Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/126/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119211636
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7119211636.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany
Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne A. B. C., bytom v D., E. F. X, zastúpenej JUDr.
Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému G. H., bytom
v D., D. F. XX, zastúpenému JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova
č. 3, o určenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Košice I zo dňa 3.4.2023 č.k. 34C/31/2019-303 v znení opravného uznesenia zo dňa 12.5.2023 č.k.
34C/31/2019-319 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že budova súpisné č. 1927 zapísaná na LV č. XXXX,

katastrálne územie D. I. J., nachádzajúca sa na parc. č. 1556/2 patrí do podielového spoluvlastníctva
strán sporu a to každého v podiele 1 k celku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobkyne, ktorá sa domáhala
určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou horeuvedenej nehnuteľnosti.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu žili v spoločnej domácnosti
od 1.11.2008 do 31.8.2016 a z ich spoločného spolužitia pochádzajú dve maloleté deti narodené v r.
2012.

4. Ďalej vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že počas partnerského vzťahu strán sporu žalobca
za svoje vlastné finančné prostriedky na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2009 kúpil nehnuteľnosť –

parc.č. 1556 záhradu o výmere 394 m2, toho času vedenú ako parc.č. 1556/1 o výmere 355 m2 a parc.č.
1556/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2 k.ú. D. I. J.. Strany sporu počas partnerského
spolužitia na zakúpenom pozemku vybudovali záhradnú chatu na parc.č. 1556/2, ktorá je vedená pod
súp. č. XXXX k.ú. D. I. J.. Nehnuteľnosť na LV je zapísaná vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

5.Nazákladeuvedenýchzisteníapovykonanomdokazovanívýsluchomstránsporu,svedkovalistinami

dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný.

6. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala tvrdenú
skutočnosť o existencii dohody o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe svedeckými výpoveďmi
a to svedkov K. C., L. C., A. M. M., N. M., C. B., J. M., ktorí mali jednoznačne v konaní dosvedčiť
rozhodnutie strán sporu spoločne si postaviť záhradnú chatu a to ešte pred jej výstavbou.7. Za rozporuplné považoval tvrdenia žalovaného a ním navrhnutých svedkov H. K., K. O., K. K. a
výpoveď svedkov K. O. a K. K. vzhľadom na ich pohľad k žalovanému a ich vnútornú protirečivosť, ale
aj rozporuplnosť k výpovediam iných svedkov vyhodnotil ako nedôveryhodnú.

8. Účel žalobkyne, ktorá sa na stavbe podieľala drobnými fyzickými prácami a jej sprostredkovaním
výkonu prác prostredníctvom svojich známych a rodiny, ako aj skutočnosť, že pred začatím stavby strany
sporu spolu žili v spoločnej domácnosti a ich spolužitie do vydania kolaudačného rozhodnutia aj po jeho
vydaní do r. 2016 bolo nerušené, svedčí o tom, že strany sporu začali realizovať v úmyslom postaviť si

záhradnú chatu, ktorú budú spoločne užívať.

9. Podľa názoru súdu aj výpovede svedkov jednoznačne potvrdili rozhodnutie strán sporu postaviť si
spoločne chatu pred jej výstavbou, a tento ich úmysel jednoznačne preukazovalo vôľu strán sporu
vytvoriť spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, aj keď táto ich dohoda nemala písomnú formu.

10. To, že žalobkyňa sa správala ako spoluvlastník nehnuteľnosti podľa názoru súdu vyplýva aj
zpredloženéhopotvrdeniaspoločnostiVýchodoslovenskáenergetikaa.s.,podľaktoréhobolažalobkyňa
evidovaná ako odberateľka elektriny na odberovom mieste chaty a to od 13.6.2008 do 8.2.2017. Vyslovil
názor, že ak sa žalovaný považoval za výlučného vlastníka nič mu nebránilo požiadať zmluvného

dodávateľa o zmenu v osobe odberateľa, k čomu však pristúpil až po rozchode strán sporu.

11. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sa na výstavbe chaty podieľala aj finančne a finančne sa na výstavbe
podieľali aj jej rodičia, tak uvedené tvrdenie v konaní relevantným spôsobom nepreukázala a táto
skutočnosť zostala len v rovine nepodložených tvrdení. Súd uzavrel, že v spore bolo preukázaná

existenciadohodystránsporuozaloženípodielovéhospoluvlastníctvaapretovtomtosmerektoazaaké
finančné prostriedky nakupoval stavebný materiál podieľal sa finančne a v akom rozsahu na výstavbe
nemá žiaden význam pre rozhodnutie súdu.

12.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdspoukazomnaust.§255ods.1,2C.s.p.aúspešnejžalobkyni

priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. V odvolaní uviedol, že sa zásadne nestotožňuje s výrokom a odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie a rozsudok kvalifikuje ako nezákonný, odporujúci skutkovému a právnemu stavu. Podľa
jeho názoru súd sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal so skutočnosťami ním tvrdenými bez
náležitého odôvodnenia. Súd kvalifikuje svedkov ním navrhnutých ako nevierohodných pre ich pomer
k žalovanému, na druhej strane nijako nehodnotí existujúci vzájomný pomer svedkov navrhnutých

žalobkyňou samotnej žalobkyni, hoci sú to jej blízke osoby, resp. blízki priatelia. Naviac žiaden zo
svedkov nepotvrdil, že by bol osobne prítomný pri uzavretí akejkoľvek dohody medzi stranami sporu.
Obsahom vyjadrení svedkov navrhnutých žalobkyňou boli vždy len neurčité vyjadrenia. Podľa jeho
názoru subjektívne vnemy, pocity a domnienky svedkov, resp. aj samotnej žalobkyne nemôžu byť
relevantným podkladom pre úvahy a odôvodnenia súdu a nemôžu preukazovať s ním podielového

spoluvlastníctva, či akúkoľvek inú skutočnosť. Popiera a namieta, že medzi sporovými stranami mala byť
predzačatímstavbyzáhradnejchatkyuzavretáakákoľvekdohoda,žezaložiapodielovéspoluvlastníctvo
k stavbe a bez takejto dohody podielového spoluvlastníctva nemohlo a nemôže vzniknúť. Výstavba
chaty na pozemku v jeho budúcom vlastníctve bola zrealizovaná len im samotným a z jeho finančných
prostriedkov v rozhodujúcej miere bezhotovostnými bankovými prevodmi. Disponoval dostatočnými

finančnými prostriedkami tak na kúpu pozemku ako aj na výstavbu záhradnej chatky a preto je nelogické
tvrdenie žalovanej ako aj súdu, že by sa mal za tejto situácie s kýmkoľvek dohadovať o vzniku
podielového spoluvlastníctva k stavbe na pozemku v jeho budúcom vlastníctve.

15. Ani existencia družobného pomeru so žalobkyňou ani prípadná väčšia alebo menšia finančná,

či personálna výpomoc zo strany žalobkyni , či jej rodičov nemôžu nahradiť a nenahradzujú vznik
a existenciu dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov a nezakladajú vznik a existenciu právneho
inštitútu podielového spoluvlastníctva.16. Súd správne konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že ona a jej rodičia akokoľvek finančne sa
podieľalinavýstavbe.Avšakuvedenézistenieužneinterpretovalvširšíchčasových,logickýchavecných
súvislostiach. Za účelom preukázania neexistencie akejkoľvek dohody navrhoval vykonať dokazovanie

preukázaním platieb za stavebný materiál a jeho finančnej situácie v rozhodnom období. Napriek trvania
sporu pred súdom dĺžky takmer štyroch rokov prvoinštančný súd tieto dôkazy nevykonal s odôvodnením
ich údajnej nehospodárnosti.

17. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

19. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne, nakoľko vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci založenom
na nesprávnom hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov a preto jeho názor, že „...v spore bola

preukázaná existencia dohody strán sporu o založení podielového spoluvlastníctva...“ treba považovať
za predčasný a teda aj nesprávny.

20. Aj keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo správneho právneho názoru, že pre
posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou

činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov, ktorá nemusí byť písomná, opomenul, že z obsahu takejto dohody musí byť zrejmé, že
účastníci dohody chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Je tomu tak preto, že takáto dohoda,
ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo, len ak z jej obsahu je zrejmé, že účastníci dohody
chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Z uvedeného teda vyplýva, že na posúdenie vzniku podielového

spoluvlastníctva k stavbe spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi,
obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych vzťahov.

