Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/314/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916217578
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7916217578.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

C. D. XXX/X, XXX XX E. F., proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700,
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 47,00 Eur od
06.06.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 4.465,40 Eur od
06.06.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 47,00 Eur od
02.04.2015 do 05.06.2019, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 4.465,40 Eur od 02.04.2015 do
05.06.2019 z a m i e t a.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 9.565,70 Eur, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia zaplatenia sumy 591,00 Eur, z titulu vecnej škody s 5,05% úrokom z omeškania od

02.04.2015 do zaplatenia z a m i e t a.

V. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca pôvodnou žalobou (konanie vedené pod sp. zn. 10C/468/2015) žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného nahradiť mu škodu, titulom bolestného vo výške 2.886,00 Eur, z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 29.335,00 Eur, vecnú škodu vo výške 1.140,00 Eur a úrokov z
omeškania ročne od 02.04.2015 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 14.667,50 Eur, zaostalú rentu v sume 2.911,62 Eur spolu s úrokom z omeškania ročne od

09.08.2015 do zaplatenia, vyplácať mesačnú rentu v sume 235,14 Eur, počnúc 01.07.2015, vždy do
15. dňa v mesiaci s ročným úrokom z omeškania z každej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného
mesiaca až do zaplatenia a náhrady trov konania. Na pojednávaní dňa 28.04.2016 zobral žalobca
sčasti svoj návrh späť, v časti bolestného o zaplatenie 2.013,00 Eur a z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 14.668,00 Eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd uznesením sp. zn.
10C/468/2015-85 zo dňa 28.04.2016 konanie zastavil v časti, z titulu bolestného v sume 2.013,00 Eur,
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v časti 14.668,00 Eur. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu

vylúčil na samostatné konanie. Rozhodol, že o trovách predmetného konania rozhodne v konečnom
rozhodnutí. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2016.2. Predmetom konania, po vylúčení nároku, bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému
zaplatenia z titulu bolestného sumu 881,00 Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
14.667,00 Eur, vecnú škodu vo výške 1.140,00 Eur s 5,00% ročným úrokom z omeškania od 02.04.2015

do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 14.667,50 Eur, zaostalú rentu
v sume 2.911,62 Eur s 5,00% ročným úrokom z omeškania od 09.08.2015 do zaplatenia, vyplácať
mesačnú rentu v sume 235,14 Eur, počnúc 01.07.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci s 5,05% ročným
úrokom z omeškania z každej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia a
náhrady trov konania.

3. Po vykonaní znaleckého dokazovania znaleckým posudkom, žalobca písomným podaním zo dňa
26.06.2019 zobral žalobu sčasti späť. Znalec bolestné ohodnotil na 125 bodov x 16,48 Eur, t.j. výška
škody je 2.060,00 Eur. Na základe znaleckého posudku, právo na náhradu škody z titulu bolestného je
vo výške 47,00 Eur (2.060,00 plnenie 2.013,00 Eur) s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 02.04.2015
do zaplatenia. Titulom bolestného bola žaloba sčasti vo výške 824,00 Eur (871,00 Eur - 47,00 Eur) s

5,05% ročným úrokom z omeškania od 02.04.2015 do zaplatenia, zobratá späť.

4.Znalecsťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilna1115bodov,t.j.vovýške19.133,40Eur(1115b
x 17,16 Eur). Predmetom žaloby z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe znaleckého
posudku je suma 4.465,40 Eur (19.133,40 Eur - plnenie 14.668,00 Eur) s 5,05% ročným úrokom z

omeškania od 02.04.2015 do zaplatenia. Žalobca z titulu základu sťaženia spoločenského uplatnenia
dňa 26.06.2019 sčasti vo výške 10.201,60 Eur (14.667,00 Eur - 4.465,40 Eur) s 5,05% ročným úrokom
z omeškania od 02.04.2015 do zaplatenia, zobral žalobu späť.

5. Predmetom žaloby z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe znaleckého

posudku zostala suma 9.566,70 Eur (50% zo sumy 19.133,40 Eur). Žalobca podaním zo dňa 26.06.2019
žalobu z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sčasti vo výške 5.100,80 Eur (14.667,50
Eur - 9.566,70 Eur) zobral späť.

6. Súd rozsudkom sp. zn. 10C/314/2016-230 zo dňa 23.04.2021 konanie v časti o zaplatenie bolestného

vo výške 824,00 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 02.04.2015 do zaplatenia, v časti
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 10.201,60 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
02.04.2015 do zaplatenia, v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5.100,80 Eur,
v časti zaostalej renty v sume 2.911,62 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 09.08.2015 do
zaplatenia ako i mesačnej renty v sume 235,14 Eur, počnúc od 01.07.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci

s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z každej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného mesiaca až
do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 47,00
Eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.465,40 Eur, z titulu vecnej škody sumu 591,00
Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% z prisúdenej sumy.

7. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním obe sporové strany.

8. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a odvolaním napadol výrok

rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorou mu súd nepriznal úroky z omeškania vo výške
5,05 % od 02.04.2015 z priznanej sumy bolestného 47,00 Eur, sťaženia spoločenského uplatnenia
4.465,40 Eur, z vecnej škody 591,00 Eur a nepriznal mu sumu 9.566,70 Eur z titulu zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Navrhol rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmeniť a priznať mu aj
uplatnené nároky, teda úrok z omeškania a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Argumentoval,

že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 23.07.2013 vo veku 50 rokov utrpel ťažké ublíženie
na zdraví s trvalými fyzickými a psychickými následkami. U žalovaného si dňa 19.12.2014 uplatnil právo
na náhradu škody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a vecnej škody, svoj nárok na
náhradu škody preukázal zákonným spôsobom lekárskymi posudkami z 30.10.2014, kde bolo bolestné
ohodnotené na 175 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1780 bodov. Mal za to, že žalovaný

nekonal v zmysle povinností daných poisťovateľovi v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., ani v § 11 ods.
1 cit. zákona, preto dňa 30.06.2015 podal žaloba, ktorou sa domáhal aj ročných úrokov z omeškania vo
výške 5,05 % od 02.04.2015 (3 mesiace + 15 dní od uplatnenia práva na náhradu škody) do zaplatenia.
Z prílohy vyjadrenia žalovaného z 22.3.2017 vyplynulo, že žalovaný žalobcovi dňa 29.04.2015 oznámilposkytnutie čiastočného plnenia a to za 125 bodov bolestného v sume 2.013,00 Eur (125 bodov x 16,10
Eur), 890 bodov sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 14.668,00 Eur (890 bodov x 16,48 Eur).
Žalovaný teda čiastočne plnil až za vyše štyri mesiace od uplatnenia práva na náhradu škody, teda nie v

lehote podľa § 11 ods.6 z.č. 381/2001 Z.z., ajto nie v úplnom rozsahu. Po čiastočnom plnení predmetom
konania z titulu bolestného zostala suma 871,00 Eur s prísl., z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
suma 14.667,00 Eur s prísl. a vzhľadom na čiastočné plnenie vecnej škody suma 548,93 Eur s prísl.
Súd uznesením sp. zn. 10C/468/2015 z 28.04.2016 konanie v časti bolestného v sume 2.013,00 Eur, v
časti sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 14.668,00 Eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu

vylúčil na samostatné konanie. V konaní o vylúčenom nároku bolo nariadené znalecké dokazovanie a po
jeho vykonaní žalobca vzal žalobu v časti späť bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia späť a
domáhal sa bolestného v sume 47,00 Eur s prísl., sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.465,40
Eur s prísl., zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 9.566,70 Eur a vecnej škody 591,00
Eur s prísl. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadril tak, že lekársky posudok o bolestnom bolo možné
prvýkrát hodnotiť v roku 2014 a sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2015. Napriek tomu žalovaný

nerešpektovalstanoviskoznalca,žehodnotazajedenbodnieje16,10Euraneposkytolplnenievzmysle
znaleckého posudku, keď za sťaženie spoločenského uplatnenia plnil za 890 bodov a nie za 1115 bodov,
ktoré určil znalec. Porušil tým ust. § 11 ods. 6, 7 z. č. 381/2001 Z.z. Ak napriek týmto skutočnostiam súd
zamietol nárok žalobcu na úrok z omeškania, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ
zo strany žalovaného došlo ku korekcii bodového ohodnotenia urobil tak nezákonne v rozpore so zák.č.

