Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/431/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516206607
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7516206607.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov: 1.rade A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XXX, v 2.rade D. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XX, v 3. rade D. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XX a v 4.rade G. H., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XXX, všetci zast. JUDr.
Alexandrou Gharaibehovou, advokátkou so sídlom Haburská 6, Košice proti žalovaným: v 1.rade G. I.
J., nar. X.X.XXXX, bytom B. E. XX a v 2.rade D. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom B. E. XX, obaja zast.
JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice o určenie priebehu hranice
a o odstránenie stavby

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu v celom rozsahu.

II. Žalobcovia v 1.-4.rade sú povinní nahradiť žalovaným v 1.-2.rade trovy konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 4.rade sa žalobou pôvodne domáhali uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2.rade
zbúrať oplotenie a múr skladu náradia stojaceho na parcele C KN 91/1 a 92/1 v kat. území B. E..
Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní po ohlásení stavebných úprav (oplotenie a sklad náradia) obci a jej
oznámením, že voči realizácii stavebných úprav v zmysle oznámenia nemá námietky, stavebné úpravy

nerealizovali s projektovou dokumentáciou a pri stavbe porušili vlastnícke právo žalobcov spôsobom, že
oplotenie a sklad náradia realizovali na pozemkoch, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov.
Napriek výzvam resp. upozorneniam nedošlo k náprave.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.6.2017 poukázali na to, že
rozhodnutím obce Vyšná Hutka bola dodatočne povolená stavba (prístavba rodinného domu) na
pozemkoch parc. č. 93/2, 94/3 a 94/4 pre stavebníkov – žalovaných a bol udelený súhlas s užívaním

stavby. Výstavba bola realizovaná v medziach hraníc parciel číslo 93/1, 93/2 a 94/2 tak, aby nedošlo k
zásahu do vlastníckeho práva tretích osôb. Podaná žaloba nadväzuje na námietky žalobcov v územnom
resp. stavebnom konaní, ktoré neboli zo strany kompetentných orgánov rešpektované, je nedôvodná a
predstavuje šikanózny výkon práva. Ani samotní žalobcovi netvrdia, že by žalovaní prekročili hranicu
oplotenia. Aj pri nedodržaní odstupovej vzdialenosti od hranice pozemku za súčasného neprekročenia
hranice pozemku sa stavebník stále nachádza na vlastnom pozemku.

3. Žalobcovia v priebehu konania menili žalobný petit. Po poslednej úprave súd uznesením zo dňa
8.2.2024 pripustil zmenu žaloby v znení:
I. Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní odstrániť časti stavieb postavených na parcelách C KN parcelné číslo
180 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 370 m2 a parcele C KN parcelné číslo 181 - záhrada ovýmere 377m2, zapísaných Okresným úradom Košice - okolie na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne
územie B. E., ktoré sú označené rozhodnutím obce Vyšná Hutka zo dňa 11.5.2018 č. 251/2016-VH,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.2019 ako:

- stavebné úpravy prízemia - z východnej strany rodinného domu na pozemku parcelné číslo 93/2 (teraz
parcelné číslo 183, 185/2 a 185/1), ktorá pozostáva z opravy pôvodnej stavby na jestvujúcich základoch
napojených na zadnú časť rodinného domu s novým využitím ako garáž, komora – sauna, schodište na
pochôdznu strechu, terasa - pochôdzna strecha garáže
- prístavba prízemia - z južnej strany rodinného domu na pozemku parcelné číslo 93/2 (teraz parcelné

číslo 183, 185/2) zimná záhrada,
- záhradný prístrešok o celkovej zastavanej ploche 11m2 v celkovej výške 3,2m,
- oplotenie - zo severnej strany pozemku parcelné číslo 94/2 (teraz 185/1), pozostáva z betónových
tvárnic o celkovej výške 2,5m.
II. Určuje priebeh hranice medzi pozemkami parcelami registra C KN číslo 180, 181 nachádzajúcimi
sa v okrese Košice – okolie, obec B. E., kat. územie B. E. zapísané Okresným úradom Košice-okolie,

katastrálny odbor na liste vlastníctva č. 356 na jednej strane a parcelami C KN číslo 183, 184/1, 185/2
a 185/1 nachádzajúcimi sa v okrese Košice – okolie, obec Vyšná Hutka, kat. územie B. E., zapísané
Okresným úradom Košice – okolie, katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XX tak, že hranica
medzi spornými parcelami je určená podľa znaleckého posudku číslo 6/2019 vyhotovenom znalcom Ing.
Jozefom Bujňákom dňa 18.3.2019 a prechádza lomovými bodmi číslo 346-21, 346-1, 346-20, 346 -13,

346-27, 346-14, 346-28, 346-23.

4. Počas konania podali žalovaní vzájomnú žalobu o určenie, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti – parcely reg. C parc. č. 186/3 – druh pozemku záhrada o výmere 242 m2, zapísanej na
liste vlastníctva číslo XXX, kat. územie B. E.. Súd uznesením zo dňa 8.2.2024 vylúčil vzájomnú žalobu

na samostatné konanie.

5. Z výpisu z listu vlastníctva (ďalej aj „LV“) číslo 356 pre kat. územie B. E. bolo zistené, že vlastníkmi
tam zapísaných parciel reg. C KN č. 179, 180, 181 a 182 sú žalobcovia v 1.-4.rade. Pred obnovou
katastrálneho operátu novým mapovaním v roku 2018 išlo o parcely reg. C KN č. 91/1, 91/2 a 92.

6. Podľa výpisu z LV č. XX pre kat.územie Vyšná Hutka sú žalovaní bezpodielovými spoluvlastníkmi
tam zapísaných nehnuteľností – parciel reg. C KN č. 183, 184/1, 184/2, 185/1, 185/2 a 186/2, rodinného
domu súp. číslo 88 na parcele č. 183 a parciel reg. E KN č. 393 a 392/2. Parcely reg. C KN boli predtým
zapísané ako parcely č. 93/1, 93/2, 94/2, 94/3 a 94/4.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.11.2016 nariadil neodkladné opatrenie v znení, že žalovaní
sú povinní zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k ukončeniu stavebných prác na stavbe (oplotenie
a sklad náradia), ktoré sa realizujú na parcele číslo 91/1 a číslo 92. Odvolací súd uznesením zo dňa
10.4.2017 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili tvrdenie, že žalovaní realizujú
stavebnéprácenaparceláchvpodielovomspoluvlastníctvežalobcovaaniúmyselžalovanýchrealizovať
stavebné práce na označených parcelách žalobcov, ani žeby žalovaní spôsobovali na označených
nehnuteľnostiach škody, ktorým chcú žalobcovia predchádzať.

8. Listom zo dňa 10.10.2013 žalobkyňa v 2.rade oznámila obci podmienky na povolenie vstupu
žalovaného na jej pozemok pre zateplenie obvodovej steny rodinného domu súp.číslo 88. V rámci
podmienok žiadala, aby žalovaný napísal čestné prehlásenie, že nebude pokračovať so stavbou na
hranici pozemku, čiže na medzi. Ďalej, že pri zateplení obvodovej steny severnej strany domu jej zoberie
zjejpozemku10až15cmvdĺžke22machce,abyjejtakúistúvýmeru nahradilzagarážouaskleníkom,

ďalej nepokračovať s oplotením pri garáži, ale zrušiť a presunúť o 10 až 15cm.
Žalovaní v čestnom prehlásení zo dňa 16.10.2013 súhlasili s podmienkami žalobkyne v 2.rade.
V konaní žalovaní uviedli, že žalobkyňa v 2.rade direktívnym spôsobom kládla podmienky, za ktorých
splnenia by súhlasila so vstupom na ich pozemok. Žalovaný nemal inú možnosť než s jej výhradami
súhlasiť.

