Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivan Kubínyi

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208369
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125208369.1

Uznesenie

Krajský súd Trenčíne v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Podoba Legal s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny 3, IČO: 55
839 592, proti žalovanej: A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX, F. G., o návrhu na nariadene neodkladného/zabezpečovacieho
opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 15C/55/2025-61 zo dňa 12.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.zriadilkspoluvlastníckemupodielužalovanejo

veľkosti1/2nanehnuteľnosti-stavbe-rodinnomdomesúp.č.XXXpostavenomnapozemkureg.Cparc.
č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2 zapísanej na LV č. XXX pre okres F., obec F.
G., k. ú. A. G. záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa proti
žalovanejakodlžníčkezaúčelomzabezpečeniapohľadávkyžalobcunaistineapríslušenstve zozmluvy
o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dňa 08.03.2024 a zo
zmluvyopôžičkeuzatvorenejmedzižalobcomakoveriteľomažalovanouakodlžníčkoudňa08.03.2024,

a to až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy 51.000 eur s príslušenstvom a zmluvnou
pokutou, aktuálne vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23Up/529/2025. Výrokom
II. súd vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Výrokom III. súd zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca dňa 18.07.2025 podal na
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa

nakladania - scudzenia a zaťaženia, s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. A. G., a to až
do rozhodnutia vo veci samej v spojení s konaním 23Up/529/2025. Eventuálne žalobca žiadal, aby súd
nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo na stavbu - rodinný dom súp. č. XXX
postavený na pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 240 m2 zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. A. G., ktorá
je zapísaná na LV č. XXX, a to až do rozhodnutia vo veci samej v spojení s konaním 23Up/529/2025.
Žalobcanávrhodôvodniltým,žestranysúdlhoročníznámisnadštandardnýmivzťahmi,pričomžalovaná

je aj dlhoročnou zamestnankyňou žalobcu v jeho obchodnej spoločnosti. Žalobca poskytol žalovanej
finančnú pomoc v ťažkej životnej situácii a majetkovú podporu v období, keď prechádzala zlou situáciou
spôsobenou jej vzťahom s bývalým manželom. Finančnú pomoc žalovanej poskytol formou peňažnej
pôžičky na základe dvoch právnych úkonov, zmlúv o pôžičke, spolu vo výške 62.000 eur, ktoré mala
žalovaná vrátiť do 31.05.2024. Napriek sľubu žalovanej sa tak nestalo. Pohľadávka je vo výške 51.000
eur bez príslušenstva. Napriek tomu, že žalovaná sa zaviazala k účelovej pôžičke na jej osobnú a

momentálnu potrebu, podľa jej slov peniaze poslala bývalému manželovi. Žalobca nemal inú možnosť
ako si právo uplatniť na súde, pričom Okresný súd v Banskej Bystrici vydal platobný rozkaz sp. zn.23Up/529/2025 zo dňa 14.07.2025. V návrhu ďalej uviedol, že žalovaná už skôr vykonala aktívne
úkony a zbavila sa časti svojho majetku prevodmi bez primeraných protiplnení - darovaním. Konanie
Z 3108/2025 zo dňa 15.07.2025 na LV č. XXX pre k. ú. A. G. je ku dňu 16.07.2025 na pracovisku

Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor v stave vklad/zápis povolený. V konaní na Okresnom súde
Trenčín sp. zn. 17C/69/2024 sa práve žalovaná snažila vyporiadať BSM, pričom možno dedukovať, že
práve prebieha zápis podielového spoluvlastníctva. Predmetné nehnuteľnosti boli predmetom prevodu
na základe konania príslušného katastrálneho odboru v Trenčíne - plomba vyznačená na základe B. -
XXXX/XXXX (darovacia zmluva). Podľa zistení žalobcu žalovaná darovala nehnuteľnosti tretej osobe,

teda aktívne sa pokúsila zbaviť majetku. Nakoľko však ubehli 3 roky od právoplatnosti rozvodu žalovanej
a príslušný kataster rozhodol
s najvyššou pravdepodobnosťou o rozdelení BSM, teraz sa jej to podarí, keďže ide o podielové
spoluvlastníctvo. Zistil, že žalovaná vlastní podiel na nehnuteľnosti v obci H.. Po lustrácii však zistil, že
žalovaná sa zbavuje aj tejto nehnuteľnosti, a to formou darovania v konaní
B. - XXXX/XXXX, ktoré už bolo zavkladované. On sa už v minulosti domáhal uvedeného návrhu, avšak

