Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Ndc/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203637
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1224203637.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní navrhovateľa - manžela L.. Y. G., narodeného XX. M.
XXXX, N., D. G. XX, zastúpeného JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, Bratislava, Ružová dolina
10, proti odporkyni - manželke M. G., rod. P., narodenej XX. P. XXXX, A.-Y. XX, zastúpenej spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s. r. o., Bratislava, Robotnícka 5, o rozvod manželstva
a o úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu O. Y.

G., narodenému XX. M. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/149/2024, o
návrhu manželky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrhu odporkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod
sp. zn. 5P/149/2024 Mestskému súdu Košice nevyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov je vedené konanie na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/149/2024.
MestskýsúdBratislavaIIuznesenímč.k.5P/149/2024-90z11.februára2025spojilnaspoločnékonanie
vec týkajúcu sa návrhu manžela na rozvod manželstva a ÚPP vedené na Mestskom súde Bratislava II
pod sp. zn. 5P/149/2024 a konanie o návrhu manželky na rozvod manželstva a ÚPP na čas po rozvode
manželstva vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/21/2025. Z odôvodnenia vyplýva,
že manželka 22. novembra 2024 podala na Mestský súd Košice návrh na rozvod manželstva a ÚPP

na čas po rozvode manželstva k maloletému, ktorý návrh bol 07. februára 2025 postúpený Mestskému
súdu Bratislava II pod sp. zn. 5P/21/2025. Mestský súd Bratislava II za použitia ustanovenia § 166 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie v záujme hospodárnosti konania, keďže obidve konania
sa týkajú tých istých účastníkov a zároveň sa týkajú návrhov na rozvod manželstva a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, a teda ide o návrhy, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých

účastníkov.

2. Z návrhu manžela a vyjadrenia manželky k návrhu vyplynulo, že posledné spoločné bydlisko
manželov bolo v obvode Mestského súdu Bratislava II, pričom v obvode tohto súdu má manžel naďalej
svoje bydlisko.

3. Manželka predložila návrh na prikázanie veci Mestskému súdu Košice z dôvodu vhodnosti podľa § 39
ods. 2 CSP pre jej nepriaznivú sociálno-ekonomickú situáciu, pretože je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a jej jediným príjmom je prídavok na dieťa (60 eur) a výživné na maloletého (220 eur).
Akcentovala, že z uvedeného príjmu zabezpečuje tak svoju, ako aj osobnú starostlivosť a výživu pre
maloletého O. Y., ktorého zaťažujú aj zvýšené výdavky odôvodnené jeho nepriaznivým zdravotným
stavom, zabezpečovaním špeciálnej diétnej stravy, liekov a zdravotných pomôcok. Keďže odporkyňa

nevlastní motorové vozidlo, jedinou možnosťou cestovania do Bratislavy zostáva autobusová a vlaková
doprava, s nákladmi obojsmernej cesty z bydliska odporkyne do sídla súdu v celkovej výške 45,60 eura.Za zreteľahodné považovala, že pri celodennom vycestovaní by vznikol aj problém pri zabezpečení
starostlivosti o maloletého v jej neprítomnosti, lebo hoci maloletý navštevuje materskú školu, manželka
by z dôvodu cestovania nebola schopná zabezpečiť jeho odvedenie do škôlky, vyzdvihnutie, ani

následnú osobnú starostlivosť a to opakovane vždy pri jej osobnej účasti na pojednávaní.

4. Druhý manžel s návrhom na prikázanie veci Mestskému súdu Košice kategoricky nesúhlasil; v
podstatnom dôvody manželky považoval za irelevantné a účelové s tým, že to ona opustila posledné
spoločné bydlisko manželov v N., mala vedieť, čo obnáša takéto rozhodnutie. Trval na tom, aby návrh na

rozvod manželstva prejednal miestne príslušný súd, keď miestna príslušnosť je daná zo zákona podľa
§ 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CMP“), posledné spoločné bydlisko manželov bolo v N. a manžel tu aj býva. K odporkyňou uvádzaným
nepriaznivým sociálno-ekonomickým pomerom poznamenal, že manželka nemá zvýšené výdavky na
bývanie ako manžel, ani zvýšené náklady spojené s cestovaním otca za dieťaťom, ani s platením
výživného. Manžel má okrem toho aj ďalšiu vyživovacou povinnosť a napriek výsluhovému dôchodku

sa musel zamestnať. Na margo cestovania na súd uviedol, že v prípade, ak by cestovali do Košíc
manžel, jeho právna zástupkyňa a právny zástupca manželky, časová náročnosť na ich strane je väčším
problémom, nakoľko všetci sú v pracovnom procese, matka je nezamestnaná; matka je zastúpená
advokátom so sídlom v Bratislave, preto sa nejaví ekonomicky výhodnejšie, aby všetci, okrem manželky,
cestovali do Košíc. Pokiaľ manželka dôvodila tým, že pri celodennom vycestovaní, by vznikol na jej

strane problém pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, toto sa nezakladá sa na pravde. V prípade
vycestovania matky sa má kto postarať o spoločného syna, nakoľko manželka sa odsťahovala ku svojej
matke s maloletým O., ktorý má vybudovaný vzťah k babke a otčimovi. Dieťa je zvyknuté tráviť čas mimo
matky aj viacero dní, konkrétne aj so svojím otcom bol v N. 5 dní počas jarných prázdnin; dieťa nie je
tak útleho veku, aby nemohol byť v opatere blízkej rodiny.

