Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011699
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľubomíra Podmaníková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124011699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej

a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek
2 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/
Trestnéhozákona,§139odsek1písmenoc/Trestnéhozákonaaspoukazomna§123odsek3písmeno
i/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 04.03.2025,
sp. zn. 38Tk/1/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý

rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému
A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C.,

trvale bytom X. XXXX XXX/XX, C.,
t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody C.,

u k l a d á

Podľa § 201 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“)
s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/
Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa §

38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 11
(jedenásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 04.03.2025, sp. zn. 38Tk/1/2024
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) vinným z obzvlášť

závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ ,
odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona,
§ 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že:„v období od mesiaca D. XXXX do dňa XX. XX. XXXX v priestoroch bytu č. X, nachádzajúci sa na 1.
E., na adrese C., E. XXX/X, opakovane obchytkával na rôznych častiach tela, no najmä na prsiach,
v rozkroku a tvári svoju neter maloletú F.. A. a to tak, že ju hladil buď cez šaty alebo priamo na holé telo,

pričom ju bozkával, rozprával jej, že o tom nemá nikomu povedať, lebo by mohol mať z toho zle, strkal
jej do vagíny prsty, bozkával ju v rozkroku, vzal ruku maloletej, ktorú položil na svoj penis a
následne pohyboval rukou poškodenej po svojom penise, pričom maloletá F.. A. reagovala
na tieto situácie tým spôsobom, že stuhla, nevedela reagovať, niekedy ho odtláčala, hovorila, že nie,
načo ju niekedy pustil a niekedy ju po pustení pritiahol k sebe späť a pokračoval, hoc vedel,

že nedovŕšila 15. rok veku, čo spôsobilo u maloletej F.. A. vznik posttraumatickej stresovej poruchy -
chronickej formy, ktorá obmedzovala a doposiaľ obmedzuje poškodenú v obvyklom
spôsobe života tak, že spôsobila u poškodenej v prežívaní známky posttraumatického stresu, efektívnu
labilitu, depresívnu náladu, neurovegetatívne ťažkosti ako bolesti hlavy, poruchy spánku, desivé sny
spojené s obvineným, ďalej je narušená normálna sociálna interakcia poškodenej, vyhýba sa sociálnym
kontaktom, uťahuje sa do ústrania, neverí si, má veľmi fragilnú až sebapotierajúcu predstavu o sebe,

obáva sa mužských kontaktov, bude sa do budúcna brániť zblíženiu v emočnej aj sexuálnej rovine,
prežíva úzkosť a depresiu, opakovane si vybavuje traumatizáciu, vysoká miera intrapsychickej tenzie s
nespracovanoutraumatizáciouumaloletejviedla kemočnýmporuchámsosebapoškodzovaním
a samovražednými myšlienkami - úvahami, pričom posttraumatická stresová porucha sa iniciovala v
roku XXXX a trvala aj v čase psychiatrického vyšetrenia dňa XX. XX. XXXX a bude sa vyžadovať

dlhodobá, niekoľkoročná psychoterapia s predpokladom vyliečenia po rokoch alebo vôbec nie a to v
závislosti od reaktivity poškodenej na psychoterapiu a farmakoterapiu.“

Zatomubolpodľa§201odsek3Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024,zazistenýchpoľahčujúcich
okolností podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek
5 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, na výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 60 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona bol uložený aj trest prepadnutia veci - mobilný telefón značky G. H. čiernej farby,
typ: XXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX (IMEI F.) IMEI2 : XXXXXXXXXXXXXXX, PIN: XXXX.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona bolo
uložené obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v dôvodoch odvolania poukazoval na to, že vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu je trest neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti možno
uložiť aj trest kratšieho trvania. Súd aplikoval ustanovenie § 39 odsek 5 Trestného zákona a dolnú
hranicu trestnej sadzby znížil o jednu tretinu, t.j. ukladal trest v rozmedzí 8 rokov až 15 rokov. Súd
uložil trest vo výmere 11 rokov a odôvodnil uloženie trestu výlučne okolnosťami, ktoré podmieňovali

použitie vyššej trestnej sadzby pri kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 201 odsek 2 písmeno b/
a odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona
a poukazom na § 123 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona. Ak sú kvalifikačné znaky na chránenej
osobeaspôsobenieťažkejujmynazdravíokolnosťami,ktorépodmieňujúpoužitievyššejtrestnejsadzby
pri právnej kvalifikácii trestného činu možno nimi dôvodiť práve použitie tejto vyššej trestnej sadzby

kvalifikovanej skutkovej podstaty. Pokiaľ súd aplikoval mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek
5 Trestného zákona, nie je správne dôvodiť uloženie trestu okolnosťami, ktoré podmieňujú použitie
kvalifikovaných skutkových podstát trestného činu. V tomto prípade súd pričítal obžalovanému tieto
okolnosti duplicitne, ako okolnosti odôvodňujúce uloženie prísnejšieho trestu. Je presvedčený, že trest
odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby pri zachovaní aplikácie mimoriadneho

zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona by bolo možné považovať za adekvátny, spravodlivý
a primeraný, vzhľadom na všetky okolnosti a tento trest by bol spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti
a vytvoriť obžalovanému podmienky na prevýchovu a zároveň by naplnil požiadavku morálneho
odsúdenia spoločnosťou. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra
zo dňa 04.03.2025 a sám vo veci rozhodol.