neúspešne práve z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti boli v BSM. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 343, § 344,
§ 324 ods. 1, 3 CSP a uviedol, že žalobca podal na súd návrh jednak na nariadenie zabezpečovacieho
opatreniaatiežnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Súdsapretozaoberaldôvodnosťouoboch
týchto opatrení. Konkurenciu neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho

opatrenia rieši Civilný sporový poriadok v ust. § 324 ods. 3 CSP tak, že vo vzťahu oboch týchto
opatrení je prioritným zabezpečovacie opatrenie. Podľa uvedeného ustanovenia neodkladné opatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, ktorá mu
bude v budúcnosti právoplatne priznaná, teda ju bude môcť veriteľ vymáhať na základe budúceho

exekučného titulu. Zabezpečovacie opatrenie slúži iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa
v prípadoch, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou z titulu dvoch zmlúv o pôžičke uzatvorených dňa 08.03.2024, na základe
ktorýchžalobcovivzniklapohľadávkatitulomvráteniapôžičkyvcelkovejsume62.000eursosplatnosťou
do 31.05.2024, z ktorej ostalo dlžné na istine 51.000 eur, čo žalovaná v konaní sp. zn. 15C/78/2024

sama uvádzala. Žalobca si nárok na zaplatenie tejto pohľadávky už uplatnil na súde, keď bol proti
žalovanej vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
23Up/529/2025 dňa 14.07.2025, ktoré konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. Existenciu peňažnej
pohľadávky žalobcu ako veriteľa proti žalovanej ako dlžníčke mal súd dostatočne osvedčenú. Z LV č.
XXX pre k. ú. A. G., ako aj z pripojeného rozsudku o rozvode manželstva a uznesenia o zastavení

konania o vyporiadanie BSM mal súd osvedčené vlastnícke právo žalovanej o veľkosti podielu 1/2 k
týmto nehnuteľnostiam, medzi nimi aj k rodinnému domu súp. č. XXX, vo vzťahu ku ktorému sa viaže
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na LV sú síce nehnuteľnosti stále evidované
ako predmet BSM žalovanej a jej bývalého manžela, avšak súd mal zistené, že k zániku ich BSM došlo
dňa 06.06.2022 a k jeho vyporiadaniu súdom nedošlo, a teda nastala domnienka predpokladaná v ust.

§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rodinný dom súp. I. XXX je tak
v dôsledku uplynutia času a nevyporiadania BSM v podielovom spoluvlastníctve s tým, že podiely
na ňom sú pre každého z bývalých manželov o veľkosti 1. Aktuálne teda žalovaná vlastní podiel o
veľkosti 1 na dome súpisné číslo XXX, vo vzťahu ku ktorému súd nariadil zabezpečovacie opatrenie.
Súd bol toho názoru, že žalobca osvedčil aj obavu z toho, že by exekúcia pohľadávky žalobcu proti

žalovanej mohla byť ohrozená. Konštatoval tak s poukazom na skoršie správanie žalovanej, ktorá po
splatnosti svojho dlhu, napriek tomu, že tento dlh žalobcovi neuhradila, už skôr bezodplatne nakladala s
nehnuteľnosťami vo svojom vlastníctve, keď bezodplatne (darovaním) previedla spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach v k. ú. H. na A. J. (vklad povolený 30.10.2024) a takisto nehnuteľnosti evidované
na LV č. XXX v k. ú. A. G. boli predmetom darovania v prospech tretej osoby (A. K.) a viedlo sa aj

vkladové konanie pod B. - XXXX/XXXX, k povoleniu tohto vkladu však napokon nedošlo. Vzhľadom na
uvedené súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu dlžnej peňažnej pohľadávky a rovnako
osvedčildôvodnosťobavy,žeprípadnábudúcaexekúciajehopohľadávkyjeohrozená.Samotnýdlhsíce
nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak skutočnosťami,
ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť zmarená, je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého

dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie,
ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Uvedenú požiadavku mal
súd za splnenú, nakoľko žalovaná preukázateľne v minulosti už nakladala s nehnuteľnosťami vo
svojom vlastníctve bez očakávania protihodnoty za ne, a to v čase po splatnosti pohľadávky vočižalobcovi, vedomá si svojej povinnosti plniť. Nie je preto možné vylúčiť, že sa takéto jej konanie
bude opakovať. Existuje preto objektívne dôvodná obava, že žalovaná ako dlžníčka žalobcu bude
opäť scudzovať podiel na nehnuteľnosti, ktoré konanie reálne môže spôsobiť sťaženie budúceho

uspokojenia pohľadávky žalobcu v exekúcii, keďže uvedenými úkonmi dlžníčke z jej vlastníctva unikajú
nehnuteľnosti, ktoré by potenciálne mohli byť postihnuté v exekúcii. Takéto úkony podľa názoru súdu
majú nepochybne nepriaznivý dopad na majetkové pomery žalovanej, preto je namieste vyhovieť návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda zriadiť v prospech žalobcu záložné právo
k podielu na dotknutom rodinnom dome vo vlastníctve žalovanej za účelom zabezpečenia pohľadávky

zo zmlúv o pôžičke zo dňa 08.03.2024. Súd mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
primerané osvedčeným okolnostiam, keď žalovanej sa napokon ani nezakazuje nakladať s podielom
na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia iba na
dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/XX v k. ú. A. G. a súd viazaný žalobným návrhom
tak nemohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj na podiel žalovanej na ostatných nehnuteľnostiach
evidovaných na tomto LV. Žalobca žiadal záložné právo zriadiť na celý rodinný dom súpisné číslo XXX,

teda nielen na podiel žalovanej, ale aj na podiel jej bývalého manžela. V tejto časti súd návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol, keďže v danej veci nebol osvedčený
vzťah medzi žalobcom - veriteľom a bývalým manželom žalovanej ako dlžníkom, ktorý by odôvodňoval
postihnutie aj spoluvlastníckeho podielu na dome patriaceho bývalému manželovi žalovanej. Ďalej súd
uviedol, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca podal už až po tom, čo podal

návrh na zaplatenie sumy 51.000 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou na upomínací súd (Okresný
súd Banská Bystrica), a teda súd už žalobcovi neukladal povinnosť podať voči žalovanej žalobu na
plnenie zo zmlúv o pôžičkách. Zabezpečovacie opatrenie súd nariadil do právoplatného skončenia sporu
o zaplatenie sumy 51.000 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, aktuálne vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23Up/529/2025. Zatiaľ nie je jasné, či tento spor bude ukončený v

rámci upomínacieho konania, alebo či sa bude spor viesť
v dôsledku návrhu na pokračovanie v konaní na mieste príslušnom súde, ale zabezpečovacie
opatrenie bude trvať až do jeho právoplatného skončenia bez ohľadu na túto skutočnosť. Súd zároveň
zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže účel sledovaný žalobcom bol
dosiahnutýzabezpečovacímopatrením,vdôsledkučohoniejepotrebnéamožnénariadiťajnavrhované

neodkladné opatrenie. Tým, že súd zriadil zabezpečovacím opatrením záložné právo k rodinnému domu
je zabezpečená prípadná exekúcia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči povinnej, a to výkonom
záložného práva. To má rovnaký faktický následok ako prípadná exekúcia na tento majetok povinnej
v exekučnom konaní. Ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, prakticky nebezpečenstvo
zmarenia exekúcie bezprostredne a reálne nehrozí, preto nie je daný dôvod na nariadenie

neodkladného opatrenia. V zmysle § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž pri prevode
alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu, a teda pokiaľ aj dôjde k
prevodu vlastníckeho práva k založenej nehnuteľnosti na tretiu osobu, toto záložné právo
pôsobí aj voči tomuto nadobúdateľovi, k zmareniu exekúcie tak nedôjde. Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Uviedol, že ohľadom návrhu na nariadene

