Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Širilová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124203373
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124203373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky – C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom D.
XXX/XX, E. a otca – F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom G. XXX, o návrhu matky
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. B. z doterajšej sumy 170,- eur
mesačne na sumu 300,- eur mesačne tak, že z toho sumu 250,- eur mesačne ako bežné výživné je otec
povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a sumu 50,- eur mesačne bude

otec poukazovať na osobitný účet mal. A. za účelom tvorby úspor, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
s účinnosťou od 01.03.2024.

Matka j e p o v i n n á v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zriadiť osobitný účet na meno
maloletého za účelom tvorby úspor s tým, že účet vinkuluje na výber peňazí v spojení len so súhlasom
súdu s jeho nakladaním a otcovi dieťaťa číslo účtu oznámi v lehote 5 dní odo dňa jeho založenia.

Nedoplatok na výživnom pre mal. A. za obdobie od 01.03.2024 do 31.05.2024 vo výške 240,- eur je otec
maloletého dieťaťa p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- eur tak, spolu s bežným
výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Nedoplatok na výživnom pre mal. A. za obdobie od 01.03.2024 do 31.05.2024 z titulu tvorby úspor vo
výške 150,- eur je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach vo výške 10,-
eur na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až

do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

Týmto sa v časti výživného na maloletého A. B. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č.
k. 26P/58/2020-92 zo dňa 19.02.2021.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2024 sa matka maloletého
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 170,- eur na sumu 300,- eur mesačne, a to
od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne č. k.
26P/58/2020-92 zo dňa 19.02.2021 bol mal. A. zverený do jej osobnej starostlivosti a otec sa zaviazalprispievať na jeho výživu po 170,- eur mesačne. Od posledného určovania vyživovacej povinnosti sa
pomery u mal. dieťaťa zmenili. Od septembra roku 2023 nastúpil na strednú školu, čím sa mi zvýšili
náklady na jeho zaopatrenie. Matka uviedla náklady na mal. A., ktoré uhrádza. Okrem toho mu hradí

bežné každodenné, alebo jednorazové výdavky spojené so zabezpečením školských potrieb, stravy,
oblečenia, obuvi, školských aktivít, vreckového, okuliarov, drogérie a liekov. Matka záverom doplnila, že
otec dieťaťa si vyživovaciu povinnosť hradí pravidelne, nad rámec určeného výživného neprispieva.

2. Dňa 24.04.2024 sa na tunajšom súde uskutočnilo stretnutie rodičov maloletého za účelom spísania

rodičovskej dohody. Nakoľko sa však rodičia na výške výživného nedohodli, súd stretnutie ukončil a vo
veci bolo nariadené pojednávanie na deň 03.06.2024.

3. Otec sa k podanému návrhu matky vyjadril písomným podaním zo dňa 15.05.2024. V ňom uviedol,
že chápe zvýšenie životných nákladov maloletého od marca 2021, avšak pripomenul, že tento problém
sa týka všetkých občanov štátu celoplošne, jeho nevynímajúc. K nákladom navrhovateľky v podanom

návrhu uviedol, že nie sú reálne, nakoľko býva aj so synom v rodičovskom dome spolu s matkou a
náklady napr. na energie, sa tým delia pomerne. Nemyslí si ani, že by sa osobné náklady rodičov mali
uvádzať do žiadosti o zvýšenie výživného, tieto sa týkajú predsa iba dieťaťa. Mal za to, že náklady
na život a primerané potreby syna sú obsiahnuté vo výške výživného, a to bolo až doteraz 205,- eur.
Argumenty uvádzané navrhovateľkou, že uhrádza výdavky spojené so zabezpečovaním domácnosti sú

z pohľadu otca zavádzajúce, nakoľko tieto má aj on. K tvrdeniu, že maloletému nad rámec výživného
neprispieva uviedol, že synovi viackrát prispel, a to kúpou rôznych vecí, čo môže aj on sám potvrdiť.
Záverom uviedol, že s prihliadnutím na všetky okolnosti je ochotný súhlasiť so zvýšením výživného,
avšak maximálne na sumu 205,- eur mesačne, čo je podľa jeho názoru primerané na túto dobu.

4. Matka k vyjadreniu otca predložila súdu dňa 23.05.2024 svoje písomné stanovisko. V ňom uviedla,
že doteraz platená suma výživného vrátane dlžného v celkovej výške 205,- eur mesačne bola len
minimom, ktoré maloletému hradila ona. Zdôraznila, že na podanom návrhu trvá, ako aj na nákladoch,
ktoré uviedla. K vyjadreniu otca, že prispieva aj nad rámec výživného uviedla, že za takéto prispievanie
nepovažuje zakúpenie vecí v rámci sviatkov a Vianoc. Záverom doplnila, že otec má oveľa vyšší príjem

ako matka a v zmysle zákona o rodine by sa maloletý mal zdieľať životnú úroveň svojich rodičov.

