Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124286528
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124286528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: STAVOINDUSTRIA SK,
a.s., so sídlom Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, IČO: 35 777 320, zast.: Mgr. Hana Volšíková, advokátka,
so sídlom Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Y.. X. R., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci
pod obchodným menom: Y.. X. R. - X., so sídlom M. S. XXXX/XX, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, o
zaplatenie2.149,80eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnava
č.k. 23/Cb/163/2024-72 zo dňa 14.02.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/163/2024-72 zo dňa 14.02.2025

potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdTrnavaakosúdprvejinštancie,napadnutýmrozsudkomvýrokomI.rozhodol,žežalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.149,80 eur, úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy
1.756,80 eur od 09.04.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 393,- eur od
09.04.2024 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol,

že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % trov konania s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 369 ods. 2, § 409 ods. 1
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“), čl. 8, § 149, § 151 ods. 1, § 153 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č.
21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

2. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný si od žalobcu objednal dodávku
(vrátane dovozu betónu) a prenájom betón pumpy. Žalobca betón dodal 13.03.2024 v množstve 10 m3 a
19.03.2024vmnožstve7m3.Žalobcanadodávkyvystavildodacielistyč.25/3a41/3.Dodávkyžalovaný
potvrdil podpisom dodacích listov. Na zaplatenie ceny za betón žalobca vystavil faktúru č. 5240075 na
celkovúčiastku1.756,80eur(zadodávkubetónu1.305,60eurazadopravu451,20eur).Ďalejsižalobca
uplatnil nárok na zaplatenie faktúry č. 5240075 vo výške 393,- eur za prenájom betón pumpy.

3. Voči platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní
dňa 14.05.2024, sp. zn. 1Up/915/2024, podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že bol iba
sprostredkovateľom dodania betónovej zmesi. Známy, W. N., ho oslovil, či mu vie zabezpečiť dodaniebetónovej zmesi na nehnuteľnosť jeho matky, A. N., čo aj urobil. O tom, že je sprostredkovateľom a
úhradu betónovej zmesi vykoná W. N. boli informovaní aj zamestnanci betonárne. K platbe nedošlo. Aj
napriek jeho snahe, aby sa toto nedorozumenie doriešilo, problém zostal na jeho pleciach. S pánom

N. komunikuje a snaží sa, aby bol dlh vyrovnaný. Zároveň v sťažnosti proti rozhodnutiu upomínacieho
súdu o odmietnutí odporu uviedol, že faktúry boli vystavené na jeho meno, keďže majú v databáze jeho
fakturačné údaje, nakoľko v minulosti odoberal betónovú zmes od žalobcu. Z dokladov o prevzatí prác
je zrejmé, že práce prevzal pán N., aj keď jednu časť podpísal, keďže pán N. nebol prítomný.

4. Žalobca v replike zdôraznil, že oprávnenosť ním uplatneného nároku bola žalobcom riadne
preukázaná, a to dodacími listami a výkazom prác čerpadla, ktoré boli pripojené k návrhu. Žalovaný
nijakýmspôsobomnepopreldodaniebetónu,poskytnutúdopravudomiestourčeniaMajcichovarovnako
nepoprel ani cenu za prenájom betón pumpy. Práve naopak, vyslovene potvrdil, že vyfakturovaný tovar
a služby prevzal od žalobcu. Žalobca absolútne odmieta tvrdenie o údajnom sprostredkovaní. Sám
žalovaný tvrdí, že zabezpečil dodanie betónovej zmesi do miesta určenia Majcichov (pozn. pod svojim

menom). Žalovaný neuviedol také tvrdenia podložené dôkazmi, ktoré by spochybnili opodstatnenosť
povinnosti uloženej v platobnom rozkaze.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že nemá k dispozícii žiadnu dokumentáciu, nakoľko sa ho netýka, do tohto
sa priplietol iba nechtiac. Zároveň uviedol, že X. I. pomáhal pánovi N. na stavbe a ten môže potvrdiť,

že mu patrí predmetný záväzok.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach. Žalobca si podľa neho
vo vlastnom mene ako stály zákazník žalobcu objednal betón a jeho dopravu do miesta dodania ako
aj s tým súvisiaci prenájom betónovej pumpy. Následne po dodaní tovaru podpísal dodacie listy č.