neodkladného opatrenia, respektíve zabezpečovacieho opatrenia sa toto konanie končí vydaním tohto
uznesenia, a tak je nutné v uznesení rozhodnúť aj o trovách konania. Žalobca dosiahol ochranu
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, avšak treba vziať do úvahy, že zabezpečovacím opatrením
žiadal postihnúť celú stavbu - rodinný dom súpisné číslo XXX, hoci súd z dôvodov vyššie uvedených
zriadil záložné právo iba k 1 rodinného domu patriacej žalovanej. Úspech žalobcu tak je len polovičný,

keďže vo výroku II. súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšku zamietol.
Z tohto dôvodu je tak úspech oboch strán rovnaký a preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Približne rovnaký úspech oboch strán by musel
súd konštatovať aj vtedy, ak by vzal do úvahy, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
zamietnutý, ale na druhej strane žalobca dosiahol ochranu nariadením zabezpečovacieho opatrenia.

2. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku I., t. j. vo vyhovujúcej časti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v
uvedenom výroku zrušiť alebo nariadiť pojednávanie. Potvrdila, že so žalobcom sú dlhoroční známi, je
jej zamestnávateľom už takmer 27 rokov, vždy sa mohol na ňu spoľahnúť. Požičala si od neho peniaze,

keďže jej bývalý manžel potreboval nasporiť v L. a získať úver, keďže si vzájomne chceli vyporiadať BSM
po rozvode. Žalobca vlastne požičal peniaze jej exmanželovi, avšak zmluva o pôžičke bola pripravená
na podpis jej, keďže boliv dennom kontakte. Zmluvu pripravila notárka Mgr. Zuzana Karasová, nemala možnosť si ju prečítať,
iba podpísať. Ona spláca čo môže, ale žalobca ju v práci šikanuje a pred pacientmi ohovára. Peniaze
boli poslané na účet jej exmanžela a okrem toho, že to zobrala na seba,

jej exmanžel od nej vylákal ďalšiu veľkú sumu, a preto si brala pôžičky
v bankách. Exmanželovi dala jej a synove úspory, peniaze si požičiavala aj od svojej rodiny. Takýto
podvod vykonal jej exmanžel nielen na nej, ale aj na ďalších päťdesiatich ľuďoch a vec
vyšetruje polícia. Uviedla, že je pravdou, že previedla 1/3 svojho podielu rodinného domu v k.ú. H. na
brata A. J., keďže jej brat požičal pre exmanžela nemalú sumu peňazí a týmto mu to vrátila. Exmanžel

mal nasporiť čo najviac peňazí v L., vziať si úver
a mal jej vrátiť nasporené peniaze a aj ostatným veriteľom a v podstate ju mal vyplatiť zo spoločného
domu, ktorý bol znaleckým posudkom ohodnotený na 560.000 eur. Podľa nej je teda pohľadávka žalobcu
neprimeraná k hodnote rodinného domu. Ďalej uviedla, že podala odpor voči platobnému rozkazu, kde
namietala výšku istiny a dennú zmluvnú pokutu z nezaplatenej sumy. Dodala, že žalobca
sa domáha sumy 51.000 eur, pričom ona mu to spláca za exmanžela tak, ako je to vychádza, keďže

spláca ďalšie úvery, ktoré si zobrala, aby sa už konečne vyporiadala vo všetkom s exmanželom. Pritom
na jeho 1 vlastníctva v rodinnom dome sú exekúcie momentálne takmer vo výške 400.000 eur.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa
stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, pričom
na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:

5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného

práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 329 ods. 2 CSP, aplikovateľného v zmysle § 344 CSP na zabezpečovacie opatrenie, pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP je nielen posilnenie pozície veriteľa
peňažnej pohľadávky, ale aj zabránenie zhoršenia pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný
majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola
judikovaná. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako
aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacích opatrení patrí okrem

podaného návrhu spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, ďalej osvedčenie zabezpečovanej peňažnej pohľadávky a tiež existencia obavy z budúceho
zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je
potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a na požiadavku proporcionality.

Všetky základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ povinný
osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy
z budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci.

8. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorý aplikoval

vyššie citované zákonné ustanovenia, vyhodnotil námietky žalovanej proti uzneseniu súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku I. ako neopodstatnené.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou z titulu dvoch zmlúv o pôžičke uzatvorených dňa 08.03.2024, na základe

ktorých žalobcovi vznikla pohľadávka titulom vrátenia týchto pôžičiek v celkovej sume 62.000 eur so
splatnosťou do 31.05.2024, z ktorej ostala na istine dlžná suma 51.000 eur. Pritom žalobca si nárok na
zaplatenie tejto pohľadávky už uplatnil na súde, pričom v rámci upomínacieho konania na Okresnom
súde Banská Bystrica bol dňa 14.07.2025 v konaní pod sp. zn. 23Up/529/2025 vydaný platobný rozkaz,proti ktorému podala žalovaná odpor a vec tak nie je právoplatne skončená (aktuálne podľa zistenia
odvolacieho súdu vec pokračuje na miestne príslušnom súde, Okresnom súde Trenčín). Žalobca taktiež
osvedčil dôvodnosť obavy, že prípadná budúca exekúcia jeho pohľadávky by mohla byť ohrozená, keď

žalovaná už skôr bezodplatne nakladala s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve - podiel na nehnuteľnostiach
v k. ú. H. previedla na svojho brata A. J. a takisto nehnuteľnosti evidované na LV číslo XXX, k. ú. A.
G. boli predmetom darovania
v prospech tretej osoby, pričom sa viedlo vkladové konanie pod B. - XXXX/XXXX, avšak
k povoleniu vkladu tohto vlastníckeho práva napokon nedošlo. Žalovaná pritom tak konala

v čase po splatnosti pohľadávky voči žalobcovi, vedomá si pritom svojej povinnosti plniť a nie je teda
možné vylúčiť, že takéto konanie nebude žalovaná opakovať. Takéto konanie žalovanej by mohlo reálne
spôsobiťsťaženiebudúcehouspokojeniapohľadávkyžalobcuvexekúcii,keďžetýmitoúkonmižalovanej
by unikali z jej vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť v budúcnosti postihnuté v rámci exekúcie.

10. Ako je zrejmé z výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, zabezpečovacie opatrenie

bolo nariadené k spoluvlastníckemu podielu žalovanej o veľkosti 1 na predmetnej nehnuteľnosti, a to
rodinnomdomesúpisnéčísloXXX,postavenomnapozemkuregistraCparcelačísloXXX/XX,zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 240 m2 zapísanej na LV číslo XXX v k.ú. A. G., pričom aktuálne už na tomto
liste vlastníctva sú žalovaná a jej bývalý manžel M. D. v zmysle zákonného vyporiadania BSM podľa §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka uvádzaní ako podieloví spoluvlastníci každý v 1/2.

11. Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
sa nevyžaduje skúmanie presnej hodnoty vecí a majetkových hodnôt žalovanej, ktoré majú byť
zaťažené záložným právom. To by ani nebolo možné vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa
nevykonáva dokazovanie. Postačuje, že veci a hodnoty zaťažené záložným právom nie sú celkom

zjavne neprimerané hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaná v odvolaní uvádzala, že podľa
znaleckého posudku je hodnota predmetného rodinného domu 560.000 eur, pričom toto jej tvrdenie
vyvracia údaj uvádzaný v konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/52/2024, v uznesení zo dňa
18.10.2024 (č.l. 39), v ktorom konaní bol predložený znalecký posudok znalca Ing. Miroslava Gašparíka
zo dňa 08.02.2023, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota rodinného domu so súpisným číslom XXX

v k. ú. A. G., a to v sume
335.041 eur. Na polovicu podielu žalovanej potom pripadá hodnota cca 167.500 eur. Vzhľadom
k uvedenému je potom dôvodné konštatovať, že záložné právo zriadené výrokom I. uznesenia
k spoluvlastníckemu podielu žalovanej o veľkosti 1 na nehnuteľnosti - rodinnom dome
súp. č. XXX v k. ú. A. G., nie je zjavne neprimerané vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke žalobcu.

12. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru o vecnej správnosti uznesenia
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., preto uznesenie súdu prvej inštancie
v tejto časti podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského sudu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.