Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824201231
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824201231.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a sudkýň A. D. E. a A. F.
G. v spore žalobcov 1) H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., G.. K. XXX/X, 2) G. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., D. XXX/X, obaja zastúpení Mgr. Reném Nguyenom, advokátom, so sídlom Partizánske,
Moyzesova471/1,IČO50152289protižalovanémuVýskumnýústavovocnýchaokrasnýchdrevín,a.s.,
skrátene VÚOOD, a.s., so sídlom Bojnice, Prievidzská 1457/73, IČO 31 639 216, zastúpený Advokátska

kancelária Sobek, s.r.o., so sídlom Bardejov, Přerovská 938/3, IČO 53 519 299, o nahradenie prejavu
vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcov 1) a 2) proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 19. augusta 2024, č. k. 15C/11/2024-84, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.m e n í tak, že žalobcovia 1) a 2) majú proti žalovanému
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

II. Žalobcovia 1) a 2) m a j ú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci
uzatvára so žalobcom 1) a žalobcom 2) ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v tam uvedenom znení (výrok I.) a žalobcom 1) a 2) náhradu trov konania nepriznal

(výrok II.). Právne vec posúdil podľa § 140, § 603 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1) a 2) podanou žalobou navrhli rozhodnúť
o nahradení prejavu vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami 1) a 2) ako
kupujúcimi kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva v znení uvedenom v petite žaloby. Predmetom

navrhovaného prevodu bola nehnuteľnosť v k.ú. D., zapísaná na LV č. XXXX,
pozemok parcela registra „E“ č. XXXX - ostatná plocha o výmere 435 m2, pozemok registra „E“ parcela
č. XXXX - orná pôda o výmere 1313 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8-iny. Predávajúci, teda
žalovaný, mal touto zmluvou odpredať obom žalobcom spoluvlastnícky podiel každému po 1/8-ine za
kúpnu cenu 437 eur. Žalovaný uzavrel dňa 01.03.2021 s M. N., pôvodným podielovým spoluvlastníkom,
kúpnu zmluvu, ktorou pôvodný spoluvlastník previedol svoj podiel na žalovaného za sumu

437 eur. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXXX/XXXX dňa 29.03.2021. Žalobcom, ako
podielovýmspoluvlastníkom,nebolzostranypôvodnéhopodielovéhospoluvlastníkaponúknutýpredmet
prevodu v písomnej forme, ani v ústnej, čím došlo k porušeniu ich predkupného práva. Žalobcovia sa
preto v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhali, aby im bola vec ponúknutá na predaj.
Žalovaný žalobu neuznal, namietol premlčanie práva a zároveň uviedol, že žalobcovia sa nedomáhali
pred podaním žaloby u žalovaného, aby im ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj za

rovnakých podmienok, za akých ich žalovaný nadobudol, preto je žaloba podaná nedôvodne a právne
nemožná. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 15C/11/2024-57 zo dňa 18.03.2024 návrh žalobcovna nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu nepreukázania existencie bezprostredne
hroziacej ujmy na práve žalobcov, taktiež nebol preukázaný úmysel žalovaného s nehnuteľnosťami
nakladať. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba

žalobcov je dôvodná, a preto jej vyhovel. V konaní bolo preukázané, že predkupné právo žalobcov
bolo porušené v dôsledku prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach v k.ú. D., zapísané
v LV č. XXXX ako parcely registra „E“ parc. č. XXXX O. E. XXXX kúpnou zmluvou
medzi predávajúcim spoluvlastníkom M. N. a žalovaným ako kupujúcim, pričom predmetom predaja bol
spoluvlastnícky podiel 2/8-iny vzhľadom k celku. Žalobcovia tvrdili, že prevádzajúci

spoluvlastník M. N. im neponúkol jeho spoluvlastnícke podiely na predaj, žalovaný túto skutočnosť
účinne nepoprel, k takejto ponuke však nedošlo, čo potvrdili obe procesné strany. Ak žalobcovia pred
podaním žaloby neadresovali žalovanému výzvu na ponúknutie veci na predaj v zmysle § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa názoru súdu prvej inštancie tým nedošlo k zániku práva žalobcov
podať žalobu na súd a nejde ani o predčasne podanú žalobu. Ako správne argumentovali žalobcovia,
nejde o preklúziu práva domáhať sa nahradenia prejavu vôle na súde, pretože zákon takýto zánik práva

