Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238061
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123238061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MarekaOlekšákaačlenovsenátuJUDr.

Pavla Pileka a JUDr. Romana Greguša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXXX/
XX, XXX XX E., zastúpenému: N-advokát, s. r. o., so sídlom: Lovinského 4408/22, 811 04 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 098 636, proti žalovanému: Zelenina Nitra s.r.o., so sídlom: Malé
Zálužie 5, 951 24 Malé Zálužie, IČO: 51 897 237, zastúpenému: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom:
Farská 40, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/120/2023 - 187 zo dňa 17. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/120/2023 - 187 zo dňa 17. júla 2024

potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 23.08.2023 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 6.000 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 25.05.2023 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu označenú ako „Zmluva o predaji motorového

vozidla“ (ďalej len „kúpna zmluva“), ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla. Zaplatil kúpnu
cenu vo výške 6.000 eur, pričom následne zistil vady vozidla majúce charakter skrytých vád, ktoré malo
vozidloužpriprevzatí.Žalobcatvrdil,žeopredmetnýchvadáchnemalvedomosť,nebolnatietozostrany
žalovaného upozornený a konštatoval nemožnosť užívať vozidlo. Žalobca u žalovaného reklamoval
predmetné vady, odstúpil od kúpnej zmluvy a vyzval žalovaného na prevzatie vozidla a vrátenie kúpnej
ceny.
2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 12Csp/120/2023 - 187 zo

dňa 17. júla 2024 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. uložil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 6.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.000
eur od 10.08.2023 do zaplatenia s tým, že žalobca je pripravený vrátiť žalovanému motorové vozidlo
značka: FIAT, obchodný názov: DUCATO 3.0 CNG 17 H, s evidenčným číslom: F., s VIN: G., a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil primárne ustanoveniami § 48 ods. 1, § 52
ods. 1, § 457, § 499 ods. 1 a 2, § 501 ods. 1 a 2, § 507 ods. 1, 2, 3 a 4, § 517 ods. 1 a 2, § 588, §

597 ods. 1 a 2, § 599, § 612 ods. 1, § 618, § 619 ods. 1, § 620 ods. 1, § 621 ods. 1, § 623 ods. 1
a 4, § 624 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“); § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonoochranespotrebiteľa“);§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že predmetnú kúpnu zmluvu
uzavretú medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľskú, a preto aplikoval ustanovenia
Zákona o ochrane spotrebiteľa, ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj osobitné ustanovenia
o spotrebiteľskej kúpnej zmluve podľa § 612 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zo
zisteného skutkového stavu dospel k záveru o platnosti kúpnej zmluvy a konštatoval, že bola uzatvorená

riadne a v správnej písomnej forme, obsahovala všetky podstatné zákonné náležitosti. Súd prvej
inštancie však niektoré zmluvné podmienky vyhodnotil ako neprijateľné, konkrétne čl. III. ods. 2. a 3.
predmetnej zmluvy, kde bolo uvedené, že kupujúci nebude mať žiadne námietky voči predávajúcemu,
ktoré sa zakladajú na opotrebení a poškodení predmetu zmluvy a že kupujúci preberá vozidlo tak,
ako stojí a leží. Takáto formulácia podľa záveru súdu prvej inštancie obmedzuje možnosti spotrebiteľa
pri uplatňovaní zodpovednosti z vád kúpenej veci, a preto tieto zmluvné podmienky vyhodnotil ako

neplatné. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že len gramatický výklad slovného spojenia „ako
stojí a leží“ nepostačuje. Poukázal na aktuálnu judikatúru, podľa ktorej predmetná skutočnosť v praxi
spôsobuje, že zbavovať sa zodpovednosti za vady aplikovaním predmetnej doložky (ako stojí a leží)
je možné len v prípade, ak je predmetom zmluvy vec určená úhrnne, avšak predmetnú formuláciu
nie je možné aplikovať na individuálne určené veci. Zároveň poukázal na to, že aplikáciou predmetnej

formulácie by sa v zmysle ustálenej judikatúry predávajúci bez ďalšieho zbavil zodpovednosti za vady.
Týmto by sa výrazným spôsobom zasiahlo do spravodlivej rovnováhy účastníkov právnych vzťahov.
Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že druhá reklamácia zo dňa 13.07.2023 bola uplatnená zo
strany žalobcu riadne a včas, pričom skutočnosť, že v nej nebolo uvedené, kde sa vozidlo nachádza
nespôsobuje neplatnosť reklamácie. V predmetnej reklamácii boli presne vymenované vady vytýkané