21. Na uzavieranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka o právnych úkonov. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže

byť dohoda urobená buď výslovne tak, že sa slová prednesú ústne (ústna forma), alebo sa zaznamenajú
písomne (písomná forma), alebo tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje
pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (porovnaj ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

22. Či už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie

požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených zákonom (§ 37 Občianskeho zákonníka).

23. Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj
s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než s začalo so stavbou) na založení
podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov o tom nemôže dôjsť

k uzavretiu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Ak sa však účastníci dohodli na
uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k budúcej stavbe,
prípadná absencia ostatných dojednaní, ktoré sa spravidla vyskytujú v dohodách o vzniku podielového
spoluvlastníctva k stavbe, nemá za následok neplatnosť predmetnej dohody.

24. V prejednávanej veci žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala určenia, že je
podielovou spoluvlastníčkou záhradnej chatky, ktorú spoločne so žalovaným postavili a teda, že
medzi nimi došlo k dohode o podielovom spoluvlastníctve k predmetnej záhradnej chatke. Bolo preto
povinnosťou žalobkyne nielen tvrdiť, ale aj preukázať, kedy došlo k dohode so žalovaným o podielovom
spoluvlastníctve k spornej záhradnej chatke a najmä, aký bol jej obsah.

25. Žalobkyňa existenciu vzniku dohody o podielovom spoluvlastníctve vyvodila z tvrdenia, že záhradná
chatka bola vybudovaná ako novovzniknutá stavba prevažne z jej výlučných finančných prostriedkov,
ktoré mala na účte aj v hotovosti a z finančných prostriedkov, ktoré jej darovali na výstavbu jej rodičia.Podľa jej názoru záhradná chatka patrí do ich podielového spoluvlastníctva každého v podiele 1/2
z celku, nakoľko bola vybudovaná zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu za trvania ich
spolužitia.

26. Tvrdenie žalobkyne ohľadom vzniku dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu z dôvodu, že
záhradná chatka bola vybudovaná prevažne z jej výlučných finančných prostriedkov a z finančných
prostriedkov jej rodičov, v konaní preukázané nebolo, nakoľko ako správne uviedol súd prvej inštancie
(bod 62) uvedené tvrdenie v konaní žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala a táto skutočnosť

zostala len na rovine nepodložených potvrdení. Rovnako tvrdenie žalobkyne, že záhradnú chatku
vybudovali za trvania ich spolužitia vo vzťahu k vzniku dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu, nie
je významné, nakoľko dohodu o založení spoluvlastníckeho vzťahu môžu založiť aj osoby, ktoré nežijú
v spoločnej domácnosti.

27. Súd prvej inštancie samotnú existenciu dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu vyvodil zo

svedeckých výpovedí svedka K. C. - otca žalobkyne a Zuzany Stojákovej – matky žalobkyne, ktorí
v konaní mali uviesť, že podporovali ich rozhodnutie zadovážiť si pozemok a vystavať na ňom spoločnú
chatu, N. M., ktorému žalobkyňa mala počas skúškového obdobia povedať, že stavia chatu a požiadala
o pomoc pri zavedení elektroinštalácie, C. B., ktorý mal vedomosť o existencie dohody medzi stranami
sporu,nakoľkostranysporunaspoločnýchstretnutiachmuspomínali,žechcúkúpiťpozemokaspoločne

postaviť chatu, P. M. M., ktorý mal jednoznačne vyvrátiť tvrdenie žalovaného, ak uvádzal, že iba on
komunikoval s predávajúcim ohľadom kúpy pozemku, nakoľko komunikoval s oboma, J. M., ktorá sa
o dohode strán sporu spoločne postaviť chatu dozvedela na spoločných kamarátskych posedeniach.

28. Uvedené svedecké výpovede majú spoločné iba to, že z nich nie je zrejmé, kedy došlo k uzavretiu

dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu a ani aký jej bol obsah. Treba súhlasiť s odvolateľom
v tom, že žiaden z uvedených svedkov nebol prítomný pri uzavretí akejkoľvek dohody medzi stranami
sporu a išlo len o subjektívne vnemy, pocity a domnienky svedkov vo vzťahu k vzniku prípadnej dohody
o založení spoluvlastníckeho vzťahu.

