Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121442852
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121442852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., IČO: 35 910 739,
so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, so sídlom
Dolné Rudiny 8, Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpený
advokátom: JUDr. Tamás Puskás, so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, o zaplatenie
898,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 9C/45/2021-309 zo dňa 23.5.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 898,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 898,94 eur od 6.6.2020
až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok
voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 488, § 489, § 494, § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 76 ods. 1 a 7, § 82 ods. 1 písm. d), ods.
2 až 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
do 30.9.2022 (ďalej len „ZoE“), § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej
siete zemného plynu na území SR. Pri výkone svojej činnosti a v rámci plnenia povinností stanovených
ZoE zabezpečuje, aby sa v distribučnej sieti nachádzal dostatok zemného plynu a aby bol plyn bezpečne
a spoľahlivo distribuovaný do jednotlivých miest odberateľov zemného plynu. Povinnosťou žalobcu
podľa ust. § 76 ZoE je namontovať odberateľovi na jeho odberné miesto určené meradlo a následne
zabezpečovať jeho údržbu a pravidelné overenie, týmto meradlom zároveň žalobca meria množstvo
plynu distribuovaného, resp. dodaného do odberného miesta a namerané údaje poskytuje príslušnému

dodávateľovi plynu, ktorý na ich základe odberateľovi fakturuje spotrebu. Žalovaný odoberal zemný
plyn z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste zemného plynu na adrese D. XX/XXXX, E. F.,
pričom táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. V období od 15.1.2019 do 14.1.2020 podľa
tvrdenia žalobcu dochádzalo k neoprávnenému odberu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odberal zemnýplyn, je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu (§ 82 ods. 2 ZoE), ktorej
výšku žalobca vypočítal v súlade s vyhláškou MH SR. Voči žalovanému si uplatnil celkovú výšku
škody spôsobenej neoprávneným odberom v sume 898,94 eur. S uvedeným žalovaný nesúhlasil, keď

tvrdil, že do plynomeru (resp. jeho zabezpečenia) nijak nezasahoval. Spochybnil znalca, ktorý jednak
nebol prítomný pri demontáži plynomeru, a jednak v tom roku mu boli uložené sankcie za znalecké
činnosti. Tiež tvrdil, že nebol prítomný pri demontáži ani žalovaný. Nazdával sa, že od demontáže až po
samotnú znaleckú činnosť sa mohlo manipulovať s objektom znaleckého posudzovania. Žalovaný mal
za to, že žalobca dostatočne nepreukázal, že mu vznikla skutočná škoda porušením zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii a že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením
povinnosti a vznikom škody.

4. Za protiprávny úkon sa v tomto prípade považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V
takom prípade je teda rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii

plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či
zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na
meradle plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo bolo preukázané
znaleckým posudkom znalca Ing. Lešku. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom
škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že

odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením
protineoprávnenejmanipulácii.Žalovanývkonanínepoprel,žebyvrozhodnomobdobíplynneodoberal.
Podľa dokladov predložených SPP a.s. bolo preukázané, že žalovanému bol opravnou faktúrou č.
8920016589 vyúčtovaný preplatok vo výške 796,12 eur za obdobie od 29.3.2019 do 15.3.2020, nakoľko
v období od 29.3.2019 do 26.1.2020 nebola účtovaná žiadna spotreba, resp. 0 m3 a za obdobie od

27.1.2020 do 15.3.2020 bola spotreba 580 m3 v sume 159,61 eur bez DPH. Tretím predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom
škody. V prípade neoprávneného odberu plynu dochádza k vzniku škody v zmysle § 82 ods. 2 ZoE
prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, že z distribučnej sústavy bol odobratý plyn, ktorého
množstvonemožnozistiť.Z§76ods.1ZoEtotižvyplýva,žedodávkaplynusameriaurčenýmmeradlom,

pričom na základe týchto údajov spravidla aj prebieha fakturácia zo strany dodávateľa (§ 76 ods. 7
ZoE). V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká
platnosť overenia a tiež použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla (§ 15 ods. 6 písm. d) zákona č.
142/2000 Z. z.). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v § 82 ods. 3 ZoE predpokladá, t. j.
podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu

počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom
mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie
zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období
spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej
škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom. Preto sa škoda určuje
za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu. Takýmto neoprávneným odberom plynu
dochádza k zmenšeniu majetku žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, teda k vzniku škody
na jeho strane.

5. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku škody, plyn sa od dodávateľov prepravuje k odberateľom spravidla
distribučnou sieťou. Distribúcia plynu z technického hľadiska prebieha v zásade samospádom, keď
zodpovednosťou prevádzkovateľa distribučnej siete je zabezpečovať v sieti v zásade dostatočný tlak na
to, aby plyn v tejto sieti „tiekol“. Distribučná sieť je na území Slovenskej republiky v zásade len jedna s
určenými vstupnými bodmi a výstupnými bodmi (§ 50 ods. 2 a 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a pravidlá pre
fungovanie trhu s plynom), na ktorú sú však napojení rôzni dodávatelia plynu a odberatelia plynu. Je
technicky v podstate nemožné viesť samostatnú sieť od každého dodávateľa ku každému odberateľovi,
v dôsledku čoho sa plyn všetkých dodávateľov distribuuje k odberateľom jednou sieťou. Dodávatelia do
nej plyn dodávajú, odberatelia z nej plyn odoberajú. Úlohou prevádzkovateľa distribučnej siete je potom

jednak zabezpečovať zásadný súlad medzi množstvom dodávaného a množstvom odoberaného plynu
a v rámci toho vyúčtovávať a „párovať“ množstvá plynu odobraté jednotlivými odberateľmi s jednotlivými
dodávateľmi. Na tento účel vyhláška č. 24/2013 Z. z. ustanovuje v § 53 a 54, ako aj § 58 a nasl.
podrobný postup, akým sa táto rovnováha zabezpečuje. Už z logiky veci však nie je možné nikdy presnepredpokladať, koľko plynu odberatelia zo siete odoberú. V dôsledku toho môže dočasne nastať nesúlad
medzi množstvom odobraného a dodaného plynu, čím vzniká tzv. odchýlka. Jej vyvažovanie je podľa § 2
písm. c) pätnásteho bodu ZoE a § 67 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. povinnosťou prevádzkovateľa distribučnej

siete. Ust. § 67 ods. 1 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. potom rozlišuje medzi technickým vyvažovaním (teda
technickéopatrenianazabezpečenieprevádzkysiete,napr.ajdodanievlastnéhoplynuprevádzkovateľa
distribučnej siete do siete na účel udržania rovnováhy v sieti) a obchodným vyvažovaním, ktorým je
vyúčtovanie vznikajúcich rozdielov. Prevádzkovateľ distribučnej siete na základe odčítania spotreby
plynu jednotlivými odberateľmi, ktorí majú uzavretú zmluvu o dodávke s tým istým dodávateľom, zisťuje,

či množstvo nimi odobraného plynu zodpovedá množstvu plynu dodaného do siete týmto dodávateľom.
Ak medzi týmito množstvami vznikne nesúlad, je zrejmé, že odberatelia odobrali plyn niekoho iného,
vzniknutý rozdiel musel technicky nahradiť prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu
a obchodne ho následne nahradí (zaplatí) dodávateľ, ktorý nedodal do siete dostatok plynu pre svojich
odberateľov.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla
pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné, takže prevádzkovateľ
distribučnejsietenemôžezistiťmnožstvoplynu,ktorébymal„spárovať“spríslušnýmdodávateľom,ktorý
má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala
tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo odobraného plynu nemá zistiteľný ekvivalent v množstve

dodaného plynu určitého dodávateľa. Túto nerovnováhu musel vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej
siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a
vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda vzniknutá týmto spôsobom teda vzniká prevádzkovateľovi
distribučnej siete tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo siete na danom odbernom mieste a ktorý v
sietichýba,museldodaťnavlastnénákladyanemôžehoobchodnezúčtovaťkonkrétnemudodávateľovi.

