Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 51Ek/1352/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123325885
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123325885.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária,
s.r.o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX,
C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zast. JUDr. Tatiana Jánošíková, advokátka, Roosveltova 6, 040 01 Košice,
IČO: 42 244 129, o vymoženie 955,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom

Ondášom, so sídlom exekútorského úradu: Mlynárska 16, 040 01 Košice IČO: 45 006 903, pod sp.
zn. 307EX 450/23, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
51Ek/1352/2023 zo dňa 26. 6. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 51Ek/1352/2023
zo dňa 26. 6. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 51Ek/1352/2023 zo dňa 26. 6. 2024 vyšší súdny
úradník exekúciu v časti vymoženia úroku vo výške 25,5% ročne zo sumy 1000,00 EUR od 10.11.2016
do 21.12.2016, zo sumy 985,00 EUR od 22.12.2016 do 23.03.2017, zo sumy 970,00 EUR od 24.03.2017
do 25.06.2017, zo sumy 955,00 EUR od 26.06.2017 do zaplatenia, a v časti vymoženia kapitalizovaného
úroku (pomenovaného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) vo výške 719,43 EUR podľa §
61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške

472,94 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 5,25% ročne zo sumy 472,94 Eur od
10.11.2016 do 21.12.2016, zo sumy 472,94 Eur od 22.12.2016 do 23.03.2017, zo sumy 472,94 Eur od
24.03.2017 do 25.06.2017, zo sumy 472,94 Eur od 26.06.2017 do zaplatenia, podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku zastavil (výrok II.), exekúciu v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo
výške 33,55 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Ex. por. zastavil (výrok III.), návrh povinného na zastavenie
exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (výrok IV.) a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť povinnému

trovy exekučného konania vo výške 30,36 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok
V.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že mal za zistené, že exekučným
titulom súd zaviazal povinného zaplatiť pôvodnému veriteľovi ako žalobcovi sumu 1 000,00 € úroky
vo výške 719,43 €, úroky vo výške 25,5% ročne zo sumy 1000,00 € od 10.11.2016 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1000,00 € od 10.11.2016 do zaplatenia a zaplatiť
oprávnenému trovykonaniavcelkovejvýške270,98€,pozostávajúcezozaplatenéhosúdnehopoplatku

v sume 103,00 € a z trov právneho zastúpenia v sume 167,98 €, návrhom na vykonanie exekúcie
sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia istiny 955,00 EUR, úroku vo výške 25,5% ročne zo
sumy: 1000,00 EUR od 10.11.2016 do 21.12.2016, 985,00 EUR od 22.12.2016 do 23.03.2017, 970,00
EUR od 24.03.2017 do 25.06.2017, 955,00 EUR od 26.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 5,25% ročne zo sumy: 1000,00 EUR od 10.11.2016 do 21.12.2016, 985,00 EUR od 22.12.2016
do 23.03.2017, 970,00 EUR od 24.03.2017 do 25.06.2017, 955,00 EUR od 26.06.2017 do zaplatenia,

náklady spojené s uplatnením pohľadávky (trovy základného konania) : 270,98 EUR, kapitalizovaných
úrokov 719,43 EUR (v poverení pomenovaných ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, s tým,že (oprávnený) uviedol, že povinný nárok z exekučného titulu nesplnil sčasti: platba zo dňa 22.12.2016
15 Eur, 24.3.2017 15 Eur, 26.6.2017 15 Eur. V intenciách uvedeného súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Preskúmaním spisu základného konania mal vyšší súdny úradník za zistené, že návrhom

na vydanie platobného rozkazu sa právny predchodca oprávneného domáhal od povinného zaplatenia
1000 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 22.7.2013 uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. K zmluve boli pripojené obchodné podmienky
a všeobecné obchodné podmienky, a sadzobník poplatkov účinné ku dňu podpisu zmluvy. Návrhom
na vydanie platobného rozkazu sa pôvodný veriteľ nedomáhal vymoženia poistného ani poplatkov

akokoľvek spojených s úverom alebo jeho vymáhaním. Uznesením Okresného súdu Košice II, č. k.
24Csp/50/2016 - 42 zo dňa 21.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2017 súd pripustil aby z
konania vystúpil pôvodný žalobca a na jej miesto vstúpil oprávnený. Uznesenie bolo povinnej doručené
dovlastnýchrúk23.4.2017.Platobnýrozkazboldoručenýdovlastnýchrúkpovinnej24.4.2017čomásúd
za zistené z poštovej doručenky nachádzajúcej sa v spise základného konania. Súd má preskúmaním
zmluvy o úvere za zistené, že veriteľ poskytol povinnému úver vo výške 1000 eur, s dobou splácania