výslovne neupravuje a žalobcovia sa mohli správať aj tak, že podali žalobu priamo na súd. Uvedené
v zásade môže mať vplyv na právo na náhradu trov konania takejto sporovej strany, ktorá sa mohla
v snahe predísť vzniku trov správať tak, že mohla doručiť žalovanému návrh na uzavretie zmluvy pred
podanímžaloby.Vovzťahukvznesenejnámietkepremlčaniažalovanýmsúdprvejinštancieuviedol,žek
premlčaniu práva žalobcov na domáhanie sa nahradenia prejavu vôle nedošlo. Vychádzajúc z ustálenej

súdnej praxe, je táto právna otázka vyriešená tak, že zatiaľ, čo v prípade žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po uzavretí kúpnej zmluvy, keďže
už v tento deň môže objektívne oprávnená osoba, ktorej predkupné právo bolo porušené, právo na
určenie neplatnosti právneho úkonu vykonať, nemôže, a to nie pre nedostatok subjektívnej vedomosti,
ale objektívne, uplatniť právo na nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne dotknutej

nehnuteľnosti od jej nadobúdateľa, keďže ten môže svoju vôľu, smerujúcu k nakladaniu
s nadobudnutou nehnuteľnosťou, objektívne uplatniť až dňom účinnosti vkladu jeho vlastníckeho práva
k tejto nehnuteľnosti a nie dňom uzavretia kúpnej zmluvy a až týmto dňom môže aj súd nahradiť jeho
prejav vôle uzavrieť kúpnu zmluvu (viď NS SR, sp. zn. 9Cdo 100/2021, 7Cdo 269/2019, R 53/2022 a
iné). Ak teda v prejednávanej veci bol vklad vlastníckeho práva povolený dňa 29.03.2021 a žaloba bola

podanádňa01.03.2024,bolapodanávzákonnejtrojročnejpremlčacejlehote.Vtomtosmerejenámietka
premlčania nedôvodná. Žalovaný nakoniec po vyjadrení právneho názoru súdu prvej inštancie uznal
žalovaný nárok a bol ochotný pristúpiť k uzavretiu zmieru, resp. uzavrieť zmluvu. Vzhľadom na povahu
žalovaného nároku žalobcovia trvali na rozhodnutí rozsudkom vo veci samej. Súd prvej inštancie po
vykonanomdokazovanípretožalobevyhovelvcelomrozsahu,pričomnepovažovalžalobuzapredčasne

podanú, nedošlo k zániku práva žalobcov nedoručením predžalobnej výzvy a taktiež právo žalobcov
nebolopremlčané.Knárokunanáhradutrovkonaniauviedol,ževzmysle§255ods.1CSPbyžalobcom
patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %, pretože boli v konečnom dôsledku úspešní. Súd
prvej inštancie im však náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP, ktoré videl v povahe veci a v procesnom správaní žalobcov. Nebolo sporné, že žalobcovia pred

podaním žaloby žalovanému neadresovali výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, žalovaný pred samotným
súdnym konaním teda nemal možnosť zaujať stanovisko k právu žalobcov. Uvedené platí o to viac, že
aj z dikcie zákona vyplýva, že dotknutý spoluvlastník uplatňuje svoje právo u nadobúdateľa podielu. V
čase pred podaním žaloby by žalovaný nemohol použiť ani námietku premlčania, pretože táto výzva by
bola nepochybne doručovaná pred 01.03.2024, preto je pravdepodobné, že by došlo

k uznaniu nároku žalobcov a k uzavretiu predmetnej zmluvy a k sporu by
nemuselo vôbec dôjsť. Súd prvej inštancie zobral za významnú práve obranu žalovaného spočívajúcu v
nedostatku výzvy pred podaním žaloby a jeho námietku premlčania, ktorú by nepochybne pred začatím
súdneho konania uplatňovať nemohol vzhľadom na čas uzavretia zmluvy (v tomto smere nesprávny
právny názor žalovaného). Súd prvej inštancie pri nepriznaní trov konania žalobcom zohľadnil aj ich

neúspech v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení. Pokiaľ trovy konania uplatňoval aj
neúspešný žalovaný, súd prvej inštancie bol toho názoru, že tomuto trovy konania nepatria. V zásade by
prichádzala do úvahy len aplikácia § 256 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Žalovanému vznikli trovy
momentom samotného doručenia žaloby a jeho obranná argumentácia nebola v konaní zohľadnená,

