Uznesenie – Osvojenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124206336.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, ul. Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. F. XXXX/XX, G., zastúpená JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého 85/5,

Trenčínaotec:C.B.,nar.XX.XX.XXXX,štátnyobčanChorvátskejrepubliky,trvalebytomH..XX,XXXXX
H., Nemecko, zastúpený JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátka, so sídlom Javorinská 13,
Bratislava, o návrhu navrhovateľa: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. J. XX/XX, G., na osvojenie
maloletého dieťaťa manželom matky, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
20.01.2025 č.k. 13P/101/2024-38 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 20.01.2025 č.k. 13P/101/2024-38 vo výroku I. rozhodol, že
maloletýA.B.,nar.XX.XX.XXXXsaodprávoplatnostitohtorozhodnutiastávaosvojencomnavrhovateľa:
I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX G., ktorý sa zapíše ako otec maloletého A.
B., nar. XX.XX.XXXX v knihe narodení Matričného úradu G., K. E. XXX, I. XXXX, L. XX, M. N. XXXX,

namiesto C. B., nar. XX.XX.XXXX. Priezvisko osvojenca bude "D.". II. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 97 ods. 1, 2, § 98, § 100 ods. 3, § 101 ods. 1,
§ 102 ods. 1 písm. a/, ods. 3, § 105 ods. 1 veta prvá, § 106 ods. 1, 2, Zákona o rodine a § 148
zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Konštatoval, že z podaného

návrhu zistil, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu, a keďže je
manžel matky nebolo potrebné skúmať splnenie podmienok podľa prvej vety § 98 Zákona o rodine.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi osvojiteľom a osvojencom je primeraný vekový
rozdiel, osvojenec je maloletým dieťaťom, osvojenie bude v jeho záujme, osvojiteľ je vo veku 42 rokov.
Maloletý bol v čase rozhodovania súdu vo veku štyroch rokov, s osvojiteľom žije v spoločnej domácnosti,
vzájomne sa považujú za otca a syna. Z uvedených dôvodov vyhodnotil splnenie podmienok ust. §

99 ods. 2 Zákona o rodine. Prihliadol na matkou udelený súhlas s osvojením dieťaťa. V súvislosti
s podmienkou súhlasu otca aplikoval ust. § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, a to neprejavenie
skutočného záujmu o maloleté dieťa počas najmenej šiestich mesiacov, z čoho vyvodil záver, že
súhlas otca potrebný nebol. Tiež vzal do úvahy udelený súhlas ustanoveného opatrovníka s osvojením
maloletého(ust.§ 102ods.3Zákonaorodine).Vkonanímmalpreukázané,žezdravotnýstavosvojenca
a osvojiteľa je dobrý, čím bola splnená aj požiadavka podľa § 104 Zákona o rodine. Na základe

uvedených dôvodov návrhu vyhovel a v súlade s ust. § 105 Zákona o rodine a § 148 CMP rozhodol
o priezvisku osvojenca. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

alternatívne navrhol návrh zamietnuť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania.
Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) zák. č. 160/2025 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP). Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že

Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 61P/36/2022-22 zo dňa 18.01.2023, právoplatným dňa 19.01.2023,
rozviedol manželstvo rodičov maloletého a schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý A. na čas
po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia oprávnení maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou
100 eur mesačne, styk otca s maloletým sa neupravil. Rodičia maloletého prestali zdieľať spoločnú
domácnosť v novembri 2022 a otec sa v decembri 2022 odsťahoval do Nemecka, kde dodnes žije. Po

rozchode rodičia fungovali relatívne dobre, otec sa s maloletým stretával na základe dohody s matkou
do času, kým bol maloletý zverený do jej výlučnej starostlivosti. Nakoľko styk otca s maloletým nebol
rozsudkom upravený, nemal možnosť bez súhlasu matky sa s maloletým stretnúť. Naposledy videl
maloletého v marci 2023, išlo o bežný kontakt, maloletý sa tešil z otca a jeho prítomnosti. V júni 2023
prišiel na Slovensko, maloletého chcel zobrať na dovolenku do Chorvátska a od toho času nastali