úveru 6 rokov. Zároveň je v zmluve uvedené, že Výška mesačnej splátky vrátane poistného je 30,62 Eur,
Poistenie-základnýsúborpoistenia,Dátumprvejsplátkydo25.8.2013,Dátumkonečnejsplatnostiúveru
25.7.2019, Počet splátok (v mesiacoch) 72, Úroková sadzba % pa 25,50 pa RPMN banky v % 30,27 %
pa,PriemernáRPMNnatrhuv% 26,38%,Celkovávýškanákladov955,06Eur.Priamovspotrebiteľskej
zmluve absentuje povinná náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ - predpoklady pre výpočet

RPMN ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (táto pozostáva zo sumy úveru a celkovej
sumy nákladov). Súd má teda za zistené, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti zmluvy v zmysle §
9 ods. 2 ZSÚ a to podľa písm. j) absentuje uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako
aj předpoklady použité na výpočet RPMN, čo je dôvod pri každom jednom porušení na postup v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ. Suma nákladov 955,06 eur je nesprávna v neprospech spotrebiteľa, pretože

suma nákladov pri riadom splatení úveru je minimálne 72 splátok x výška mesačnej splátky 30,62 eur =
2 204,64 eur - (mínus) výška úveru 1000,- EUR => t.j. výška nákladov 1204,64 eur a nie v sume 955,06
eur, ako je nesprávne uvedené v zmluve, čo má vplyv na RPMN, ktorá je uvedená v nesprávnej výške
a preto je dôvod na postup v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ. Súd má teda za zistené, že v zmysle
vyššie uvedeného sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

Súd sa teda plne stotožňuje s tvrdením povinného, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej má súd
za zistené, že Všeobecné obchodné podmienky ako aj Obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou
zmluvy neboli spotrebiteľom osobitne podpísané, preto sa na ne hľadí ako na nedohodnuté a ako keby
sa s nimi povinný neoboznámil. K ďalším argumentom uvádzaným povinným súd uvádza že nemal za
potrebné zaoberať sa povinným namietanými skutočnosťami v zmysle § 9 ods. 2 ZSÚ písm. l), o), p),

w), keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a uvedené písmená dotknutého zákonného
ustanovenia nemajú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Uvedené dôvody a argumenty
nespôsobujú neplatnosť zmluvy ako celku. Keďže súd zistil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, má za
to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhanému nároku a preto exekúciu v časti vymoženia úroku
vo výške 25,5% ročne zo sumy 1000,00 EUR od 10.11.2016 do 21.12.2016, zo sumy 985,00 EUR od

22.12.2016 do 23.03.2017, zo sumy 970,00 EUR od 24.03.2017 do 25.06.2017, zo sumy 955,00 EUR
od 26.06.2017 do zaplatenia, a v časti vymoženia kapitalizovaného úroku (pomenovaného ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky) vo výške 719,43 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku zastavil. Čo sa týka námietky o výške poistného, ktorú mal povinný platiť v rámci mesačnej
splátky úveru a, že od spotrebiteľa nemožno žiadať plnenie, ktoré nie je uvedené v zmluve. Súd má za

zistené, že zo zmluvnej dokumentácie nevyplýva žiadna zmluva o poistení úveru/poistení schopnosti
splácať úver, ktorú by v rámci zmluvy o úvere povinný uzavrel (vop a op samostatne nepodpísal). Zo
zmluvy o úvere vyplýva (časť 2) „Žiadosť o poskytnutie úveru“, že žiadateľ na predtlačenom formulári
žiada o poistenie schopnosti splácať úver: pričom mal na výber základný súbor poistenia, ktorý aj
označil a komplexný súbor poistenia, ktorý neoznačil. Uvedená časť je opticky aj systematicky súčasťou

časti žiadosti o úver, kde povinný vypísal, akú výšku úveru na akú dobu žiada a akým spôsobom ju
žiada vyplatiť. Podmienky poistenia ani jeho výška nie sú nijako v zmluve popísané, okrem toho, že je
zadefinované, že ide o základný súbor poistenia. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) znení účinnom ku
dňu podpisu zmluvy v § 52 ods. 1 upravuje demonštratívne, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré... a ďalej uvádza demonštratívny výpočet

neprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Uvedenédojednaniepoistnéhosúdpovažujezadojednanie,ktoré
nie je demonštratívne pomenované v uvedenom ustanovení ods. 1. Bolo by možné ho extenzívnym
výkladom zaradiť aj pod písm. a) - má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy. Ak by sa nemohol subsumovať pod písm. a), aj tak by išlo o nepomenovanúneprijateľnú podmienku, ktorú je potrebné zaradiť med.i neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle §
52 ods. 1 OZ, Súd má za to, že povinný sa nemal ako oboznámiť a neoboznámil sa s podmienkami
poistenia, ktoré je viazané na úver (platba za poistenie je aj súčasťou splátky úveru). V zmysle § 53

ods. 5 OZ vo vyššie uvedenom znení, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Súd má teda za zistené, že dojednanie o poistení schopnosti splácať úver je od počiatku
neplatné. Súd má ďalej za zistené, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že povinný platil
sumu „dňa“, „vo výške v Eur“, ktorú oprávnený započítal na úroky: 22.4.2015 28,76, 22.5.2015 28,76,
22.7.2015 28,76, 27.8.2015 28,76, 23.9.2015 28,76, 24.11.2015 28,76, 22.1.2016 15, 22.4.2016 15,

22.7.2016 15, 22.10.2016 15, Teda spolu 232,56 Eur. Z listiny aktuálny stav úveru vyplýva, že povinný
uhradil pôvodnému veriteľovi (deň splátky, výška v Eur, z toho na poplatky v eur, z toho na úroky v eur.
26.9.2013 31,38 15,96 15,42
25.10.2014 28,76 28,76 0
23.2.2015 28,76 4,70 24,06
22.4.2015 28,76 0,76 28

22.5.2015 28,76 0,76 28
22.7.2015 28,76 0,76 28
27.8.2015 28,76 0,76 28
Spolu 203,94 52,46 151,48
Ďalej z listiny vyplýva Prehľad splátok „Dátum splátky“ „výška“ „Splatené“ a z toho „poistné“:

25.8.2013 28 28 2,62
25.9.2013 28 28 2,62
25.10.2013 28 28 2,62
25.11.2013 28 28
25.12.2013 28 28

15.1.2014 983,70 11,48
Spolu 151,48 7,86
Sumy uhradené 22.4.2015, 22.5.2015, 22.7.2015, 27.8.2015, každá úhrada vo výške 28,76 Eur, ktoré sú
uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu a uvedené aj v listine aktuálny stav úveru sú totožnými
úhradami. V návrhu však pôvodný veriteľ uviedol, že sa nimi hradil úrok. Matematickým výpočtom má

súd za zistené, že povinný na úver v zmysle vyššie uvedeného uhradil oprávnenému (jeho právnemu
predchodcovi) spolu sumu vo výške 472,94 Eur a to bez ohľadu na to, na aký nárok boli uvedené sumy
započítané. Túto sumu mal súd v základnom konaní zohľadniť na istinu. Súd má teda za zistené že
oprávnený si v konaní o vydanie platobného rozkazu uplatnil nárok na istinu a jej príslušenstvo - úrok z
omeškania v rozpore so zákonom. Keďže súd v základnom konaní neprihliadol na skutočnosť, že úver

malbyťbezúročnýabezpoplatkovakoajnaneplatnédojednanieopoistení,nezohľadnilvyššieuvedené
platby na istinu a preto súd v základnom konaní priznal oprávnenému nárok v nezákonnom rozsahu -
platobný rozkaz nemal v rozsahu sumy istiny 472,94 Eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania vydaný.
Uvedenýnárokniejemožnévymáhaťanivexekúciiapretonávrhnavykonanieexekúciebolvčastiistiny
472,94 Eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania podaný nezákonne. Súd teda započítal sumu 472,94

Eur na istinu. Úroky z omeškania ako príslušenstvo hlavnej veci znášajú osud veci hlavnej. K úhrade
časti istiny došlo v dátumoch, v ktorých povinný vykonal vyššie uvedené splátky/platby úveru, ktoré sú v
súčte 472,94 Eur. Vzhľadom na uvedené zistil súd, že je tu iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti
exekučného titulu v časti a preto súd exekúcie v časti vymoženia: časti vymoženia istiny vo výške 472,94
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 5,25% ročne zo sumy 472,94 Eur od 10.11.2016 do

21.12.2016, zo sumy 472,94 Eur od 22.12.2016 do 23.03.2017, zo sumy 472,94 Eur od 24.03.2017 do
25.06.2017, zo sumy 472,94 Eur od 26.06.2017 do zaplatenia, podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku zastavil. Povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie mal úspech vo výške 75,03 % a
úspech oprávneného v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bol vo výške 24,97 %. Preto
povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu pomernej časti účelne vynaložených trov exekučného

konania v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie vo výške 50,06 % (75,03 % - 24,97 %).
Povinný prostredníctvom právneho zástupcu si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, na
ktoré by mal nárok v sume 60,66 Eur. Vzhľadom na to, že povinný v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie mal úspech vo výške 50,06 %, exekučný súd priznal povinnému náhradu trov exekučného
konania v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie v pomernej časti vo výške 30,36 Eur (t.j.