žalobcom a aký konkrétny nárok si vo vzťahu k žalovanému uplatňuje. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaný túto, v poradí druhú, reklamáciu nevybavil žiadnym spôsobom, následne žalobca
od zmluvy odstúpil. Poukázal na to, že žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od predmetnej zmluvy aj
v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného prevziať vec na reklamáciu v záručnej dobe, pretože
reklamácia zo dňa 13.06.2023 ako aj zo dňa 13.07.2023 nebola žalovaným prevzatá do reklamačného

konania. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný bol povinný reklamáciu riešiť, nič mu
nebránilo kontaktovať žalobcu a zistiť, kde sa vozidlo nachádza. Žalobca sa nemohol objektívne dostaviť
k žalovanému s vozidlom, pretože vozidlo nešlo natankovať v čoho dôsledku sa stalo nepojazdným.
Súd prvej inštancie sa tak nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že žalovaný nemohol vybaviť
reklamáciu, pretože nevedel, kde sa vozidlo nachádza, a preto mu ani nezačala plynúť lehota na

vybavenie reklamácie.
5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca účinne odstúpil od kúpnej zmluvy na základe
zistených a preukázaných vád na predmete kúpy, pre ktoré nebolo možné vec riadne užívať. Žalovaný
bol preto podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka, respektíve ust. § 457 Občianskeho zákonníka povinný
vrátiť žalobcovi kúpnu cenu a žalobca bol pripravený mu vec vrátiť. Súd prvej inštancie poukázal na

to, že ide o zodpovednosť žalovaného, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa žalovaný
nemôže zbaviť, ibaže by na vady upozornil. Žalobca nebol upozornený žalovaným na žiadnu vadu, a to
ani v kúpnej zmluve a ani ústnou formou. Žalovaný by nezodpovedal za tie vady, na ktoré by konkrétne
upozornil. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že pripravenosť plniť záväzok protistrany postačuje
len deklarovať a nemusí byť uvedený v petite žaloby. Žalobca tak v žalobe deklaroval pripravenosť

vrátiť kúpenú vec, a tak mohol právo vyplývajúce zo žaloby (vrátenie kúpnej ceny) bez vyjadrenia
synalagmatického záväzku uplatniť pred súdom.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe pomeru úspechu strán konania, a preto
žalobcovi ako procesne úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
7. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie a navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie; alternatívne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny z nasledovných odvolacích dôvodov:
(i) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP];
(ii) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1
písm. d) CSP];(iii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
[§ 365 ods. 1 písm. f) CSP];
(iv) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1

písm. h) CSP].
8. Odvolanie odôvodnil tým, že predmet sporu mal byť posúdený aj podľa ust. § 18 ods. 2 Zákona
o ochrane spotrebiteľa. Neaplikovanie predmetného ustanovenia predstavuje nesprávne právne
posúdenie veci, prípadne inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie aplikoval úpravu Občianskeho zákonníka platnú

od 01.07.2024, pričom nebral do úvahy ustanovenie k úpravám účinným od 01.07.2024, konkrétne
ust. § 879x Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia tohto zákona aplikujú na právne
vzťahy vzniknuté po 30.06.2024. Okamih uzatvorenia predmetnej zmluvy predstavoval deň 25.05.2023,
teda skorší dátum než vyžaduje predmetné ustanovenie. Na základe tejto skutočnosti bol žalovaný
názoru, že aj v tomto prípade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Ďalej žalovaný
poukázal na to, že jediná reklamácia, ku ktorej došlo, bola reklamácia uskutočnená na prevádzke