komplikácie a k synovi sa nedostal. Matku a maloletého navštívil aj teraz v mesiaci marec 2025, kedy
mu syn opäť nebol odovzdaný, nemohol ho vidieť a pozdraviť a matka mu oznámila, že dieťa mu nikdy
nevydá. O maloletom nemá od matky žiadne informácie, tieto mu odmieta poskytnúť, neuviedla mu ani
či dieťa chodí do materskej školy a do ktorej, a nežiadala ho ani o súhlas s návštevou predškolského
zariadenia. Navštívil materské školy v okolí a zistil, že maloletý navštevuje Materskú školu O. X, K. G.,

kde je vedený ako A. D.. Riaditeľka materskej školy pani N. mu nechcela veriť, že dieťa sa volá inak
a ukázala mu prihlášku podpísanú údajne oboma rodičmi, na ktorej bol podpis aktuálneho manžela
matky, nie otca. Keďže zostal znepokojený, išiel sa informovať na matriku, kde mu poskytli aktuálny
rodný list maloletého, na ktorom má uvedené meno A. B., rodný list bol vydaný dňa 12.03.2025 a ako
otec v ňom figuruje C. B.. Maloletý bol prihlásený do materskej školy bez jeho súhlasu a pod iným

menom, s podpisom ako zákonného zástupcu manželom matky. Dozvedel sa, že maloletému je matkou
nahovárané, že je dieťaťom jej aktuálneho manžela a že má priezvisko jej manžela (D.). Kontakt so
synom mu bol úplne odopretý aj počas jeho návštevy v marci 2025. Zistil, že matka maloletého dieťaťa
sa opäť vydala dňa 22.06.2024 a v svadobnom oznámení maloletý A. oznamoval, že sa jeho rodičia
I. a C. zosobášia. Matka mu neumožňuje žiadny kontakt s maloletým, ktorého už dva roky nevidel a

nevie sa domôcť styku inak ako prostredníctvom súdu. Má záujem byť súčasťou života maloletého, s
ktorým má vybudovaný pekný vzťah, ktorý je zo strany matky úmyselne narušovaný. Súd rozhodol o
osvojení jeho syna treťou osobou, ktorú ani nepozná, pričom bol pozbavený všetkých rodičovských práv
k svojmu vlastnému dieťaťu, ktorý sa stal osvojencom manžela matky. Namietal, že súd mu nedoručil
návrh manžela matky, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bolo odopreté právo konať pred

súdom. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa ktorého otec neprejavoval záujem
o maloletého po dobu viac ako šesť mesiacov. Zdôraznil, že matka na jeho dopyty nereagovala,
neumožňovala mu styk a neinformovala ho o maloletom. Dohoda o tom, že styk otca sa neupravuje
vyplývala z predpokladu, že matka mu bude styk s maloletým umožňovať. Matka však aktívne bráni
a bránila jeho kontaktom so synom, neplní a neplnila si ani informačnú povinnosť, nežiadala ho o

súhlas pri dôležitých a podstatných veciach v živote maloletého ako napríklad o prihlásenie do materskej
školy. Dal do pozornosti, že na Okresnom súde Trnava je vedené pod sp. zn. 13P/33/2025 konanie o
zmenu úpravy práv a povinností k maloletému na návrh otca a o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia o styku s maloletým. Považoval za zarážajúce, že tretia osoba – manžel matky podal návrh
na súd dňa 13.08.2024, matka sa k návrhu vyjadrila dňa 12.12.2024, súd nariadil prvé pojednávanie

na deň 20.01.2025, na ktorom aj vyhlásil rozsudok. Za necelých 5 mesiacov dieťa stratilo biologického
otca a otec svoje dieťa, pričom matka vedela adresu otca, ktorú úmyselne zatajila. Mal za to, že súd
nevyvinul žiadnu aktivitu na zistenie jeho adresy otca, doručenie mu návrhu a nezaujímalo ho stanovisko
otca. Týmto postupom súd zásadne zasiahol do rodinného života maloletého a jeho biologického otca,
ktorý ho miluje, pričom matka mala premyslený plán, bránila mu v kontaktoch, klamala na súde a bez

