Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012636
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124012636.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvalé bydlisko C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre zločin obchodovanie s ľuďmi podľa
§ 179 ods. 1, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. c) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.06.2025, č. k.

110T/24/2024-1512, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.09.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 09.06.2025, č. k. 110T/24/2024-1512
uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania zločinu obchodovanie s ľuďmi
podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. c) Trestného

zákona, na tom skutkovom základe, že najneskôr v období leta roku 2023 v meste C., minimálne v
lokalitách „D. E.“ a „F. A.“, zneužívajúc škodlivé užívanie drog poškodenej D. G., ktoré u nej sám vyvolal,
ako aj z dôvodu ich predchádzajúceho partnerského vzťahu, citovej závislosti poškodenej D. G. na
obvinenom, a tým spojeného očakávania menšieho odporu, zlákal poškodenú D. G. na presne nezistené
miesto do mesta C., na ktorom jej založil profil na internetovej stránke H. , prostredníctvom ktorého
dohadovalsinýmimužmičas,dátum,miestoacenuposkytnutiasexuálnejslužbypoškodenou,následne

poškodenú od tohto obdobia začal prostredníctvom internetu predávať na sexuálne služby, kedy v
presne nezistený deň leta roku 2023 poskytol poškodenej psychotropnú látku II. skupiny s označením
metamfetamín - pervitín, pričom poškodená zo strachu pred obvineným, ktorý na ňu začal vyvíjať
psychický a fyzický nátlak, musela mať pohlavný styk s mužom na doposiaľ nezistenom mieste v meste
C., pričom finančné prostriedky v presne nezistenej sume, predstavujúce protihodnotu za poškodenou
poskytnuté sexuálne služby si obvinený ponechal, pričom uvedené poskytovanie sexuálnych služieb

poškodenou za finančnú protihodnotu, ktorú si ponechal obvinený, sa začalo opakovať v pravidelných
intervaloch, kedy ju osobným motorovým vozidlom, značky Volkswagen, červenej farby, s presne
nezisteným evidenčným číslom okresu Senec, odviezol na odľahlé miesto za mesto C., kde ju čakal
muž, ktorému bola, zo strachu pred neustálym fyzickým násilím vyvíjaným zo strany obvineného, nútená
poskytnúť orálny sex v motorovom vozidle patriacemu tam čakajúcemu mužovi, za ktorý od tohto
muža obdržala v hotovosti sumu 30 eur, pričom obvinený, počas poskytovania tejto sexuálnej služby,

poškodenú celý čas čakal, sledoval ju z diaľky a následne po vykonaní tejto sexuálnej služby, musela
poškodená nastúpiť do osobného motorového vozidla obvineného a odovzdať mu finančné prostriedky
predstavujúce protihodnotu za poskytnutú sexuálnu službu, pričom takéto konanie sa za predmetný
deň opakovalo ešte minimálne s dvomi až tromi mužmi, pričom za každé takéto sexuálne stretnutie
poškodená od zákazníka dostala finančnú hotovosť vo výške 30 eur, ktorú bola, pod hrozbou fyzického
násilia, nútená obvinenému odovzdať, pričom následne, v období, v ktorom poškodená pociťovala

príznaky škodlivého užívania drog a citovú závislosť od obvineného, v presne nezistené dni v roku 2023,
pravidelne pricestovala poškodená za obvineným z mesta D. do mesta C., kde obvinený vždy poskytolpoškodenej psychotropnú látku II. skupiny s označením metamfetamín - pervitín a následne v presne
nezistené dni v období jesene a zimy roku 2023, ako aj v januári a februári roku 2024 obvinený rovnakým
spôsobom dohodol cez internetový portál H. stretnutia ďalších mužov s poškodenou, ktorým bola

poškodená nútená, z dôvodu fyzického násilia, spočívajúceho v úderoch do oblasti tváre a brucha,
poskytnúť, na rôznych miestach v okolí mesta C., mesta I. a mesta J., v osobných motorových vozidlách
zákazníkov, v ubytovniach, kde býval obvinený, v bytoch zákazníkov, ako aj v opustenom nedostavanom
objekte s umiestnenou posteľou na adrese K. L. X v meste C., sexuálne služby spočívajúce v orálnom
sexe, análnom sexe, pohlavnom styku, alebo inej obdobnej sexuálnej praktike, za ktoré poškodená od

zákazníkov dostala ako protihodnotu finančné prostriedky vo výške 30 eur za orálny sex a 50 eur až
100 eur za pohlavný a análny styk, pričom po vykonaní každej z týchto sexuálnych služieb musela
poškodená obvinenému odovzdať všetky takýmto spôsobom zarobené finančné prostriedky, v januári
2024, poškodená pricestovala za obvineným do J., kde ju následne obvinený vyzdvihol a priviezol na
osobnommotorovomvozidlenaul.A.X,vmesteJ.,potomčozabezpečiltohtozákazníkacezinternetový
portál A. pred bytový dom zákazníka, pričom poškodená bola zo strachu z obvineného donútená vojsť

do bytu zákazníka, kde mala mať s týmto pohlavný styk, pričom obvinený ju zatiaľ čakal pred bytovým
domom, avšak k pohlavnému styku nedošlo, zákazník nechcel zaplatiť, v dôsledku čoho obvinený prišiel
za zákazníkom a dobíjal sa do jeho bytu, vypýtal si od zákazníka finančnú hotovosť vo výške 50 eur,
následne obvinený s poškodenou odišli. Posledný krát prišla poškodená za obvineným dňa 14.02.2024
do mesta J., do Obchodného centra Central, kde jej obvinený zobral platobnú kartu od C., ktorú mala

v tom čase pri sebe, pas a mobilný telefón, poskytol jej psychotropnú látku II. skupiny s označením
metamfetamín - pervitín a následne sa osobným motorovým vozidlom značky Volkswagen, červenej
farby, s presne nezisteným evidenčným číslom okresu Senec, ktoré bolo v užívaní obvineného, dňa
16.02.2024 alebo 17.02.2024 presunula poškodená s obvineným na parkovisko do obce M., na ktorom
prišlo k hádke medzi poškodenou a obvineným, pri ktorej obvinený poškodenú udrel kameňom do