7.Súdprvejinštancievychádzalzozákladnýchznakovzodpovednostizaškodu,ktorýmisú:1/existencia
protiprávneho úkonu, za ktorý sa považuje neoprávnený odber, 2/ škoda a 3/ príčinná súvislosť medzi
existenciouprotiprávnehoúkonuaškodou,ktorápovinnosťjunahradiťvznikátomu,ktosaprotiprávneho
úkonu dopustil.

8. V danom konaní bolo preukázané splnenie predpokladu zodpovednosti za škodu, za ktorý sa
považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol odoberaný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ako je uvedené v ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Tým,
že žalovaný ako odberateľ odoberal plyn, ktorý odber bol zaznamenávaný meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie spôsobil žalobcovi škodu. Niet pochýb o tom, že medzi vznikom škody a
neoprávneným odberom plynu je príčinná súvislosť. Obrana žalovaného, že nevykonal žiaden zásah do
meradla je skutočnosťou, ktorá je pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ust. § 82
ods.1 písm. d) ZoE bezvýznamná.

9. Z ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) ZoE v spojení s § 82 ods. 2 ZoE vyplýva, že zodpovednosť
odberateľa za škodu vzniká, ak 1/ na predmetnom odbernom mieste bol plyn odoberaný/spotrebúvaný
a 2/ odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii (plomba). Z uvedeného je zrejmé, že ZoE pri uplatnení nároku na náhradu
škody nevyžaduje zisťovanie kedy a kým bola plomba na určenom meradla porušená, či o tom

odberateľ vedel alebo nie, či k porušeniu plomby došlo pred tým, ako odberateľ nehnuteľnosť kúpil,
prenajal, alebo až neskôr, aké boli úmysly odberateľa, ako bolo s meradlom nakladané po porušení
plomby a pod. Zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú odberom plynu meraným meradlom s
porušenou plombou je preto zodpovednosťou objektívnou. Zákon nevyžaduje, aby súd skúmal a žalobca
preukazoval zavinenie odberateľa za vznik škody, resp. za porušenie plomby. Účelom a zmyslom

zákonnej úpravy je umožniť subjektom uvedeným v § 82 ods. 2 ZoE domôcť sa náhrady škody voči
odberateľovi zemného plynu, ktorý odoberal plyn meraný meradlom s porušenou plombou (t.j. určeným
meradlom bez platného overenia). Totiž ak by uplatnenie nároku na náhradu škody zákon podmieňoval
tým, že poškodený musí nevyhnutne preukázať, kto a kedy plombu porušil, prípadne či o poškodení
plomby odberateľ vedel, resp. či sám plombu porušil alebo porušenie plomby zadal tretej osobe, bolo by

tým bez ďalšieho znemožnené uplatnenie nároku na náhradu škody. Nie je reálne možné, aby žalobca
(v danom prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy) zistil (a dokonca vedel preukázať), kedy, kým a
ako došlo k porušeniu plomby. Tým by sa predmetná právna úprava stala neupotrebiteľnou a práva z nej
vyplývajúce nerealizovateľnými. Výklad žalovaného prezentovaný v konaní je tak v zjavnom kontrastes účelom a zmyslom § 82 ZoE. Súd prvej inštancie aj s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 z 29.6.2021) založil svoje
rozhodnutienazávere,žezodpovednosťpodľa§82ods.1písm.d)a§82ods.2ZoEjezodpovednosťou

objektívnou, t. j. otázka zavinenia žalovaného nie je v tomto konaní relevantná a nie je potrebné zisťovať
a posudzovať, kto a kedy plombu porušil, či plombu porušil žalovaný alebo o jej porušení vedel, ako sa
s plynomerom nakladalo po porušení plomby. Preto žalobcu ani nezaťažuje dôkazné bremeno v tomto
smere.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2019 z 26.9.2019 „Ak je v konaní
preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s
§ 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú
škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1
písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo
nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto
súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý

pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii.“.

11. S poukazom aj na uvedené, protiprávnym konaním je teda odoberanie/spotrebúvanie zemného

plynu, ktorého odber je meraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii (plynomerom s porušenou plombou). Takéto odoberanie plynu z distribučnej sústavy
(nemeranévsúladesplatnýmiprávnymipredpismi)zákonoznačujepojmom„neoprávnenýodberplynu“,
pričom táto konkrétna skutková podstata vedúca k povinnosti odberateľa nahradiť škodu je uvedená v
cit. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Iné skutkové podstaty sú pre prejednávaný prípad bezpredmetné. Žalobca

sa od počiatku domáha náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
d) ZoE a v tomto smere uvádzal svoje tvrdenia a predkladal dôkazy.

12. V kontexte uvedeného tak v konaní musí byť ustálené, že (a) žalovaný je odberateľ zemného plynu
na danom odbernom mieste, (b) na danom odbernom mieste bol zemný plyn v rozhodnom období

odoberaný/spotrebúvaný, a že (c) na plynomeri na danom odbernom mieste bola porušená plomba.

13. Medzi stranami v priebehu konania nebolo sporné, že na danom odbernom mieste bol odberateľom
zemného plynu žalovaný. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný v rozhodnom období odoberal/
spotrebúval na predmetnom odbernom mieste zemný plyn. Toto žalovaný nijako nepopieral, uvádzal

však, že výmenou kotla ušetril na spotrebe plynu cca 20% a v dôsledku tohto začala kontrola, pričom pri
demontáži plynomeru nebol prítomný. Toto tvrdenie žalovaného namietal žalobca s tým, že distribučná
spoločnosť má totiž právo kontroly, nemusí vopred informovať odberateľa a pre prípad zistenia závady
má právo aj demontovať plynomer, pričom nemá zákonom prikázané legitimovať prítomné osoby.
Žalovaný ďalej rozporoval osobu znalca, ktorý tiež nebol prítomný pri demontáži plynomeru, pričom v

čase posudzovania mal uložené sankcie.