možnosti jeho vyjadrenia, došlo k jeho pozbaveniu otcovstva a všetkých rodičovských práv. So synom
má pekný vzťah založený na pevných základoch, avšak matka sa rozhodla, že syn nebude už jeho,
čo súd zlegalizoval a maloletému aj zmenil priezvisko. Poukázal na to, že Slovenská republika je
členom Európskej únie, členom Rady Európy a je viazaná medzinárodnými dohovormi, Európskymdohovorom o ochrane ľudských práva, Európskou chartou a Dohovorom o právach dieťaťa. Žije v
Nemecku, kde je riadne registrovaný a o jeho adrese je matka informovaná. Mal za to, že úlohou súdu
je aktívne zisťovať skutočnosti od oboch rodičov, vyvinúť všetku potrebnú aktivitu na zistenie adresy

druhého rodiča za účelom doručenia návrhu a poučenia. Postup súdu, ktorý mu písomnosti doručoval
formou úradnej tabule, bez dopytu na MS SR a bez využitia cezhraničnej spolupráce považoval za
nesúladný s predpísanými procesnými pravidlami. Uviedol, že aj v rozvodovom rozsudku, ktorý mal
súd k dispozícii, sa nachádza údaj, že otec žije a býva v Nemecku, spolu s jeho adresou. Aj keď
sa na tej konkrétnej adrese už nezdržiava, malo byť súdu z rozvodového spisu vedeného pod sp.

zn. 61P/36/2022 zrejmé, že naďalej žije v Nemecku. Súd mu mal doručovať zásielky do Nemecka,
prípadne zisťovať cez MS SR v Nemecku jeho aktuálnu adresu. V Nemecku je riadne registrovaný, jeho
adresa je ľahko zistiteľná a mala ju k dispozícii aj matka. Postup súdu je prekvapujúci a ide o hrubé a
zásadnéporušenianajzákladnejšíchľudskýchprávvkrajine,ktoráječlenommedzinárodnýchzoskupení
a viazaná dohovormi, ktoré takéto praktiky zakazujú. Namietal, že súd nezisťoval skutočný stav veci,
napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a dané pochybenia sú zásadné a elementárne,

pretože súd nemôže vychádzať z nepravdivých tvrdení účastníkov a je povinný vykonávať dokazovanie
na zistenie skutočného stavu veci. Je pre neho otázne z akých dôkazov mal súd za preukázané, že by
otec neprejavoval o maloletého záujem. Správa, že otec nekontaktoval materskú školu, ktorú maloletý
navštevuje, o ktorej nebol ani len informovaný a nebol matkou ani žiadaný o súhlas, že nekontaktoval
pediatričku, ktorá nehovorí jazykom otca, nie je dôkazom o tom, že neprejavuje záujem a má byť

natrvalo vymazaný z rodného listu svojho syna. Súd je povinný vykonať dokazovanie kvalifikovaného
nezáujmu, čiže skúma aj úmysel rodiča obnoviť starostlivosť o dieťa a dokazovanie treba zamerať na
možnosti rodiča, ktoré boli štátnymi orgánmi vytvorené a ponúknuté na to, aby bol kontakt s dieťaťom
umožnený. Ust. § 102 Zákona o rodine nie je možné využiť na situácie, kedy rodič, ktorý má zverené
dieťa do osobnej starostlivosti, druhému rodičovi bráni v kontaktoch. Namietal, že súd vytvoril právny

stav, kedy je otec právne cudzou osobou pre svoje vlastné dieťa a nemôže sa s ním stretnúť, dochádza
k prehlbovaniu odlúčenia medzi ním a jeho synom, čo môže mať nezvratné následky. Žiadal o pribratie
prokurátora a komisára pre deti do konania. Poukázal na princíp rovnosti zbraní, ktorý je štandardnou
a implicitnou súčasťou práva na spravodlivý proces (rozsudok ESĽP vo veci Kress proti Francúzsku zo
dňa 07.06.2001, sťažnosť č. 39594/98, § 72, MOLEK, P.: Právo na spravedlivý proces. Praha: Wolters

