Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820201858
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3820201858.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zast. Mgr. Petrom Miklóssym,
advokátom so sídlom vo Vrábloch, Hlavná 1221,
IČO: 42 125 308 proti žalovanej E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. C., G. XXX/X, zast. advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o.
so sídlom v Žiari nad Hronom, Hlinku 736/3, IČO: 47 235 926, o zaplatenie sumy
30.000,- EUR, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

č. k. 10C/13/2020-173 zo dňa 19. júna 2023 v spojení s opravným uznesením
č. k. 10C/13/2020-213 zo dňa 5. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 30.000,- EUR dôvodiac tým, že tieto peniaze previedla na
účet žalovanej za účelom ich spravovania s tým, že žalovaná jej ich mala na jej požiadanie kedykoľvek

vydať, avšak keď v októbri 2019 žalovanú požiadala o vydanie týchto finančných prostriedkov, žalovaná
jej ich odmietla vrátiť s tvrdením, že žalobkyňa jej ich darovala.

1.2. Z dokazovania vykonaného výsluchom strán sporu, svedkov a oboznámením
obsahu listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že na základe žiadosti H. I.
zo dňa 18.01.2019 adresovanej C., H. F. sídlom v J. došlo k vyplateniu podielových listov v hodnote
30.000,- EUR na účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Z listiny C., H. zo dňa 03.04.2013 vyplýva, že v uvedený deň bola zriadené
dispozičné právo k podielovým listom fondov v správe C., H. pre žalobkyňu. Z výpisu
z bankového účtu žalobkyne v I. J. za obdobie od 01.10.2019 do 31.10.2019 vyplynulo, že dňa
02.10.2019 bola na jej účet poukázaná suma 10.000,- EUR žalovanou
so správou pre príjemcu - "od K. peniaze". Dňa 14.10.2019 bola z bankového účtu žalobkyne prevedená
suma 11.800,- EUR na účet H. I.. Zo zmluvy o vkladovom účte zo dňa 15.02.2019 vyplynulo, že v
prospech žalovanej bol zriadený vkladový účet

č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo C., H. s dobou viazanosti 12 mesiacov, na ktorý dňa 15.02.2019
vložila hotovosť v sume 10.000,- EUR. Na základe žiadosti žalovanej
o vydanie podielových listov zo dňa 15.02.2019 jej boli vydané podielové listy v hodnote 20.000,- EUR.1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že z výpovede žalobkyne vyplynulo, že asi v roku 2018 alebo 2019
žalovaná zavolala žalobkyňu do banky a zisťovala, koľko finančných prostriedkov má k dispozícii.
Žalobkyňa zistila, že na účte syna H. má uložených 32.000,- EUR. Žalovaná svojho brata H. osočovala,

že je špina, že si z jej peňazí berie a presvedčila ju, že na jej účte budú jej peniaze bezpečnejšie uložené
ako na účte H.. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, či aktuálne mala v banke založený vlastný účet, ale
uviedla, že v tom čase vlastný bankový účet založený nemala. Tvrdila, že nikdy žalovanej nepovedala,
že finančné prostriedky jej daruje a žalovaná ju ubezpečila, že keď bude potrebovať, peniaze jej vráti.
Uviedla, že finančné prostriedky boli na účte syna H. a žalovaná dala príkaz banke na ich prevod na

svoj účet. V októbri 2019 potrebovala finančné prostriedky na výmenu okien
v rodinnom dome, v ktorom žila s druhým manželom a ktorý darovali synovi H. I., ktorý sa zaviazal,
že ich doopatruje. Uvedené finančné prostriedky boli určené na výmenu okien na prízemí rodinného
domu, ktorý s manželom obývala. Na rodinnom dome vymieňali asi 6 okien, trojokná, dvojokná a menšie
okno v kúpeľni. Za výmenu okien zaplatili asi 6.000,- EUR. Uvedená cena bola určená len za výmenu
okien v tej časti rodinného domu, ktorú obývala s manželom. Starší syn K. jej dlhoval veľa finančných

prostriedkov. Nevedela sa ani približne vyjadriť, o akú sumu sa jednalo. Telefonicky požiadala syna
K., aby jej vrátil finančné prostriedky, ktoré potrebovala na výmenu okien. Tvrdila, že jeho dlh je už v
súčasnosti vyrovnaný a to tak, že syn K. previedol časť svojho spoluvlastníckeho podielu na svojom
rodinnom dome na žalobkyňu a vrátil jej prostredníctvom žalovanej sumu 10.000,- EUR. Žalovaná
žalobkyni na účet v I. J., ktorého bola majiteľkou spolu s manželom, poslala peniaze so správou, že

peniaze sú určené pre ňu od Imina. Mala jej poslať sumu 13.000,- EUR, ale reálne jej poslala len sumu
10.000,- EUR. Zadržiava jej ešte sumu 3.000,- EUR od K., ktorú jej odmieta vydať, pretože K. jej mal
poslať nie 10.000,- EUR ale sumu 13.000,- EUR.
V súčasnosti je žalobkyňa umiestnená v domove sociálnych služieb v L. z dôvodu, že nebola schopná
sa o seba postarať a požiadala syna H., aby jej zabezpečil bývanie

v opatrovateľskej službe. Jej manžel zomrel dňa XX.XX.XXXX. Čestné prehlásenie zo dňa 22.04.2020
podpísané manželom D. M., ktoré ako dôkaz založila do spisu, písala ona a manžel jej jeho obsah a
text diktoval. Uviedla, že k žalovanej nemá žiadny vzťah,
k synovi H. má kladný vzťah a so synom K. je v telefonickom kontakte. Osobne sa nevideli tri alebo
štyri roky. Často s ním telefonuje, nevedela konkretizovať koľkokrát do mesiaca. Žalobkyňa uviedla, že

keď sa prevádzali finančné prostriedky v sume 30.000,- EUR na účet žalovanej, žalobkyňa jej povedala:
„E., keď budem potrebovať peniaze, vrátiš mi ich“. Odpoveď žalovanej bola: „áno vrátim“. Pri tejto
komunikáciibolaprítomnáúradníčkaC.,H.asynžalobkyneH..Žalobkyňatvrdila,žeajdomajužalovaná
v prítomnosti syna H. a jej manžela ubezpečovala, že jej peniaze na požiadanie vráti. Nevedela sa
vyjadriť, či v roku 2019 mala zriadený bankový účet v I. J., ale potvrdila, že v súčasnosti v I. J. má účet

a chodí jej naň dôchodok. Nevedela sa vyjadriť, ako dlho mala účet zriadený. Účet v banke mal aj jej
manžel. Sumu 30.000,- EUR nevložila na svoj bankový účet z dôvodu, že účtom nerozumie a syn H.
jej dobre radil, preto finančné prostriedky nechala na jeho účte. Poukázala na to, že aj syn K. ju hrešil,
prečo prepísala peniaze.

1.4. Z výpovede žalovanej k okolnostiam, za ktorých došlo k prevodu sumy 30.000,- EUR na jej bankový
účet, vyplynulo, že pred prevodom peňazí sa jej žalobkyňa sťažovala a často jej telefonovala kvôli tomu,
že nevedela, koľko finančných prostriedkov má na účte syna H.. Z tohto dôvodu sa žalovaná brata H.
pýtala,koľkofinančnýchprostriedkovvybralzosvojhoúčtu.Povedaljej,žesumu15.000,-EUR,zktorých
sumu 7.000,- EUR použil na kúpu motorového vozidla a sumu 8.000,- EUR použil na vrátenie dlhu.

Podľa názoru žalovanej sa jednalo o peniaze žalobkyne, pretože okrem jej finančných prostriedkov, na
účte žiadne iné prostriedky uložené neboli. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa sa syna H. nechcela opýtať
na hodnotu finančných prostriedkov uložených na jeho účte, a že sama iniciovala návštevu banky za
účelom zistenia výšky hotovosti na synovom účte. Na základe toho potom ona so žalobkyňou navštívila
C., H. a pracovníčka banky im oznámila, že žalobkyňa na účte mala sumu 37.000,- EUR. Túto informáciu

žalobkyňa povedala aj synovi H., ktorého to rozčúlilo a telefonoval do banky, prečo banka žalobkyni
takúto informáciu poskytla. Žalobkyňa sa v prítomnosti žalovanej vyjadrila, že tieto finančné prostriedky
mu už nechce nechať, lebo mu už veľa dala, vyjadrila sa, že chce dať peniaze jej. Žalovaná sa vyjadrila,
že toľko peňazí nepotrebuje a preto sa žalobkyňa rozhodla, že jej dá sumu 30.000,- EUR a suma 7.000,-
EUR na účte H. zostala. Doslovne sa vyjadrila, že jej peniaze daruje, lebo H. darovala dom. Prítomný pri

tomto vyjadrení bol aj brat H.. Na základe tohto všetci traja navštívili C., H., pobočka C., kedy žalobkyňa,
resp. pracovníčka banky sumu 30.000,- EUR previedla na bankový účet žalovanej a zostatok
v sume 7.000,- EUR, ktorý zostal na bankovom účte H., si mal vyriešiť on s bankou. Po prevode
týchto prostriedkov sa žalovaná vyjadrila v prítomnosti žalobkyne aj brata H. tak, že peniaze použije nakúpu auta a zvyšok vloží na termínované účty. Nakoniec si osobné vozidlo kúpila za vlastné finančné
prostriedky a hotovosť v sume 30.000,- EUR vložila na dva účty, na základe zmluvy o vkladovom účte
zo dňa 15.02.2019 na termínovaný vklad

a súčasne požiadala o vydanie podielových listov v hodnote 20.000,- EUR. Tvrdila, že žalobkyňa
nechcela hotovosť v sume 30.000,- EUR vložiť na svoj účet v I. J.
s odôvodnením, že tomu nerozumie. Účet existoval aj v roku 2019. Poprela, že by sa žalobkyňa v jej
prítomnosti po prevode finančných prostriedkov, ani pred prevodom vyjadrila, že keď bude potrebovať,
žalovaná jej má vložené finančné prostriedky vrátiť.

K sume 10.000,- EUR, ktorú poukázala na bankový účet žalobkyne, žalovaná uviedla, že brat K. si po
rozvode manželstva vyporiadal BSM tak, že ho manželka vyplatila. Vzhľadom
k tomu, že K. mal zdravotné problémy a nemal kde bývať, riešil svoju ďalšiu existenciu umiestnením
v DSS. Keď sa sťahoval do DSS, poslal jej na účet sumu 14.000,- EUR, lebo ich nemal kam dať s
tým, aby mu tieto prostriedky spravovala a platila jeho výdavky v DSS, ktoré mu vzniknú. Vedela, že
žalobkyňa chcela od K. poslať nejaké peniaze, ktoré potrebovala na výmenu okien. Povedala jej, že jej

pošle finančné prostriedky z tých peňazí, ktoré jej darovala. Nakoniec jej poslala sumu 10.000,- EUR,
ktorá predstavovala finančné prostriedky patriace K., pretože sumu 30.000,- EUR mala uloženú tak, aby
sa tieto peniaze zhodnocovali a v prípade výberu by musela platiť pokutu. Za výber bratových peňazí
v hodnote 10.000,- EUR žiadnu pokutu neplatila. Aby bolo zrejmé, že sa jednalo o peniaze patriace
bratovi K., žalobkyni napísala do správy pre príjemcu, že sú to peniaze od K.. Bratovi K. oznámila, že

