Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123468610
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:6123468610.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom

D. E. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska
dlhá 7, 048 01 Rožňava proti žalovanému F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XX, 049 12, zast. JUDr.
HedvigouGallovou,advokátkousosídlomRačianska66,81302Bratislava-Rača,ozaplatenie1.890,90
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.091,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 1.091,48 eur od 13.1.2024 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,44 % s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici dňa 20.12.2023 domáhal
po pripustení zmeny žaloby vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 1.890,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.890,90 eur od

14.12.2023 do zaplatenia a trovy konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území H., obec H., okres I. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v podiele pod J. v
rozsahu 1/6 a to:
- pozemku parcely reg. "C" č. XXX K. výmere 547 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemku parcely reg. "C" L. XX/X o výmere 94 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby: XX, popis stavby: rod. dom na pozemku parcely reg.
"C" č. 429.
Žalovaný je spolu so žalobcom taktiež podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností
v podiele 5/6. Žalobca dlhodobo neužíva svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, z dôvodu
bránenia užívania nehnuteľností zo strany žalovaného, ktorý ako jediný má od predmetnej nehnuteľnosti
kľúče. Nakoľko žalovaný bez právneho dôvodu neumožňoval žalobcovi užívať svoj podiel v rozsahu
1/6 na predmetných nehnuteľnostiach, žalobca si týmto návrhom voči žalovanému uplatňuje nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške primeraného nájmu zodpovedajúceho na jeho
spoluvlastnícky podiel 1/6. Žalobca za účelom stanovenia primeranej ceny nájmu požiadal realitnú
kanceláriu v okrese Rožňava o stanovenie primeranej ceny za nájom uvedených nehnuteľností. Cena
nájmu bola ohodnotená na sumu 500 Eur mesačne bez energií. Uplatňuje si preto nárok vo výškezodpovedajúcej 1/6 na primeranom nájomnom 500 Eur mesačne t.j. 83,33 Eur/mesačne za obdobie od
14.12.2021 (2 roky spätne od predžalobnej výzvy zo dňa 14.12.2023) do 7.11.2023 t.j. do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/23/2017 zo dňa 20.9.2023, ktorým súd

zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že tieto prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného. Nájomné je vypočítané ako podiel na hodnote mesačného nájmu 500 Eur : 1/6
t.j. 83,33/ mesačne, t.j. 2,73972602739/denne za obdobie od 14.12.2021 do 7.11.2023 t.j. obdobie 22
mesiacov a 24 dní.

3. Ako dôkazy k žalobe predložil rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/23/2017 zo dňa
20.9.2023, vyjadrenie realitnej kancelárie zo dňa 13.9.2023, výzvu na zaplatenie zo dňa 14.12.2023
a výpis z LV č. XXX k.ú. H..

4. Súd vo veci vydal dňa 8.1.2024 platobný rozkaz sp. zn. 11Up/1792/2023, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, žalobca navrhol pokračovanie

v konaní na príslušnom súde, preto bola vec dňa 18.6.2024 postúpená tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný v odpore poprel nárok žalobcu. Je nesporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
v pomere 1/6 k celku nehnuteľností v k.ú. H. zapísaných na LV č. XXX (rodičovského domu strán
sporu). Žalobca predmetný rodinný dom neobýval, neužíval, nezveľaďoval ani počas života rodičov

strán sporu, pretože už dlhé roky žije v meste Zvolen a do obce Plešivec chodil iba sporadicky.
Žalovaný sa o tento rodinný dom stará podľa svojich schopností a možností. Predmetný rodinný
dom je v súčasnosti neobývateľný, schátraný a žalovaný robí všetko pre to, aby ho zachránil pred
úplným rozpadom. Do domovej nehnuteľnosti je potrebné investovať značne vysokú sumu finančných
prostriedkov, na to, aby bol v obývateľnom stave pre prípadný prenájom tretím osobám. Nie je možné

túto nehnuteľnosť prenajať za sumu 500 Eur mesačne bez energií, stanovisko realitnej kancelárie (bez
obhliadky) považuje za nesprávne. Podľa zistenia žalovaného, v súčasnosti na danom mieste a v danom
čase sa žiadna nehnuteľnosť za takúto cenu neprenajíma. Požadovaná cena je neprimeraná. Zariadenie
v rodinnom dome je viac ako 40 rokov staré, elektroinštalácia je v zlom stave a je potrebná jej kompletná
rekonštrukcia, dom je bez kanalizácie, kúpeľňa a kuchyňa je v dezolátnom stave. Žalovaný po smrti ich

