Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201100
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5720201100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. C., X. XXXX XXX/XX, proti žalovanej: A. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C., X.
XXXX XXX/XX, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom A. E., nar. X.XX.XXXX, bytom C. C.,
F. XXXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/16/2020-489 zo dňa 23. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)vyporiadalbezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj ako BSM) tak, že z vecí patriacich do masy BSM do výlučného
vlastníctva žalovanej prikázal byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode XX bytového domu
súpisného čísla XXX, na ulici X. A. G. C. C., postavený na pozemku parcely reg. „C“, parcelné číslo 174/3
a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 7593/39296 (nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
XXX, vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálny odbor, pre katastrálne územie H.,

mesto C. C.), vrátane jeho vnútorného vybavenia v zostatkovej hodnote 56.200 eur (výrok I.).
2. Zároveň týmto rozsudkom uložil žalovanej povinnosť prebrať záväzok zo Zmluvy o úvere č. 220880 zo
dňa 22.6.2015 uzatvorenej medzi stranami sporu ako dlžníkmi a I. J. K., a. s., IČO: 31 575 951, so sídlom
v Žiline, Hodžova 11, ako veriteľom (výrok II.) a zaplatiť žalobcovi na úplne vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 24.215,74 eur v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok
III.).

3. Súd prvej inštancie s poukazom na znenie § 143, § 148 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka
(ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) východiskovo konštatoval, že obe sporové strany,
ktoré sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, súhlasili, aby bol predmetný byt prikázaný do
výlučného vlastníctva žalovanej. Z tohto titulu vznikol žalobcovi nárok na vyrovnávací podiel vo výške
28.100 eur (všeobecná hodnota bytu bola stanovená znalcom na sumu 56.200 eur, ktorá čiastka nebola
sporná).

4. V rámci vyporiadania BSM žalobca žiadal o vyporiadanie úveru, ktorý bol poskytnutý stranám sporu
na základe Zmluvy o úvere č. 220880 ti dňa 22.6.2015. Okresný súd mal preukázaný zostatok úveru
vo výške 10.539,39 eur, pričom obe strany súhlasili s tým, že záväzok uhradiť ho preberá žalovaná. Od
zániku BSM strany preukázali úhrady na úver v rozsahu: žalobca 12.294,21 eur (8/17 - 4/22), z ktorejčiastky na žalovanú pripadla suma 6.147,11 eur; žalovaná 3.473,01 eur, na základe čoho doplatok
žalobcovi vo výške 2.674,10 eur okresný súd zohľadnil v rámci vyrovnacieho podielu.

5. Ohľadne požiadavky žalovanej započítať platby za užívanie spoločných priestorov, ktoré po zániku
BSM uhrádzala, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné preukázané platby zohľadniť v rámci
vyporiadania BSM. Vychádzal pritom z toho, že je žiaduce rozlišovať platby, ktoré vznikli s užívaním
bytu (voda, elektrina, kúrenie a pod.) a platby, ktoré by vlastník platil bez ohľadu na to, či byt niekto
užíva alebo nie.

6. Práve platby za užívanie spoločných priestorov v bytovom dome a daň z nehnuteľností predstavujú
druhúskupinu,naúhradektorejjepovinnýpodieľaťsažalobcaakospoluvlastníkbytu.Pretookresnýsúd
nepovažoval za rozhodujúce, že obdobné platby hradí žalobca z titulu nájomného vzťahu. Nakoľko bolo
v danej spojitosti preukázané, že žalovaná po zániku BSM uhradila daň z nehnuteľností za byt v celkovej
výške 49,70 eur a do fondu opráv a údržby celkovo sumu 2.040 eur, je žalobca povinný podieľať sa na
týchto platbách v 1.

7. Vo vzťahu k zábezpeke okresný súd vyhodnotil, že túto položku nemožno vziať do úvahy v rámci
vyporiadania BSM potom, čo peňažné prostriedky žalovanej posúdil ako spotrebované za trvania
manželstva bez možnosti ich zohľadnenia pri stanovení vyrovnacieho podielu.