9. Podľa protokolu o vytýčení hranice pozemku parciel č. 392/1 a 392/2 z 7.6.2002 (na žiadosť žalobkyne
v 3.rade) boli lomové body hranice v prírode označené železnými rúrkami. Vlastníci susednej parcely
vyjadrili nesúhlas s vtýčením.10. V protokole o zistení spornej hranice pozemku zo dňa 23.6.2015 žalobkyňa v 2.rade nesúhlasila s
vytýčením hranice dom – dvor. Stavba žalovaného je postavená na jej pozemku, na jej múriku. Žalovaný

uviedol, že nikdy doteraz zásek na hranici nebol a pozemok sa doteraz užíval ako keby hranica sporných
pozemkov zdola plynulo pokračovala smerom hore.

11. Listom zo dňa 26.8.2015 žalobkyňa v 2.rade oznámila obci nesúhlas s tým, aby žalovaný na
novopostavený múrik upevňoval okapové rýny, ktoré by prečnievali na jej pozemok. Uviedla, že za

garážou má 50 cm na údržbu a čistenie jej žliabu a barikádou, ktorú žalovaný postavil, jej znemožnil
prístup. Žiadala (o.i.) o odstránenie a sprístupnenie na jej pozemok, aby ho mohla oplotiť pletivom a o
odstránenie plechu z múrika.

12. Žalobkyňa v 3.rade podala dňa 18.1.2016 na obec Vyšná Hutka sťažnosť k realizácii stavby skladu
a oplotenia a žiadala o jej odstránenie. Uviedla, že existujúci plechový plot, ktorý sa nachádzal na

pozemku, bol majetkom rodiny žalobcov. Žalovaní oplotenie svojvoľne odstránili, pričom demontáž
realizovali na cudzom pozemku. Žalovaní nedodržali projektovú dokumentáciu a stavbu postavili na
cudzom pozemku a na základe, ktorý je majetkom rodiny žalobcov. Stena aj oplotenie sú postavené na
cudzej parcele. Realizovaním stavby na cudzom pozemku žalovaný zamedzil žalobcom prístup k bočnej
stene garáže a poškodil stenu garáže žalobcov. Stavba bola ohlásená ako drobná stavba do 25m2 a

vklad do katastra je na plochu 57m2.

13. Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Košice v liste zo dňa 3.9.2015 uviedla, že stavebník
pri výstavbe nedodržal rozmer skladu ani odstupovú vzdialenosť 0,5 m od oplotenia a posunul sklad
až na hranicu parcely k plotu, ktorý využil ako zadnú stenu. Stavebník uskutočnil stavbu v rozpore s

ohlasovaním drobnej stavby. Rozhodnutím zo dňa 4.11.2015 Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát
Košice uznala žalovaného vinným zo spáchania priestupku podľa stavebného zákona, za čo mu bola
uložená pokuta.

14. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR listom zo dňa 18.7.2017 oznámil žalobkyni v 3.rade,

že v kat. území B. E. prebieha obnova katastrálneho operátu novým mapovaním. V mesiacoch máj
až október 2015 bolo vykonané miestne prešetrovanie. Vlastníci susedných pozemkov nesúhlasili s
priebehom hranice pozemkov, čo je zaznamenané v zápisnici o vykonaní miestneho prešetrovania a
v prešetrovacom náčrte č. 27. O spornosti priebehu hranice napovedajú aj žalobkyňou predložené
vytyčovacie náčrty č. 515/2002, kde vlastníci vyjadrili nesúhlas s vytýčením. Aj v roku 2011

došlo k vytýčeniu hranice pozemku s rovnakým výsledkom. Spor o priebeh hranice pozemkov je
dlhodobý, nielen od vyhotovenia geometrického plánu č. 322/2016. Riešenie sporných hraníc prináleží
všeobecnému súdu.

15. Obec Vyšná Hutka rozhodnutím číslo XXX/XXXX-XX zo dňa 11.5.2018 dodatočne povolila stavbu

„prístavba rodinného domu“ na pozemkoch parc. číslo 93/2, 94/3 a 94/4 v kat. území B. E. podľa
predloženej projektovej dokumentácie pre žalovaných v 1.a 2.rade. Stavba „prístavba rodinného domu“
pozostáva z:
1/ prístavby prízemia - z východnej strany rodinného domu na pozemku parc. číslo 94/3 o celkovej
zastavanej ploche prístavby 47m2, ktorá pozostáva z bazénu, strojovne bazénu,

2/ stavebných úprav prízemia - z východnej strany rodinného domu na pozemku parc. číslo 93/2, ktorá
pozostávazopravypôvodnejstavbynajestvujúcichzákladochnapojenejnazadnúčasťrodinnéhodomu
s novým využitím ako garáž, komora – sauna, schodište na pochôdznu strechu, terasa - pochôdzna
strecha garáže,
3/ prístavby prízemia - z južnej strany rodinného domu na pozemku parcelné číslo 93/2 - zimná záhrada,

4/ záhradný prístrešok o celkovej zastavanej ploche 11m2 v celkovej výške 3,2m a
5/ oplotenie - zo severnej strany pozemku parc. číslo 94/2, ktoré priamo nadväzuje na rodinný dom,
pozostáva z betónových tvárnic o celkovej výške 2,5m
a súhlasila s užívaním stavby. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že projektová dokumentácia bola
vypracovaná podľa skutkového stavu, z rozhodnutí Okresného úradu Košice-okolie a Okresného úradu

Košice vyplýva, že stavba (prístavba) je realizovaná na pozemku vo vlastníctve stavebníkov, nie je v
rozpore so záujmami spoločnosti a je ju možné dodatočne povoliť.16. Rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie, katastrálny odbor zo dňa 15.11.2017 č. OÚ–KS-K01-
O-9/2017Mi bolo vyhovené námietke žalovaných týkajúcej sa nesprávneho vyznačenia zákresu spornej
hranice medzi parcelami registra C č. 184/1, 183, 180, 185/2, 185/1 a 181 v obnovenom katastrálnom

operáte podľa platnej katastrálnej mapy a v obnovenej mape bola hranica opravená zo spornej na
vlastnícku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po nesúhlase vlastníkov s priebehom hranice pri
miestnom šetrení dňa 23.6.2015 boli títo katastrálnou komisiou vyzvaní, aby v termíne do 31.8.2015
podali návrh na začatie konania na príslušnom súde. Žiadosť na súd o určenie hranice nebola podaná.
Vyhlásením platnosti obnoveného katastrálneho operátu a jeho zápisom do katastra nehnuteľností sa s

poukazom na § 64 ods.2 a ods.3 a § 70 ods.2 Katastrálneho zákona údaje katastra stanú hodnovernými
a záväznými.
Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odborom opravných prostriedkov zo dňa 14.3.2018 č. OÚ-
KE-Oop5/2018-010642-Mad bolo rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie potvrdené a odvolanie
účastníkov konania - žalobcov zamietnuté. Z odôvodnenia vyplýva platnosť novej smernice na obnovu
katastrálneho operátu novým mapovaním od 1.8.2017, kde je v § 20 odsek 14 uvedené, že ak vzniknú

rozpory v tvrdení vlastníkov alebo iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov alebo sa zistí
nesúlad zisteného priebehu hraníc s právnym stavom, za hodnoverný sa považuje priebeh hraníc v
právnom stave. (s odkazom na § 67c) ods. 5 Katastrálneho zákona). Zmena takto zisteného priebehu
hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu.