otca (marec 2021) tento rodinný dom sám udržiava (v zime temperuje kúrenie, aby nezamrzla voda -
na čo musí kúpiť palivové drevo, čo činí cca 420 € ročne /150 € drevo + dovoz + pílenie + rúbanie +
uloženie/, a v lete bežná údržba + kosenie pozemku. Žalovaný býva v F. G., a teda musí do predmetnej
nehnuteľnosti dochádzať, s čím má taktiež výdavky a starostlivosť o tento dom ide takisto aj na úkor
jeho voľného času. V predmetnom rodinnom dome sa nachádza ešte strážny pes po rodičoch strán

sporu, ktorého žalovaný chodí denno-denne kŕmiť a venovať sa mu, pričom stravu a všetky výdavky
na psa (veterinár, daň za psa, atď.) uhrádza výlučne žalovaný sám zo svojich prostriedkov. Žalovaný
danú nehnuteľnosť, takisto ako žalobca, neužíva. Nevidí teda dôvod na vyplácané nájomného, práve
naopak, má za to, že žalobca by mal prispievať na údržbu predmetnej nehnuteľnosti a na všetky výdavky
súvisiace s predmetnou nehnuteľnosťou a starostlivosťou o ňu. A to sumou minimálne 200 eur mesačne

(spriemerované z ročných výdavkov), pričom presnú sumu si žalovaný plánuje uplatniť ako protinávrh v
tomto konaní. Súčasťou podaného odporu bola fotodokumentácia nehnuteľností zo dňa 16.1.2023.

6. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný už dlhé roky znemožňuje žalobcovi akékoľvek
užívanie predmetných nehnuteľností. Nehnuteľnosti sú plne obývateľné a plne zariadené, užíva

ich žalovaný, má tam zriadenú dielňu, ktorú aktívne využíva ako stolársku dielňu a na opravu
áut, nehnuteľnosti tiež využíva na chov hospodárskych zvierat. Rodinný dom má výmeru 250 m2,
príslušenstvom domu sú aj dve garáže, kde v jednej má žalovaný umiestnený príves na motorové
vozidlo, ďalej prístrešky, dielne a hospodárske budovy, ktoré rovnako využíva výlučne žalovaný pre
svoje potreby. Daň z nehnuteľnosti si žalobca riadne plní každoročne sám. Náklady na palivové drevo

kvôli temperovaniu nezodpovedajú faktickému stavu a považuje ich za účelové. Na preukázanie svojich
tvrdení predložil inzertnú ponuku z portálu cbf-reality podľa ktorej sa v obci H. ponúka na prenájom 3
izbový byt s balkónom za sumu 700 eur mesačne. Ďalej ako dôkaz predložil usb disk s fotografiami
nehnuteľností a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/2/2024 zo dňa 18.7.2024, navrhol
vypočuť žalobcu.

7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Dom je od marca
2021, po smrti otca strán sporu, neobývaný, nehnuteľnosť je bez kanalizácie, kúpeľňa a kuchyňa jev dezolátnom stave a v súčasnom stave nie je spôsobilá na prenájom. Je nevyhnutná revízia kotla,
kompletná výmena elektroinštalácie. Navrhol obhliadku na mieste samom.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s predloženými listinnými dôkazmi,
písomnými vyjadreniami strán sporu, znaleckým posudkom, obsahom spisu Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 5C/23/2017, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že aj v konaní vedenom na Okresnom

súde Rožňava sp. zn. 5C/23/2017 bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne
žalovaný a to výpoveďami sporových strán. Žalobca sa domáhal tzv. mimosúdnych rokovaní priamo
v nehnuteľnosti tohto rodinného domu, ani tieto mu neboli umožnené. Žalobca po celú dobu súdneho
konania sp. zn. 5C/23/2017 nemohol využívať svoj spoluvlastnícky podiel a to z toho dôvodu, že ho
využíval výlučne žalovaný. Žiadal pripojiť tento spis a vykonať znalecké dokazovanie na primeranú
hodnotu nájmu. Okrem sliepok a psa, podľa znaleckých posudkov, ktoré boli súdu doručené a ktoré