8. Okresný súd zhrnul, že povinnosť žalovanej na úhradu vyrovnacieho podielu žalobcovi činí 24.215,74
eur. Na jeho úhradu okresný súd stanovil ako primeranú lehotu 3 mesiacov.
9. Záverom, pokiaľ ide o žalovanou požadovanú disparitu podielov uviedol, že žalovanou tvrdená
prevažná starostlivosť o deti nie je sama o sebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala disparitu podielov.
Potreby maloletých detí boli zohľadnené práve tým, že byt, kde majú deti vybudované svoje zázemie, bol

prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti. Okolnosť
oddeleného hospodárenia, hoc i po dlhšiu dobu, nemusí viesť k záveru o potrebe stanovenia rozdielnych
podielov na majetku v BSM, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre
zvýhodnenie jedného oproti druhému.

10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala zníženia sumy vyrovnacieho
podielu na sumu 17.500 eur. Zároveň, v prípade nevyhoveniu zníženia vyrovnacieho podielu, žiadala
prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalobcovi, dosplácanie úveru žalobcom, vyplatenie sumy
vyrovnacieho podielu žalovanej vo výške 24.215,74 eur a taktiež zaobstaranie trojizbového nájomného
bytu, vrátane pomoci so sťahovaním.

11. Rozsudok žalovaná označila za nezrozumiteľný. Nevedela totiž, akým výpočtom dospel súd k sume
24.215,74 eur. Okrem toho argumentovala, že platila do fondu opráv a údržby od augusta 2017 do mája
2022, t. j. 58 mesiacov po 60 eur mesačne. Polovica výslednej sumy 3.480 eur je 1.740 eur a nie 1.020
eur, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku.
12. Ďalej sa odvolateľka domnievala, že úver na seba nemôže prebrať, keďže podmienky v banke sa

zmenili a úver bude banka sťahovať len z účtu žalobcu a tým pádom bude až do vyplatenia úveru
spolumajiteľom bytu aj po jeho vyplatení.
13. Taktiež žalovaná namietala, že druhá časť zábezpeky v sume 666 eur za nájomný byt bola vrátená
na spoločný účet, z ktorého boli hradené všetky výdavky v domácnosti. Považovala ich za financie
našetrené za slobodna a nepatriace do BSM. Zároveň žiadala započítať do nutných nákladov na byt

polovičnú sumu za nový radiátor (100 eur), 500 eur 1 za opravu balkónov, čo je spolu 1.260 eur.
14. Odvolateľka nesúhlasila so závermi súdu o vyváženej starostlivosti otca o obstarávanie potrieb
v spoločnej domácnosti. Podľa jej názoru otec detí uvedené nespĺňa, keďže je dlžný na výživnom 2.975
eur. O potreby detí sa prevažne starala ona, vybavovala v byte rôzne opravy, pričom zo strany žalobcu
nikdy nešlo o primeranú starostlivosť o deti ani o byt.

15. V rámci „doplnenia“ odvolania (uskutočneného po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania)
žalovaná opakovane uviedla, že boli chybne vypočítané a odrátané peniaze do spoločenstva, ktoré
platila za žalobcu. Zo strany súdu tiež neboli brané do úvahy ani vložené peniaze žalovanou po
rozvode do spoločného majetku na zveľadenie hodnoty bytu. V sume 24.215,74 eur sa neprejavila

nižšia všeobecná hodnota bytu 56.200 eur vypočítaná odhadcom, oproti vyššiemu odhadu 60.000 eur
navrhnutému žalobcom. V sume nebola zohľadnená ani výhradná starostlivosť matky o maloleté deti,
keď použitím § 150 OZ môže byť táto suma výrazne znížená.16. Záverom poukázala na príjem otca, ktorý považovala za vysoko nadpriemerný, je z neho vypočítané
výživné na 3 deti 600 eur a na sporiace účty deťom spolu 450 eur. Uvedené výživné bolo vypočítané
v roku 2017 a v súčasnosti je príjem žalobcu vyšší.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v lete 2014 začal pracovať v ÚVN
Ružomberok a býval na ubytovni nemocnice, pričom po celú dobu platil hypotekárny úver, energie
a fond opráv zo svojho účtu. V lete 2014 si žalovaná zriadila svoj samostatný účet v banke, na ktorý
jej od novembra 2014 do apríla posielal 700 eur, v máji 2016 450 eur a následne do 5.2017 500 eur
mesačne. Po rozvode sa žalovaná opakovane odmietla dohodnúť na majetkovom vyrovnaní. Ohľadom