žalovaného, a to deň po uzatvorení zmluvy. Táto reklamácia bola vybavená, a reklamované vady
boli odstránené. Zo strany žalobcu nebola uplatnená žiadna ďalšia reklamácia. Žalovaný uviedol,
že žalobca listom zo dňa 13.06.2023 požadoval odstránenie vád (uvedených v bode 12. žaloby),
pričom nezohľadnil, že došlo k odstráneniu vád reklamovaných deň po uzavretí kúpnej zmluvy na
adrese prevádzky žalovaného. Žalovaný konštatoval, že od vyhotovenia a doručenia predmetného

listu nemal možnosť vybaviť reklamáciu, pretože žalobca nepristavil predmetné vozidlo do prevádzky
žalovaného, a to ani po oznámení vád a uplatnení nároku z vád po dátume 13.06.2023 a ani po dátume
13.07.2023, kedy žalobca adresoval žalovanému opätovnú výzvu na odstránenie vád. V predmetných
výzvach žalobca neuviedol adresu, kde sa malo vozidlo nachádzať, ak by mal žalovaný záujem za
ním vycestovať, čo však nebolo a nie je jeho povinnosťou. Na základe týchto skutočností žalovaný

dospel k záveru, že sa nedostal a ani sa nemohol dostať do omeškania s povinnosťou vybaviť
reklamáciu žalobcu, pretože nebola riadne uplatnená s odkazom na ust. § 18 ods. 2 Zákona o ochrane
spotrebiteľa.Poukázalnato,žepovinnosťpriniesťreklamovanýtovarvyplývaajzust.§18ods.4Zákona
oochranespotrebiteľa,ktorésícesúdprvejinštancieaplikoval,avšakhonesprávneinterpretoval.Lehota
na vybavenie reklamácie začne plynúť až okamihom odovzdania predmetu reklamácie na prevzatie

predávajúcim, najneskôr okamihom, kedy predávajúci zabráni alebo znemožní prevzatie predmetu
reklamácie. Žalovaný zdôraznil, že mu predmet reklamácie nebol odovzdaný a tým pádom neprišlo
k začatiu plynutia lehoty na vybavenie reklamácie a ani nenastal okamih, kedy by začala plynúť lehota
na vybavenie reklamácie v dôsledku toho, že by žalovaný znemožnil alebo zabránil prevzatie predmetu
reklamácie. Takéto konanie nebolo ani len tvrdené žalobcom. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi

nevznikol nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žalobca nemohol jednostranne meniť uplatnený nárok
z vady kúpenej veci, a preto odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovaný považoval za neplatné. Žalovaný
sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou v bode 19. napadnutého rozsudku,
ktorá mala predstavovať vyvrátenie argumentácie žalovaného o tom, že mu nezačala plynúť lehota
na vybavenie reklamácie a že žalobcovi nevznikol nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Predmetná

argumentácia súdu prvej inštancie bola založená na tom, že žalovaný mal riešiť reklamáciu. Žalovaný
poukázal na to, že takáto argumentácia nemá oporu v zákone. Súd prvej inštancie nešpecifikoval
ako mal žalovaný reklamáciu riešiť, z akého ustanovenia mu táto povinnosť vyplýva. Zároveň žalovaný
poukázal na skutočnosť, že žalobca s predmetným vozidlom zašiel do autorizovaného servisu, nie však
na prevádzku žalovaného.

9. Žalovaný ďalej konštatoval, že nevie na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru
o nepojazdnosti predmetného vozidla. Súd prvej inštancie nemal preukázané, aký malo vozidlo zostatok
v nádrži na pohon CNG, pričom pohon na benzín nebol poškodený, a preto podľa žalovaného nebolo
preukázané, že by vozidlo nezvládlo presun z Bratislavy do sídla prevádzky žalovaného, minimálne
na benzínový pohon. Žalovaný posúdil napadnutý rozsudok ako arbitrárny a nepreskúmateľný, keďže

sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho argumentáciou. Ďalej žalovaný poukázal na zmätočnosť
bodu 20. napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie spomína ako dôvody na odstúpenie od
zmluvy z dôvodu nevybavenia reklamácie v zákonnej lehote; odstúpenia od zmluvy z dôvodu porušenia
povinnosti prevziať vec na reklamáciu v záručnej dobe a odstúpenie od zmluvy z dôvodu odmietnutia
prijatia reklamácie. Žalovaný konštatoval, že neporušil povinnosť prevziať vec na reklamáciu z dôvodu,

