Uznesenie – Vydržanie – Iné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Vyd/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125201112
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125201112.1

Uznesenie

15Vyd/1/2025
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX,
právne zastúpený: JUDr. Martina Kočíková Šišková, advokátka, so sídlom Kapitulská 26, Trnava, proti
odporkyni: D. B., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX C. XX, za účasti : Slovenský pozemkový fond,
so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a za účasti : Lesy Slovenskej republiky, štátny

podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania, takto

r o z h o d o l :

15Vyd/1/2025
I. Návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

15Vyd/1/2025
1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.01.2025 v znení jeho doplnenia zo dňa 18.02.2025
domáhal, aby súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľom k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach v okrese Ilava, obci C., k.ú. C., a to na rodinnom dome súp.č. XX
postavenom na parcele reg. C parc.č. XXX/X zapísanom na LV č. XXXX a na hospodárskej budove
súp.č. XXX postavenej na parcele reg. C parc.č. XXX/X.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že vo vzťahu k rodinnému domuč. XX od roku 1994 do roku
2019 bol zapísaný ako podielový spoluvlastník, odporkyňa s navrhovateľom jednala a utvrdzovala
ho v tom, že je podielovým spoluvlastníkom a skutočnosť, že v roku 2020 prvý krát po viac ako 25.
rokoch rozporovala jeho spoluvlastníctvo, spôsobila len skutočnosť, že došlo k rozvodu ich manželstva
a ona namietla, že katastrálny úrad urobil chybu pri zápise listiny, na základe ktorej sa navrhovateľ

stal legitímnym spoluvlastníkom nehnuteľností. Navrhovateľ mal za to, že vydržal právo spoluvlastníka
rodinného domu, pričom s odporkyňou uzatvoril manželstvo v roku 1985. Počas celého obdobia trvania
manželstva žili manželia – účastníci v rodinnom dome, ktorý patril až do smrti matke odporkyne.
Odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k rodinnému domu a aj k iným pozemkom dňa 19.10.1994 na
základe Osvedčenia o dedičstve evidovanej pod číslom XX/XX. O tomto dedičstve rozhodovala notárka
JUDr. Želmíra Pagáčová. Následne u tej istej notárky bola dňa 04.11.1994 spísaná darovacia zmluva,

na základe ktorej odporkyňa previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k nehnuteľnostiam, ktoré
sú v darovacej zmluve uvedené a táto zmluva bola predložená Okresnému úradu Ilava na zápis na list
vlastníctva. Podľa tvrdení navrhovateľa bolo nad akúkoľvek pochybnosť vtedy jasné, že predmetom daru
od manželky bola aj polovica rodinného domu súpisné číslo XX, pretože dohoda medzi nimi a aj v rámci
celej rodiny bola taká, že keďže sa o nehnuteľnosti starali obaja účastníci a dohodli sa, že v rodinnom
dome budú ďalej spoločne žiť, hospodáriť, vychovávať deti, ale hlavne že rodinný dom zrekonštruujú

a pristavia tam ďalšie časti, tak navrhovateľ bude tiež spoluvlastníkom rodinného domu súpisné číslo
XX tak, ako bol pôvodne na list vlastníctva aj zapísaný. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckehopráva ako aj samotný nový list vlastníctva bol doručený obom účastníkom, a preto odporkyňa vedela,
že navrhovateľ bol už od roku 1994 zapísaný ako podielový spoluvlastník nielen všetkých nehnuteľností
(pozemky) ale aj rodinného domu. Je pravdou, že v rámci darovacej zmluvy v roku 1994 absentovalo

v nej výslovné uvedenie, že predmetom darovania je aj rodinný dom, ale je logické, že by predsa
odporkyňa nedarovala navrhovateľovi všetky pozemky a nie rodinný dom. Nemalo by žiadnu logiku,
aby darovala polovicu pozemku pod rodinným domom a nie aj samotný rodinný dom. Odporkyňa sa
vždy správala tak, že navrhovateľ je podielový spoluvlastník, pretože okrem iného aj keď napríklad v
roku 1997 účastníci spoločne žiadali Obec C. ako príslušný stavebný úrad ako aj iné príslušné orgány