437/2004 Z.z., lebo náhrada škody v zmysle cit. zákona sa preukazuje jedine lekárskym posudkom
prípadne znaleckým posudkom. Korekcia hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
nemá oporu ani v § 7 ods. 6 zák.č. 437/2004, z ktorého vyplýva, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o
správnom hodnotení bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môže
poskytovateľ náhrady požiadať o vydanie znaleckého posudku. Dôvodil v tejto súvislosti, že z listu z

29.04.2015 žalovaného nevyplýva, že mal dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení jednotlivých
zložiek uplatnenej náhrady škody v lekárskom posudku zistené lekárskym vyšetrením poškodeného a
ak ich mal, mal postupovať zákonným spôsobom a požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Vytkol
súdu, že zamietol ročný úrok z omeškania aj napriek tomu, že žalovaný doposiaľ ignoruje znalecký
posudok vypracovaný znalcom MUDr. Burdom, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní práve na návrh

žalovaného a neposkytlol mu plnenie v zmysle znaleckého posudku, ktorý bol doručený ešte dňa
04.06.2019. Žalovaný ignoruje svoju pozíciu dlžníka, kedy je povinný poškodenému v zmysle § 517 OZ
plniťriadneavčas.Pokiaľpoisťovateľnesplnísvojupeňažnúpovinnosťvočipoškodenémuaneposkytne
mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa do omeškania. Odkazom na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15Co/12/2012 mal za to, že právny názor súdu prvej inštancie, že pokiaľ

nie sú dané dôvody pre aplikáciu § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z.z., nie sú a nemôžu byť dané ani
dôvody pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 z. č. 437/2004
Z.z., je nesprávnym právnym posúdením. V súvislosti s uplatnením práva na náhradu škody podľa §
5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z.z., poukázal na právne názory vyslovené v rozhodnutiach NS SR sp. zn.
3Cdo/209/2017, sp. zn. 8Cdo/142/2018, podľa ktorých zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného
v spoločnosti, ale je opodstatnené aj v ďalších prípadoch, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti
zistené vykonaným dokazovaním. Súd nezohľadnil, že pri práve na zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z., je potrebné brať do úvahy aj satisfakčnú funkciu,
lebo ide o odškodnenie, ktoré sa poskytuje len jednorazovo a majú sa ním kompenzovať všetky budúce

strádania. Pokiaľ súd zamietol právo na náhradu škody z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. Žalovaný napadol rozsudok z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP vo
výroku, v ktorom mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu vecnej škody 591,00 Eur a výrok

o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že
žalobu o náhradu vecnej škody zamietne a prizná žalovanému proti žalobcovi právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2015
domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody na zdraví, pozostávajúcej z náhrady bolestného
vo výške 2.884,00 Eur s prísl., sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 29.335,00 Eur s prísl.,

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.667,50 Eur, náhrady vecnej škody vo výške
1.140,00 Eur s prísl., sumy 2.911,62 Eur s prísl., titulom zaostalej renty a tiež platenia mesačnej
renty vo výške 235,14 Eur s prísl., počnúc od 1.7.2015 do budúcna. Uvedených nárokov titulom
bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a vecnej škody sa domáhal napriek tomu, že už dňa04.05.2015, t. j. takmer 2 mesiace pred podaním žaloby, mu žalovaný uhradil náhradu škody titulom
bolestného vo výške 2.013,00 Eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 14.668,00 Eur a
dňa 22.04.2015 titulom vecnej škody sumu 548,93 Eur. Uvedené náhrady predstavovali odškodnenie na

základe žalobcom predložených dokladov v rámci mimosúdneho uplatnenia nárokov, o čom bol žalobca
žalovaným písomne upovedomený listom - oznámením z 29.04.2015, ktoré je súčasťou písomného
podania žalovaného zo dňa 22.03.2017 v súdenej veci. Žalobca prijatie náhrady škody v konaní ani
nerozporoval a podaním zo dňa 26.04.2016 zobral, okrem iného, nároky v tejto časti späť. Súd preto
uznesením z 28.04.2016 konanie v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zastavil,

v prevyšujúcej časti návrh žalobcu vylúčil na samostatné konanie s tým, že o trovách konania súd
rozhodne v konečnom rozhodnutí. Následne podaním doručeným súdu dňa 11.05.2017 zobral žalobu
späťvčastiozaplatenie548,93Eurtitulomvecnejškodyapodanímzo04.11.2020zobralžalobcažalobu
späť i v časti zaostalej renty v sume 2.911,62 Eur s prísl., ako aj v časti mesačnej renty v sume 235,14
Eur počnúc od 01.07.2015 do budúcna a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Je nepochybne zrejmé,
že žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy celkom 20.141,55 Eur, ako aj mesačnej

renty vo výške 235,14 €Eur od 01.07.2015 do budúcna, t.j. nie v nepatrnej sume (pôvodne žalovaná
suma 36.270,62 Eur, späťvzatie v rozsahu 17.229,93 Eur, t.j. sumy už pred podaním žalobného návrhu),
ako aj v časti uplatnenej zaostalej mesačnej úrazovej renty vo výške 2.911,62 Eur a mesačnej renty vo
výške 235,14 Eur od 01.07.2015 do budúcna, nakoľko k späťvzatiu v tejto časti nedošlo pre správanie
žalovaného, a preto nemohol súd prvej inštancie, vzhľadom na žalobcom zavinené zastavenie konania

v podstatnej časti, ale aj s poukazom na výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vyvodiť záver o
úspechu žalobcu v rozsahu 100 % a priznať žalobcovi v takomto rozsahu nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému. Rovnako mal súd vziať do úvahy, že žalobca vzal žalobu späť i v časti o zaplatenie
bolestného vo výške 824,00 Eur s prísl., v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume
10.201,60 Eur s prísl., a v časti o zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške

5.100,80 Eur, v ktorých častiach súd konanie zastavil, pričom k späťvzatiu žaloby opätovne nedošlo pre
správanie žalovaného, ale pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu, a preto i v tejto časti sa jedná o
úspechžalovaného.Vychádzajúczuvedenéhobolovdanomprípadesprávnymstanoviťpomerúspechu
a neúspechu účastníkov v spore a len v rozdiele medzi úspechom a neúspechom priznať úspešnejšiemu
účastníkovi náhradu trov konania, prípadne vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov

konania právo. Žalovaný tieto okolnosti zdôraznil, lebo sú právne významné pre posúdenie nároku na
náhradu trov konania, keďže v tejto časti žalobca nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania,
lebosvojnárokuplatňovalbezdôvodne,ajepovinnýnahradiťtrovykonaniaprotistrane.Vyjadrilnesúhlas
s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi vecnú
škodu v sume 591,00 Eur, nakoľko je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné a

navyše nesprávne, rovnako tak, ako výrok o náhrade trov konania. Konajúci súd síce priznal žalobcovi
sumu 591,00 Eur z titulu vecnej škody, ale priznanie tohto nároku žiadnym spôsobom neodôvodnil,
v odôvodnení neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré žalobe v tejto časti vyhovel. V dôsledku toho je
jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalobou si žalobca o.i. uplatnil i nárok na náhradu vecnej škody vo výške 1.140,00 Eur. Žalovaný už

dňa 22.4.2015, t.j. rovnako už pred podaním žaloby, poštovou poukážkou na adresu žalobcu zaslal
finančný obnos 548,93 Eur, ktorý žalobca prevzal dňa 30.04.2015. Rovnako bola žalobcovi zaslaná
špecifikácia poukázanej sumy dňa 02.05.2016. Pokiaľ žalobca zotrval na náhrade vecnej škody v časti
neuhradeného rozdielu, t.j v sume 591,00 Eur, je jeho nárok v tejto časti nedôvodný, nakoľko tak ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný v konaní predložila súdu výpočet skutočnej škody, z

ktorého vyplýva, že uvedené nároky žalobcu žalovaný vysporiadal v súlade s ustanovením § 442 a
nasl. OZ, t.j. vychádzajúc zo žalobcom uvedených nadobúdacích cien poškodených vecí, a to aj napriek
tomu, že žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce ich nadobudnutie a cenu, s prihliadnutím
na ich pokles vyplývajúci z ich veku, amortizácie, funkčnosti a pod.. Z uvedeného je takto zrejmé, že
žalovaný nárok žalobcu v súlade s platnou právnou úpravou ešte pred podaním žaloby vysporiadal v

celom rozsahu, a preto správnym bolo žalobu v tejto časti, ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súd prvej
inštancie sa vo svojom rozhodnutí potom ani žiadnym spôsobom nevysporiadal s obranou žalovaného
o nedôvodnosti predmetného nároku.

10. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2Co/179/2021-273 zo dňa 12.10.2022 zrušil rozsudok

Okresného súdu Trebišov v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi vecnú
škodu 591,00 Eur, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie.11.Odvolanímnebolinapadnutévýrokyočiastočnomzastaveníkonaniaaopovinnostižalovanejzaplatiť
žalobcovi 47,00 Eur titulom bolestného a 4.465,40 Eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, preto
nadobudli právoplatnosť.

12. V bode 29. uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
úrokoch z omeškania opomenul na vec nahliadať aj v intenciách rozhodnutí ústavného súdu, bude
jeho úlohou opakovane sa zaoberať žalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania z požadovanej náhrady
škody a aplikovať právny názor plynúci z rozhodnutí ústavného súdu.

13. V bode 30. uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol, že v prejednávanej veci súd tretím výrokom
rozhodol, že „V prevyšujúcej časti žalobu zamieta“. Len z obsahu odôvodnenia rozsudku možno
vyvodiť, že v tomto výroku sa subsumuje zamietavé rozhodnutie súdu týkajúce sa viacerých žalobcom
uplatnených nárokov (úrokov z omeškania a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia). Odvolací
súd vzhľadom na jednotnosť tohto výroku, nemohol ho pri svojom rozhodovaní rozčleniť, musel o ňom

rozhodnúť ako o celku, preto mu neostávalo iné, ako ho celý zrušiť, aj keď doterajšie úvahy súdu prvej
inštancie vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno hodnotiť ako nesprávne.

14. V bode 37. uznesenia Krajského súdu v Košiciach sa uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie bude
v ďalšom konaní odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania, dôkladne posúdiť všetky relevantné

skutočnosti potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného nároku, umožniť stranám uplatniť prípadné
ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení podľa relevantného hmotného
práva rozhodnutie následne odôvodniť tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán,
s námietkami uvedenými v odvolaniach (aj vo vyjadreniach k odvolaniam) a zároveň aby odôvodnenie

nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo
kritériám spravodlivého odôvodnenia.

15. Podľa ust. § 391 ods. 2/ CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Po vrátení veci súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Súd
vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi: žalobou žalobcu, písomnými podaniami
strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ktoré sa nachádzajú v spise, vyjadreniami
strán sporu, znaleckým dokazovaním – znaleckým posudkom MUDr. R. Burdu, PhD., č. 28/2019 a zistil

tento skutkový stav veci.

17. Zo žaloby a z prednesu žalobcu vyplynulo, že pri dopravnej nehode dňa 23.07.2013 žalobca
ako vodič motorového vozidla zn. Citroen C3, ev. č. B., utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú
nehodu zavinil vodič G. H. D. motorovým vozidlom zn. Renault Mégane ev.č. B. tým, že sa dostatočne

nevenoval vedeniu svojho vozidla, z dôsledku čoho nedodržal bezpečnú vzdialenosť a prednou časťou
narazil do pred ním idúceho motorového vozidla vedeného žalobcom. Uznesením Okresnej prokuratúry
Trebišov sp. zn. č. Pv598/13-6 z 19.12.2013 bolo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví voči
vodičovi G. H. D. podmienečne zastavené. V čase vzniku poistnej udalosti bol žalovaný poisťovateľom
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

Renault Mégane ev.č. B.. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu záhlavnej kosti, otras
mozgu, pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie stehna vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, poranenie
medzistavcovej platničky C4-C5, C5-C6, C6-C7 s následkom obmedzenia pohyblivosti krčnej chrbtice
stredne ťažké, obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu vpravo, posttraumatický vestibulárny syndróm a
posttraumatickú depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa. Podľa lekárskych posudkov o bolestnom

a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. Jozefom Bujňákom z FNsP Prešov dňa
30.10.2014,bolobolestnéstanovenévovýške175bodovasťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške
1780 bodov. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil dňa 17.12.2014 u žalovaného
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
uvedené nároky na náhradu škody z ublíženia na zdraví za bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia, v zmysle zákona č. 437/2004 Z z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženosť
spoločenského uplatnenia.18. Z oznámenia žalovaného z 29.04.2015 súd zistil, že ten žalobcovi vyplatil bolestné vo výške 2.013,00
Eur (125b. x 16,10 Eur), keď plnil o 50 bodov menej ako bolo uvedené v lekárskom posudku I. D. B.
a nepriznal hodnotenie bolestného položkou 108b a položkou 223. Titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia žalovaný poskytol plnenie 14.668 Eur (890b x 16,48 Eur) a neplnil za 890 bodov. Neuznal
pri položke 304c 287 zvýšenie v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré je v kompetencii
posudzujúceho lekára a nie žalovaného. Žalovaný taktiež neuznal hodnotenie SSU položkou 393a.
K tomu žalobca uviedol, že korekcia plnenia žalovaným je v rozpore s ust. § 7, § 8 zákona č.
437/2004 Z. z., a mal za to, že ak u žalovaného vznikla dôvodná pochybnosť o správnom hodnotení

sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré hodnotil I. D. B., mal možnosť využiť právo, ktoré mu ako
poskytovateľovi náhrady vyplýva z ust. § 7 ods. 4, 6 zákona č. 434/2004 Z. z..

19. Podľa znalca MUDr. Rastislava Burdu (znalecký posudok č. 28/2019), ktorého v konaní ustanovil
súd, žalobca pri predmetnej dopravnej nehode dňa 23.07.2013 utrpel zlomeninu záhlavnej kosti, otras
mozgu 1. stupňa, pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie stehna vpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice,

na základe ktorých výšku bodového ohodnotenia bolestného v zmysle prílohy zákona č. 437/2004
Z.z., znalec stanovil v rozsahu 125 bodov x 16,48 Eur, t.j. na sumu 2.060,00 Eur Znalec tiež uviedol,
že v prepúšťacej správe žalobcu z Nemocnice s poliklinikou v Trebišove, kde bol bezprostredne po
dopravnej nehode hospitalizovaný v dňoch 23. - 24.7.2013, nie je zmienka o poruche vedomia, ani
o retrográdnej amnézii či vegetatívnej symptomatológii a na základe týchto záznamov možno ustáliť,

že žalobca utrpel otras mozgu 1. stupňa. Znalec rovnako vylúčil, aby bol žalobca pri nehode utrpel
poraneniamedzistavcovýchplatničiekC4-C5,C5-C6aC6-C7, nakoľkoužalobcunebolodiagnostickými
zobrazovacími metódami, medzi ktoré patrí CT, NMR a RTG vyšetrenie, preukázané ich úrazové
poškodenie, naopak v závere daného NMR vyšetrenia je popísaný nález degeneratívnych neúrazových
zmien. Závery tohto znaleckého posudku žalovaný nenamietal a nerozporoval. Znalec prihliadnuc na

nepriaznivý zdravotný stav žalobcu pred dopravnou nehodou dňa 23.07.2013, mal za to, že trvalé
následky po zraneniach nie sú v takom rozsahu, aby tieto žalobcu výrazným spôsobom limitovali, resp.
obmedzovalivjehoďalšomživote,apretotietonemôžuznamenaťanistratualeboobmedzeniemožnosti
žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

20. Znalec MUDr. Burda sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 1115 bodov, t.j. vo výške
19.133,40 Eur (1115b x 17,16 Eur).