hlavy, kopal ju na zemi do rebier a bil do oblasti tváre, pričom mal vedomosť o tom, že poškodená
mala ešte nezahojené zranenia z konca roku 2023, kedy obvinený poškodenej kopancami zlomil rebrá
a približne z januára roku 2024, kedy obvinený poškodenej polial nohy horúcim olejom v meste J. v
objekte nazývanom A., v byte bytového domu na ulici F. L. XX, kde obvinený poškodenej aj oholil
hlavu, čoho následkom boli početné zranenia poškodenej, najmä tržná rana v oblasti hlavy, ktorá si

vyžiadala lekárske ošetrenie vo Fakultnej nemocnici Trnava, pričom následne obvinený dňa 17.02.2024
zohnal poškodenej ďalšieho zákazníka za účelom poskytnutia sexuálnych služieb, avšak poškodená
túto nevykonala, čoho následkom bol ďalší fyzický útok obvineného na poškodenú následne, keď sa
vozili v aute, dňa 18.02.2024, keď jazdila poškodená s obvineným v osobnom motorovom vozidle značky
Volkswagen, červenej farby, s presne nezisteným evidenčným číslom okresu Senec a odišli z mesta C.

smerom na mesto F., kde počas jazdy obvinený fyzicky zaútočil na poškodenú tým spôsobom, že jej
pichol vreckový nožík zhora do priehlavku chodidla ľavej nohy, čím jej spôsobil ranu na chodidle a zahasil
poškodenej na krku cigaretu a následne v meste F. poškodenú donútil vystúpiť z osobného motorového
vozidla, čím svojim konaním získal obvinený doposiaľ presne nevyčíslený finančný prospech.
Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm.

m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na trest odňatia
slobody vo výmere 9 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona bol
obžalovanému uložený ochranný dohľad vo výmere 3 roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona okresný
súd stanovil obžalovanému povinnosť, aby sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostavil

do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému
úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a)
oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v
určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne
opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Podľa § 77

ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 77 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b),
písm. f), ods. 4 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania iných návykových látok, zákazu kontaktu s poškodenou D. G. v akejkoľvek forme vrátane
kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami
a nepriblížiť sa k poškodenej D. G. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

Okresný súd zároveň rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku a uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť poškodenej D. G. škodu vo výške 3 146 eur, pričom podľa § 288 ods. 1 (správne má byť
uvedený ods. 2, ide o zrejmú nesprávnosť – pozn. odvolacieho súdu) Trestného poriadku poškodenú so
zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátor a poškodená ponechali lehotu na podanie
opravného prostriedku, pričom prokurátor doručil okresnému súdu dňa 12.06.2025 podanie, v ktorom
sa vzdal odvolania a poškodená v rámci plynutia lehoty odvolanie nepodala. Obžalovaný po porade

s obhajcom zahlásil odvolanie čo do výroku o vine, treste, náhrade škody ako aj proti konaniu, ktoré
vydaniu rozsudku predchádzalo.
V písomne odôvodnenom odvolaní obžalovaný namietal, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový
stav veci v dôsledku nevykonania obžalovaným navrhnutého dokazovania, súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, hodnotenie vykonaného dokazovania

súdom prvého stupňa je nesprávne, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil výpoveď poškodenej ako dôveryhodnú napriek významným vnútorným rozporom
a v posudzovanom prípade celkom jednoznačne nemohlo dôjsť k naplneniu objektívnej stránky
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 3 písm. f)
s poukazom na § 138 písm. b), písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný vytýkal okresnému súdu, že tento dostatočným spôsobom nevysvetlil nadbytočnosť

a nepotrebnosť dokazovania: vykonanie dokazovania výpismi zo všetkých bankových účtov poškodenej
vedených v C. J., N. v období od leta 2023 do 18.02.2024, výsluch svedka B. F. a výsluch svedka G.
L. a svedka vystupujúceho pod prezývkou „A. O. D.“ a znalecké dokazovanie k zisteniu dát uložených
v mobilnom telefóne a počítači používanými poškodenou. Namietal, že na základe nesprávneho dopytu
banka oznámila okresnému súdu len transakcie prostredníctvom platobnej karty, pričom okresný súd

nerozhodol, že návrh na doplnenie dokazovania, pokiaľ ide o transakcie na účtoch poškodenej, odmieta.
Nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý nevypočul svedkyňu B. F., za účelom zistenia kde sa
v období od 14.02. do 18.02.2024 obžalovaný zdržiaval a teda, že zranenia poškodenej v tomto období
nespôsobil. Vypovedal, že v tomto období trávil čas s menovanou svedkyňou a len dňa 17.02.2024 bol
poškodenú zaviesť na pohotovosť v Trnave. Obžalovaný sa bránil, že on nebol tou osobou, ktorá by

poškodenú k vykonávaniu prostitúcie zlákala a ak by bolo preukázané, že sa určitým spôsobom podieľal
na dobrovoľnom poskytovaní sexuálnych služieb poškodenou alebo že by z prostitúcie koristil, nešlo
by podľa neho o trestný čin obchodovania s ľuďmi, ale o trestný čin kupliarstva, čo má podstatný vplyv
na výšku trestu.
Obžalovaný ďalej namietal, že rozsudok vychádza aj z dôkazov získaných v rozpore so zákonom a to

konkrétne komunikácia z portálu A. manipulovaná políciou, fotografie na č. l. 632-653. Vysvetlil, že
komunikácia z A. je dôkaz vytvorený políciou, keďže obsah bol menený a to policajtom O. E.. Podľa
jeho názoru z postupu prokurátorky je zrejmé, že do rúk súdu a obhajoby sa nikdy nemalo dostať
to, čo prevádzkovateľ portálu A. vyšetrovateľke poskytol, keď súdu nepredložila ani list spoločnosti
Ringer Slovakia Communities, s.r.o. Vyšetrovateľ nemôže prijať záver, že určitý text nebude schopný

súd prečítať alebo mu porozumieť a upraviť mu ho tak, aby bol čitateľný. Keďže vyšetrovateľka M. nie
je technicky zdatná, nemôže objektívne vedieť, či nebolo do zmyslu komunikácie zasahované, pričom
pôvodné CD, ktoré bolo prílohou listu z 06.05.2024 sa nezachovalo. V konaní pred súdom sa nepodarilo
jednoznačným spôsobom zistiť, ako policajti do pôvodného obsahu dôkazu zasiahli a bolo povinnosťou
prokurátora preukázať, že išlo skutočne len o zmenu formátu bez zásahu do obsahu. Dospel k záveru,