žalobkyniposlalahotovosť10.000,-EURzjehofinančnýchprostriedkov.Žalovanáneskôrsvojuvýpoveď
zmenila a uviedla, že bratovi K. nepovedala, že z jeho finančných prostriedkov poslala matke 10.000,-
EUR na výmenu okien. Oznámila mu, že žalobkyni poslala 10.000,- EUR, ale nepovedala mu, že išlo o
jeho finančné prostriedky, pretože nechcela vyberať z tých finančných prostriedkov, ktoré jej žalobkyňa
darovala z dôvodov, ku ktorým sa vyjadrila vo svojej výpovedi. Aj žalobkyni vysvetlila, o aké peniaze sa

jednalo, ale ona ešte odo nej pýtala hotovosť v sume 3.000,- EUR. O sume 3.000,- EUR, ktorú mal brat
K. dlhovať žalobkyni, žalovanej nebolo nič známe. Brat nemal žiadne námietky voči tomu, že žalobkyni
poslala sumu 10.000,- EUR z jeho prostriedkov. Bezprostredne po tom, ako boli žalobkyni poukázané
prostriedky v sume 10.000,- EUR na jej účet, žalovanú žiadala o ďalšiu hotovosť v sume 15.000,- EUR
a vyhrážala sa jej políciou. Žalovaná sa nevedela vyjadriť, na aký účel žalobkyňa potrebovala ďalšiu

hotovosť.Vspoločnosti,ktorázabezpečovalavýmenuokien,zistila,ževýmenaokienreálnestála3.000,-
EUR. Žalobkyňa jej však tvrdila, že len ako zálohu za výmenu má zaplatiť 6.000,- EUR. Žalovaná
zastávala názor, že dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 30.000,- EUR bolo to,
že všetko chcela len pre syna H. a predpokladala, že ju vydieral. Počas návštev žalobkyne si všimla,
že o jej hygienu nebolo riadne postarané, čo aj bratovi H. vyčítala. Poukázala na skutočnosť, že keď

v novembri 2019 žalobkyni telefonovala, či má okná hotové, povedala, že nie, ale zistila, že okná už
boli vymenené
ažalobkyňajuoklamala.Žalovanáuviedla,žeakorodinasanikdyspolunerozprávali,akobudenaložené
s majetkom rodičov. Nikdy sa všetci nestretli, aby sa porozprávali, ako naložia s rodičovským majetkom,
iba jednotlivo sa deti rozprávali so žalobkyňou. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa všetko robila potajomky,

napr. až po 10 rokoch od uzavretie darovacej zmluvy
v prospech H. sa žalovaná o zmluve dozvedela, keď jej ju žalobkyňa ukázala. Zmluva mala byť uzavretá
v roku 2001. Túto skutočnosť telefonicky oznámila bratovi K., ktorý o darovacej zmluve nevedel. Podľa
vyjadrenia žalovanej dlh K. u rodičov bol viac ako 30.000,- EUR, pretože jeho dlžoby so žalobkyňou
počítala. Žalobkyňa mala spísané aj dlhy H., ale nechcela ich nikomu ukázať a hovoriť o nich. K

rozdeleniu kúpnej ceny za predaj rodičovského domu po smrti otca žalovaná uviedla, že je pravdou, že
z kúpnej ceny žiadala vyplatiť určitú hodnotu preto, lebo pri uzavieraní zmluvy jej žalobkyňa oznámila,
že bratovi H. spolu s druhým manželom darovali rodinný dom, čím nadobudol nehnuteľnosť, ktorá mala
hodnotu. Spoluvlastnícky podiel žalovanej na rodičovskom dome predstavoval 1/10 a v prípade, že by
sa dom predával za sumu 60.000,- EUR, hodnota jej podielu na kúpnej cene by predstavovala sumu

6.000,- EUR. Žalobkyňa chcela, aby všetky deti previedli podiely na ňu, ona by potom sama dom predala
a kúpnu cenu rozdelila. Žalovaná s tým nesúhlasila a žalobkyni sa pýtala, ako ju mieni odškodniť s
poukazom na to, že darovala bratovi H. dom a jej by z kúpnej ceny patrila len suma 6.000,- EUR. Na
základe toho potom povedala, že chce z kúpnej ceny sumu 30.000,- EUR, čo sa žalobkyni nepáčilo.
Na základe toho znížila svoj nárok na sumu 25.000,- EUR. Ani to sa jej nepáčilo, nadávala jej a kričala,

že ju nepotrebuje. Sumu 25.000,- EUR z kúpnej ceny žalovanej zaplatil kupujúci po tom, ako podpísala
kúpnu zmluvu, ktorú podpisovala ako posledná. Poukázala na to, že niekedy v roku 2019 brat H. predal
vinohradzakúpnucenu15.000,-EUR,ktorúsiponechalvplnejvýške,anijej,anižalobkyni,anibratoviK.
nedal žiadne finančné prostriedky, čo sa žalobkyni tiež nepáčilo. K dôvodom, na základe ktorých ponúklažalobkyni sumu 10.000,- EUR z finančných prostriedkov, ktoré jej dala, hoci vedela, že žalobkyňa chcela
od K. poslať nejaké peniaze, ktoré potrebovala na výmenu okien, žalovaná uviedla, že žalobkyňa stále
lamentovala, že potrebuje vymeniť okná a K. jej dlhoval finančné prostriedky. Keď žalovaná videla, že

okná sú naozaj zlé, ponúkla jej, že na výmenu okien jej dá časť peňazí, ktoré jej dala. Žalobkyňa však
chcela peniaze aj od K., chcela peniaze od každého. Žalovaná tvrdila, že H. žalobkyňu manipuloval.
Poprela, že by žalobkyni sľúbila, že jej vráti sumu 30.000,- EUR, keď ich bude potrebovať. Zdôraznila,
že žalobkyňa sa vyjadrila, že sumu 30.000,- EUR jej daruje a zvyšok na účte si nechá, keby niečo
potrebovala. Takto sa vyjadrila už aj koncom roka 2018, aj na začiatku roka 2019, lebo ju štvalo, čo H.

robil s peniazmi. To, že sa rozhodla sumu 30.000,- EUR žalovanej darovať, počul aj manžel žalobkyne,
aj syn H.. Poukázala na to, že už v čase, keď so žalobkyňou bola prvýkrát v banke zisťovať zostatok
na účte, sa žalobkyňa vyjadrila, že jej daruje sumu 30.000,- EUR. Doma v prítomnosti svojho manžela
a syna H. sa žalovanej pýtala: „E. budeš spokojná?“ Prevod sumy 10.000,- EUR na účet žalobkyne
žalovaná nepovažovala za čiastočné vrátenie sumy 30.000,- EUR, pretože tieto finančné prostriedky
dala žalobkyni preto, lebo ju ľutovala. I napriek tomu, že v odpore tvrdila, že z pôvodne darovanej sumy

žalobkyni vrátila 10.000,- EUR, opakovala, že uvedené finančné prostriedky nepovažovala za čiastočne
splnenie povinnosti vrátiť žalobkyni sumu 30.000,- EUR. Uviedla, že k žalobkyni a k bratovi H. nemá
žiadny vzťah, k bratovi K. má dobrý vzťah, rozumejú si, sú v kontakte.

1.5. Z výpovede svedka H. I., syna žalobkyne, vyplynulo, že k žalobkyni má kladný vzťah, avšak

k žalovanej, jeho sestre, nemá žiaden vzťah z dôvodu, že žalobkyňu obrala o peniaze. Uviedol, že
rodičia vlastnili rodinný dom a ešte za života otec previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
svedkovi, bratovi K. I. a žalovanej, na základe čoho sa stali spolu so žalobkyňou podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Rodinný dom predali za kúpnu cenu 55.000,- EUR. Žalovaná podpísanie
kúpnej zmluvy podmienila vyplatením hotovosti v sume 25.000,- EUR z kúpnej ceny. Zvyšnú časť kúpnej

ceny v sume 30.000,- EUR nadobudla žalobkyňa. Svedok a brat K. z kúpnej ceny nezískali žiadnu
sumu. Tvrdil, že žalobkyňa bola nahnevaná na to, že žalovaná ich ako súrodencov obrala o peniaze, ale
časom sa všetci uzmierili. Žalobkyňa sa rozhodla sumu 30.000,- EUR vložiť na podielové listy z dôvodu,
aby tieto finančné prostriedky neboli predmetom dedenia v prípade smrti jej druhým manželom, ktorý
nebol biologickým otcom svedka, brata K. a žalovanej. Žalovaná vedela, že žalobkyňa peniaze vložila

do podielových listov. Chodila za ňou a zisťovala, akú sumu na podielových listoch má. Svoje návštevy
realizovala hlavne z dôvodu, aby zistila, koľko finančných prostriedkov je uložených na podielových
listoch. Pri jednej z návštev navštívila spolu so žalobkyňou banku, v ktorej boli uložené podielové listy
a zistila, že hodnota podielových listov predstavovala sumu 30.000,- EUR a ďalšiu sumu 7.000,- EUR
mala žalobkyňa uloženú na sporiacom účte. Po nejakom čase, možno po pár mesiacoch, prípadne

polroku žalovaná prišla prehovárať žalobkyňu, aby finančné prostriedky z podielových listov previedla
na jej účet. Tvrdila jej, že svedok ju klame, že ju oberie peniaze, čo aj počul. Žalobkyňa bola ohučaná,
nemohla už žalovanú počúvať, preto povedala, že finančné prostriedky dá žalovanej, aby ich spravovala.
Pýtala sa jej, či jej peniaze dá, keď ich bude potrebovať, na čo žalovaná odpovedala, že samozrejme,
čo svedok počul. Svedok uvádzal, že žalobkyni nikdy žiadne peniaze nebral a aj doposiaľ na jej sporiaci

účet vkladá 20,- EUR mesačne, aby bol bez poplatkov. Na základe rozhodnutia žalobkyne všetci traja
išli do banky, kde sa žalobkyňa žalovanej pred pracovníčkou banky pýtala, či jej pošle peniaze, keď ich
bude potrebovať, na čo odpovedala áno, samozrejme. Tvrdil, že žalobkyňa sa nikdy nevyjadrila, že chce
finančné prostriedky žalovanej darovať. Poukázal na to, že žalobkyňa si vždy svoje peniaze držala a
aj keď ich požičala, vždy sa pýtala, kedy jej budú vrátené. Tvrdil, že žalobkyni nevadilo, že finančné

prostriedky boli vložené do PL, ktorých vlastníkom bol svedok. Suma 30.000,- EUR bola vlastníctvom
žalobkyne. Pri komunikácii medzi svedkom, žalobkyňou a žalovanou týkajúcej sa prevodu finančných
prostriedkov nebola nikdy prítomná dcéra žalovanej, ani brat K., ktorý v tom čase už bol umiestnený v
DSS. K prevodu sumy 10.000,- EUR žalovanou na účet žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa rozhodla
vymeniť okná v tej časti rodinného domu,

v ktorej žila s manželom, pretože cez nezatekalo a fúkalo. Od žalovanej pýtala sumu
15.000,-EURnavýmenuokien.Žalovanájejposlalasumu10.000,-EURstým,žesútopeniazeodbrata
K., mala však poslať 13.000,- EUR. Žalobkyňa podľa vyjadrenia svedka nechcela Imrichove peniaze,
chcela, aby jej žalovaná poslala svoje peniaze, ktoré vložila na jej účet. Keď ich od žalovanej pýtala,
povedala jej, že jej žiadne nedá, že sú to jej peniaze. V prítomnosti svedka sa žalobkyňa sťažovala na

to, že žalovaná jej odmietla poslať 15.000,- EUR a vyjadrila sa, že ak jej nepošle sumu 15.000,- EUR,
má jej vrátiť celú sumu 30.000,- EUR. V čase výmeny okien bol svedok výlučným vlastníkom rodinného
domu, ktorý nadobudol od žalobkyne a jej manžela na základe darovacej zmluvy, v ktorej sa zaviazal
doopatrovať ich. Tvrdil, že záujem o prevod nehnuteľnosti nemal, ale obaja sa tak rozhodliz dôvodu, že žalovaná a brat K. mali vlastné domy, ďalšie nepotrebovali a dohodli sa, že svedok ich
doopatruje. Za výmenu okien platila žalobkyňa, lebo to tak chcela do
4.000,- EUR. Okná sa vymieňali len v tej časti domu, ktorú užívali s manželom. Vo zvyšnej časti domu

svedok vymenil okná skôr. V tom čase žalobkyňa nechcela okná meniť. Dôvodom, pre ktoré žalobkyňa
platila za okná bolo aj to, že v tom čase svedok nemal finančné prostriedky na ich výmenu. Opakovane
zdôraznil, že v jeho prítomnosti sa žalobkyňa nikdy nevyjadrila, že finančné prostriedky chce žalovanej
darovať. Poprel, že by sa žalobkyňa v jeho prítomnosti vyjadrila, či po prevode sumy 30.000,- EUR bude
žalovaná spokojná. Potvrdil, že žalobkyňa synovi K. požičiavala peniaze. K ich výške sa vyjadriť nevedel.

Rovnako potvrdil, že vždy chcela požičané peniaze vrátiť. Uviedol, že
ospôsobeprevodufinančnýchprostriedkovnaúčetžalovanejrozhodlapracovníčkabanky,ktoránavrhla
zrušiťpodielovélistyanadobudnutéfinančnéprostriedkypreviesťnaúčetžalovanej.Nevedelsavyjadriť,
či sa prevod peňazí dal riešiť aj inak. K čestnému prehláseniu manžela žalobkyne z čl. 41 spisu svedok
uviedol, že bol osobne prítomný pri tom, keď manžel diktoval text a žalobkyňa ho písala. Nepoprel, že
text formulovali žalobkyňa

s manželom spoločne. Čestné prehlásenie spísal z dôvodu, že v tom čase mal zhoršený zdravotný stav.
V prítomnosti svedka žalobkyňa neuvažovala o tom, že PL prevedie na seba. Bola spokojná s tým, že
PL boli vedené na meno svedka, pretože k nim mala dispozičné právo. Takto bolo naložené s peniazmi
preto, aby v prípade smrti jej manžela neboli dedené jeho deťmi.