žalobe bolo nakoniec vyhovené, pretože súd nepovažoval právo žalobcov za nepremlčané. Žalovaný
po doručení žaloby, ktorá plnila prípadne aj funkciu výzvy na uzavretie zmluvy, mohol pristúpiť k podpisu
zmluvy a k žiadnym trovám na jeho strane nemuselo dôjsť. Skutočnosť, že vyčkával napredbežné právne posúdenie súdom a následné uznanie žalovaného nároku, ho nezbavuje povinnosti
znášať svoje trovy konania. Nejde o žiadne zavinené trovy konania zo strany žalobcov.

3. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podali v
zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1) a 2) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhali
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcom 1) a 2)
prizná voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí. O trovách odvolacieho konania navrhli rozhodnúť tak, že nárok na ich náhradu
odvolací súd prizná žalobcom 1) a 2) voči žalovanému v rozsahu 100 %. V odvolaní uviedli, že súd
prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP na skutkový stav
prípadu. V danej veci nebola žalovanému zo strany žalobcov doručovaná predžalobná výzva, nakoľko
kvôli hrozbe premlčania nároku boli žalobcovia nútení podať žalobu aj bez zasielania predžalobnej
výzvy. Dňa 15.02.2024 získali žalobcovia fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2021, zavkladovanej

Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor v konaní pod č. V XXXX/XX a žaloba bola
podaná na súd dňa 29.02.2024. Žalovanému ale nič nebránilo, aby po doručení žaloby, ktorá plní v
danej veci funkciu výzvy, dobrovoľne previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v
prospech žalobcov. Pokiaľ by takto žalovaný učinil po doručení žaloby, nepriznanie nároku na náhradu
trov konania by bolo logické a žalobcami plne akceptovateľné. Avšak žalovaný po doručení žaloby zvolil

inú procesnú obranu. V prvom podaní zo dňa 13.03.2024 ako reakcii na doručenú žalobu uviedol, že
žalobu neuznáva v celom rozsahu. Vo svojom druhom písomnom podaní zo dňa 21.03.2024
opätovne neuznal nárok žalobcov, žiadal žalobu zamietnuť, žalobu považoval za právne nemožnú,
poukázal na šikanóznosť žaloby, zneužitie práva zo strany žalobcov, neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcov, nesplnenie zákonných predpokladov na podanie žaloby (pozn. nič z uvedeného sa

nepreukázalo v konaní ako dôvodný argument). Žalobcovia 1) a 2) majú za to, že nepriznanie náhrady
trov konania žalobcom by bolo spravodlivé do okamihu, kedy mal žalovaný možnosť prvýkrát sa vyjadriť
k žalobe, t. j. do podania žalovaného zo dňa 13.03.2024. Všetky ďalšie úkony vykonané po tomto
termíne, t. j. po 13.03.2024, resp. vedenie sporu po tomto termíne, odôvodňujú priznanie nároku na
náhradu trov konania žalobcom, navyše, ak bol žalovaný v priebehu celého konania zastúpený

právnym zástupcom. Pokiaľ by žalovaný akceptoval výzvu žalobcov na odpredaj podielov k určeným
nehnuteľnostiam realizovanú prostredníctvom žaloby, nemuseli sa žalobcovia písomne vyjadrovať a
nemuselo sa vo veci vytyčovať súdne pojednávanie (pozn. hospodárnosť konania). Žalobcovia majú
za to, že žalovaný nemal záujem, a to až do vyjadrenia predbežného právneho
názoru súdu na súdnom pojednávaní dňa 19.08.2024. Vo vzťahu k argumentácii

súdu, že súd pri nepriznaní trov konania žalobcom zohľadnil aj ich
neúspech v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, žalobcovia 1) a 2) uviedli,
že tento postup, ako aj úvahu súdu prvej inštancie považujú za nesprávny. Procesný úspech sa určuje
vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Nakoľko v tejto veci sa výrok

meritórneho rozhodnutia rozsudku zhoduje so žalobným petitom, majú žalobcovia plný úspech vo veci.
Súd prvej inštancie podľa ich názoru ale nesprávne zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní trov konania
aj rozhodovanie o nenariadení neodkladného opatrenia; rozhodovanie o neodkladnom opatrení nie je
rozhodovanie vo veci samej. Vo vzťahu k uplatneniu § 257 CSP vo výroku II. rozsudku žalobcovia 1)
a 2) uviedli, že § 257 CSP vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvody hodné

osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom v tomto prípade nie sú splnené tieto dve podmienky.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa neprihliadal na majetkové,
sociálneaaniinépomerystránsporu,aninapostojžalovanéhovsporepodoručenížaloby,zastúpeného
právnym zástupcom. Žalovaný je obchodná spoločnosť s tržbami za rok 2023 podľa verejne dostupného
webového sídla finstat.sk vo výške 313.160,00 eur, pričom žalobcovia sú fyzické osoby. Formálnu

nesprávnosť napadnutého výroku II. rozsudku videli aj v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
so žalovaným uplatneným nárokom na priznanie trov konania.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1) a 2) uviedol, že sa plne stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadom nepriznania náhrady trov konania žalobcom, pričom

rozhodnutie vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci. K
tvrdeniu žalobcov, že získali fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2021, dňa 15.02.2024 uviedol, že
toto považuje za účelové, tendenčné a ničím nepreukázané. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel
k sporným pozemkom v roku 2021 (pod číslom V XXXX/XXXX - v. z.XXX/XXXX). Vzhľadom na to, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov, mali
možnosť od roku 2021 získať informácie ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu, pričom žalovaný
poukázal v tomto smere na štátny informačný systém katastra nehnuteľností, prostredníctvom ktorého

je možné získať informácie z katastrálneho operátu 7 dní v týždni, 24 hodín denne a tiež zbierku listín,
ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv s poukazom, že verejnosť zbierky listín je obmedzená
a umožňuje sa len vlastníkom alebo iným oprávneným osobám. Ďalej mal žalovaný za to, že žaloba
bola žalobcami podaná v posledný možný deň trojročnej lehoty (t. j. dňa 29.02.2024),
zrejme práve za účelom vyhnutia sa účelovo potrebe zaslania písomnej výzvy žalovanému v zmysle

§ 605 Občianskeho zákonníka. Žaloba rozhodne neplní v danej veci funkciu výzvy, ako predpokladajú
žalobcovia. Žalovaný opätovne uviedol, že do dňa, kedy mu bola žaloba, spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, sp. zn. 15C/11/2024, doručená súdom prvej inštancie, spolu
s výzvou na vyjadrenie, t. j. do dňa 07.03.2024 nemal žiadnu vedomosť o tom, že existuje
nejaká sporná vec medzi ním a žalobcami, nemohol vzhľadom na už podanú žalobu riešiť urovnanie
mimo súdne konanie a rovnako tak nemal vedomosť o tom, že prevodca spoluvlastníckeho podielu

nesplnil svoje zákonné povinnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie
žalobcov o tom, že žalovaný nemal záujem a ani nechcel žalobe žalobcov vyhovieť, je nepravdivé,
tendenčné a účelové. V prípade, ak by žalobcovia nekonali špekulatívne a zaslali kedykoľvek v lehote
od roku 2021 (odkedy sa mohli dozvedieť o prevode spoluvlastníckych podielov k
pozemkom) žalovanému výzvu v zmysle hmotnoprávnych predpisov, ani nemuselo dôjsť k podávaniu

žaloby a vedeniu súdneho konania s hodnotou sporu 437 eur. Žalovaný bol zaskočený žalobou, keďže
nič nenasvedčovalo jej podaniu, nebol nijako upozornený zo strany žalobcov, je tak logické, že
zaujal obranné postavenie a po výklade súdu k plynutiu premlčacích lehôt pristúpil k urovnaniu.
Žalobca si zvolil ale špekulatívny úkon – a síce podanie žaloby, rovnako tak aj podanie odvolania. Sami
žalobcovia potvrdili účelové nedoručovanie predžalobnej výzvy žalovanému. Ďalej žalovaný uviedol, že

má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadal aj na
majetkové pomery žalovaného (vzhľadom na hospodársky výsledok za r. 2023 – strata 58.699 eur) a tiež
ajnapostojžalovaného,ktorýnavrholzmiernaprvompojednávaní.Tiežpoukázalnaskutočnosť,žesám
právny zástupca žalobcov priznal, že účelovo nepodávajú výzvu pred podaním predmetných žalôb, aby
sa vyhli prípadnému ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami (prevodom, prenájmom a pod.) zo strany

