovenie žaloby a na uplatnenú odvolaciu
argumentáciu žalovaného, spornou a odvolaním nastolenou otázkou bolo, či v prípade lehoty určenej

konkrétnym dňom 15.10.2023 pripadajúcim na nedeľu sa za jej posledný deň považuje najbližší
nasledujúci pracovný deň pondelok 16.10.2023, kedy bola suma 47.503,50 eur pripísaná na účet
žalobcov. Odvolací súd sa plne stotožňuje so zodpovedaním tejto otázky súdom prvej inštancie (ods.
14. rozsudku súdu prvej inštancie) a odvolacie námietky žalovaného v tomto smere považuje za
neopodstatnené. V preskúmavanom prípade bolo medzi stranami dohodnuté zníženie zmluvnej pokuty

na polovicu, ak žalovaný zaplatí sumu 47.503,50 eur žalobcom do 15.10.2023 (Článok III., bod. 1.
Dodatku č. 1 zo dňa 12.10.2023 k Dohode o urovnaní), teda lehota na plnenie bola určená konkrétnym
dátumom. Ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka obsahuje výkladové pravidlá pre počítanie
času a odvolací súd je toho názoru, že výkladové pravidlá pre určenie konca lehoty sa neuplatňujúv prípadoch, ak koniec lehoty je určený pevne stanoveným časom (konkrétny dátum), ale v prípadoch
plynúceho času (lehota). A bol medzi stranami dohodnutý konkrétny dátum plnenia 15.10.2023, niet
žiadnych pochybností o presnom dni povinnosti plniť. V kontexte konkrétneho prípadu bol jednoznačne

presne stanovený čas (dátum) pre prípadné zníženie dohodnutej zmluvnej pokuty, a preto nebol dôvod
pochybovaťourčeníkoncalehotyaaplikovaťvdanomprípadevýkladovépravidlouvedenévustanovení
§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu v plnej výške, keďže sumu 47.503,50 eur zaplatili žalobcom dňa
16.10.2023.

17. V nadväznosti na vyriešenie otázky uvedenej v predchádzajúcom odseku, bola ďalej spornou
a odvolaním nastolená otázka, či dohodnutá výška zmluvnej pokuty 150 eur denne za každý aj začatý
deň omeškania so zaplatením sumy 47.503,50 eur je primeraná, keď žalovaný považoval závery
súdu prvej inštancie o primeranosti zmluvnej pokuty za neadekvátne, nesprávne, absolútne ignorujúce
ustálenú rozhodovaciu prax súdov.

18. „Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť
dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým
predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť
poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom

rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená,
bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú
(uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku
porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie
čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia

ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na
vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez
ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Cdo 172/2007 z 30. septembra 2008).“

19. Medzi stranami bola dohodnutá zmluvná pokuta v podobe určitej peňažnej čiastky za každý
deň nesplnenia zmluvnej povinnosti, konkrétne vo výške 150 eur denne, čo predstavuje 0,316 %
denne z dlžnej sumy 47.503,50 eur. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že takto
dohodnutá výška zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v

hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečenú
povinnosťavdostatočnomzabezpečeníveriteľaprotiprípadnýmškodám,ktorébymumohlinesplnením
zabezpečenej povinnosti vzniknúť. V posudzovanej veci bola konečná výška zmluvnej pokuty plne
závislá na dobe, po ktorú žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú sám zmluvne prevzal. Výsledná výška
zmluvnej pokuty predstavujúca necelú šestinu dlžnej sumy (47.503,50 eur : 8.100 = 5,86), je dôsledkom

uplynutia doby odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky do jej zaplatenia. Neprimeranosť zmluvnej
pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým
spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie posúdil
správne výšku zmluvnej pokuty z hľadiska jej primeranosti a s ohľadom na hodnotu a význam povinnosti
zabezpečenej touto zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie neopomenul zobrať do úvahy aj skutočnosť,

že žalovaný disponoval s dlžnou sumou ďalších 54 dní po splatnosti, žalobcovia nemohli s dlžnou sumou
nakladať a zhodnocovať ju. Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie
oprimeranostizmluvnejpokutyvsúdenomsporeavtomtosmereodkazujenapresvedčivéodôvodnenie
preskúmavaného rozsudku (ods. 15., 16., 18. rozsudku súdu prvej inštancie) s dôrazom na význam
zabezpečenej povinnosti (vrátenie preddavku na kúpnu cenu nehnuteľností z dôvodu spornosti ich

technického stavu), dostatočne dlhú lehotu 90 dní na vrátenie preddavku na kúpnu cenu nehnuteľností
a ústretovosť žalobcov dohodnúť sa na znížení zmluvnej pokuty už v prípade reálneho omeškania
žalovaných od 24.8.2023, ak zaplatia dlžnú sumu do 15.10.2023. Nemožno pritom opomínať zásadu
pacta sunt servanda, v súlade s ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a
porušovanie.

20. Možno preto uzavrieť, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 150 eur denne, čo predstavuje 0,316
% denne z dlžnej sumy 47.503,50 eur, je s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie posúdil primeranosť zmluvnej pokuty ignorujúcustálenú rozhodovaciu prax súdov, túto však žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Odvolací súd uvádza,
že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania (2Cdo/172/2007, 2Obdo/39/2010, 8Cdo/14/2021). V preskúmavanom prípade

dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala vyššie uvedenú dohodnutú zmluvnú pokutu, v ktorých
prípadoch dovolací súd nevzhliadol neprimeranosť. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie,
že v preskúmavanom prípade neboli dôvody pre uplatnenie moderačného práva súdu (ods. 19. rozsudku
súdu prvej inštancie).

21. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k záveru
o splnení zákonných podmienok pre uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom úroky
z omeškania z dlžnej sumy a zmluvnú pokutu. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie
vysloveného právneho záveru sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej
nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil dôvody, pre

ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade
táto námietka nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

22. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd

poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie
bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III.
ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaný v odvolaní robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery
týkajúce sa nároku žalobcov na zaplatenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Odvolacie námietky
žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do

nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo výroku o náhrade
trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje

preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo vyhovujúcom výroku vo
veci samej za vecne správny, keď žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť rozhodnutia o
náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vychádzajúceho
z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody
jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie opodstatnené.

25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu normu, dostatočne
sa vyporiadal s námietkami uvádzanými stranami v konaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného

uznesenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacomkonaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).