Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207709
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125207709.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci navrhovateľky: V. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát
so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, proti odporcovi: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/
XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Martina Stankovičová, advokátka so sídlom Na rúrkach 3,

080 01 Prešov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č.k. 8C/37/2025-13 zo dňa 24. septembra 2025 v spojení s opravným uznesením č.k.
8C/37/2025-20 zo dňa 26. septembra 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II. a IV..

II. Odporca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľke sa ich náhrada

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd n a r i a ď u j e žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X, na X. poschodí vo vchode č.
XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa v P. na ulici X., stojaceho na parcele
KN-C č. XXXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie P., vrátane príslušenstva.

II. Súd u k l a d á žalobkyni podať na súde žalobu proti žalovanému o úplné vylúčenie žalovaného
z užívania bytu č. X., na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX,
nachádzajúceho sa v P. na ulici X., stojaceho na parcele KN-C č. XXXXX, zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX katastrálne územie P., a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým sa nariadilo
neodkladné opatrenie.

III. P o u č u j e žalovaného o tom, že môže proti žalobkyni podať žalobu o ochranu osobnosti, resp. o
náhradu škody, či nemajetkovej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie opravným uznesením rozhodol tak, že:
„O p r a v u j e uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 24.09.2025, č.k. 8C/37/2025-13, v
časti poučenia o vykonateľnosti rozhodnutia tak, že tento má správne znieť: „Uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia v prvom výroku je vykonateľné jeho vyhotovením /§ 332 ods. 2 CSP/.““

3. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 324 odsek 1, § 325 odseky 1, 2 písm. e), § 326 odseky

1, 2, § 328 odsek 1, 2, § 329 odsek 1, § 336 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).4. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom ňou uvádzané skutočnosti súd prvej inštancie považoval

za osvedčené s poukazom na vykázanie odporcu zo spoločného obydlia a lekársku správu. Násilné
správanie zo strany odporcu spočívajúce v fyzickom násilí, nepochybne dostatočne osvedčuje
dosiahnutie takého stupňa intenzity, ktorý objektívne znamená neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia.
Súd prvej inštancie mal tiež za to, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenie navrhovateľky, že má vážne
obavy o život a zdravie aj vzhľadom na liečbu odporcu zo závislosti na návykových látkach. Vzhľadom

na zrejmú prioritu ochrany telesnej a duševnej integrity (života a zdravia) navrhovateľky pred ochranou
práva na obydlie odporcu je tak v danom prípade nepochybne daný dôvod na vydanie neodkladného
opatrenia o zákaze vstupu do obydlia. Súd prvej inštancie zároveň uložil navrhovateľke povinnosť podať
v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, nakoľko z povahy nariadeného
neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter. V prípade, ak žaloba nebude podaná v
uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 odsek 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení

vo výroku I. zruší.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal, aby Krajský súd v
Prešove napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. Odporca má za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza

z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov, nesprávneho
právneho posúdenia. Žalovaný má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a zároveň v tomto konaní boli prípustné prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel bez

toho, aby mal odporca možnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
XX.XX.XXXX, nakoľko súd nezaslal návrh s prílohami na vyjadrenie. Je pravdou, že odporca sa dňa
XX.XX.XXXX nachádzal v byte na ul. X. XX, P., ktorý patrí do BSM a je tiež pravdou, že odporca sa
navrhovateľky dotkol a posunul ju nabok tak, že ju chytil nad lakte. Avšak uvedené vykonal po tom,
čo mu navrhovateľka o tvár rozmliaždila prezretý mäkký banán a v snahe zabrániť navrhovateľke v

jej ďalšom konaní voči odporcovi. Navrhovateľka túto situáciu vykonštruovala, keď sa vzápätí hodila
sama na zem (bez dotyku odporcu). Svedkom tejto situácie bola dcéra W. X., nar. XX.XX.XXXX a
syn Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom P., X. XX. Následne až do príchodu policajtov sedeli spolu
navrhovateľka s odporcom v obývačke svojho bytu, čakajúc na ich príchod. Po tom, čo sa dostavila
hliadka, o skutočnostiach vypovedala dcéra W. X., avšak jej výpoveď nebola vzatá do úvahy. Z dcérinho