21. Podľa výpovede žalobcu od dopravnej nehody sa celý jeho život zmenil, prišiel o prácu obchodného
zástupcu, o rodinu aj o kamarátov, nie je schopný existovať sám, stráni sa spoločnosti, je obmedzený

vo všetkom. Máva časté bolesti hlavy, trpí nespavosťou, preto musí požívať lieky. Dopravná nehoda ho
veľmi poznačila po psychickej stránke. Nedokáže šoférovať, je odkázaný na pomoc druhých, nemôže
sa venovať ani práci v záhrade, ktorú prácu vykonával veľmi rád. Prehlásil, že na záchod chodieva
sám, umyť sa vie iba s pomocou, stravu mu pripravuje manželka, ktorá mu podáva aj lieky, lebo on
by si všetko nezapamätal. Stratil kontakt so svojimi známymi, pretože už nechodieva na tzv. guľáš

párty. Do mesta chodí iba vtedy, keď potrebuje ísť k lekárovi. Je veľmi nervózny, uzavretý, dni trávi sám
doma pri televízore a rádiu. Máva časté zmeny nálad, prepadáva k depresii. V súčasnosti navštevuje
lekárov: internistu, neurológa, diabetológa, psychiatra. Podľa svedkyne H. B., manželky žalobcu, pred
úrazom žili riadny život, chodili do práce, na výlety, manžel jej pomáhal pri domácich prácach aj
s deťmi. Pred úrazom poberal žalobca invalidný dôchodok a čiastočná invalidita ho obmedzovala

tým, že musel dodržiavať diétu. Máva časté závraty, tŕpnutie pravej nohy, nespavosť, nervozitu, má
veľký stres z pohybu motorových vozidiel. Má psychickú traumu, ktorá pretrváva. Pred nehodou žili
spoločenský život, chodili do spoločnosti, na výlety, na dovolenky, teraz sedia doma. Svedkyňa potvrdila,
že žalobca navštevuje lekárov: neurológa, diabetológa, interného lekára, hematológa, gastroambulanciu
a psychiatrickú ambulanciu. Manžel bol pred nehodou veselej a zábavnej povahy, chodili do spoločnosti.

Po úraze sa stal uzavretým, zahundraným a nervóznym. Svedkyňa mu pomáha vo všetkom, tzn., že mu
chystá stravu, pomáha pri hygiene, sprevádza ho všade, tzn., že na lekárske vyšetrenia, pretože okrem
návštevy lekárov nikam nechodia.

22. Výzvou zo dňa 12.01.2023 súd vyzval žalobcu a žalovaného, aby súdu označili a predložili dôkazy,

ktoré navrhujú v predmetnej veci vykonať, aký ďalší procesný postup navrhujú vo veci, vzhľadom na
zrušujúce uznesenie KS v Košiciach.23. Písomným podaním zo dňa 16.01.2023 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil
súdu, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.

24. Žalovaný písomným podaním zo dňa 17.01.2023 oznámil súdu, že s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a závery rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaný zotrvávajúc na svojich
doterajších vyjadreniach a prednesoch učinených v predmetnej veci, nemá návrhy na doplnenie
dokazovania.

25. Na pojednávaní dňa 15.03.2023 žalobca zotrval na žalobe, ktorá zostala predmetom sporu v celom
rozsahu. Trval na zaplatení sumy 591,00 Eur z titulu vecnej škody. Uviedol, že sa jedná o škodu, ktorá
mu vznikla na oblečení, mal rozbitý tablet, ktorý patril jeho zamestnávateľovi a telefón. Trval na zaplatení
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 9.566,70 Eur. Úroky z omeškania si uplatnil odo
dňa, kedy mu bola spôsobená škoda /od 02.04.2015/.

26. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.03.2023 zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach
aprednesochvpredmetnejveci.Navrholžalobuvčasti,ktorázostalapredmetomkonaniapozrušujúcom
uznesení KS KE, zamietnuť. Poukázal na to, že nároky titulom vecnej škody žalovaný vysporiadal
v plnom rozsahu v zmysle platnej právnej úpravy. Naproti tomu však poukázal na to, že povinnosťou
žalobcu v zmysle ust. § CSP je nie len tvrdiť, ale aj svoje tvrdenia preukázať, pričom má za to, že

žalobca, pokiaľ sa týka vecnej škody, v konaní neuniesol dôkazné bremeno a rozsah vecnej škody,
ktorú uplatňuje v tomto konaní nepreukázal. Navyše tak, ako vyplynulo z prednesu žalobcu, pokiaľ sa
týka škody spôsobenej na notebooku a mobilnom telefóne, keďže tieto patrili jeho zamestnávateľovi,
mal poskytnuté zamestnávateľom, nie je v tomto rozsahu aktívne vecne legitimovaný pre uplatnenie
tohto nároku, keďže škoda nevznikla samotnému žalobcovi. V ostatnom poukázal na obsah písomného

podania, čo sa týka podaného odvolania, kde v podstate uviedli aj všetky ďalšie skutočnosti ohľadne
vyčísľovanej výšky vecnej škody. Žalobca vôbec nepreukázal v akom rozsahu boli veci poškodené. Tieto
nepredložil ani žalovanému a toto dôkazné bremeno o preukázaní výšky škody neuniesol. Pokiaľ sa
týka zrušujúcej časti, v časti zrušeného predmetu konania v zmysle rozhodnutia KS KE, pokiaľ sa týka
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, tak v tejto súvislosti poukázal na zrušujúce uznesenie

KS KE, ktorý na str. 14 v bode 30. uviedol, že vzhľadom na to, že súd prvého stupňa o predmetnom
nároku rozhodol o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia vo výroku spoločne s uplatňovaním
úrokov z omeškania, teda príslušenstvom v jednom výroku, KS KE, ako odvolací súd mal za to,
že je potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uplatňovaného úroku z omeškania,
keďže sa jednalo o jeden výrok. Musel zrušiť aj rozhodnutie v časti zvýšenia sťaženia spoločenského

uplatnenia, ale zároveň v bode 30. svojho rozhodnutia uviedol, že doterajšie úvahy súdu prvej inštancie
vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno hodnotiť ako nesprávne. Súd
prvej inštancie mal za to, že u žalobcu nejde o také trvalé následky o úraze, ktoré by znamenali
úplnú a ani čiastočnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu, nejde ani o prípad ležiaceho pacienta
odkázaného na dohľad, či starostlivosť iných osôb. Žalobca v rozsahu trvalých následkov po úraze nie

je nesebestačný, vie sa samostatne pohybovať, je sebestačný aj v samoobslužných úkonoch osobných
hygieny. Následky po zranení nepredstavujú pre žalobcu jeho sociálnu, pracovnú, spoločenskú, resp.
rodinnú izoláciu, teda nejde o tak závažné poškodenie zdravia, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a aj odvolací súd mal za to, že v priebehu konania žalobca
neprodukoval také dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o požadovanom zvýšení sťaženia

spoločenského uplatnenia a viedli by k rozhodnutiu v jeho prospech. Žalovaný trval na tom, aby súd
žalobu i v tejto časti zamietol. K uplatňovanému príslušenstvu, t.j. úroku z omeškania, žalovaný
uviedol, že aj keď pozná právny názor vyslovený Ústavným súdom, tento berie na vedomie, aj keď
sa s tým nestotožňuje. V súdenej veci poukázal na to, že v zmysle zákona 381/2001 je žalovaný
povinný v lehote do 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o škode vysporiadať nároky, resp. oznámiť

výsledok, vysporiadať, prešetriť, pristúpiť k šetreniu a prešetriť predmetnú škodovú udalosť a informovať
poškodeného o výsledku prešetrenia v lehote 15 dní, prípadne poukázať plnenie, t.j. náhradu škody.
V tejto súvislosti poukázal a súdu predložil dôkaz o tom, že oznámenie žalobcu, teda ako poškodeného,
bolo žalovanému doručené dňa 20.03.2015. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemohol dostať do
omeškania už od 02.04.2015 tak, ako to žalobca požaduje v žalobe. Navyše žalobca požaduje priznať