že ide o nezákonný dôkaz, ktorý nemožno po obsahovej stránke posudzovať. Následne namietal, že
pôvod fotografií na č. l. 632-653 zostáva pochybný, keď z časti obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva,
že má ísť o fotografie poškodenej z A., avšak prevádzkovateľom portálu A. neboli poskytnuté orgánom
činným v trestnom, keď na žiadnom z CD sa nenachádzala ani jedna fotografia. Pochybnosť o tom,
že tieto fotografie boli používané pri poskytovaní sexuálnych služieb poškodenou vzbudzujú podľa

neho dve fotografie (č. l. 632, 640), pretože celkom zjavne nejde o fotografie, ktoré by mali prilákať
mužov k požadovaniu sexuálnych služieb od poškodenej. Pokiaľ ide o fotografie na č. l. 641-653,
k tomu obžalovaný uviedol, že tieto boli vyhotovené kriminalistickým technikom dňa 18. a 19.02.2024 pri
podávaní trestného oznámenia poškodenou, t. j. orgány činné v trestnom konaní realizovali prehliadku
tela poškodenej, avšak absentuje tu zápisnica o prehliadke tela a príkaz na prehliadku tela podľa § 155

ods. 4 Trestného poriadku.
Obžalovaný ďalej v rámci námietok ku skutkovým záverom uviedol, že záver o tom, že po tom ako bola
poškodená ošetrená vo Fakultnej nemocnici Trnava dňa 17.02.2024, obžalovaný jej zohnal ďalšieho
klienta, je nesprávny. Poškodená bola ošetrená dňa 17.02.2024 od 12.27 hod., pričom komunikácia cez
portál A. je vedená v ten deň v čase od 02.44.34 do 04.02.05 hod., teda skončila viac ako 8 hodín

predtým ako začalo ošetrenie poškodenej. To, že komunikácia sa nemôže týkať poškodenej, preukazuje
podľa neho jej výpoveď, keď vypovedala, že predtým ako bola ošetrená do C. neprišla, až po incidente
v M. prišla do C.. Namietal aj skutkový záver, že poškodená pricestovala za obžalovaným do I. a stretla
sa so svedkom A. P. dňa 07.11.2023, pretože podľa neho poškodená potom, ako pricestovala do Košícso zlomenými rebrami, zostala u rodičov až do konca roka 2023, čo vyplýva z lekárskeho nálezu na
č. l. 691, z výpovede svedkyne B. G., v dňoch 26.06., 10.07., 14.07., 06.09., 11.10., 20.10., 27.10.,
27.11., 01.12. a 08.12.2023 bola poškodená v D., keď sa v týchto dňoch osobne dostavila na úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v dňoch 06.09., 10.10. a 27.11.2023 sa poškodená uchádzala
o zamestnanie, dňa 14.12.2023 bola vypočutá na polícii v Košiciach, dňa 31.10. a 18.12.2023 zasielala
poškodená z D. listové zásielky na OOPZ v Trnave a dňa 13.02.2024 sa poškodená nachádzala v D.,
keď realizovala platby a výbery bankomatovou kartou v D.. Podľa neho je tak úplne vylúčené, aby
poškodená bola dňa 07.11.2023 v Hlohovci, avšak súd musel za každú cenu spojiť komunikáciu medzi

nickmi D. a P. s poškodenou, pretože ak by to nespravil, musel by pripustiť, že nick D. používalo viac žien
na dojednávanie sexuálnych služieb. Dospel aj k záveru, že svedkyňa B. G. si pomýlila mesiace, keď
uvádzala mesiac november, avšak dňa 18.10.2023 bola poškodená vyšetrená v Košiciach so zlomenými
rebrami.
Obžalovaný sa v rámci podaného odvolania ďalej zaoberal hodnotením výpovede poškodenej, ktorú
podľa jeho názoru okresný súd nesprávne vyhodnotil ako dôveryhodnú, keď prehliadol podstatné

rozpory v jej výpovediach, pričom nejde len o rozpory v časových súvislostiach, čo by mohlo byť
ospravedlnené časovým odstupom, ide o rozpory v tom, či sa niekde niečo stalo alebo nestalo.
Poukázal na skutočnosť, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď bývali v prenajatom
byte, obžalovaný už drogoval a nútene aj v tomto byte poskytovala sexuálne služby, čo je v priamom
rozpore s tým, čo uviedla poškodená znalkyni, keď potom táto konštatuje, že poškodená a obžalovaný

mali pekný láskyplný vzťah v čase, keď pracovali v Peugeote a spolu žili v prenajatom byte. Tiež
poukázal na rozpory, keď poškodená mala na hlavnom pojednávaní uviesť, že sa stretávali v období
leta 2023 do 18.02.2024 s obžalovaným v dvoch – troch týždňových intervaloch, keď ona išla za B.
a potom naspäť, týždeň bola napríklad u neho a potom išla k rodičom, keď pri podávaní trestného
oznámenia uviedla, že asi raz za 2 mesiace príde za ním na 3-4 dni. Rovnako poukázal na rozpory,

keď poškodená pri výsluchu mala uviesť, že v čase prvého trestného oznámenia ju ešte nepredával,
ale v ňom stojí, že jedného dňa sa stalo, že musela nejakému mužovi robiť všetky možné sexuálne
praktiky a aj súlož. A tak prichádza obhajoba k záveru, že poškodená vo februári 2024 zopakovala ten
istý model podania trestného oznámenia na obžalovaného, ktorý jej vo februári 2023 nevyšiel. Zároveň
namietal, že je bez akéhokoľvek významu argument súdu prvého stupňa, že prvé užitie drogy dokázala

poškodená podrobne popísať, pretože to nijako nesúvisí so stíhanou trestnou činnosťou. Poškodená tiež
vypovedala, že nevedela o tom, že jej obžalovaný drogy podáva a ako to zistila si dávala na jedlo, kávu
a nápoje od obžalovaného pozor. Tiež poukázal na skutočnosť, že poškodená pri podávaní trestného
oznámenia dňa 05.02.2023 uvádzala, že začala na sebe pozorovať zmeny nálad a si myslí, či jej A.
nedával tajne nejaké omamné látky a na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, keď najprv