17. Žalobca v 1.rade vo výpovedi uviedol, že dom bol vždy na hranici pozemkov. Otec i sused stavali
svoje domy asi v roku 1962. Nemali žľab ani odkvapové rúry, do rigolu išla voda aj z ich rodinného domu.
Vzadu bolo staré pletivo, ktoré žalovaný odstránil a na to miesto vystavil nový plot. Betónový múrik,
ktorý sa nachádza vzadu, staval žalobca so svojim otcom ešte pred rokom 1985 (podľa písomného
prehlásenia z marca 2016 v roku 1972). Múrik sa staval po dohode so susedom, spoločne na neho

kúpili materiál. Otec so susedom sa dohodli, že múrik pôjde rovno ako ide dom, že nebude zaskakovať
do pozemku. Na múriku bol plot a za garážou pletivo, asi 20 m.

18. Žalobkyňa v 2.rade vypovedala, že žalovaný urobil stavbu vysokú 2 metre a šikmo, nie rovno podľa
budovy. Žalobcovia mali múrik podľa domu. Žalovaný si na úkor žalobcov zväčšil výmeru pozemku.

Prístavbu postavil na ich múriku. Dohodu, že mu prenechá 30 cm pri dome a on jej prenechá časť
pozemku za domom, nedodržal.

19. Žalobkyňa v 3.rade vo výpovedi uvádzala, že stavba žalovaných nebola vykonaná podľa projektovej
dokumentácie, stavbu miesto 0,5 m od ich múriku umiestnili na múrik. Oni pritom robili ústupky, súhlasili

so stavbou 0,5 m od múrika (i keď chceli 1m) a dovolili žalovanému rozkopať ich pozemok, aby mohol
odvodniťsvojdom.Žalovanýsibolvedomý,žedomtvoríhranicu.Pretopodpísalajprehlásenieasúhlasil
so všetkým. Dom tvoril stále hranicu. Podľa nového mapovania sa dom posunul, G. C. posunul dom o 40
– 60 cm. Dom pred 100 rokmi stál na hranici C parcely. Žalovaný si robí, čo chce. Medzi žalovanou a jej
mamou sú dlhodobo narušené vzťahy, žalovaná na žalobkyňu v 2.rade kričí, sleduje ju zo strechy garáže

a narúša jej súkromie. Žalobcovia mali za studňou rigol, tento zrušil žalovaný, ak robil zatepľovanie.
Vykopal ho, dal tam drenážne rúry a vyhotovil nový rigol, o ktorom tvrdí, že je jeho.

20. Žalobkyňa v 4.rade vo výpovedi poukazovala na to, že žalobcovia si len bránia svoj majetok. Hranicu
pozemku od nepamäti tvoril dom. Dom a plot postavil žalobca v 1.rade s otcom cca v 70-tych rokoch.

Múrik bol postavený na ich pozemku, oni tam dali plech, ktorý udržiavali dlhé roky. Žalovaný zobral ich
veľký betónový starý rigol (robil ho jej starý otec) a dal si tam svoj úzky rigol. Žalovanému vychádzali
v ústrety, aby bol pokoj, ale nestačilo to. Žalovaný vravel, že ide zrekonštruovať múrik žalobcov, ale bol
to omyl. Žalovaní sú voči žalobcom vulgárni. Sklad náradia je postavený na múriku žalobcov. Rigol majú
žalobcovia aj z druhej strany, robil ho jej otec. Pôvodný sused pán K. rigol z tejto strany neurobil, preto

ho urobil otec žalobkyne na ich pozemku, v záujme ochrany svojho domu.

21. Svedok G. L. M., priateľ žalobcov (bližší priateľ žalobkyne v 3.rade), autorizovaný stavebný inžinier
vypovedal, že pôvodná parcela č. 392/1 je majetok rodiny B.. Časť domu rodiny žalovaných sa nachádza
na pozemku rodiny žalobcov. Časť hornej hranice vytýčila firma D., ak sa menili parcely z E na C.

Následne firma Geotop vytýčila hranice ináč a G. C. svedkovi osobne potvrdil, že žalobcom zobral 1
meter. Tvrdil, že geodet z firmy Geodeti bol žalovanými požiadaný, aby posunul dom z hranice pozemku,
čo odmietol. Na to bola oslovená firma Geotop a G. C. urobil meranie v roku 2016. Geometrický plán bol
zmanipulovaný a bol overený katastrom v roku 2016, pričom vyhláška na pripomienkovanie bola v roku2017. Na sokli je v súčasnosti postavený múrik. Sokel ešte dávno vybudoval žalobca v 1.rade so svojim
nebohým otcom. Vo vyjadrení Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 10.6.2019 nie je konštatované, že
nebolo dodržané pôdorysné ohraničenie domu, avšak po zateplení domu dochádza k presahu.

22. Starostka obce B. E. N. O. ako svedkyňa uviedla, že medzi stranami boli spory, od kedy nastúpila
na miesto starostky v roku 2010. Boli vykonané štátne stavebné dohľady a štátna stavebná inšpekcia
odporúčala, aby žalovaní všetko skreslili a urobilo sa dodatočne stavebné povolenie. Keďže išli v jednej
línii ako dom a doložili geometrický plán, podľa ktorého boli na svojom pozemku, povolilo sa im to.

Určovanie priebehu hraníc určil kataster. Robilo sa to kvôli nezrovnalostiam, celá obec je posunutá. Celá
ulica súhlasila s hranicou, aká je v skutočnosti, len títo nie. Výmeru pozemku nikto nestratil. Domy sú
tam postavené od 60.rokov. Domy v obci sú väčšinou buď na hranici pozemkov alebo do 0,5 m.

23. Svedok G. A. C. z firmy GEOTOP Košice vypovedal, že v roku 2010 bol stav v katastri podľa starého
mapovania - THM z roku 1980. Keď robili prvý geometrický plán v roku 2010, bolo preukázané, že

vlastnícke hranice, keď by ich premietli do terénu, sú zlé. Urobili geometrický plán v zmysle stanovených
smerníc a upravili kataster na jestvujúci stav v teréne. Klasická hranica vtedy išla po múre, aj keď vedeli,
že by tam mal byť ešte 40 cm okapový chodník. Ďalšie geometrické plány v roku 2015 potvrdili ich
výsledok, že budova je na tom istom mieste, akurát vlastnícka hranica bola zmenená. Keď to porovnával
s novým mapovaním a novou platnou mapou, kataster potvrdil výsledky ich merania, že vlastnícka

hranica ide cez zadnú budovu a predný plot. V roku 2010 posunuli katastrálnu mapu na stav, ktorý
je vonku, aby dom dostali do parcely. Hranice na katastri stotožnili tak, aby vlastnícka hranica išla po
dome. Plot sa nezhoduje s katastrálnou hranicou. Keď zistili posun 2-3 metre, posunuli katastrálnu mapu
smerom dole ku plotu. Ak by to neurobili, vznikali by susedské spory v rámci celej obce, pretože ani
jeden dom by nestál na svojej parcele. Mapa sa prispôsobila vonkajšiemu stavu. V roku 2016, keď robili