1.6. Z výpovede svedkyne N. O., dcéry žalovanej, vyplynulo, že so žalovanou má dobrý vzťah, ale so
žalobkyňou, jej starou matkou, má chladný vzťah z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu a už dva
roky nie sú v kontakte. So žalobkyňou predtým bola v telefonickom kontakte a žalobkyňa jej povedala,
že chce darovať finančné prostriedky žalovanej a vyjadrila sa, že jej daruje peniaze ako vyrovnanie
za rodinný dom, ktorý darovala synovi H.. S odstupom času jej žalobkyňa telefonovala, aby povedala

žalovanej, nech darované peniaze vráti. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, prečo žalobkyňa zmenila názor
a uviedla, že ona je taká povaha, aj keď niekomu niečo daruje, následne to pýta späť. Ako príklad opísala
situáciu, kedy jej žalobkyňa chcela darovať misu s tým, aby si vybrala z dvoch mís. Keď si jednu vybrala,
odmietla jej ju darovať s odôvodnením, že sa bude lepšie hodiť synovi H. a ponúkla jej druhú misu, ktorú
svedkyňa nechcela. Nakoniec jej dala miesto misy 20,- EUR, aby si kúpila takú misu, akú chce. Neskôr

jej prostredníctvom žalovanej poslala presne tú misu, ktorú si na začiatku vybrala. Svedkyňa uviedla, že
žalobkyňa sa aj pred synom H. vyjadrila, že hotovosť v sume 30.000,- EUR chce darovať žalovanej
a po ich prevode sa jej opýtala, či je spokojná so sumou, ktorú dostala, na čo žalovaná odpovedala, že
áno. Ešte aj prítomný svedok H. I. žalovanú podpichoval, že teraz bude chodiť na návštevy k žalobkyni
častejšie, keď získala peniaze. Svedkyňa si pamätala, že žalobkyňa ešte rok pred reálnym prevodom

finančnýchprostriedkovspomínala,žepeniazechcežalovanejdarovať,pretožejutrápilo,žecelýrodinný
dom vlastnil H.. Opakovane sa vyjadrila, že peniaze jej daruje ako vyrovnanie majetku. Uviedla, že K.
vedel o prevode finančných prostriedkov - možno od žalobkyne alebo od žalovanej, pretože vzájomne
komunikovali a vymieňali si informácie. Svedkyňa nebola osobne prítomná pri prevode sumy 30.000,-
EUR, ale v deň prevodu spolu so žalovanou boli v domácnosti žalobkyne, kde ju svedkyňa počula

rozprávať o tom, ako naloží so sumou 30.000,- EUR. Aj v deň prevodu stále opakovala, že sumu 30.000,-
EUR chce darovať žalovanej ako majetkové vyrovnanie.

1.7. Z výpovede K. I., syna žalobkyne a brata žalovanej, ktorý bol vypočutý v CSS I., vyplynulo,
že o predmete sporu vedel od žalovanej, ktorá mu povedala, že ide o to, že jej žalobkyňa darovala

finančné prostriedky. Svedok uviedol, že je siedmy rok umiestnený v CSS, má zdravotné problémy, má
problémy s pamäťou dlhšiu dobu, asi polroka užíva lieky, má aj psychiatrickú diagnózu, v minulosti si
občas vypil. Uviedol, že
s rodinnými príslušníkmi má dobré vzťahy. Navštevuje ho žalovaná, brat H., jeho deti. Žalobkyňa ho
nenavštevuje, sú v telefonickom kontakte. K stranám sporu má kladný vzťah. Vedel o tom, že žalobkyňa

žalovanej darovala finančné prostriedky, pretože mu o tom žalobkyňa telefonovala a povedala, že sestre
darovala peniaze. K výške daru sa nevyjadrila
asvedoksanepýtal,oakúsumusajednalo.Nepamätalsa,kedymutútoinformáciutelefonickyoznámila.
V ďalších telefonátoch viac dar nespomínala. Brat H. svedkovi
o darovaní nič nehovoril. Uviedol, že žalobkyňa za svojho života svoj majetok medzi deťmi

nevyporiadala. Svedok sa nevedel vyjadriť, za akú sumu žalobkyňa predala rodinný dom
aakonaložilaskúpnoucenou.Potvrdil,žebývalámanželkahozospoločnéhomajetkuvyplatila.Nevedel
uviesť, o akú finančnú hotovosť sa jednalo. Z týchto finančných prostriedkov časť vrátil žalovanej za
pohreb otca a zvyšok jej dal, aby mal na svoj pohreb. Išlo o sumu okolo 17.000,- EUR. Poprel, že by mužalobkyňa telefonovala, že potrebuje peniaze na výmenu okien. Uviedol, že žalovaná ho neinformovala,
že časť jeho finančných prostriedkov dala žalobkyni. Nepoprel, že žalobkyňa mu požičiavala peniaze, k
ich výške sa nevedel vyjadriť. Potvrdil, že od žalobkyne vedel, že pýtala od žalovanej späť peniaze, ktoré

jej darovala. K dôvodom ich vrátenia sa nevedel vyjadriť a ani žalobkyňa sa v telefonickom rozhovore
o dôvode vrátenia nezmienila. Opakovane potvrdzoval, že žalobkyňa počas rozhovoru s ním použila
slovo darovala, o čom si bol 100% istý. K vzťahu strán sporu svedok uviedol, že sa vzájomne hnevajú,
pretože žalobkyňa pýta späť peniaze od žalovanej kvôli tomu, že v rodinnom dome býva brat a ten ich
potrebuje. Túto informáciu získal od žalobkyne.

1.8. Z lekárskej správy psychiatričky P. P. P. zo dňa 14.02.2023 súd prvej inštancie zistil, že svedok K.
I. trpí organickou poruchou osobnosti
s prechodom v demenciu, má poruchy psychiky a správania zapríčinené zneužívaním alkoholu. V
dohľade abstinuje, odporučením je nepiť alkohol vôbec, a užívať lieky. Z ďalších lekárskych správ
predložených svedkom K. I. vyplynulo, že v jeho záznamoch ako prvá návšteva psychiatra je uvedený

dátum 15.04.2019. V lekárskej správe je konštatované, že svedok trpí organickou poruchou osobnosti,
poruchou psychiky a správania zapríčinenou zneužívaním alkoholom a porušovanie abstinencie. Bol
mu predpísaný liek Q. a doporučené nepiť alkohol. Ďalšiu kontrolu absolvoval v dňoch 13.06.2019
a 25.07.2019 s rovnakým záverom s tým, že mu bol pridaný ďalší liek v júli 2019 O.. Z predložených
lekárskych správ vyplýva, že psychiatrické kontroly absolvoval v intervale približne jeden mesiac.

1.9. Z čestného prehlásenia D. B. zo dňa 22.04.2020 vyplynulo, že bol prítomný pri tom, keď v roku
2018 bola u nich na návšteve žalovaná, ktorá sa veľmi zaujímala o to, koľko peňazí mala jeho manželka
(žalobkyňa) uložených vo C., H.. V čestnom prehlásení ďalej uviedol, že žalobkyňa mala finančné
prostriedky uložené na účte syna H. z dôvodu, že je staršia a účtom nerozumela. Žalovaná volala

žalobkyňu do mesta na nákupy a pri tejto príležitosti spolu navštívili banku, aby sa mohla sama
presvedčiť, koľko peňazí mala žalobkyňa na účte. Žalobkyňa návštevu banky oznámila synovi H., ktorý
bol nahnevaný. S odstupom času, dňa 17.01.2019, žalovaná opäť navštívila žalobkyňu. Prehovárala
ju, pýtala sa, prečo by peniaze nemohla mať ona na svojom účte. Na H. nadávala, tvrdila, že peniaze
určite z účtu vyberá a keby zomrel, peniaze by zdedila jeho manželka a nikomu by ich nedala. Večer

sa jej žalobkyňa opýtala, že ak peniaze vloží na jej účet a bude ich potrebovať, či jej ich vráti. Žalovaná
odpovedala, že vráti. Ráno sa žalobkyňa opäť žalovanej pýtala, či jej peniaze vráti, keď bude potrebovať.
Žalovaná znovu odpovedala kladne. Ako svedok bol prítomný syn žalobkyne H.. Žalovaná sa ešte
dvakrát pýtala žalobkyne, či by ju a jej manžela nemohla opatrovať ona, za čo chcela dom, ktorého
vlastníkom už v tom čase bol H.. Žalobkyňa sa vyjadrila negatívne, pretože opatrovanie vykonával syn

H..

1.10. Súd prvej inštancie posúdil skutkový stav veci zistený na základe vykonaného dokazovania podľa
ustanovení § 628 ods. 1, 2, § 630, § 451 ods. 1, 2 a § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.11. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané a medzi stranami nesporné, že suma 30.000,- EUR
bola dňa 18.01.2019 prevedená H. I., synom žalobkyne a bratom žalovanej na bankový účet žalovanej
so súhlasom žalobkyne. Nebolo sporné, že išlo
o finančné prostriedky žalobkyne, ktorá ich do prevodu mala uložené vo forme podielových listov vo C.,
H., majiteľom ktorých bol H. I. a žalobkyňa mala k podielovým listom dispozičné právo.

1.12. Čo sa týka medzi stranami spornej otázky, či predmetné finančné prostriedky aj po ich prevode
na bankový účet žalovanej zostali naďalej vlastníctvom žalobkyne alebo ich nadobudla žalovaná na
základe darovania žalobkyňou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a jednoznačne a bez pochybností neobjasnila, na základe čoho, teda na základe akých

právnych skutočností sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 30.000,- EUR. Hoci žalobkyňa
tvrdila, že je vlastníčkou predmetných finančných prostriedkov a podľa § 126 Občianskeho zákonníka
požívala ochranu svojho vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi, nepreukázala, že žalovaná
nadobudla jej finančné prostriedky bezdôvodne a že sa na jej úkor obohatila. Žiadny z dôvodov
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa cit. ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. existencia

majetkového prospechu na strane žalovanej získaním plnenia bez právneho dôvodu, plnenia
z neplatného právneho úkonu alebo plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, podľa názoru
prvoinštančného súdu nebol preukázaný. Súčasne jej tvrdenie o uložení sumy 30.000,- EUR na
účte žalovanej, ktorá ju mala v jej prospech spravovať a na požiadanie vydať, nebolo nepochybnepreukázané. V predmetnom spore nebolo presvedčivo dokázané, že žalobkyňa prejavila vôľu finančné
prostriedky vložiť do úschovy žalovanej (cit. ust. § 747 Občianskeho zákonníka). Žalovaná počas celého
konania popierala existenciu vôle žalobkyne vložiť finančné prostriedky do úschovy a vylúčila, že za

týmto účelom prijala finančné prostriedky, aby ich pre ňu opatrovala.