14. Námietky žalovaného voči znalcovi považoval súd prvej inštancie za účelové. V čase vykonávania
znaleckej činnosti v predmetnej veci žalovaný nenamietal osobu znalca. Keď aj znalec bol postihnutý
sankciou, bolo to v inej veci, netýkala sa predmetnej znaleckej činnosti v tejto súdenej veci. Tvrdenia

žalovaného o jeho subjektívnom pocite k znalcovi nie sú dôkazom, ktorým by bol znalec pri svojej
znaleckej činnosti diskvalifikovaný. Predložený znalecký posudok súd hodnotil ako celistvý, riadne
popísaným postupom posudzovania a skúmania zistených mechanických poškodení. Svoje závery
znalec riadne vysvetlil a na položené otázky aj riadne odpovedal. Súd nemal ani pochybnosti o
odbornosti daného znalca. Závery znalca, relevantné z hľadiska § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, uvedené

v posudku boli podľa názoru súdu jednoznačné, keď znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí
plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Zo záverov
znalca uvedených v jeho posudku mal súd za preukázané, že plomba na predmetnom plynomeri bola
porušená. Ak je znaleckým skúmaním jednoznačne zistené, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačkyneboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, potom je zrejmé, že pôvodná plomba bola odstránená
a nahradená inou plombou a iný záver logicky neprichádza do úvahy. Zároveň mal súd prvej inštancie
za to, že okrem iného aj pre to, že nie je reálne možné, aby prevádzkovateľ distribučnej siete zisťoval

a preukazoval kto, kedy a ako poškodil plombu, z akého dôvodu, čo tým sledoval a ako so zariadením
následne nakladal, zákon ustanovuje, že na stanovený účel môže byť použité iba určené meradlo s
platným overením, pričom poškodením plomby overenie bez ďalšieho zaniká. Ak § 82 ZoE jednoznačne
viaže povinnosť nahradiť škodu na poškodenie plomby, potom procesnou povinnosťou žalobcu je
preukázať poškodenie plomby, avšak už nie vyvracať každú špekuláciu žalovaného. Podľa súdu prvej

inštancie je znalecký posudok dostatočným podkladom, na základe ktorého je možné konštatovať,
že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu zemného plynu prostredníctvom meradla,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Toto konštatovanie znalca je
zachytené na str. 6 uvedeného znaleckého posudku, pričom podľa názoru súdu jednoznačne postačuje
na to, aby mohlo byť konštatované, že na odbernom mieste u žalovaného dochádzalo k odberu
zemného plynu prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením. Vzhľadom na predložené dôkazy

o presnosti CNC strojov je podľa názoru súdu nesporné, že odtlačky na plombe, ktorou malo byť
zabezpečené meracie zariadenie na odbernom mieste žalovaného, neboli vytvorené prostredníctvom
vložky plombovacích klieští, ktoré vyrobila spoločnosť ELSTER s.r.o.. Táto skutočnosť sama osebe
bez ohľadu na to, koho konaním a akým spôsobom došlo k porušeniu zabezpečenia meradla,
zakladá hlavný predpoklad zodpovednosti žalovaného za neoprávnený odber zemného plynu. Keďže

znalec jednoznačne potvrdil poškodenie plomby, súd na základe vyššie uvedeného uzavrel, že na
strane žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v odoberaní/spotrebúvaní plynu v
predmetnom odbernom mieste, keď takto odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2 ZoE
tak žalovaný je zodpovedný za neoprávnené odoberanie plynu v predmetnom odbernom mieste a je

povinný nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu.

15. Vo vzťahu k samotnému vzniku škody súd prvej inštancie uviedol, že pri neoprávnenom odbere plynu
meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda
vzniká samotným odberom plynu (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 a sp. zn.

5Obdo/32/2018). Škoda spočíva v tom, že z distribučnej siete je odobratý zemný plyn, pričom žalobca
ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže takto odobratý zemný plyn vyúčtovať subjektu, ktorý je
inak dodávateľom zemného plynu do predmetného odberného miesta, a to práve z toho dôvodu, že
plynomer stratil overenie a údaje z neho už nemôžu byť použité. Ide teda o skutočnú škodu spočívajúcu
v množstve odobratého zemného plynu, ktorý žalobca nemôže vyúčtovať dodávateľovi zemného plynu

(a ani dodávateľ ho nemôže vyúčtovať odberateľovi), a teda dochádza k zmenšeniu majetku žalobcu
o hodnotu žalovaným odobratého zemného plynu. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej
inštancie uzavrel, že žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu v odbernom mieste
žalovaného vznikla skutočná škoda spočívajúca v znížení majetku žalobcu o hodnotu neoprávnene
odobratého zemného plynu a o žalobcom vynaložené náklady, ktoré by inak nevynaložil, ak by k

neoprávnenému odberu nedošlo.

16. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že táto vyjadruje priamu väzbu javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav - príčina, vyvoláva druhý jav - následok. Príčinná
súvislosť sa zisťuje vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym

konaním škodcu (ak je protiprávne). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,
neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010 sp.
zn. 5Cdo/126/2009). Ako vyplynulo z dokazovania, škoda na strane žalobcu vznikla, a vznikla práve
preto, že žalovaný odoberal zemný plyn meraný meradlom s porušenou plombou. Porušenie plomby
plynomeru a z toho vyplývajúca nepoužiteľnosť zaznamenaných údajov na plynomeri bráni tomu, aby

žalobca štandardným spôsobom vyúčtoval dodávateľovi zemný plyn odobratý žalovaným v predmetnom
odbernommieste.Súdpretouzavrel,žemedziprotiprávnymkonanímžalovaného(odoberaniezemného
plynu meraného plynomerom s porušenou plombou) a vznikom škody u žalobcu je celkom nepochybne
príčinná súvislosť a škoda vznikla ako priamy dôsledok neoprávneného odberu plynu žalovaným.

17. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný samotnú výšku škody nenamietal. Súd prvej inštancie však
v rámci presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia, ale aj s pohľadu ochrany spotrebiteľa podrobil
aj túto skutočnosť preskúmaniu, pričom vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obdo/32/2018: „Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami,zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný
spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku
Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého
plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn
neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle
ustanovenia § 19 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je
možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda

záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa
tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom
bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom,
ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom, na základe ktorého by bolo
možné presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku
skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie,

keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné
určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a
teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť
spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý

zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k
odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“.

18. Súd prvej inštancie sa venoval výške škody, ktorú si žalobca vyúčtoval podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. za
obdobie od 15.1.2019 do 14.1.2020, ako i sume, ktorú by zaplatil žalovaný, pokiaľ by SPP a.s. vyúčtoval

spotrebu podľa stavu meradla. Žalobca si vyúčtoval škodu v sume 898,94 eur, ktorá pozostávala z
odberu 2.227 m3 x spaľ. teplo 10,756 = 23953,612 kWh. Sadzba za 1kWh zemného plynu je 0,0332,
čo v prepočte predstavuje 795,26 eur. K tomu prislúcha fixná sadzba za 12 mesiacov 103,68 eur (8,64
eur x 12 začatých mesiacov neoprávneného odberu).

19.Zprehľaduodpočtovnameranýchhodnôtodberuplynu(č.l.88)vyplýva,žek 3.3.2013bolaspotreba
vo výške 2656, k 4.3.2014 vo výške 1105, k 9.3.2015 vo výške 3575, k 29.2.2016 vo výške 3126, k
20.2.2017 vo výške 3217, k 18.02.2018 vo výške 2747, k 28.3.2019 vo výške 2088. Z uvedeného vyplýva
priemerná ročná spotreba za uplynutých 7 rokov vo výške 2.644,86 m3.