o vydanie Stavebného povolenia pre „zmenu stavby rodinného domu s.č. XX – prístavba a nadstavba“
na pozemku parcela KN „F.“ G. XXX v kat. území C., tak predkladali okrem technických podkladov
aj list vlastníctva, z ktorého bolo nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že sú evidovaní ako podieloví
spoluvlastníci aj rodinného domu, ktorého rekonštrukciu vykonávali. Aj stavebné povolenie bolo vydané
v prospech oboch účastníkov. K žiadosti o vydanie stavebného povolenia sa predkladali listiny, z ktorých
je zrejmé, že žiadosť o vydanie podpísali obaja účastníci ako podieloví spoluvlastníci. Odporkyňa nikdy

nenamietla skutočnosť, že by navrhovateľ nebol spoluvlastníkom a ak by odporkyňa bola výlučnou
vlastníčkou, ako to od rozvodu manželstva o sebe tvrdí, tak by vydanie stavebného povolenia a všetky
ostatné úkony robila len ona sama ako výlučná vlastníčka. Ona sa však nikdy necítila ako výlučná
vlastníčka a od počiatku vždy prezentovala a správala sa tak, že je podielovou spoluvlastníčkou a že
navrhovateľ je spoluvlastníkom rodinného domu. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj fakt, že navrhovateľ s

odporkyňou vystupovali v postavení podielových spoluvlastníkov aj pri žiadosti pred Štátnym fondom
rozvoja bývania a pri tom ako čerpali a splácali úver. V žiadosti o poskytnutie podpory z prostriedkov
Štátneho fondu rozvoja bývania obaja vyhlásili, že nehnuteľnosti, pre ktorých rekonštrukciu žiadajú
finančné prostriedky, patria do podielového spoluvlastníctva, k čomu predkladali aj list vlastníctva,
ktorý existenciu podielového spoluvlastníctva potvrdzoval. Navrhovateľ by nepristúpil na to, aby žiadal

o úver a aj o stavebné povolenie k nehnuteľnostiam, ktorých nie je spoluvlastníkom a nepristúpil by
na to, že bude splácať úver na nehnuteľnosti, ku ktorým nemá žiaden vlastnícky vzťah. Odporkyňa
sa viac ako 25 rokov správala tak, ako keby navrhovateľ bol podielovým spoluvlastníkom a až po
rozvode len šikovnosťou jej právneho zástupcu sa zistilo, že v rámci darovacej zmluvy sa opomenulo
výslovné uvedenie rodinného domu, ale fakticky to tak všetci chceli, a preto sa zápis navrhovateľa

ako podielového spoluvlastníka rodinného domu súpisné číslo XX nikdy nikým za žiadnych okolností
nenamietal. Až po rozvode odporkyňa začala tvrdiť, že rodinný dom súp.č. XX je a vždy bol len jej.
Navrhovateľ na rodinnom dome č. XX pracoval, rekonštruoval ho, venoval nehnuteľnosti všetok čas a
všetky zarobené peniaze. Odporkyňa po rozvode manželstva a po tom, ako jej právny zástupca zistil,
že v darovacej zmluve absentuje ako výslovný predmet darovania rodinný dom, podala návrh na opravu

chyby na príslušný Okresný úrad Ilava, ktorý jej návrhu vyhovel. Navrhovateľ s opravnými prostriedkami
vtomtokonanínemalúspech.Ajnapriektomu,žeúdajnedošlokchybezostranykatastra,takodporkyňa
nikdy od uzatvorenia darovacej zmluvy nenamietala to, že by navrhovateľ bol spoluvlastníkom, čo
potvrdzuje dobromyseľnosť navrhovateľa. Navrhovateľ napriek tomu, že stále sa cíti ako podielový
spoluvlastník, musel využiť ako procesnú obranu v rámci konania o vyporiadanie BSM argumentáciu,