tvrdila, že obžalovaný jej podal drogu v nápoji, táto droga na ňu začala účinkovať a potom, že nápoj,
v ktorom jej mala byť droga podaná, vyliala. Napokon poukázal, že poškodená pri výsluchu v prípravnom
konaní nedokázala ani jednoznačne popísať, kedy a za akých okolností malo dôjsť k prvému a kedy a za
akých okolností k poslednému nútenému poskytnutiu sexuálnych služieb. Poukázal na úradný záznam
(č. l. 756-758), kde poškodená policajtom povedala, že sexuálne služby poskytla 4x a neskôr vypovedá

o stovkách prípadov.
Obžalovaný namietal aj právnu kvalifikáciu, keď podľa neho skutok nemohol byť spáchaný surovým
a trýznivým spôsobom, keď medzi konaním obžalovaného a poskytovaním sexuálnych služieb
poškodenou neexistuje žiadna príčinná súvislosť, keď samotná poškodená toto konanie obžalovaného
popísala ako dôsledok drogových absťákov. Namietal aj právnu kvalifikáciu „po dlhší čas“, keď podľa

názoru obžalovaného sa nepodarilo jednoznačne preukázať začiatok páchania trestnej činnosti (treba
tu zvoliť posledný letný deň a to 22.09.2023), keď okresný súd vybral dátum najmenej priaznivý pre
obžalovaného a to máj 2023, pričom dodal, že od 18.10.2023 do konca roka 2023 bola poškodená
sústavnevD. aposlednéposkytnutiesexuálnychslužiebprichádzateoretickydoúvahydňa14.02.2024.
Obžalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové

konanie a rozhodnutie a zároveň, aby krajský súd nariadil podľa § 325 Trestného poriadku, aby vec
bola prejednaná a rozhodnutá iným samosudcom, pričom za dôležitý dôvod považuje neobjektivitu
okresného súdu pri vyhodnocovaní dokazovania, ktorá vyústila až do prijatia skutkových záverov
priamo odporujúcich vykonanému dokazovaniu a zakrývaniu nezákonností v postupe prokurátora
a vyšetrovateľa.

Neskôr obžalovaný v rámci písomne odôvodneného (doplneného) odvolania namietal nezákonnosť
znaleckého posudku znalca MUDr. Ivana Karbulu, č. 41/2024. Vyslovil názor, že znalec nemôže
sám zabezpečovať listiny a iné veci k vypracovaniu znaleckého posudku, keď sám znalec uviedol,
že podkladom na vypracovanie znaleckého posudku boli aj listiny obstarané znalcom a to materiálzo zdravotnej dokumentácie obžalovaného získaný znalcom od ambulantného psychiatra E. Q. P.
a Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie. Postup, akým sa zabezpečuje vec (vrátane listiny), ktorá
môže slúžiť na účely dokazovania, upravuje § 89 a nasl. Trestného poriadku. A tak znalec vypracoval

znalecký posudok na základe nezákonne získaných dôkazov, pretože ak znalec potreboval pre
vypracovanie znaleckého posudku zdravotnú dokumentáciu obžalovaného, mal podľa jeho názoru
požiadať o jej zabezpečenie vyšetrovateľa a tým, že si ju zabezpečil sám, konal protiprávne a takto
získané podklady sú z hľadiska trestného práva nezákonné a nepoužiteľné v trestnom konaní, čo
spôsobuje i nezákonnosť a nepoužiteľnosť na ich podklade vypracovaného znaleckého posudku.

Zdôraznil, že celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť
odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal,
nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového
materiálu, v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. A tak podľa jeho
názoru ďalším pochybením znalca, ktoré spôsobuje nezákonnosť vypracovaného znaleckého posudku,
je to, že prílohou znaleckého posudku nespravil materiál získaný zo znaleckého psychiatrického

vyšetrenia a materiál zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného získaný znalcom od ambulantného
psychiatra E. Q. P. a Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie. A tak namietal, že súd prvého stupňa
na základe nezákonného znaleckého posudku dospel k záveru, že obžalovaný priviedol poškodenú
k užívaniu drog, keďže sám bol na nich závislý a mal k nim prístup; osobnosť obžalovaného má vysokú
pohotovosť k zlostným výbuchom aj pri nepodstatných podnetoch, protiprávne a impulzívne konanie je

jeho osobnosti vlastné, vplyvom požitia psychotropných a omamných látok je jeho správanie odbrzdené,
kedy sa racionálne správanie dostáva do úzadia a vynára sa do popredia pudová zložka osobnosti, bez
morálnych zábran; obžalovaný je polymorfne závislý a za účelom získania finančných prostriedkov a
abstinenčných príznakov v snahe znovu získať drogu, bol agresívny na poškodenú a prostredníctvom
nej získaval finančné prostriedky ktoré potreboval, tým, že ju predával na sexuálne služby.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave termín verejného
zasadnutia na 30.09.2025, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného
a obžalovaný, ktorého účasť bola zabezpečená z ÚVV Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného
zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, voči čomu obhajoba neuplatnila žiadne výhrady. Pokiaľ
ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu podala správu o stave veci so zameraním

na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu ani
návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor
navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Obhajca
obžalovanéhouviedol,ževsúladespodanýmodvolanímajehoodôvodnenímnavrhujezrušiťnapadnutý
rozsudok a vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne obžalovaného spod

obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodiť. Obžalovaný sa pripojil ku
konečnému návrhu svojho obhajcu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokovrozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je

nedôvodné, pričom v rámci vyrovnávania sa s odvolacími námietkami krajský súd zdôrazní len vybrané
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, keďže je povinný dať odpovede len na tie odvolacie námietky,
ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie (pričom okresný súd sa s mnohými námietkami, ktoré obžalovaný aj
opakuje, už vysporiadal).
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, krajský súd vlastným prieskumom nezistil také

chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Obžalovaný k postupu okresného súdu namietal odmietnutie dôkazov. Podľa názoru krajského súdu
okresný súd nepochybil, keď odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať výsluch svedkov G. L., osoby
„A. O. D.“ a B. F., pričom tento postup riadnym spôsobom odôvodnil. Aj krajský súd je toho názoru,
že výsluch svedka L. nemá spojitosť so skutkom v prejednávanej trestnej veci, výsluch svedkyne
F. by bol nadbytočný, nakoľko nebola očitou svedkyňou žiadnej udalosti podstatnej pre rozhodnutie