geometrický plán, už mali nejaké výsledky katastra a po konzultácii s ním zakreslili vlastnícku hranicu
tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne z roku 2016. Svedok si urobil identifikáciu pôvodných
starých E-parciel (ešte z pozemkovej knihy), na ktorých vznikali C-parcely a tu je rovná hranica a budovy
nezasahujú do susednej parcely, ale sú na pôvodnej E parcele. Čiže hranica by mala byť rovná. Body,
ktoré má svedok zamerané, čo sa týka budovy, sú totožné s tými, čo má kataster. Budovy, ktoré

zameriavali v roku 2016 sú na parcelách č. 94/2 a 93/1. Vo Vyšnej Hutke bol veľmi zlý operát. Mapa
bola úplne iná ako skutočnosť. Dnes sú už po novom mapovaní vyznačené hranice tak, ako sú vonku
v teréne. Ale boli tam posuny niekde aj 20 m. Svedok vychádzal z podkladov, ktoré boli na katastri po
obnove katastrálneho operátu. V operáte, ktorý bol pred novým mapovaním, musel zamerať celú Vyšnú
Hutku, aby dokázal povedať, kde dom dá do mapy. Pri starej mape musel zamerať 120 identických

bodov. Žľab sa nemohol zameriavať, je to fiktívna hranica 40 centimetrov. V starých mapách stále bola
za budovou krivka 30 cm alebo 50 cm hranica pre odkvap, ale v teréne to nezameria. Tak boli aj staré
mapy kreslené. Ľudia mali za budovou 40 cm, aby tam mali prístup. Dom nikdy netvoril hranicu, všetky
staré budovy, staré gazdovské domy mali za sebou nejaký žľab.

24. Znalec G. A. F. z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria v
znaleckom posudku číslo 6/2019 určil priebeh spornej hranice medzi parcelami registra C KN č. 180
a 181 na jednej strane a č. 183, 184/1, 185/5 a 185/2 na druhej strane tak, že prechádza určenými
lomovými bodmi. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že sporná hranica je v platnej vektorovej
mapekatastranehnuteľnostívykreslenávrozporesvyšetreným stavompovykreslenípolohysúčasných

stavieb na parcele registra C KN 93 a 94/2 do rastovej mapy katastra nehnuteľností platnej do
29.6.2018. Časť stavieb zasahuje do parciel registra C KN 91/1 a 92. Poukázal na geometrické plány
spoločnosti Geotop Košice s.r.o č. 192/2010 a vytýčovací návrh č. 289/2011, v zmysle ktorých vlastnícka
hranica prechádzala po stene rodinného domu súp. č. 88. Geometrickým plánom č.322/2016 zhotoviteľ
zmenil polohu vlastnickej hranice a posunul ju o 80 cm. Zo snímky sútlače pôvodnej mapy katastra

nehnuteľností v analógovej forme a stavu z geometrického plánu č. 322/2016 vidieť, že vlastnícka
hranicaprechádzapostenerodinnéhodomusúp.č.88.Nováhranicazgeometrickéhoplánujeposunutá
od steny rodinného domu.
Vo vyjadrení zo dňa 21.1.2020 znalec uviedol, že stavby postavené na parcele registra C KN č.183 a
185/2 svojou časťou o výmere 10m2 zasahujú do priestoru, ktorého pozemok má byť súčasťou parciel

registra C KN č. 180 a 181 a pozemok zahrnutý do parciel registra C KN č. 183 a 185/1 svojou časťou
o výmere 27m2 zasahuje do priestoru, ktorého pozemok je súčasťou parciel registra C KN č 180 a 181.
Znalec pred súdom uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z platných údajov
katastra nehnuteľnosti a všetkých archíválií, resp. mapových podkladov, ktoré majú právne vypovedaciuschopnosť. Geometrický plán v roku 2016 bol vypracovaný v rozpore s katastrálnymi predpismi,
kde je jasne uvedené, že musí vychádzať z platných údajov katastra nehnuteľností, do ktorého sa
vykresľujú zmeny. Vypracovaný geometrický plán, ktorý je v súčasnom období premietnutý do mapy

katastra nehnuteľností, zvolil iný spôsob, nerešpektujúc stenu rodinného domu, ktorá je pevnou a
nespochybniteľnou hranicou, a vytvoril novú hranicu domu dovnútra, ako keby nová stavba vznikla.
Možnosť posunu hranice pri dlhodobo postavených stavbách neexistuje, pretože s nehnuteľnosťou nikto
nevie pohnúť. V praxi sa vyskytuje, že geodet vytýči hranicu alebo určí, že celé sa to má posunúť o
2m, ale potom treba posúvať všetko. Nehnuteľnosti sa neposúvajú. Pozemok alebo dom sa zameria a

premietne do mapy a potom ide o interpretáciu jednotlivých máp, lebo mapové podklady sú vyhotovené v
rôznych časových obdobiach a sú rôzne zobrazovacie sústavy. Pri premietnutí zo Zeme, ktorá je guľatá,
na rovinu a papier sú určité skreslenia, ale odborne spôsobilá osoba sa s tým vie vysporiadať. Podľa
predpisov a ustálenej teoretickej praxe sa má lokalizácia nehnuteľnosti vykonávať podľa jednoznačne
identických bodov, a tými sú stavby, ktorými nikto nevie pohnúť. G. C. vytvoril nový stav v geometrickom
pláne (červenú líniu) a vlastnícku hranicu posunul do suseda. Nie je pravdou, že je to podľa výsledku

nového mapovania – vyšetrovacieho náčrtu, že hranica prechádza po stene rodinného domu.

25. Znaleckým posudkom č. 10/2021 zo dňa 24.1.2022 znalec Ing. Miloš Jacko, PhD. z odboru geodézia
a kartografia zisťoval a definoval priebeh vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami. Poukazujúc
na spojnice lomových bodov, ktoré tvoria vlastnícku hranicu znalec uviedol, že lomové body hranice

nezasahujú do pozemku žalobcov. Stavby žalovaných zasahujú do pozemku žalobcov 0,07 metra v
lomovom bode č. 7/274 = rozhranie parciel 180 a 181 a 0,06 m v lomovom bode číslo 457 – 21 = roh
stavby. V zadnej časti je rozhranie pozemkov parc. č. 181 a 185/1 tvorené starým plotom na pôvodných
stĺpikoch a končí na novom plote parc. č. 186/3. Spracovaním kontrolného merania a platného stavu
podľa ZMVM, digitálnej mapy je stav C KN totožný s kontrolným meraním, ktoré vykonal (pôvodný plot,

nový murovaný plot, existujúce stavby aj širšie okolie). Do roku 2011 sa práce vykonali na podklade
platnej analógovej mapy KN. Pôvodné pozemky začínali od cesty a končili smerom na východ až do
vzdialenosti cca 560 m, pričom intravilánové pozemky boli a sú dlhé cca 202 m. Zhotoviteľ ROEP v
roku 2011 nedostatočne stotožnil priebeh mpč. parciel a vytvoril E KN parc. č. 392/101, ktorá bola
(natvrdo) vytýčená. Podľa zhotoveného geometrického plánu č. 322/2016, pôvodného náčrtu znalec

konštatoval, že dom resp. jeho múr nestál na vlastníckej hranici a za domom súp.č. 88 bol priestor a
vlastníctvo majiteľa parcely číslo 93, čo s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou hranicu tvoril
aj dnes existujúci žľab za domom na parcele číslo 93. Ak by tomu tak nebolo, dom by bol zakreslený na
vlastníckej hranici tak ako je zakreslená zadná časť stavby za susedovým domom súp.č. 71. Pôvodná
vlastnícka hranica bola v celej dĺžke za domom priamka, ktorá skončila 9,35 m za pôvodným domom.

