Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/186/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200430
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825200430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci návrhu manželky - navrhovateľky:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. XXX/X, B., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Martin
Benický, advokát so sídlom Oravská Polhora 1236, proti manželovi: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
pobytom B. XXX/XX, F., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK,
s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o rozvod manželstva a o úpravu
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu: G. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na odvolanie

manžela proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/20/2025 - 143 zo dňa 27.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 7P/20/2025-143 zo dňa 27.05.2025 Okresný súd Námestovo rozviedol
manželstvoúčastníkovazároveňschválilrodičovskúdohodu,nazákladektorejbolamaloletáG.zverená
do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok, bol upravený styk otca s dieťaťom a bola mu určená povinnosť prispievať na výživu maloletej

sumou 260 Eur mesačne a na tvorbu úspor maloletého dieťaťa sumou 50 Eur mesačne. Súčasne
rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, podľa ktorého vzťahy medzi
manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zistil, že manželia od septembra
2024 nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú spolu maloleté dieťa, komunikujú výlučne kvôli
dcére, intímne sa nestýkajú. Manželka jednoznačne odmieta obnovenie spolužitia, pričom uviedla,

že jej city voči manželovi ochladli a nemá k nemu dôveru. Prvostupňový súd ako príčinu rozvratu
vzťahov identifikoval nevhodnú komunikáciu manžela s inými ženami, vrátane darovania nákladných
darčekov, ako aj jeho kontrolujúce a obmedzujúce správanie voči manželke. Konštatoval, že hoci nebola
preukázaná fyzická nevera, išlo o kontakty erotického charakteru, ktoré manželke oprávnene prekážali.
Tieto skutočnosti vyhodnotil ako porušenie povinnosti manžela rešpektovať dôstojnosť manželky.
Prvostupňový súd ďalej poukázal na rozdielnosť pováh manželov, keď správanie manžela bolo vnímané
akodirektívne,obmedzujúceakontrolujúce,pričommanželkajehosľubomozmenesprávaniaužneverí.

Aplikoval § 23 ods. 1 zákona o rodine, prihliadnuc na záujem maloletého dieťaťa podľa § 23 ods. 2
zákona o rodine.Konštatoval ďalej, že dohoda upravujúca výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode je v záujme dieťaťa, výživné je primerané a v možnostiach otca, a dohoda o tvorbe
úspor predstavuje vhodný nástroj na zabezpečenie budúcnosti dieťaťa.

2. Manžel podal odvolanie proti výroku I. rozsudku, ktorým bolo jeho manželstvo rozvedené. Namietal,
že nebol riadne predvolaný na prvé pojednávanie vo veci konané dňa 02.04.2025; v čase doručovania
predvolania sa nachádzal na liečebnom pobyte v H. A., predtým bol hospitalizovaný vo I. J.. Tvrdil, že
o pojednávaní nemal vedomosť a z objektívnych dôvodov sa ho nemohol zúčastniť. Predvolanie mu

bolo doručené náhradným spôsobom, čo považoval za nesprávne. Poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 3Cdo/30/2010) a nález Ústavného súdu SR (III. ÚS 74/06), podľa ktorých je náhradné
doručenie účinné len vtedy, ak sa adresát v mieste doručenia skutočne zdržiava.
Manžel ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Podľa jeho názoru
neexistuje kvalifikovaný rozvrat vzťahov v zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine. Rozvrat musí byť
vážny, trvalý, nezmieriteľný a nenapraviteľný. Súd prvej inštancie podľa neho konštatoval len „zhoršenie

vzťahov“, pričom nepreukázal, že by išlo o stav znemožňujúci obnovenie manželského spolužitia.
Poukázal na to, že komunikácia s inými ženami bola ukončená, pričom nešlo o osobné kontakty, ale
o virtuálnu komunikáciu. Manžel uviedol, že si uvedomil svoje zlyhania, ospravedlnil sa, zdôrazniac,
že svoju manželku aj dcéru nadovšetko miluje. Rozvod považoval za dôsledok manželskej krízy, ktorú
je možné prekonať spoločným úsilím. Tvrdil, že podnikol kroky k obnove spolužitia, vrátane hľadania