dlhu na výživnom uviedol, že dlh bol v sporiacej zložke. Verbálnou dohodou sa so žalovanou dohodol,
že dlh vyplatí po majetkovom vyrovnaní, príp. tento bude odpočítaný z celkovej sumy BSM. Vyjadrenie
zástupcu žalovanej, že neriešil opravu strechy považoval za krivé obvinenie. Parciálnu opravu strechy
urobil v septembri alebo októbri 2010 a nasledujúci rok bola urobená kompletná rekonštrukcia
strechy, ošetrenie obvodových múrov a nanesenie tepelnoizolačného nátur firmou. Zateplenie bytovky
ostatní vlastníci odmietli, zateplenie jedného bytu podľa stavebného zákona nepovažoval za možné

(samostatne zateplené boli len steny oboch lodžií v ich réžií). Súčasne podrobne vymenoval v akej miere
sa podieľal na zveľaďovaní bytu počas manželstva.
18. Ďalej poukázal na to, že počas materskej a rodičovskej dovolenky bol jeho celkový príjem v čistom
približne v rozpätí 1600 - 2000 eur, žalovaná mala 18 mesiacov materskú, zvyšok bol rodičovský
príspevok a príspevok pri narodení dieťaťa. Výučba na gymnáziu v Turčianskych Tepliciach bola len na

čiastočný úväzok 1 školský rok. Dodal, že finančná zábezpeka za mestský byt na E. L. XX bola vrátená
žalovanej v dvoch splátkach, na účet a priamo do vlastných rúk zo strany správcu bytov Teplico s. r.
o. Poznamenal, že žalovaná mala takmer 2 roky, aby zmenila finančnú inštitúciu a vedela podmienky
získania úveru, pričom v tomto smere nepodnikla žiadne kroky. Čo sa týka samotnej sumy bytu podľa
znaleckého posudku, nebolo tam brané do úvahy celkové zariadenie bytu získané počas manželstva.

Ďalšie navýšenie by mohlo spôsobiť platobnú neschopnosť žalovanej a aj keď považoval celkovú sumu
bytu v súčasnej dobe trhových cien nehnuteľností za značne podhodnotenú, nežiadal ďalší znalecký
posudok.

19. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobcu opisovala správanie žalobcu počas manželstva

a následne po jeho skončení. Vyjadrila sa k plneniu vyživovacej povinnosti z jeho strany. Nerozporovala
skutočnosť, že celú hypotéku platil sám, ale tvrdila, že od augusta 2017, ako začala bývať v byte, až
do mája 2018 vyplatila plnú čiastku stiahnutého úver bankou a vrátila mu peniaze na jeho osobný účet.
Poprela platenie do fondu opráv žalobcom, z uvedeného dôvodu mu sťahovala sumu 30 eur z 1 úveru,
čo mu posielala na účet.

20. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaná bola vyzvaná na mimosúdnu dohodu a napriek tomu, z jej
strany k dohode nedošlo, žalovaná tvrdila, že na dohodu bol vyzvaný aj žalobca, ona mu dala návrh,
ku ktorému sa ani nevyjadril. Nesúhlasila s tým, že v konaní bola nečinná a nepodnikala žiadne kroky.
Naopak v roku 2020 požiadala I. J. o prevedenie úveru, avšak táto žiadosť nebola z dôvodu jej nízkeho
príjmu schválená. V júni 2021 požiadala súd o uvoľnenie peňazí zo sporiaceho účtu detí, aby mohla

vyplatiť žalobcu, žiadosť bola zamietnutá. V marci 2022 žiadala banku o možnosť vyplatenia úveru, ale
nemohla vzhľadom na nutnosť prevedenia peňazí na účet žalobcu.