sa nachádzajú v spise 5C/23/2017 je zrejmé, že sa v roku 2021 a 2023 na predmetných pozemkoch
nachádzali motorové vozidlá rozobraté a bola tam mraznička s jedlom, čiže toto jednoznačne preukazuje
užívanie daných nehnuteľnosť, konkrétnou osobou. Žalovaný mu neumožňoval vstup do domu, no on
vedel ako má vstúpiť do domu tak, aby tá škoda bola najmenšia, išlo o vysklenie jedného krídla okna,
dostal sa na poschodie, ktoré sa obýva, ostatné miestnosti boli zamknuté, nedostal sa do podkrovia,

do pivnice ani do garáže č. 1, garáže č. 2, do dielne, nedostal sa do hospodárskej budovy. Priestory sú
využívané na komerčné účely, opravu motocykla, chov hospodárskych zvierat, uskladňovanie krmiva,
kuchyňa v pivnici je určená na prípravu krmiva pre hospodárske zvieratá, manzartky sú využívané ako
sklad,väčšinajevyužívanánajehosúkromnéveci.Priposlednejnávštevebolisedadláuloženévotcovej
spálni, v obývačke ďalšie veci a kedysi detská izba je zamknutá a využíva ju výhradne žalovaný. Keď

sa chcel dostať ku bráne vo vstupe mu bránil strážny pes. Dom je čistý, vymaľovaný. Vstupy mu boli
umožnené len s policajným doprovodom. Kým otec žil nemal tam záujem chodiť, lebo ich vzťahy neboli
dobré. Pokusy boli asi 4 alebo 5, raz tam bol s kolegom, s dcérou, s doprovodom známych. V dome
je nový kotol na uhlie, nová elektrická prípojka zo stĺpu k hodinám, v kuchyni je natiahnutý plyn, je
tam mraznička, ktorá je do 1/3 naložená potravinami. Pivnica je plná dreva, v zadnej časti sú uložené

kompóty, je tam dielňa, kde je sústruh, pásová píla, hobľovačka so zahlbovačkou plus ďalšie stroje, v
garáži č. 1 je zváračka Margo, zváračka na CO, ktorá sa využíva na komerčné účely. V ďalšej garáži
stojí auto, ktoré je predmetom dedičstva. V poslednej budove je miestnosť kde je sklad pre zrno, šrot a
hospodársku činnosť. Je tam tento rok v lete približne 30 sliepok a 10 ďalších kurčiat na odchov. Vlani
tam bolo 20 m palivového dreva, teraz je tam možno 1m,1,5 m. Takže spáliť toľko dreva pri občasných

návštevách domu, je neviem ako dokázateľné. Reálny stav je taký aký je na fotkách a je to na fotkách,
ktoré odfotili znalci – A. M. a znalec H., tie fotky korelujú s tým, čo nafotil on tých 300 fotiek, ktoré dodal do
tohto súdneho konania. Žiadal pripojiť a oboznámiť spis Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/23/2017.

10. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Doplnil ich o skutočnosť, že

rodinný dom je neobývaný, pretože žalovaný býva v Gemerskej Hôrke. Čo sa týka argumentácie, že tam
boli hospodárske zvieratá, tak áno, žiaľ po smrti ich otca tam nejaké zvieratá ostali a neostalo nič iné
žalovanému ako chodiť raz denne sa o nich postarať, nakŕmiť ich a podobne, to neznamená, že on by
tento rodičovský dom užíval. Žalobcovi nikdy nebránil tam bývať, avšak každá návšteva žalobcu počas
súdneho sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, skončila zásahom policajnej

hliadky, pretože rozbil okná atď. Sú o tom záznamy na polícii, žiaľ tieto naštrbené súrodenecké vzťahy sú
príčinou tohto, že sa tu opakovane zase začína súdny spor. Do roku 2021 žil otec strán sporu, ktorý túto
nehnuteľnosť obýval, takže bolo na ňom koho tam pustí alebo nie. Od roku 2021 po jeho smrti sa doteraz
vedie dedičské konanie ohľadom hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v tomto rodinnom dome a práve
z tohto dôvodu mal žalobca niekoľkokrát umožnený vstup do domu v spoločnosti tretích osôb, aj keď

po potýčkach bola stále privolaná policajná hliadka. Žalovaný neužíva nehnuteľnosť do dnešnej doby,
chodí sa tam starať o psa, ktorý tam po otcovi zostal a sliepky, inak býva v F. G. čo je 5 km vzdialené
od H.. Netrval na vykonaní dokazovania obhliadkou na mieste samom.