že tým, že došlo k rozsiahlej nadstavbe a prístavbe rodinného domu súpisné číslo XX, došlo k vzniku
novej veci a žiadal o jeho zaradenie do masy BSM, s čím úspešný v konaní o vyporiadanie BSM nebol.
Obdobnásituáciaakosrodinnýmdomomč.XXjeajshospodárskoubudovouč.XXX,vovzťahukuktorej
odporkyňatiežžiadalanaOkresnomúradeIlava,katastrálnomodbore, abyvykonalvýmaznavrhovateľa
ako podielového spoluvlastnícka hospodárskej budovy, ktorá bola ešte v roku 2019 zapísaná na liste

vlastníctva číslo XXXX. Aj vo vzťahu k podielu na nej navrhovateľ tvrdil, že vydržal vlastnícke právo,
pretože hospodárska budova bola postavená na parcele KN „C“ číslo XXX/X, ktorú získal darom od
odporkyne na základe darovacej zmluvy N XX/XX, ktorej zápis bol povolený pod číslom V XXXX/
XX. Následne v roku 2016 bola dodatočne skolaudovaná, došlo len k jej oprave a k zlegalizovaniu
stavby, pretože dovtedy stavba nemala súpisné číslo, ale de facto táto stavba tam stála už v čase

darovania, a teda v roku XXXX, avšak nebola v dobrom stave a kompletne sa celá zrekonštruovala.
Nielen pri nadobúdaní, ale aj pri užívaní a nakladaní s obomi stavbami bol dobromyseľný a bola to
práve odporkyňa, ktorá ho do tohto stavu vedomia o jeho vlastníctve priviedla, držala ho v tom a určite
by nikdy neprestala, pokiaľ by nedošlo k rozvodu a zneužitia omylu, ktorý ona sama vyvolala, keď
nikdy počas manželstva nespochybnila postavenie navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka oboch

stavieb. Navrhovateľ bol s vtedy ešte manželkou - odporkyňou dohodnutý, že mu darovacou zmluvou
prevedie všetky nehnuteľnosti, ktoré nadobudla darom od svojich rodičov na základe darovacej zmluvy
zo dňa 07.01.1994 povolenej Okresným úradom Ilava pod číslom V 648/94. Rodičia odporkyne trvali
na tom, aby následne darovala všetky nehnuteľnosti v jednej polovici jemu a aby spoločne hospodárilia starali sa o nehnuteľnosti, kde dožila aj matka odporkyne. Odporkyňa vedela, že mu darovala aj
rodinný dom a vedeli to aj ručitelia na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Odporkyňa bola počas
manželstva stotožnená s tým, že aj on je spoluvlastník a nikdy zápis nespochybňovala.

3. Súd v súlade s ustanovením § 359e ods. 1 CMP preskúmal, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Súd tieto skutočnosti preskúmal podľa
navrhovateľom predložených listín a tiež v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sám si zabezpečil
z Okresného úradu Ilava, odboru katastrálneho spisy v konaní o opravu chyby v katastrálnom operáte

sp.zn. X 15/2019 a X 13/2020, pričom týmto
postupom zistil nasledovné:

4. Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 65/94, Nz 39/94 zo dňa 04.11.1994
notárkou JUDr. Želmírou Pagáčovou darovala odporkyňa ako výlučná vlastníčka navrhovateľovi
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemkoch parc.č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2, č. XXX

o výmere XXX m2 a č. XXX/X o výmere XXXX m2. V darovacej zmluve nie je uvedené, že by predmetom
darovania navrhovateľovi boli akékoľvek stavby.

5. Z LV č. XXXX pre k.ú. C. vyhotoveného dňa 06.03.1998 vyplýva, že navrhovateľ bol evidovaný
ako podielový spoluvlastník stavby označenej ako rodinný dom so súp.č. XX postavenej na parc. č.

XXX v podiele 1. Zo žiadosti o poskytnutie prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa
26.03.1998 vyplynulo, že navrhovateľ aj odporkyňa podali žiadosť spoločne za účelom získania podpory
na rekonštrukciu – zmenu stavby – rodinného domu súp.č. XX. Zmluva o poskytnutí podpory bola so
Štátnym fondom rozvoja bývania ako veriteľom uzatvorená navrhovateľom aj odporkyňou ako dlžníkmi
dňa 26.07.1999, pričom obaja dlžníci spoločne dňa 06.08.1999 v notárskej zápisnici spísanej notárkou

