Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120205164
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120205164.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov 1. A. A. B., bytom v B., C. D. E. XX, 2. A. C. B.,
bytom v B., F. E. X, 3. mal. G. B., bytom v B., F. E. X, zastúpeného zákonným zástupcom A. A. B., 4. mal.
H. B., bytom v B., F. E. X, zastúpenej zákonným zástupcom A. A. B., všetci právne zastúpení HUSAR
AND PARTNERS S.R.O., so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14 proti žalovanej Koala Tours, a.s., so
sídlom v Bratislave, Dunajská č. 8, zastúpenej Petruška & partners s.r.o., so sídlom v Nitre, Kupecká
č. 18, o zaplatenie 1.178,70 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 22.1.2024 č.k. 35Csp/78/2020-265

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom spoločne
a nerozdielne sumu 1.178,70 eura s príslušenstvom s 5% úrokom od 7.4.2020 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcov titulom bezdôvodného

obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia dňa 20.12.2019 uzavreli so
žalovanou zmluvu o zájazde, ktorej obsahom bol záväzok žalovanej obstarať pre žalobcov zájazd do
destinácie Taliansko, Kalábria v termíne zájazdu od 5.7.2020 do 19.7.2020 v celkovej sume 3.411,00
eur. Žalobcovia zaplatili cenu zájazdu v sume 3.411,00 eur.

4. Ďalej vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia mailom zo dňa 18.3.2020 odstúpili
od zmluvy o zájazde podľa § 21 ods. 2 zákona č. 170/2018 z dôvodu, že v cieľovom mieste a jeho
bezprostrednej blízkosti nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré ovplyvňujú poskytovanie
zájazdu a prepravu cestujúcich do cieľového miesta a požiadali o vrátenie zaplatenej sumy. Žalovaná
na základe odstúpenia od zmluvy vrátila žalobcom finančné prostriedky v sume 2.232,30 eura
zodpovedajúce 70% zaplatenej ceny zájazdu, ktorá im bola pripísaná na účte 25.3.2020. Žalovaná
považovala odstúpenie žalobcov od zmluvy za predčasné ako bezdôvodné, preto v súlade s § 21 ods.

1 zákona o zájazdoch si ponechala 30% sumy zájazdu ako storno poplatok.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcov
je dôvodný.6. Podľa názoru súdu žalovaná nespochybnila, že dôvodom odstúpenia zmluvy zo strany žalobcov
v danom čase bola obava z dôvodu šírenia sa ochorenia COVID-19 vo svete a teda jej dovolenka v

destinácii v Taliansku. Súd posudzoval vec podľa ods. 11 dôvodovej správy k § 33a zákona č. 170/2018
Z.z., ktorý rieši situáciu, keď v čase mimoriadnej udalosti do účinnosti zákona cestujúci odstúpil od
zmluvy s povinnosťou zaplatiť odstupné a do účinnosti zákona odstupné nezaplatil, kedy povinnosť
žalovaného navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde alebo zaslať oznámenie o náhradnom zájazde nastáva
v prípade, ak nedošlo k vysporiadaniu odstupného.

7. Po odstúpení od zmluvy žalobcami dňa 18.3.2020 bola prijatá novela zákona č. 170/2018 Z.z. práve
za účelom vyriešenia takýchto situácií, ktorej znenie vrátane prechodného ust. § 33a žalovaná nesporne
poznala.Ničjejnebránilovzhľadomajkznačnémučasudotermínudojednanéhozájazdu,abypozaslaní
výzvy na vydania zadržiavaného odstupného zo dňa 20.3.2020 navrhla žalobcom podľa neskoršieho
prijatého ust. § 33a ods. 1 zmenu zmluvy o zájazde alebo urobila oznámenie o náhradnom zájazde.

Žalovaná uvedené nevykonala.

8. Ak by tak postupovala, nedošlo by k dohode, aj tak by bola povinná v zmysle § 33a ods. 9 vrátiť všetky
platby a to najneskôr do 14.9.2021. Mala by však aj dosť času na to, aby ponúkla tento zájazd iným
záujemcom. Súd poukazoval na znenie § 33a bod 12, ktorý nepôsobí spätne na prípady odstúpenia

pred 29.5.2020.