11. Žalobca a žalovaný boli v období od 14.12.2021 do 7.11.2023 podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností - v okrese I., obec H., k.ú. H., zapísané na LV č. XXX ako parcely reg. "C" L. XXX o výmere
547 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. "C" č. XX/X o výmere 94 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným číslom 148, druh stavby: 10, popis stavby:
rod. dom na pozemku parcely reg. "C" č. XXX a to žalobca o veľkosti podielu 1/6 a žalovaný v podiele 5/6.12. Zo znaleckého posudku A. D. E. č. 16/2025 zo dňa 4.4.2025, ktorý v priebehu sporu predložil žalobca
(znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP) vyplýva, že výška nájmu za

rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX v k.ú. H. predstavuje sumu 275 eur mesačne. Žalobca tiež
predložil daňový doklad č. 16/2025, ktorým si znalkyňa vyúčtovala znalečné za znalecký posudok č.
16/2025 v sume 190 Eur.

13. Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 5C/23/2017 zo dňa 20.9.2023 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/2/2024 zo dňa 18.7.2024 zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese I., obec Plešivec, k.ú. H., zapísané
na LV č. XXX ako parcely reg. "C" č. XXX o výmere 547 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, parcely reg. "C" č. XX/X o výmere 94 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a
stavby so súpisným číslom 148, druh stavby: 10, popis stavby: rod. dom na pozemku parcely reg.
"C" č. XXX a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu (v tomto spore žalovaného). Súd okrem

iného v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne
žalobca (v tomto spore žalovaný), že žalovaný (v tomto spore žalobca) nehnuteľnosť neužíva a neznáša
náklady spojené s užívaním nehnuteľností, o nehnuteľnosti nemá záujem. Rozsudok vo výroku o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2023.

14. Z vyjadrenia spoločnosti RealityRožňava, s.r.o. zo dňa 13.9.2023 vyplýva, že priemerná cena nájmu
za predmetné nehnuteľnosti v danom stave a v danej lokalite je na úrovni 500 Eur bez energií.

15. Výzvou zo dňa 14.12.2023 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 1.890,90 eur za obdobie od 14.12.2021 (vo výzve zrejme chybou v písaní uvedené

14.12.2023) do 4.11.2023 vychádzajúc z ceny nájmu 500 eur za užívanie jeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiach. Vo výzve nebola určená lehota na splnenie.

16. Spoločnosť CBF reality ponúka na svojom internetovom portáli prenájom 3 izbového kompletne
prerobeného a zariadeného bytu o výmere 100 m2 v obci Plešivec za sumu 700 Eur mesačne.

17. V konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 5C/23/2017, ktorého predmetom bolo
zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, sa žalobca
návrhom doručeným súdu dňa 28.5.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by

súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi prístup do uvedenej nehnuteľnosti, vydať od
nej kľúče a zabezpečiť jej bezpečné užívanie. Dôvodil užívaním nehnuteľností výlučne žalovaným
a aktívnym bránením prístupu do nehnuteľností zo strany žalovaného. Súd uznesením sp. zn.
5C/23/2017-304 zo dňa 23.6.2021 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladne a autoritatívne zasiahnuť do správania sa strán sporu a

nepreukázania bezprostredne hroziacej ujmy. Právna zástupkyňa žalobcu (v tomto spore žalovaný) na
pojednávaní dňa 29.4.2022 uviedla k vyjadreniu k v spore predloženému znaleckému posudku, že je
nesporné, že uvedené nehnuteľnosti užíva výlučne žalobca (v tomto spore žalovaný), a žalobca chodí
iba zriedkavo, aj to je spojené s rôznymi hádkami a nedorozumeniami so žalobcom (v tomto spore
žalovaným). Tiež žalobca sa vyjadril, že je nesporné aj to, že nemôže užívať nehnuteľnosť, hoci je

jej spoluvlastníkom, nie je mu umožnený do nej prístup. Uvedené vyplýva zo zápisnice o pojednávaní
zo dňa 29.4.2022. Žalobca sa opätovne návrhom zo dňa 2.5.2022 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému umožniť mu vstup na pozemky, do rodinného
domu a do ostatných stavieb v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, povinnosť vydať mu kľúče
od vstupnej brány, od dverí do rodinného domu a v ňom sa nachádzajúcich zamknutých miestností