25/3 a 41/3, ale za tovar nezaplatil. Žalovaný vo svojich písomných podaniach nijakým spôsobom
nepoprel, že si objednal dodanie betónu, ako aj dopravu do miesta Majcichov a rovnako nerozporoval
ani cenu betónovej pumpy. Žalovaný v podanom odpore výslovne potvrdil, že vyfakturovaný tovar
a služby objednal a prevzal. V tejto súvislosti žalobca absolútne odmieta tvrdenia žalovaného o
údajnom sprostredkovaní. Písomné podania žalovaného obsahujú len účelové a nijakým spôsobom

nepreukázané tvrdenia, ktoré sú právne irelevantné, pretože žalovaný preukázateľne konal vo svojom
mene a na svoj účet ako aj v minulosti a objednal dodanie do miesta Majcichov. Žalobca vedie
pohľadávku voči žalovanému a nepozná žiadneho pána N..

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že telefonicky objednal betón, s tým, že nebol pre neho, ale pre

pána N.. Tento mal prísť na betonárku a vyplatiť žalovanú sumu. Z uvedeného dôvodu nerozporoval ani
faktúru. Podpísal jeden list, že prevzal betón, keď tam p. N. nebol prítomný. Potom na druhý deň prišiel
a podpísal dodací list. Mal za to, že to vybaví, preto to ani nenapádal. Následne sa bol na betonárke
dohodnúť, ale nemal peniaze.

8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný u žalobcu telefonicky objednal tovar - betónovú zmes na stavbu v Majcichove, ktorý
mužalobcanáslednedodalavyfakturovalfaktúrouč.5240075znejúcounasumu1.756,80eur.Žalovaný
v konaní argumentoval tým, že betónovú zmes objednával na stavbu pre známeho W. N., ktorý sa
zaviazal cenu za dodaný betón zaplatiť, o čom mal mať žalobca vedomosť. Žalobca v konaní vedomosť

o uvedenom poprel. Žalovaný v konaní neoznačil a nepredložil (resp. ich označil oneskorene) relevantné
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o tom, že mal byť sprostredkovateľom pri dodaní betónovej zmesi
medzi žalobcom a osobou W. N., ktorý si mal predmetný tovar prostredníctvom žalovaného objednať,
a teda aj uhradiť kúpnu cenu. Zo zhodných tvrdení strán sporu bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé,
že žalovaný betónovú zmes u žalobcu objednal, potvrdil prevzatie na mieste dodania, čo preukazujú

aj žalobcom predložené dodacie listy č. 41/3 a 25/3. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že
žalovaný predmetné faktúry nereklamoval, preukázateľným spôsobom nerozporoval, nevrátil žalobcovi
ako nedôvodne vystavené, s ohľadom na čo sa celá argumentácia žalovaného javí ako účelová. Pri
rozhodovaní o veci vzal súd do úvahy povinnosť vyplývajúcu z čl. 8 Základných princípov Civilného
sporového poriadku, ktorý stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť

dôkazy na svoje tvrdenia. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre sporovú stranu
nepriaznivé rozhodnutie. Rovnako nebolo sporné, nakoľko žalovaný toto tvrdenie žalobcu v konaníúčinne nepoprel, že si u žalobcu objednal prenájom betón pumpy, pričom odplatu za prenájom si žalobca
vyfakturoval faktúrou č. 5240076 znejúcou na sumu 393,00 eur. Popierajúca strana musí uviesť svoje
vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platí § 150 Civilného sporového

poriadku. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne
skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, prípadne iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetný
v skutkových okolnostiach. Žalovaný si teda v tomto smere ohľadom nároku žalobcu uplatneného v
konaní za prenájom betón pumpy nesplnil procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu

vyplývajúcu z ust. § 151 Civilného sporového poriadku a neuniesol tak bremeno popretia skutkových.

9. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch pomocného pracovníka na stavbe X. I., z
dôvodu hospodárnosti konania, keďže sám žalovaný potvrdil, že u žalobcu telefonicky objednal tovar a
služby, nachádzal sa na stavbe, kde objednaný betón aj prevzal. Výsluch svedka W. N., pre ktorého mal
tovar a služby sprostredkovať a ktorý sa podľa žalovaného zaviazal faktúry, ktoré sú predmetom tohto

sporu žalobcovi uhradiť, súd nevykonal s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keď takýto
dôkazný návrh bol prednesený až na pojednávaní, čo by znamenalo požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania.

10. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobný nárok je dôvodný a uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť cenu za dodanie tovaru ako aj za prenájom betónovej pumpy, tak ako je
uvedené vo výroku I. rozsudku. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo
skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný
nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to vo výške 12,50 % ročne zo sumy 1.756,80
eur od 09.04.2024 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 5240075) do zaplatenia a zo sumy

393,- eur od 09.04.2024 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 5240076) do zaplatenia.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
podáva odvolanie voči obom výrokom rozsudku a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 odsek 1 písm. e/ Civilného
sporového poriadku), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 odsek 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku) a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 odsek 1 písm. h/
Civilného sporového poriadku). Zopakoval svoje tvrdenie, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie,
že betón objednával pre známeho p. N.. Pán N. za uvedené množstvo betónu mal aj zaplatiť. Betón
objednával ako fyzická osoba nepodnikateľ, t.j. mimo predmetu podnikania, keďže mal v tom čase

pozastavenú živnosť, a ani som žiadny betón nepotreboval, ale len som sprostredkoval objednanie
betónu. Do uvedeného vzťahu so žalobcom sa dostal z jeho neopatrnosti tým, že som objednal
betón za druhú osobu. Preto sa domnieva, že nie som v tomto spore pasívne vecne legitimovaný a
uvedené postavenie patrí p. N.. Zároveň uviedol, že betón objednával ako fyzická osoba nepodnikateľ,
a preto by mal mať v konaní postavenie spotrebiteľa, ak by súd vyhodnotil, že je v konaní pasívne

vecné legitimovaný. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na daný vzťah ustanovenia o úrokoch
z omeškania § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa mal na daný právny
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Taktiež nemala byt' voči jeho osobe uplatňovaná
koncentrácia konania, keď pri spotrebiteľovi sa uvedený princíp neuplatňuje a v konaní mal byť vypočutý

p. N., aj keď ho neoznačil pri prvom možnom úkone. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a
zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu je vecne správny, rozhodnutie netrpí vadami konania a ani vadami rozhodnutia, pričom v konaní

boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie a súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Oprávnenosť
žalobcom uplatneného nároku s príslušenstvom bola v konaní riadne preukázaná vykonanými dôkazmi,
potrebnými na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to dodacími listami a výkazom prác čerpadla,nezaplatenými faktúrami, ako aj písomnými podaniami strán a výpoveďou žalovaného na pojednávaní
dňa 14.02.2025, kde žalovaný opakovane uvádzal, že objednal a aj prevzal dodaný betón, a preto tento
nárok nemôže žalovaný v odvolaní účelovo spochybniť nepravdivými, zavádzajúcimi a nepreukázanými

tvrdeniami. Žalobca zásadne odmieta a absolútne nesúhlasí s novým tvrdením žalovaného, že (údajne)
vystupoval v postavení spotrebiteľa ako fyzická osoba v právnom vzťahu so žalobcom, s účelovým
tvrdením, že mal údajne pozastavenú podnikateľskú činnosť, o čom však žalobcu pri objednaní
ani dodaní tovaru neinformoval, a preto žalobca pri objednaní, ale ani pri dodaní tovaru nemal o
údajnom pozastavení živnosti žiadnu vedomosť, lebo žalovaný vo vlastnom mene pod ktorým podniká