JUDr. Želmírou Pagáčovou vyhlásili, že súhlasia s tým, že v prípade, ak budú v omeškaní so splátkami
úveru poskytnutého na základe uvedenej zmluvy za tam určených podmienok, táto notárska zápisnica
o priamej vykonateľnosti bude exekučným titulom v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. Stavebné
povolenie na zmenu stavby – rodinného domu súp.č. XX – prístavbu a nadstavbu bolo vydané dňa
21.04.1997, pričom žiadateľmi o jeho vydanie boli navrhovateľ aj odporkyňa spoločne. Navrhovateľ

s odporkyňou boli spoločne aj žiadateľmi o vydanie kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavby –
zmena stavby – rodinného domu súp.č. XX – prístavba a nadstavba na pozemku č. XXX/X, ktoré bolo
vydané dňa 18.07.2001.

6. Zo spisu Okresného úradu Ilava, odboru katastrálneho sp.zn. X XX/XXXX súd zistil, že pôvodne

boli ako spoluvlastníci tohto rodinného domu č. XX zapísaní navrhovateľ a odporkyňa každý v podiele
po X/X, čo vyplýva i z výpisu z LV č. XXXX k.ú. C. zo dňa 6.3.1998 uvedeného v predošlom odseku,
pričom ako titul nadobudnutia bola uvedená darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice N
XX/XX, H. XX/XX zo dňa 4.11.1994, zavkladovaná pod V XXXX/XX. Na základe návrhu odporkyne
na opravu chyby v katastrálnom operáte, v ktorom navrhovateľka tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou

rodinného domu, nakoľko tento nebol predmetom uvedenej darovacej zmluvy, Okresný úrad Ilava,
katastrálny odbor rozhodnutím č. X XX/XXXX zo dňa 19.8.2019 opravil chybný zápis o vlastníctve
uvedenéhorodinnéhodomutak,ževlastníkomtejtonehnuteľnostiniesúnavrhovateľaodporkyňa každý
v spoluvlastníckom podiele po 1 / 2, ale výlučným vlastníkom je odporkyňa, keďže rodinný dom č. XX
nebolpredmetomdarovaniazodporkynenanavrhovateľa. Nazákladeodvolanianavrhovateľa Okresný

úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Xo XX/XXXX zo dňa 25.11.2019 odvolaním
napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor č. X XX/XXXX zo dňa 19.8.2019
potvrdil a odvolanie zamietol. Aktuálne je rodinný dom súp.č. XX evidovaný ako výlučné vlastníctvo
odporkyne na LV č. XXXX pre k.ú. C..

7.Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 20C/10/2020 zo dňa 24.03.2023 súd vyporiadal BSM navrhovateľa
a odporkyne po rozvode manželstva s tým, že v tomto konaní súd ustálil, že rodinný dom súp.č. XX do
BSM nepatrí (jeho zahrnutia do masy BSM a jeho vyporiadania sa domáhal navrhovateľ – tam žalobca),
apretohoaniakosúčasťBSMnevyporiadal. Súddospelkzáveru,žepodielnarodinnomdomenemohol
navrhovateľ nadobudnúť ani vydržaním, pretože nebol dobromyseľný v tom, že mu polovica rodinného

domu patrí. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/69/2023 zo
dňa 27.08.2024, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s posúdením námietky vydržania spoluvlastníctva
rodinného domu v jednej polovici navrhovateľom.8. Z LV č. XXXX pre k.ú. C. vyhotoveného dňa 07.04.2020 vyplýva, že navrhovateľ bol evidovaný ako
podielový spoluvlastník stavby označenej ako iná budova so súp.č. XXX postavenej na parc.č. XXX/X
v podiele 1 (v našom konaní označovaná ako hospodárska budova). Predložené bolo ohlásenie drobnej

stavby podávané navrhovateľom a odporkyňou na opravu strechy hospodárskej budovy vybudovanej
pred rokom 1976 a prístavbu prístrešku k hospodárskej budove na parkovanie auta zo dňa 31.03.2016.