29. V tejto súvislosti súd nehodnotil významné skutočnosti a to, že žalovaný z výlučne vlastných
finančnýchprostriedkovnadobudolnazákladekúpnejzmluvyzodňa25.9.2009dovýlučnéhovlastníctva
parc. KN-C č. 1556 k.ú. D. I. J. a následne mesto Košice stavebným povolením zo dňa 1.10.2010 povolilo
žalovanému novostavbu záhradnej chatky na uvedenej parcele a následne kolaudačným rozhodnutím
zo dňa 28.12.2012 mu povolilo aj užívanie stavby. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie

v tom, že pre vznik dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu nie je rozhodujúce to, na koho meno je
vydané stavebné rozhodnutie, prípadne kolaudačné rozhodnutie, rovnako však potom nie je významné,
pre posúdenie vzniku prípadného podielového spoluvlastníctva ani to, kto je ako odberateľ elektriny
evidovaný na odbernom mieste ako ani to kto sa podieľal v partnerskom vzťahu na platení daní a
poplatkoch spojených s nehnuteľnosťou.

30. Nesprávne súd hodnotil výpoveď svedkov K. O. a K. K., ako nedôveryhodné vzhľadom na ich pomer
k žalovanému a ich protirečivosť a rozporuplnosť k výpovediam iných svedkov, ak vo svojej výpovedi
tvrdili, že rodičia žalobkyne sa nepodieľali resp. podieľali na výstavbe chaty. Je tomu tak preto, že
uvedená okolnosť ohľadom výpomoci pri výstavbe záhradnej chatky nie je významná pre posúdenie

vzniku dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu.

31. Aj žalobkyňou navrhnutí svedkovia, rodičia K. C. a L. C. mali nesporne pomer k žalobkyni, pričom ako
nepreukázané je tvrdenie svedka K. C., že žalobkyňa do výstavby chaty investovala značné finančné
prostriedky cez 20.000,- eur, ak z vykonaného dokazovania v konaní vyplynulo, že žalobkyňa v konaní

relevantným spôsobom nepreukázala, že na výstavbe sa finančne podieľala.

32. Ohľadom finančnej výpomoci sa javí byť nepreukázaná aj výpoveď matky žalobkyne L. C., ak pri
výsluchu uviedla, že v čase výstavby chaty žalobkyňu aj finančne podporovali.

33. V tejto súvislosti za nepreukázanú treba považovať aj výpoveď svedkyne J. M. ohľadom financovania
záhradnej chatky žalobkyňou, ak uviedla, že žalovaný sa pred nimi často vyjadroval, že sa mu na stavbe
dobre robí, keď to financuje žalobkyňa.34. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie
vyžiadaním výpisov z účtu vedeného v C. C., nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru
o nepreukázaní tvrdenia žalobkyne o jej financovaní záhradnej chatky prípadne jej rodičmi.

35. V prejednávanej veci z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa nepreukázala
tvrdenie o vzniku dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu so žalovaným k záhradnej chatke.
Uvedená právne významná skutočnosť nebola preukázaná z výpovede jednotlivých svedkov ako sa
mylne domnieva súd prvej inštancie, nakoľko z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany

sporu mali záujem postaviť si spoločne záhradnú chatku, avšak v konaní nebola preukázaná existencia
dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu ani jej obsah. Z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že
výstavbu záhradnej chatky vykonávali strany sporu spoločne, avšak na pozemku pariacom do výlučného
vlastníctva žalovaného a z jeho výlučných finančných prostriedkov.

36. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ak mal za preukázanú existenciu dohody strán o založení
spoluvlastníckehovzťahu,pretoodvolacísúdpostupompodľa§389ods.1písm.b/ac/C.s.p.napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

37. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobkyňou uplatnenom
nároku vychádzajúc zo žalobného návrhu žalobkyne o vzniku dohody o založení spoluvlastníckeho
podielu a za tým účelom zamerať dokazovanie na zistenie, kedy došlo k dohode o založení
spoluvlastníckeho vzťahu medzi stranami sporu a aký bol jej obsah. Ohľadom uvedených zistení
dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. Na platnosť dohody sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti

a zrozumiteľnosti ustanovených v § 37 Občianskeho zákonníka.

38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

39. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).