v stavebníctve, ako dlhodobý odberateľ žalobcu, objednal a prevzal betón a s tým spojené služby.
Žalobca rovnako odmieta aj nesprávnu argumentáciu žalovaného v odvolaní, ktorá je navyše v rozpore s
predchádzajúcou nesprávnou argumentáciou o právnom vzťahu so žalobcom v postavení spotrebiteľa,
podľa ktorej sa žalovaný nesprávne domnieva, že nie je v spore ani pasívne vecne legitimovaný,
pretože tovar objednával od žalobcu na stavbu tretej osoby, resp. pre tretiu osobu. Žalobca je však
názoru, že v konaní je úplne irelevantné, na akú stavbu a pre ktorého stavebníka žalovaný u žalobcu

vo vlastnom mene pod ktorým podniká objednal a prevzal tovar. Relevantnou skutočnosťou je to,
čo žalovaný opakovane výslovne potvrdil, a to že si u žalobcu telefonicky objednal a následne aj
prevzal dodaný tovar. Poukázal na skutočnosť, ktorú žalovaný nepoprel, že je to práve žalovaný, ktorý
je vedený u žalobcu ako podnikateľský subjekt v stavebníctve, a preto na základe predchádzajúcej
zaužívanej obchodnej praxe, žalobca žalovanému umožnil telefonicky objednať tovar, na meno Y.. X.

R. - X., IČO: XX XXX XXX, za ktorého dodanie žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalobca poukázal na
pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov, ktoré sú obsiahnuté jednak v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka a osobitne pre obchodné vzťahy v § 266 Obchodného zákonníka. Žalobca vedie žalovaného
ako podnikateľský subjekt v stavebníctve a odberateľa tovarov a služieb, s možnosťou objednať tovar
aj telefonicky, pričom je obchodnou zvyklosťou, že odberateľ podnikajúci v stavebníctve odoberá od

žalobcu ako zhotoviteľ stavby tovar potrebný pri realizácii stavby tretích strán. V ustanovení § 266
ods. 3 Obchodného zákonníka je upravené osobitné interpretačné pravidlo, ktoré treba použiť pri
výklade vôle podľa odseku 1 alebo odseku 2. Ide tu o snahu prihliadať pri výklade prejavu vôle na
také skutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie rozšifrovať úmysel strán pri robení právneho úkonu.
Pokiaľ ide o všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, zákon výslovne akcentuje aj prax, ktorú strany

medzi sebou zaviedli a následné správanie strán. Na základe predchádzajúcej zaužívanej praxe žalobca
umožňoval žalovanému ako podnikateľskému subjektu v stavebníctve telefonické objednanie tovaru na
meno Y.. X. R. - X., IČO: XX XXX XXX, pričom následne žalovaný ním objednaný tovar od žalobcu
pri jeho dodaní aj prevzal, čím len potvrdil vôľu splniť záväzok voči žalobcovi. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo 17. decembra 1997, sp. zn. 1 Odon 95/97 a rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 3 Obdo 16/2002. Na základe predchádzajúcej zaužívanej obchodnej praxe žalobca opakovane
umožňoval žalovanému telefonické objednanie tovaru, ktorý žalovaný následne aj prevzal, ale za ktorý
v prípade žalobcom uplatneného nároku nezaplatil. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v odvolaní
len zopakoval skutkové tvrdenia, že betón u žalobcu objednal, pričom ako neprípustné novoty v konaní
žalovaný v odvolaní tvrdí, že cit: „...uvádzam, že betón som objednával ako fyzická osoba nepodnikateľ,

a preto by som mal mat' v konaní postavenie spotrebiteľa, ak by súd vyhodnotil, že som v konaní
pasívne vecné legitimovaný. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na daný vzťah ustanovenia o
úrokoch z omeškania § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa mal na daný právny
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a aj ohľadom úrokov z omeškania nariadenie

vlády č. 87/2995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.“ Žalobca
vníma ako neprípustné, aby žalovaný v odvolaní uvádzal nové skutkové a právne tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené v konaní na prvom stupni. Súd prvej inštancie síce nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to
výsluch pomocného pracovníka na stavbe X. I., avšak nevykonanie dôkazu súd jednoznačne odôvodnil
hospodárnosťou konania, keďže sám žalovaný potvrdil, že u žalobcu telefonicky objednal tovar a služby,