5. Konania o rozvod manželstva a vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú upravené Civilným
mimosporovým poriadkom. Podľa § 2 ods. 1 CMP platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP vo vzťahu k
možnosti prikázania veci z dôvodu vhodnosti, okrem práva vyjadriť sa k návrhu na prikázanie veci tých

účastníkov, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu (§ 4 CMP), neustanovuje inak,
treba na danú vec aplikovať ustanovenie CSP o prikázaní veci inému súdu.

6. Podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CSP“) na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z

dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému
súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

7. Podľa Čl. 4 Základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým
účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak

je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci
samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k
spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený

Mestskému súdu Bratislava II a Mestskému súdu Košice, posúdil opodstatnenosť dôvodov návrhu na
prikázanie veci inému mestskému súdu z dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že návrhu nie je možné
vyhovieť.

9. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného

sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti
súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti
civilného sporového (mimosporového) konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v
praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom na charakter

delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva
zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter a iba
samotný problém spočívajúci v prekonávaní väčších vzdialeností, či vynaloženia väčších výdavkov
za účelom dostavenia sa na spor možno považovať za bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodomprikázania veci inému súdu. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec
prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj
dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

10. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak
sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu
konaniaipomerovsubjektovnaobochprocesnýchstranách,pričomnapomerysubjektu,ktorýdelegáciu
navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty

konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania.

11. Podľa názoru najvyššieho súdu špecifiká daného prípadu navrhovanú delegáciu veci neodôvodňujú.
Okrem toho, že návrh na delegáciu nepodal ten z účastníkov, na ktorého ochranu zákon ustanovil
pravidlo miestnej príslušnosti súdu (§ 92 CMP); manželka sa z miesta posledného spoločného bydliska
s manželom (N., D. G. XX) presťahovala k svojej matke do obce Perín-Chym (okres Košice okolie), kde

si hľadá prácu a stará sa o spoločného syna manželov - maloletého O. Y. G.. Z vyjadrení manžela a zo
Správy z prešetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice vyplýva, že manželka a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva bývajú spolu s rodičmi matky
v jednej spoločnej domácnosti, obývajú rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starej matky maloletého
a otčima. Uvedená skutočnosť vylučuje, aby manželka čelila nadmerným prekážkam spojeným s jej

dostavením sa na pojednávanie vo veci rozvodu a ÚPP na Mestský súd Bratislava II. Nenáležitý je tak
argument, že by mohol vzniknúť problém pri zabezpečení starostlivosti o maloletého v jej neprítomnosti,
resp., že by bolo problematické presúvať sa na súdne pojednávanie verejnou dopravou do Bratislavy.
Pokiaľ odporkyňa akcentovala vzniknuté náklady obojsmernej cesty z jej bydliska do sídla Mestského
súdu Bratislava II v celkovej výške 45,60 eura, najvyšší súd dáva za pravdu navrhovateľovi, že ak by

mali cestovať do Košíc manžel, jeho právna zástupkyňa z Bratislavy a právny zástupca manželky so
sídlomvBratislave,časovánáročnosťnaichstranejeoveľaznačnejšímproblémom,pretosacestovanie
do Košíc z hľadiska procesnej ekonomiky vedenia konania nejaví ani úspornejšie, účelnejšie, ale ani
výhodnejšie. Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností či vynaložením vyšších výdavkov
za účelom dostavenia sa na súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom

na prikázanie veci inému súdu (sp. zn. 3Ndc/1/2011).

12. Summasummarumdôvodyuvádzanémanželkounevykazujúcharaktertakejvýnimočnosti,abybolo
možné návrhu manželky vyhovieť. Akceptáciou jej návrhu bez existencie okolností výnimočnej povahy,
by došlo k porušeniu ústavne zaručených zásad, podľa ktorých nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi a príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

13. Po komplexnom vyhodnotení uvedených skutočností, pomeru účastníkov na oboch procesných
stranách, prihliadnuc na individuálny charakter konania, sledujúc ochranu najlepšieho záujmu
maloletého O. Y., možno konštatovať, že navrhované prikázanie veci inému súdu nie je v záujme

zabezpečenia hospodárnosti konania a jeho zrýchlenia. Okolnosťou svedčiacou v neprospech návrhu
manželky bol aj kategorický nesúhlas manžela s navrhovanou delegáciou.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky na uvedenom základe dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP a preto návrhu

nevyhovel.

15. Záverom a pre úplnosť k procesným podmienkam rozvodu hodno zdôrazniť, že ak už na súde
prebieha konanie o rozvod manželstva začaté na návrh jedného z manželov, začatie tohto konania bráni
tomu, aby o tej istej veci, t. j. o rozvode tých istých manželov, prebiehalo na súde aj iné konanie začaté

na návrh druhého manžela. V takom prípade ide o prekážku litispendencie, ktorú musí súd odstrániť z
úradnej povinnosti zastavením neskôr podaného návrhu (pozri aj Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR
z 30. mája 1966, sp. zn. Pls 4/66, č. IV/1966 zb. rozh.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.