a povinnosti zdržať sa chovu strážnych psov na uvedených nehnuteľnostiach, pričom svoj návrh
odôvodnilskutočnosťami,žežalobcu(vtomtosporežalovaného)vminulostiviackráttelefonickyiformou
SMS správ vyzval, aby mu umožnil užívanie zdedených nehnuteľností a k odovzdaniu kľúčov od brány,
domu, ostatných budov a všetkých v nich uzamknutých miestností. Žalovaný na jeho žiadosti nereagoval
a kľúče mu nedal čím sústavne porušuje jeho práva spoluvlastníka k uvedeným nehnuteľnostiam.

Ako dôkaz predložil SMS správy zo dňa 19.5.2021 a 23.5.2021. Žalovaného tiež doporučeným listom
zo dňa 30.3.2022 písomne vyzval na umožnenie vstupu na pozemky a do domu. Povolenia vstupu
na pozemky a do nehnuteľností tiež žiadal osobne dňa 28.4.2022, pričom žalovaný zamkol bránu
a nechal ho čakať pred ňou. Pri odchode žalovaného z domu ho požiadal o vstup s tým, že bychcel prespať v dome, nakoľko ide zajtra na pojednávanie na Okresný súd v Rožňave. Na čo mu
žalovaný odvetil, aby prespal na chodníku pred domom a že ho dnu nepustí. Uvedené skutočnosti
preukazoval uvedenými SMS správami zo dňa 19.5.2021, 23.5.2021 a kópiou doporučeného listu zo

dňa 30.3.2022 (č.l. 444 – 448 súdneho spisu). Súd uznesením sp. zn. 5C/23/2017-461 zo dňa 24.5.2022
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/75/2022-495 zo dňa 4.8.2022 návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia oprávnenosti navrhovaného
neodkladného opatrenia z hľadiska existencie ohrozeného práva. Právna zástupkyňa žalobcu (v tomto
spore žalovaný) na pojednávaní dňa 3.5.2023 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.5.2023) okrem iného

uviedla, že žalovaný už 6 rokov túto nehnuteľnosť obýva, snaží sa ju udržiavať, aj keď nevie do nej
investovať vzhľadom na to, že to nie je vysporiadané. Žalovaný tiež vo vyjadrení zo dňa 30.11.2023
k odvolaniu žalovaného okrem iného uviedol, že „tu je potrebné poukázať na to, že žalobca (v tomto
sporežalovaný)predmetnénehnuteľnostiužíva,udržiavaazveľaďuje,vopačnomprípadebysahodnota
týchto nehnuteľností nenavyšovala a žalovaný neprispel žiadnou finančnou čiastkou na náklady spojené
s výdavkami a ani neprejavil žiadny záujem o tieto nehnuteľnosti“.

18. Súd nevykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním na návrh žalobcu na určenie hodnoty
nájmu predmetných nehnuteľností, nakoľko žalobca v súdom stanovenej lehote nezložil preddavok
na vykonanie takéhoto dôkazu. Súd tiež v súlade s § 153 CSP neprihliadol na dôkazy predložené
žalovaným dňa 11.9.2025 (fotodokumentácia aktuálneho stavu rodinného domu - komína) a procesnú

obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že rodinný dom nebolo možné z dôvodu nefunkčnosti
komína užívať od roku 2021 doteraz a z toho dôvodu nemohol byť prenajímaný tretím osobám
a tiež, že stanovená výška nájmu v ZP A. E. nezodpovedá reálnemu stavu nehnuteľnosti. Súd
do pozornosti dáva, že znalecký posudok A. E. bol žalovanému doručený súdom na vedomie dňa
22.4.2025. Žalovaný sa k záverom znaleckého posudku doposiaľ nevyjadril, vyjadril sa až písomným

podaním doručeným súdu dňa 11.9.2025 (1 deň pred nariadeným pojednávaním, o ktorom bola právna
zástupkyňa žalovaného upovedomená dňa 27.6.2025). Súd má preto za to, že tento procesný úkon
žalovaného nebol vykonaný včas, pričom žalovanému nebránili žiadne objektívne ani subjektívne
okolnosti tento úkon vykonať. S obsahom znaleckého posudku bol žalovaný oboznámený takmer 5
mesiacov pred konaním pojednávania, jeho závery nenamietal, žalovanému tiež nič nebránilo vyhotoviť

fotodokumentáciu rodinného domu aj skôr, nakoľko bolo preukázané, že výlučne on užíva a má prístup
do predmetnej nehnuteľnosti.

19. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú

zákonnú silu.

20. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Strany v sporovom konaní, majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie
vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových

tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Každá strana konania teda nesie dôkazné
bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu
nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež žalovaný nesie
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe.

21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatnéhoprávneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Súd posúdil vec po právnej stránke tak, že uplatňovaný nárok je právom vyplývajúcim z právneho
vzťahu spoluvlastníctva, a to z ust. § 137 ods. 1 OZ, v spojení s § 123 OZ. Záväzok z bezdôvodného

obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého
zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje k rovnakému cieľu. Právo podielového
spoluvlastníka podieľať sa na úžitku zo spoločnej veci v rozsahu svojho podielu, resp. právo na
peňažnú náhradu za časť (hodnotu) tohto úžitku v rozsahu zodpovedajúcemu jeho podielu v prípade,
ak tento úžitok nemožno rozdeliť, čo je aj v danom prípade, t.j. v prípade užívania spoločných
nehnuteľností druhým spoluvlastníkom vylučuje možnosť posudzovania tohto práva ako práva zo

záväzku bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedených skutočností, nie je možné vysloviť záver, že
ak by preukázateľne žalovaný vec užíval v spornom období bez právneho dôvodu (ako tvrdil žalobca v
žalobe), pretože týmto dôvodom bolo jeho spoluvlastnícke právo. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi, pokiaľ
nepríde medzi nimi k dohode, sú upravené zákonom a vec nie je možné posúdiť podľa žiadnej skutkovej
podstaty zakladajúcej bezdôvodné obohatenie ale jedná sa o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods.

1 v spojení s § 123 OZ. Právo na finančnú náhradu za to, že iný podielový spoluvlastník užíva spoločnú
vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ktoré je niekedy označované aj ako právo na relutárnu
náhradu, je upravené v § 137 ods. 1 OZ . Základným predpokladom pre vznik práva na relutárnu náhradu
je užívanie spoločnej veci iným podielovým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.
Naproti tomu právo na relutárnu náhradu nevzniká za situácie, keď iný podielový spoluvlastník užíva len

časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, nakoľko za takej situácie nič nebráni
podielovému spoluvlastníkovi, ktorý vec neužíva, aby využil svoje oprávnenie užívať spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti spoločnej veci.

26. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.

27. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem
iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci.

Vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide už o užívanie spoločnej veci. V prípade ak sa spoluvlastníci o
spôsobe užívania spoločnej veci, prípade o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. §
137 ods. 2 OZ, v spojení s § 123 OZ.

28. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

29. Z ustanovenia § 137 OZ vyplýva, že každý podielový spoluvlastník je oprávnený vec užívať v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu, v prípade ak ju neužíva, nemôže užívať nehnuteľnosť v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme

peňažného plnenia voči tomu spoluvlastníkovi, ktorý jeho podiel užíva.

30. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Hospodárením so spoločnou vecou sa rozumie tiež užívanie nehnuteľnosti. Každý
spoluvlastníkmáprávoužívaťspoločnúvecvrozsahuzodpovedajúcomjehospoluvlastníckemupodielu.

Spoluvlastnícky podiel je vyjadrením vzťahu spoluvlastníkov k ideálnej časti veci, t.j. nejde o podiel
vymedzený na veci reálne tak, že by bolo zrejmé, ktorému zo spoluvlastníkov konkrétna časť spoločnej
veci prináleží, avšak premieta sa do faktického výkonu práv a povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu
v rozsahu spoluvlastníckych podielov. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec
v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, vyplýva z citovaného § 137 ods. 1 OZ,

konkrétne z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom
jeho podielu. Pokiaľ nie je niektorému spoluvlastníkovi umožnená plná realizácia tohto práva, prináleží
mu za to zodpovedajúca náhrada (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 778/2005 zo dňa
24.01.2007).31. Predpokladom úspešnosti uvedeného nároku je preukázanie skutočnosti, že žalobca neužíva
predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a zároveň, že uvedené neužívanie

je práve dôsledkom toho, že vec v spoluvlastníctve je užívaná druhým spoluvlastníkom (žalovaným),
a to nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než

zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov
(okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z
rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná
vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi
nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému

spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a
to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec
neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci
treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len
veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska)

hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí
veci, rozdielna.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo184/2010 zo dňa
27.10.2010).