1.13. Súd prvej inštancie poukázal na to, že kauzou zmluvy o úschove je starostlivé opatrovanie cudzej
veci, pričom v danom prípade sa ako najpravdepodobnejší dôvod prevodu finančných prostriedkov
na účet žalovanej javilo darovanie podľa cit. ust. § 628 Občianskeho zákonníka. Dôvodil tým, že ak

by bolo pravdou, že žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu finančné prostriedky žalovanej darovať a platilo
by jej tvrdenie, že žalovaná sa zaviazala vrátiť jej tieto prostriedky, keď ich bude potrebovať, bolo
nelogické konanie žalobkyne a rozporné s jej tvrdením, keď vo svojej výpovedi uviedla, že v októbri 2019
potrebovala finančné prostriedky na výmenu okien v rodinnom dome, v ktorom žila s druhým manželom
a ktorý darovali synovi H. I., ktorý sa zaviazal, že ich doopatruje a vzhľadom
k tomu, že starší syn K. jej dlhoval veľa finančných prostriedkov, telefonicky ho požiadala, aby jej vrátil

finančné prostriedky, ktoré potrebovala na výmenu okien. Ak tvrdila, že žalovanej peniaze nedarovala,
nič jej nebránilo, aby ako prvú osobu o finančné prostriedky požiadala práve žalovanú a nie syna K.. Tiež
je pochybné, koľko finančných prostriedkov v skutočnosti žalobkyňa potrebovala. Tvrdila, že výmena
okien stála asi
6.000,- EUR, ale svedok H. I., ktorý rodinný dom vlastní, vo svojej výpovedi uviedol, že nové okná stáli

do 4.000,- EUR, ale žalobkyňa žiadala sumu 13.000,- EUR (čl. 104 spisu). Z výpisu z bankového účtu
žalobkyne za obdobie od 01.10.2019 do 31.10.2019 vyplýva, že dňa 14.10.2019 žalobkyňa poukázala
na účet syna H. sumu 11.800,- EUR, t.j. 13 dní po tom, čo jej žalovaná na účet poukázala sumu
10.000,- EUR, t.j. podstatne viac finančných prostriedkov, než bolo potrebných na zaplatenie nových
okien. Ak žalobkyňa nevyhnutne potrebovala finančné prostriedky pre seba na zaplatenie nových okien,

je nelogické a ťažko vysvetliteľné jej následné konanie previesť sumu 11.800,- EUR na účet syna H..
Ďalší rozpor vo výpovedi žalobkyne sa týkal jej tvrdenia, že v roku 2018 alebo 2019, pred prevodom
finančných prostriedkov, nemala založený bankový účet. Jej tvrdenie vyvrátil svedok H. I., ktorý uviedol,
že žalobkyňa mala časť svojich finančných prostriedkov v sume 30.000,- EUR uložených na podielových
listoch a sumu 7.000,- EUR na sporiacom účte. Išlo o obdobie polroka pred prevodom sumy 30.000,-

EUR, ku ktorému došlo dňa 18.01.2019. Rovnako aj sumu 10.000,- EUR žalovaná poukázala na osobný
účet žalobkyne vedený v I. J.. Následne aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že spolu
s nebohým manželom vlastnili účet v I. J.. Rovnako nebolo pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že
žalovaná dala príkaz banke na prevod sumy 30.000,- EUR na jej bankový účet, čo bolo vyvrátené nielen
výpoveďou svedka H. I., ale aj listinným dôkazom - žiadosťou H. I. zo dňa 18.01.2019 adresovanou C.,

H. so sídlom
v J., na základe ktorej došlo k vyplateniu podielových listov v hodnote 30.000,- EUR. Za dôležité pre
posúdenie titulu, na základe ktorého žalovaná nadobudla sumu 30.000,- EUR, súd prvej inštancie
považoval ústne vyjadrenie žalobkyne po výsluchu žalovanej pred ukončením pojednávania zo dňa
22.03.2022, kedy povedala, že "aj K. ju hrešil, prečo prepísala peniaze", čo nepriamo svedčí o vtedajšej

vôli žalobkyne peniaze žalovanej darovať.

1.14. Vzhľadom na viaceré rozpory a protirečenia vo výpovedi žalobkyne mal súd prvej inštancie
dôvodné pochybnosti o jej dôveryhodnosti, ktoré neboli vyvrátené ani svedeckými výpoveďami.
Skutočnosť, že mohlo ísť o dar, podľa názoru prvoinštančného súdu nepriamo vyplýva aj z toho, že ak

žalobkyňa nemienila žalovanej sumu 30.000,- EUR darovať, mohla podielové listy previesť na žalovanú,
ktorá by ich spravovala tak, ako to urobil svedok H., resp. mohla prepísať podielové listy na seba, aby
s nimi svedok H. nemohol disponovať
a nebolo potrebné podielové listy rušiť s finančnou stratou a vykonať prevod finančných prostriedkov.
To napokon logicky mohol navrhnúť aj svedok H., ktorý praktické skúsenosti s nakladaním s finančnými

prostriedkami na bankovom účte a investovaním do podielových listov nepochybne mal a pokiaľ by
žalobkyňa skutočne prejavila vôľu o správu svojich finančných prostriedkov žalovanou, mohol takéto
riešenie navrhnúť, čo neurobil. Najjednoduchším a najpraktickejším spôsobom, akým by žalobkyňa
nadobudla kontrolu nad svojimi finančnými prostriedkami, bol ich prevod na sporiaci účet, ktorý mala
založený, čo bolo preukázané nielen jej výpoveďou, i keď spočiatku tvrdila, že si nepamätala, či v čase

prevodu peňazí mala založený účet. Následne aj výpoveďou svedka H. I. bolo zistené, že žalobkyňa
mala založený sporiaci účet, na ktorom mala uloženú sumu
7.000,- EUR. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalovaná viackrát vysvetlila zhruba rok trvajúci stav,
ktorý predchádzal prevodu finančných prostriedkov na jej účet a to, že žalobkyňa sa jej sťažovala,že nemala prehľad o nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré mal v dispozícii H. I.. V konaní
nebolo preukázané, že by žalovaná tieto peniaze súrne potrebovala za akýmkoľvek účelom, a navyše
zrušením podielových listov žalobkyňa prišla o výnosy z uložených finančných prostriedkov, čo bol

hlavný dôvod investovania do podielových listov. Pokiaľ išlo o vrátenie sumy 10.000,- EUR žalovanou
na účet žalobkyne, podľa názoru súdu nešlo o účelové konanie žalovanej, pretože vo vyjadrení zo dňa
05.08.2020 vysvetlila dôvody prevodu a aj poznámku "od K. peniaze". Logicky argumentovala,
že sumu 30.000,- EUR investovala tak, že do podielových listov vo C., H. vložila sumu 10.000,- EUR a
sumu 20.000,- EUR vložila na termínový vklad s dobou viazanosti

12 mesiacov na základe zmluvy o vkladovom účte uzavretej dňa 15.02.2019 s C., H.. Keď sa žalovaná
po niekoľkomesačnom prosení a nátlaku zo strany žalobkyne rozhodla, že jej vráti z daru sumu 10.000,-
EUR, mala dve možnosti, a to zrušiť podielové listy, zaplatiť pokutu za predčasný výber a prísť o výnosy
alebo použiť voľné disponibilné prostriedky na bežnom účte patriacom K. I., pričom sa logicky rozhodla,
že žalobkyni zašle finančné prostriedky z tohto účtu. Z tohto dôvodu potom z opatrnosti ako poznámku
k prevodu napísala "od K. peniaze", aby aj súrodenci, napr. ak by sa niečo stalo, vedeli, že to boli peniaze

patriace K. a že ich treba vrátiť na účet, keď sa zrušia podielové fondy v sume 10.000,- EUR, ktoré by
sa predisponovali K.. Aktuálne K. I. má svoje finančné prostriedky v sume 10.000,- EUR uložených u
žalovanej a sú vedené v podielových listoch.

1.15. Čo sa týka výpovedí svedkov vypočutých v konaní, výpoveď svedka H. I. vyhodnotil prvej inštancie

ako účelovú. Konštatoval, že svedok vypovedal v prospech žalobkyne a proti tvrdeniam žalovanej, lebo
je žalobkyni zaviazaný tým, že mu spolu
s nebohým manželom darovala rodinný dom. Hoci sa zaviazal doopatrovať ich, po smrti manžela
žalobkyne bola žalobkyňa umiestnená do DSS a v záväzku doopatrovať ju svedok nepokračuje a
nenapĺňa tak obsah zaopatrovania. Žalobkyňa sa však voči nemu nedomáhala žiadnej finančnej

kompenzácie za to, že svoj záväzok doopatrovať ju, neplní. Tiež nebolo vysvetlené, z akých dôvodov
žalobkyňa dňa 14.10.2019 poukázala na účet svedka sumu 11.800,- EUR, t.j. 13 dní po tom, čo jej
žalovaná na účet poukázala sumu 10.000,- EUR. Samotný svedok sa vyjadril, že k žalovanej nemá
žiadny vzťah kvôli tomu, že žalobkyňu obrala o peniaze, preto jeho výpoveď za objektívnu nepovažoval.
Svedeckú výpoveď K. I. súd prvej inštancie vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav na základe

lekárskej správy psychiatričky P. P. P. zo dňa 14.02.2023 vyhodnotil ako všeobecnú, bez výpovednej
hodnoty. Samotný svedok potvrdil, že má problémy s pamäťou, pričom väčšinu podstatných udalostí
popisoval len všeobecne, bez konkrétnych vedomostí. Výpoveď svedkyne N. O. mala podľa názoru
súdu prvej inštancie výpovednú hodnotu najmä pokiaľ ide o pochopenie povahových čŕt žalobkyne.
Z výpovede svedkyne vyplynulo, že sama mala skúsenosti s tým, ako žalobkyňa menila svoje názory,

keď ako príklad uviedla svoju osobnú skúsenosť s darovaním misy. Svedkyňa k prevodu sumy 30.000,-
EUR uviedla, že žalobkyňa sa pred ňou vyjadrila, že chce darovať finančné prostriedky žalovanej ako
vyrovnanie za rodinný dom, ktorý darovala synovi H.. Neskôr jej žalobkyňa telefonovala, aby povedala
žalovanej,nechdarovanépeniazevráti,čobolotieždôkazomzmenyjejnázoru.Ajvzhľadomnavýpoveď
svedkyne súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobkyňa svoje názory menila a nie je vylúčené, že tak to

bolo aj v tomto prípade. Žalobkyňa spočiatku prezentovala vôľu finančné prostriedky darovať žalovanej,
ale neskôr svoj názor, nie je vylúčené, že aj pod vplyvom svedka H., ktorý mal možnosť žalobkyňu
ovplyvňovať, keďže bývala v jeho domácnosti, zmenila a tvrdila, že peniaze previedla žalovanej výlučne
z dôvodu, aby ich spravovala.

1.16. Čestné prehlásenie D. R. zo dňa 22.04.2020, obsah ktorého síce podporil tvrdenia žalobkyne
a svedka H. I., súd prvej inštancie z hľadiska hodnotenia dôkazov vyhodnotil ako tendenčné
s odôvodnením, že text prehlásenia formulovali spoločne nebohý manžel a žalobkyňa, pričom aj svedok
H. I. sa vyjadril, že otec niečo povedal a mama ho opravila. Obsah čestného prehlásenia teda nebol
spracovaním udalostí týkajúcich sa prejednávanej veci vnímaných výlučne manželom žalobkyne, ale na

jeho obsahu sa podieľala aj samotná žalobkyňa.

1.17. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko žalobkyňa vo veci neuniesla dôkazné bremeno a
presvedčivo nepreukázala, že finančné prostriedky žalovanej nedarovala, ale jej vôľou bolo ich
odovzdanie žalovanej za účelom ich spravovania, teda do úschovy, prípadne išlo

o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanej, ktorá bola
vo veci úspešná, priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.2.1. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 30.000,00

EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2.2. Žalobkyňa vzhliadla naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/
CSP v porušení jej práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a produkovanými

dôkazmi v konaní zo strany súdu prvej inštancie, resp.
v porušení jej práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje zákonom
stanovené náležitosti, lebo v jeho odôvodnení absentuje posúdenie podstatných skutkových tvrdení a
podstatných skutočností vyplývajúcich z dôkazov, na základe ktorých svoj nárok uplatnila podanou
žalobou. Za porušenie práva na spravodlivý proces označila skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie súdu

prvejinštancienespĺňazákonnékvalitatívnepožiadavky,keďženedávaodpovedenapodstatnéaprávne
relevantné skutkové tvrdenia
a dôvody, na základe ktorých podala žalobu, resp. nezohľadňuje podstatné a právne relevantné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí sporových strán, výpovedí svedkov
a listinných dôkazov.

2.3. Podľa žalobkyne sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí riadne nevyjadril, neposúdil a
nedal odpoveď na tvrdenia žalobkyne týkajúce sa skutkového stavu veci a jej právneho posúdenia.
Pokiaľ by jej tvrdenia podloženými dôkazmi vrátane prezentovanej právnej argumentácie boli
zohľadnené, znamenalo by to pre ňu úspech v konaní.

2.4. Podstatnou skutočnosťou, ktorá vyplýva z vykonaného dokazovania, je skutočnosť, že žalobkyňa
pri prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej opakovane jednoznačne
a výslovne vyjadrila svoj úmysel, že tieto finančné prostriedky bude od žalovanej požadovať späť.
Finančné prostriedky žalobkyne boli na bankový účet žalovanej prevedené s tým, že

sa jedná o finančné prostriedky žalobkyne, ktoré bude žalovaná spravovať a kedykoľvek
na požiadanie žalobkyne jej tieto finančné prostriedky vydá. Táto podstatná skutočnosť
bola v konaní dokázaná výpoveďou žalobkyne, výpoveďou svedka H. I.
a písomným čestným prehlásením D. S. zo dňa 06.05.2020. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie však neobsahuje náležitú argumentáciu vo vzťahu k uvedenej skutočnosti; súd prvej

inštancie sa v napadnutom rozhodnutí s touto skutočnosťou, ktorá vyplýva z vykonaného dokazovania,
riadne nevysporiadal, neprihliadol na ňu, resp. ju úplne odignoroval.