50,06 % zo sumy 60,66 Eur), ktoré je mu je oprávnený povinný nahradiť (zaplatiť) tak ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia.2. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že podáva
sťažnosť voči Uzneseniu, ktorým súd rozhodol (a citoval výrok I., II.) uznesenia. Súd na základe
správnych predpokladov dospel matematickým výpočtom k nesprávnemu záveru, že povinný na úver

uhradil oprávnenému (jeho právnemu predchodcovi) spolu sumu vo výške 472,94 Eur. V prílohe
predkladáme súdu amortizačnú tabuľku k úveru 1382597925, ktorá dokladuje ( rovnako ako prílohy k
žalobevkonaní24Csp/50/2016,ktorébolinesprávneinterpretovanévtextežaloby),žepovinnáuhradila
len nasledovné platby 1x31,38 EUR, 6x28,76 a 4x15 EUR, čo v súčte predstavuje celkom uhradenú
sumu 263,94 EUR, a teda súd mal zastaviť exekúciu v časti istiny vo výške 263,94 EUR. Oprávnený

správne započítal na istinu zvyšné tri platby, každá po 15 EUR, ktoré boli uhradené po podaní žaloby
v konaní 24Csp/50/2016.
Ako prílohy pripojil amortizačnú tabuľku k úveru povinnej, z ktorej vyplýva: Zaplatené splátky:
Dátum splátky
Výška
Istina

Poplatky
Úroky
26.9.2013
31,38 €
- €

15,96 €
15,42 €
Do zosplatnenia
31,38 €
- €

15,96 €
15,42 €
15.1.2014
zosplatnenie
25.10.2014

28,76 €
- €
28,76 €
- €
23.2.2015

28,76 €
- €
4,70 €
24,06 €
22.4.2015

28,76 €
- €
0,76 €
28,00 €
22.5.2015

28,76 €
- €
0,76 €
28,00 €
22.7.2015

28,76 €
- €
0,76 €
28,00 €
27.8.2015

28,76 €
- €
0,76 €
28,00 €22.1.2016
15,00 €
- €

- €
15,00 €
22.4.2016
15,00 €
- €

- €
15,00 €
22.7.2016
15,00 €
- €
- €

15,00 €
22.10.2016
15,00 €
- €
- €

15,00 €
Do postúpenia
263,94 €
- €
52,46 €

211,48 €
22.12.2016
15,00 €
15,00 €
- €

- €
24.3.2017
15,00 €
15,00 €
- €

- €
26.6.2017
15,00 €
15,00 €
- €

- €
Po postúpení
45,00 €
45,00 €
- €

- €
Istina
Dohodnuté
1 000,00 €

3. Povinný vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že súd správne zistil sumu zaplatenú zo strany
povinnej vo výške 472,94 EUR, výpočet v bode 16. odôvodnenia uznesenia je správny, zaplatené sumy
vyplývajú z listín predložených samotným oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom, v návrhu
na vydanie platobného rozkazu povinný uviedol úhrady vo výške 232,56 EUR (t.j. od 22.04.2015 do
22.10.2016). Z aktuálneho stavu úveru vyplývajú úhrady v sume 203,94 EUR a splátky v sume 151,48

EUR, t.j. celkom úhrady vo výške 587,98 EUR, z ktorých súd správne odpočítal sumu 115,04 eur (t.j. 4 x
28,76 EUR), ktorá je súčtom duplicitných splátok uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu aj
v listine aktuálny stav úveru, čo súd v bode 16. na strane 10 uznesenia zdôvodnil. Z uvedeného vyplýva,že povinná uhradila na istinu celkom sumu 472,94 EUR, ktorú súd správne započítal na istinu a v tejto
časti istiny súd exekúciu zastavil. Rozhodnutie súdu považoval za správne.

