Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010059
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3820010059.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. augusta 2023 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX, ktoré podal proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/13/2020 zo dňa 5. októbra 2022 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom

rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. por. s a vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/13/2020 zo dňa 5. októbra 2022 bol obžalovaný A.

B. po zrušení výrokov o vine, treste, náhrady škody z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 1T/102/2019 zo dňa 4.9.2019, právoplatného 4.9.2019, a z trestného rozkazu Okresného súdu Nitra
sp. zn. 5T/9/2021 zo dňa 11.3.2021, právoplatného 13.1.2022, uznaný vinným z pokračovacieho zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože

1. v presne nezistenom dni mesiaca máj 2018, po predchádzajúcej vzájomnej telefonickej dohode

s poškodeným A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, F. G., okres H. I. J., tomuto ponúkol
sprostredkovanie práce v Rakúsku, za ktoré si vopred vyžiadal zálohy, ktoré mu poškodený poslal
dňa 19.6.2018 vo výške 225 eur, dňa 20.6.2018 zálohu za ubytovanie vo výške 150 eur a následne
dňa 22.6.2018 zálohu vo výške 50 eur, pričom všetky tieto sumy boli na žiadosť obvineného zaslané
poškodeným A. B., ako odosielateľom, poštovým poukazom adresátovi, označenému ako A. B., G. K.,
965 01 L. I. B., pričom k vycestovaniu poškodeného do Rakúska za prácou malo dôjsť dňa 24.6.2018,

kedy ho mal obvinený vyzdvihnúť vmieste bydliska, k čomu však nedošlo, a doposiaľ k dohodnutému
sprostredkovaniu práce taktiež nedošlo, ako ani k vráteniu zaplatených záloh, čím takto obvinený
poškodeného A. B. uviedol do omylu a spôsobil mu celkovú škodu vo výške 425 eur,

2. dňa 17.7.2018 v čase o 20:00 hod. v Nitre na čerpacej stanici na M. N. uviedol poškodenému A. C.,
že vie sprostredkovať prácu spolu aj s ubytovaním v Rakúsku, pričom následne žiadal poškodeného

o pôžičku v sume 50 eur, ktorú sa zaviazal mu vrátiť po jeho nastúpení do zamestnania, následne
dňa 31.7.2018 obvinený prostredníctvom telefónu z telefónneho čísla XXXX XXX XXX žiadal od
poškodeného sumu 350 eur pod zámienkou, že mu vo Viedni našiel ubytovanie, ktoré on následne zaslal
na bankový účet vedený v O. P. číslo XXXXXXXX/XXXX, avšak ubytovanie ani prácu poškodenému
nesprostredkoval, pričom mal vedomosť, že prácu ani ubytovanie sprostredkovať nevie, čím tak spôsobil
A. C. škodu vo výške 400 eur,3. v presne nezistenom čase v lete roku 2018 a z nezisteného miesta zverejnil inzerát na internetovej
stránke Q. pod falošným menom Karol, kde zverejnil nepravdivý inzerát na prácu v auto-umyvárni
pri Viedni, na ktorý dňa 20.12.2018 telefonicky na číslo XXXX XXX XXX reagovala poškodená R.

C. (predtým S.), ktorá sa zaujímala o predmetnú prácu v zahraničí a na základe klamlivej zámienky
poškodená dňa 22.12.2018 v čase o 11:01 hod. v pobočke Slovenskej pošty Prievidza 4 na Ulici
Falešníka 10, Prievidza, prostredníctvom poštovej poukážky č. 30018 zaslala hotovosť vo výške 380
eur osobe T. U., ktorý tieto prostriedky odovzdal obvinenému, s tým, že poškodená mala týmto platiť
za prenájom garsónky na presne nezistenom mieste vo Viedni na jeden mesiac, napriek tomu, že

žiadne bývanie pre poškodenú nezabezpečoval, byt nezabezpečil, peniaze nevrátil, čím poškodenej R.
C. (predtým S.) spôsobil škodu vo výške 380 eur,

4. dňa 30.01.2019 pod zámienkou, že vie vybaviť zamestnanie v Rakúsku, vylákal od poškodeného G.
G. finančnú hotovosť vo výške 390 eur, ktorá mala slúžiť ako záloha za ubytovanie v Rakúsku, ktorú po
vzájomnej dohode G. G. dňa 01.02.2019 poštovým poukazom na pobočke Slovenskej pošty v Mýtnej

uhradil s tým, že nástup do práce by mal byť približne dňa 10.02.2019, aj napriek tomu, že žiadnu
prácu v zahraničí nezabezpečoval, prácu aj s ubytovaním nevybavil a ani vyplatenú zálohu nevrátil, čím
poškodenému G. G. spôsobil škodu vo výške 390 eur,

