Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010546
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623010546.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na
verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2024 o odvolaní C. A. B. a prokurátora okresnej prokuratúry
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 33T/10/2023 zo dňa 07. 03. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovanej A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 33T/10/2023 zo dňa 07. 03. 2024 bola C. A. B. uznaná
vinnou zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 10.05.2023 umožnila ako vodička osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, EČV: VIE QB659,
VIN: D., bielej farby v presne nezistený čas osobám E. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť G.,
G. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť G. a I. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť G., ako
aj ďalším dvom doposiaľ bližšie nestotožneným osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu
hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a to takým spôsobom, že tieto osoby dňa 10.05.2023 v čase

okolo14.00hod.naložiladopredmetnéhomotorovéhovozidlanapresnenezistenommiestevMaďarsku
a previezla ich cez hraničný priechod Slovenskej republiky s Maďarskom nachádzajúcom sa v obci J.
K. a následne s nimi pokračovala cez územie Slovenskej republiky na bližšie neurčené miesto, avšak
dňa 10.05.2023 v čase okolo 18.25 hod. bolo predmetné vozidlo spolu s jeho posádkou spozorované
okoloidúcimobčanomnaodstavnejplochevblízkostiobcePinciná,kdeosádkavozidlavystúpilaaokrem
vodičky pešo prešla cez polia až na druhú stranu obce, odkiaľ skupina dvoch osôb bližšie nezistenej

totožnosti ušla na neznáme miesto a tri osoby pôvodom z G. boli skontrolované hliadkou PZ Obvodného
oddelenia PZ v Lučenci, pričom bolo zistené, že sa jedná o osoby, ktoré nemali platné víza umožňujúcich
osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky, a hoci obvinená
medzičasom z predmetnej odstavnej plochy s vozidlom odišla smerom k mestu Lučenec, bola na ceste
1/16 v blízkosti k. ú. obce Horná Slatinka hliadkou PZ Obvodného oddelenia PZ v Lučenci zastavená,
skontrolovaná a následne sa spoločne s hliadkou presunula k vyššie uvedeným občanom G..

Za toto konanie okresný súd obžalovanej uložil podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j)
Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 24
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanej aj trest prepadnutia vecí a to:
- motorové vozidlo zn. Opel Astra Station Wagon, VIN: D., EČV:
L. M. a kľúč od predmetného vozidla, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Logistickej základni MV SR -

Čačín
- mobilný telefón zn. Samsung SMA 605FN/DS, IMEI: 1:355612/09/132448/6 v čiernom gumenom
púzdre,
mobilný telefón zn. Motorola XT 2239 -19, IMEI: nezistené.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania C.. A. B. a prokurátor okresnej prokuratúry.

Z odvolania obžalovanej, ktoré podala prostredníctvom svojho obhajcu, v podstate vyplynulo, že sa
nemôže stotožniť s napadnutým rozsudkom a to s výrokom o vine a treste. Súdom prvého stupňa došlo
k nesprávnemu vyhodnoteniu výsledkov vykonaného dokazovania a tým aj k nesprávnemu posúdeniu
veci. Obhajoba rozdelila odvolania do 5 častí v rozsahu 9 strán písaného textu. V časti I. obhajoba

zrekapitulovalazačobolaobžalovanáodsúdenáanaakýtrest.VčastiII.poukázalanato,žeobžalovaná
sa necíti byť vinná zo spáchania predmetného skutku, že súdom došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu
výsledkov vykonaného dokazovania a tým aj k nesprávnemu posúdeniu veci, preto nemôže považovať
napadnutý rozsudok za správny.