2.5. Čo sa týka právneho posúdenia veci, podľa názoru žalobkyne sa súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne nevysporiadal, resp. neprihliadol na ňou prezentovanú

právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku ako právneho nároku vyplývajúceho z ustanovenia §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak boli finančné prostriedky žalobkyne na bankový účet žalovanej
prevedené s tým, že sa jedná o finančné prostriedky žalobkyne, ktoré bude žalovaná spravovať a
kedykoľveknapožiadaniežalobkynejejtietofinančnéprostriedkyvydá,takžalovaná,ktorátietofinančné
prostriedky vydať žalobkyni odmietla, tieto zadržiava protiprávne a neoprávnene tým zasahuje do

vlastníckeho práva žalobkyne. Toto právne posúdenie veci súd prvej inštancie úplne ignoroval a jeho
hodnotenie veci je aj z hľadiska právneho nekorektné a tendenčné.

2.6. Žalobkyňa vzhliadla porušenie práva na spravodlivý súdny proces aj v tom, že súd prvej inštancie
vykonané dokazovanie hodnotil v rozpore s ustanovením § 191 CSP, a tiež

v rozpore s článkom 15 základných princípov CSP. Ide teda o nesprávny procesný postup v súvislosti
s hodnotením dôkazov, ktorý mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Dôsledkom tohto
nesprávneho procesného postupu jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.7. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala, že pri hodnotení dokazovania neprihliadol na skutočnosti
vyplývajúce z jej výpovede, z výpovede svedka H. I. a z písomného čestného prehlásenia D. R. zo
dňa 06.05.2020, a to najmä na skutočnosť, že pri prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej
opakovane jednoznačne a výslovne vyjadrila svoj úmysel, že tieto finančné prostriedky bude odžalovanej požadovať späť, teda že finančné prostriedky žalobkyne boli na bankový účet žalovanej
prevedené s tým, že sa jedná o finančné prostriedky žalobkyne, ktoré bude žalovaná spravovať a
kedykoľvek na požiadanie žalobkyne jej tieto finančné prostriedky vydá.

2.8. Zdôraznila, že vo vzťahu k žalovanej strane je potom potrebné na základe preukázanej skutočnosti,
že finančné prostriedky v jej vlastníctve boli na bankový účet žalovanej prevedené s tým, že sa
jedná o finančné prostriedky žalobkyne, ktoré bude žalovaná spravovať a kedykoľvek na požiadanie
žalobkyne jej tieto finančné prostriedky vydá, uzavrieť, že na strane žalovanej nemohlo dôjsť k platnému

nadobudnutiu vlastníckeho práva
k žalovaným finančným prostriedkom vo forme daru. Predmetné finančné prostriedky žalobkyňa
žalovanej nedarovala, a stále je ich vlastníčkou.

2.9.Opätovnepoukázalanato,žedňa18.01.2019bolinaúčetžalovanejprevedenéfinančnéprostriedky
vo výške 30.000,- EUR, ktoré boli vedené v správcovskej spoločnosti

C. H. P., F., F., H., na účte podielnika, ktorým je syn žalobkyne H. I., pričom nie je sporné, že predmetné
finančné prostriedky patrili jej, žalobkyni. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky vo výške
30.000,- EUR, ktoré boli na jej účet prevedené dňa 18.01.2019, jej mala žalobkyňa darovať, toto
tvrdenie je nepravdivé. Pravdou je, že potom, čo žalovaná zistila, akú sumu finančných prostriedkov má
žalobkyňa na účte svojho syna H. I. (brata žalovanej), žalovaná nesúhlasila s tým, aby tieto finančné

prostriedky matky spravoval jej brat, resp. mala výhrady proti tomu, aby boli na bratovom účte, pričom
sa obávala, že z týchto finančných prostriedkov svojej matky nič nezdedí, resp.
z nich nič nedostane, ak by sa niečo stalo jej bratovi. Preto žalovaná opakovane naliehala na žalobkyňu,
aby tieto finančné prostriedky previedla na jej účet s tým, že finančné prostriedky žalobkyne bude
spravovať ona a že na požiadanie žalobkyne, ak finančné prostriedky žalobkyňa bude potrebovať, jej

tieto finančné prostriedky vydá. Žalovaná svojim naliehaním žalobkyňu napokon presvedčila a preto dňa
18.01.2019 žalobkyňa požiadala o jednorazové vyplatenie jej podielových listov v sume 30,000,- EUR,
pričom tieto finančné prostriedky žalobkyne boli dňa 18.01.2019 prevedené na účet žalovanej.

2.10. Žalobkyňa zdôraznila, že prevod predmetných finančných prostriedkov rozhodne nemožno

považovať za dar. Tieto finančné prostriedky bezplatne neprenechala žalovanej
s tým, aby ich žalovaná použila pre vlastnú potrebu. Finančné prostriedky žalobkyne vo výške 30.000,-
EUR boli prevedené na účet žalovanej bez vôle žalobkyne tieto finančné prostriedky darovať žalovanej,
teda bez toho, že by sa žalovaná stala alebo mala následne stať vlastníčkou týchto finančných
prostriedkov. Žalobkyňa tieto finančné prostriedky žalovanej nedarovala; na bankový účet žalovanej

boli prevedené s tým, že sa jedná o finančné prostriedky žalobkyne, ktoré bude žalovaná spravovať
a kedykoľvek na požiadanie žalobkyne tieto finančné prostriedky žalobkyni vydá. K zmene došlo
len v tom, že tak, ako predtým tieto finančné prostriedky patriace žalobkyni spravoval syn H. I.,
mala ich ďalej spravovať žalovaná. Ona, žalobkyňa nebola pôvodcom návrhu na realizáciu prevodu
predmetných finančných prostriedkov na účet žalovanej. Pôvodcom tohto návrhu bola žalovaná, ktorá

na žalobkyňu naliehala, aby to spravila. Motiváciou, resp. príčinou realizácie prevodu predmetných
finančných prostriedkov bolo naliehanie žalovanej, aby tieto finančné prostriedky patriace žalobkyni boli
uložené na jej účte. Dôvodom realizácie prevodu predmetných finančných prostriedkov teda nebola
vôľa a úmysel žalobkyne tieto finančné prostriedky prenechať ako dar žalovanej. Ona nikdy žalovanej
ohľadom predmetných finančných prostriedkov nepovedala, že jej ich daruje. Práve naopak, pred

realizáciou a aj priamo pri realizácii samotného prevodu predmetných finančných prostriedkov na účet
žalovanej žalobkyňa jednoznačne a výslovne prejavila svoju vôľu a úmysel, že tieto finančné prostriedky
patria jej a bude požadovať od žalovanej ich vydanie. Žalobkyňa očakávala vydanie predmetných
finančných prostriedkov a toto žalovanej pred realizáciou prevodu
a priamo pri ňom aj výslovne povedala. Tieto skutočnosti a okolnosti tak nemožno podriadiť ustanoveniu

§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, K darovaniu a k dohode o podstatných náležitostiach
darovacej zmluvy medzi sporovými stranami v súvislosti s realizáciou prevodu predmetných finančných
prostriedkov nikdy nedošlo. Finančné prostriedky žalobkyne vo výške 30.000,00 EUR boli teda
prevedené na účet žalovanej bez toho, že by sa žalovaná stala ich vlastníčkou. Na jednej strane
žalobkyňa pred realizáciou a aj priamo pri realizácii prevodu predmetných finančných prostriedkov na

účet žalovanej výslovne prejavila svoju vôľu
a úmysel, že tieto finančné prostriedky patria jej a bude požadovať od žalovanej ich vydanie. Na strane
druhej žalovaná výslovne prisvedčila tomu, že predmetné finančné prostriedky žalobkyni vráti, ak ju
žalobkyňa o to požiada. Uvedenú skutočnosť a túto dohodu medzi žalobkyňou a žalovanou preukazujevýpoveď žalobkyne, výpoveď svedka H. I. (ktorý bol osobne prítomný pri komunikácii medzi žalobkyňou
a žalovanou, ako aj v banke pri prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej), ako aj písomné
čestné prehlásenie D. S. (ktorý bol tiež osobne prítomný pri naliehaní žalovanej, ako aj pri tom, ako sa

žalobkyňa so žalovanou dohodla na prevode, spravovaní a vydaní finančných prostriedkov žalobkyne).

2.11. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že ak v konaní sporové strany prezentujú dve odlišné verzie
dôvodu, prečo došlo k prevodu finančných prostriedkov patriacich žalobkyni na účet žalovanej, po
komplexnom vyhodnotení dokazovania je potrebné ustáliť ako správny záver, že pravdivou a dokázanou

jeverziaprezentovanážalobkyňou,ktorátvrdí,žepredmetnéfinančnéprostriedkyžalovanejnedarovala,
ale že boli prevedené na jej účet s tým, že ak bude požadovať ich vrátenie, resp. ak ich bude potrebovať,
žalovaná jej ich vráti. Podstatnou
a rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalobkyňa pri realizácii tohto prevodu jednoznačne
avýslovnevyjadrilaúmysel,žepredmetnéfinančnéprostriedkybudepožadovaťspäť.Uvedenépotvrdila
aj vo svojej výpovedi, ktorá bola jednoznačná, konzistentná a neprotirečivá, avšak aj napriek tomu súd

prvej inštancie jej výpoveď vyhodnotil úplne nesprávne, neobjektívne a tendenčne, jednostranne a
účelovo,atoaždotakejmiery,žetovyvolávaoprávnenépochybnostionezaujatostisúduprvejinštancie.

2.12. Nesprávnosť, tendenčnosť a neobjektívnosť hodnotenia jej výpovede vzhliadla žalobkyňa zo
strany súdu prvej inštancie v špekulácii súdu prvej inštancie o tom, ako inak mala, či mohla naložiť

s predmetnými finančnými prostriedkami. Úlohou súdu však nie uvažovať o tom, čo žalobkyňa mohla
spraviť; úlohou súdu je hodnotiť dôkazy, z ich obsahu ustáliť skutkový stav veci a tento následne
podriadiťpodrelevantnúprávnunormu.Ďalejjetátoneobjektívnosťatendenčnosťhodnoteniavýpovede
žalobkyne zo strany súdu prvej inštancie zrejmá z toho, že najskôr súd prvej inštancie pri hodnotení tohto
dôkazu v ods. 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol svoj záver, že „ako najpravdepodobnejší

dôvod prevodu finančných prostriedkov na účet žalovanej sa súdu javí darovanie podľa cit. ust.
§ 628 Občianskeho zákonníka“ a následne tomuto účelovo prispôsobil všetky svoje úvahy
o obsahu výpovede žalobkyne. Súd prvej inštancie vlastne v tomto smere ani nehodnotil dokazovanie,
ale sám vlastnými úvahami, ktoré vo vykonanom dokazovaní nemajú žiadnu oporu, hľadal dôvody a
presviedčal, prečo by to darovanie mohlo, či malo byť. Na strane druhej súd prvej inštancie však úplne

ignoroval skutočnosti, ktoré oporu vo vykonanom dokazovaní majú a ktoré jednoznačne potvrdzujú, že
to darovanie nemohlo byť.