úrok z omeškania zo všetkých uplatnených nárokov, počítajúc lehotu omeškania od jedného dátumu.
Vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo nepochybne preukázané, že pokiaľ sa týka trvalých
následkov, t.j. sťaženia spoločenského uplatnenia, nárok žalobcu uplatnený u žalovaného, na základe
lekárskeho posudku, nebol uplatnený správne, keďže správnosť bodového hodnotenia tak bolestného,ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré žalobca predložil v konaní, neboli znaleckým posudkom
vypracovaným, v tomto konaní znalcom MUDr. Burdom potvrdené. Rozsah bodového hodnotenia, či
už bolestného, alebo sťaženia spoločenského uplatnenia stanovil MUDr. Burda odlišne od pôvodného

hodnotenia. Navyše v znaleckom posudku MUDr. Burda konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu
prehodnotenie trvalých následkov je rok 2015. Žalobca absolvoval kúpeľnú liečbu v mesiaci jún 2015.
Berúc do úvahy, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné hodnotiť až rok po ukončení
liečby, t.j. od ukončenia PN v októbri 2014, t.j. dostaneme sa k dátumu október 2015, pričom žalobca
túto skutočnosť akceptoval, že k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo až v roku 2015. Na základe

takto preukázaných, resp. tvrdených skutočnosti v ZP, súd aj stanovil hodnotu bodu za rok 2015,
vychádzajúc za rok 2015 a preto je vylúčené, aby sa žalovaný dostal do omeškania aj s plnením sťaženia
spoločenského uplatnenia už v apríli 2015 tak, ako to nesprávne stanovil žalobca. Navyše, aby sa dostal
žalovaný do omeškania s plnením takých nárokov (hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia),
ktoré neboli ani žalobcovi a ani žalovanému, ani súdu zrejmé, ani pri podaní žaloby, keďže tieto
nevyplývali z predloženého lekárskeho posudku, ale boli hodnotené až ZP MUDr. Burdu. Z uvedeného

dôvodu žalovaný má za to, že počiatok omeškania stanovený žalobcom nie je správny a tento rozporuje.
Žalovaný si uplatnil trovy konania. K argumentácii žalobcu, že mu vznikol nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% uviedol, že v celom rozsahu poukazuje na písomné podania a rovnako aj na právny
názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, v zmysle ktorých žalobca zrejme zámerne
opomína skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby v nie nepatrnej časti došlo na základe procesného zavinenia

samotného žalobcu. K späťvzatiu nedošlo v dôsledku plnenia žalovaného, kedy by procesne za takéto
zastavenie konania niesol zodpovednosť žalovaný, ale samotný žalobca. Poukázal na to, že žalobca
si uplatňoval nároky- podanou žalobou si uplatnil aj také nároky, ktoré boli vysporiadané dávno pred
podaním žaloby, rovnako si uplatňoval nároky titulom straty na zárobku po skončení PN a mesačnej
renty do budúcna, ktorá výška tejto náhrady tvorí nie nepatrnú časť žaloby a k späťvzatiu žaloby v tejto

časti došlo rovnako len z dôvodov na strane žalobcu, že sa rozhodol, že na tomto nároku trvať nebude.
Z uvedeného dôvodu žalovaný má za to, že v tomto štádiu konania je procesne úspešnejšou stranou
žalovaný a preto si uplatnil trovy konania.

27. Dňa 17.05.2023 žalobca doručil súdu oznámenie – odvolanie plnomocenstva na zastupovanie AK

JUDr. Milanovi Szöllössymu zo dňa 02.04.2023. Ďalšie vyjadrenia vo veci žalobca súdu nedoručil.

28. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru.

29. Podľa ust. § 427 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), fyzické a právnické osoby

vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

30. Zodpovednosť podľa ust. § 427/ Obč. zák., je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda
bez zreteľa na zavinenie. Základnými predpokladmi zodpovednosti za spôsobenú škodu sú škodová
udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť

medzi škodnou udalosťou a škodou.

31. Podľa § 420 ods. 1/ Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

32. Podľa ust. § 4 ods. 1/ zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

33. Podľa ust. § 4 ods. 2/ vyššie cit. zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.34. Podľa ust. § 15 ods. 1/ vyššie cit. zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 23.07.2013
ako vodič motorového vozidla zn. Citroen C3 ev. č. B. utrpel ťažké ublíženie na zdraví, dopravnú
nehodu zavinil vodič G. H. D., vodič motorového vozidla zn. Renault Mégane ev. č. B.. Z písomnej

korešpondencie žalobcu a žalovaného, v čase pred začatím súdneho konania, nemal súd žiadne
pochybnosti o tom, že uvedené motorové vozidlo ku dňu dopravnej nehody 23.07.2013 bolo poistené
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u
žalovaného, a teda nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok žalobcu
voči žalovanému ako poisťovateľovi vyplýva z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., čím je v konaní

daná pasívna legitimácia žalovaného.

36. Podľa ust. § 444/ Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného
a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

37. Ide o nároky nemajetkovej povahy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné
pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v rodinnom, pracovnom,
verejnom a kultúrnom živote.

38. Obidva tieto nároky sú podrobnejšie upravené v zákone č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a

o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994
Z. z., o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov a zmien.

39. Pri hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd vychádzal zo znaleckého
posudku znalca MUDr. R. Burdu, PhD., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia,č.28/2019.Povykonanídokazovaniaznaleckýmposudkom,žalobcapísomnýmpodaním
zo dňa 26.6.2019 zobral žalobu sčasti späť. Znalec bolestné ohodnotil na 125 bodov x 16,48 Eur, t. j.
výška škody je 2.060,- Eur. Na základe znaleckého posudku právo na náhradu škody z titulu bolestného

je vo výške 47,00 Eur (2.060,- Eur - plnenie 2.013,- Eur) s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
2.4.2015dozaplatenia.Titulombolestnéhobolažalobasčastidňa26.6.2019,vovýške824,00Eur(871,-
Eur - 47,- Eur) s 5,05o% ročným úrokom z omeškania od 2.4.2015 do zaplatenia, zobratá späť.

40. Znalec sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 1 115 bodov, t. j. vo výške 19.133,40

Eur (1 115 b x 17,16 Eur). Predmetom žaloby z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe
znaleckého posudku, je suma 4.465,40 Eur (19.133,40 Eur - plnenie 14.668,-Eur) s 5,05% ročným
úrokom z omeškania od 2.4.2015 do zaplatenia. Žalobca z titulu základu sťaženia spoločenského
uplatnenia dňa 26.6.2019, sčasti vo výške 10.201,60 Eur (14.667,- Eur - 4.465,40 Eur) s 5,05% ročným
úrokom z omeškania od 2.4.2015 do zaplatenia, zobral žalobu späť.

41. Predmetom žaloby z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe znaleckého
posudku, je suma 9,566,70 Eur (50% zo sumy 19.133,40 Eur). Žalobca podaním zo dňa 26.6.2019,
žalobu z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sčasti vo výške 5.100,80 Eur (14.667,50
Eur - 9.566,70 Eur), zobral späť.

42. Žalobca písomným podaním zo dňa 04.11.2020, žalobu z titulu zaostalej renty v sume 2.911,62 Eur
s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 09.08.2015 do zaplatenia, ako i mesačnej renty v sume 235,14
Eur, počnúc od 01.07.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci s 5,05% ročným úrokom z omeškania z každej
mesačnej dávky od 16. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia, zobral sčasti späť a navrhol súdu

konanie v tejto časti zastaviť.

43. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu sčasti účinne späť, súd konanie v časti zaplatenia
bolestného vo výške 824,00 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 02.04.2015 do zaplatenia, včasti sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 10.201,60 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania
od 02.04.2015 do zaplatenia, v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5.100,80
Eur, v časti zaostalej renty v sume 2.911,62 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 09.08.2015 do

zaplatenia, ako i mesačnej renty v sume 235,14 Eur, počnúc od 01.07.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci
s 5,05% ročným úrokom z omeškania z každej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného mesiaca až do
zaplatenia, zastavil (výrok I.).