V časti III. obhajoba konštatovala, že obžalovaná nepopierala, že viezla na svojom motorovom vozidle
piatich ľudí a v tejto súvislosti vysvetlila za akých okolností nastúpili do jej motorového vozidla. Súčasne
poukázala na skutočnosti, ktoré vo výpovedi uvádzala obžalovaná a ktoré v tejto časti neboli v rozpore
s výpoveďami svedkov G. H., I. H. a ďalej ozrejmila obsah výpovedí týchto svedkov. V tejto súvislosti
potom obhajoba poukázala na ust. § 124 Tr. por. a konštatovala, že obvinená nebola poučená v zmysle §

213 ods. 1 Tr. por. o práve účasti na úkonoch vo vyšetrovaní, či práve v takto špecifickom prípade ako je
trestný čin prevádzačstva. Toto považuje za hrubé porušenie jej práva na obhajobu, keďže práve v tomto
prípadebolnamiestedôvodnýpredpoklad,ževýsluchsvedkovG.H.,I.H.aE.F.nebudemožnévykonať
v konaní pred súdom. V tomto smere obhajoba ozrejmila, kedy bola obžalovaná vypočutá prvýkrát dňa
11. 05. 2023 od 05.10 h v postavení obvinenej a kedy výsluch skončil a kto ho realizoval. Druhýkrát

bola obvinená vypočutá o 17.30 h a výsluch bol ukončený o 19.40 h a realizoval ho N. O. P. K.. Aj pri
tomto výsluchu zo zápisnice vyplýva, že nebola poučená o jej práve podľa § 213 ods. 1 Tr. por. ani sa
k tomuto uplatneniu tohto práva nevyjadrila. Súčasne poukázala aj na výsluchy jednotlivých svedkov
tureckej národnosti a vysvetlila postup vyšetrovateľa v zmysle ust. § 213 ods. 1 Tr. por. Z časového
sledu vykonávania procesných úkonov potom obhajoba jednoznačne konštatovala, že obvinenie bolo

oznámené obžalovanej v čase až po vykonaní výsluchov svedkov G. H., I. H. a E. F., čím porušili právo
obvinenej na obhajobu.

Ďalej obhajoba v tomto bode poukázala na judikatúru ESĽP týkajúcu sa zásady kontradiktórneho
konania a vysvetlila ju. V tejto súvislosti poukázala aj na hodnotenie výpovedí svedkov ml. G. H., ako aj

I. H. a E. F.. Obhajoba v tomto smere pripustila, že vo výpovediach týchto svedkov boli určité rozpory
tak medzi ich výpoveďami navzájom, ako aj ich výpovediach a výpoveďou obžalovanej. Tieto rozpory
sa však dali odstrániť keby bolo zachované právo v zmysle § 213 ods. 1 Tr. por.

Pod bodom IV. obhajoba konštatovala, že žiadny vierohodný dôkaz nepreukazuje skutočnosti, ktoré sú

uvedené v podanej obžalobe. Tiež konštatovala na akých skutočnostiach má súd zakladať výrok o vine,
nemajú to byť vágne a nejednoznačné závery, ktoré sú v rovine iba pravdepodobnosti. Vina obžalovanej
musí byť preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V tejto súvislosti
poukázala na zásadu objektívnej pravdy a na judikatúru (R 46/1963) a (R XX/XXXX-X).

V časti V. v záverečnom návrhu obhajoba navrhla, aby odvolací súd obžalovanú v zmysle § 285 písm.
b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Lučenci pre skutok obžalobou
právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. j) Tr. zák., alternatívne potom, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Lučenec a to
proti výroku o treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že prokurátorka nesúhlasí
s výrokom o treste, keďže prvostupňový súd v prípade aplikoval mimoriadne zmierňujúce ustanoveniepodľa § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. Obžalovanej za predmetný trestný čin hrozila trestná sadzba trestu
odňatia slobody podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. na 7 rokov až 10 rokov. U obžalovanej podľa prokurátorky
bolo možné prihliadnuť na jednu poľahčujúcu okolnosť a to v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. teda, že

viedla riadny život pred spáchaním trestného činu, nebola u nej zistená žiadna priťažujúca okolnosť,
preto s poukazom na § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. bolo potrebné pri ukladaní trestu u obžalovanej vychádzať
z upravenej sadzby 7 rokov až 9 rokov.