9. Zo spisu Okresného úradu Ilava, odboru katastrálneho sp.zn. X XX/XXXX súd zistil, že pôvodne
boli ako spoluvlastníci tejto hospodárskej budovy č. XXX zapísaní navrhovateľ a odporkyňa každý

v podiele po 1/2, čo vyplýva i z výpisu z LV č. XXXX k.ú. C. zo dňa 07.04.2020 uvedeného v predošlom
odseku, pričom ako titul nadobudnutia bola uvedená darovacia zmluva zavkladovaná pod V XXXX/XX
(spísaná formou notárskej zápisnice N 65/94, Nz XX/XX zo dňa 4.11.1994), kolaudačné rozhodnutie
zo dňa 18.07.2001 a oznámenie o určení súpisného čísla č. XX/XX zo dňa 14.03.2016. V návrhu
odporkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte táto tvrdila, že uvedená stavba bola pred rokom
1976 vybudovaná jej otcom, navrhovateľovi nedarovala žiadne stavby, a preto nebol daný žiaden dôvod,

pre ktorý by malo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa
a odporkyne po polovici. Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor rozhodnutím č. X XX/XXXX zo dňa
17.06.2022 zrušil zápis na LV č. XXXX pre k.ú. C. tak, že vymazal zápis stavby súp.č. XXX na
pozemku č. XXX/X. Na základe odvolania navrhovateľa Okresný úrad Trenčín, odbor opravných
prostriedkov rozhodnutím č. Xo XX/XXXX zo dňa 10.10.2022 odvolaním napadnuté rozhodnutie

Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor č. X XX/XXXX zo dňa 17.06.2022 potvrdil a odvolanie
zamietol. Rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.zn. I./XXX/XXXX zo dňa 19.09.2024 bolo
rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov rozhodnutím č. Xo XX/XXXX
zo dňa 10.10.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor č. X XX/XXXX zo dňa
17.06.2022 zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Ako

vyplýva z vyjadrenia odporkyne podanom v spore sp.zn. 13C/28/2024 (o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva účastníkov k pozemkom), uvedený rozsudok správneho súdu bol zo strany
Okresného úradu Trenčín napadnutý kasačnou sťažnosťou. Odporkyňa v uvedenom vyjadrení doplnila,
že vlastníctvo k hospodárskej budove postavenej jej otcom, je sporné. Aktuálne na LV č. XXXX pre
k.ú. C. nie je uvedená stavba súp.č. XXX evidovaná.

10. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku (CMP), Konaním o potvrdení vydržania je
konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Podľa § 359c ods. 1 CMP, Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

Podľa § 359d ods. 2 CMP, Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a

označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa § 359e CMP, (1) Ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8
ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo

právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy
na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (2) Súd návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na

vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. (3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na
začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez
nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o
potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

11. Navrhovateľ tvrdí, že vydržal vlastnícke právo rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na
rodinnom dome súp.č. XX zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. C. a na stavbe – hospodárskej budove
pôvodne zapísanej so súp.č. XXX na LV č. XXXX v k.ú. C., ktorý t.č. nie je na LV evidovaný.

12. Zákonodarca upravil možnosť nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania do Civilného
mimosporového poriadku predovšetkým z dôvodu, že ide o nesporové konanie a navrhovateľ
musí v konaní ponúknuť jednoznačné dôkazy o nespornosti svojho nároku. To znamená, že súd
len potvrdzuje, že k vydržaniu práva došlo už skôr splnením všetkých predpokladov vydržania
u oprávneného držiteľa. V prípade, ak súd vrámci konania o potvrdení vydržania v prvej etape tohto

konania zistí, že nie je splnená požiadavka nespornosti, návrh zamietne ( uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 18Co/47/2023 z 16.05.2024).