5. Nariadené pojednávanie súd uskutočnil v prítomnosti všetkých účastníkov. Matka pri svojom výsluchu
uviedla, že žije s mal. synom a svojou matkou v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou
v 1/2. Predmetný rodinný dom v súčasnosti prerába tak, aby spoločne s maloletým mala samostatnú

bytovú jednotku. Jej matka je starobná dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok vo výške 650,-
eur. Žiadny majetok väčšej hodnoty matka nevlastní, ani osobné motorové vozidlo. Mesačné výdavky
predstavujú: elektrina 35,- eur, plyn 80,- eur, voda 25,- eur, TV + internet 32,- eur, mobil 29,- eur, sporenie
50,- eur, cestovné 33,- eur. Matka nemá žiadne dlhy, ani úvery. Je zamestnaná s čistým mesačným
príjmom vo výške 927,- eur vrátane daňového bonusu. Poberá prídavok na dieťa 60,- eur mesačne.

Žiadny iný príjem nemá. Otec výživné uhrádza pravidelne. Nad rámec výživného otec neprispieva,
kupuje mu darčeky na sviatky a Vianoce.

6. Otec na pojednávaní uviedol, že žije sám v rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve. Vlastní
osobné motorové vozidlo H., r. v. 2014 a prívesný vozík za auto. Je tiež vlastníkom pozemkov, z

ktorých nemá žiadny príjem, uhrádza len daň. Výdavky otca sú na hypotekárny úver 187,- eur mesačne,
poistenie domu, poistenie auta, smetné, daň, tuhé palivo 1.000,- eur ročne, elektrina 82,- eur mesačne,
TV a internet 65,- eur mesačne, PHM 100,- eur mesačne. Otec je zamestnaný s priemerným čistým
mesačným príjmom za obdobie od 03/2023 do 02/2024 vo výške 1.562,15 eur. Otec doplnil, že nedávno
došlo k vyporiadaniu BSM s matkou maloletého, na základe ktorého sa dohodli, že jej uhradí 37.000,-

eur mesačne. Z uvedeného už 30.000,- eur vyplatil, 7.000,- eur má vyplatiť v priebehu mesiaca jún 2024.
Peniaze si otec požičal od rodinných známych. Pokiaľ ide o prispievanie nad rámec výživného, otec
uviedol, keď sa so synom stretne, pýta sa ho, či mu dá nejaké vreckové, avšak maloletý odmietne. Pýtal
si aj jeho číslo účtu, avšak toto mu zatiaľ nedal. V súčasnosti je komunikácia s maloletým obmedzená,
nakoľko maloletý mu nezdvíha telefón.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že doporučuje zvýšiť výživné na sumu 230 - 250,- eur
mesačne. Súhlasil by tiež so sumou 50,- eur na tvorbu úspor.8. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky, vyjadrením kolízneho
opatrovníka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Z pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/58/2020 oboznámil rozsudok na č. l. 92 a zápisnicu z pojednávania z

19.02.2021 z č. l. 86 a nasl. a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
a skutočný stav:

9. Mal. A. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Trenčínč.k.35P/68/2019-37,zodňa10.07.2019.Predmetnýmrozsudkombolmal.A.načasporozvode

zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur
mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/58/2020-92 zo dňa 19.02.2021 bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 170,- eur mesačne s účinnosťou od 15.07.2020. Dlh na
výživnom vo výške 1.275,- eur sa otec zaviazal splácať v mesačných splátkach po 35,- eur. Posledným
rozsudkom tunajšieho súdu, týkajúcim sa mal. A., a to č. k. 26P/128/2022-31 zo dňa 26.10.2022, bola

schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa upravoval styk otca s maloletým. V čase poslednej
úpravyvýživného,t.j.vofebruári2021bolamatkazamestnanáspriemernýmčistýmmesačnýmpríjmom
485,- eur. Bývala v dome, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou spolu s jej matkou a s mal. A.,
na bývanie prispievala sumou 130,- eur. Stará matka maloletého poberala dôchodok v celkovej výške
672,08 eur. Matka okrem maloletého nemala žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec aj v tom čase