V prednej časti od cesty tvorí hranicu rozhranie plotov.
Znalec pred súdom uviedol, že nový plot je tvorený bodom 36, 37, 38 a starý 38 a 39, čo je hranica medzi
intravilánom a extravilánom. Na pozemky vstupoval od cesty, na pozemku žalobcov nebol. Uviedol, že
hranicu medzi pozemkami je možné vytýčiť len na základe skôr vyhotovených geometrických plánov.
Podľa žalovaných pôvodný plot stavali ich právni predchodcovia a v súčasnosti hranica nie je po starom

plote. Preto meral starý aj nový plot a zameriaval i širšie okolie, keďže je tam mapa s nepresnosťami.
VykonanáROEPdigitalizácioupapierovýchmápnakreslilanovéčiary.Vžiadnychmapáchzáskoknebol.
Zápisom ROEP, ktorá nevykonáva meranie v teréne, len sa digitalizujú papierové mapy, vznikol spor
týkajúci sa rozhrania intravilán – extravilán. Už v roku 1966, kde je aj meračský náčrt už stáli domy na
pozemkoch a boli zakreslené. V roku 2015 prebiehalo prešetrovanie. Nikdy žiadna stavba nezasahovala

do suseda. Ak by zasahovala, bol by zakreslený presah. Vlastnícka hranica stále išla poza dom, od
roku 1966. Technicko-hospodárske mapovanie (THM) bolo vykonávané podľa vtedy platných smerníc.
Aj v tej dobe boli ľudia s pôdou spätí. Užívacia hranica sa takmer stále rovná s hranicou vlastníckou.
Ide o tú istú hranicu. Pri mapovaní sú reálne stavby, pozemky, šírky pozemkov. Zameranie v tej dobe
sa do papierovej formy zakreslilo s istou presnosťou. Ak presnosť určenia súradníc bola 20 - 40 cm a

zakreslilo sa do papierovej mapy, tak vzdialenosť za stavbou, ak bola 30-50 cm, na papierovej mape
nie je viditeľná, lebo technicky nebolo možné dve čiary nakresliť do šírky jedného mm. Preto je dom na
vlastníckej hranici. Ak by za domom nebolo nič, bola by stavba nakreslená takisto ako je nakreslená
prístavba k rodinnému domu žalobcov. Plán z roku 1982 bol vyhotovený za účelom zápisu parcely č. 92
na LV. Na fotografiách 4a a 4b je priebeh starého a nového plotu, ak by malo platiť rozhranie starý - nový

plot, tak aj čiarkovaná resp. plná spodná čiara by bola nakreslená priamo - záskok a dole, ale nie je to tak
v žiadnej mape. V tom čase sa to takto nekreslilo. Keďže čiarkovaná čiara ide po plnej, v čase, keď sa
robil geometrický plán, plná mala prednosť. Spodné aj horné hranice boli totožné so stavom evidencie
nehnuteľnosti. Čo sa týka zákresu domu do mapy, ak by stavba bola na hranici, prečo je v jednej častimedzera a inde nie je, takisto by dom pricvakli k vlastníckej hranici. Pri pohľade na meračské náčrty
širšieho rozsahu sú medzery. J. J. XX je medzera, parcela 93 je pohľadovo čiara na čiare, lebo technicky
ju zakresliť nebolo možné, to isté aj 96 a 97 je čiara na čiare. Zadná stavba žalobcov bola na hranici,

tak ju na hranici nakreslili. Ak by išla hranica po dome alebo popod dom, bola by nakreslená čiarkovaná
čiara. V zmysle geometrického plánu z roku 1982 parcela 392/1 nebola za hranicu zameranou THM
identifikovaná a to isté je na identifikácii (príloha číslo 8 znaleckého posudku). Ak by zasahovala jedna
z tých parciel pod dom žalovaných, bola by tu napísaná aj parcela žalovaných, že zasahuje do ďalšej
parcely, ale to tu nie je. Prístavba je na vlastníckej hranici.

26. Žalobcovia v konaní tvrdili, že geometrický plán číslo 322/2016 zo dňa 23.11.2016, ktorý žalovaní
predložili stavebnému úradu, nesúhlasí s právnym stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a
nezodpovedá ani faktickému umiestneniu stavby. Geometrický plán bol vypracovaný v čase, keď už bola
podaná žaloba na odstránenie stavby. Žalovaní prístavbu k rodinnému domu realizovali na betónovom
soklibývaléhooplotenia,pričomtietotzv.základynielenženespĺňajútechnickénormy,alesúumiestnené

na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Už zateplením obvodovej steny severnej strany rodinného domu
žalovaní zasiahli do pozemku vo vlastníctve žalobcov do parcely č. 92 v rozsahu cca 10 až 15 cm
po dĺžke 22m. Poukázali na geometrický plán číslo 192/2010 vypracovaný dňa 6.8.2010, z ktorého je
zreteľné zameranie stavby rodinného domu na parcele č. 93/2. V tomto pláne bola aj zameraná stavba
- rodinný dom žalovaných, kde je zrejmé, že severný obvodový múr rodinného domu tvorí a vždy tvoril

hranicu medzi pozemkami parc.č. 92 a parc.č. 93/2 (predtým č.93). V geometrickom pláne č. 322/2016
je rodinný dom žalovaných zameraný už cca 30 cm od hranice medzi pozemkami, teda posunutý južným
smerom. Keďže prístavba rodinného domu na tento dom nadväzuje, ani táto nie je zameraná správne a
preukazuje,žerodinnýdom(zateplenýobvodovýmúr)ajehoprístavbazasahujedopozemkovžalobcov.
Poukazujúc na závery znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka uviedli, že žalovaní svojou stavebnou

činnosťou zasiahli do vlastníctva žalobcov vo výmere 37m2. Žalovaní nerešpektovali dohody s nimi ani
projektovú dokumentáciu. Prístavbu rodinného domu žalovaní realizovali bez stavebného povolenia, na
stavbu bolo dodatočne vydané stavebné povolenie.
V čase vyhotovenia geometrického plánu v roku 1982 boli postavené rodinné domy sporových strán.
Sporná hranica medzi pozemkami viedla vždy po stene rodinného domu súp. č.88 (po múre domu pred

zateplením). Táto hranica bola aj hranicou užívacou do doby, kým medzi stranami sporu nenastali spory
v súvislosti so stavebnou činnosťou žalovaných. Tvrdenie, že sporná hranica prechádzala po stene
rodinného domu č.s. 88 podporuje aj protokol o zistení spornej hranice zo dňa 23.6.2015, prešetrovací
náčrt č. 27 na strane 2 znaleckého posudku č. 6/2019, vytyčovací náčrt AKER Geo č. 225 zo dňa
19.6.2002 a geometrický náčrt GEOTOP Košice zo dňa 6.8.2010 a 10.11.2011. To, že stena domu

žalovanýchjehranicoumedzispornýmipozemkamibolozrejméajzodpovednýmprojektantomprístavby
G. P. a G. C., ktoré prístavbu navrhovali realizovať 50 cm od hranice. V protokole o zistení spornej
hranice pozemku zo dňa 23.6.2015 žalovaný uvádza, že doteraz na hranici zásek nikdy nebol. Prečo
potom žalovaní odkúpili v roku 2019 časť parcely 186/2, ktorá tvorí zásek. Oplotenie bolo vystavané
právnymi predchodcami žalobcov ešte v roku 1972, odvtedy boli takto rešpektované hranice.