žalovaných. Záverom odvolania navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a priznať žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalobcovia 1) a 2) v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedli, že nie je na mieste,
aby právny zástupca žalovaného vytváral závery o tendenčnosti a účelovosti podania žaloby v zákonnej

premlčacej lehote v posledný deň lehoty. Zákonodarca jasne stanovil oprávneným subjektom lehoty
na uskutočnenie daného právneho úkonu. Žalobcovia ďalej uviedli, že ak žalovaný ako tretia osoba
nebol obozretný a nepreveril si, či zo strany pôvodného predávajúceho bola vykonaná ponuková výzva,
nemôže prenášať bremeno obozretnosti na žalobcu ohľadne preverovania stavu na liste vlastníctva.
Neznalosť zákona v tomto smere neospravedlňuje kupujúceho, ktorý má záujem vstúpiť

do spoluvlastníckych vzťahov k veci vlastnenej v podielovom spoluvlastníctve iných vlastníkov. Už
vonkoncom nemôže takáto tretia osoba prezentovať konanie oprávneného spoluvlastníka, ktorý využije
všetky zákonne inštitúty k náprave stavu z porušenia predkupného práva ako zneužitie práva, keď
sama takáto tretia osoba si musí byť vedomá, že ak od pôvodného predávajúceho nemá potvrdenie
o vykonaní ponukovej výzvy, tak zotrváva v podielovom spoluvlastníctve - buď na základe relatívne

neplatného právneho úkonu alebo v riziku odpredaja tohto podielu inému spoluvlastníkovi za rovnakých
podmienok. Podľa názoru žalobcov k zbytočnému predlžovaniu sporu a vzniku neúčelných trov vzniklo
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia prípadu zo strany žalovaného, čo vlastne aj priznal, keď
svoju procesnú obranu zmenil až po predbežnom právnom názore súdu. Dovtedy považoval žalobu za
nedôvodnú, preto dal za vznik písomných vyjadrení zo strany žalobcu, ako aj nutnosti samotnej účasti

na pojednávaní. Poukázali tiež na rozhodovaciu prax súdov (rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne, sp. zn. 27Co/84/2024, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
17Co/103/2023).SpoukazomnavyššieuvedenéprávnenázoryKrajskéhosúdu vTrenčínemal
za to, že prípadné zaslanie predžalobnej výzvy alebo mimosúdneho návrhu sa môže javiť ako neúčelné
a skôr podporujúce využitie zákonnej medzery v práve. Aj keby žalobcovia pripustili právny názor, v

zmysle ktorého pre úspešné priznanie trov konania mali žalobcovia pred podaním samotnej žaloby
adresovaťžalovanémupredžalobnúvýzvu,absentujetuaktívnekonaniežalovaného,ktorébyzamedzilo
vytváraniu ďalších trov konania. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalovaných, že predmetné
konania sú nemalým príjmom právneho zástupcu žalobcov a prevažne tejto oblasti sa odborne venujúa vyhľadávajú ich, je nepravdivé, tendenčné, účelové a najmä vytrhnuté z kontextu. V závere žalobcovia
zotrvali na svojom odvolacom návrhu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť z nasledovných
dôvodov:

7. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania. Výrok
I., ktorým súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom 1) a žalobcom
2) ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, odvolaním
napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Zmyslom a účelom
náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu náhradu tých trov
konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný
úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá

vo veci úspech nemala. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom
stanovených podmienok a skôr reštriktívne. Takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa
§ 257 CSP. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa sú dôvodom

pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí
aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať predovšetkým v povahe
a okolnostiach sporu, pričom súd musí brať do úvahy aj okolnosti, ktoré viedlo strany k uplatneniu ich

nároku na súde a ich postoj v konaní, v podiele oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
ale aj sociálne dôvody.

13. Žalobcami namietané nesprávne právne posúdenie pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné. Súd prvej inštancie

nesprávne posúdil dôvodnosť aplikácie § 257 CSP v predmetnom spore a žalobcom 1) a 2) náhradu
trov konania nepriznal, prihliadajúc na povahu veci, procesné správanie žalobcov, obranu žalovaného
(nedostatok výzvy pred podaním žaloby a nemožnosť uplatnenia námietky premlčania pred súdnym
konaní) a neúspech žalobcov pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení.

