Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6623010546.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obvinenej C. G., pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 25. októbra 2023 sťažnosť obvinenej proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 33T/10/2023 zo dňa 21.09.2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvinenej C. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 33T/10/2023 zo dňa 21.09.2023 samosudca Okresného súdu Lučenec
rozhodujúc podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku, ponechal obvinenú C. G. vo väzbe z dôvodov podľa
§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Súčasne väzbu obvinenej nenahradil prijatím jej písomného
sľubu a dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného

poriadku, keď mal za to, že vzhľadom na osobu obvinenej, povahu a závažnosť trestného činu, pre ktorý
je stíhaná nie je možné nahradiť väzbu týmito trestnoprávnymi inštitútmi.

Proti tomuto uzneseniu zahlásila obvinená sťažnosť priamo do zápisnice o jej výsluchu dňa 21.09.2023,
ktorej dôvody doručila okresnému súdu prostredníctvom svojho obhajcu dňa 29.09.2023. Poukázala
na zásadné procesné chyby, najmä na porušenie práva na obhajobu, ktorými je podľa jej názoru

poznačené celé prípravné konanie a tieto procesné pochybenia nemožno konvalidovať v konaní pred
súdomapredlžovaťtakjejväzobnéstíhanie.Nesúhlasíanestotožňujesasprednesenouargumentáciou
prokurátora, že sú v jej prípade naďalej dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, pričom dodala, že samotná hrozba vysokým trestom nie je spôsobilým väzobným dôvodom,
pretože väzba musí byť odôvodnená závažnými konkrétnymi dôvodmi. Považovala sa hypotetickú
úvahu, že by ušla, alebo sa skrývala na A., a to jednak vzhľadom na vojnový stav, ako aj skutočnosť, že

sa nemá kde vrátiť. Zároveň dodala, že nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, znalosťami a
ani známosťami na to, aby utiekla alebo sa skrývala. Zdôraznila, že má naďalej záujem žiť a pracovať
v Nemecku a zároveň neopomenula zlý zdravotný stav svojej matky. Nevidela problém v tom, aby na
území Slovenskej republiky zotrvala do skončenia vyšetrovania, a to aj v okrese Lučenec, kde by si
zabezpečila ubytovanie.

Vďalšejčastisťažnostnýchdôvodovargumentovalatým,žeorgánomčinnýmvtrestnomkonaníposkytla
potrebnú súčinnosť a súčasne aj ochotu spolupracovať, keď uviedla všetky okolnosti, za ktorých osoby,
ktoré boli v jej aute priviezla na územie Slovenskej republiky a svoje výpovede nemenila. Nie je osobou
s kriminálnou minulosťou, a vo vzťahu k jej osobe neexistujú podľa jej názoru žiadne okolnosti a dôvody,
na základe ktorých by bol predpoklad, resp. reálna obava páchania a dôvod pre páchanie trestnej
činnosti. Obvinená ďalej dôvodila, že má zdravotné problémy a v podmienkach výkonu väzby jej nie je

poskytovaná liečba v potrebnom rozsahu a hrozia jej tak vážne zdravotné následky.Na základe uvedeného navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol sám tak, že
obvinenú prepustí z väzby na slobodu. Alternatívne, aby krajský súd prijal písomný sľub obvinenej a
zároveň uložil primerané povinnosti a obmedzenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. a), písm. e), písm. f)

Trestného poriadku.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obvinenej nebola
dôvodne podaná, pretože u obvinenej aj v súčasnom štádiu trestného konania trvajú zákonné dôvody
jej útekovej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Ako krajský súd zistil, prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podal dňa 11.09.2023 obžalobu sp. zn.

2 Pv 146/23/6606-46 na obvinenú C. G. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva podľa
§ 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na
skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Obvinená bola vzatá do väzby uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0Tp/142/2023 zo dňa

13.05.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Tpo/27/2023 zo dňa
07.06.2023 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Väzba sa vykonáva v ÚVV a
ÚVTOS Banská Bystrica, začiatok plynutia lehoty väzby bol ustálený na 10.05.2023 o 19:10 hod.

Následne Okresný súd Lučenec uznesením sp. zn. 0Tp/142/2023 zo dňa 24.08.2023 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Tpo/49/2023 zo dňa 07.09.2023, zamietol žiadosť
obvinenej o prepustenie z väzby na slobodu.

Krajský súd poukazuje na to, že po podaní obžaloby prokurátorom príslušnej okresnej prokuratúry
bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby obvinenej v tomto štádiu trestného konania s

poukazom na ust. § 238 ods. 4 Trestného poriadku, a to prednostne a urýchlene.

Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo

ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho
totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,
ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,

a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne
stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku, ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne
a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, §
241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo
k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou

lehotou väzby v prípravnom konaní.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že konanie a následné uznesenie samosudcu Okresného súdu
Lučenec, ktorým bolo rozhodnuté o ponechaní obvinenej C. G. vo väzbe z dôvodov podľa ust. § 71 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, je správne a bez pochýb zodpovedá zistenému stavu veci. Odôvodnenie

uznesenia vykonal okresný súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo.

Krajský súd preskúmal predložený spisový materiál v rozsahu rozhodnutia o väzbe a po prihliadnutí na
existujúcu dôkaznú situáciu zdôrazňuje, že zákonné materiálne podmienky väzby obvinenej sú naďalejzachované. Od posledného rozhodovania o väzbe nedošlo k zmene dôkaznej situácie v prospech
obvinenej v takej miere, ktorá by spochybnila opodstatnenosť jej väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku. Naopak obvinená sa ku skutku, ktorý jej je kladený za vinu priznala, avšak

usilovala sa zľahčovať a vlastné konanie ospravedlniť, a to najmä tým, že ho nepovažovala za trestné.
Navyše dôvodnosť trestného stíhania je naďalej podporená výpoveďou svedkov P. ?X.?O., W. ?X.?O.,
T. R., P. D., S. D. a G. Y., ktorí podrobne opísali priebeh skutku, pre ktorý je obvinená trestne stíhaná,
ako aj ďalšími zabezpečenými dôkazmi, najmä zápisnicou o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciou,
úradným záznamom- prejazdy, úradným záznamom z kamerového záznamu v obci G. a podobne. C.

dôvodnosti podozrenia zo spáchania stíhaného skutku obvinenou bola umocnená aj tou skutočnosťou,
že po ukončení prípravného konania bola na ňu podaná obžaloba. Na základe doteraz vykonaného
dokazovania preto pretrváva dôvodné podozrenie, že skutku podľa obžaloby sa obvinená dopustila, čím
sú materiálne podmienky jej väzby naďalej zachované.

Podľa názoru krajského súdu, aj dôvody väzby obvinenej naďalej existujú tak, ako ich ustálil okresný

súd, keď rozhodoval o vzatí obvinenej do väzby a na ktorých zotrval, keď rozhodoval o žiadosti obvinenej
o prepustenie z väzby na slobodu a ponechaní obvinenej vo väzbe. V prospech dôvodov útekovej
väzby obvinenej v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, aj naďalej svedčí skutočnosť,
že obvinená je v súčasnosti trestne stíhaná za zločin s vyššou mierou závažnosti (spoločenskej
nebezpečnosti), za ktorý jej hrozí trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov až 10 rokov, čo možno

považovať za vysoký trest. K uvedenému sa žiada dodať, že síce možno prisvedčiť námietkam
obvinenej, že len samotná hrozba vysokým trestom sama osebe nezakladá dôvod útekovej väzby,
v prejednávanom prípade však naďalej existujú konkrétne skutočnosti, na základe ktorých možno
konštatovať, že uloženie vysokého trestu u obvinenej aj reálne hrozí, a to najmä s poukazom na mieru
zdokumentovania stíhanej trestnej činnosti a kvalitu zabezpečených dôkazov. Nemožno opomenúť, že

obvinená je ukrajinskej národnosti, neovláda slovenský jazyk a na území Slovenskej republiky nemá
žiadne preukázateľné väzby, navyše má obvyklý pobyt v Nemecku, kde má žiť aj jej matka, s ktorými
skutočnosťami sa už krajský súd opakovane zaoberal, preto len pre úplnosť opätovne zdôrazňuje, že
v kontexte uvedeného existuje dôvodná obava, že nebude možné objektívne zabezpečiť nevyhnutnú
prítomnosť obvinenej na jednotlivých úkonoch trestného konania na území Slovenskej republiky inak,

než jej vzatím do väzby, ktorá je tak v kontexte uvedených skutočností podporená relevantnou vyššou
mierou pravdepodobnosti.

Žiada sa dodať, že každé rozhodnutie o väzbe sa odohráva iba v rovine pravdepodobnosti, a nie istoty
ohľadom dôsledkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe, teda zákon nevyžaduje

absolútnu istotu o naplnení dôvodu väzby (I. ÚS 162/2016). Totiž pri rozhodovaní o väzbe postačuje
reálna hrozba, že obvinený bude konať tak, ako predpokladá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného
poriadku ( II. ÚS 348/2016).