že mu vec nebola odovzdaná a neodmietol reklamáciu, pričom tieto dôvody uvedené súdom prvej
inštancie nemajú oporu v zákone (okrem prvého). Žalovaný vyjadril názor, že ani jeden z dôvodov na
odstúpenie od predmetnej zmluvy uvedených súdom prvej inštancie nebol naplnený. Ďalej žalovaný
nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že ak by nedostatky označené žalobcomza vady mali povahu bežného opotrebenia, tak je toho názoru, že aj tieto nedostatky by mali byť
uvedené v zmluve a mal byť na ne žalobca upozornený. Bežné opotrebenie je nutné odlišovať od vád
vozidla. Žalovaný vyjadril názor, podľa ktorého nie je nutné na bežné opotrebenie kupujúceho v zmluve

upozorňovať,keďženejdeovadu.Konštatoval,žeajkebynebolkupujúcivzmluveupozornenýnavšetky
nedostatky, ktoré predstavovali bežné opotrebenie, tak táto skutočnosť nevyvolá vznik ktoréhokoľvek
nároku z vadnej veci. Ďalej žalovaný uviedol, že v rámci tejto problematiky (akú povahu majú namietané
vady a či predstavujú bežné opotrebenie) bol vypočutý svedok H. I. a J. K., pričom žalovanému nebolo
zrejmé ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s ich výpoveďami, a prečo všetky nedostatky posúdil

ako vady a nie ako bežné opotrebenie napriek tomu, že predmetní svedkovia sa vyjadrili o viacerých
nedostatkoch ako o bežnom opotrebení. Ďalej podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nevzal do
úvahy, že tri namietané vady, ktoré boli uplatnené v rámci prvej reklamácie, boli riadne odstránené. Bolo
potrebné, aby súd prvej inštancie uviedol, ktoré konkrétne vady boli preukázané, ktoré sú odstrániteľné
a ktoré nie, ktoré ovplyvňujú kupujúceho v užívaní vozidla na účel, na ktorý sa má využívať. Žalovaný
konštatoval, že je rozdiel, či je vozidlo v poriadku alebo bez vád, pričom by bolo nelogické upozorňovať

žalobcu, že vozidlo je bez vád, keďže aj v samotnej kúpnej zmluve bol žalobca upozornený na možnosť,
že kupované vozidlo mohlo byť poškodené v dôsledku dopravnej nehody. Záverom žalovaný poukázal
na to, že súd prvej inštancie nešpecifikoval, čo tvorí väčší počet vád, ktoré neboli odstránené. Žalobcovi
od začiatku nič nebránilo si uplatňovať nárok na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 623 Občianskeho
zákonníka; tento postup však nevyužil a uplatnil si nárok na odstránenie vád, pričom takto uplatnený

nárok už nemohol neskôr jednostranne zmeniť.
10. Podaním zo dňa 09.10.2024 žalobca reagujúc na odvolanie žalovaného argumentoval tým, že
napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za vecne správny. Namietané odvolacie dôvody
žalovaným považoval žalobca za nedôvodné a jeho argumentáciu vyhodnotil ako špekulatívnu. Uviedol,
že žalovaný nesprávne vykladá ust. § 18 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca bol toho

názoru, že z predmetného ustanovenia nevyplýva, že by uplatnenie reklamácie malo byť uskutočnené
len osobne a zároveň, že uplatnenie reklamácie malo byť spojené aj s prevzatím predmetu reklamácie
zo strany predávajúceho. V danej veci išlo o úplné odmietnutie reklamácie zo strany žalovaného,
ktoré znemožňuje ďalšie úkony, ktoré by sa inak zakladali na prijatí takejto reklamácie, tým pádom ide
súčasne o znemožnenie alebo zabránenie prevzatia predmetu reklamácie (logický výklad argumentom