9. Súd preto uzavrel, že žalovaná bola povinná vrátiť všetky prijaté finančné prostriedky uhradené
titulom zmluvy o zájazde. Dňom účinného odstúpenia od zmluvy dňa 23.3.2020 všetky platby žalobcov
prijaté žalovanou titulom zmluvy o zájazde predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej

z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 21 ods. 4 zákona. Žalovaná bola povinná vrátiť tieto
finančnéprostriedkybezodkladnenajneskôrdo14dníoddoručeniaodstúpenia,tedado6.4.2020.Dňom
7.4.2020 je žalovaná v omeškaní s plnením svojho dlhu.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom

priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. V odvolaní uviedla, že je nesporná skutočnosť, že žalobcovia odstúpili od zmluvy bez uvedenia
dôvodu. Žalobcovia odstúpili od zmluvy v zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z.z. a neuvádzali
žiadny dôvod. Následne začali argumentačne uplatňovať odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 21
ods. 2 zákona. Konštatovanie súdu, že nespochybnila, že dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany
žalobcov bola obava z dôvodu šíriaceho sa ochorenia, považuje za zjavne mätúce a nepravdivé. Bolo

nepochybné, akým spôsobom žalobcovia odstúpili od zmluvy, a to bez uvedenia dôvodu, čo sám súd
konštatoval. Ak žalobcovia mali pocit, že odstúpili od zmluvy nesprávnym spôsobom, dôkazné bremeno
neplatnosti,resp.oakomkoľvekspochybnenívoformeodstúpeniajenažalobcoch,nienanej.Jezrejmé,
že od začiatku argumentovala jasne a jednoznačne, t.j. v prípade, ak žalobcovia odstúpili bez udania
dôvodu, mali žalobcovia na základe platného a účinného zákona v tom čase právo zadržať sumu vo

výške odstupného. Žalobcovia odstúpili od zmluvy bez splnenia podmienok uvedených v § 21 ods. 2
zákona a preto mala právo zadržať sumu z titulu odstupného.

13. Vyslovila nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 50., 54. a 55. rozsudku
v tom smere, že je nadbytočné, aby zákonodarca uvádzal, čo si myslí pod pojmom „vysporiadané“,

pretože uvedené slovo je jasné a zrozumiteľné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia boli
oboznámení so všeobecnými zmluvnými podmienkami a súhlasili s nimi, na základe čoho ich podpísali.
Žalobcovia preto presne vedeli, aký postup nastane a aký bude spôsob výpočtu, ktorým sa bude výška
odstupného riadiť. Boli oboznámení so všeobecnými zmluvnými podmienkami a na znak súhlasu ich
aj podpísali, preto nie je možné tvrdiť, že z jej strany neprišlo k vysporiadaniu odstupného. Výška

odstupného bola medzi stranami dohodnutá vopred. Preto ak na základe vlastného rozhodnutia odstúpili
od zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 zákona a ona na uvedené reagovala v súlade so zmluvnou dohodou,
nie je možné konštatovať, že neprišlo zo strany žalovanej k vysporiadaniu odstupného tak, ako to tvrdí
súd prvej inštancie. Na spôsobe vyporiadania sa vopred vzájomne dohodli. Súd prvej inštancie sámuviedol, že neboli na uvedené naplnené zákonné podmienky pred odstúpenie podľa § 21 ods. 2 zákona,
preto postupoval v súlade s § 33a ods. 11 a nie ods. 10. K odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcov
došlo dňa 18.3.2020 a následne aj k vysporiadaniu odstupného. Právna úprava zákona č. 136/2020

nadobudla účinnosť dňa 29.5.2020, pričom mal retroaktívne účinky, avšak nie je ich možné vzťahovať
na už ukončené právne vzťahy. Napriek tomu, že uvedený zákon je značne retroaktívny, nie je možné
rozhodovacou činnosťou súdu túto retroaktivitu rozšíriť aj na už ukončené právne vzťahy. V tomto smere
sa použitie výrazu „vysporiadané odstupné“ zo strany zákonodarcu javí ako úplné, jasné a zreteľné.
Spôsobom, akým súd spochybnil význam slova „vysporiadané“ sa vlastne stalo, že podľa názoru súdu

ostali všetky odstupné nevysporiadané, keďže súd považoval za nevysporiadaný aj daný prípad, hoc
je zrejmé, že odstupné bolo vysporiadané podľa vzájomnej dohody. Na druhej strane je zjavné, ak by
neurobila žiadne vysporiadanie, t.j. zadrží celú sumu a vyčkáva, tak by súd takisto mal za to, že uvedené
je logické medzi stranami vysporiadané. V tomto kontexte je zjavné, že súd vlastne svojim rozhodnutím
vytvoril stav, že vysporiadať odstupné nebolo možné, keďže ani takéto vysporiadanie, aké prišlo zo
strany žalovanej, nepovažoval za vysporiadané odstupné.

14. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že aj keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie
založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že dôvod

odstúpenia žalobcov od zmluvy nemožno podradiť pod ust. § 21 ods. 2 zákona č. 170/2018 Z.z., vecne
správne rozhodol, ak žalobe vyhovel.

17. Odvolací súd vychádza zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie, preto nebolo potrebné vo
veci nariadiť dokazovanie za účelom doplnenia, resp. zopakovania dokazovania a nebolo potrebné

ani vyzvať strany sporu k možnému použitiu iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité, nakoľko odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal
z ustanovení zákona č. 170/2018 Z.z.

18. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z.z. zmluvou o zájazde sa cestovná kancelária zaväzuje, že

za dohodnutú cenu cestujúcemu obstará zájazd, a cestujúci sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu
zájazdu.

19. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 170/2018 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie neodvrátiteľnou
a mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú zmluvná strana, ktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť

a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia.

20. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 170/2018 Z.z. cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred
začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti
nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo

prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na
vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.

21. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 170/2018 Z.z. pri odstúpení od zmluvy o zájazde podľa ods. 1 až 3 je
cestovná kancelária povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré od neho alebo v jeho mene prijala

na základe zmluvy o zájazde alebo v súvislosti s ňou bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa
doručeniaoznámeniaoodstúpeníodzmluvyozájazdealeboodstúpeniacestovnejkancelárieodzmluvy
o zájazde. Ust. ods. 1 tým nie je dotknuté.

22. Predmetom zmluvy, ktorú dňa 20.12.2019 uzatvorili žalobcovia so žalovanou, bolo zabezpečenie

cestovných služieb leteckého zájazdu do Talianska v čase od 5.7.2020 do 19.7.2020. Strany zmluvy
o zájazde dohodli celkovú cenu vo výške 3.411,00 eur, ktorú žalobcovia zaplatili v dvoch splátkach a to
v sume 1.000,00 eur v pobočke žalovanej dňa 20.12.2019 a sumu vo výške 2.411,00 eur bankovým
prevodom dňa 20.12.2019 na účet žalovanej. Žalobcovia následne písomným podaním doručenýmžalovanej dňa 23.3.2020 odstúpili od zmluvy a požiadali o vrátenie zaplatenej ceny zájazdu s tým, že
Talianska republika je v stave pandémie COVID-19. Žalovaná uplatnila nárok na odstupné vo výške 30%
z ceny zájazdu a žalobcom vrátila sumu 2.232,30 eura, keď od celkovej sumy odstupného odpočítala

zaplatenú zálohu.

23. Ako vyplýva z citovaného ust. § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch, cestujúci je oprávnený odstúpiť od
zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného iba za predpokladu, ak v cieľovom
mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré

významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta.

24. Je nesporné, že za mimoriadne okolnosti treba považovať napr. „vojnový konflikt, iné závažné
bezpečnostné problémy ako terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, napr. výskyt ohniska
závažného onemocnenia v cestovnej destinácii alebo prírodné katastrofy ako napr. záplavy,
zemetrasenie, či poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú poskytovanie zájazdu alebo prepravu

cestujúcich do cieľového miesta, ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde“.

25. Celosvetové rozšírenie nemoci známej pod označením COVID-19 je nesporne prípadom
mimoriadnej okolnosti, na ktorú ust. § 21 ods. 2 – mimo iné – cieli, čo je nakoniec medzi stranami
nesporné. Spornou otázkou zostáva, k akému okamžiku musia byť tieto mimoriadne okolnosti dané, aby

zákazníkovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez povinnosti platiť odstupné.

26. Gramatický a logický výklad ust. § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch, najmä textácia „okolnosti, ktoré
významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta“ vedie
k záveru, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti sa viažu na čas, kedy sa má zájazd podľa zmluvy

uskutočniť. Právo odstúpiť od zmluvy o zájazde tak vznikne zákazníkovi okamihom, keď možno so
značnou mierou pravdepodobnosti uzatvoriť, že mimoriadne okolnosti budú trvať a významnou mierou
ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta.

27. Vzhľadom k rôznorodosti možných mimoriadnych okolností, nemožno bez zohľadnenia každého

jednotlivého prípadu určiť, kedy nastal pred začatím zájazdu taký okamih, t.j. či sa jedná o lehotu
týždennú, kratšiu alebo dlhšiu; túto dobu je nutné posudzovať ad hoc. Nemožno však pripustiť, aby
zákazník mohol od zmluvy o zájazde odstúpiť bez odstupného vo chvíli, keď doposiaľ nie je zrejmé,
či aktuálne nastalé mimoriadne okolnosti sú reálne a to zájazd v dohodnutom termíne ohroziť. Bolo
preto potrebné sa zaoberať tým, či v čase odstúpenia žalobcami od zmluvy o zájazde z 23. marca 2020

bolo možné posúdiť či dôvod mimoriadnej okolnosti je reálny, to znamená zájazd v dohodnutom termíne
v dňoch 5.7.2020 – 19.7.2020 ohrozí.

28. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli žalovanou spochybnené preukázané tvrdenia žalobcu,
ktoré žalobcovia preukazovali verejnými prístupnými zdrojmi a rozhodujúcimi okolnosťami, z ktorých

je zrejmé, že Talianska republika vyhlásila koncom januára 2020 6-mesačný núdzový stav, ktorý trval
do 31.7.2020 (viď I.), vyhlásenie núdzového stavu Slovenskou republikou 6.3.2020 a odporúčanie
predstaviteľovštátunecestovať,celkovýpočetnakazenýchkoronavírusomvTalianskukudňu19.7.2020
predstavoval 244 216 prípadov a z toho 35 042 úmrtí s počtom aktuálne nakazených osôb 12 368 (I.),
ku dňu 14.7.2020 bolo v regióne Kalábria evidovaných 57 prípadov pozitivity na COVID-19 a celkový

počet nakazených v tomto regióne bol 1216 prípadov (zdroj: https://gidhub.com).

29. Ďalej v konaní bolo reprodukované vyhlásenie SOI z 10.3.2020, krízový štáb Slovenskej republiky
stanovil opatrenia a medzi inými zakázal od pondelka 9.3.2020 všetky prílety a odlety do Talianska zo
všetkých slovenských medzinárodných letísk. Slovenská obchodná inšpekcia zastávala názor, že výskyt

koronavírusu a jeho šírenie predstavuje významné riziká pre ľudské zdravie, je bez pochýb mimoriadnou
a neodvrátiteľnou okolnosťou. Prvý let do Talianskej republiky po uvoľnení opatrení na území SR sa
uskutočnil z Bratislavy v sobotu 11.7.2020 (viď www.bts.ero), vyhlásenie predstaviteľov WHO o tom, že
pandémia a nemožnosť cestovať bude trvať aspoň rok.

30. Z vyhlásenia núdzového stavu v SR aj v Taliansku na dobu dlhšiu ako do 5.7.2020 (do termínu
nástupu na dovolenku) bolo celkom zrejmé už 23.3.2020. Z uvedeného má preto odvolací súd za to, že
včaseodstúpeniažalobcovodzmluvyozájazde23.3.2020bolozrejmé,žeaktuálnenastalémimoriadne
okolnosti súvisiace s pandémiou COVID-19 sú reálne zájazd v dohodnutom termíne ohroziť. Nemožnopreto súhlasiť s názorom žalovanej, že v marci bolo priskoro na posúdenie, či bude trvať mimoriadna
situácia aj 5.7.2020. Je zrejmé, že v danej veci sa nejednalo o subjektívny pocit strachu žalobcov, ale
odstúpenie od zmluvy o zájazde založili na verejne dostupných relevantných informačných zdrojoch.

Odvolací súd má preto za to, že žalobcovia dôvodne odstúpili od zmluvy o zájazde v súlade s ust. § 21
ods. 2 zákona č. 170/2018 Z.z. a to z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, čím im vznikol
nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatili.

31. Podľa § 33a ods. 10 zákona č. 170/2018 Z.z., ak cestujúci alebo cestovná kancelária v čase od

12.3.2020 do účinnosti tohto zákona od zmluvy o zájazde odstúpili podľa § 21 ods. 2 alebo ods. 3 písm.
b/ a cestovná kancelária na základe odstúpenia od zmluvy podľa § 21 ods. 2 alebo 3 písm. b/ nevrátila
cestujúcemu všetky platby, ktoré na základe zmluvy o zájazde prijala, postupuje sa podľa ods. 1.

32. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

33. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

34. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že právna úprava ust. § 33a vykonaná

zákonom č. 136/2020 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 29.5.2020 má retroaktívne účinky a nie
je možné ho vzťahovať na už ukončené právne vzťahy. Vyššie uvedený zákon považuje za značne
retroaktívny,ktorýniejemožnérozhodovacoučinnosťousúdutútoretroaktiviturozšíriťajnaužukončené
právne vzťahy. Aj odvolací súd je toho názoru, že nemožno na zistený skutkový stav aplikovať ust.
§ 33a zákona o zájazdoch, lebo odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2

Občianskeho zákonníka).

35. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že žalobcom vznikol nárok v súlade s § 21 ods. 2 na vrátenie
všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatili a žalovanej v súlade s § 21 ods. 4 zákona o zájazdoch vznikla
povinnosťnajneskôrdo14dníoddoručeniaoznámeniaoodstúpeníodzmluvyozájazdevrátiťžalobcom

všetky platby, teda aj žalovanej sumy.

36. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť aj príslušný úrok
z omeškania vo výške 5% uplynutím 14.dňa potom, čo jej bolo doručené oznámenie o odstúpení od
zmluvy o zájazde (23.3.2020).

37. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie, aj keď
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, vychádzajúc
síce z iného právneho názoru, ale z rovnakej právnej normy § 21 ods. 2 a 4 zák. č. 170/2018 Z.z.

38. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade
žalobcovia, preto im odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

39. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).