Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207314
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122207314.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci v právnej veci žalobcu: Služby pre bývanie Sihoť s. r. o., IČO:
52 317 455, so sídlom Krátka 7648, 911 01 Trenčín, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrej Opet, s. r. o., so sídlom Hroznová 2318, 911 05 Trenčín, IČO: 53 905 831, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Jozef Zemko, advokát,
so sídlom M. Hricku 1832/30, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 723,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. februára 2024, č. k. 15Csp/51/2022-95,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o zastavení konania a vo výroku II.
o priznaní nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pred začatím pojednávania zastavil konanie o zaplatenie
dlhu na platbách spojených s vlastníctvom a užívaním bytu, a to pre späťvzatie žaloby odôvodnené
zaplatením žalovanej sumy. Výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, pretože žalovaný zaplatením žalovanej sumy po začatí konania zavinili späťvzatie žaloby a

zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP).

2.Protiuzneseniusúduprvejinštancie,atodovýrokuI.ozastaveníkonaniaavýrokuII.onárokužalobcu
na náhradu trov konania podal odvolanie žalovaný, ktorý s napadnutým rozhodnutím nesúhlasili, žiadal
ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal samotné zastavenie konania, pretože súd prvej inštancie
ho nevyzval, či so späťvzatím žaloby súhlasí alebo nie, ako to vyžaduje ust. § 146 ods. 1 CSP. Mal

zato, že k späťvzatiu žaloby došlo až po prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.08.2023. Súhlas
so späťvzatím by nebol udelil.
3. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, žalovaný namietal záver o zaplatení dlhu po podaní žaloby.
Podľažalobcunemalobyťzrejmé,zčohožalovanýdlhpozostával.Tiežpoukázalnato,žepokiaľžalobca
započítalplatbunanajstaršídlh,tedanadlh,ktorýmalbyťpredmetomžaloby,moholtakétojednostranné
započítanie pohľadávky urobiť predsa už pred podaním žaloby. Tiež bolo podľa žalovaného potrebné

vôbec skúmať, či sa jednalo o pohľadávky spôsobilé na započítanie, pretože prichádza do úvahy ich
premlčanie. Za danej situácie bolo naopak namieste rozhodnúť o trovách konania, že ich náhrada by
bola priznaná žalovanému a žalobcu bolo potrebné považovať za toho, kto zavinil zastavenie konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný
už niekoľko rokov neplatí platby za byt pravidelne, a preto jeho platby žalobca v súlade so zmluvou

o výkone správy započítava vždy na najstarší splatný dlh. V danom prípade tak žalovaný dlh v čase
podania žaloby reálne existoval a k jeho splneniu došlo až po jej podaní. Čo sa týka nedostatkusúhlasu žalovaného so späťvzatím, tento žalobca nepovažoval za potrebný, pretože na pojednávaní,
ktoré bolo dňa 15.08.2023 nedošlo k jeho otvoreniu, ale na návrh strán bolo konanie hneď prerušené.
Toto pojednávanie preto nenapĺňalo znaky prvého pojednávania vo veci, ako vyplývajú z rozhodnutia

R 14/1976.

5. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nie je zrejmé, s akými neuhradenými platbami
mal žalobca vykonať zápočet a považoval za potrebné zaoberať sa premlčaním uplatneného práva.

6.Žalobcavreakciinatouviedol,žežalovanýdňa29.10.2024uhradilcelýsvojnedoplatok,ktorýžalobca
voči nemu evidoval na platbách spojených s vlastníctvom a užívaním bytu.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu.

8. Zo žaloby vyplýva, že žalobca ako správca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie dlhu na
platbách spojených s vlastníctvom a užívaním bytu. Žaloba bola zobratá späť a späťvzatie žaloby
žalobca odôvodnil zaplatením žalovanej sumy po podaní žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej

inštancie súhlas so späťvzatím žaloby od žalovaného nežiadal.

9. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Z citovaného ustanovenia § 146 CSP vyplýva, že na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby
sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa
§ 168 alebo pojednávanie. Nie je dôvodná námietka žalovaného, že jeho súhlas so späťvzatím bol
potrebný, pretože vo veci už začalo pojednávanie, pretože za prvé pojednávanie vo veci sa považuje

také pojednávanie, na ktorom došlo aspoň k prednesu strán sporu, ako na to správne poukazuje žalobca
s odkazom na stále aktuálne rozhodnutie R 14/1976. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.08.2023
pritom vyplýva, že na tomto pojednávaní nedošlo k prednesom strán sporu, teda k prednesu žaloby
a vyjadrenia k nej, ale strany sporu hneď na začiatku pojednávania zhodne požiadali o prerušenie
konania za účelom uzavretia mimosúdnej dohody. Z uvedeného vyplýva, že súhlas žalovaného so

späťvzatím žaloby nebol za danej situácie potrebný a súd prvej inštancie nepochybil, keď konanie pre
späťvzatie žaloby zastavil aj bez vyjadrenia žalovaného.

11. Rovnako súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. V zmysle citovaného ustanovenia má v prípade späťvzatia žaloby povinnosť nahradiť trovy konania
žalobca, pretože späťvzatím procesne zaviní zastavenie konania. Iba v prípade, ak by vzal žalobu

späť preto, že zo strany žalovaného došlo k správaniu, ktoré má pre žalobcu obdobné následky ako
vyhovenie jeho žalobe, je možné konštatovať zavinenie zastavenia konania žalovaným. Takáto situácia
prichádza do úvahy typicky v prípade, keď žalovaný v priebehu konania uhradí žalované plnenie,
teda vo všeobecnosti vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci samej dobrovoľne splní žalovanú povinnosť.
Vposudzovanomprípade,právektakémutosprávaniudošlo,ažalovanásumabolazaplatenápopodaní

žaloby.

14. V tomto smere neobstojí námietka žalovaného o nedostatkoch započítania, pretože započítanie
platby na najstarší dlh nie je započítaním pohľadávky, s ktorým žalovaný započítanie platby zamieňal.
Pokiaľ totiž žalovaný uhradil žalobcovi len časť celkovej sumy, ktorú mu dlžil, musel žalobca túto platbu

priradiť ku konkrétnemu dlhu žalovaného. Pokiaľ tak urobil v súlade so zmluvou o výkone správy, ktorú
žalovaný nerozporuje, a platbu priradil k najstaršiemu dlhu žalovaného, ktorý bol súčasne predmetom
konania, došlo týmto spôsobom k úhrade žalovaného dlhu. Toto započítanie platby nemohol žalobca
urobiť pred začatím konania ako sa domnieva žalovaný, pretože platbu, ktorú žalobca započítal urobilžalovaný až po začatí konania. Žalovaným namietaná otázka, či jeho platbou došlo k úhrade práve toho
dlhu, ktorý bol predmetom konania sa napokon stala jednoznačne vyriešenou, keď žalovaný uhradil svoj
dlh voči žalobcovi úplne, ako to tvrdí a preukazuje žalobca v odvolacom konaní. Za danej situácie je

úplne jednoznačné, že k splneniu dlhu, ktorý bol predmetom žaloby došlo až po začatí konania.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobou uplatnený dlh mohol byť premlčaný, jedná sa o otázku
opodstatnenosti samotnej žaloby, ktorá však nie je kritériom pri rozhodovaní o trovách zastaveného
konania, pretože podľa citovaného ust. § 256 ods. 1 CSP je rozhodujúce procesné zavinenie zastavenia

konania a nie vecná opodstatnenosť žaloby. Pokiaľ by mala byť pre rozhodnutie o trovách zastaveného
konania rozhodujúca vecná opodstatnenosť žaloby, teda existencia, či neexistencia žalovaného práva,
súd by sa prakticky nevyhol prejednaniu veci ani pri späťzvatí žaloby, pretože by otázku jej dôvodnosti
musel vyriešiť pre potreby rozhodnutia o trovách konania. Takýto postup by však vysoko procesne
neekonomický, a preto citované ustanovenie § 256 CSP viaže danosť nároku na náhradu trov konania
zastaveného pre späťvzatie výlučne na procesné zavinenie zastavenia konania.

16. Pretože vecná opodstatnenosť žaloby nie je rozhodujúca a v posudzovanom prípade došlo zo strany
žalovanéhokzaplateniužalovanejsumy,tedaktakémukonaniu,ktorésvojimidôsledkamimaloobdobné
následky ako vyhovenie žalobe, bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania, a je preto povinný nahradiť trovy konania žalobcovi. Uvedené závery zodpovedajú

aj ustálenej judikatúre (napr. R 49/1993).
17. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne
správne.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 a 2 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).