a maiori ad minus). Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu dospel k správnemu právnemu posúdeniu,
že listom zo dňa 13.06.2023 došlo k riadnemu a včasnému uplatneniu reklamácie žalobcom. Zároveň
súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi vzniklo právo na odstúpenie
od zmluvy na základe ust. § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže nedošlo vôbec k vybaveniu
vyššie uvedenej reklamácie. Súd prvej inštancie konštatoval v napadnutom rozsudku existenciu vád,

ktoré nemožno odstrániť, brániace riadnemu užívaniu vozidla ako veci bez vád, ako aj existenciu
väčšieho počtu vád, pre ktoré nemožno vec riadne užívať, čím konštatoval aj dôvod na odstúpenie podľa
ust. § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže súd prvej inštancie zistil právo žalobcu na odstúpenie
od kúpnej zmluvy podľa ust. § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nebolo potrebné, aby sa ďalej
v odôvodnení podrobne venoval ďalším dôvodom na odstúpenie. Súd prvej inštancie podľa názoru

žalobcu správne posúdil, že vady vozidla sú takými vadami, pri ktorých predávajúci zodpovedá za vady
vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Zdôraznil, že medzi stranami nie je sporné, že vozidlo je
nebezpečné a nespôsobilé na cestnú premávku.
11. Replikou zo dňa 08.11.2024 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že sa pridržiava
argumentácie obsiahnutej v odvolaní. Podľa názoru žalovaného žalobca nijakým spôsobom vo svojom

vyjadrení nespochybnil argumenty uvedené v odvolaní a nevenoval sa ani celej argumentácii. Ide
o obdobné argumenty prezentované žalobcom pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa žalovaný
priebežne vyjadroval, a preto nepovažuje za potrebné opakovať svoj postoj k predmetnej argumentácii
žalobcu.
12. Odvolací súd poukazuje na to, že preskúmavajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

medziach podaného odvolania dospel k záveru o nutnosti výzvy strán sporu podľa ust. § 382 CSP,
aby sa písomne vyjadrili ohľadne možného použitia ustanovení, ktoré môžu byť pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, a ktoré v rámci právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie aplikované neboli. Týmito
ustanoveniami sú:
a) podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy

(25.05.2023), vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo
zodpovednostizavadysamôžekupujúcidomáhaťnasúde,lenakvadyvytkolnajneskôrdo24mesiacov
od prevzatia veci.b) podľa § 612 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy (25.05.2023),
na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o
kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627.

c) podľa § 614a Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy (25.05.2023),
ak dodaný tovar nemá vlastnosti, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhodujú s popisom
poskytnutým dodávateľom, náklady na jeho vrátenie a dodanie tovaru, ktorý zodpovedá zmluve, ako aj
všetky kupujúcim účelne vynaložené náklady v súvislosti s tým znáša predávajúci.
d) podľa § 616 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy

(25.05.2023), predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť,
množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým
normám.
e) podľa § 618 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy (25.05.2023),
veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený účel, musia sa predávať len
za nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba upozorniť, že vec má vadu a o

akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja.
f) podľa § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy
(25.05.2023), predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri
použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach
predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.

g) podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy
(25.05.2023), ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne
užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté
práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné
vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.

13. Podaním zo dňa 04.08.2025 sa k predmetnej výzve vyjadril žalobca. Uviedol, že ak by aj odvolací
súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka uvedené v predmetnej výzve v znení účinnom ku
dňu 25.05.2023, tak aj tak považuje napadnutý rozsudok vo výroku za vecne správny a odvolanie za
nedôvodné. Zodpovednosť žalovaného za vady je daná podľa ust. § 619 ods. 1 prvá veta v spojení s ust.
§ 618 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 25.05.2023. Žalobca zdôraznil, že zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že právne normy v citovaných ustanoveniach založili právo
žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa ust. § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
k 25.05.2023, a to podľa prvej a poslednej vety. Ďalej žalobca konštatoval, že keďže ide o väčší počet
vád v zmysle ust. § 623 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 25.05.2023, tak
mu vzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy aj podľa ust. § 619 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka v znení účinnom k 25.05.2023.
14. Žalovaný sa taktiež vyjadril k predmetnej výzve, a to podaním zo dňa 21.08.2025. Konštatoval, že
súd prvej inštancie sa vo veľkej miere riadil nesprávnou právnou úpravou a vec nesprávne posúdil.
Žalobca vyjadril názor, že je potrebné na danú vec aplikovať aj ust. § 18 ods. 2 Zákona o ochrane
spotrebiteľa a aj ust. § 625 Občianskeho zákonníka, ku ktorej aplikácii sa žalovaný vyjadril vo svojom