20. Podľa merača, na ktorom bolo zistené porušenia zabezpečenia meradla, bol zistený stav od
29.3.2019do15.3.2020vovýške2.420m3vsume972,49eur,ktomu20%DPHvsume194,50eur,teda
spolu vo výške 1.166,99 eur. Práve v dôsledku zistenia neoprávneného odberu musela byť vystavená
opravnáfaktúra,kdedodávateľ(SPPa.s.)muselzaúčtovaťnulovúspotrebuzaobdobiepredchádzajúce,
kedy bol vykonaný odber, teda od 29.3.2019 až ku dňu, kedy bol reálne namontovaný nový, resp.

overený plynomer, teda do 26.1.2020. Za toto obdobie mu tak vyšiel preplatok vo výške 796,12 eur,
práve z dôvodu evidovanej nulovej spotreby, v dôsledku zistenia vady počítadla plynomeru.

21. Porovnajúc vyššie uvedené údaje množstva priemernej spotreby, ale aj výpočtovej spotreby na
základe použitia typového diagramu dodávky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom ustálená

škoda v zmysle predmetnej vyhlášky (č. 449/2012 ale aj č. 269/2012 Z.z. v súvislosti so ZoE) je jednak v
prospechodberateľa-žalovanéhoajednakpreukazujevýškuskutočnejškodyprineoprávnenomodbere
zemného plynu. Vyhláška č. 449/2012 navyše v § 1 ods. 1 výslovne uvádza, že podľa nej je potrebné
postupovať práve v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého
plynu údaje určeného meradla. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca bol

oprávnený určiť výšku škody podľa predmetnej vyhlášky, keď údaje z plynomeru nebolo možné použiť
a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca disponoval akýmikoľvek inými podkladmi, ktoré by
bolo možné považovať za objektívne a spoľahlivé a postačujúce na presné určenie hodnoty plynu,
ktorý žalovaný neoprávnene odobral z distribučnej siete v rozhodnom období. K tvrdeniu žalovaného
o rozsahu spotreby (ušetrení spotreby v dôsledku výmeny kotla) na odbernom mieste žalovaného v

rozhodnom období súd prvej inštancie uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného (ktoré žalobca rozporoval),
ostali nepreukázané. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by pripustil argumentáciu žalovaného
a nárok uplatnený žalobcom by zamietol, vznikla by situácia, kedy žalovaný plyn v rozhodnom období
skutočne odoberal a za jeho dodávku nezaplatil dodávateľovi, pričom nemusel by túto úhradu realizovaťani v prospech žalobcu, teda v uvedenom období by za dodaný plyn nezaplatil ani dodávateľovi, ani
subjektu, ktorý je oprávnený vymáhať vzniknutú škodu. Takéto rozhodnutie súdu by teda smerovalo k
popretiu princípov a zásad spravodlivosti.

22. Za nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie námietku žalovaného, že súd mal automaticky
zamietnuť žalobu vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021.
V tomto náleze bolo poukázané (v bode 49) na potrebu zohľadnenia skutočnosti, že odberatelia plynu
v domácnostiach majú zároveň postavenie spotrebiteľov, ktorému by mal zodpovedať aj ich vzťah k

prevádzkovateľom distribučnej siete (ďalej len „PDS“), ktorý je od základného vzťahu k dodávateľovi
plynu odvodzovaný. Ústavný súd SR v tomto náleze tiež uviedol, že aj pri náhrade škody vyvolanej
neoprávneným odberom plynu platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda a škoda určená
prepočtom podľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno
vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 ZoE), čo musí
všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť. Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa

plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Ak možno skutkovo ustáliť množstvo odobratého
plynu, nie je na mieste aplikovať § 82 ods. 3 a 4 ZoE o náhradnom spôsobe určenia výšky škody

(či už podľa vyhlášky alebo podľa typového diagramu dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy
iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov. Ústavný súd zdôraznil (bod 55), že: „Z logiky veci potom vyplýva, že aj náhradný spôsob
určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody. Preto aj v
prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých

bude vyplývať predpokladaná škoda. Podľa uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 137/2018 zo
14. februára 2018 „uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade
skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu“. Ak by sa nahrádzala
fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu
zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody a ochrane

distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal
už zásahom neprimeraným. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho,
že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody
nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa
za neoprávnený odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta

2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť
skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. Na základe fiktívneho
výpočtu dochádza k zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa
z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec
priaznivé. Vypočítaná výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej stanoveniu by mali všeobecné

súdy pristupovať na základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu
čo najobjektívnejšej skutočnej škody môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby
na danom mieste, znalecké posudky, poznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o
spotrebičoch na odbernom mieste. Zároveň od vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať prípadné
platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období neoprávneného odberu. .....Bez

doplňujúceho zisťovania skutočne spôsobenej škody by bol odberateľ neprimerane zaťažený, čo by
bolo v rozpore s jeho právom na ochranu majetku.“. Vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje
podľa Ústavného súdu SR „najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z § 82 ods. 2 ZoE
vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť PDS skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Právna
teória a súdna prax za skutočnú škodu (damnum emergens) považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v

peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď došlo k škodnej
udalosti. Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti
za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej
podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
Ústavný súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti preukázať,

že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia
jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto
výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. Ústavný súd podotkol,že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí
automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné. PDS musí
v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale

aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo k škode. Znamená to teda, že PDS musí v konaní tvrdiť a
preukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný
(alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla PDS škoda. Okrem zásahu
do značky montážnika by tak bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti
norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Bez

týchto doplňujúcich zisťovaní všeobecný súd nemôže dospieť automaticky k záveru, že nie je možné
ustáliť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými by mohlo byť aj meranie
vykázané určeným meradlom. Len samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
ešte neznamená aj nemožnosť vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom aj určovanie výšky škody
podľa vyhlášky postupom podľa § 82 ods. 3 ZoE pre zachovanie proporcionality zásahu do práva
odberateľa vyžaduje zohľadnenie skutočností, na základe ktorých sa zobjektívni fiktívne vypočítaná

výška škody (najmä historickým odberom na odbernom mieste a informáciami o spotrebičoch na
odbernom mieste), k čomu môžu všeobecné súdy zohľadniť práve svoje moderačné právo, a ďalej sa
odberateľ môže brániť aj prípadným preukazovaním spoluzavinenia zo strany PDS (najmä zanedbaním
jeho prevenčných povinností aj podľa všeobecnej úpravy § 415 a § 417 OZ, ktoré mu účinne umožňuje
plniť jeho oprávnenie vyplývajúce z § 82 ods. 5 ZoE).

23. V nadväznosti na uvedené závery Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie poukázal na
to, že žalovaným odobratý plyn v rozhodnom období predstavoval škodu na strane žalobcu ako
prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorej výšku však nebolo možné určiť na základe objektívnych
skutočností, preto sa na výpočet množstva neoprávnene odobraného plynu uplatnil vykonávací predpis,

a to vyhláška č. 449/2012 Z. z., ktorá bola vydaná na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 95 ods.
1 písm. l) ZoE. Takto určená výška škody nie je v rozpore s právnym názorom vysloveným v náleze
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 (bod 55 cit. nálezu).

24. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade

neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene
odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia
§ 19 zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné
overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne
plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je

možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).
Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v ust. § 59 ods. 3 ZoE predpokladá, t. j. podkladom
na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas
rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste
za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.

Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom,
ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je
potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného
podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich

sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.

25. Žalobca vyúčtovaním zo dňa 22.5.2020 vyúčtoval žalovanému škodu vo výške 898,94 eur, a to v
súlade s platnými právnymi predpismi. Uvedený dlh žalovaný dosiaľ žalobcovi neuhradil. V konaní boli
kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm.

d) v spojení s § 82 ods. 2 ZoE, a teda žalobca má voči žalovanému pohľadávku z titulu náhrady škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 898,94 eur, z ktorého dôvodu súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Keďže súd priznal žalobcovi žalobou uplatnenú istinu a žalobca si úrok z
omeškania uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 OZ a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom úrok
z omeškania žalobca požadoval odo dňa 6.6.2020 (t.j. za obdobie od splatnosti vyúčtovania škody za

odber zemného plynu), súd prvej inštancie žalobcovi priznal i úrok z omeškania.

26. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľapomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd prvej inštancie mu priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

27.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovanýsnávrhom,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alt. aby ho zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) CSP (súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

28. Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021, v zmysle ktorého pre vznik objektívnej zodpovednosti treba naplniť

3 základné predpoklady: musí dôjsť k existencii neoprávneného odberu plynu, musí vzniknúť škoda
na strane PDS a musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom
škody, pričom ak nie je preukázaný hoci len jeden predpoklad, zodpovednosť za škodu nevznikne.
Dôkazné bremeno na preukázanie všetkých 3 predpokladov má tá strana, ktorá tvrdí, že mu vznikla
škoda. V prebiehajúcom konaní žalobca mal dôkazné bremeno, aby preukázal všetky 3 predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu. Ústavný súd SR v identickej veci rozhodol v uvedenom náleze tak, že
samotné preukázanie poškodenia zabezpečenia meradla ešte neznamená, že bol preukázaný aj vznik
škody alebo bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Samotné
preukázanie skutočnosti poškodenia meradla môže síce preukázať prvý predpoklad, t.j. porušenie
právnej povinnosti, nepreukazuje však ďalšie 2 predpoklady, vznik škody a príčinnú súvislosť. Súd prvej

inštancie napriek tomu vychádzal z toho, že preukázanie poškodenia meradla (znaleckým posudkom)
preukazuje v nadväznosti na ustanovenie § 82 ZoE všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu. Takýto postup je však podľa názoru Ústavného súdu SR nesprávny. Poškodenie meradla
preukazuje totiž iba prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti.
Splnenie ďalších 2 podmienok vzniku zodpovednosti za škodu ešte nie je dokázané preukázaním prvého

predpokladu. Súd prvej inštancie však neaplikoval záver, že pre vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky
sa vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
§ 82 ZoE, ktorý taktiež uvádza, že sa uhrádza skutočná škoda. Súd prvej inštancie teda nesprávne
právne a skutkovo posúdil vec, keď dospel k záveru, že boli preukázané všetky 3 predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, a to na základe preukázania poškodenia zabezpečenia meradla. Samotný

neoprávnený zásah do zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii však ešte neznamená
automaticky, že bol preukázaný aj vznik škody alebo príčinná súvislosť. Žalobca teda mal v konaní
preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, ale aj
to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo ku škode. Žalobca však v konaní nepredložil žiadne dôkazy na
preukázanie vzniku škody alebo na preukázanie príčinnej súvislosti. Žalobca preto nepreukázal všetky

3 predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Zodpovednosť žalovaného za škodu teda
nevznikla.

29. Ústavný súd SR v uvedenom náleze poukázal na to, že je potrebné zohľadniť aj ďalšie skutkové
okolnosti veci, najmä historické údaje. Historické údaje o odbere zemného plynu zo strany žalovaného

však preukazujú, že nedošlo na odbernom mieste žalovaného k žiadnym zásadným zmenám v
množstvách odoberaného zemného plynu v období od 15.1.2019 do 14.1.2020 oproti obdobiam pred
alebo po výmene meradla. Došlo síce v predmetnom období k zníženiu množstva odoberaného
zemného plynu o cca. 20% oproti predchádzajúcemu obdobiu, k zníženiu však došlo v dôsledku toho,
že bol vymenený starý plynový kotol a bojler na nový plynový kotol a bojler. Žalovaný v tejto súvislosti

predložil účtovný doklad – faktúru, ktorý preukazuje výmenu plynového kotla a bojlera. Taktiež boli
predložené zo strany žalovaného aj doklady o množstvách odoberaného zemného plynu v období po
výmene meradla. Ani v týchto údajoch nie sú žiadne zásadné výkyvy a zmeny, ktoré by preukazovali
neoprávnený odber zemného plynu v období od 15.1.2019 do 14.1.2020. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na to, že podľa vyúčtovania žalobcu z roku 2020 bola spotreba plynu v období od 29.3.2019

do 15.3.2020 vo výške 2420 m3, pričom spotreba plynu v období od 16.3.2020 do 28.3.2021 (t.j. po
výmene meradla) bola vo výške 2730 m3. Spotreba plynu v období pred výmenou meradla (t.j. v období
kedy mala vzniknúť škoda podľa tvrdení žalobcu) a spotreba plynu v období po výmene meradla (kedyuž škoda nevznikla) bola teda podobná. Aj tieto údaje preukazujú, že v predmetnom období nedošlo k
vzniku škody na strane žalobcu.

30. Žalovaný zároveň namietal porušenie princípu právnej istoty, keďže Ústavný súd SR nálezom sp.
zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021 rozhodol vo veci, ktorá je skutkovo a právne úplne totožná tak,
že preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte neznamená bez ďalších
dôkazov, že bol preukázaný aj vznik škody alebo bola preukázaná príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie
vo svojom predbežnom právnom posúdení, ktorý poslal stranám sporu aj písomne, uviedol, že bude

vychádzaťzuvedenéhonálezuÚstavnéhosúduSR.Žalovanýtedavpriebehukonaniamoholvychádzať
z toho, že súd prvej inštancie rozhodne vo veci v nadväznosti na predmetný nález Ústavného súdu SR.
V konečnom rozhodnutí však už súd prvej inštancie z uvedeného nálezu nevychádzal a jeho závery
ignoroval v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie síce citoval niektoré časti tohto nálezu (ktorých obsah
bol mimochodom v rozpore so závermi súdu prvej inštancie), avšak súd prvej inštancie už žiadnym
spôsobom neodôvodnil, z akých dôvodov sa odklonil od záverov Ústavného súdu SR alebo prečo

závery neaplikoval. Uviedol napríklad to, že podľa názoru Ústavného súdu SR možno vypočítať výšku
škody podľa výpočtov uvedených v právnych predpisoch, ale už nezohľadnil, že Ústavný súd SR v
tejto súvislosti zdôraznil, že vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje najskôr preukázanie toho,
že škoda vôbec vznikla. Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je rovnaká odpoveď na
právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že

pokiaľ nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, nie je
splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.

31. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na

námietky žalovaného uvedené v odvolaní vyčerpávajúco odpovedal aj súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí. Tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní ho nezbavujú objektívnej zodpovednosti za
neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Žalovaný je striktne objektívne zodpovedný
za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii.Žalobcamázato,ževzťahmedzinímažalovanýmniejevzťahomspotrebiteľským.Žalobca

nie je dodávateľ zemného plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej siete a so žalovaným žiadnu zmluvu
neuzatvára. Právnym titulom pohľadávky žalobcu voči žalovanému je neoprávnený odber zemného
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Z tohto dôvodu ide o tzv. „bežný“ občianskoprávny spor, nie
spotrebiteľský (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/283/2020 zo dňa 21.4.2022)

32. Podľa žalobcu boli v konaní jednoznačne naplnené všetky tri predpoklady, ktoré namieta žalovaný.
Preukázateľne došlo k existencii neoprávneného odberu plynu, vznikla tak škoda na strane žalobcu a
bola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody, čo súd
prvej inštancie odôvodnil. Škoda v tomto prípade žalobcovi vzniká samotným odberom zemného plynu,
nakoľko takýto plyn bol odobratý z distribučnej siete žalobcu prostredníctvom meradla s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Z platných právnych predpisov (§ 25 ods. 12 písm. d)
zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii) a judikatúry jednoznačne vyplýva, že meradlo s poškodeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii automaticky stráca platné overenie. Škoda vzniká
žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o
hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným.

33. K spornému nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 žalobca uviedol, že vo veci sa
rozhodovalooinýchskutkovýchokolnostiachprípadu.KtomunálezuzaujalstanoviskosamotnýÚstavný
súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 319/2021, kde uviedol „Vo vzťahu k nálezu ústavného súdu č. k. III.
ÚS 114/2020 z 9. marca 2021, na ktorého právne závery poukazuje sťažovateľka, ústavný súd uvádza,

že i keď v danej veci ide o rovnakú právnu otázku, odlišné sú skutkové okolnosti prípadu (ktorými je
dovolací súd viazaný), pričom dovolací súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia
zrozumiteľne vysvetlil dôvody, prečo nebolo možné v právnej veci sťažovateľky zohľadniť spotrebu plynu
za predchádzajúce obdobia.“. Po tomto spornom rozhodnutí Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR vydali
rozhodnutia, v ktorých potvrdzujú právny názor žalobcu ako aj žalobcom použitý spôsob výpočtu škody

(uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021,
sp. zn. II. ÚS 319/2021 a sp. zn. I. ÚS 457/2021).34. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 spája viaceré samostatné skutkové podstaty
neoprávnenéhoodberuupravenév82ods.1písmenoa)–h)dojednejjednoliatejmasybezakéhokoľvek
rozlišovania subjektívnej a objektívnej zodpovednosti. Taká argumentácia je v rozpore so ZoE. Sám

žalobca presne označil skutkovú podstatu, o ktorú opiera právne odôvodnenie neoprávneného odberu.
Ak meradlo stratí v zmysle zákona o metrológii schopnosť poskytovať reálny obraz o meranej spotrebe
zemného plynu, takéto údaje na meradle bez ďalšieho nemôžu byť podkladom pre akékoľvek záväzné
nakladanie s týmito údajmi. Okrem iného ani reálne nie je možné akýmkoľvek spôsobom určiť (či už
metrologickýmpreskúšanímaleboznaleckýmdokazovaním),činiektosčíselníkommeradlamanipuloval

a ako. Poškodením zabezpečenia sa umožní odberateľovi a komukoľvek s číselníkom nakladať
ľubovoľne a meniť stav odobratého množstva plynu. Preto zákonodarca s poškodením zabezpečenia
meradla (plomby) spája objektívnu zodpovednosť.

35. K „odporúčaniam“ Ústavného súdu SR o historických údajoch o množstvách odobratého zemného
plynu a spotrebičoch na odbernom mieste, žalobca uviedol, že Najvyšší súd SR sa s týmito otázkami

opakovanevoviacerýchrozhodnutiachvysporiadalaodpovedalnanetak,žepredchádzajúcepriemerné
ročné ani budúce ročné spotreby nie je možné použiť, a to najmä z dôvodu, že zmluvný odber sa riadi
inými pravidlami ako neoprávnený odber, ktorý pravidlá nemá ustanovené. K uzneseniu Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018 žalobca uviedol, že nie je aplikovateľné na tento prípad, nakoľko
ide o iné skutkové zistenia, pričom v tu preskúmavanej veci skutočnú škodu na základe objektívnych

a spoľahlivých podkladov nebolo možné zistiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018, Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021 a Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2021. Žalobca pri výpočte postupoval podľa typového diagramu, teda
vychádzal zo spotrieb za každý mesiac v roku (priemerné spotreby). Žalobca tak určil výšku škody
podľa predchádzajúcich spotrieb. Žalovaný teda v konečnom dôsledku zaplatí ešte nižšiu sumu za

neoprávnený odber ako zaplatil za odber minulý rok.

36. Za nepravdivé označil žalobca tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie vo svojom predbežnom
právnom posúdení, ktoré poslal stranám sporu aj písomne, uviedol, že bude vychádzať z nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020. Súd prvej inštancie zaslal dňa 31.1.2022 stranám sporu

informáciu, v ktorej uviedol: ,,Okresný súd Dunajská Streda Vám dáva do pozornosti právny názor
uvedený v náleze ÚS SR III. 114/2020 z 09.03.2021, ods. 53-62 tohto rozhodnutia so zameraním na
predkladanie dôležitých dôkazov týkajúcich sa predmetu tohto konania.“. Uvedené oznámenie bolo
stranám sporu zaslané so zameraním na predkladanie dôležitých dôkazov týkajúcich sa predmetu
konania. Nešlo o predbežné právne posúdenie súdom prvej inštancie. Z predmetného oznámenia ani

žiadnym spôsobom nevyplýva, že súd prvej inštancie bude vychádzať z uvedeného nálezu Ústavného
súdu SR tak, ako nepravdivo a účelovo tvrdí žalovaný. Žalobca poukázal na to, že počas konania
došlo aj k zmene zákonného sudcu. Predmetné oznámenie bolo stranám sporu zaslané sudkyňou, ktorá
následne odišla do dôchodku a ďalej vo veci nerozhodovala. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a
náležite odôvodnené zákonnou sudkyňou v konaní.

37. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého
rozhodnutia ignoroval závery Ústavného súdu SR uvedené v predmetnom náleze, pričom neodôvodnil
prečo posúdil skutkovo a právne totožnú vec úplne inak. Súd prvej inštancie v bode 64.-66. napadnutého
rozhodnutia podrobne uviedol a odôvodnil prečo nie je možné akceptovať námietku žalovaného, že súd

mal automaticky zamietnuť žalobu vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí postupoval aj v súlade s citovaným nálezom a aktuálnou
judikatúrou. V danom prípade preto žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty, ako
účelovo tvrdí žalovaný.

38. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v rozhodnom období neoprávnene odoberal zemný plyn, za ktorý
doposiaľ nikomu nezaplatil. Za rozhodné obdobie vyúčtoval dodávateľ zemného plynu žalovanému
nulovú spotrebu a vrátil mu zálohové platby. Žalovaný teda neoprávnene odoberal zemný plyn
priamo z distribučnej sféry žalobcu, čím vznikla žalobcovi škoda v hodnote neoprávnene odobratého
plynu. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti neoprávnených odberov

plynu (meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - skutková
podstata § 82 ods. 1 písmeno d) ZoE), ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 106/2020, 1Cdo/107/2008, 4Cdo/102/2010,
4Cdo/210/2008, 3Cdo/99/2012, 4Cdo/30/2009. V predmetnej veci boli preukázané všetky predpokladyzodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi
existenciou protiprávneho úkonu. Súd prvej inštancie pred vydaním rozsudku vykonal rozsiahle
a podrobné dokazovanie a na základe riadne vykonaných dôkazov dospel k správnym právnym

záverom, ktoré rozumne a presvedčivo odôvodnil.

39. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.12.2023 zotrval na ním podanom odvolaní. Opakovane poukázal
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 s tým, že žalobca účelovo uvádza rozhodnutia
vo veciach, ktoré nie sú úplne identické. Navyše rozhodnutia Ústavného súdu SR, na ktoré poukazuje

žalobca, boli vydané vo forme uznesenia, ktoré však nie je možné považovať za právne záväzné.

40. Žalobca v podaní zo dňa 22.12.2023 uviedol, že nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
114/2020 vychádza z niektorých nesprávnych tvrdení a záverov, čo žalobca aj konkrétne definoval.
Predmetný nález Ústavného súdu SR je podľa žalobcu neodôvodneným excesom v rozhodovacej praxi
najvyšších súdnych autorít a ďalšími rozhodnutiami samotného ústavného súdu už prekonaný. Ustálenú

rozhodovaciu prax netvoria len nálezy Ústavného súdu SR, ale i právne názory vyslovené v ďalších
rozhodnutiach samotného Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR, a tieto sa významným spôsobom
odklonili od nálezu, ktorým argumentuje žalovaný. Žalobca dospel k záveru, že predmetný nález nie
je použiteľný v celom rozsahu (a to najmä v argumentačnej časti) pre posudzovaný prípad. Prípad
posudzovaný v citovanom náleze má aj zásadne iný skutkový stav. Nález preto nie je možné aplikovať

na posúdenie tohto prípadu, preto považuje žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.

41. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

42. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/45/2021 je žaloba o zaplatenie
898,94 eur s prísl. z titulu neoprávneného odberu zemného plynu v období od 15.1.2019 do 14.1.2020
na odbernom mieste na adrese D. XX/XXXX, E. F., ku ktorému malo dôjsť odberom zemného plynu

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to v zmysle § 82
ods. 1 písm. d) ZoE.

43. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a tiež v závislom výroku II. o náhrade trov

konania.

44. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

45. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

46. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

47. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je vecne
správny.Odvolacísúdvcelomrozsahupreberáskutkovýstavzistenýsúdomprvejinštancie,ktorýdospelk správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie,
pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu a pretože odvolací súd zdieľa i
právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a

tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

48. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

49. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi

plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

50. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

51.Podľa§82ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný

meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

52. Ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 ZoE upravujú osobitný prípad zodpovednosti za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, pričom sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k
ustanoveniu § 420 OZ, upravujúcemu všeobecnú zodpovednosť za škodu. Predpokladmi zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s ods.

2 ZoE sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosti medzi porušením
právnejpovinnostiaškodou.Vdanomprípadeideoosobitnýdruhobjektívnejzodpovednostiodberateľa,
keď rozhodujúcim je, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii a týmto protiprávnym konaním skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete alebo prevádzkovateľovi

zásobníka. Vzhľadom na to, v prípade uplatnenia nároku na náhradu takejto škody, nie je potrebné
preukazovať a zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, pričom ale
musia byť splnené a preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu, teda protiprávny úkon
spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii,
vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi

neoprávneným odberom a vznikom škody.

53. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/216/2021 zo dňa 29.11.2023 poukázal na to, že
problematikou zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, upravenej v § 82 ods. 1
písm. d) ZoE a zistenia výšky škody v zmysle § 82 ods. 2 a 3 ZoE sa dovolací súd zaoberal vo viacerých

rozhodnutiach. V uznesení sp. zn. 4Obdo/39/2022 zo dňa 23.8.2023 Najvyšší súd SR zhrnul doterajšiu
judikatúru najvyššieho súdu a uviedol:

54. Najvyšší súd ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.3.2018 výslovne zadefinoval
predpoklady zodpovednosti odberateľa plynu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa § 82

ods. 1 písm. d) ZoE. Zdôraznil výslovne, že táto zodpovednosť je objektívna a je daná vždy, keď
odberateľ odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Dovolací súd v predmetnom
uznesení konštatoval, že „V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberomplynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v
ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej
veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa

§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z citovanej ustálenej rozhodovacej praxe
najvyššieho súdu (sp. zn. 1Cdo/107/2008 a sp. zn. 4Cdo/30/2009, pozn.) dovolací súd konštatuje,
že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber
plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený

odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že
odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2
zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku.
Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie

žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako
jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (v § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike)
považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo

nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré (skutočnosti) sú spolu
so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v
rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že
druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému

odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“.

55. V ďalšom uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 13.6.2019 (ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 45/2019) dovolací súd skonštatoval,
že „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v

súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy
nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene
s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa
zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za
skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným
odberomplynuvynaložiťaktorébymuinaknevznikli.Preprípad,kedyskutočnúškoduniejemožnéurčiť
inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným

predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to
vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle
množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej
siete,zktorejbolplynneoprávneneodobratý,muselpoznaťpresnémnožstvotaktoodobratéhozemného

plynu. V zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto
vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným
overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj
z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a

spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom,
na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas
rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste
za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom,
ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je

potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného
podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich
sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. V prípade, ktorý je
predmetom tohto konania, žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn,
atospôsobomoznačenýmvzákoneakoneoprávnenýodberplynu.Týmtospôsobomdošlokzmenšeniu

jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo
všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
155/2005 Z. z.“ (vyhláška, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberomplynu;súčinnosťouod1.1.2013jeňouvyhláškač.449/2012Z.z.,ktorousaustanovujespôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu).

56. V označenom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018 tak najvyšší súd zodpovedal otázku určenia výšky
škody v prípade neoprávneného odberu plynu, na ktoré rozhodnutie sa následne odvolal najvyšší súd aj
v ďalšom svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 13.6.2019, v ktorom najvyšší súd po vyhodnotení
skutkového stavu veci a jej právnom posúdení uzavrel, že „...vo veci konajúce súdy dospeli k správnemu
právnemu záveru, že za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť výpočet upravený vo

všeobecne záväznom právnom predpise, a to vo vyhláške č. 155/2005 Z. z....“. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 bolo z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti podrobené prieskumu
Ústavným súdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. I. ÚS 457/2021-17 z 30.11.2021 skonštatoval, že Najvyšší
súd SR v predmetnom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu
sa spôsobu výpočtu náhrady škody. Ústavný súd zdôraznil časti ústavnou sťažnosťou napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že „...pre určenie výšky vzniknutej škody je nevyhnutné
poznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len určeným meradlom s platným
overením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Preto pre určenie skutočného
množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný údaj považovať ani údaj o
spotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie. V nadväznosti na to jednoznačne poukázal

naznenie§59ods.2a3zákonaoenergetike,vzmyslektorýchjeodberateľ,ktorýneoprávneneodoberal
plyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého
plynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je možné vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v takom prípade sa použije
spôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (teda

vyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a objektívne preukázaná skutočná
škoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený podľa vyhlášky...“.

57. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu odvolateľa, ktorý namietal rozpor rozhodnutia súdu prvej
inštancie s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021, odvolací súd

poukazuje na to, že v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR dovolací súd jednoznačne zodpovedal,
že 1/ zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je objektívna, t. j. odberateľ
je zodpovedný bez ohľadu na jeho zavinenie, a súčasne, 2/ v prípade porušenia zabezpečenia
plynomeru proti neoprávnenej manipulácii nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť

zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody nie je možné
vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému
odberu plynu, prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu (keďže tieto
údajenepredstavujúúdajomnožstveskutočneodobratéhoplynupočasobdobianeoprávnenéhoodberu
plynu), rovnako množstvo skutočne odobratého plynu a výšku skutočne vzniknutej škody nemôže určiť

znalec v znaleckom posudku. Výška skutočnej vzniknutej škody sa určí spôsobom predpokladaným v
ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety ZoE, a to výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu na základe vyhlášky (skôr č. 155/2005 Z. z., teraz § 1 vyhl. č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu).

58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd nenachádza dôvod na odchýlenie sa od právneho
názoru súdu prvej inštancie (podporeného ustálenou rozhodovacou praxou), že v prejednávanej veci
boli splnené všetky zákonné predpoklady pre zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber plynuv zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, t. j. odber zemného plynu meraného meradlom s poškodeným
zabezpečením, v dôsledku ktorého žalobcovi vznikla škoda.

59. V prejednávanej veci bolo preukázané, že odberateľ (žalovaný) v rozhodnom období odoberal plyn
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného
odberu plynu), vznikla mu preto v súlade s § 82 ods. 2 ZoE povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu
vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z
predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný

určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom
prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo
nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným
konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok.

Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému
odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným ZoE a vznikom škody. Tieto predpoklady boli v súdenej veci naplnené, ako

správne konštatoval i súd prvej inštancie.

60. ZoE automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu,
ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať
plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a

účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá
oprávneného odberu). V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným.
Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j.

spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí
v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo. Otázku určenia výšky škody v prípade neoprávneného odberu plynu zodpovedal
Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018. Právne závery vychádzajúce

z predmetného judikátu dávajú žalovanému jednoznačnú odpoveď na jeho odvolacie námietky týkajúce
sa existencie škody a objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu, ak
v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Odber plynu plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii predstavuje protiprávne konanie - neoprávnený odber plynu z distribučnej

siete zariadením bez platného overenia, pričom škoda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete
samotným odberom plynu vo výške, ktorú spoľahlivo nie je schopný zistiť, preto sa výška tejto
škody určuje na základe splnomocnenia v zákone podzákonným predpisom – vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v tomto smere (vo vzťahu k splneniu všetkých
troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu) podrobne odôvodnené, z ktorého dôvodu odvolací

súd poukazuje na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku.

61. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo
rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/6/2017 zo 6.3.2017) zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Rovnaké
právne závery, ako tie, ktoré vyslovil Najvyšší súd SR v judikáte R 45/2019, vyplývajú aj z ďalších

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a to napr. z rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/49/2019 z 26.9.2019, sp. zn.
3Obdo/49/2018 z 13.6.2019, sp. zn. 2Cdo/216/2021 z 29.11.2023, sp. zn. 4Cdo/181/2020 z 21.1.2021
a sp. zn. 4Cdo/106/2020 z 29.6.2021, ktoré treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu. Právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí sú pritom plne v súlade
s aktuálnou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

62. Súd prvej inštancie svoj postup a zvolený spôsob rozhodnutia v prejednávanej veci riadne odôvodnil,
a to aj s poukazom na právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR z 9.3.2021 sp. zn. III.
ÚS 114/2020, keď tieto vyložil v súlade s podmienkami stanovenými rozhodovacou praxou dovolacieho
súdu a konštatoval, že žalovaným odobratý plyn v rozhodnom období predstavoval škodu na strane
žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorej výšku nebolo možné určiť na základe objektívnych

skutočností, preto sa na výpočet množstva neoprávnene odobraného plynu uplatnil vykonávací predpis,
a to vyhláška č. 449/2012 Z. z. K vzniku škody sa súd prvej inštancie vyjadril (o.i) v bodoch 38., 39., 53.
a 54. odôvodnenia a k namietanej príčinnej súvislosti v bode 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k výške škody súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že aj náhradný spôsob určenia
výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody, a preto aj v prípadoch
určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať

predpokladaná škoda. Odvolací sú v tejto súvislosti poukazuje na body 56. až 61 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, z ktorých skutkové zistenia súdu prvej inštancie (priblížené v bodoch 57.-59.
odôvodnenia napadnutého rozsudku) žalovaným v odvolaní spochybnené neboli. Súd prvej inštancie sa
venovalvýškeškody,ktorúsižalobcavyúčtovalpodľavyhláškyč.449/2012Z.z.zaobdobieod15.1.2019
do 14.1.2020, ako i sume, ktorú by zaplatil žalovaný, pokiaľ by SPP a.s. vyúčtoval spotrebu podľa stavu

meradla,pričomuvedenéporovnalajspriemernouročnouspotrebounaodbernommiestezauplynutých
7 rokov (t.j. prihliadal aj na historické údaje o množstvách odoberaného zemného plynu). Po posúdení
všetkých relevantných skutočností následne súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej
žaloby. Pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu platí, že sa nahrádza v prvom rade
skutočná škoda a škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu sa použije len v prípade, ak

nemožnovyčísliťvzniknutúškodunazákladeobjektívnychaspoľahlivýchpodkladov,čomusívšeobecný
súd náležite preskúmať a odôvodniť, pričom v danej veci tak súd prvej inštancie aj učinil. Správny bol
preto záver súdu prvej inštancie, že v konaní boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania
nároku na náhradu škody podľa príslušných ustanovení ZoE, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie
rozhodol správne, ak žalobe v celom rozsahu vyhovel.

63. Odvolací súd za nedôvodnú považoval aj odvolaciu argumentáciu žalovaného ohľadom porušenia
princípu právnej istoty, keďže súd prvej inštancie v písomnej výzve zo dňa 31.1.2022, v ktorej poukázal
na nález Ústavného súdu SR z 9.3.2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020, nekonkretizoval akým spôsobom vo
veci rozhodne, s týmto nálezom sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal a podal výklad,

ktorý je v súlade s obsahom spisu, vykonaným dokazovaním a je aj dostatočne presvedčivý.

64. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie
o dôvodnosti podanej žaloby. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a

uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil právne závery, ktoré
primerane vysvetlil. V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne a výstižne poskytuje
odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

65. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. II. ÚS
200/09). Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo strany konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň konštatuje, že nezistil existenciu ďalšieho
odvolacieho dôvodu v odvolaní žalovaného, ktorý by mal pre danú vec podstatný význam.66. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I. vo veci samej a i v závislom výroku II. o náhrade trov konania (keď vo vzťahu k výroku II.
žalovaný neuviedol žiadne odvolacie dôvody) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

67. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom

na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).