Ďalej prokurátorka vyhodnotila ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. a konštatovala, že uloženie trestu pod dolnú

hranicu trestnej sadzby u obžalovanej vo výmere 24 mesiacov je neprimerane mierne. Preto rozhodnutie
súdu, ktorým znížil trest u obžalovanej pod dolnú hranicu trestnej sadzby nepovažuje za spravodlivé,
primerané a dostatočné. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla zrušiť v napadnutom rozsudku výrok
o uloženom treste odňatia slobody a rozhodujúc sám, aby obžalovanej po aplikácii ust. § 39 ods. 1
Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne 3 rokov s tým, že vo zvyšných
častiach zostáva napadnutý výrok okresného súdu nezmenený.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov ich odvolania,
z toho dôvodu navrhol v napadnutom rozsudku zrušiť výrok o treste a obžalovanej za súčasnej aplikácie
ust. § 39 Tr. zák. uložiť mimoriadne znížený trest vo výmere 3 roky odňatia slobody nepodmienečne so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V ostatných častiach považoval rozsudok za

zákonný a správny. Ďalej odvolanie obžalovanej navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí poukázal na to, že obžalovanej bol uložený trest
prepadnutia veci vo vzťahu k mobilnému telefónu, z ktorého však neboli extrahované žiadne informácie
súvisiace s touto trestnou činnosťou. Preto navrhol, aby odvolanie okresného prokurátora bolo
zamietnuté ako nedôvodné a ďalej navrhol, aby bolo vyhovené ich návrhu uvedeného v odvolaní a súd

obžalovanú spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
podstatný obsah trestného spisu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania obžalovanej A. B.
a prokurátorky okresnej prokuratúry nie sú dôvodné, pričom konanie vykonal ako proti ušlej v zmysle §

358 ods. 1 Tr. por. a nasledujúcich. Obžalovaná totiž ušla z územia SR na Q., kde nepreberala zásielky
súdu.

Krajskýsúdpreskúmanímspisovéhomateriáluanapadnutéhorozsudkuzistil,žerozhodnutieokresného
súdu v časti právneho posúdenia konania obžalovanej zodpovedá stavu veci a zákonu. Pokiaľ ide

o použitú právnu kvalifikáciu okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovanej, ktoré bolo v trestnom
konaní nepochybne preukázané, posúdil ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, 3 písm. d) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., keďže pre použitie tejto skutkovej podstaty boli naplnené
zákonom požadované predpoklady.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia tak, ako to vyžaduje ust. § 168 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa vo výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd musí konštatovať, že aj tento má v celom rozsahu oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré

okresný súd na hlavnom pojednávaní vyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Okresný súd
spoľahlivo zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie. V tomto závere sa
odvolací súd nestotožnil s tvrdeniami obhajoby.

V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal predovšetkým na výpoveď samotnej obžalovanej, ktorá

nepoprela, že vo svojom motorovom vozidle prevážala dobrovoľne piatich mužov neznámej štátnej
príslušnosti a tieto previezla až na miesto na území SR. Uviedla tiež, že keď zastavila, aby dotankovala
pohonné hmoty, dvaja z prevážaných mužov odišli na neznáme miesto.

Ďalej obžalovanú usvedčovali svojimi výpoveďami svedkovia G. H., I. H. a E. F., ktorých obžalovaná

prevážala svojim motorovým vozidlom. Rovnako aj svedkovia G. R., S. R. a B. T. zhodne potvrdili,
že obžalovaná vo svojom vozidle Opel Astra bielej farby s nemeckým EVČ prevážala piatich mužov
neznámej národnosti.S výpoveďami svedkov a obžalovanej korešpondovali aj listinné dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní a to zápisnice z obhliadky miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorých vyplynulo, že
motorové vozidlo obžalovanej je totožné s tým, ktoré bolo zachytené na zabezpečovacích kamerových