pracovaluzamestnávateľaE.I.J.K.J.L.M.,uktoréhovr.2019dosiaholpriemernýčistýmesačnýpríjem
996,79 eur a v r. 2020 vo výške 1.161,90 eur. Býval v rodinnom dome, ktorý má vo výlučnom vlastníctve.
Otec mal výdavky na elektriku 70,- eur mesačne, na tuhé palivo v sume 1.500,- eur ročne, internet a TV
50,- eur mesačne, smeti 42,- eur ročne, daň z nehnuteľnosti 50,- eur, poistku auta 120,- eur. Ani otec
nemal okrem maloletého žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mal. A. mal pri poslednom rozhodovaní

ovýživnom13,5roka,navštevoval7.ročníkZŠvM.,nacestovnévynakladal45,-eurmesačne.Stravoval
sa v školskej jedálni s poplatkom cca 10,- eur mesačne, ZRPŠ 20,- eur ročne. Maloletý mal chodiť
na krúžok anglického jazyka s poplatkom približne cca 15,- eur mesačne, chodil na doučovanie z
matematiky po 30,- eur mesačne, matka mu platila kredit na telefón v sume 9,- eur mesačne. Nosil
okuliare, navštevoval alergologickú ambulanciu s poplatkom za lieky cca 9,- eur mesačne.

10. Súd mal z vykonaného dokazovania v tomto konaní za preukázané, že mal. A. má v súčasnosti
XX rokov a je žiakom 1. ročníka na Gymnáziu v M.. Stravuje sa školskej jedálni s poplatkom 50,- eur
mesačne.Maloletýmávýdavkynaraňajky60,-eurmesačne.Mesačnévýdavkymaloletéhosú:cestovné
20,- eur, telefón 23,- eur, nemčina 30,- eur, osobný účet 35 - 50,- eur, matematika 40,- eur, angličtina 20,-

eur, stužková 20,- eur. Mal. A. užíva lieky probiofix s poplatkom 15,- eur mesačne. Ďalšie výdavky sú na
stravu, obuv, oblečenie. Maloletý nosí okuliare. Mal. A. je dispenzarizovaný v alergologickej ambulancii.
Mal. A. sa s otcom stretáva len počas týždňa v stredu. Neprespáva u otca, odmieta to.

11. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), ak sa zmenia pomery, súd môže

aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

12.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 63 ods. 3 ZoR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby

dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak ide o
opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

18. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

19. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a
teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v
dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k mal.
A. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín v roku 2021. Potom, vychádzajúc z
citovaného ustanovenia § 26 ZoR, súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase
skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom, dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na

strane maloletého, ako aj na strane rodičov. Návrh matky preto súd považoval za dôvodný.

21. Po zhodnotení zmeny na strane mal. A. mal súd z výsluchu matky a z predložených dokladov za
preukázané, že v súvislosti s jeho vekom ako aj z dôvodu rastu životných nákladov, došlo k zvýšeniu
nákladov na uspokojenie jeho základných životných potrieb. K podstatnej zmene pomerov na strane

maloletého, ktorý predtým navštevoval 2. stupeň ZŠ, došlo predovšetkým z dôvodu, že teraz navštevuje
strednúškolu,sčímsúspojenézvýšenévýdavky.Nárastodôvodnenýchpotriebmaloletého,ktorýmáXX
rokov a navštevuje strednú školu, možno nepochybne považovať za zmenu pomerov, ktorá si vyžaduje
zvýšenie výživného. Mal. A. navštevuje aj doučovanie, skladá sa na stužkovú slávnosť, na ktoré výdavky
otec žiadnym spôsobom neprispel.

22. Ohľadne určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému rodičia k dohode nedospeli,
a preto o jej výške rozhodoval súd. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených
potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to

možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách,
ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni
školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v
dôsledkuzhoršenéhozdravotnéhostavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnosti
prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Súd pri

určovaní výšky výživného prihliadal aj na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej republike, ktorá
vychádza z premisy, že výška výživného rodičov k deťom by mala byť v skutkovo obdobných prípadoch
obdobná, bez ohľadu na skutočnosť, ktorý súd a v ktorom regióne o výške výživného rozhoduje.23. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace

s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej

úrovnerodičajeobjektívnezistiteľnárôznymidôkazmi.Môžejupreukazovaťnapríkladvýškamesačných
nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a
pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného
rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho
mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom § 62 ods. 5 ZoR je zvyšovať plynule mieru

rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič
zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby
rodiča alebo potreby iné.

24. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, súd mal za preukázané, že obaja rodičia okrem
mal. A. nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka bola v čase posledného rozhodovania zamestnaná
s príjmom 485,- eur. V súčasnosti je jej príjem v priemernej výške 927,- eur vrátane daňového bonusu
(za mesiace 03/23 až 03/24). Jej bytové pomery sa nezmenili, býva so svojou matkou, ktorá poberá

dôchodok vo výške 650,- eur. Matke bola v rámci vyporiadania BSM vyplatená od otca suma 30.000,-
eur,otecjejmádoplatiťešte7.000,-eur.Uvedenépeniazematkavyužívanaprerobenierodinnéhodomu
tak, aby s mala s maloletým samostatnú bytovú jednotku. Otec býva sám v rodinnom dome, ktorého je
výlučným vlastníkom. Otec je povinný vyplatiť matke v rámci vyporiadania BSM celkovú sumu 37.000,-
eur, na ktorú si nezobral žiaden úver z banky. Z predložených listinných dokladov súd zistil priemerný

mesačný príjem otca za mesiace 03/2023 až 02/2024 vo výške 1.562,15 eur. Otec uviedol len bežné
výdavky (hypotekárny úver, bývanie, strava, oblečenie), žiadne zvýšené výdavky nemá. Suma čistého
príjmu otca, t. j. 1.562,15 eur tak odôvodňuje platenie výživného v takej sume, ako súd uviedol vo výroku
tohto rozsudku, nakoľko celková suma výživného predstavuje v súčasnosti necelých 20 % z čistého
príjmu povinného otca, čo podľa súčasnej rozhodovacej praxe slovenských súdov možno považovať za

primeranú výšku výživného zohľadňujúc vek mal. A.. Súd pre úplnosť uvádza, že otec už na pojednávaní
dňa19.02.2021súhlasilstvorbouúsporpremaloletéhovsume50,-eur,avšakniespätneod15.07.2020.

25. Vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu majú obaja jeho rodičia, pričom rodičia prispievajú
na výživu dieťaťa podľa svojich objektívnych schopností a možností. Rodičia by mali vyvinúť v rámci

svojich možností maximálne úsilie, aby si mohli aspoň zodpovedne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu, aby mohli byť uspokojované základné potreby dieťaťa a jeho primeraná životná úroveň. Zvlášť
to platí pre rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa ani osobne nestará. Bolo by nespravodlivé požadovať od
matky maloletého, ktorá sa o neho aj osobne stará, aby aj všetku alebo podstatnú časť finančných
výdavkov dieťaťa aj ona sama znášala. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadal na

vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, so zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov
otca a určil výživné na mal. A. sumou 300,- eur mesačne, z toho sumu 250,- eur mesačne na bežné
výživné a sumu 50,- eur mesačne na tvorbu úspor za použitia § 63 ods. 3 ZoR. Výrokom tohto rozsudku
súd uložil matke povinnosť zriadiť osobitný účet maloletého, čo vyplýva aj zo zákonných ustanovení.

26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje súd zvýšenie výživného na mal. A. zo sumy 170,-
eur na sumu bežného výživného 250,- eur po 3 rokoch za dôvodné a súladné so záujmami maloletého.
Súd si je vedomý toho, že otec doteraz pristupoval k plneniu svojej vyživovacej povinnosti zodpovedne,
zobral do úvahy aj jeho vyjadrenie, že je schopný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 205,- eur
mesačne. Z vykonaného dokazovania má však súd za to, že suma bežného výživného 250,- eur

mesačne na maloletého dostatočne pokryje sumu jeho odôvodnených minimálnych výdavkov a suma
50,- eur mesačne na úspory prispeje k úhrade budúcich výdavkov maloletého, ktoré bude mať po
dosiahnutí plnoletosti. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec nad rámec
výživného na maloletého žiadnym spôsobom neprispieva, nie je zapojený do pravidelných úhrad mal.dieťaťa za platby v škole, za stravovanie, pravidelné školské a záujmové aktivity. Otec síce argumentoval
tým, že maloletý od neho žiadne peniaze nechce a ani nehcel, uvedené však otcovi nebránilo, aby sám
začaluhrádzaťnejakpravidelnévýdavkynamaloletého,ktoréznášalenmatka.Súdsizáveromdovoľuje

uviesť a zdôrazniť, že výživné slúži predovšetkým na uspokojovanie základných potrieb maloletého.
V žiadnom prípade nemôže vynahradiť neprítomnosť povinného rodiča v živote mal. dieťaťa. S ohľadom
na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné na mal. A.
zvýšil s účinnosťou od 01.03.2024.

27. Vyživovacia povinnosť otca bola upravená s účinnosťou od 01.03.2024, t. j. od prvého dňa v mesiaci,
v ktorom matka podala návrh vo veci samej. Nedoplatok na bežnom výživnom pre mal. A. vo výške
240,- eur a zročné výživné z titulu tvorby úspor vo výške 150,- eur súd povolil splácať otcovi za použitia
§ 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 CSP v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

30. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možnovykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.