V danom prípade boli splnené aj formálne podmienky rozhodovania o väzbe, pričom doterajšia dĺžka

trvania väzby obvinenej zodpovedná zákonnému ustanoveniu § 76 Trestného poriadku.

Keďže obvinená opakovane vo svojej sťažnosti namieta skutočnosti, ktorými sa už krajský súd zaoberal
jednak v uznesení sp. zn. 5Tpo/21/2023 zo dňa 07.06.2023, ako aj v uznesení sp. zn. 5Tpo/49/203 zo
dňa 07.09.2023, krajský súd len pre úplnosť akcentuje, že ochota obvinenej spolupracovať s orgánmi

činnými v trestnom konaní, ani prípadný nevyhovujúci zdravotný stav obvinenej, resp. jej matky, rovnako
bez ďalšieho ani jej tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov a známostí v zahraničí na to, aby
ušla alebo sa skrývala, nie je zákonným dôvodom na obligatórne nevzatie do väzby, či jej prepustenie
z väzby na slobodu.

Sťažnostný súd zároveň nemohol opomenúť vyjadriť sa k obvinenou namietaným procesným vadám
prípravného konania, vrátane porušenia práva na obhajobu. V prvom rade považoval za potrebné
uviesť, že obvinená bola vzatá do väzby zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov, pričom jej
väzobné dôvody naďalej trvajú tak, ako to uviedol okresný súd a ako to uvádza aj krajský súd. Ďalej
nemožno opomínať dôležitú skutočnosť, že väzobné rozhodovanie je svojím charakterom odlišné

od rozhodovania o vine, skúma sa pri ňom najmä dôvodnosť trestného stíhania, teda existencia
dôvodného podozrenia zo spáchania stíhaného skutku a naplnenie jednotlivých väzobných dôvodov,
pričom zákonnosť prípravného konania nehodnotí sťažnostný súd rozhodujúci o väzbe, ale súd v rámci
konaniaprednímpopodaníobžaloby.Krajskýsúdpretoprisvedčilzáveruokresnéhosúdu,žeobvinenounamietanými skutočnosťami sa bude okresný súd zaoberať v rámci postupu v zmysle § 243 Trestného
poriadku a § 244 Trestného poriadku, teda pri predbežnom prejednaní obžaloby.

Nakoniec krajský súd v sťažnostnom konaní opätovne skúmal, či účel väzby obvinenej nemožno
dosiahnuť prijatím písomného sľubu podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku alebo dohľadom
probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti
dospel k záveru, že v posudzovanom prípade zatiaľ nie je možné účel útekovej väzby obvinenej
dosiahnuť týmito náhradnými trestnoprávnymi inštitútmi, a to s ohľadom na okolnosti prejednávaného

prípadu, najmä povahu a závažnosť trestnej činnosti, ako aj absenciu výnimočných okolností pre ich
aplikáciu. Krajský súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že obvinená je ukrajinskou občiankou s
tvrdeným pobytom na území Nemecka a bez akýchkoľvek väzieb na územie Slovenskej republiky, z
ktorého dôvodu sa nahradenie väzby dohľadom javí ako neúčelné, pričom na závere sťažnostného súdu
nič nemení ani návrh obvinenej, že si zabezpečí dočasné ubytovanie v Lučenci.

Pre úplnosť dáva krajský súd do pozornosti, že nemohol opätovne rozhodovať o návrhu obvinenej
na nahradenie väzby prijatím sľubu podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vzhľadom k
tomu, že o písomnom sľube ako o prostriedku náhrady väzby už bolo rozhodnuté okresným súdom v
základnom konaní a súčasne obvinená nepredložila krajskému súdu v rámci sťažnostného konania nový
písomný sľub, o ktorom by sťažnostný súd mohol rozhodnúť. Nad rámec uvedeného však krajský súd

akcentuje, že v kontexte všetkých doposiaľ prezentovaným skutočností by sa ani písomný sľub nejavil
ako dostatočne efektívny a dôveryhodný prostriedok náhrady väzby, plniaci svoj účel.

Záverom krajský súd uvádza, že u obvinenej C. G. boli splnené tak materiálne, ako aj formálne
podmienky väzby a jej účel alternatívnymi trestnoprávnymi prostriedkami v súčasnom štádiu trestného

konanianemožnodosiahnuť.Tvrdeniaobvinenej,ženiesúsplnené podmienkyadôvodyútekovejväzby
podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sú tak v príkrom rozpore so skutočnosťami zistenými
okresným súdom, ktoré krajský súd v podrobnostiach rozviedol.

S poukazom na uvedené potom senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť

obvinenej podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.