5. dňa 13.03.2019 v čase okolo 10:30 hodine v stolárskej dielni na D. N. XXX v P. P., vystupujúc pod

menom A. H., pod zámienkou dodania 400 litrov nafty, od poškodeného G. V. vylákal sumu 300 eur, hoci
žiadnu naftu na predaj nemal, naftu nedodal, peniaze nevrátil, čím G. V. spôsobil škodu vo výške 300 eur.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm. m), 38 ods. 4, 41 ods. 3 Tr. zák.
k spoločnému trestu odňatia slobody vo výmere 64 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol

podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému A. B. vo
výške 425 eur, poškodenému A. C. vo výške 400 eur, poškodenej R. C. vo výške 380 eur, poškodenému
G. G. vo výške 390 eur a poškodenému G. V. vo výške 300 eur.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaný napadol
odvolaním čo do výrokov o vine a treste.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajkyne namietal, že hlavné pojednávanie sa

vykonalo v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. V zápisnici o hlavnom
pojednávaní bolo uvedené, že sa vykonalo v jeho neprítomnosti a bolo tam zároveň uvedené, že
bol prítomný osobne. Na hlavné pojednávanie dňa 19.6.2022 sa nedostavili poškodení a svedkovia
a neprebehol ani jeho výsluch s tým, že tento prebehne až keď budú prítomné ďalšie vypočúvané
osoby. Na hlavnom pojednávaní chcel vypovedať, avšak nebolo mu to umožnené. Naviac nikdy nedal

súhlas na čítanie výpovede svedka U. z prípravného konania. Z dôvodu, že sa nemohol vyjadriť k veci
na hlavnom pojednávaní dňa 5.10.2022, nebola splnená podmienka vykonania hlavného pojednávania
v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 2 písm. b) Tr. por. Ďalej poukázal na to, že napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný v časti, prečo súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku iba skonštatoval, že hlavné pojednávanie

vykonal v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 2 Tr. por., avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, nevie potom ani voči čomu sa má brániť. Pritom na hlavnom pojednávaní bol vykonaný
výsluch poškodených, svedkov, ktorým chcel klásť otázky a vyjadrovať sa k týmto vykonaným dôkazom.
Ďalej uviedol, že k znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu je potrebné nielen uvedenie
určitých nepravdivých skutočností, aby došlo k uvedeniu do omylu inej osoby. „Deklarovanie nepravdy“

nič nehovorí o tom, či tieto nepravdivé skutočnosti boli alebo mohli byť aj objektívne spôsobilé
oklamať poškodenú osobu, respektíve či k oklamaniu poškodeného došlo len preto, že ten celkom
hrubo zanedbal svoju povinnosť (a to buď všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho
zákonníka, prípadne konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy alebo pracovného zaradenia) a zjavne
konal bez dodržania obvyklej miery opatrnosti (v takomto prípade možno hovoriť o tom, že k škode

na majetku poškodeného došlo výhradne v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane
poškodeného, teda s porušením obvyklej miery opatrnosti, pretože za jej bežného dodržania by
bolo vylúčené oklamanie poškodeného, teda išlo o konanie nespôsobilé uviesť niekoho do omylu
a spôsobilým sa stalo len a výlučne vďaka zjavnému porušeniu obvyklej miery opatrnosti zo stranypoškodeného). K naplneniu subjektívnej stránky tohto trestného činu nestačí len to, aby páchateľ
úmyselne konal, ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným
zákonom spôsobom uvedeným v tomto zákone. Pokiaľ sa páchateľovi chcenie alebo uzrozumenie

(úmysel) vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skutkovej podstate
trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje iba nedbanlivosť, nemôže ísť o trestný čin úmyselný.
Ďalej poukázal na to, že s poškodenými sa nikdy predtým nepoznal, a teda nebol tu z ich strany
dôvod mu „bezhranične“ dôverovať, teda dôverovať bez toho, aby si ním tvrdené skutočnosti nepreverili.
Uvedenými skutočnosťami sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal, pričom

vyvstávajú pochybnosti ohľadom skutkového stavu. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 316 ods. 3 písm. c) Tr. por. a § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,

ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, i keď z iných
ako ním uvádzaných dôvodov.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere síce bola v odvolaní vytýkaná procesná vada (vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti

obžalovaného, ktorá ale podľa názoru odvolacieho súdu nebola dôvodná, s výnimkou nedostatočného
odôvodnenia tejto skutočnosti v napadnutom rozsudku), avšak odvolací súd sám zistil existenciu takej
podstatnej chyby konania, ktorá vydaniu napadnutého rozsudku predchádzala a ktorá založila nutnosť
zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Odvolací súd totiž zistil, že súd prvého stupňa vôbec nerozhodol o námietke zaujatosti vznesenej
obžalovaným, hoci tak podľa § 32 ods. 3 Tr. por. urobiť mal.

Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 22.6.2022 obžalovaný doručil
súdu prvého stupňa podanie označené ako „Námietka zaujatosti podľa § 31 ods. 5 Tr. por.,“ v ktorej

uviedol, že dňa 17.6.2022 a 20.6.2022 sa dozvedel, že poškodená R. S. pozná sudcu a osobu jej blízku
a majú kontakty na Okresnom súde Prievidza a vie zariadiť, aby mu bol uložený neprimerane vysoký
trest odňatia slobody, pokiaľ jej do hlavného pojednávania nebude vrátená suma, ktorú mala uhradiť
ako preddavok na nájomné. Ďalej v podaní uviedol, že nemá dôveru v to, že hlavné pojednávanie
bude vedené objektívne a nezaujato, pričom na svojej námietke trvá až do jej rozhodnutia a písomného

vyjadrenia.

Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd ďalej zistil, že podľa zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 29.6.2022 samosudkyňa oboznámila vyššie uvedenú námietku zaujatosti podanú
obžalovaným, ktorý následne uviedol, že na danom podaní zotrváva. Následne samosudkyňa súdu

prvého stupňa skonštatovala do zápisnice, že nejde o námietku v § 31 ods. 1 Tr. por., a preto súd
o tejto námietke nebude konať. Následne pokračovalo hlavné pojednávanie prednesením obžaloby
avyhlásenímobžalovaného,žesacítibyťnevinnýpreskutkykladenémuzavinuvobžalobe,pričombolo
hlavné pojednávanie odročené na deň 5.10.2022, na ktorom bol po vykonanom dokazovaní vyhlásený
napadnutý rozsudok.

So závermi súdu prvého stupňa ohľadom nekonania o námietke zaujatosti sa odvolací súd nestotožnil.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,

súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre
jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej

niektorouzostránvinýchprípadochakopodľaodseku2rozhodujeorgán,ktoréhosatietodôvodytýkajú.
O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.Podľa § 32 ods. 4 Tr. por. proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa
vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého
nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti

tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti
rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3; vziať späť možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti
uzneseniu, ktoré je výsledkom úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa
odseku 2 alebo 3.

Odvolací súd poukazuje predovšetkým vo všeobecnosti na to, že rozhodnutiu vo veci samej musí
predchádzať definitívne vyriešenie otázky vylúčenia namietaného sudcu, resp. sudcov senátu, ktorý je
vo veci povolaný na také rozhodnutie. Je totiž neodňateľným právom obžalovaného, aby o obžalobe,
ktorá bola na neho podaná, rozhodol samosudca alebo senát v predpísanom zložení sudcov, u ktorých
nie sú žiadne pochybnosti o ich zaujatosti.

Takýto právny stav, deklarujúci nevylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania, nastáva
až okamihom rozhodnutia nadriadeného súdu o podanom opravnom prostriedku proti uzneseniu súdu,
ktorý rozhodol v prvom stupni o vznesenej námietke zaujatosti.
Postup, v rámci ktorého súd prvého stupňa vôbec nerozhodne o námietke zaujatosti vznesenej
obžalovaným a následne vydá meritórne rozhodnutie, teda rozhodne vo veci samej, je dôvodom

na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. (viď primerane stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. Tpj 15/06).
Podľa názoru odvolacieho súdu podanie obžalovaného doručené súdu prvého stupňa dňa 22.6.2022
bolo nepochybne potrebné posúdiť ako námietku zaujatosti vznesenú obžalovaným proti konajúcej
samosudkyni súdu prvého stupňa, ktorá námietka smerovala k vzťahu samosudkyne ku konkrétnej