4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 61k ods. 1 Ex. por., Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak písm. a) po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, písm. b) exekučný
titul bol zrušený, písm. c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon
cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.
2),písm. d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, písm. e) je predpoklad,

že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť,
ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia
exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného
porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
12. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal

sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba
považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má
za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď výrokom I. exekúciu v časti vymoženia úroku
vo výške 25,5% ročne, zo sumy 1000,00 EUR od 10.11.2016 do 21.12.2016, zo sumy 985,00 EUR

od 22.12.2016 do 23.03.2017, zo sumy 970,00 EUR od 24.03.2017 do 25.06.2017, zo sumy 955,00
EUR od 26.06.2017 do zaplatenia, a v časti vymoženia kapitalizovaného úroku (pomenovaného ako
náklady spojené s uplatnením pohľadávky) vo výške 719,43 EUR zastavil; výrokom II. exekúciu v
časti vymoženia istiny vo výške 472,94 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 5,25%
ročne, zo sumy 472,94 Eur od 10.11.2016 do 21.12.2016, zo sumy 472,94 Eur od 22.12.2016 do

23.03.2017, zo sumy 472,94 Eur od 24.03.2017 do 25.06.2017, zo sumy 472,94 Eur od 26.06.2017 do
zaplatenia, zastavil; výrokom III. exekúciu v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 33,55
Eur zastavil; výrokom IV. návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol a výrokom
V. zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 30,36 Eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a

zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne
odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá
postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Súd napriek
uvedenému nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:

13. Oprávnený nerozporoval správnosť zistení, že vyšší súdny úradník mal za zistené, že sa úver
považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona číslo 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do30.04.2014 za bezúročný a bez poplatkov, pre ktorý dôvod exekúciu v časti vymoženia úroku a v časti
vymoženia kapitalizovaného úroku zastavil tak ako bolo uvedené vo výroku I. napadnutého uznesenia.
Oprávnený nespochybňoval ani zistenú skutočnosť, že dojednanie o poistení schopnosti splácať úver je

od počiatku neplatné. Oprávnený spochybňoval matematický výpočet súdu o čom predložil amortizačnú
tabuľku (bez dátumu vyhotovenia) k úveru a tvrdil, že dokladuje ( rovnako ako prílohy k žalobe v konaní
24Csp/50/2016, ktoré boli nesprávne interpretované v texte žaloby ), že povinná uhradila len platby
1x31,38 EUR, 6x28,76 a 4x15 EUR, čo v súčte predstavuje celkom uhradenú sumu 263,94 EUR, a teda
súd mal zastaviť exekúciu v časti istiny vo výške 263,94 EUR. Súd uvádza, že v exekučnom konaní nie

je priestor aby oprávnený opravoval alebo dopĺňal nedostatky žaloby (návrhu na vydanie platobného
rozkazu) alebo jej príloh, keď oprávnený tvrdí, že prílohy žaloby boli nesprávne interpretované v texte
žaloby. Pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník správne vychádzal zo
spisového materiálu, ktorý mal k dispozícii a interpretoval a matematicky spočítal platby povinného, ktoré
vyplývali zo žaloby a príloh, pričom súd uvádza, že jeho matematický výpočet bol správny. Z návrhu na
vydanie platobného rozkazu v spojení s jeho prílohami vyplýva, že povinný na úver uhradil oprávnenému

(jeho právnemu predchodcovi) spolu sumu vo výške 472,94 Eur. K úhrade časti istiny došlo v dátumoch,
v ktorých povinný vykonal vyššie uvedené splátky/platby úveru, ktoré sú v súčte 472,94 Eur a preto súd
exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 472,94 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške
5,25% ročne tak jako bolo uvedené vo výroku II. správne zastavil. Exekučný súd nemôže v tomto štádiu
zohľadniť dôkaz, ktorý predložil oprávnený, kdeže nemôže zasahovať do pôvodného rozhodnutia a

nahrádzať alebo dopĺňať pôvodné konanie pokiaľ oprávnený pri podávaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu pochybil. Oprávnený vôbec nespochybňoval skutočnosť, že a ako vyšší súdny úradník platby
povinného započítal. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že matematický výpočet vyššieho súdneho
úradníka bol správny a teda vecne správny je aj výrok II. napádaného rozhodnutia. Keďže výrokom I.
vyšší súdny úradník zastavil exekúciu v časti z dôvodu, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov,

nemá správnosť matematického výpočtu na správnosť výroku I. žiaden vplyv. Vzhľadom na uvedené,
sú správne aj súvisiace výroky III. IV. a V. napádaného uznesenia.

14. V súvislosti s prejavom nespokojnosti oprávneného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako
súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však
povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia
civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu

podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a zo sťažnosti
oprávneného nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené
a súd nemal v konaní ani účastníkmi konania preukázanú skutočnosť, že by bol exekučný titul zrušený

alebo zmenený, sťažnosť oprávneného proti uzneseniu sp. zn. 51Ek/1352/2023 zo dňa 26. 6. 2024
podľa§ 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

16. O trovách účastníkov sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi
uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4
Exekučného poriadku).