spoločného bývania. Podľa neho dôvody uvádzané manželkou uviedla (flirtovanie cez sociálne siete,
direktívna povaha) nie sú podľa neho dostatočné na rozvod ani nepredstavujú závažné porušenie
manželských povinností v zmysle zákona o rodine.
Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal prihliadať na záujem maloletého dieťaťa a skúmať možnosti
zachovania manželstva. V tejto súvislosti poukázal na § 96 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého má súd viesť manželov k zmiereniu, čo podľa neho súd prvej inštancie zanedbal.
Navrhol,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutejčastizrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaopätovné
prejednanie a nové rozhodnutie.

3. Manželka sa k odvolaniu manžela vyjadrila tak, že ho považuje za nedôvodné. Uviedla, že súd

prvej inštancie rozhodol správne, keď ich manželstvo rozviedol. Pripomenula, že v konaní pred súdom
vypovedala dvakrát a opakovane uvádzala, že ich manželstvo neplní spoločenskú úlohu a voči
manželovi už nič necíti. Poukázala na zjavný nesúlad v povahových vlastnostiach oboch manželov, ktorý
podľa nej viedol k tomu, že ich vzťah vykazuje znaky toxicity.
Manželka uviedla, že manžel síce na pojednávaniach deklaroval snahu o záchranu manželstva,

no zároveň vo svojich prejavoch hľadal chybu výlučne v nej. Vzhľadom na dlhodobé skúsenosti s
manželom si nevie objektívne predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Verila, že ako rodičia
zvládnu starostlivosť o maloletú dcéru, avšak existencia dieťaťa podľa nej sama o sebe nie je dôvodom
na zachovanie manželstva za každú cenu.
Uviedla, že manžel de facto nevychádza s jej rodičmi, pričom na jednej strane deklaroval záujem o

návrat, no na druhej strane o nej šíril nepravdivé informácie, napríklad že žije s dcérou v nevhodnej
plesnivej domácnosti. V poslednom období jej začalo prekážať viacero vlastností manžela, ktoré spolu
vytvárajú obraz nefunkčného vzťahu.
Za hlavnú príčinu rozvratu označila komunikácie manžela s inými ženami, ktoré boli časté, preukázané;
vnímala ich ako opakované poníženia. Manžel sa tieto konverzácie ani nesnažil skrývať. V manželstve

sa cítila ako vo väzení – manžel ju obmedzoval v tom, čo si má obliekať, kde a s kým môže ísť, zakazoval
jej kontakt s rodičmi. Direktívny bol aj pri výchove dcéry. Obdobie pred súdnym konaním označila za
mimoriadne stresujúce. Na naliehanie manžela absolvovala viacero dlhých telefonátov, počas ktorých
si uvedomila, že jej city k nemu ochladli a neželá si obnovu spolužitia.
Manželka vyjadrila presvedčenie, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, keď konal

na viacerých pojednávaniach a venoval sa podmienkam rozvodu. Poprela existenciu odvolacích
dôvodov uvádzaných manželom. Rozsudok považovala za vecne správny, založený na riadne zistenom
skutkovom stave a správnom právnom posúdení veci. Konanie podľa nej neobsahuje žiadnu vadu, ktorá
by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Podľa nej sa súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi.

Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.4. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva
nemá oprávnenie zaujať stanovisko.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec
v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP). Manžel v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak posúdiť skutkový či

právny stav, resp. s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie.

6. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou pre rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a
kumulatívna neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Intenzita vážneho
narušenia trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia

účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho
riadnu výchovu detí. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu
manželstva musí pristúpiť skutočnosť, že neexistuje ďalšia perspektíva obnovenia manželského
spolužitia, resp. nemožnosť obnovenia vzájomných citových väzieb.