Žalobcovia namietali znalecký posudok Ing. Miloša Jacka, PhD. ako podaný oneskorene, po uplynutí
súdom určenej lehoty. Považovali ho za účelový a skoncipovaný tak, aby boli minimalizované zistené
rozdiely a zásah žalovaných do pozemku žalobcov. Zdôrazňovali, že na podklade geometrického
plánu zo dňa 22.10.1982 bol založený LV č. XX a boli i vymedzené vlastnícke hranice k pozemkom
zapísaným na LV č. XXX. Podľa uvedeného geometrického plánu vlastnícka hranica prechádzala po

stene rodinného domu postaveného na pôvodnej parcele právnych predchodcov žalovaných č. 93.
Znalec pre transformáciu použil vzdialené body a pôvodné hranice nestotožnil s priľahlými parcelami
č. 90, 92 a 93. Geometrické a polohové určenie spornej hranice s priamo meranými mierami bolo
zadefinované uvedeným geometrickým plánom. Namietali, že znalec pri zameriavaní nebol na pozemku
žalobcov a nezameral skutkový stav prístavby pôvodného domu, ale prevzal merania zo sporného

geometrického plánu 322/2016, ktorým bola zrušená hranica vyznačená vytyčovacím náčrtom č. 27
z roku 2015. Súdny znalec nesprávne uvádza, že hranicu medzi extravilánom a intravilánom tvorí
starý a nový plot. Hranica je o 1m nižšie smerom k domom. Pôvodná parcela č. 391 pokračovala
až dole po cestu pod stavbou s.č. 88. Vytýčenie dolnej hranice by bez dohody so žalovanými resp.
súdnej cesty nebolo možné, tak si žalobcovia nechali vytýčiť iba hornú časť parcely v extraviláne.

Zlomový bod - hranica intravilánu a extravilánu by sa mala podľa žalobcov prevziať z katastra a nie
vykonávať merania skutkového stavu - oplotenia podľa informácií žalovaných. V zmysle Katastrálneho
zákona žalobcovia mali vyznačenú hranicu medzi intravilánom a extravilánom oceľovou rúrou osadenou
v zemi v betónovej pätke a farebne na stĺpiku oplotenia. Parcelu 186/3 si dali žalobcovia vytýčiťspoločnosťou Montana Košice s.r.o., označenie bolo vykonané dvoma farebnými klincami. Rovnako
vlastníčka susednej parcely 186/2 pani P. si dala parcelu zamerať z E do C stavu. Dňa 8.10.2018 bol
daný žalobcom súhlas spolumajiteľky parcely 186/2 pani P. k osadeniu oceľového stĺpika medzi parcelou

186/3 a 186/2, ktorého osadenie následne realizovali. O osadení vedeli aj žalovaní. Po niekoľkých dňoch
bola odstránená oceľova rúra, neskôr aj betón a jama bola zasypaná. V znaleckom posudku G. A.
absentuje akékoľvek spochybnenie znaleckého posudku Ing. Bujňáka. V znaleckom posudku znalec
nezameral dom žalovaných, iba prevzal údaje z katastra podľa geometrického plánu z roku 2016, čo
vyplýva aj z prílohy č.18 jeho znaleckého posudku - stotožnenie náčrtu jeho hranice a hranice, ktorá je

v katastri nehnuteľnosti evidovaná. Namietali tiež, že žalovaní v uvedenom štádiu konania nepožiadali
súd o ustanovenia znalca, ale si dali vypracovať súkromný znalecký posudok.
V roku 2015 v rámci obnovy katastrálneho operátu katastra nehnuteľností sporové strany neoznačili
lomové body hranice zhodne. Z uvedeného dôvodu bola hranica do vyšetrovacieho náčrtu technickou
značkou bodkočiarkovanou líniou vyznačená ako sporná hranica. V súčasnosti je vo vektorovej mape
katastra nehnuteľností sporná hranica vykreslená v rozpore s vyšetreným stavom ako reálna hranica

na podklade geometrického plánu zo dňa 19.11.2016. Zápisom geometrického plánu G. C. z roku 2016
došlo k odňatiu vlastníckeho práva k časti pozemku za domom žalovaných. Zhotoviteľ geometrického
plánu č. 322/2016 zmenil vlastnícke hranice a nerešpektoval ani svoje predošlé geometrické plány.
Vlastnícka hranica bola zmenená v rozpore s predpismi, nebola žiadna dohoda medzi stranami ani
rozhodnutie súdu. Došlo k posunu hranice stavby a vytvoril sa stav, že za stavbou súpisné č. 88, ktorá

je vo vlastníctve žalovaných, mal byť ešte priestor, čo však nie je pravdou, pretože vlastnícka hranica
vždy prechádzala po stene rodinného domu súp. č. 88 a takto bola aj užívaná, rešpektovali to aj právni
predchodcovia žalovaných. Rodinný dom súp.č. 88 nemal okapy, rýny, ani spády na vodu. Z toho dôvodu
si rodina žalobcov vybudovala rigol, aby voda nestekala na ich pozemok, ale do tohto rigolu. Nie je
pravdou, že rigol je vo vlastníctve žalovaných, že patrí k ich stavbe a že im takto slúžil. Žľab za domom

vybudovala žalobkyňa v 1.rade s jej nebohým manželom a starali sa o neho.
Hranica je sporná od roku 2015 na oboch stranách - medzi stranami sporu i zo strany susedov po pravej
strane (predtým r. Rega).

27. Žalovaní zdôrazňovali, že pri obnove katastrálneho oparátu sa zistil posun celej mapy na ulici,

nielen pokiaľ ide o hranicu medzi žalobcami a žalovanými. Pri obnove katastrálneho operátu sa zreálnil
stav a so súhlasom takmer všetkých vlastníkov došlo k posunu mapy a k vytýčeniu nových lomových
bodov. Susedia z druhej strany či už zo strany žalobcov alebo žalovaných sa o hranicu nesúdia. V
katastrálnejmapebolahranicapozemkovzapísanáakonespornáažalovanístavalinasvojompozemku.
Z predloženej snímky z katastrálnej mapy vyplýva posun na všetkých pozemkoch, červenými čiarami

sú zvýraznené odchýlky. Šírka pozemkov ostala nezmenená. Ak by došlo k posunu - k určeniu zmeny
hranice ako žalobcovia žiadajú, na ich strane by došlo k nedôvodnému zväčšeniu a rozšíreniu ich
pozemku.Rigoljeodnepamätisúčasťoudomu,pristenektoréhosanachádza.Jezaúčelomzvažovania
vody od tohto domu.
Žalovaní poukázali na vyjadrenie žalobkyne v 3.rade, že nosný múr stavby, odstránenia ktorej sa

domáha, je postavený na majetku rodiny B. na sokli, ktorý vybudoval právny predchodca žalobcov.
Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok G. L. M.. Žalobcovia ani v konaní o dodatočnom povolení
stavby nenamietali skutočnosť, že by žalovaní zasiahli do pozemku žalobcov za vybudovaný sokel,
vždy sa stavba stavala na predmetnom sokli. Nikdy sa neposunuli viac ako je plot, pretože predmetný
sokel tvoril plot vybudovaný právnymi predchodcami sporových strán. Samotný právny predchodca