konania bolo zrejmé, že sa otca - odporcu nebojí, správala sa k nemu prirodzene, pričom tieto fakty
policajti absolútne nehodnotili. Rovnako aj navrhovateľka sa odporcu nebála, nezamkla sa v izbe, ani
neodišla z bytu, zostala sedieť na jednom gauči vedľa neho spolu s deťmi, keď čakala na príchod
policajtov. Dcéra W. vypovedala o skutkových okolnostiach prípadu popísaných vyššie a jej výpoveď
je v rozpore s tým, čo uviedla navrhovateľka. Naviac dcéra W. potvrdzuje, že matka nenosí golier a

elastickú bandáž na zápästie a tieto zdravotnícke pomôcky si nasadzuje výlučne len na verejnosti.
O uvedenej situácii podala vyjadrenie, ktoré odporca k podanému odvolaniu pripojil. Lekárska správa
bola vystavená na oddelení (kolegom navrhovateľky), na ktorom bola navrhovateľka toho času riadne
zamestnaná a preto je tu dôvodná pochybnosť o jej objektívnosti a vierohodnosti. Proti Potvrdeniu o
vykázaní zo spoločného obydlia odporcu zo dňa XX.XX.XXXX podal odporca sťažnosť, ktorú priložil

súduakodôkaz.Vpodanejsťažnostiopisujeskutočnostitak,akosastaliatiežskutočnosti,ktorépolicajti
nevyhodnotili resp. vyhodnotili nesprávne. Súd sa teda uspokojil výlučne s tvrdením navrhovateľky, ktorá
momentálne prechováva voči odporcovi nenávisť a robí mu prieky najmä z dôvodu, že maloleté deti
inklinujú skôr k otcovi (odporcovi) než ku navrhovateľke. Zároveň odporca nesúhlasí s vyhodnotením
obavy o život a zdravie navrhovateľky vzhľadom na dôkazy ňou predložené. Odporca vyhlasuje, že nikdy

navrhovateľku nenapadol fyzicky a neexistuje o tom ani žiaden záznam. Ani skutočnosť, že „žalovaný v
minulosti požíval návykové látky a z ich závislosti sa doteraz lieči a ona s určitosťou nevie, či žalovaný
nemôže opätovne podľahnúť svojej niekdajšej závislosti“ nie je dôvodom na obavu z hroziacej ujmy.

6. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal uznesenie v
napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení§ 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa odseku 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

10. Podľa ustanovenia § 326 odseky 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ustanovenia § 328 odsek 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

12. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa odseku 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

13. Podľa ustanovenia § 336 odsek 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

14. Odporca v podanom odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie, spočívajúceho vo vyhovení
návrhu bez toho, aby mal odporca možnosť vyjadriť sa k návrhu. K uvedenej námietke odvolací súd

uvádza, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú
od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu
neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva,
spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver
o potrebe a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo

zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu
a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť
(potreba, naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).

15. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za

splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 odsek 2
C.s.p. a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v

zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania
v zmysle § 185 a nasl. C.s.p.. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre
zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatreniaalebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 C.s.p.) (k tomu pozri tiež Števček M., Ficová S., Baricová J.,
Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2022, s. 1231 - 1246).

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto

na navrhovateľke, aby osvedčila, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia
bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné
podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

17. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľka a
odporca sú bývalí manželia, po rozvode ktorých ešte nedošlo k vysporiadaniu BSM, do ktorého spadá aj
byt nachádzajúci sa na ul. X. XX v P.. Obaja v uvedenom byte bývajú a to spolu s ich mal. deťmi (W., nar.
XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX). Z obsahu návrhu ďalej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX mal odporca

vo večerných hodinách po predchádzajúcej verbálnej hádke fyzicky napadnúť navrhovateľku, čím jej
mal spôsobiť viaceré zranenia. Navrhovateľka po uvedenom incidente privolala hliadku polície, pričom
konajúca hliadka pristúpila k vykázaniu odporcu zo spoločného obydlia podľa ustanovenia § 27a odsek
1 zákona č. 171/1993 Z.z. na dobu 14 dní (č.l. 6 súdneho spisu). Z lekárskej správy vyhotovenej dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky spočíval v obmedzení hybnosti krčnej chrbtice,