7. Po vykonaní vecného prieskumu napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ktoré považuje za dostatočné
pre rozhodnutie vo veci, ako aj z princípov uvedených v Zákone o rodine týkajúcich sa rozvodu
manželstva, konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď manželstvo účastníkov
rozviedol. V prejednávanej veci aj odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého vyššie uvedené atribúty

manželstva v manželstve účastníkov absentujú. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa
nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne narušené a manželstvo účastníkov
neplní spoločenský účel. Manželia netvoria spoločnú domácnosť, nevychovávajú spolu maloleté dieťa,
komunikujú výlučne kvôli dcére, intímne sa nestýkajú. Vzťah medzi účastníkmi je poznačený stratou
dôvery, citovým odcudzením a dlhodobými nezhodami, ktoré sa prejavujú aj v rozdielnych názoroch na

výchovu dieťaťa.

8. Pokiaľ manžel odôvodňuje svoj nesúhlas s rozvodom manželstva náboženským presvedčením,
odvolací súd poukazuje na to, že stretnutia v rámci manželskej poradne pred duchovnými osobami ani
u psychologičky neboli úspešné. Vo väzbe na uvedené preto námietka, podľa ktorej prvostupňový súd

nevyvinul dostatočnú aktivitu na zmierenie manželov, neobstojí. Súd nie je povinný prerušovať konanie /
odročiť pojednávanie za účelom mediácie, ak má za preukázané, že manželstvo je trvalo rozvrátené
a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Odvolací súd v tomto smere musel brať na
zreteľ aj stanovisko manželky, ktorá jednoznačne odmieta obnoviť manželské spolužitie s manželom.
V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve, ak to sám nechce.

Manželstvojetotiždobrovoľnýmzväzkommužaaženy,ktorýsarozhodlispolužiť,vzájomnesipomáhať,
byť si verní, mať úctu jeden k druhému a vytvárať zdravé rodinné prostredie a v ňom vychovávať
spoločné deti. Manžel neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že rozvrat vzťahov nie je
trvalý alebo že existuje reálna perspektíva obnovenia spolužitia. Manžel nepreukázal ani uskutočnenie
iných reálnych krokov za účelom zmeny svojej osobnosti či správania, v dôsledku ktorých by sa zmena

postoja manželky javila ako perspektívna.

9. Odvolací súd ďalej uvádza, že ani námietka voči procesnému postupu súdu prvej inštancie nebola
dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že prvé pojednávanie, na ktoré manžel neprevzal predvolanie
z dôvodu hospitalizácie a následnej kúpeľnej liečby, sa síce uskutočnilo aj v jeho neprítomnosti, avšak

k porušeniu procesných práv manžela nedošlo, nakoľko na tomto nebol vyhlásený meritórny rozsudok;
pojednávanie bolo odročené na ďalší termín, ktorého sa manžel už zúčastnil a bol aj riadne vypočutý k
veci. Odvolací súd teda nepovažuje za porušenie práva na spravodlivý proces, ak účastník konania mal
reálnu možnosť zúčastniť sa na rozhodujúcom pojednávaní (dokonca dvoch následných pojednávaní)
a vyjadriť sa k veci.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektuje zákonné podmienky
rozvodu, záujem maloletého dieťaťa a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu. Nezistil žiadnepochybenie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto napadnutý
rozsudok potvrdil.

11. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že v dôsledku závislosti výroku o schválení rodičovskej dohody
(voči ktorému zo strany rodičov nie je odvolanie samostatne prípustné) od výroku o rozvode manželstva
a z toho vyplývajúceho suspenzívneho účinku podaného odvolania (§ 367 ods. 2 CSP), odvolací súd
v súlade s § 379 ods. 1 písm. a/ CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako celok.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).