záznamoch z Maďarska a Slovenskej republiky. Vzhľadom na vykonané dôkazy sa odvolací súd
nemohol stotožniť s námietkami obhajoby, najmä že obžalovaná nebola poučená v zmysle § 213 ods. 1
Tr. por. o práve účasti na úkonoch vo vyšetrovaní, že vo veci konal vecne nepríslušný policajt. S týmito
tvrdeniami obhajoby sa vysporiadal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku na strane 8-9. Odvolací
súd sa s touto argumentáciou prvostupňového súdu plne stotožnil, aby sa neopakoval, v podrobnostiach

naň poukazuje. Pripomína však obhajobe, že táto sama na hlavnom pojednávaní upustila od výsluchu
troch osôb neznámej národnosti a dala súhlas na čítanie týchto svedeckých výpovedí na hlavnom
pojednávaní, čo súd vykonal. Navyše výpovede svedkov G. H., I. H. a E. F. bolo potrebné vyhodnotiť
ako neopakovateľné úkony, keďže po ich vypočutí boli prepustení zo zadržania a odcestovali. Súd ich už
nemal k dispozícii na hlavnom pojednávaní a obhajoba po vznesení obvinenia obžalovanej opakovane
nepožiadala o ich výsluch, pričom z výpovedí vyšetrovateľov E. a O. U. na hlavnom pojednávaní

vyplynulo, že obžalovaná bola poučená o možnosti účasti na výsluchoch predmetných svedkov, čo
z vlastného rozhodnutia neurobila a týchto úkonov sa nezúčastnila. V tomto smere ani odvolací súd
nemal dôvod neveriť výpovediam svedkov vyšetrovateľov tak, ako to uviedol okresný súd v napadnutom
rozsudku na strane 9.

K argumentácii obhajoby o konaní vecne nepríslušného policajta sa vyjadril okresný súd v napadnutom
rozsudku na strane 8-9, s ktorou argumentáciou sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach na ne
poukazuje.

Z uvedeného dôvodu obhajobu obžalovanej potom súd vyhodnotil ako účelovú, ktorá obžalovanú mala

zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.

Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu odňatia slobody vo výmere vo výmere 2 roky aj krajský
súd v tomto smere považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne. Vychádzajúc zo zásad
ukladania trestov uvedených v Trestnom zákonom a v súlade s účelom trestu okresný súd pri určovaní

výšky trestu prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré je podľa zákona povinný prihliadnuť, správne
vyhodnotil závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnosti nápravy a pomery obžalovanej, najmä
okolnosti spočívajúce v jej zhoršenom zdravotnom stave (trpí pečeňovým ochorením, čo vyplynulo zo
zabezpečených listinných dôkazov). Prvostupňový súd tiež správne prihliadol na doterajší riadny život
obžalovanej a dospel k správnemu záveru, že trest ukladaný na spodnej hranici zákonom stanovenej

trestnej sadzby vo výmere 7 rokov by bol pre obžalovanú neprimerane prísny.

V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s výmerou trestu odňatia slobody 2 roky, keďže tento je
podporený uložením trestu prepadnutia veci a to motorového vozidla zn. Opel Astra Station Wagon,
mobilných telefónov značky Samsung a značky Motorola tak ako sú uvedené vo výroku o prepadnutí

vecí v napadnutom rozsudku, keďže patria obžalovanej a boli použité pri páchaní trestnej činnosti.

Takto uložené tresty obžalovanej, podľa záverov krajského súdu, splnia svoj účel a zodpovedajú tiež
zákonným podmienkam pre individuálnu a generálnu prevenciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou prokurátorky
okresnej prokuratúry vo vzťahu k výroku o treste, ktorý považoval za mierny trest.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S prihliadnutím na vyššie uvedené krajský súd odvolania C. A. B. a prokurátorky okresnej prokuratúry
ako nedôvodné zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.