2.13. Žalobkyňa uviedla, že neobjektívnosť a tendenčnosť hodnotenia jej výpovede zo strany súdu prvej
inštancie je zrejmá z toho, že súd prvej inštancie sa zaoberá nepodstatnými skutočnosťami, ktoré sa

netýkajú priamo prevodu predmetných finančných prostriedkov
a okolností, za ktorých k nemu došlo. Podstatné z hľadiska merita veci vôbec nie je to, či žalobkyňa
mala bankový účet v I. J.. Podstatný z hľadiska merita veci nie je ani dôvod, na základe ktorého
žalobkyňa požiadala žalovanú o vrátenie svojich finančných prostriedkov, resp. podstatné nie ani to, v
akom rozsahu požadovala ich vrátenie, či v akom rozsahu potrebovala finančné prostriedky. Podstatné

sú okolnosti prevodu predmetných finančných prostriedkov na účet žalovanej a v konečnom dôsledku
to, komu tieto finančné prostriedky patrili a patria. Ďalej poukázala na svedeckú výpoveď svedka H. I.,
ktorá potvrdzuje skutočnosť, že ona pri prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej opakovane
jednoznačneavýslovnevyjadrilasvojúmysel,žetietofinančnéprostriedkybudeodžalovanejpožadovať
späť, teda že finančné prostriedky žalobkyne boli na bankový účet žalovanej prevedené s tým, že sa

jedná o finančné prostriedky žalobkyne, ktoré bude žalovaná spravovať a kedykoľvek na požiadanie
žalobkyne jej tieto finančné prostriedky vydá, je výpoveďou priameho, osobne prítomného svedka týchto
udalostí. Nie je sporné, že svedok H. I. bol osobne prítomný pri rozhovoroch žalobkyne a žalovanej,
ktorých predmetom bol prevod finančných prostriedkov patriacich žalobkyni na účet žalovanej. Rovnako
nie je sporné, že svedok H. I. bol osobne prítomný, spolu so žalobkyňou a žalovanou aj

v banke pri realizácii samotného prevodu. Svedok H. I. vypovedal o tom, čo sám vnímal a čoho bol sám
priamo účastný. Jeho výpoveď je pravdivá, podrobná, komplexná
a konzistentná (vrátane odpovedí svedka na otázky súdu, či otázky právneho zástupcu žalovanej) a
neobsahuje žiadne rozpory ani protirečenia. Súd prvej inštancie však výpoveď svedka H. I. bez ďalšieho
„považoval za účelovú“. Súd prvej inštancie vlastne obsah výpovede tohto svedka ani nehodnotil.

Jednoducho na túto výpoveď vôbec neprihliadol a úplne ju celú ignoroval. Okrem sporových strán
pritom ide o jediného ďalšieho priameho svedka všetkých udalostí týkajúcich sa realizácie prevodu
finančných prostriedkov žalobkyne na účet žalovanej. Tento postup súdu prvej inštancie nie je možné
označiť inak ako nesprávny, neobjektívny a tendenčný, jednostranný a účelový, a to až do takej miery,že to vyvoláva oprávnené pochybnosti o nezaujatosti súdu prvej inštancie. Výpoveď tohto svedka
sa jednoducho súdu prvej inštancie nehodila do jeho vopred vysloveného názoru o darovaní ako
najpravdepodobnejšom dôvode prevodu finančných prostriedkov. Taký postup súdu je však nezákonný

a neobhájiteľný a v danom prípade tým súd prvej inštancie úplne poprel zásady hodnotenia dokazovania
vyjadrené v ustanovení § 191 CSP a v článku 15 základných princípov CSP.

2.14. Tvrdenie žalovanej, že sa malo jednať o darovanie finančných prostriedkov, v konaní preukázané
nebolo, nakoľko okrem jej vlastného tvrdenia o darovaní v konaní nebol produkovaný iný dôkaz, ktorý

by potvrdzoval, že prevod finančných prostriedkov žalobkyne na účet žalovanej mal byť darom. Navyše
výpoveď žalovanej je vnútorne rozporná
a protirečivá, a to práve v súvislosti s tým, čo je z hľadiska merita veci podstatné. Žalovaná sa v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie proti uplatnenému nároku bránila účelovo, najmä v súvislosti s tým,
ako žalovaná prezentovala a vysvetľovala poukázanie sumy
10.000,- EUR na účet žalobkyne. Najskôr v podanom odpore proti platobnému rozkazu uvedené

prezentovala ako vrátenie časti zo sumy 30.000,- EUR, ktorá bola prevedená na jej účet od žalobkyne.
Takéto tvrdenie však samozrejme vylučuje, že by sa malo, alebo mohlo jednať o dar. Následne, až keď
zo strany žalobkyne bolo poukázané na účelovo a úmyselne zrejme žalovanou zakrytú poznámku na
listine o tomto prevode, že sa jedná o peniaze od K., žalovaná začala potvrdzovať túto druhú verziu,
že to mali byť peniaze od K. I.. V danej súvislosti navyše žalovaná opakovane, teda už na pojednávaní

22.03.2022, ako aj na pojednávaní dňa 18.05.2023 potvrdila, že žalobkyni povedala, že jej dá
10.000,- EUR práve z tých 30.000,- EUR, ktoré boli prevedené na jej účet od žalobkyne pôvodne.
Napokon na výslovnú otázku, či poukázanie sumy 10.000,- EUR má byť považované za čiastočné
vrátenie žalovanej sumy, žalovaná odpovedala, nie jednoznačne, ale len tak, že „asi to nebolo vrátenie“.
Je teda evidentné, že žalovaná si sama vo svojich tvrdeniach odporuje, a ak z jej výpovedí vyplýva, a

sama to potvrdila, že poukázaním sumy
10.000,- EUR na účet žalobkyne čiastočne vrátila žalovanú sumu, také tvrdenia už
z princípu a jednoznačne vylučujú možnosť posúdenia pôvodného prevodu žalovanej sumy ako daru.

2.15. Žalobkyňa označila tvrdenie žalovanej o údajnom darovaní žalovanej sumy za účelovú obranu

proti uplatnenému nároku, pretože jedine pri darovaní by žalovanej nevznikala povinnosť žalovanú sumu
jej vrátiť. Výpoveď svedkyne N. O., dcéry žalovanej je podľa nej nepravdivá a nepochybne ovplyvnená
žalovanou, jej matkou a napokon aj irelevantná, pretože svedkyňa na pojednávaní prezentovala len
skutočnosti prevzaté
z tvrdení jej matky, pričom ona sama nebola osobne prítomná pri rozhovoroch a udalostiach, keď

došlo k prevodu finančných prostriedkov žalobkyne na účet žalovanej. Výpoveď svedka je možné brať
ako relevantný dôkaz do úvahy len vtedy, ak svedok vypovedá o udalostiach, ktoré sám vnímal a
ktorých sa sám zúčastnil, čo však nie je prípad tejto svedkyne. Nepravdivosť výpovede svedkyne N.
O. potvrdzuje skutočnosť, že ani samotná žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní 22.03.2022
svoju dcéru neoznačila ako osobu, ktorá mala byť prítomná pri jej rozhovoroch so žalobkyňou, resp. pri

realizácii samotného prevodu. Nepravdivosť výpovede tejto svedkyne potvrdzujú aj dva listinné dôkazy,
a to jej dochádzková karta do zamestnania a dokladom z C. J. o prevode finančných prostriedkov na účet
žalovanej dňa 18.01.2019. Totiž, ak svedkyňa dňa 18.01.2019 odišla z práce v meste I. o 14:05 hod.,
nemohla sa pred prevodom finančných prostriedkov, ku ktorému došlo o 15:10 hod. v pobočke C. J. C.,
presunúť do mesta C. tak, aby sa v tento deň pred prevodom finančných prostriedkov mohla zúčastniť

pri rozhovoroch medzi žalobkyňou, žalovanou, resp. H. I.. Aj svedecká výpoveď K. I. je irelevantná, lebo
ani on nebol osobne prítomný pri žiadnych udalostiach, ktoré sú pre toto konanie podstatné. Zároveň
jeho výpoveď je potrebné vnímať ako výpoveď výrazne ovplyvnenú žalovanou, čo potvrdzuje už prvá
veta, ktorú svedok pri svojom výsluchu povedal, keď jednoznačne potvrdil, že o celej tejto záležitosti vie
od žalovanej, ktorá mu mala povedať, že sa jedná o peniaze, ktoré jej darovala matka. Tohto slova sa

následne svedok vo svojej výpovedi tvrdohlavo držal a opakoval ho, avšak nič konkrétne a súvisiace
s celou vecou si zároveň už nepamätal. Jeho výpoveď je navyše absolútne nedôveryhodná vzhľadom
k jeho zdravotnému stavu.

2.16. Podľa názoru žalobkyne v predmetnom spore malo byť principiálne na prvom mieste hodnotené

splnenie dôkazného bremena na strane žalovanej. Ak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho
tvrdenia darovania, ktoré jednoznačne nesie ona, tak potom jediný do úvahy prichádzajúci právny záver
je, že finančné prostriedky prevedené na účet žalovanej, boli a sú vo vlastníctve žalobkyne a v takom
prípade je žalovaná povinná tieto finančné prostriedky žalobkyni vydať, pričom žalobou uplatnenýnárok je správne potrebné právne kvalifikovať ako právny nárok vyplývajúci z ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako vlastníčka predmetných finančných prostriedkov má právo na
vydanie finančných prostriedkov, ktoré jej žalovaná zadržiava. Ak nebol preukázaný ako právny dôvod

poskytnutia finančných prostriedkov darovanie, je v zásade už jedno, z akého dôvodu tieto finančné
prostriedky patriace žalobkyni boli dňa 18.01.2019 boli prevedené na účet žalovanej. Ak sú to finančné
prostriedky vo vlastníctve žalobkyne, čo sú, žalovaná je povinná tieto finančné prostriedky žalobkyni
vydať.

3.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správne potvrdil. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a presvedčivo nepreukázala, že finančné prostriedky žalovanej nedarovala, ale jej vôľou bolo ich
odovzdanie žalovanej za účelom ich spravovania, teda do úschovy, prípadne že išlo o bezdôvodné

obohatenie na strane žalovanej.

3.2. Stotožnila sa s odôvodnením súdneho rozhodnutia a aj s hodnotením jednotlivých dôkazov zo
strany prvoinštančného súdu, tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ ide o samotné
vyjadrenia žalobkyne v rámci pojednávaní, súd prvej inštancie správne poukázal na rozpory a celkovú

nelogickosť konania žalobkyne v danej veci. V bode 34. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že
pokiaľ by bola pravda, že žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu finančné prostriedky žalovanej darovať a
platilo by jej tvrdenie, že žalovaná sa zaviazala vrátiť jej tieto prostriedky, keď ich bude potrebovať, tak
je nelogické tvrdenie žalobkyne, že keď potrebovala finančné prostriedky na výmenu okien v rodinnom
dome, ktorý predtým darovala synovi H. I., ktorý sa zaviazal, že ju doopatruje, tak telefonicky najskôr

požiadala o finančné prostriedky na výmenu okien staršieho syna K., ktorý jej dlhoval veľa finančných
prostriedkov, aby jej ich vrátil. Ak by finančné prostriedky žalobkyňa žalovanej nedarovala, nič jej
nebránilo, aby ako prvú osobu o finančné prostriedky požiadala práve žalovanú, a nie syna K.. Ďalšie
rozpory vo výpovediach žalovanej
a v jej konaní spočívali aj v tom, koľko peňazí vlastne žalobkyňa potrebovala na výmenu okien na

rodinnom dome, ktorý už vtedy nevlastnila. Sama tvrdila, že to bolo asi
6.000,- EUR, ale svedok H. I. tvrdil vo svojej výpovedi, že nové okná stáli
4.000,- EUR. Žalobkyňa však žiadala od žalovanej na výmenu okien 13.000,- EUR. Úplne nelogické
je konanie žalobkyne, keď následne potom, čo jej žalovaná predsa len na jej naliehanie poukázala na
účet sumu 10.000,- EUR, tak 13 dní potom žalobkyňa previedla so svojho účtu na účet syna H. sumu

11.800,- EUR. Ďalšie rozpory boli aj v tvrdeniach žalobkyne, že nemala založený bankový účet a teda
nemala si kam uložiť finančné prostriedky, ktoré jej predtým spravoval jej syn H. I.. Samotný svedok I.
jej tvrdenia vyvrátil, keď uviedol pri výsluchu, že žalobkyňa mala časť svojich finančných prostriedkov v
sume 30.000,- EUR uložených v podielových listoch a sumu 7.000,- EUR mala na sporiacom účte. Išlo
o obdobie 6 mesiacov pred prevodom sumy 30.000,- EUR, ku ktorému došlo 18.01.2019. Takisto sumu

10.000,- EUR žalovaná poukázala na osobný účet žalobkyne vedený v I. J..