44. Po späťvzatí žaloby, predmetom konania zostal návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia titulom

bolestného 47,00 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 02.04.2015 do zaplatenia, z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia 4.465,40 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 02.04.2015
do zaplatenia, z titulu vecnej škody 591,00 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 02.04.2015
do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 9.566,70 Eur s 5,05% úrokom
z omeškania od 02.04.2015 do zaplatenia. Rozsudok sp. zn. 10C/314/2016-230 zo dňa 23.04.2021 vo
výroku II., v časti zaplatenia sumy 47,00 Eur titulom bolestného, zaplatenia sumy 4.465,40 Eur titulom

sťaženia SSU nadobudol právoplatnosť, keďže v tejto časti rozsudok nebol stranami sporu napadnutý.

45. Podľa ust. § 1 zákona č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženia spoločenského
uplatnenia, tento zákon ustanovuje
e) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia,
f) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky
posudok") a jeho náležitosti,
g) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

46. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženia
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú
ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

47. Podľa ust. § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženia spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

48. Podľa ust. § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženia
spoločenského uplatnenia, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.

49. Podmienky priznania náhrady za bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sú

upravenézákonomč.437/2004Z.z.(viďvyššie).Zákonvýslovnezakotvuje,nazákladečohosanáhrada
poskytuje (§ 3 ods. 2 zákona), výslovne uvádza, kto je oprávnený spracovať lekársky posudok (§ 7 ods.
1 zákona), čo má lekársky posudok obsahovať (§ 8 ods. 1,2 zákona). Zároveň zakotvuje postup, kedy
je poškodený oprávnený uplatniť nárok na súde (§ 6 ods. 3 zákona).

50. Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
ohodnotila v lekárskom posudku.

51. V zmysle ust. § 5 ods. 1,2 zákona č. 437/2004 Z. z., zákona výška náhrady za bolesť bola ustanovená
oznámením Ministerstva zdravotníctva SR.

52. Základnými predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, je porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodoua zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v
zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

53. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv., zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu, možno aplikovať
tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti

za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným.
Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá škodu nahradiť.

54.ZuzneseniaOkresnejprokuratúryTrebišovzodňa19.12.2013č.Pv/598/13-6másúdza preukázané
a nesporné, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 23.07.2013 ako vodič motorového vozidla zn. Citroen

C3 ev. č. B. utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu zavinil vodič G. H. D. v motorovom
vozidle zn. Renault Mégane ev. č. B., ktorý sa dostatočne nevenoval vedeniu svojho vozidla, v dôsledku
čoho nedodržal bezpečnú vzdialenosť a prednou časťou narazil do pred ním idúceho motorového
vozidla, ktoré viedol žalobca. Na základe uznesenia Okresnej prokuratúry Trebišov zo dňa 19.03.2013
bolo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví voči vodičovi G. H. D. podmienečne zastavené.

Medzi stranami sporu nebolo sporným, že na strane žalobcu došlo k poškodeniu na zdraví v súvislosti
s dopravnou nehodou, pričom skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom zodpovednosti za škodu žalovaného
a teda pasívnej vecnej legitimácie neboli ani popierané.

55. Za škodu na zdraví žalobcovi zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla,

ktorým bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl., ust. §
420 Občianskeho zákonníka.

56. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzmyslezákonač.381/2001Z.z.,vplatnomznení

u žalovaného. Nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok voči
poisťovateľovi je daný ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z..

57. K námietke žalovaného ohľadom premlčania nároku, ktorý si žalobca uplatnil po podaní znaleckého

posudku súd udáva:

58. Podľa ust. § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré

bol na súde, alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Keď žalobca si uplatnil v
priebehu konania inú sumu, ako náhradu škody za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia
pri pôvodnom návrhu, nežiadal namiesto pôvodného práva na náhradu škody iné právo. Predmetom
konania bola stále náhrada škody. Podaním žaloby spočívala premlčacia doba. Súd konštatuje, že
žalobca predmetnou zmenou žaloby neuplatnil žiaden nový nárok, ale iba to, čo od začiatku konania

predstavovalo samotný predmet konania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie KS Prešov
sp. zn. 21Co/84/2014. Súd má za to, že pokiaľ žalobca v priebehu konania v súlade so závermi
znaleckého posudku (vyhotoveného v prebiehajúcom konaní) rozšíri žalobu, neuplatňuje takýmto
podanímžiadennovýnárok,aleuplatňujeibato,čoodzačiatkukonaniapredstavovalosamotnýpredmet
konania. Žalobca si právo na náhradu škody žalobou uplatnil včas. V predmetnom konaní riadne

pokračoval a písomným podaním zo dňa 26.06.2019 len upravil žalobu v zmysle znaleckého posudku. V
zmysle ust. § 112 Obč. zák., premlčacia doba po dobu konania nebeží, ale spočíva. Žalobca svoj nárok
uplatnil žalobou na súde v premlčacej dobe a v dôsledku toho premlčacia doba ohľadne celého nároku
po dobu konania nebeží.

59. Úprava žaloby v priebehu konania v súlade so závermi znaleckého posudku nie je novým nárokom,
ale jedná sa od začiatku o náhradu škody za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda
nárok žalobcu nie je premlčaný v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bola podaná
v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote.60. K námietke žalovaného týkajúcu sa nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného príslušenstva súd
uvádza: žalovaný namietal právo žalobcu na úrok z omeškania s poukazom na splnenie povinností v

zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. Žalobca k námietke žalovaného uviedol, že právo na náhradu
škody z titulu bolestného SSU a vecnej škody bolo uplatnené a preukázané dňa 17.12.2004, ktoré
žalovaný prevzal 19.12.2014. Žalovaný plnil čiastočne z titulu bolestného a SSU, čo vyplýva z listu
zo dňa 29.04.2015. Z predmetného oznámenia vyplýva, že v nasledujúcich dňoch žalovaný poukáže
titulom bolestného 2.013,00 Eur, z titulu SSU 14.668,00 Eur. Uplatnenie vecnej škody žalovaný prevzal

19.12.2014 a čiastočne plnil dňa 30.04.2015. Žalobca mal za to, že ani jedno plnenie žalovaným nebolo
poskytnuté v zmysle lehoty vyplývajúcej z § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z..

61. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

h) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
i) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

62. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

63. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,

je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

64. Zo spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6
zák. č. 381/2001 Z. z., tým, že listom zo dňa 29.04.2015 žalobcovi podal písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca nárokoval. Žalovaný si svoju povinnosť

ako poisťovateľ splnil. Teda v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti,
ktoré žalovaný prijal dňa 20.03.2015 poskytol poškodenému- žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie.

65. Zo znaleckého posudku je zrejmý aj rozsah trvalých následkov vzniknutých v príčinnej súvislosti

s dopravnou nehodou, a to - obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice stredne ťažké (pol. 304c),
obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu vpravo ľahké (pol. 393a), závratové stavy po poranení krčnej
chrbtice (pol. 256) a recidivujúca depresívna porucha s posttraumatickými zmenami stredne ťažká
(pol. 254). Pričom zároveň došlo ku čiastočnej korekcii hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
znalcom oproti hodnoteniu predloženého žalobcom, keďže znalec výšku bodového hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia stanovil na 1115 bodov.

66. Znalec zároveň uviedol, že prihliadajúc na predchádzajúci nepriaznivý zdravotný stav žalobcu
pred dopravnou nehodou zo dňa 23.07.2013, nepovažuje za dôvodné navýšenie hodnotenia ním
stanovených položiek v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko u žalobcu

sú prítomné (súbežný nález) degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, podieľajúce sa aj na závratových
stavoch žalobcu, tiež preexistujúca koxatróza pravého bedrového kĺbu, ktorých príčinnú súvislosť s
úrazom znalec vylúčil. Vychádzajúc z týchto záverov vypracovaného znaleckého posudku, podľa ktorých
neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 434/2004 Z.z. pre zvýšenie
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom, je zrejmé, že trvalé následky po zraneniach nie

sú v takom rozsahu, aby tieto žalobcu výrazným spôsobom limitovali resp. obmedzovali v jeho ďalšom
živote, a preto tieto nemôžu znamenať ani stratu alebo obmedzenie možnosti žalobcu uplatniť sa v živote
a v spoločnosti.67. Pokiaľ nie sú dané dôvody pre aplikáciu tohto ustanovenia, nie sú a nemôžu byť dané ani dôvody pre
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 citovaného
zákona, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáhal.