13. Čo sa týka rodinného domu súp.č. XX, súd mal zistené, že navrhovateľ už v spore vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/10/2020 argumentoval tým, že podiel o veľkosti 1 na tejto stavbe

vydržal (s ktorou argumentáciou sa zaoberali okresný súd aj krajský súd), pričom ako vyplýva z oboch
rozhodnutí, odporkyňa popierala nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľom vydržaním, keď
v odvolaní uviedla, že nie je možné, aby došlo k vydržaniu a trvala na tom, že dom súp.č. XX je
v jej výlučnom vlastníctve a že aktuálny zápis vlastníckeho práva k rodinnému domu v jej prospech
ako výlučnej vlastníčky je správny. Napokon tento opravený zápis je výsledkom konania o oprave

chyby v katastrálnom operáte sp.zn. X XX/XXXX, ktoré sama odporkyňa iniciovala a už v tomto konaní
v podaniach uvádzala, že nie je daný žiaden právny titul, pre ktorý by strany mali byť jeho podielovými
spoluvlastníkmi. Už v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa
04.09.2019 navrhovateľ uvádzal, že splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 vydržaním, ktorú argumentáciu odporkyňa vo vyjadrení

k odvolaniu zo dňa 13.09.2019 v celom rozsahu poprela a spochybnila jeho tvrdenia o vydržaní
podielu k rodinnému domu. Uvádzala, že je síce pravdou, že od roku 1994 dom navrhovateľ užíva, ale
spochybnila dobromyseľnosť navrhovateľa a uvádzala dôvody podopreté judikatúrou, pre ktoré podľa
nej u navrhovateľa dobromyseľnosť absentuje. Tvrdila, že u navrhovateľa predpoklady pre vydržanie
absentujú.

14. Čo sa týka hospodárskej budovy (aktuálne na LV nezapísanej), pôvodne zapísanej na LV č. XXXX
pre k.ú. C. so súp.č. XXX, už v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/10/2020 odporkyňa
argumentovala tak, že táto nie je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a že táto bola chybne
zapísaná ako predmet ich podielového spoluvlastníctva a neexistuje žiaden právny titul, pre ktorý by

uvedená hospodárska stavba mala patriť do ich podielového spoluvlastníctva. Tomu zodpovedá aj
aktivita odporkyne, ktorá iniciovala konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sp.zn. X XX/XXXX.
Už v tomto konaní uvádzala dôvody, pre ktoré nesúhlasila s tým, že je stavba evidovaná ako predmet
podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne a v podaní zo dňa 28.07.2022 uvádzala, že
navrhovateľ nebol nikdy vlastníkom tejto stavby, nepostavil ju ale ani iným spôsobom nenadobudol

vlastnícke právo k nej (teda vylučovala možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom
z akéhokoľvek titulu). Dokonca, ako vyplýva z podania odporkyne zo dňa 29.06.2020, táto alternatívne
mala za to, že ako vlastník uvedenej hospodárskej budovy by mal byť zapísaný jej zomrelý otec J. D..
Spornosť vlastníckeho práva k nej zopakovala odporkyňa aj v podaní zo dňa 15.04.2025 adresovanom
do konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

15. Podľa názoru súdu z vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že podmienka nesporného
osvedčenia vydržania spoluvlastníckeho práva navrhovateľom daná nie je. Ako vyplynulo zo skutočností
opísaných v predošlých odsekoch, odporkyňa opakovane a kontinuálne popiera, že by navrhovateľ
vôbec nadobudol spoluvlastnícke právo k podielu na daných stavbách, a to akýmkoľvek spôsobom,

vrátane vydržania. Tieto svoje postoje prezentovala vo viacerých súdnych alebo správnych konaniach,
opakovane. Takto odporkyňou ako dotknutou vlastníčkou formulované stanoviská nesvedčia
o nespornej povahe nároku navrhovateľa, o jeho nespornej držbe a dobromyseľnosti ako základnej
podmienke, pre nesplnenie ktorej nie je možné v tomto konaní návrhu navrhovateľa vyhovieť.Navrhovateľ si môže uplatniť svoje práva, ale v civilnom sporovom kontradiktórnom spore, kde je
narozdiel od tohto nesporového konania daná možnosť vykonania plnohodnotného dokazovania.