odvolaní. Ďalej žalovaný poukázal na to, že sa na danú vec nevzťahuje ust. § 614a Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že žalobca mal záujem o používané motorové vozidlo, také mu bolo ponúknuté
zo strany žalovaného, pričom po jeho prehliadke a skúšobnej jazde sa žalobca rozhodol toto vozidlo
kúpiť. Žalovaný poukázal na vyjadrenie svedka I., podľa ktorého išlo o staršie vozidlo s väčším počtom
najazdených kilometrov. Jednalo sa o pracovné vozidlo, ktoré býva v horšom stave ako osobné

vozidlá. Podľa názoru žalovaného je potrebné sa sústrediť na aplikáciu ust. § 619 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o absencii zodpovednosti žalovaného za vady vzniknuté použitím
alebo opotrebením použitej veci.
15. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
19. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
21. Podľa § 879x Občianskeho zákonníka, ustanovenia tohto zákona sa použijú na právne vzťahy

vzniknuté po 30. júni 2024. Ustanoveniami § 852a, § 852b, § 852d až 852m sa spravujú aj právne
vzťahy, ktorých obsahom je dodávanie digitálneho plnenia, ktoré vznikli pred 1. júlom 2024, ak k dodaniu
digitálneho plnenia dochádza po 30. júni 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto
právnych vzťahov sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
22. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.

1 CSP a contrario, prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, dospel
k záveru, že predmetné odvolanie nie je dôvodné.
23. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového
stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie

questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne
považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu
(t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t.
j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu
nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako
aj s jeho argumentáciou a úvahami k nemu smerujúcemu, avšak poukazuje na to, že súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré neboli účinné v čase uzavretia
kúpnej zmluvy (25.05.2023). Odvolací súd za účelom sa vysporiadania s relevantnou argumentáciou
žalovaného uvádza nasledovné:

25. K námietke žalovaného o nutnosti aplikovania ust. § 18 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa
odvolací súd uvádza, že táto námietka nezakladá odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení súdom prvej inštancie. Je výlučne na súde prvej inštancie, aké ustanovenia aplikuje na
podporu svojich právnych záverov, teda, či zvolí správnu príslušnú normu, správne ju interpretuje
a aplikuje. Nie je teda možné konštatovať nesprávne právne posúdenie len na základe predstáv

žalovaného, že súd prvej inštancie mal aplikovať ešte jedno (iné) ustanovenie. Odvolací súd konštatuje,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov
a námietok, pričom je tento názor rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej
republiky (viď napr. rozhodnutia vo veci sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, či sp. zn. I. ÚS 204/2010).
Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepatrí právo
sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97), ani
právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08).
26. Odvolací súd k námietke žalovaného týkajúcej sa nepristavenia auta žalobcom, respektíve, že

žalobca neodovzdal predmet kúpy žalovanému, a ten preto nemohol vybaviť reklamáciu, konštatuje,
že z gramatického výkladu ustanovenia § 18 ods. 2 a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa síce nevyplýva
povinnosť žalovaného prísť pre predmet kúpy, ale ani skutočnosť, že by spotrebiteľ mal osobne uplatniť
reklamáciu alebo osobne odovzdať tento predmet predávajúcemu. Zákon len predpokladá odovzdanie
tohto predmetu, nie však jeho osobné odovzdanie. Ďalej odvolací súd konštatuje, že pri interpretácii

právnej normy je potrebné vychádzať nielen z gramatického výkladu, ale aj z účelu právnej normy,
poprípade zo samotného účelu právneho predpisu [viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalejlen„ÚSSR“)sp.zn.IV.ÚS92/2012zodňa10.mája2012auznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.
5Obdo/13/2023 zo dňa 14. júna 2023]. Účelom predmetného Zákona o ochrane spotrebiteľa, je primárne
ochrana spotrebiteľa ako slabšieho subjektu, aby nebol v nerovnom postavení voči predávajúcemu.