vyžarovaní bolesti do ramien a bolesti ľavého zápästia. Navrhovateľke bolo odporučené užívať krčný
golier a elastickú bandáž na zápästie (č.l. 7 súdneho spisu). Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla,
že nakoľko má uplynúť doba, na ktorú bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia, má obavy o svoje
zdravie a život. Uviedla tiež, že odporca v minulosti užíval návykové látky, pričom z ich závislosti sa lieči.
Odporca bol vojakom z povolania (po užívaní omamných látok bol zo služobného pomeru prepustený),

pričom vlastní strelnú zbraň. Uviedla, že ju aj počas manželstva psychicky deptal, ponižoval a verbálne
ubližoval nadávkami.

18. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia spôsobom predpokladaným ustanovením § 325 odsek
2 písm. e) C.s.p. je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej

z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje,
uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné
subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho
práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom.

Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy.

19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z
násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné
hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického

násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu) a pod.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
formou neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti odporcovi, aby nevstupoval

dočasne do bytu, v ktorom býva navrhovateľka (t.j. osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá
z násilia). Podozrenie z násilia navrhovateľka, okrem opísania predmetného incidentu, osvedčila
priloženou lekárskou správou (preukazujúcou fyzickú ujmu, ktorú počas incidentu utrpela) ako aj
Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia vydaným Obvodným oddelením Policajného zboru P. -
L.. K uvedenému vykázaniu pristúpila konajúca policajná hliadka v zmysle ustanovenia § 27a zákona

č. 171/1993 Z.z., tzn. na základe zistených skutočností mala zato, že u osoby odporcu bolo možné
očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľky
ako ohrozenej osoby. V čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo osvedčené, že oprávnenie policajta
podľa § 27a odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. bolo vykonané v rozpore so zákonom, pričom platíprezumpcia pravdivosti skutočností uvedených vo verejnej listine, ktorou je potvrdenie o vykázaní zo
spoločného obydlia. Odporca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, že by bolo o jeho sťažnosti proti
rozhodnutiu policajta kladne rozhodnuté.

21. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu odvolací súd zhodnotil situáciu ako dôvod
na dočasné obmedzenie odporcu vo vstupe do spoločného obydlia, v ktorom spoločne žije aj s
navrhovateľkou a ich deťmi, čím sa jej poskytuje dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo
strany odporcu. Odvolací súd má za osvedčený taký stupeň intenzity násilia zo strany odporcu voči

navrhovateľke, že nemožno požadovať, aby zotrvala s odporcom v spoločnej domácnosti. Právo na
ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie aj ako vlastnícke
(spoluvlastnícke) právo alebo i právo na obydlie toho, kto ohrozuje.

22. Záverom odvolací súd dodáva, že na účely rozhodovania o nariadení tohto neodkladného opatrenia
bola síce dôvodnosť nároku dostatočne osvedčená, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia

postačuje len osvedčenie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie, avšak v konaní vo
veci samej, ak navrhovateľka v lehote 30 dní od právoplatnosti podá žalobu vo veci samej o vylúčenie z
užívania spoločnej nehnuteľnosti bude potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dôsledne zistiť skutkový stav a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, pričom
bude potrebné vyvarovať sa toho, aby došlo k zneužitiu inštitútu vylúčenia z užívania obydlia. Ďalšie

skutočnosti uvádzané odporcom v podanom odvolaní budú práve predmetom konania vo veci samej.
Nie je vylúčené, že na základe vykonaného dokazovania vo veci samej dospeje súd k odlišnému záveru,
ako je vyjadrený v tomto uznesení. Ak navrhovateľka najneskôr v posledný deň lehoty žalobu nepodá,
súd neodkladné opatrenie ex offo zruší v dôsledku jej márneho uplynutia.

23. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne
podľa ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu zodpovedá aj správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, no v priebehu odvolacieho
konania jej žiadne preukázateľne trovy nevznikli a odporca ako procesne neúspešnej strane nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).