a k osobe A. O. D. obžalovaný neuviedol žiadne údaje, pričom vykonané dokazovanie na súde
prvého stupňa bolo vykonané v takom rozsahu, aby bolo možné dospieť k spravodlivému rozhodnutiu.
Pokiaľ obžalovaný namietal nevykonanie dokazovania výpismi z účtov poškodenej v C. J., N., tak
k tomu treba uviesť, že okresný súd sa s týmto návrhom obhajoby riadne zaoberal. Dopytovaná
banka (č. l. 1420-1421) súdu oznámila číslo účtu, ktorého majiteľkou bola poškodená v požadovanom

období (01.01.2023-20.02.2024), pričom zároveň uviedla, že v súčasnosti nie je majiteľkou akéhokoľvek
bankového účtu a pohyby na karte boli zaznamenané len v dňoch 13.02.-15.02.2024. Rovnako správne
a zákonne postupoval okresný súd, keď odmietol vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré navrhla obhajoba,
pričom s týmito návrhmi sa okresný súd riadne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal.
Gro odvolacích námietok obžalovaného tkvie v kritike spôsobu vyhodnotenia vykonaného dokazovania.

V posudzovanom prípade obžalovaný polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a presadzuje
vlastnú verziu skutkového deja, ktorá je založená na inom hodnotení dôkazov.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav
veci a vykonal úplné dokazovanie, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2
ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v

napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách §
2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným
a správnym skutkovým záverom.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež
ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a

keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.
V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.
Obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu bezpečne usvedčuje výpoveď poškodenej,
ktorej tvrdenia verifikujú znalecké posudky zabezpečené do predmetnej trestnej veci, zápisnica

o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov (obžalovaný používal osobné motorové vozidlo
červenej farby), listinný dôkaz (č. l. 741), z ktorého vyplýva, že telefónne číslo, ktoré bolo používané
v komunikácii cez stránku A. ako kontaktné telefónne číslo, bolo registrované na obžalovaného, lekárske
správy o zraneniach poškodenej, výpoveď svedka A. P., ktorý potvrdil komunikáciu s nickom D. XXXXX,
ktorý založil poškodenej obžalovaný a prostredníctvom neho dohadoval s inými mužmi poskytovanie

sexuálnych služieb poškodenou a výpoveď svedka E. G., ktorý počas svojej výpovede ukázal na
obžalovaného ako osobu, ktorá mala prísť na dohodnuté miesto s osobou, ktorá poskytuje sexuálne
služby (poškodenou), pričom túto osobu opísal ako osobu, ktorá vyzerala ako sfetovaná (uvedené
potvrdzuje odpoveď z ORPZ v Bratislave V OOPZ Bratislava Petržalka – Sever, keď na ulici A. L. X Q. J.
sa nachádzal obžalovaný s poškodenou).

Samotná skutočnosť, že obhajoba kritizuje spôsob, akým okresný súd vyhodnotil všetky vykonané
dôkazy, ešte automaticky neznamená, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nesprávny.
Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo
všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkovéhostavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie. Avšak procesný predpis nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak

povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných
na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnomkonaníaleboniektorázostrán.Vsúvislosti

s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého, ak okresný súd postupoval pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a
dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto,žebysámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotiltieistédôkazysinýmdoúvahyprichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle

uvedeného ustanovenia.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd v procese hodnotenia dôkazov postupoval v súlade s
pravidlami rozvedenými vyššie v texte, preto jeho skutkovým záverom nemožno nič vytknúť.
V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil výpoveď
poškodenej správne ako pravdivú a vierohodnú, nakoľko racionálne a uveriteľne popísala rozhodné

skutočnosti, keď popísala ako ju obžalovaný naviedol na užívanie drog, ktorému ako osobe závislej na
drogách, boli účinky drog na človeka dobre známe, keď poškodená bola v čase, keď bola pod vplyvom
drog, viac ovplyvniteľná inou osobou. Popísala jej vzťah k obžalovanému, voči ktorému mala vytvorenú
silnúcitovúväzbu(pretopoškodenáajpodanétrestnéoznámeniasasnažilastiahnuť),vinkriminovanom
čase bola pod silným doktrinálnym vplyvom obžalovaného, ktorý zneužíval, predstieral kamarátsky

vzťah a zároveň s ňou udržiaval intímny pomer, pričom poškodená si na základe jeho sladkých rečí
nepripúšťala zánik partnerského vzťahu.

Pokiaľ ide o trestné oznámenie poškodenej, nedôvodne naň obhajoba poukazuje. Je treba k nemu
uviesť, že malo pre toto trestné konanie len vstupnú informačnú hodnotu a z hľadiska jeho vlastného

obsahu naň nemožno prihliadať ako na dôkaz, a teda nemožno poukazovať na rozpory s neskoršími
výpoveďami poškodenej.

Rovnako ako okresný, tak ani krajský súd u poškodenej nezistil žiadnu motiváciu, pre ktorú by chcela
obžalovanému vedome škodiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená nemá žiadnu

duševnúchorobualeboporuchu,ktorábymalavplyvnajejschopnosťdôveryhodnereprodukovaťprežité
skutočnosti, z psychiatrického hľadiska poškodená netrpí ani v čase skutku netrpela na žiadnu duševnú
poruchu alebo chorobu, ktorá by u nej znižovala alebo úplne znemožňovala schopnosť správne vnímať
reálne udalosti, dianie okolo nej v čase spáchania skutku na jej osobe, tieto uchovať v pamäti a následne
ich správne interpretovať a reprodukovať. Z psychiatrického hľadiska poškodená je schopná správne

vnímať a vypovedať.
U poškodenej nebola zistená sociálna žiadúcnosť/prehnaná akceptácia od okolia, prispôsobenie si
sociálnej reality vo svoj prospech/, ako aj L- lži skóre menovanej je nízke. Pamäť poškodenej je rovnako
na úrovni podpriemeru. Všetky procesy a pamäťové operácie zapamätanie si, uchovanie materiálu v
pamäti ako aj jeho znovuvybavenie sú nenarušené a funkčné. Poškodená vie a dokáže dôveryhodne