21. Napokon, žalobca v ostatnom podaní žiadal rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť
a uviedol, že z vyjadrenia zástupcu žalovanej nie je zrejmá žiadna právna argumentácia k napadnutému

rozhodnutiu.

22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec
v rozsahu danom v ustanovení § 379 – 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom

podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

23. Odvolacia námietka o nezrozumiteľnosti (výpočtu) výšky vyrovnacieho podielu v sume 24.215,74
eur neobstojí. Okresný súd sa v jednotlivých bodoch svojho odôvodnenia zaoberal vyhodnotením

jednotlivých položiek z pohľadu či a v akom rozsahu spadajú do masy BSM (následne v bode 34 aj
konkretizoval, ktoré položky zohľadnil pri stanovení výšky vyrovnacieho podielu). Hoci potom neuviedol
sumárny/konečný matematický výpočet, z kontextu opísaných okolností je možné exaktne vyvodiť, ako
sa k výslednej sume dopracoval.24. Odvolací súd preto z hľadiska požiadavky presvedčivosti súdneho rozhodnutia dopĺňa relevantnú
„metodiku“ výpočtu okresného súdu, ktorý od protihodnoty bytu (prikázaného žalovanej) vo výške
28.100 eur (polovica hodnoty bytu stanovenej znaleckým posudkom vo výške 56.200 eur) odpočítal

jednotlivé čiastky (z dôvodov vysvetlených/rozoberaných v napadnutom rozsudku, v zásade ide vždy
o polovicu jednotlivých čiastok uhradených žalovanou v rozhodnom období, t.j. po zániku BSM) a to
sumu 5.269,70 eur (splátky hypotekárneho úveru), sumu 24,85 eur (daň za byt), sumu 243,81 eur
(splátky do pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov), sumu 1.020 eur (príspevky do fondu údržby
a opráv) a naopak pripočítal sumu 2.674,10 eur (polovica splátok uhradených žalobcom od zániku BSM).

Výsledná suma tak činí stanovenú výšku vyrovnacieho podielu - 24.215,74 eur.

25. Obdobne z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva aj neopodstatnenosť odvolacej námietky
o nepresnosti/nezrozumiteľnosti záveru o jednej z opísaných/sporných položiek a to príspevku do fondu
opráv a údržby. Podľa žalovanej totiž tento príspevok uhrádzala od augusta 2017 do mája 2022, t.j. 58
mesiacov po 60 eur mesačne. Polovica výslednej sumy 3.480 eur tak podľa nej činí 1.740 eur a nie

1.020 eur (ako uviedol okresný súd).
26. Súd prvej inštancie v danej spojitosti výslovne (bod 31 predposledná veta jeho odôvodnenia)
uviedol, že žalovaná „preukázala“ úhrady do predmetného fondu za obdobie 5/20-11/20, 1/21-4/22,
t.j. 23 mesiacov po 60 eur. Uvedené predstavuje 1.380 eur, po pripočítaní vyúčtovania za rok 2018
v sume 660 eur tak výsledná suma skutočne činí 2.040 eur, ako to vyčíslil súd prvej inštancie (následne

započítaná polovica predstavuje 1.020 eur). Predmetný záver okresného súdu plne korešponduje
vykonanému dokazovaniu, keď z listinných dôkazov (predložených žalovanou - č.l. 458 a nasl. spisu)
vyplýva preukázanie platieb (žalovanej) do fondu opráv a údržby práve a len za tých 23 mesiacov, ktoré
okresný súd špecifikoval v bode 31 svojho odôvodnenia.