Kluwer ČR, 2012, s. 236), a ktorý má svoju normatívnu oporu v ust. čl. 6 CSP, a čl. 47 ods. 3 Ústavy
SR. Zdôraznil, že súd postupuje v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti v súlade so záujmom
maloletého dieťaťa, ktorým je v prvom rade poznať a byť v blízkosti svojej biologickej rodiny. Poukázal
na právo dieťaťa na rešpektovanie rodinného života, právo na starostlivosť a výchovu zo strany jeho
rodičov (čl. 41 Ústavy SR, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv EÚ) a právo poznať totožnosť svojich

rodičov. Deti by mali byť oddelené od svojich rodičov len za výnimočných okolností a v týchto prípadoch
sa musí urobiť všetko na zachovanie osobných vzťahov a, ak je to vhodné, „obnoviť“ rodinu. V súvislosti
s podmienkami osvojenia poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/46/2015 zo
dňa 12.11.2015, z ktorého vyplýva posudzovanie súhlasu a nesúhlasu rodiča s osvojením maloletého
dieťaťa a skúmanie podmienok prejavu súhlasu a spôsoby predstavujúce skutočný záujem rodiča

o dieťa. Zdôraznil, že nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, ani spôsobilosti na
právne úkony v plnom rozsahu. Je jeho právom vyjadriť sa k návrhu na osvojenie dieťaťa, s ktorým
nesúhlasí a nikdy nesúhlasil. Vo vzťahu k postupu súdu, ktorý mu odňal právo konať pred súdom, keď
rozhodol bez jeho prítomnosti, bez jeho možnosti sa k návrhu vyjadriť, bez toho, aby ho predvolal na
pojednávanie, poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 96/2010 zo dňa 20. mája

2010 a sp. zn. 7 ECdo 180/2014 zo dňa 24.06.2015. Dal do pozornosti rozhodnutia súdov Slovenskej
republiky a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, zaoberajúce sa právom na rovnosť zbraní,
kontradiktórnosťou konania a odôvodnením rozhodnutia ( II. ÚS 383/06 ).

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne považovala

napadnutý rozsudok za vecne a právne správny, ktorý vychádzal z údajov súdu posledne známych
(adresa biologického otca). Podľa jej mienky je odvolanie nedôvodné, pretože otec zavádza a klame.
Uviedla, že v súvislosti s posúdením vzťahu maloletého k otcovi si nechala vypracovať psychologický
posudok, zo záverov ktorého si možno spraviť obraz o ich vzťahu, teda ako dieťa vníma biologického
otca. Tento znalecký posudok doloží do spisu. Závery detského psychológa plne korešpondujú

so závermi psychológa na osobu biologického otca, ktorý ho hodnotil ako človeka s chronickým
a intenzívnym hnevom, agresivitou a s problémami sebakontroly. Tieto jeho negatívne vlastnosti sa
prejavili aj v súvislosti s trestným stíhaním a právoplatným odsúdením za trestný čin proti osobnej
slobode – vyhrážanie zabitím a iným ublížením na zdraví. Tomuto záveru psychológa na osobu otcakorešponduje aj samotné vyjadrenie maloletého dieťaťa, ktoré biologického otca poriadne nepozná,
označuje ho za „uja, ktorého sa bojí a má z neho strach“. Naproti tomu istotu a bezpečie nachádza
maloletý u svojho adoptívneho otca. Poukázala na doklady preukazujúce tvrdenia, že biologický