reprodukovať prežité skutočnosti pred orgánmi činnými v trestnom konaní, jej pravdovravnosť je
zachovaná. Na základe komplexného psychologického vyšetrenia schopností a vlastnosti poškodenej
je zrejmé, že jej vierohodnosť ako osoby je zachovaná. Vierohodnosť výpovede vo vzťahu k
posudzovanému skutku na základe jej obsahu, štruktúry a formy výpovede rovnako zachovaná. U
poškodenej neboli zistené sklony ku konfabulácii resp. úmyselnému zatajovaniu skutočností súvisiacich

s inkriminovaným dejom. Okresný súd správne poznamenal, že vzhľadom na intelektovú úroveň, ktorá
je u poškodenej v súčasnosti na úrovni podpriemeru, u nej nezistil ani takú odbornú spôsobilosť,
ktorá by mala vplyv na jej výpoveď v tomto konaní, teda, že by disponovala vedomosťami o tom,
akým spôsobom by mohla ovplyvňovať svojou výpoveďou trestné konanie voči obžalovanému vo svoj
prospech. Rovnako veľmi správne okresný súd poukázal (pokiaľ poškodená nevedela prežité udalosti

správne zaradiť do časového rámca), že dlhodobým intenzívnym prežívaním stresu boli narušené jej
adaptačné schopnosti, nevyhnutné pre zvládanie záťažových situácií, s ktorými sa vysporadúva menej
efektívne a viac maladaptívne. V sociálno-adaptačnej rovine je tento stav aktuálne kompenzovaný
zvýšenou potrebou navodenia kľudu a pokoja, bezpečia, prijatia a súhlasu od iných, prianím hľadaťa mať nezaťažujúce kontakty. Hľadá únik a nové východiská z nepriaznivej životnej situácie, pričom
ľudia, ktorí zažili nejakú traumatickú udalosť pri kontakte s podnetmi, ktoré im ju pripomínajú, môžu
reagovať stiahnutím sa, nechcú si to pripomínať, vybavujú si drobné detaily, ale nie súvislé celky. Čo

sa týka spomínania si na nejaké traumatické udalosti pri samotnom traumatickom zážitku prebieha
proces tzv. disociácie. Tzn. že tá osoba, ktorej sa niečo deje sa vedome odpojí od tej danej situácie.
Preto to spomínanie si na udalosti môže byť veľmi komplikované. To vlastne spôsobí, že človek si
nevie vybavovať veci v časových súvislostiach. Ten človek veľmi často nevie vyrozprávať príbeh, ale vie
rozprávať o detailoch, ktoré sa veľmi ťažko ukladajú do časovej súvislosti. Aj podľa názoru krajského

súdu pokiaľ poškodená vedela opísať konanie obžalovaného, avšak nevedela jednotlivé časti zaradiť
do časových súvislostí, je potrebné to pripísať jej obrannému mechanizmu na prežité udalosti.

Tvrdenie obžalovaného, že nemôže byť pravdou, že on a poškodená mali pekný láskyplný vzťah
v čase, keď pracovali v Peugeote a spolu žili v prenajatom byte (podľa tvrdenia znalkyne) nemá
žiadnu relevanciu a treba jej priradiť účelovosť. Predstava obžalovaného, žeby poškodená ich vzťah

nemala vnímať od začiatku ako vzťah pekný, predsa nemôže diskvalifikovať poškodenú a už vôbec nie
znalecký posudok, kde znalkyňa hodnotí vzťah poškodenej a obžalovaného. Navyše trestnej činnosti sa
obžalovaný začal dopúšťať v období leta roku 2023.

Rovnako námietka, že je úplne vylúčené, že by poškodená bola v I. dňa 07.11.2023, je účelová.

Z vykonaného dokazovania uvedené vôbec nevyplýva. Pokiaľ poškodená bola v určitých dňoch v D.,
ako obžalovaný poukazuje, vôbec nevylučuje jej prítomnosť vo vyššie uvedený deň v I.. Dokonca aj
svedok A. P. uviedol, že do auta nastúpil obžalovaný s jednou pani, myslel si, že tá s ktorou komunikoval
(cez nick P.).

Pokiaľ obžalovaný poukázal na rozpor výpovede poškodenej a svedkyne B. G. – jej matky, tak sa jedná
o námietku nedôvodnú. Obžalovaný si prispôsobil výpoveď svedkyne tak ako mu to vyhovovalo, keď
dospel k záveru, že táto sa isto pomýlila v mesiaci, keď uviedla, že poškodená bola doma, keď jej
obžalovaný zlomil rebrá a bolo to niekedy v novembri. Práve z výpovede menovanej svedkyne vyplýva,
že táto sa síce doma liečila, ale nebola doma nepretržite 24 hodín denne 7 dní v týždni od zlomenia

rebier až do konca roku 2023. Tu nezostalo bez povšimnutia, že obžalovaný sa zameral na čas, kedy
sa s poškodenou nemal stretávať (účelovo, aby vylúčil kvalifikačný znak – po dlhší čas), a v tejto časti
považuje výpoveď svedkyne za pravdivú (navyše si ju prispôsobuje a tvrdí ako sa svedkyňa v čase
pomýlila), ale už výpoveď, kde táto svedkyňa vypovedala o tom ako obžalovaný poškodenej ubližoval,
k akým aktivitám ju nútil, ako ju žiadal, aby trestné oznámenia stiahla, považuje za nepravdivú.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ktorý pri hodnotení dôkazov prihliadol na znalecký posudok MUDr.
Karbulu ako i na komunikáciu N. tak krajský súd uvádza, že neidentifikoval v postupe okresného súdu
žiadne pochybenie.
V konkrétnostiach posudzovanej trestnej veci vyplýva, že do obsahu a zmyslu komunikácie zasahované
nebolo, bolo zmenené len kódovanie súboru, aby komunikácia dávala zmysel, išlo o technickú vizuálnu

úpravu textu, čím nie je obsah textu pozmenený.

Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k fotodokumentácii, na ktorú poukazuje obžalovaný, tak z vykonaného
dokazovania vyplýva, že fotodokumentácia na č. l. 632 až č. l. 640 zachytáva fotografie z albumu,
ktorý bol zriadený pod profilom poškodenej na A. a fotodokumentácia na č. l. 641 - 653 zachytáva

fotodokumentáciu o zranení poškodenej D. G., ktoré fotky boli vyhotovené kriminalistickým technikom
v čase, kedy poškodená sa dostavila na OO PZ v Senici za účelom podania trestného oznámenia.
V poslednom prípade ide tak o fotodokumentáciu z prehliadky tela poškodenej a je pravdou, že nebola
vyhotovená zápisnica o prehliadke tela poškodenej, ale zároveň treba uviesť, že je nepochybné, že
tieto fotky zachytávajú zranenia poškodenej, ktoré utrpela v dôsledku fyzických atakov obžalovaného.