32. V konaní bolo nesporné, že žalobca a žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

nachádzajúcich sa v okrese I., obec Plešivec, k.ú. H., zapísané na LV č. XXX ako parcely reg. "C" L.
XXX K. N. XXX O., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. "C" č. 43/2 o výmere 94
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so P. L. XXX, druh stavby: XX, popis stavby:
rod. dom na pozemku parcely reg. "C" č. XXXX Q. žalobca o veľkosti podielu 1/6 a žalovaný o veľkosti
podielu 5/6 a to do 7.11.2023 kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Rožňava

sp. zn. 5C/23/2017 zo dňa 20.9.2023, ktorým súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam medzi sporovými stranami. Nespornou tiež bola neexistencia dohody
medzi žalobcom a žalovaným o spôsobe užívania nehnuteľnosti.

33. Súd dospel k záveru, že užívanie nehnuteľností žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho

podielu sa žalobcovi podarilo preukázať. V konaní je nesporné, že žalobca predmet spoluvlastníctva
špecifikovaný v žalobe reálne neužíva, nikdy o to nemal záujem (okrem ako sám uviedol občasných
návštev a možnosti prespania), na druhej strane mal súd za preukázaníú skutočnosť, že nehnuteľnosti
sú užívané iba žalovaným, ktorý v uvedených nehnuteľnostiach nebýva, avšak využíva ich na chov
hospodárskych zvierat, ako skladové priestory, dieľňu. Ako vyplynulo z výpovedí žalobcu a písomných

vyjadrení žalovaného, obsahu súdneho spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/232017 žalovaný
sám užíval predmetné nehnuteľnosti, neumožňoval žalobcovi vstup na nehnuteľnosti, ktoré boli
v rozhodnom čase v spoluvlastníctve strán sporu, v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobcovi
bol umožnený prístup spravidla len v doprovode polície, resp. násilím, pričom žalobca sa opakovane
domáhal či už telefonicky ale aj písomne alebo opakovanými návrhmi na nariadenie neodkladného

opatrenia umožnenia vstupu na nehnuteľnosti, resp. odovzdania kľúčov. Aj samotný žalovaný v priebehu
sporu vedenom na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 5C/232017 opakovane potvrdil, že nehnuteľnosti
užíva výlučne on.

34. Súd teda dospel k záveru, že žalobcovi sa v konaní podarilo preukázať dôvodnosť nároku

uplatneného žalobou, preto súd žalobnému návrhu vyhovel.

35. Žalobca si uplatnil náhradu za obdobie od 14.12.2021 do 4.11.2023 (právoplatnosť rozhodnutia
o zrušení podielového spoluvlastníctva) v sume 1.890,90 eur (čo predstavuje obdobie 22 mesiacov
a 21 dní, pričom vychádzal zo sumy mesačného nájmu 500 eur, 1/6 predstavuje potom 83,33 eur

mesačne, t.j. 2,73972602739 denne). Po pripustení zmeny žaloby za obdobie od 14.12.2021 do
7.11.2023. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX A. D. E., ktorý v priebehu sporu predložil žalobca bol
určený priemerný mesačný nájom za predmetné nehnuteľnosti v sume 275 eur vrátane DPH. Súd preto
pri určení výšky náhrady vychádzal z tohto znaleckého posudku, voči ktorému strany nevzniesli žiadnenámietky a o ktorého záveroch súd nemal žiadne pochybnosti. Podľa obsahu znaleckého posudku
znalkyňa brala do úvahy aj závery znaleckých posudkov č. 195/2021 A. M. M. a č. 4/2023 A. R. H.,
vypracované v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 5C/23/2017, ktorých predmetom

bolo stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností a ktorých obsahom bola aj rozsiahla
fotodokumentácia stavu nehnuteľností a technický stav nehnuteľností. Žalobcovi tak patrí náhrada zo
sumy priemerného mesačného nájmu 275 eur. Žalobca si uplatnil nárok za obdobie od 14.12.2021 do
7.11.2023. Za mesiac december 2021 tak priemerná cena nájmu bola 159,66 Eur (275 Eur : 31 dní =
8,87 Eur/deň x 18 dní), za rok 2022 priemerná cena nájmu bola 3.300 Eur (275 Eur x 12 mesiacov),

za 11 mesiacov roka 2023 priemerná cena nájmu bola 3.025 Eur (275 Eur x 11 mesiacov) a za mesiac
november 2023 priemerná cena nájmu bola 64,19 Eur (275 Eur : 30 dní = 9,17 Eur/deň x 7 dni), t.j. spolu
6.548,85 Eur. Žalobcovi patrí nárok na náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1/6, čo zo
sumy 6.548,85 Eur predstavuje sumu 1.091,48 Eur.