Teda nie je možné z takého účelu vyvodiť, že by zákon staval spotrebiteľa do horšieho postavenia tým,
že podmienkou na uplatnenie reklamácie je odovzdať predávajúcemu predmet reklamácie osobne. Ak
z dôvodu objektívnych skutočností nie je možné zo strany spotrebiteľa predmet reklamácie odovzdať
predávajúcemu, potom je práve na predávajúcom, aby si zabezpečil tento predmet v súčinnosti so
spotrebiteľom. Žalovaný taktiež argumentoval tým, že súd prvej inštancie nešpecifikoval, ako mala byť

predmetnáreklamáciariešená.Odvolacísúdpoukazujenato,žesúdprvejinštanciesavyjadrilkriešeniu
reklamácie žalovaným, a to v kontaktovaní žalobcu za účelom zistenia miesta daného vozidla. Žalovaný
sa mohol so žalobcom dohodnúť napríklad, že zabezpečí odťahovú službu, alebo ju žalobcovi preplatí.
Žalovanýpritompreukázateľnemalvedomosťovadáchpredmetnéhovozidla,pretožežalobcasaopravytýchto vád domáhal od žalovaného. Mal teda vedomosť o tom, že vozidlo sa nedá natankovať. Na
základe týchto skutočností sa odvolací súd odvoláva na argumentáciu súdu prvej inštancie (s ktorou sa
stotožňuje), že žalovaný mal reklamáciu riešiť primárne komunikáciou so žalobcom. Zároveň odvolací

súd konštatuje, že je logické, že pokiaľ vozidlo nešlo žalobcovi natankovať, pričom pohon na benzín
predstavuje jeho sekundárnu pohonnú hmotu, ktorá poškodzuje motor (pri dlhšom používaní), tak
žalobca nechcel absolvovať dlhšiu trasu do prevádzky žalovaného, ale vyhľadal autorizovaný servis,
ktorý bol polohou bližšie. V autorizovanom servise bolo skonštatované, že predmetné motorové vozidlo
je nebezpečné pre premávku, a preto existovali objektívne dôvody, prečo žalobca nemohol odovzdať

predmet reklamácie žalovanému. Táto argumentácia vyvracia námietku žalovaného o nepreukázaní
nepojazdnosti vozidla. Na dôvažok odvolací súd ďalej poukazuje na rozporné tvrdenia žalovaného,
keďže jednak uvádza, že jedinú reklamáciu, ktorú žalobca uplatnil bola deň po uzavretí zmluvy na
prevádzke žalovaného, avšak na druhej strane sa ohradzuje voči tomu, že odmietol reklamáciu žalobcu
a uvádza argumenty, ktoré smerujú k tomu, že reklamácia zo strany žalobcu uplatnená bola.
27. K námietkam žalovaného v rámci rozdielu, či je vozidlo v poriadku alebo bez vád, ako aj to, že

žalobca nemusel byť upozornený na bežné opotrebenie, odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje
s argumentáciou žalovaného. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že ak niekto vysloví, že vozidlo
je „v poriadku“ je možné logicky pochopiť takéto vyjadrenie ako záver o neexistencii vád, a to takých,
ktoré vozidlo nerobia nepojazdným. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie odvolaciemu
súdu vyplýva, že okrem toho, že vozidlo bolo v servise označené ako nebezpečné pre premávku, tak

bolo konštatované, že by v takomto stave neprešlo technickou kontrolou (STK), údržba vozidla bola
zanedbaná, respektíve nebola v takom stave, v akom mala byť. Takisto z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že vyhlásenie o tom, že vozidlo je v normálnom stave, jazdí bez problémov, bolo označené
za také, ktoré svojou povahou nie je v poriadku. Súd prvej inštancie zároveň vymenoval všetky
vady vozidla, ktoré vyšli najavo v rámci dokazovania a aj keby niektoré z nich mali povahu bežného