27. Náležite súd prvej inštancie odmietol aj požiadavku žalovanej smerujúcu k určeniu disparity podielov
manželov pri vyporiadaní BSM.
28. V individuálnych prvkoch súdenej veci totiž ani odvolací súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti,
ktoré by odôvodnili takéto rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vo veci rozvodu
manželov explicitne vyplýva nemožnosť konštatovať kvalifikovanú mieru zavinenia rozvratu vzťahov

jednou/niektorou zo strán. Prevažná starostlivosť o deti vykonávaná žalovanou bola zohľadnená
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, predovšetkým pri stanovení výšky výživného
(vrátane tvorby úspor) a je tiež kompenzovaná pričinením sa žalobcu o obstarávanie potrieb spoločnej
domácnosti na základe príjmu zo zamestnania. Možno teda čiastkovo uzavrieť, že samotná/púha
okolnosť, že jeden z manželov v prevažnej miere zabezpečuje starostlivosť o deti a domácnosť (rovnako

to platí vo vzťahu k okolnosti, že žalobca má vyšší príjem), bez ďalšieho nemôže viesť k prelomeniu
základnej zásady pri vyporiadaní BSM, t.j. zásady rovnosti podielov.

29. Následne, čo sa týka konkrétneho spôsobu vyporiadania BSM vysloveného/zvoleného súdom prvej
inštancie, obsahu spisu skutočne zodpovedá východisko okresného súdu o zhodnom prejave vôle strán

sporu s určením bytu do výlučného vlastníctva žalovanej. Opísané zároveň korešponduje i relevantným
okolnostiam prípadu - zabezpečenie bývania žalovanej, ktorej boli zverené maloleté deti, pričom žalobca
spoločnú domácnosť v predmetnom bytu opustil už v roku 2017.
30. V kontexte/kumulácii týchto skutočností nepovažuje odvolací súd aktuálne „prehodnotenie postoja“
žalovanou, ktorá v odvolacom konaní prikázanie bytu do svojho vlastníctva podmieňuje znížením

ceny vyporiadacieho podielu na sumu 17.500 eur (inak žiada „zaobstaranie iného trojizbového bytu“
a súčasne výplatok vo výške 24.215,74 eur), za spôsobilé „prelomiť“ opísané určujúce okolnosti. Tými
bol zásadne ovplyvnený celý priebeh konania pred súdom prvej inštancie, keď súd akceptujúc postoj
sporových strán vychádzal z predpokladu o zachovaní (dlhodobého) stavu, kedy v byte po rozpade
manželského vzťahu žije žalovaná s maloletými deťmi.

31. Pokiaľ ide o prevzatie hypotekárneho úveru žalovanou, nie je rozhodujúcim fakt „z koho účtu“ banka
strháva splátky. Vyporiadanie spoločného úverového záväzku sa totiž týka len vzájomného vzťahu
sporovýchstrán,t.j.jesubjektívnezáväznélenprebývalýchmanželov(nieprebanku).Akýmkonkrétnym
spôsobom teda/potom sporové strany fakticky zrealizujú toto súdne vyporiadanie spoločného záväzku
- napr. tak, že žalovaná bude mesačne splátky zasielať na účet žalobcu alebo žalovaná priamo zriadi

trvalý príkaz pre banku - je „len technickou“ otázkou prístupu sporových strán k praktickej realizácii
vysporiadania, nie právnou prekážkou.32. Napokon, odvolacia námietka o tom, že do zohľadňovaných nákladov je potrebné započítať aj
hodnotu drobných opráv, nereaguje na nosný dôvod súdu prvej inštancie, ktorý v tejto spojitosti uzavrel,
že opravy boli vykonané za trvania BSM zo spoločných prostriedkov.

33. Obdobne len subjektívny nesúhlas žalovanej s nezapočítaním vrátenej druhej časti zábezpeky na byt
nie je spôsobilý kvalifikovane spochybniť záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
(žalovanou) ohľadne tvrdenia, že tieto prostriedky mali byť použité na rekonštrukciu bytu.

34. Konštatované vo svojom súhrne viedlo k potvrdeniu meritórnych výrokov napadnutého rozsudku.

35. Nadväzne krajský súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému žalovaná
nevzniesla osobitné odvolacie dôvody.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

37. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.