žalobcov výstavbou plota so súhlasom vtedajších susedov vymedzil hranicu medzi pozemkami. Táto
bola akceptovaná právnymi predchodcami sporových strán ako vlastnícka hranica. Poukázali pritom na
znenie § 3 ods. 2 Katastrálneho zákona a mali za to, že takto vymedzenú a akceptovanú hranicu je
potrebné považovať za vlastnícku hranicu. Aj z tohto dôvodu je doposiaľ v katastri nehnuteľností vedená
ako hranica vlastnícka. Nič na tom nemení, kde sa po presnom zameraní nachádza skutočná hranica

susediacich pozemkov. Bez ohľadu na zistenie znalcov je pôvodné oplotenie potrebné považovať za
vlastnícku hranicu medzi susediacimi pozemkami a každú odchýlku od toho za zásah do pokojného
stavu akceptovaného po viac ako 60 rokov. Do vypracovania znaleckého posudku číslo 6/2019 zo
žiadneho údaja z katastra nehnuteľností nevyplývalo, že by dom žalovaných bol čo i len čiastočne
na pozemkoch žalobcov. Znalec G. A. skúmal aj pozemnoknižné a katastrálne mapy zo 60.rokov

minuléhostoročia.Ztýchtojetiežzrejmé,žepozdĺžnehranicemedzipozemkamibolitvorenépriamkami.
Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z prešetrovacieho náčrtu č. 27 a z geometrického plánu z 17.9.1982.
Znalec konštatoval, že pôvodná hranica pozemkov bola v celej dĺžke priamka, koniec hranice sporných
pozemkov je na hranici intravilánu obce. Z príloh k znaleckému posudku G. A. je zrejmé, že znalecvychádzal z pôvodných podkladov hranice sporných pozemkov, pôvodne boli priamky pokračujúce
od cesty (do poľa) bez lomov. Tento stav trval takmer celé storočie (viď mapa z roku 1923, 1943 a
1960), minimálne do roku 2011. Právny predchodca žalobcov vymedzil hranicu medzi pozemkami ako

hranicu akceptovanú ako vlastnícku a táto hranica nebola od výstavby plota do vypracovania znaleckého
posudku Ing. Bujňáka medzi vlastníkmi pozemkov sporná.

28. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

29. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

30. Stavbou na cudzom pozemku je treba rozumieť stavbu, ktorá bola postavená na pozemku, ktorého
vlastníkom nie je stavebník. Je treba odlišovať stavbu na cudzom pozemku a stavbu postavenú v
rozpore so stavebným zákonom (zákon č. 50/1976 Zb.). Súdna prax sa zjednotila na tom, že o
neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto na cudzom pozemku postavil stavbu bez toho, aby k tomu mal
občianskoprávny titul (t.j. zákonom vyžadované oprávnenia, ktorým je predovšetkým právo vlastnícke,

právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo obligačné právo umožňujúce mu na cudzom pozemku
zriadiť stavbu). Pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe nie je rozhodujúce, či ide v zmysle stavebných
predpisov o stavbu povolenú alebo nie.

31. Žaloba o určenie hraníc pozemku a odstránenie stavby predstavuje žalobu na ochranu vlastníckeho

práva. Ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v
takomto prípade ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/11/1997, uverejnený pod č. R 6/1999). Súdne konanie o určenie
hranice pozemku má sporový charakter, ide tu o spor komu zo susedov (vlastníkov susedných

pozemkov) patrí sporná plocha pozemku. Žaloba o určenie hranice pozemku je druhom určovacej
žaloby, a preto je v konaní o určenie priebehu susedskej hranice potrebné preukázať aj existenciu
naliehavého právneho záujmu. Naliehavým právnym záujmom je väčšinou ochrana porušeného
vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v
teréne, pretože medzi vlastníkmi susedných pozemkov dochádza k nezrovnalostiam ohľadne hraníc ich

pozemkov. Naliehavý právny záujem na určení priebehu hranice je daný vždy, ak sa vlastník pozemku
snaží prostredníctvom súdneho konania získať právne relevantný podklad, na základe ktorého by
dosiahol zmenu zapísanej hranice v katastri nehnuteľností.

32. Existencia naliehavého právneho záujmu je v danom prípade daná, nakoľko požadovaným určením

priebehu hranice dôjde k zmene zapísanej hranice v katastri nehnuteľnosti. Súd sa prioritne zaoberal
zistením priebehu hranice medzi sporovými stranami, pretože uvedená otázka je podstatná pre
rozhodnutie súdu o tom, či ide o stavbu (prístavbu) vo vlastníctve žalovaných postavenú neoprávnene
sčasti na pozemku žalobcov.

33. Podľa § 3 ods. 2 Katastrálneho zákona hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných
pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci
susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

34. V zmysle § 70 ods.2 veta prvá Katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

35. Podľa § 64 ods.2 a ods.3 veta prvá Katastrálneho zákona okresný úrad vyhlási platnosť obnoveného
katastrálneho operátu vyhotoveného novým mapovaním, ak v lehote neboli podané námietky proti
chybám v obnovenom katastrálnom operáte alebo ak sa o námietkach rozhodlo a rozhodnutie sa staloprávoplatným. Vyhlásením platnosti obnoveného katastrálneho operátu sa doterajší katastrálny operát
stáva neplatným a pre kataster sa začne používať obnovený katastrálny operát.

36. Podľa § 67c ods.5 Katastrálneho zákona ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných
oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v
platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade
právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice
v katastrálnom operáte ako sporné.

37. Podľa § 35 ods.1 a ods.2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 Z.z., ktorou
sa vykonáva Katastrálny zákon, pri miestnom prešetrovaní hraníc pozemkov vymedzených právami k
nehnuteľnostiam sa preveruje súlad ich priebehu s právnym stavom a trvalé označenie lomových bodov
týchto hraníc; toto sa netýka hraníc vecného bremena. Ak vlastník alebo iná oprávnená osoba vysloví
pri miestnom prešetrovaní nesúhlas s priebehom hranice vymedzenej právom k nehnuteľnosti, vyznačí

sa táto hranica v prešetrovacom náčrte ako sporná a vyhotoví sa protokol o zistení spornej hranice
pozemku. Na katastrálnej mape je taká hranica zobrazená ako sporná až do odstránenia rozporov.

38. V danom prípade je sporný priebeh hranice medzi pozemkami žalobcov parc. č. 180 a 181
na jednej strane a pozemkami žalovaných parc.č. 183, 184/1, 185/1 a 185/2 na strane druhej. Žalovaní

namietajú súčasný platný stav priebehu hraníc vedený v katastrálnom konaní tvrdiac, že nezodpovedá
faktickému stavu a bol vyznačený v rozpore so zákonom.

39.KzápisuzmenyvlastníckejhranicenaspornúhranicuOkresnýmúradomKošice-okolie,katastrálnym
odborom zo dňa 15.11.217 (potvrdeným rozhodnutím Okresného úradu Košice, odborom opravných

prostriedkov zo dňa 14.3.2018) súd uvádza, že s poukazom na § 194 ods.2 Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“) súd na takéto rozhodnutie prihliada. Súd nie je v civilnom sporovom konaní
oprávnený preskúmavať rozhodnutie správnych orgánov, je však oprávnený určiť priebeh hraníc
pozemkov, ak je hranica sporná.

40. V prejednávanom prípade boli v konaní predložené dva súkromné znalecké posudky s rôznymi
závermi. Strany sporu nenavrhovali nariadiť znalecké dokazovanie za účelom odstránenia rozporov
medzi predloženými znaleckými posudkami. Napriek námietke žalobcov o oneskorenom predložení
znaleckého posudku žalovanými súd na uvedený znalecký posudok Ing. Jacka prihliadal. Súd vyzval
strany sporu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v lehote do 10.3.2020.