3.3. Najdôležitejším dôkazom pre posúdenie titulu, na základe ktorého nadobudla od žalobkyne
sumu 30.000,- EUR, žalovaná označila vyjadrenie žalobkyne po výsluchu žalovanej pred ukončením
pojednávania dňa 22.03.2022, kedy žalobkyňa povedala, že „Aj K. ju hrešil, prečo prepísala peniaze“,

čo svedčí jednoznačne o vôli žalobkyne v tej dobe žalovanej peniaze darovať. Z uvedeného je zrejmé,
že vo výpovedi žalobkyne boli viaceré rozpory a protirečenia, na základe čoho mal súd prvej inštancie
dôvodné pochybnosti
o dôveryhodnosti žalobkyne. Stotožnila sa s úvahou súdu, že skutočnosť, že malo ísť o dar nepriamo
vyplýva aj z toho, že ak jej žalobkyňa nemienila sumu 30.000,- EUR darovať, mohla podielové listy

previesť na žalovanú, ktorá by ich spravovala tak, ako to predtým robil svedok H. I., resp. mohla prepísať
podielové listy na seba, aby s nimi svedok H. I. nemohol disponovať a vôbec nebolo potrebné podielové
listy rušiť s finančnou stratou
avykonaťprevodfinančnýchprostriedkov.Akotiežsprávneuviedolprvoinštančnýsúd,najjednoduchším
spôsobom, akým by žalobkyňa nadobudla kontrolu nad svojimi finančnými prostriedkami, bol ich prevod

na sporiaci účet, ktorý v tom čase mala založený. Čo sa týka vrátenia sumy 10.000,- EUR na účet
žalobkyne s poznámkou peniaze od K., tu dostatočne objasnila svoje konanie a aj uvedenú poznámku,
pričom logicky vysvetlila, že nemohlav danej chvíli vrátiť časť darovanej sumy so svojich finančných prostriedkov vo výške 30.000,- EUR,
ktoré investovala do podielových listov vo C. s dobou viazanosti 12 mesiacov, pretože by musela zaplatiť
pokutu za predčasný výber a prísť o výnosy. Preto na vrátenie sumy 10.000,- EUR boli použité finančné

prostriedky, ktoré boli disponibilné na bežnom účet patriacom K. I.. Poznámka od K. peniaze, bola len
z opatrnosti, aby aj súrodenci, príp. jej rodina vedeli, že tieto peniaze treba na účet vrátiť, čo sa následne
aj stalo a uvedenú sumu aktuálne K. I. má uloženú u žalovanej
v podielových listoch. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil výpoveď svedka
H. I. ako účelovú v prospech žalobkyne, ktorej je zaviazaný tým, že mu spolu

s nebohým manželom darovala rodinný dom. Hoci sa zaviazal ich doopatrovať, po smrti manžela
žalobkyne bola žalobkyňa umiestnená do DSS a svedok nepokračuje v opatrovaní. Žalobkyňa je pod
značným vplyvom svedka H. I., ktorý sa sám vyjadril, že
k žalovanej nemá žiadny vzťah kvôli tomu, že žalovanú podľa neho obrala o peniaze. Čo sa týka
hodnotenia výpovede K. I., žalovaná uviedla, že i keď svedok trpí organickou poruchou osobnosti a inými
diagnózami, faktom je, že svedok vo svojej výpovedi opakovane potvrdil svoju vedomosť o darovaní

finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanej s tým, že mu to žalobkyňa telefonicky oznámila. Aj
z výpovede svedkyne N. O. vyplynulo, že žalobkyňa sa pred ňou vyjadrila o úmysle darovať finančné
prostriedky žalovanej ako vyrovnanie za rodinný dom, ktorý darovala synovi H.. Svedkyňa tiež potvrdila
telefonáty od žalobkyne, aby povedala žalovanej, nech darované peniaze vráti. Podľa názoru žalovanej
súdprvejinštanciesprávneposúdilobsahčestnéhoprehláseniaD.R.zodňa22.04.2020akotendenčné,

keď vychádzal zo zistenia, že na jeho formulácii sa nepodieľal výlučne len on sám.

3.4. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vyhodnotil jednotlivé
dôkazy, tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Uviedol, aké dôkazy vykonal, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, ktoré považoval za sporné, vyjadril sa k jednotlivým dôkazom,

ako aj svedeckým výpovediam, pričom z odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zrejmé bez akejkoľvek
pochybnosti, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov
a prečo niektorým dôkazom uveril a niektoré dôkazy považoval za neobjektívne, tendenčné v snahe
pomôcť strane sporu. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4.1. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej zotrvala v plnom rozsahu na dôvodoch
podaného odvolania. Považovala za potrebné opätovne zdôrazniť, že ona pri prevode finančných
prostriedkov na účet žalovanej opakovane jednoznačne a výslovne vyjadrila svoj úmysel, že tieto
finančné prostriedky bude od žalovanej požadovať späť. Jej následné konanie a výpoveď v spore
jednoznačne túto skutočnosť potvrdzujú.

4.2. Pokiaľ by aj požadovala vrátenie finančných prostriedkov od syna K. I., táto skutočnosť nemá
nič spoločné s prejednávanou vecou a s povinnosťou žalovanej vrátiť žalobkyni finančné prostriedky
v zmysle podanej žaloby. Táto skutočnosť v tejto veci nie je relevantná a v danej súvislosti v konaní
žalobkyne nebol žiaden rozpor, ani žiadna nelogickosť. Syn K. I. jej dlhoval finančné prostriedky a ona od

neho požadovala ich vrátenie. Je pritom jednoznačné a jasné, že sa jednalo o iné finančné prostriedky
ako tie, ktoré boli prevedené na účet žalovanej. Právny vzťah medzi žalobkyňou a jej synom K. I.
ohľadom jemu požičaných finančných prostriedkov je iným právnym vzťahom ako právny vzťah medzi
žalobkyňou a žalovanou ohľadom finančných prostriedkov žalobkyne prevedených na účet žalovanej.
Pokiaľ teda žalobkyňa požadovala vrátenie iných finančných prostriedkov od syna K. I. (ktoré mu

požičala), neznamená to, že finančné prostriedky, riešené v tomto konaní, žalobkyňa žalovanej darovala.

4.3. Vo vzťahu k meritu veci sú podľa názoru žalobkyne bezpredmetné a zavádzajúce aj úvahy o tom,
čo mohla žalobkyňa so svojimi finančnými prostriedkami vo výške
30.000,- EUR spraviť inak; že mohla podielové listy previesť na žalovanú, či na seba, alebo že tieto

finančné prostriedky mohla previesť na svoj účet. Úvahy o tom, čo inak mohla žalobkyňa so svojimi
finančnými prostriedkami spraviť, predsa už z princípu nemožno považovať za dôkaz toho, že žalobkyňa
predmetné finančné prostriedky žalovanej darovala. Sú to len bezpredmetné, zbytočné a irelevantné
špekulácie. Logickému a korektnému uvažovaniu tu zodpovedá to, že tak ako predtým predmetné
finančné prostriedky patrili žalobkyni a len formálne boli v banke vedené na meno syna H. I., ktorý ich

spravoval, tak aj následne po ich prevode na účet žalovanej to boli finančné prostriedky, ktoré stále patrili
žalobkyni a len formálne boli v banke vedené na meno žalovanej, ktorá ich mala spravovať, a nie si
bezprávne privlastňovať.4.4. Nesprávne a nepatričné sú aj úvahy súdu prvej inštancie ohľadne ceny za výmenu okien, pretože
nie je rozhodujúce, koľko finančných prostriedkov žalobkyňa v danej súvislosti od žalovanej požadovala,
či koľko ich na daný účel žalobkyňa potrebovala. Podstatné je, že sa jednalo a stále jedná o finančné

prostriedky patriace žalobkyni. Sú to stále jej peniaze a je len jej vecou, koľko z týchto finančných
prostriedkov a na aký účel použije.
O tomto žalovaná, a už vôbec nie súd nemajú čo uvažovať. Úlohou súdu nie je uvažovať
o tom, koľko finančných prostriedkov a na čo môže a má žalobkyňa používať. Súd prvej inštancie tu
prekračuje rámec toho, čo má posudzovať a o čom má rozhodnúť. Požiadavka žalobkyne na vrátenie

časti finančných prostriedkov od žalovanej na výmenu okien práve úplne naopak a celkom logicky
dokazuje to, čo od začiatku tvrdí žalobkyňa. Táto požiadavka žalobkyne dokazuje základnú skutočnosť,
a síce, že finančné prostriedky žalobkyne boli na bankový účet žalovanej prevedené s tým, že sa
jedná o finančné prostriedky žalobkyne, ktoré bude žalovaná spravovať a kedykoľvek na požiadanie
žalobkyne jej tieto finančné prostriedky vydá. Žalobkyňa finančné prostriedky od žalovanej na daný
účel požadovala práve preto, že sa jednalo o finančné prostriedky žalobkyni stále patriace. Pokiaľ by

žalobkyňa finančné prostriedky žalovanej darovala, ako tvrdí žalovaná, nepýtala by si žalobkyňa od
žalovanej časť z týchto finančných prostriedkov na výmenu okien. To, čo je v danej súvislosti nelogické a
protirečivé, je práve naopak argumentácia a konanie žalovanej. Konkrétne sa tu jedná o to, ako žalovaná
prezentovala a vysvetľovala poukázanie sumy 10.000,- EUR na účet žalobkyne. Najskôr v podanom
odpore proti platobnému rozkazu uvedené prezentovala ako vrátenie časti zo sumy 30.000,00 EUR,

ktorá bola prevedená na jej účet od žalobkyne. Takéto tvrdenie však samozrejme vylučuje, že by sa
malo, alebo mohlo jednať o dar. Následne, až keď zo strany žalobkyne bolo poukázané na účelovo a
úmyselne zrejme žalovanou zakrytú poznámku
na listine o tomto prevode, že sa jedná o peniaze od K., žalovaná začala potvrdzovať
druhú verziu, že to mali byť peniaze od K. I.. V danej súvislosti navyše

žalovaná opakovane, teda už na pojednávaní 22.03.2022, ako aj na pojednávaní dňa 18.05.2023
potvrdila, že žalobkyni povedala, že jej dá 10.000,- EUR práve z tých
30.000,- EUR, ktoré boli prevedené na jej účet od žalobkyne pôvodne. Napokon na výslovnú otázku,
či poukázanie sumy 10.000,- EUR má byť považované za čiastočné vrátenie žalovanej sumy, žalovaná
odpovedala, nie jednoznačne, ale len tak, že „asi to nebolo vrátenie“. Je teda evidentné, že žalovaná si

sama vo svojich tvrdeniach odporuje, a ak z jej výpovedí vyplýva,
a sama to potvrdila, že poukázaním sumy 10.000,- EUR na účet žalobkyne čiastočne vrátila žalovanú
sumu, také tvrdenia už z princípu a jednoznačne vylučujú možnosť posúdenia pôvodného prevodu
žalovanej sumy ako daru. V súvislosti so skutočnosťou, že žalovaná poukázala sumu 10.000,- EUR na
účet žalobkyne, je znovu nelogická a protirečivá aj argumentácia uvedená vo vyjadrení žalovanej zo dňa

04.08.2023 k podanému odvolaniu.
V tomto vyjadrení sa uvádza, že žalovaná „nemohla v danej chvíli vrátiť časť darovanej sumy zo svojich
finančných prostriedkov vo výške 30.000,- EUR, ktoré investovala do podielových listov“ a preto na
vrátenietejtosumybolipoužitéfinančnéprostriedkynabežnomúčtepatriacomK.I.,pričomtietopeniaze
boli na jeho účet vrátené. Ak je to tak, tak tým vlastne žalovaná znovu tvrdí, že suma 10.000,- EUR

poukázaná na účet žalobkyne napokon pochádza z jej finančných prostriedkov, čím žalovaná popiera
svoje tvrdenie
o údajnom darovaní (ak žalobkyňa mala žalovanej finančné prostriedky darovať, nemala by žalovaná
dôvod ich žalobkyni vracať; a ak ich mala vrátiť, ako tu tvrdí, tak to nemohol byť dar). Z vyjadrenia
žalovanej je znovu zrejmé, že práve jej obrana proti uplatnenému nároku na vrátenie žalovanej sumy

je plná rozporov a táto obrana je len účelová.

4.5. V ďalšom, v súvislosti s okolnosťami, za ktorých sa rozhodla na naliehanie žalovanej previesť sumu
30.000,- EUR na jej účet a v súvislosti s hodnotením svedeckých výpovedí H. I., K. I. a N. O., ako aj
s hodnotením obsahu čestného prehlásenia D. B., žalobkyňa zotrvala na tom, čo uviedla v podanom

odvolaní. Doplnila, že vyjadrenie žalovanej ohľadne svedka H. I. je nepravdivé, zavádzajúce a žalovaná
sa neprijateľným spôsobom snaží tohto svedka úmyselne očierniť, keď tvrdí, že si neplní povinnosti
vo vzťahu k nej, žalobkyni. Opak je pravdou, lebo práve syn H. I. sa staral a stará o ňu, tak ako sa
predtým staral a doopatroval svojho otčima D. B., ktorému bola diagnostikovaná rakovina (práve H. I.
s ním navštevoval lekárov

a osobne sa o neho staral aj v domácnosti). Rovnakú starostlivosť H. I. zabezpečoval a zabezpečuje
aj pre žalobkyňu. Žalobkyňu sprevádzal na všetky lekárske vyšetrenia, zabezpečoval a zabezpečuje
všetky jej osobné potreby, po jej úraze s ňou bol doma a nechodil do práce z dôvodu ošetrovania členarodiny, učil ju chodiť, kúpal ju, prebaľoval a až potom, čo sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že si
vyžaduje celodennú zdravotnú starostlivosť
a dohľad (napríklad z dôvodu zavedenia močového katétra) bola žalobkyňa na jej vlastnú žiadosť

a želanie umiestnená v zariadení sociálnych služieb. Aj v tomto zariadení ju pravidelne syn H. I.
navštevuje a práve on zabezpečuje všetky jej osobné potreby. Práve naopak, je to žalovaná, ktorá
nikdy nezabezpečovala starostlivosť o svoju matku a ani ju nenavštevovala, keď bola žalobkyňa chorá a
hospitalizovaná.Tentostavtrváajaktuálne,kedyžalovanáožalobkyňuvpodstatenejavížiadenzáujem.
Na preukázanie uvedených skutočností žalobkyňa pripojila potvrdenie všeobecného lekára a potvrdenie

zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je žalobkyňa umiestnená.

5. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobkyne zotrvala na všetkých vyjadreniach
v konaní, ako aj na vyjadrení k odvolaniu zo dňa 04.08.2023. Tvrdenia žalobkyne označila za nepravdivé
a napadnutý rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu nepodali.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane
sporu uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazovsúdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ustanovenia § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému
ustanoveniu.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne
posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu

zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.

17. Odvolacie tvrdenia a námietky žalobkyne boli v zásade totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnila v konaní
pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne sa s nimi vysporiadal,
pričom tieto neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli

tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Preto si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, plnom rozsahu sa
stotožňuje s jeho skutkovými i právnymi závermi, v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP
poukazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné.

18. Pokiaľ žalobkyňa proti žalovanej uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 30.000,- EUR dôvodiac tým,
že peňažné prostriedky v tejto výške poukázala na účet žalovanej za účelom ich spravovania žalovanou,
ktorásajejzároveňzaviazalatietopeňažnéprostriedkynajejžiadosťvydať,ažežalovanátentozáväzok
nedodržala a peniaze, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa, jej vydať odmietla, súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní správne uzavrel, že žalobe nie je možné vyhovieť.

19. Súd prvej inštancie (pri absencii písomného prejavu vôle žalobkyne ohľadne dispozície s uvedenými
peňažnými prostriedkami - pozn. odvolacieho súdu) poukázal na skutočnosť, že rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí od toho, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti sporových strán, pričom obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný

tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo a žalovaný
je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z dokazovania vykonaného
výsluchom žalobkyne, žalovanej, ktorá je dcérou žalobkyne, svedkov H. I., syna žalobkyne a brata
žalovanej,N.O.,dcéryžalovanejavnučkyžalobkyne,oboznámenímobsahulistín–žiadostiovyplatenie
podielových listov zo dňa 18.01.2019, listiny o zriadení dispozičného práva zo dňa 03.04.2013, výpisu

z bankového účtu žalobkyne za obdobie od 01.10.2019 do 31.10.2019 a čestného prehlásenia D. B.
zo dňa 22.04.2020 správne vyvodil, že bez akýchkoľvek pochybností nebola preukázaná existencia
záväzkového vzťahu strán sporu zo zmluvy o úschove v zmysle ustanovenia § 747 Občianskeho
zákonníka, resp. iného právneho vzťahu, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovanej vydať žalobkyni
na jej požiadanie peňažné prostriedky, ktoré boli dňa 18.01.2019 prevedené na účet žalovanej.

20. Nebolo sporné, že na základe žiadosti H. I. dňa 18.01.2019 adresovanej C., H. boli vyplatené
podielové listy v hodnote 30.000,- EUR, ku ktorým mala dispozičné právo žalobkyňa, na účet žalovanej,
a to bez akéhokoľvek písomného záznamu o dôvode či účele prevodu na účet žalovanej. Okolnosti, zaktorých došlo k výplate podielových listov práve na účet žalovanej, i keď z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že aj žalobkyňa mala v tom čase v banke zriadený svoj účet, popisovali strany sporu odlišne.

21. Žalobkyňa tvrdila, že peňažné prostriedky aj po prevode na účet žalovanej zostali v jej vlastníctve
a žalovanej ich zverila len za účelom ich spravovania; naproti tomu žalovaná argumentovala tým,
že peniaze jej žalobkyňa darovala ako majetkové vyrovnanie medzi svojimi deťmi, pretože synovi H.
darovala dom a za syna K. zaplatila dlhy.
22. Súd prvej inštancie správne dôvidil, že žalobkyňa vzhľadom na jej žalobné tvrdenie bola povinná

náležite preukázať, že peňažné prostriedky vo výške 30.000,- EUR aj po prevode na účet žalovanej
zostali jej vlastníctvom, lebo neprejavila vôľu žalovanej ich darovať, ako to uvádzala žalovaná, ale
prejavila vôľu vložiť ich do úschovy žalovanej za účelom ich spravovania. Žalobkyňa toto tvrdenie
okrem svojej výpovede v konaní preukazovala najmä svedeckou výpoveďou jej syna H. I., čestným
prehlásením jej manžela D. B. zo dňa 22.04.2020 (t. č. už nebohého) a poukazovala aj na realizáciu
platby v sume 10.000,- EUR zo strany zo strany žalovanej, ktorá bola pripísaná na jej účet v banke

dňa 02.10.2019 so správou pre príjemcu „od K. peniaze“ a na rozporuplné vyjadrenia žalovanej o tejto
platbe v priebehu sporu vo vzťahu k uplatnenému nároku.

23. Žalobkyňou produkované dôkazy súd prvej inštancie hodnotil v zmysle zásad uvedených
v ustanovení § 191 CSP nielen jednotlivo, ale v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, na základe

ktorých dospel k záveru, že niet právneho dôvodu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobou
uplatnený nárok. Zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje jeho úvahy, ktoré majú logickú postupnosť a oporu
v skutkových zisteniach. Vyhodnotil okolnosti, za ktorých došlo k prevodu finančných prostriedkov
z vyplatených podielových listov na účet žalovanej, pričom zohľadnil rozpory v tvrdení samotnej

žalobkyne ohľadne dôvodu tohto prevodu. Poukázal najmä na to, že ak by bolo pravdivé tvrdenie
žalobkyne o uložení peňazí na účet žalovanej za účelom ich spravovania s tým, že žalovaná jej ich mala
v prípade potreby na požiadanie vydať, bolo potom nelogické, že žalobkyňa prioritne žiadala peniaze
na výmenu okien na rodinnom dome vo vlastníctve H. I. od syna K., a nie od žalovanej, ak tá podľa
tvrdenia žalobkyne spravovala jej peniaze. Prihliadol aj na rozpory v tvrdení žalobkyne o cene za výmenu

okien v nadväznosti na zistenie, že hoci podľa výpovede svedka H. I. výmena okien stála 4.000,- EUR,
z bankového účtu žalobkyne bola dňa 14.10.2019 vyplatená na účet H. I. suma 11.800,- EUR. Tiež
zohľadnil vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 22.03.2022 o tom, že aj „K. ju hrešil, prečo
prepísala peniaze.“, čo nenasvedčovalo vôli žalobkyne dať peniaze žalovanej do úschovy za účelom ich
spravovania,alenepriamotonasvedčovaloojejvtedajšejvôlipeniazedarovaťžalovanej.Ďalejpoukázal

nato,žeakbybolopravdivétvrdeniežalobkyneojejúmyslezabrániťH.I.nakladaťspodielovýmilistami,
najlogickejším a najpraktickejším spôsobom, ako žalobkyňa mohla docieliť ňou tvrdený zamýšľaný stav,
bolo buď vyplatenie podielových listov na jej osobný účet, alebo prevod podielových listov z H. I. na
žalovanú bez finančnej straty v súvislosti s ich zrušením, so zachovaním dispozičného práva, ktoré k nim
mala zriadené, teda za rovnakých podmienok, aké platili dovtedy. Čo sa týka výpovede žalovanej, tá

od začiatku sporu tvrdila, že žalobkyňa jej peňažné prostriedky vo výške 30.000,- EUR ako darovala
ako dcére z titulu majetkového vysporiadania, lebo synovi H. I. darovala rodinný dom a za syna K. I.
zaplatilajehodlhy.Žalovanánepoprela,ženažiadosťžalobkynesarozhodlavrátiťjejčasťtýchtopeňazí,
a v októbri 2019 jej na účet previedla sumu 10.000,- EUR, pričom ozrejmila okolnosti, za ktorých došlo
k prevodu tejto sumy s poznámkou, resp. správou pre príjemcu „od K. peniaze“. Tvrdila, že peniaze

žalobkyni neposlala z titulu splnenia nejakej povinnosti, ale preto, lebo ju ľutovala.

24. V kontexte s vyššie uvedenými zisteniami a skutočnosťami súd prvej inštancie potom správne
uzavrel, že ani ďalšími, žalobkyňou produkovanými dôkazmi sa nepodarilo odstrániť rozpornosť
v jej tvrdeniach ohľadne právneho dôvodu prevodu finančných prostriedkov dňa 18.01.2019 na účet

žalovanej. Súd prvej inštancie sa pritom náležite vysporiadal s obsahom svedeckej výpovede H. I., ktorú
vzhľadom na vzťah zaviazanosti svedka voči žalobkyni, ktorá mu darovala rodinný dom, vyhodnotil ako
účelovú. Rovnako starostlivo vyhodnotil aj listinný dôkaz - čestné prehlásenia v súčasnosti už nebohého
manžela žalobkyne D. B. zo dňa 22.04.2020, keď po zistení, že toto prehlásenie nebolo vykonané
výlučne ním samotným, kde by popísal udalosti vnímané výlučne ním osobne, ale na tvorbe jeho obsahu

sa podieľali žalobkyňa i svedok H. I., označil tento dôkaz za tendečný. Čo sa týka svedkyne N. O., jej
výpoveďsúdprvejinštanciehodnotilakorelevantnúlenzpohľaduozrejmeniapovahovýchčŕtžalobkyne,
keď svedkyňa popísala situácie, kedy žalobkyňa v komunikácii s ňou menila svoje názory.25. Odvolací súd konštatuje, že nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní.
Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nepreukázala existenciu záväzkového vzťahu so
žalovanou vyplývajúceho zo zmluvy o úschove, prípadne iného právneho vzťahu, z ktorého by žalovanej

vyplynulapovinnosťzaplatiťjejžalovanúsumu,máoporuvjehoskutkovýchzisteniachnazákladeriadne
vykonaného dokazovania a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa
pri rozhodovaní jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s argumentáciou strán sporu, uviedol
dôvody, pre ktoré aplikoval jednotlivé ustanovenia, ako aj myšlienkové pochody, na základe ktorých
dospel k právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne.

26. Odvolací súd znovu akcentuje, že v predmetnom spore bola žalobkyňa tou sporovou stranou, ktorá
bola povinná preukázať ňou tvrdený právny dôvod prevodu finančných prostriedkov na účet žalovanej,
pretože len okolnosť samotného prevodu peňazí na účet žalovanej, teda ich presun do dispozičnej sféry
žalovanej, bez akéhokoľvek dispozičného oprávnenia zo strany žalobkyne s týmito prostriedkami, svedčí
o nadobudnutí vlastníctva týchto peňažných prostriedkov žalovanou titulom darovania tak, ako to tvrdila

žalovaná. Ani skutočnosť, že žalovaná neskôr na požiadanie žalobkyne poslala na jej účet sumu
10.000,- EUR nie je sama o sebe dôkazom o tom, že tým plnila povinnosť zo žalobkyňou tvrdenej zmluvy
o úschove. Žalovanej totiž ako vlastníkovi peňažných prostriedkov na jej účte, s ktorým jediná bola bez
akýchkoľvek obmedzení oprávnená disponovať, nič nebránilo s peňažnými prostriedkami na tomto jej
účte nakladať. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie vysvetlila, akým spôsobom postupovala

pri zaplatení sumy 10.000,- Eur na účet žalobkyne, pričom svoj postup logicky odôvodnila a podložila
listinami z banky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie všetky tieto
zistené skutočnosti vyhodnotil a zohľadnil pri rozhodovaní.

27. Odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za náležité, spĺňajúce podmienky

uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Pre úplnosť, vo vzťahu k žalobkyňou namietanému spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovené v jeho rozhodnutiach, v zmysle ktorých právo na spravodlivý súdny
proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo

prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

súvisiaceho výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).