Zástupkyňa krajského prokurátora sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyjadrila, že rozsudok
považuje za zákonný a odôvodnený, čo sa týka trestu odňatia slobody a vzhľadom na osobu páchateľa
a na následky spôsobené trestným činom, primeraný. Čo sa týka trestu prepadnutia veci – telefónu, tentonemal byť uložený, pretože telefón bol prevzatý do iného trestného konania, ktorá skutočnosť vyplýva
už zo samotnej obžaloby. Navrhla zrušiť výrok o treste a rozhodnúť tak, že odvolací súd uloží rovnaký
trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením do stredného stupňa stráženia, avšak neuloží

trest prepadnutia veci.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomných
dôvodov odvolania a nad rámec uviedol, že obžalovaný nespôsobil následok trestného činu úmyselne,
ale tento vznikol nedbanlivostne a táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri ukladaní trestu. Navrhol

zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody kratšieho trvania.

Obžalovaný oľutoval spáchanie trestnej činnosti a v konečnom návrhu sa pridržiaval vyjadrenia svojho
obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd
preskúmal výrok o treste, ktorý bol odvolaním obžalovaného napadnutý.

Po vyššie uvedenom rozsahu do úvahy prichádzajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 7

Trestného poriadku za splnenia všetkých zákonných podmienok na jeho prijatie a zákonným spôsobom
vykonal všetky dôkazy vo vzťahu k druhu a výmere trestu ako i ochrannému opatreniu, ktorých
uloženie obžalovanému podľa všetkých hľadísk uvedených v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona
prichádzalo do úvahy.

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
nepochybil, keď u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j/, písmeno l/,
písmeno n/ Trestného zákona a nezistil priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a následne
postupovalpodľa§38odsek2Trestnéhozákonaaaplikoval§39odsek5Trestnéhozákona. Zároveňsa
vysporiadal s otázkou nemožnosti aplikovať v danom prípade § 39 odsek 1 Trestného zákona. V tomto

smere bol postup súdu prvého stupňa súladný so zákonom, zároveň aj jeho právne úvahy ohľadne
daného postupu sú jasné, zrozumiteľné a dostatočne zdôvodnené. Odvolací súd v tejto časti postupu
súdu prvého stupňa nemá čo vytknúť ani doplniť, preto v tejto časti odkazuje na príslušné právne úvahy
súdu prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd uvádza, že tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací
súd znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, urobil tak len o jeden
rok práve s ohľadom na spôsob spáchania činu, dlhodobosť konania obžalovaného, ako aj na následok
(spôsobená ťažká ujma na zdraví) a v neposlednom rade na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom (v danom prípade ide o dieťa, na ktorom bol spáchaný obzvlášť závažný

zločin proti ľudskej dôstojnosti, pričom je obzvlášť zraniteľnou osobou podľa osobitného zákona, u
ktorého súd musí prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, pričom sa zohľadňuje okrem iného, bezpečie
dieťaťa, ochrana jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou),
preto nemožno hovoriť o žiadnom dvojitom pričítaní vzhľadom na kvalifikáciu trestného činu, ale

o riadnom zákonnom postupe plne v súlade s § 34 odsek 4 Trestného zákona pri ukladaní trestu. Pokiaľ
ide o následok konania obžalovaného a jeho argument o tom, že tento vznikol nedbanlivostne, odvolací
súd uvádza, že toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože poškodená mala v čase
začatia páchania skutku vek 12 rokov, čo obžalovaný vedel, pretože s ňou žil v spoločnej domácnosti,
a preto vzhľadom na jej nízky vek, dlhodobosť konania obžalovaného ako aj to, že vedel, v akom

rodinnom prostredí poškodená vyrastala (bez matky a otca), tento musel byť s možným následkom
na zdraví poškodenej uzrozumený a obžalovaný tak zásadným spôsobom zasiahol do jej ľudskej
dôstojnosti (podľa znalca ani nemusí prísť k vyliečeniu), že v žiadnom prípade nemožno uložený trest
vo výmere 11 rokov považovať za neprimerane prísny. Odvolací súd zaradil obžalovaného do ústavu sostredným stupňom stráženia, pretože tento ešte doposiaľ nebol vo výkone trestu, a preto mal za to, že
jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci – mobilného telefónu, odvolací súd tento trest obžalovanému neuložil,
pretožezpodanejobžalobyzodňa21.11.2024vyplýva,žetentobolprevzatýdoinejtrestnejvecivedenej
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v C., odbore kriminálnej polície ČVS: I./X-XXX-XX-XXXX.

Ochranné opatrenie – ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, tak ako ho uložil súd I.

stupňa, zostáva nezmenené, pretože výrok o ňom nebol odvolateľom napadnutý.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu.

Toto rozhodnutie bol prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.