14. Záver súdu prvej inštancie o tom, že výzva na odpredaj nehnuteľnosti pred podaním žaloby
pri porušení predkupného práva nie je zákonom stanovenou podmienkou, bol správny. Žalobcovia,
ako oprávnení spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, mali možnosť domáhať sa
nápravy buď žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, žalovať nadobúdateľa podielu, aby previedolnadobudnutý podiel za rovnakú cenu a podmienok, za akých ho nadobudol od
pôvodného spoluvlastníka, alebo si ponechať predkupné právo proti nadobúdateľovi. Žalobcovia si
zvolili druhú možnosť, vyplývajúcu z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom podanie žaloby

voči nadobúdateľovi podielu na jeho prevod za rovnakú cenu a podmienok nie je podmienené výzvou
oprávnených spoluvlastníkov na odpredaj. Súd prvej inštancie preto nesprávne na ťarchu
žalobcov pripísal ich postup v konaní, keď žalovaného nevyzvali na ponuku na predaj s poukazom na
krátkosť času pred uplynutím premlčacej doby, nakoľko využili svoje zákonné právo domáhať
sa ochrany svojich práv, ktoré boli porušené.

15. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný by pred začatím súdneho konania námietku premlčania,
vzhľadom na čas uzavretia zmluvy, uplatňovať nemohol, pričom súd poukázal aj na to, že žalovaný sa
spravoval nesprávnym právnym názorom. Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 01.03.2024
a žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.03.2024 i na pojednávaní dňa 29.08.2024 trval na tom, že
žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. V tomto smere súd prvej inštancie správne poukázal

na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Cdo/100/2021, R 53/2022
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.05.2022, sp. zn. 7 Cdo 269/2019), ktoré boli
vydané dva roky pred podaním žaloby, a z ktorých jasne vyplýva, že premlčacia doba začala plynúť
momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a kedy bol oprávnený s
predmetnou nehnuteľnosťou nakladať. Žalovaný mal vedomosť z rozhodnutia správy katastra kedy

nastali účinky vkladu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a preto mal vedieť s poukazom
na zastúpenie advokátom, vzhľadom na ustálenie rozhodovacej praxe v otázke plynutia premlčacej doby
priporušenípredkupnéhopráva, kuktorémudošlovdostatočnompredstihupredpodanímžaloby,
odkedy plynie oprávneným spoluvlastníkom premlčacia doba na uplatnenie nároku podľa § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka na ponuku na predaj od nadobúdateľa. Žalovaný nesprávnosť svojho právneho

názoru uznal na pojednávaní a vyjadril vôľu so žalovanými uzavrieť zmier až po vyslovení predbežného
právneho posúdenia súdom prvej inštancie, čo však už vzhľadom na dovtedajší postup žalovaného
v konaní bolo neskoro pre posúdenie ako dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho v postoji
strany sporu v konaní.

16. Odvolací súd má za to, že odvolacia námietka žalobcov o nemožnosti zohľadňovania ich neúspechu
v rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie pri rozhodovaní o ich nároku na náhradu trov konania
bola dôvodná. Trovy konania sa posudzujú podľa výsledku celého sporu a nie podľa čiastkového
úspechu alebo neúspechu v rozhodnutí o neodkladnom opatrení. Toto čiastkové rozhodnutie je len
dočasné a nemá vplyv na konečné vyhodnotenie úspechu vo veci. Samotné konanie o nariadení

neodkladného opatrenia nemá priamy vplyv na rozhodovanie o konečnej náhrade trov konania. Trovy
spojené s neodkladným opatrením sa považujú za trovy celého konania. Súd prvej inštancie preto
nemal zohľadňovať čiastočný neúspech žalobcov v rozhodnutí o zamietnutí ich návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v rozhodnutí o nároku na náhradu trov celého sporu, ale mal skúmať úspech
žalobcov vo veci porovnaním petitu žaloby a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

17. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval v spore ust.
§ 257 CSP a na základe uvedených záverov odvolací súd výrok II. rozsudku súdu prvej podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalobcom 1) a 2) priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v celom rozsahu.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil vo výroku
II. rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku dôvodne podaného odvolania žalobcami 1) a 2), priznal v
konaní úspešným žalobcom 1) a 2) nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom

rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).