Z pohľadu krajského súdu sa nejedná o zranenia, ktoré by nezodpovedali popisu priebehu atakov,
ktoré predostrela poškodená. Na tieto fotky treba nazerať z pohľadu § 119 ods. 3 Trestného poriadku,
podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa
získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými
prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka

výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité
pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov
alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Chyba orgánov činných v trestnom konaní, keď nebola
spísaná zápisnica o prehliadke tela poškodenej, nemôže tento dôkaz vyradiť z dôkazov, ktoré je trebavyhodnotiť samostatne ako i v súhrne s ostatnými dôkazmi. Zároveň krajský súd dodáva, že príkaz na
tento úkon nebolo potrebné vydávať, keďže poškodená sa tohto úkonu podrobila dobrovoľne a zranenia
na nej boli viditeľné hneď, keďže sa nachádzali na tvári, rukách a nohe.

Ďalej podstatou námietok voči znaleckému posudku znalca MUDr. Ivana Karbulu bolo, že znalec si
mal vyžiadať informácie zo zdravotnej dokumentácie prostredníctvom vyšetrovateľa. K tomu krajský
súd uvádza, že znalec konal na podklade uznesenia o pribratí znalca na vyšetrenie duševného stavu
obžalovaného (č. l. 451-453) a preto si mohol vyžiadať potrebnú zdravotnú dokumentáciu za účelom
vypracovania znaleckého posudku sám. Obžalovaný sa mýli, ak si myslí, že ide o vydanie veci a bol

potrebný postup podľa § 89a ods. 3 Trestného poriadku. Takýto postup vylučuje aj povinnosť znalca
ukotvená v § 25 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa tohto ustanovenia znalec nesmie oznamovať údaje zo zdravotnej dokumentácie ani
tomu, na koho dožiadanie spracúva znalecký posudok okrem údajov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou
znaleckého posudku. Rovnako krajský súd nezastáva názor, že znalec bol povinný ako prílohu

k znaleckému posudku priložiť materiál získaný zo znaleckého psychiatrického vyšetrenia (súdu nie
je zrejmé, aký materiál tu obžalovaný má na mysli) a materiál zo zdravotnej dokumentácie získaný
znalcom od E. Q. P. a Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, keďže v časti 11. 2 Analýza zdravotnej
dokumentácie znaleckého posudku sa potrebné údaje získané z dotknutej zdravotnej dokumentácie
nachádzajú (č. l. 18 – 27). Navyše k uvedenému treba dodať, že nedodržanie štruktúry znaleckého

posudku nemôže činiť znalecký posudok nezákonným a tým pádom nepoužiteľným (čo však nie jej
tento prípad) a zároveň je treba zdôrazniť, že obžalovaný vôbec nebrojí proti záverom znaleckého
posudku, teda nenamieta jeho obsah, ale ide len do jeho formy, ktorá je podľa názoru krajského súdu
správna a závery znaleckého posudku č. 41/2024 MUDr. Ivana Karbulu, znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, použiteľné v trestnom konaní. Preto okresný súd správne vyhodnotil

osobu obžalovaného, keď dospel k záveru, že osobnosť obžalovaného má vysokú pohotovosť k
zlostným výbuchom aj pri nepodstatných podnetoch, protiprávne a impulzívne konanie je jeho osobnosti
vlastné, vplyvom požitia psychotropných a omamných látok je jeho správanie odbrzdené, kedy sa
racionálne správanie dostáva do úzadia a vynára sa do popredia pudová zložka osobnosti, bez
morálnych zábran; obžalovaný je polymorfne závislý a za účelom získania finančných prostriedkov a

abstinenčných príznakov v snahe znovu získať drogu, bol agresívny na poškodenú a prostredníctvom
nej získaval finančné prostriedky, ktoré potreboval, tým, že ju predával na sexuálne služby.
Čo sa týka úradného záznamu na č. l. 756-758, na ktorý obžalovaný poukazoval, tak ako správne
okresný súd uviedol, tento je nepoužiteľný pre účely trestného konania, použiteľné sú len výpovede
poškodenej, kde táto bola náležite v zmysle v Trestného poriadku poučená v procesnom postavení

poškodenej. K tomu treba dodať, že operatívny záznam nie je dôkazným prostriedkom. Vysvetlenia
osôb, úradné záznamy či iné zápisy príslušníkov PZ nemôžu slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní. Úradný
záznamniejemožnénahlavnompojednávaníprečítaťaniakolistinnýdôkaz(pozriR45/1994).Zadôkaz
v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov PZ, ktorí vykonávali operatívne šetrenie
na mieste a spisovali úradný záznam (obžalovaný ich výsluch nenavrhol). Súčasne treba pripomenúť,

že príslušník PZ môže v trestnom konaní vypovedať ako svedok k obsahu úradného záznamu, avšak
nie k tomu, čo mu ktorá osoba povedala pri vykonávaní služobného zákroku k skutku, ktorý vykazuje
znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu (primerane judikatúra R 26/1989 a judikatúra čes-
ká R 45/2003).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že nejde o situáciu opisovanú obžalovaným

v odvolaní, že voči nemu neexistujú usvedčujúce dôkazy, resp. že u neho nastala dôkazná núdza
a mal byť oslobodený spod obžaloby. Ide len o zjavnú snahu obžalovaného, aby boli vykonané dôkazy
hodnotené inak.
Preto v súhrne k odvolacím námietkam obžalovaného ešte krajský súd uvádza, že právo na spravodlivý
proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby

bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne
práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako
súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní

logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania jezásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj podľa názoru krajského súdu táto zodpovedá stavu veci
a zákonu, pričom v podrobnostiach krajský súd poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného týkajúcu sa kvalifikačného znaku po dlhší čas a surovým
a trýznivým spôsobom, krajský súd uvádza, že s touto právnou otázkou sa už správnym spôsobom