36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné

ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v rozsahu 1.091,48 Eur a preto v tejto časti žalobe
vyhovel. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny súd žalobu zamietol.

37. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

38. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

40. Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

41. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške súd rozhodol podľa § 517 ods.
2 OZ, § 563 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia
je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo

rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas
plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby
dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi stranami dohodnutá, určená právnym predpisom alebo
súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zákonné ustanovenie ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň
nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka

sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania
podanýveriteľom.Vtakomtoprípadedlhsastanesplatnýmvdeňpodoručenínávrhudlžníkovi.Akdlžník
nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej
veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov
z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z

omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku vyplývajúceho z § 137 ods. 2 OZ v spojení s §
123 OZ nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 563 OZ vychádzať z toho, že ten,
kto má náhradu uhradiť, je povinný tak urobiť prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, resp.
do konca lehoty, ktorá mu bola vo výzve na plnenie určená. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr,
treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe

nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. V
prejednávanom spore síce žalobca v konaní preukázal existenciu výzvy na plnenie (čl. 14), nepreukázal
však jej doručenie žalovanému. Skutočnosť, že v spore nebolo spochybňované či popreté doručovanie
tejto výzvy žalovaným, je vo vzťahu k posúdeniu začiatku plynutia omeškania bez právneho významu.
Povinnosť (dôkazné bremeno) preukázať existenciu a doručenie výzvy zaťažovala žalobcu a tento túto

povinnosť v spore neuniesol. Preto za prvú výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby
žalovanému. Súd preto za rozhodujúci okamih pre uplatnenie úrokov z omeškania považoval okamih
doručenia žaloby žalovanému, ktorá mu bola doručená dňa 12.1.2024 t.j. do omeškania so zaplatením
náhrady za obdobie od 14.12.2021 do 7.11.2023 sa žalovaný mohol dostať odo dňa nasledujúceho, t.j.13.1.2024. Priznaná náhrada predstavuje 1.091,48 Eur. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania v ním uplatnenej sadzbe 9,5% ročne zo sumy 1.091,48 Eur od 13.1.2024 do zaplatenia. V
časti uplatnených úrokov z omeškania nad rámec priznaných úrokov z omeškania súd žalobu vyhodnotil

ako nedôvodnú, a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

42. Podlˇa § 251 CSP, trovy konania su´ vsˇetky preuka´zane´, odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´
vy´davky, ktore´ vzniknu´ v konani´ v su´vislosti s uplatnˇovani´m alebo bra´neni´m pra´va.

43. Podlˇa § 255 ods. 1 a 2 CSP, su´d prizna´ strane na´hradu trov konania podlˇa pomeru jej u´spechu
vo veci. Ak mala strana vo veci u´spech len cˇiastocˇny´, su´d na´hradu trov konania pomerne rozdeli´,
pri´padne vyslovi´, zˇe zˇiadna zo stra´n nema´ na na´hradu trov konania pra´vo.

44. Podlˇa § 262 ods. 2 CSP, o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra
´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u

´radni´k.

45. Podlˇa § 257 CSP, vy´nimocˇne su´d neprizna´ na´hradu trov konania, ak existuju´ do^vody hodne
´ osobitne´ho zretelˇa.

46. Aj s poukazom na vyššie uvedené súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne
neúspešní, pričom žalobca mal úspech v sume 1.091,48 Eur, čo predstavuje úspech 57,72 % a žalovaný
mal teda úspech v sume 799,42 Eur, čo predstavuje úspech v 42,28 %, t.j. rozdiel celkového úspechu
v prospech žalobcu bol 15,44 %, a vzhľadom k tomu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému vo výšky 15,44 %. Strany netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania
sporovým stranám podľa § 257 CSP.

XX.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,samostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdnyúradník(§6ods.
1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rožňava písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.