nachádzal sa na stavbe, kde objednaný betón aj prevzal. Výsluch W. N. je rovnako nehospodárny a
absolútne irelevantný pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku. S osobou W. N. žalobca nemá žiaden
zmluvný, ani iný právny vzťah, táto osoba si dodaný tovar od žalobcu preukázateľne neobjednala, a
preto nie je výsluch tejto osoby potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navyše súd výsluch
svedka nevykonal aj s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keď takýto dôkazný návrh bol

prednesený až na pojednávaní, čo by znamenalo požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania, a
teda bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie. Na základe vyššie uvedeného, žalobca žiadal,
aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 100 %.14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania

a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP a po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd zverejnil dňa 08.09.2025 termín vyhlásenia
rozsudku na deň 16.09.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

15. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu

hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

16. Podľa ustanovenia § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo
z nej bral aj úžitky.

17. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

19. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;

takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

20. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,

sa považujú za nesporné.

23. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na
základedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuvyvodilsprávneprávnezáverypremietnutédovýrokovej
časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220
ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne
zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom

premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.26. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru o tom, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný u
žalobcu objednal zmes betónu na stavbu v Majcichove, ktorý mu žalobca následne dodal a vyfakturoval
faktúrou č. 5240075 znejúcou na sumu 1.756,80 eur. Zo zhodných tvrdení strán sporu bolo podľa

súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný betónovú zmes u žalobcu objednal, potvrdil prevzatie na
mieste dodania, čo preukazujú aj žalobcom predložené dodacie listy č. 41/3 a 25/3. Súd prvej inštancie
zároveň poukázal na to, že žalovaný predmetné faktúry nereklamoval, preukázateľným spôsobom
nerozporoval, nevrátil žalobcovi ako nedôvodne vystavené. Rovnako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nebolo sporné, nakoľko žalovaný toto tvrdenie žalobcu v konaní účinne nepoprel, že si u

žalobcu objednal prenájom betón pumpy, pričom odplatu za prenájom si žalobca vyfakturoval faktúrou
č. 5240076 znejúcou na sumu 393,00 eur. Žalovaného obrana spočívala v tvrdeniach, že tovar bol
objednaný pre osobu pána N., ktorý mal aj tovar zaplatiť, o čom mali byť zamestnanci žalobcu
upovedomení. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný v konaní včas neoznačil a
nepredložil (resp. ich označil oneskorene) relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o tom, že mal
byť sprostredkovateľom pri dodaní betónovej zmesi medzi žalobcom a osobou W. N..

27. Žalovaný v odvolaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a to z dôvodu, že tovar mal objednávať
pre pána N., ktorý mal za tovar aj zaplatiť. Súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením žalovaného
vysporiadal v odseku 27 odôvodnenia rozsudku, keď dospel správne k záveru, že žalovaný neoznačil
relevantné dôkazy a nepreukázal, že mal byť v predmetnom obchodnom vzťahu sprostredkovateľom.

Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca toto tvrdenie poprel. Rovnako z obsahu
spisu vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že obchodná prax zavedená medzi stranami spočívala
v obdobnom telefonickom objednávaní tovaru zo strany žalovaného, ktorá prebiehala v minulosti
opakovane. Z tvrdení strán nevyplývalo, že by niekedy v minulosti žalovaný konal pri objednávaní tovaru
ako sprostredkovateľ. V minulosti konal ako živnostník a tak bol aj u žalobcu vedený. Odvolací súd

zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nijako nepreukázal, žeby konal ako
zástupca inej osoby, a to či už na základe plnej moci, resp. iného zmluvného záväzku, resp. oprávnenia.
Podľaustanovenia§32ods.1OZplatí,akzprávnehoúkonunevyplýva,ženiektokonázaniekohoiného,
platí, že koná vo vlastnom mene. Pre posúdenie predmetného skutkového stavu je podstatné posúdenie
právneho úkonu žalovaného voči žalobcovi. Pre posúdenie sú úplne bez významu dohody žalovaného

s tretími osobami, o tom ako bude naložené s predmetným tovarom, kde bude tovar dodaný, resp. kto
za neho zaplatí žalobcovi alebo komu mal byť tovar určený. Pokiaľ z konania žalovaného nevyplývalo,
že koná za niekoho iného, platí, že koná sám za seba. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej
inštancie uvádza, že žalovaný nepreukázal v konaní, žeby z jeho právneho úkonu malo vyplývať, že
koná za inú osou. Samotná skutočnosť, že v tom čase mal mať pozastavenú podnikateľskú činnosť,

nemá na záväzok žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené žiaden vplyv.

28. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci aplikoval koncentráciu
konania pri zamietnutí výsluchu pána N., nakoľko žalovaný mal mať v predmetnom záväzkovom
vzťahu postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že výsluch

predmetného svedka by bol k posúdeniu samotného konania žalobcu voči žalovanému nehospodárny,
nakoľko mal podľa žalovaného ozrejmiť vzájomnú dohodu medzi žalovaným a svedkom, čo však nemá
vplyv na samotné konanie žalovaného voči žalobcovi. Pokiaľ ako odvolací súd uviedol už vyššie zo
samotného konania žalovaného voči žalobcovi nevyplývalo, že koná za niekoho iného, nemá na jeho
záväzok vplyv jeho prípadná dohoda s treťou osobou. Odvolací súd nedospel k záveru, žeby konanie

pred súdom prvej inštancie malo vadu, ktorá by mala za následok porušenie práva na spravodlivý
proces. Žalovaný namietal v odvolaní, že mal mať postavenie spotrebiteľa, z dôvodu pozastavenia
podnikateľskej činnosti. Odvolací súd dopytom na Okresný úrad Piešťany, odbor živnostenského
podnikania zistil, že žalovaný mal v rozhodnom období pozastavenú podnikateľskú činnosť. Žalovaný
netvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie, že má postavenie spotrebiteľa. Informáciu, že mal mať

v rozhodnom období pozastavenú činnosť uviedol, ako to vyplýva zo zápisnice na pojednávaní dňa
14.02.2025. Zmyslom zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa je ochrana slabšej strany v záväzkovom
vzťahu ako aj v konaní pred súdom. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej
praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. Nie je zmyslom zákonnej úpravy

poskytovať ochranu osobe, ktorá vystupuje ako podnikateľský subjekt a koná v rámci podnikateľskej
činnosti. Pokiaľ sa fyzická osoba podnikateľ, ktorá má pozastavenú činnosť vydáva za podnikateľa a
koná v rámci podnikateľskej činnosti, nie je v súlade s dikciou zákona jej priznať ochranu v postavení
spotrebiteľa. Nekoná v postavení slabšej strany, a to ani s poukazom na jej pozastavenú činnosť.Žalovaný prevzal faktúry s označením jeho ako podnikateľského subjektu - Y.. X. R. - X. a vôbec ich
nenamietal a aj samotného žalobcu tým utvrdil v tom, že ide o vzťah dvoch podnikateľských subjektov.
Uvedená odvolacia námietka teda nebola dôvodná a súd prvej inštancie dospel k správnym záverom a

jeho postup neohrozil právo žalovaného na spravodlivý proces.

29. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd neposúdil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku
žalovaného, že vzhľadom na jeho postavenie spotrebiteľa by mal byť na výšku úrokov z omeškania
aplikovaný Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník. Žalovaného postavenie v danom vzťahu

nemožno posúdiť ako postavenie spotrebiteľa, z dôvodu, že konal ako podnikateľský subjekt v rámci
svojej živnosti, a to napriek pozastaveniu jej výkonu. Daný vzťah je nutné posúdiť ako obchodnoprávny
v zmysle ustanovenia § 261 ObZ a súd prvej inštancie dospel k správnym záverom o priznanej výške
úroku z omeškania.

30.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Napadnutérozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutomrozsudkujednoznačneozrejmildôvody,ktoré
ho viedli k vysloveným záverom a dostatočne ich odôvodnil.

31.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanývpodanomodvolanírelevantnýmspôsobomnespochybnil,ani
nevyvrátil, podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny

potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).