poškodenej v tomto trestnom konaní. Obžalovaný teda namietol zaujatosť samosudkyne pre pomer
k osobe, ktorej sa úkon týka v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por., keďže poukazuje na „údajný“ blízky vzťah
samosudkyne a osoby vystupujúcej v procesnom postavení poškodenej, čo podľa jeho názoru môže
opodstatňovať pochybnosť o nezaujatosti konajúceho samosudkyne, pričom na tejto námietke zaujatosti
obžalovaný zotrval aj po jej oboznámení samosudkyňou na hlavnom pojednávaní, pričom z námietky

zaujatosti vyplýva aj to, že táto bola obžalovaným vznesená bezodkladne.

V tomto smere je potrebné dodať, že pomerom k osobe v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. sa majú na mysli
predovšetkým subjekty a strany trestného konania, ktorých definícia je uvedená v § 10 ods. 10 Tr. por.,
z ktorého ustanovenia nepochybne vyplýva, že stranou v konaní pred súdom je aj poškodený.

Podľa názoru odvolacieho súdu mal preto súd prvého stupňa správne procesne postupovať tak, že
o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným mal riadne rozhodnúť uznesením, proti ktorému Trestný
poriadok pripúšťa právo podať sťažnosť. Súd prvého stupňa následne mohol vykonať nariadený úkon –
termín hlavného pojednávania dňa 29.6.2022, avšak nie už nasledujúci termín hlavného pojednávania

a vôbec nemal vo veci samej rozhodnúť napadnutým rozsudkom.

Odvolací súd ďalej v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil pochybenie súdu prvého stupňa v rámci
rozhodovania o treste obžalovaného, keď si súd prvého stupňa nepripojil a na hlavnom pojednávaní
v podstatnom rozsahu neoboznámil spisový materiál týkajúci sa odsúdenia, v rámci ktorého ukladal

obžalovanému spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. Napriek tomu, že súd prvého stupňa podľa §
41 ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutým rozsudkom aj výrok o vine, treste a náhrade škody z rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/102/2019, spisový materiál tohto odsúdenia si nepripojil
a na hlavnom pojednávaní teda ani neoboznámil jeho podstatný obsah, z čoho vyplýva, že jeho zistenia
týkajúce sa potreby uloženia spoločného trestu sú nedostatočné a neúplné.

Odvolací súd naviac poukazuje na to, že súd prvého stupňa pochybil aj v tom smere, že si nepripojil
všetky spisy týkajúce sa ďalších odsúdení obžalovaného, ktorých pripojenie bolo nevyhnutné pre
posúdenie, či v prípade uznania obžalovaného za vinného tomuto nie je potrebné uložiť aj súhrnný trest
podľa § 42 Tr. zák. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s takou súdnou praxou, podľa ktorej

ak z okolnosti prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba
uloženia súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.), je súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie
prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj negatívny záver súduo tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní
a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu (R 55/2013).

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

V novom konaní bude súd prvého stupňa povinný odstrániť zistené porušenie zákona v neprospech

obžalovaného tým spôsobom, že v prvom rade rozhodne o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným
uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť a po právoplatnosti tohto uznesenia (za predpokladu,
že nebude konajúca samosudkyňa súdu prvého stupňa vylúčená) následne opätovne vykoná hlavné
pojednávanie v predmetnej trestnej veci.

V prípade, ak po opätovnom vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní za splnenia všetkých

zákonných podmienok dospeje súd prvého stupňa k záveru o vine obžalovaného, bude sa riadiť
aj závermi odvolacieho súdu vo vzťahu k potrebe pripojenia spisov predchádzajúcich odsúdení
obžalovaného, ako je to uvedené vyššie, teda nielen vo vzťahu k ukladaniu spoločného trestu, ale
prípadne aj súhrnnému trestu, resp. vyslovenia negatívneho záveru o tom, že súhrnný trest nemožno
uložiť.

Následne bude môcť súd prvého stupňa opätovne vo veci samej rozhodnúť, rešpektujúc pritom právny
názor odvolacieho súdu uvedený v tomto jeho rozhodnutí (§ 327 ods. 1 Tr. por.) a rešpektujú v novom
rozhodnutí aj zásadu zákazu zmeny k horšiemu (§ 327 ods. 2 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.