opotrebenia, nemení to nič na veci, že v ich súhrne znamenajú nebezpečnosť vozidla pre premávku
(tzn. nebezpečenstvo pre posádku vozidla ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky). Odvolací súd
zároveň konštatuje, že žalovaný mal žalobcu upozorniť na všetky vady, ako aj na bežné opotrebenie;
nestačilouviesťtietoskutočnostilenvšeobecneaanito,ževozidlomohlobyťbúrané.Podľaodvolacieho
súdu nepostačuje len tvrdenie, že spotrebiteľ si mohol na základe veku, ako aj najazdených kilometrov

domyslieťstavvozidla.Samotnézhrdzavenievozidlanemohlobyťotázkouniekoľkýchtýždňovažalobca
mal byť na túto skutočnosť upozornený. Nebolo teda jeho povinnosťou si domýšľať stav vozidla,
respektíve, že v blízkej dobe bude potrebné vynaložiť nemalé prostriedky na jeho opravu, aby bolo
vôbec pojazdné a nepredstavovalo nebezpečenstvo pre premávku. Takýmto všeobecným upozornením
sažalovanýnezbavujezodpovednosti.Súdprvejinštancievyslovilprávnyzáver,žesajednáoobjektívnu

zodpovednosť na strane žalovaného, ktorej sa môže zbaviť len ak by žalobcu na vady upozornil, pričom
by ich musel konkretizovať s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/252/2014 zo dňa 28.09.2016. Zároveň konštatoval, že za vady, na ktoré žalobcu neupozornil
žalovaný ako predávajúci zodpovedá bez ohľadu na jeho vedomosť o predmetných vadách. Žalovaný sa
k tejto argumentácii nevyjadril, ako ani k argumentácii súdu prvej inštancie o neprijateľných zmluvných

podmienkach obsiahnutých v kúpnej zmluve.
28. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciu žalovaného, podľa ktorej sa súd prvej inštancie
správne nevysporiadal s argumentáciou svedkov. Aj na tomto mieste odvolací súd pripomína, že súd
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým názorom strán sporu s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu ohľadom upozornenia spotrebiteľa aj na bežné opotrebenie. Odvolací súd k námietke

spočívajúcej v tom, že v bode 20. napadnutého rozsudku sú uvedené viaceré dôvody na odstúpenie
od zmluvy, a preto je zmätočný, konštatuje, že ani na tomto mieste sa s argumentáciou žalovaného
nestotožňuje. Súd prvej inštancie v predmetnom odseku vyjadril viaceré dôvody, pre ktoré bolo dôvodné
odstúpenie od kúpnej zmluvy, a preto nemá povahu zmätočného, ale naopak podporného charakteru
v rámci právnych záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie tak demonštratívne poukazoval na

viaceré dôvody, pre ktoré bol žalobca oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy. Odvolací súd zároveň dáva
do pozornosti, že určité zmluvné podmienky obsiahnuté v predmetnej zmluve boli súdom prvej inštancie
vyhodnotené ako neplatné a táto argumentácia nebola žalovaným ako odvolateľom spochybnená. Vo
vzťahu k námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho argumentáciou, a preto
považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný, odvolací súd konštatuje, že napadnutý

rozsudok nevzhliadol nepreskúmateľným alebo arbitrárnym. Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania
(II. ÚS 76/07).29. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka zvolil aktuálnu právnu úpravu, respektíve nezvolil právnu úpravu účinnú ku dňu vzniku
záväzku (kúpnej zmluvy) s poukazom na ust. § 879x Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatuje,

že predmetné pochybenie súdu prvej inštancie nedosahuje takú intenzitu, aby bol naplnený niektorý
zo žalovaným uplatňovaných odvolacích dôvodov. Na základe vyššie uvedených dôvodov a vzhľadom
na princíp hospodárnosti a rýchlosti konania zakotvený v čl. 17 CSP, kedy by zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie znamenalo len formálne prepísanie niektorých ustanovení Občianskeho
zákonníka, pričom by záver súdu prvej inštancie ostal nezmenený, odvolací súd napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací
súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.