vyrovnal okresný súd. V prípade naplnenia zmieneného kvalifikačného znaku vyplýva, že musí ísť
o tak dlhý čas, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania konkrétnej trestnej činnosti (tzv.
kvantitatívna stránka), jednak by použitie základnej skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu
dostatočne nevystihovalo závažnosť spôsobu konania konkrétneho páchateľa (tzv. kvalitatívna stránka).
Tento znak je preto treba posudzovať individuálne v každom konkrétnom prípade, s ohľadom na všetky
jeho okolnosti, čo správne vykonal okresný súd a svoje úvahy riadnym spôsobom ozrejmil. Páchanie

trestného činu po dlhší čas spravidla znamená pokračovanie v trestnej činnosti po dobu viacerých
mesiacov, súdnou praxou ustálenej na min. 6 mesiacov. Uvedené neznamená, že poškodená musela
byť s obžalovaným nepretržite po uvedenú dobu, podstatné je, že po dobu viac ako 6 mesiacov
za obžalovaným cestovala a tento ju použitím násilia, hrozby násilia, zneužitím svojho postavenia
a zneužitia inak zraniteľného postavenia zlákal a prepravil ju (hoci aj s jej súhlasom) na účel prostitúcie.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný poškodenú opakovane bil do hlavy, hrude
silou takej intenzity, že jej zlomil rebrá, následne, keď ešte mala nedoliečené zranenia ju znovu bil, polial
jej nohu horúcim olejom v J., rozbil jej hlavu kameňom v M. a ďalší deň ju opäť napadol, napriek tomu,
že bola zranená a vedel o tom, pálil ju horiacou cigaretou. Správne tu okresný súd poukázal na výpoveď
poškodenej a listinné dôkazy – lekárske správy o zraneniach poškodenej, na základe čoho mal aj krajský

súd za preukázané, že správanie obžalovaného voči poškodenej bolo takej intenzity, ktorá dosahovala
charakter surového a trýznivého konania na obeti poškodenej.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, obžalovaný mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil.

Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, krajský súd v tejto súvislosti nezistil dôvodnosť odvolania
obžalovaného ani v tejto časti.
Na tomto mieste je potrebné pripomenúť teoretické východiská trestania v podmienkach Slovenskej
republiky. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na
výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak
prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v

každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana
spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty aprávneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa

trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.

Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Priukladanítrestumusísúdprihliadnuťpodľa§38ods.2Trestnéhozákonanapomeramieruzávažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade
s ust. § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd u

obžalovaného správne preskúmaval pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
pričom u obžalovaného konštatoval neexistenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona, avšak vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že bol už
za trestný čin odsúdený. Iné či už poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti ani krajský súd vlastným
prieskumom nezistil. Zároveň okresný súd správne aplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa

ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom bolo možné obžalovanému uložiť trest vo výmere od 8 rokov
8 mesiacov do 12 rokov. Podľa názoru krajského súdu však uložený trest vo výmere 9 rokov je
neprimerane mierny a to vzhľadom na závažnosť a charakter trestnej činnosti (surový a trýznivý spôsob

spáchania činu), okolnosti prípadu (zneužitie citovej závislosti poškodenej, ktorej podával drogy), mieru
kriminálneho narušenia obžalovaného (6 záznamov v odpise registra trestov a spáchaný opätovný
zločin) a možnosti jeho nápravy (bol aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody,
kedy sa osvedčil dňa 06.12.2022). Odvolací súd nemohol obžalovanému uložiť trest vyšší (zákonný
a spravodlivý), pretože prokurátor odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného nepodal,

napriek tomu, že v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní sám žiadal o uloženie nepodmienečného
trestu vo výmere 10 rokov.
Pokiaľ ide o výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd
správne postupoval v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a obžalovaného na výkon trestu
zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia s odôvodnením, že bol v posledných desiatich rokoch

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Pokiaľ ide o výrok o ochrannom opatrení okresný súd správne poukázal na výsledky dokazovania,
z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný má poruchu psychiky a správania zapríčinenú
užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, v popredí je u neho polymorfná závislosť
od tabaku, kanabinoidov, pervitínu, benzodiazepínov a hypnotík, škodlivé užívanie extázy a kokaínu

a zmiešaná porucha osobnosti (disociálna a emočne instabilná - impulzívna). Obžalovaný v čase
spáchaniaskutkuakoivsúčasnostijepolymorfnezávislýodtabaku,kanabinoidov,pervitínu(ktorýužíval
i vnútrožilovo), benzodiazepínov a hypnotík. Protiprávne a impulzívne konanie je jeho osobnosti vlastné,
vplyvom požitia psychotropných a omamných látok je jeho správanie odbrzdené, kedy sa racionálnesprávanie dostáva do úzadia a vynára sa do popredia pudová zložka osobnosti, bez morálnych zábran.
Základným znakom závislosti je potreba pokračovať v konzume drogy a snaha zaobstarať si ju za každú
cenu a preto okresný súd postupoval správne keď obžalovanému uložil ochranný dohľad vo výmere 3

roky a súčasne mu uložil aj primerané obmedzenia a povinnosti.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, treba uviesť, že odvolací súd sa zaoberal len či okresný súd
správne postupoval, keď zaviazal obžalovaného k povinnosti zaplatiť škodu poškodenej vo výške 3146
eur, keďže odvolanie bolo podané len v prospech. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

poškodená si svoj nárok uplatnila riadne a včas a nárok poškodenej na náhradu ujmy na zdraví
bol podporený doložením lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 12.08.2024, podľa ktorého bolo
poškodenej pridelených 110 bodov, pričom za jeden bod jej patrí suma 28,60 eur, čo je spolu 3146
eur. Keďže zranenia vznikli poškodenej v súvislosti s prejednávaným trestným činom, ktoré poškodenej
spôsobil obžalovaný, správne okresný súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal
obžalovaného na náhradu škody - bolestného za spôsobené zranenia vo výške 3 146 eur. Keďže

poškodená si uplatnila škodu vo vyššom rozsahu, potom ju bolo potrebné odkázať so zvyškom nároku
na náhradu škody na civilný proces.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd musel odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Na záver je ešte potrebné uviesť, že pokiaľ sa obžalovaný domáhal postupu podľa § 325 Trestného
poriadku, tak takáto požiadavka je absolútne v rozpore so zákonom, pretože toto ustanovenie upravuje
vážne narušenie zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a túto zásadu narušiť
len z dôvodu, že okresný súd nerozhodol podľa jeho predstáv, by bolo neprijateľné.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.