16. Súd konštatuje, že konaním o potvrdenie vydržania nie je možné obchádzať konanie o určenie
vlastníckeho práva, ak zjavne existuje spornosť vlastníctva k nehnuteľnosti. (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 7Cdo/186/2022 zo dňa 20.03.2024).V danom prípade spornosť tvrdení navrhovateľa je
založená celkom jednoznačne jednak tým, že v inom súdnom konaní aj keď len prejudiciálne bolo už
skôr konštatované, že navrhovateľ nesplnil predpoklady pre vydržanie podielu o veľkosti 1 k rodinnému

domu súp.č. XX a zapísaná vlastníčka – odporkyňa v tomto súdnom, ale aj v správnom konaní
výslovne popierala splnenie predpokladov pre vydržanie podielu navrhovateľom na rodinnom dome,
najmä jeho dobromyseľnosť a trvala na tom, že aktuálny zápis svedčiaci jej výlučnému vlastníckemu
právu k rodinnému domu je správny. Rovnako tak k hospodárskej budove v súdnom aj správnom konaní
zhodne argumentovala, že nie je daný žiaden titul, pre ktorý by navrhovateľ mal byť jej spoluvlastníkom
a súhlasila so zrušením zápisu na LV v tomto smere, ktorého zrušenie sama iniciovala. Súčasne

tvrdila aj to, že vlastníkom potenciálne má byť jej zomrelý otec J. D.. Aj z obsahu rozsudku Správneho
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. I./XXX/XXXX K. dňa 19.09.2024 vyplýva, že dôvodom, pre ktorý správny
súd napadnuté rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa zápisu hospodárskej budovy zrušil, bol
fakt, že medzi navrhovateľom a odporkyňou ide o vecnoprávny spor v otázke toho, kto je vlastníkom
hospodárskej stavby súp.č. XXX a že o tomto spore musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní.

Aj správny súd teda videl v otázke vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva navrhovateľa
k dotknutej stavbe jasnú spornosť. Spornosť práv pritom môže byť odstránená len v sporom konaní
medzi dotknutými subjektami, nie však v mimosporovom konaní, ktoré slúži výlučne a len na potvrdenie
vydržania v celkom jednoznačných prípadoch, v ktorých podmienky pre vydržanie sú nesporne, na
prvý pohľad jednoznačne nad akékoľvek rozumné pochybnosti naplnené bez toho, aby ich splnenie

evidovaný, dotknutý vlastník (tu odporkyňa) v celom rozsahu kontinuálne a dlhodobo popieral. I., že
zrejme bude nutné spornosť práv odstrániť žalobou o určenie vlastníckeho práva, si zrejme musel byť
vedomý aj navrhovateľ, keďže z obsahu rozsudku správneho súdu vyplýva, že sám správnemu orgánu
vytýkal, že riešil nad rámec svojej právomoci spor o vlastníctvo medzi ním a odporkyňou a že bude nutné
podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

17. Nad rámec už uvedeného súd uvádza, že navrhovateľ navyše v podaní zo dňa 28.08.2020 podanom
do správneho konania sp.zn. X XX/XXXX uvádzal, že podľa neho uvedená hospodárska budova ani
nemá byť v podielovom spoluvlastnícke navrhovateľa a odporkyne, ale mala by patriť do ich BSM. Teda
aj toto jeho tvrdenie rozporné s tým, že v návrhu na potvrdenie vydržania tvrdí, že hospodárska budova

naopakmábyťvpodielovomspoluvlastníctveúčastníkovtitulomvydržaniapodielujehoosobou, zakladá
spornosť v otázke právneho režimu tejto nehnuteľnosti, ktorú vyvolal sám navrhovateľ svojimi nie
celkom konzistentnými tvrdeniami. Táto okolnosť by tiež musela byť predmetom riadneho dokazovania.
Účelom tohto nesporového konania však nie je vykonávať dokazovanie sporných otázok a nahrádzať
kontradiktórny civilný spor.

18. Nakoľko v tomto konaní nebola splnená podmienka nespornosti nároku uplatneného navrhovateľom,
teda nebolo dané nesporné osvedčenie splnenia predpokladov pre nadobudnutie spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním, čím neboli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia
(§ 359f CMP), súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s ustanovením § 359e ods.

2 CMP zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení
§ 53 až § 55 CMP. Napokon o podaní návrhu dotknutý vlastník nemá doposiaľ vedomosť, nakoľko súd

mu návrh nedoručoval, keďže podľa § 359e ods. 3 CMP sa o zamietnutí návrhu rozhoduje bez potreby
jeho vyjadrenia.

Poučenie:

15Vyd/1/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.