68. K uplatnenému navýšeniu náhrady za SSU súd uvádza nasledovné. Podanou žalobou pod bodom
IV., si žalobca uplatnil aj nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%
podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., poukazujúc na to, že úraz u neho zanechal také
následky, ktoré degradovali kvalitu jeho ďalšieho života v produktívnom veku, že žalobca sa následkom

úrazu stal nesebestačným, odkázaným na pomoc druhých a je natrvalo vylúčený z doterajšieho a aj
budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života. Poukazuje na to, že úraz utrpel vo veku
50 rokov, že následkom úrazu sa stal plne invalidným s percentom poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
o 75%, čím je preukázateľné, že žalobca utrpel mimoriadnu ujmu na zdraví.

69. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.).

70. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti

poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). V prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). Bodové hodnotenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na
obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku,

v ktorom utrpel poškodenie na zdraví (§ 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004).

71. Súd má za to, že samotné odškodnenie na základe bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, odráža skutočnosť, že poškodený má obmedzené možnosti uplatniť sa v rôznych oblastiach
života.

72. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju
usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a
tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady

musí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne
okolnosti každého prípadu.

73. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách,
životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti

v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musia
prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady.

74. Už vyhláška č. 32/1965 Zb., vychádzala z toho, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňuje, ak poškodenie zdravia má preukázateľne nepriaznivé dôsledky jednak pre život (životné

úkony poškodeného a uspokojovanie jeho životných potrieb), jednak pre uplatnenie v spoločnosti
(uspokojovanie jeho spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh); stanovila, že
odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného tak v živote, ako aj v spoločnosti (viď § 4 ods. 1 vyhl. č.
32/1965 Zb.).

75. Podobne zákon č. 437/2004 Z. z., stanovuje, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primeraná povahe následkov pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote v spoločnosti (viď § 2 ods.

2 a § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.).

76. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak
tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony,postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa
v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť
vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších

sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry,
športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná
jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V
prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok,

v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich
jednota.

77. Vo všeobecnosti treba pripustiť, že v niektorom individuálnom prípade pôjde o tak mimoriadne
závažné poškodenie zdravia osoby spoločensky sa dosiaľ nijako osobitne neangažovanej (napríklad
v prípade mimoriadne ťažkého poškodenia zdravia v detskom veku), ktoré - aj s prihliadnutím na

minimalizovanú predpokladanú budúcu kvalitu jej života - odôvodní priznanie zvýšenia náhrady za
sťaženiespoločenskéhouplatneniaažvhornejhranicistanovenéholimitu(§5ods.5zákonač.437/2004
Z.z.). Vychádzajúc z rozsiahlej judikatúry súdov v SR o tejto otázke, je takéto zvýšenie vyhradené
prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený vyradený zo života
a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené.

78. Súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá
už ustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na
zreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Invalidita - hľadisko

priamo v tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa poškodeného v
spoločnosti pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že aj ďalšie (v zákone
síce výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská musia byť tiež bez
vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej sfére.

79. Na druhej strane ale nemožno celkom vylúčiť prípad, v ktorom zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia blížiace sa až k hornému limitu (50 %) nebude v prevažnej miere
odôvodnené individuálnymi (najmä medicínskymi) zisteniami týkajúcimi sa realizácie poškodeného v
oblasti bežného života každého človeka (pri uspokojovaní jeho životných, biologických potrieb), ale
skôr bude odôvodňované zisteniami súdu o osobitne vysokej (až mimoriadnej) miere predchádzajúceho

uplatnenia sa poškodeného a jeho nasadenia v oblasti spoločenskej, kultúrnej, umeleckej, vedeckej
alebo politickej.

80. Ako už súd vyššie uviedol, úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.) nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška

tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej
náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie,
ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi
priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (viď napr. rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn.

3Cdo/464/2015.

81. V preskúmavanom prípade bolo zistené, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode zranenia v 50. roku
svojho života, pred úrazom viedol bežný život, bol ženatý, má 2 dospelé deti, nedosahoval mimoriadne
výkony, či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti.

82. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v dôsledku úrazu sa stal invalidným s percentom poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 75%, v tejto súvislosti súd poukazuje na v konaní predložené
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.11.2014, z ktorého je zrejmé, že nárok na invalidný
dôchodok žalobcovi vznikol 01. júla 2012, t.j. už v čase pred dopravnou nehou, z ktorej nároky si v tomto

konaní uplatňuje.

83. Z Odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 02.10.2014 tiež
vyplýva, že žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť60% od 01.07.2012 pre cirhózu pečene, depresívne epizódy a polyneuropatiu. Posudzovaný je viac
ako 11 rokov liečený pre ochorenie pečene gastroenterológom, je viac rokov sledovaný hematológom
pre trombocytopéniu ľahkého stupňa, hypokoagulačný stav pri hypersplenizme, pri splenomegálii.

Pre syndróm nepokojných nôh bol opakovane vyšetrený a liečený neurológom, pre tŕpnutie nôh dňa
13.03.2012 realizované EMG vyšetrenie s nálezom asymetrickej senzomotorickej neuropatie dolných
končatín, Od 07/2012 je liečený psychiatrom pre depresívnu poruchu ťažkého stupňa pri somatickom
ochorení. Od 08/2013 sú dokumentované pridružené posttraumatické známky. V 07/2013 utrpel úraz
hlavy a krčnej chrbtice - havaroval osobným motorovým vozidlom (pracovný úraz). Pre horeuvedené

zhoršenie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% (65% pre ochorenie pečene
s horeuvedenými komplikáciami a zhoršenie psychických ťažkostí a 10% pre následky úrazu.

84. Rovnako je z predmetného Odborného posúdenia zrejmé, že invalidita vznikla v dôsledku choroby.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu, a to v rozsahu 65% sú podľa Kapitoly X - choroby
tráviacej sústavy, Oddielu D choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, pod položkou 1 -

choroby pečene, písmeno c) - ťažkého stupňa.

85. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, na predložené listinné dôkazy, súd dospel k
záveru, ževprípadežalobcuniesúdanéokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,ktoréodôvodňujúzvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.

86. V prípade žalobcu nejde o také trvalé následky po úraze, ktoré by znamenali úplnú a ani čiastočnú
stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu, nejde ani o prípad ležiaceho pacienta odkázaného na dohľad
či starostlivosť iných osôb, žalobca v rozsahu trvalých následkov po úraze nie je nesebestačný, vie
sa samostatne pohybovať, je sebestačný i v samoobslužných úkonoch osobnej hygieny, následky

po zranení nepredstavujú pre žalobcu jeho sociálnu, pracovnú, spoločenskú resp. rodinnú izoláciu to
znamená, že nejde v jeho prípade o tak závažné poškodenie zdravia, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
ako nedôvodnú zamietol.

87. K uplatnenému nároku z titulu vecnej škody súd uvádza nasledovné.

88. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade

s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

89. Podľa článku 11 ods. 4/ CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

90. Podľa článku 15 ods. 1/ CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

91. Podľa ust. § 132 ods. 2/ CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

92. Podľa § 150 ods. 1/ CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

93. Podľa § 150 ods. 2/ CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

94. Podľa § 153 ods. 1/ CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.

95. Podľa § 54 /CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.96. V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Znamená to, že žalobca je povinný označiť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú

uplatňovaný návrh. Dôkazná povinnosť spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

97. Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci

samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v
takých prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
takýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide zároveň o toho účastníka, ktorý

existenciu týchto skutočností tvrdí.