Žalovaní v podaní zo dňa 10.3.2020 navrhli vykonať dôkazy a zároveň uviedli, že ak navrhovaným
výsluchom nebudú odstránené rozpory o priebehu hranice, ak súd pripustí zmenu návrhu o určenie
hranice a vysloví predbežné právne posúdenie, žalovaní dajú vypracovať súkromný znalecký posudok
resp. budú žiadať o ustanovenie znalca súdom. Nadväzujúc na následný postup súdu a strán v konaní
žalovaní podali znalecký posudok až v roku 2022, pričom znalec bol o podanie požiadaný dňa

11.11.2021. Bolo na vôli žalovaných, aj v tomto štádiu konania, či si dajú sami vypracovať znalecký
posudok alebo požiadajú súd o ustanovenie znalca. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prihliadal
aj na tento predložený dôkaz. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia tie isté
kritéria, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca.

41. Po vyhodnotení všetkých dôkazov v súlade s § 191 ods.1 CSP (každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) súd dospel
k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Súd sa priklonil k záverom vykonaným znalcom Ing. Milošom
Jackom, PhD. Súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti, ale
berie do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, logické odôvodnenie a vzťah posudku k iným

vykonaným dôkazom. Posudzovanie znaleckého posudku súdom z hľadiska odbornosti je neprípustné,
pretože by si vyžadovalo špeciálne odborné znalosti, vedomosti a zodpovedajúcu kvalifikáciu v určitom
vednom odbore, ktorými súd nedisponuje.

42. Znalec G. D. A., J. v podanom znaleckom posudku podrobne opísal a zrozumiteľne odôvodnil svoje

zistenia. Znalec opísal spôsob vlastného merania a okrem listín uvedených znalcom Ing. Bujňákom pri
vypracovaní posudku vychádzal aj z ďalších listín, ktoré sú súčasťou operátu katastra nehnuteľností
– z mapy ML č. 8-5/43, pôvodnej katastrálnej mapy VS-XXIII-15-6, THM mapy a náčrtu k nej č.
246 a geometrického plánu č. 244-82-3602-818 z 17.9.1982. Znalec úplne a presvedčivo odôvodnilsvoje závery o priebehu hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných a toto jeho odôvodnenie
plne korešponduje s obsahom listín, ktoré tvoria prílohu jeho znaleckého posudku resp. sú súčasťou
súdneho spisu. Z jednotlivých máp a podkladov do roku 1982 vyplýva, že pôvodná vlastnícka hranica

za domom bola v celej dĺžke priamka a za domom súp.č. 88 bol priestor vlastníka parcely č. 93. Záver
znalca, že zhotoviteľ ROEP v roku 2011 nedostatočne stotožnil priebeh pôvodných pozemnoknižných
parciel na stav katastra nehnuteľností je totožný s vyjadrením G. C. z firmy GEOTOP Košice s.r.o.,
ktorá vykonala viacero geodetických meraní v rokoch 2010-2016. G. C. pred súdom vypovedal, že po
zameraní v roku 2010 došlo ku nesprávnemu zobrazeniu hraníc, keď kvôli značne veľkému posunu

na celej ulici (nepresnosť mapy potvrdil aj znalec G. A. i starostka obce) hranice na katastri upravili
na stav v teréne, aby sa dom nachádzal na danej parcele. Ich opätovné merania v roku 2016 boli
zhodné s meraniami v rámci obnoveného katastrálneho operátu. Skutočnosť, že dom súp.č. 88 netvoril
hranicu medzi susednými pozemkami, ale bola určitá medzera potvrdzuje náčrt č. 246 k THM, podklady
Ing. Kavuliča i geometrický plán z roku 1982. Znalec pred súdom presvedčivo odôvodnil nezobrazenie
medzery pri dome súp.č. 88 na niektorých mapách (technická nemožnosť zobrazenia), ako aj poukázal

na skutočnosť, že prípadný presah rodinného domu právnych predchodcov žalovaných do pozemku
žalobcov by bol na dotknutých mapách vyznačený.
Súd má za to, že znalecký posudok Ing. Miloša Jacka, PhD. je komplexnejší, keďže zohľadňuje
aj katastrálne podklady pred rokom 2002 a je súladný s ostatnými spomínanými listinnými dôkazmi
a odbornými závermi prezentovanými geodetom, preto súd z neho pri rozhodovaní vychádzal.

Súd sa nestotožňuje s presvedčením žalobcov, že v roku 2016 geodet účelovo pozmenil geometrický
plán tak, aby vytvoril pre žalovaných priestor pri ich rodinnom dome, aby sa vykonávaná prístavba
nachádzala na parcelách vo vlastníctve žalovaných. Medzera pri rodinnom dome vyplývala už i zo
skorších máp a nezobrazenie medzery na niektorých mapách bolo znalcom resp. geodetom vysvetlené.
Spor ohľadom priebehu hranice neexistuje od geometrického plánu 322/2016 (geodet pritom pred

súdom zdôvodnil posun na predmetnom pláne), ale od roku 2002, čo vyplýva z protokolu o vytýčení
hraníc zo dňa 7.6.2002 i vyjadrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 18.7.2017.
Podľa súdu znalec pri vypracovaní znaleckého posudku zodpovedá na zadané otázky a neposudzuje
závery iného znalca. Súd preto považuje námietku žalobcov, že znalec Ing. Jacko nespochybnil závery
znaleckého posudku Ing. Bujňáka za nedôvodnú.

43. Odhliadnuc od uvedeného súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je nesporné, že betónový sokel,
na ktorom sa nachádzal múrik a na ktorom žalovaní postavili prístavbu rodinného domu (využili ho ako
zadnú stenu prístavby), vybudoval začiatkom 70. rokov minulého storočia žalobca v 1.rade spolu so
svojim neb. otcom, po dohode so susedom, s ktorým spoločne kúpili materiál na jeho výstavbu. Je

logické, že ak si takto susedia (právni predchodcovia sporových strán) vybudovali sokel a plot, určili
tým hranicu medzi svojimi pozemkami. Táto hranica bola vlastníkmi susediacich pozemkov dlhodobo
rešpektovaná, minimálne do roku 2002. Skutočnosť, kto vybudoval rigol pri rodinnom dome súp.č. 88
súd nepovažuje za relevantnú pre rozhodnutie, že daná časť pozemku patrila rodine žalobcov, pretože
rodina žalobcov mala vybudované rigoly na oboch stranách pozemkov.

44. Keďže súd ustálil, že hranica medzi spornými pozemkami nevedie podľa lomových bodov
vyznačených znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, ale zodpovedá platnému stavu v katastri nehnuteľnosti,
žaloba o určenie priebehu hraníc je nedôvodná. Nakoľko stavba žalovaných (prístavba) sa nachádza
na pozemku vo vlastníctve žalovaných resp. podľa znaleckého posudku Ing. Miloša Jacka, PhD, do

pozemku žalobcov zasahuje len v zanedbateľnej miere (do 0,07m), súd posúdil žalobu o odstránenie
prístavby rodinného domu žalovaných za nedôvodnú. Porušenie stavebných predpisov nie je dôvodom
pre odstránenie stavby súdom. Žaloba bola preto v celom rozsahu zamietnutá.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Keďže žalovaní boli v konaní plne úspešní, súd im priznal náhradu trov konania proti žalobcom v
celom rozsahu. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.