otec neplatí výživné na maloletého, o ktorého sa absolútne nezaujíma. V odvolaní otec nepredložil
a neoznačil dôkazy, ktorými by hodnoverne preukázal jeho vzťah k maloletému, neopísal nič z jeho
detstva, čo spolu prežili. Vyjadrenia otca sú len v rovine nepodložených tvrdení. Odvolanie otca
považovala za všeobecné, abstraktné, nekonkrétne. Otec poukazuje na svoje práva, ale na povinnosti
zabúda a ani raz nespomenul, že prispieva na dieťa a ako, alebo že s ním bol niekedy u lekára. Otcovi

nejde o dieťa, ale aby maloletý mal jeho priezvisko a aby mohol v Nemecku, kde je prihlásený k pobytu,
poberať na neho sociálne dávky. Mala za to, že ak by sa otec o dieťa riadne nestaral, nemohli by úrady,
materská škola a lekár poskytnúť stanovisko, že biologického otca vôbec nepoznajú.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom prednese. Uviedol, že vykonaným
pohovorom s maloletým bolo zistené, že za svojho otca pokladá manžela matky a pozorovaním bolo

vidno, že medzi maloletým a navrhovateľom je veľmi pekný, blízky citový vzťah. Šetrením v materskej
škole a u ošetrujúcej lekárky maloletého bolo zistené, že otec dieťaťa ich nekontaktoval, hoci musel mať
informáciu, kto je lekárom dieťaťa, pretože u všeobecnej lekárky bol maloletý evidovaný od narodenia.
Zo spisovej dokumentácie úradu tiež nevyplýva, že by otcovi bolo bránené v stretávaní sa s maloletým
prípadne, že by sa domáhal styku súdnou cestou. Uvedené začal riešiť až aktuálne, po tom ako sa

dozvedel o prebiehajúcom súdnom konaní o osvojenie dieťaťa manželom matky. Poukázal na matkou
tvrdené vyjadrenie, že otec na výživu maloletého neprispieval po dobu viac ako 18 mesiacov. Ak
toto tvrdenie nie je pravdivé, navrhol, aby otec preukázal, že si vyživovaciu povinnosť plnil načas
a v minimálnej súdom stanovenej výške. Ponechal rozhodnutie v danej veci na odvolacom súde.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca, ktorou namietal porušenie práva účastníka
konania na spravodlivý proces dôvodiac tým, že súd mu nedoručil návrh na osvojenie maloletého
dieťaťa, nepredvolal ho na pojednávanie a neposkytol mu priestor k veci sa vyjadriť. Z obsahu spisu
vyplýva, že súd prvej inštancie návrh na osvojenie dieťaťa, procesné poučenia, uznesenie o ustanovení
kolízneho opatrovníka maloletému, výzvu na vyjadrenie k návrhu a predvolanie na pojednávanie

nariadené na deň 20.01.2025 doručoval otcovi na adresu Mestského úradu G. a súčasne dal pokyn
na zverejnenie oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
Oznámenie o doručovaní písomnosti na úradnej tabuli súdu bolo vyvesené dňa 29.11.2024 a zvesené
dňa 16.12.2024. Z informácie o doručovaní vyplýva, že adresátovi: C. B. bola zásielka doručovaná na
doručovaciu adresu: Mestský úrad, G. X, G. s poznámkou správa nebola listinne doručená, adresát si

zásielku v odbernej lehote neprevzal. Dňa 20.01.2025 súd pojednával v neprítomnosti otca a vo veci
rozhodol.

9. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1

písm. b/ CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil
súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú
možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový

poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi.

10. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvejinštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie

o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

11. V zmysle Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku účastníci konania majú

v konaní právo na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 CMP), právo
oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu,
ktorý určí zákon (§ 167 CSP), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 33 ods. 1 CMP), právo
na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 CMP), právo zúčastniť sa

verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 CSP), právo na to, aby bol účastníkom rozsudok doručený do
vlastných rúk (§ 223 CSP), právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).

12. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu,
ženiektorémenejzávažnépochybeniamôženapraviťsvojimpostupom.Aknapríkladsúdprvejinštancie

neumožnil sporovej strane vyjadriť sa k dôkazu alebo k písomnému podaniu protistrany, môže byť toto
pochybenie v odvolacom konaní napravené. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do
práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom
konaní napraviť a ktorý zásah odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

13. Ako prvoradé je potrebné konštatovať, že otcom namietaná okolnosť odňatia možnosti konať pred
súdom tým, že ho súd prvej inštancie nevyrozumel o nariadenom termíne pojednávania a nesprávne
postupoval, keď aplikoval ust. § 116 ods. 2 CSP, čím mu bolo znemožnené zúčastniť sa pojednávania a
vyjadriť sa k veci, porušil jeho práva účastníka konania s poukazom na ust. § 33 CMP, podľa ktorého súd
nariadi na prejednanie vo veci samej pojednávanie, predvolanie na pojednávanie sa doručuje strane

alebo jej zástupcovi tak, aby mal dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď
sa má pojednávanie konať. Zároveň otcovi neumožnil vyjadriť sa k veci a predniesť návrhy na doplnenie
dokazovania v súlade s ust. § 181 CSP.

14. Pokiaľ ide o doručenie návrhu navrhovateľa na osvojenie maloletého dieťaťa s možnosťou vyjadriť

sa k nemu (§ 167 ods. 1, 2 CSP), doručenie predvolania na nariadený termín pojednávania otcovi
odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že zo spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie
zisťoval miesto pobytu otca a hoci mu návrh a predvolanie na pojednávanie doručoval prostredníctvom
Mestského úradu v G., ani nevykonal lustráciu v REGOB (register pobytu obyvateľov) a v Sociálnej
poisťovni za účelom prešetrenia, či je otec (cudzí štátny príslušník) evidovaný v týchto registroch, tzn.

či sa na území Slovenskej republiky vôbec nachádza. Z pripojených listín v spise (rozhodnutí súdnych
a správnych orgánov) je tiež zrejmé, že otec sa zdržiaval v Chorvátsku a v Nemecku, pričom súd
prvej inštancie nevykonal žiadne úkony smerujúce k prevereniu miesta pobytu otca v zahraničí. Za
daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorý bez vykonania
všetkých potrebných úkonov na zistenie skutočného pobytu otca, postupoval pri doručovaní listín podľa

§ 116 ods. 2 CSP a § 112 CSP, vo veci konal a na pojednávaní konanom dňa 20.01.2025 rozhodol
v neprítomnosti otca, nebol správny. Odvolací súd poukazuje na to, že doručenie návrhu na začatie
konania a doručenie predvolania otcovi a jeho vyjadrenie sa k veci či už písomným podaním alebo
prednesom na pojednávaní je významnou okolnosťou pre posúdenie návrhu a vykonanie riadneho
dokazovania. V prípade nedoručenia návrhu a predvolania na pojednávanie účastníkovi konania, resp.

nesprávneho postupu súdu pri doručení návrhu, poučenia a predvolania na pojednávanie, dochádza
k odňatiu procesných práv účastníka konania, pričom súd je povinný zachovať zákonom stanovený
postup.15. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci
zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, a nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva na spravodlivý proces,

pričom procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd rozhodnutie vydané v takomto konaní
vždy zrušiť. S poukazom na dôvod, ktorý viedol odvolací súd k potrebe zrušiť rozsudok súdu prvej
inštancie, nezaoberal sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní otca. Zároveň je
potrebné dodať, že danú procesnú vadu nie je možné napraviť v odvolacom konaní.

16. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Podľa §
391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude
potrebné, aby súd prvej inštancie vo veci postupoval v súlade s procesnými predpismi, otcovi doručil
návrh navrhovateľa – manžela matky na osvojenie maloletého dieťaťa, doručil mu poučenia, uznesenie
o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, umožnil otcovi vyjadriť sa k návrhu, vo veci
vykonal náležité dokazovanie, ktoré bude podkladom rozhodnutia, vo veci konal za účasti otca, opätovne

rozhodol a svoje rozhodnutie zdôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).