98.Žalobousižalobcauplatnilajnároknanáhraduvecnejškodyvovýške1.140,00Eur.Dňa22.04.2015,
t.j. už pred podaním žaloby, žalovaný poštovou poukážkou na adresu žalobcu zaslal finančný obnos
548,93 Eur, ktorý žalobca prevzal dňa 30.04.2015. Rovnako žalovaný zaslal žalobcovi špecifikáciu

poukázanej sumy dňa 02.05.2016. Žalobca zotrval na náhrade vecnej škody v časti neuhradeného
rozdielu, t.j. v sume 591,00 Eur. Súd má za to, že jeho nárok v tejto časti je nedôvodný. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaný v konaní predložil súdu výpočet skutočnej škody, z ktorého vyplýva,
že uvedeného nároky žalobcu boli vysporiadané v súlade s ust. § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nárok žalobcu ešte pred podaním žaloby vysporiadal v celom

rozsahu. Pokiaľ žalobca žiadal a zotrval na zaplatení sumy 591,00 Eur, z titulu vecnej škody, v tejto časti
súd žalobu zamietol. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Na svoje tvrdenia nepredložil
žiaden hodnoverný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia a dôvodnosť uplatneného nároku.

99. Súd považuje žalobu v časti o zaplatenie vecnej škody za nedôvodnú potom, čo zistil, že žalobca

ničím nepreukázal odôvodnenosť nároku na zaplatenie. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu,
ktorý však dôkazné bremeno neuniesol.

100. K uplatnenému úroku z omeškania súd uvádza.

101. Podľa § 517 ods. 1Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

102. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

103. Súd dospel k záveru, že tento nárok žalobcovi nemohol vzniknúť odo dňa, kedy mu vznikla
škoda /tak, ako si to uplatnil žalobca/. V zmysle zákona č. 381/2001 je žalovaný povinný v lehote
do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škode vysporiadať nároky, resp. oznámiť výsledok,
vysporiadať, prešetriť, pristúpiť k šetreniu a prešetriť predmetnú škodovú udalosť a informovať
poškodeného o výsledku prešetrenia v lehote 15 dní, v prípade poukázať plnenia, t.j. náhradu škody.

V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný predložil dôkaz o tom, že oznámenie žalobcu, teda ako
poškodeného, bolo žalovanému doručené dňa 20.03.2015. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemohol
dostaťdoomeškaniaužod02.04.2015tak,akotožalobcapožadujevžalobe.Navyšežalobcapožadoval
priznať úrok z omeškania zo všetkých uplatnených nárokov, počítajúc lehotu omeškania od jedného
dátumu. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo nepochybne preukázané, že pokiaľ sa týka

trvalých následkov, t.j. sťaženia spoločenského uplatnenia, nárok žalobcu uplatnený u žalovaného,
na základe lekárskeho posudku, nebol uplatnený správne, keďže správnosť bodového hodnotenia
tak bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré žalobca predložil v konaní, neboli
znaleckým posudkom vypracovaným, v tomto konaní znalcom MUDr. Burdom potvrdené. Rozsahbodového hodnotenia, či už bolestného, alebo sťaženia spoločenského uplatnenia stanovil MUDr.
Burda odlišne od pôvodného hodnotenia. Navyše v znaleckom posudku MUDr. Burda konštatoval,
že k ustáleniu zdravotného stavu prehodnotenie trvalých následkov je rok 2015. Žalobca absolvoval

kúpeľnú liečbu v mesiaci jún 2015. Berúc do úvahy, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné
hodnotiť až rok po ukončení liečby, t.j. od ukončenia PN v októbri 2014, t.j. dostaneme sa k dátumu
október 2015, pričom žalobca túto skutočnosť akceptoval, že k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo
až v roku 2015. Na základe takto preukázaných, resp. tvrdených skutočnosti v ZP, súd aj stanovil
hodnotu bodu za rok 2015, vychádzajúc za rok 2015 a preto je vylúčené, aby sa žalovaný dostal do

omeškania aj s plnením sťaženia spoločenského uplatnenia už v apríli 2015. Žalovaný sa nemohol
dostať do omeškania s plnením takých nárokov (hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia),
pretože tieto nároky neboli ani žalobcovi, ani žalovanému zrejmé, ani pri podaní žaloby, keďže tieto
nevyplývali z predloženého lekárskeho posudku, ale boli hodnotené až ZP MUDr. Burdu. Súd má
za to, že počiatok omeškania nastal dňom nasledujúcim po dni, kedy bol znalecký posudok MUDr.
Burdu doručený žalovanému. Znalecký posudok bol doručený žalovanému dňa 05.06.2019, žalovaný

sa dostal do omeškania s peňažným plnením od 06.06.2019. Súd na dôsledky omeškania poisťovateľa
(žalovaného) s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok)
v súlade s § 1 ods. 2 zák. č. 381/2011 Z. z., subsidiárne aplikoval všeobecný predpis, ktorým je ust. §
517 ods. 2/ OZ.

104. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 47,00 Eur (bolestné)
od 06.06.2019 do zaplatenia (výrok I. rozsudku), v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov
z omeškania od 02.04.2015 do 05.06.2019 zamietol (výrok III. rozsudku).

105. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.465,40 Eur (zvýšenie

SSU) od 06.06.2019 do zaplatenia (výrok II. rozsudku), v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov
z omeškania od 02.04.2015 do 05.06.2019 zamietol (výrok III. rozsudku).

106. Súd zamietol žalobu o zaplatenie zvýšenia SSU v sume 9.565,70 Eur a sumy 591,00 Eur z titulu
vecnej škody spolu s úrokom z omeškania od 02.04.2015 do zaplatenia (výrok IV. rozsudku), ako

nedôvodnú.

107. Žalobca svoj nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví preukázal zákonným spôsobom.
Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe zisteného skutkového stavu, súd v
predmetnej veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

108. Podľa § 232 ods. 3/ CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

109. Podľa § 251/ CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

110. Podľa ust. § 255 ods. 1/CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

111. Podľa ust. § 255 ods. 2/ CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

112. Podľa ust. § 256 ods. 1/ CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

113. Podľa ust. § 257/ CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

114.Vovšeobecnostiplatí,žeakmástranasporuvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je vždy odrazom reálneho výsledku sporu a vedie strany k
tomu, aby nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Pri zastavení konania (aj čiastočnom)
je trovy povinná hradiť tá zo strán, ktorá zavinila ich vznik a pojem „procesného zavinenia“ (použitý v
ustanovení § 256 CSP) je posudzovaný výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ jedna procesná stranazaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a teda
zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej vždy povinnosť nahradiť druhej procesnej strane
trovy konania. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie aj vtedy, ak vzal žalobu späť pretože mu

žalovaný plnil pred podaním žaloby, prípadne ak žalobu berie späť bez udania dôvodu. Pri rozhodovaní
o trovách konania súd vzal do úvahy zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania. Žalobca
žalobou sa domáhal zaplatenia aj takých súm, ktoré mu žalovaný uhradil už pred podaním žaloby.
Žalobca zobral žalobu späť aj v časti bez udania dôvodu. Vzhľadom na žalobcom pôvodne žalovanú
sumu a následne viacerými späťvzatiami upravenú sumu, keď ku späťvzatiam nedošlo z dôvodov

na strane žalovaného, súd má za to, že v prejednávanej veci ide o čiastočný (nepatrný) úspech na
strane žalobcu. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie bolestného vo výške 47,00 Eur a v časti
navýšenia SSU v sume 4.465,40 Eur, t.j. v sume 4.512,40 Eur (47,00 Eur + 4.465,40 Eur = 4.512,40
Eur). Uplatňovaná suma pôvodnou žalobou predstavovala sumu 51.175,26 Eur. Z uplatnenej sumy bol
žalobca úspešný 11,34%. Úspech žalovaného predstavuje 88,66%. Rozdiel medzi úspechom žalobcu
a žalovaného predstavuje 77,32%.

115. Vzhľadom na povahu predmetného sporu (ide o náhradu škody z ublíženia na zdraví), na sociálne
pomery žalovaného, keďže ide o invalidného dôchodcu, súd má za to, že je tu dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý aplikoval ust. § 257/CSP, žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.