Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322200089
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1322200089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa – manžela: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, C., právne zastúpený: Kanisová & Kanis, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti manželke: E. A. C., F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, C., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava II, č.k. B3-40Pc/2/2022-91 zo dňa 11.04.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 04.04.1998

v Bratislave, rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu
nárok. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1
až 3 Zákona o rodine, ako aj podľa § 96 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, vecne tým, že
manželstvoúčastníkovkonaniajevážneatrvalorozvrátené.Zjehoodôvodneniavyplýva,ženavrhovateľ
sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že od roku 2001 sa vzťah manželov začal ochladzovať, ich
spolužitie značne narúšali názorové nezhody a konflikty, ktoré vyústili do úplného odcudzenia manželov
a odsťahovania sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v roku 2014, od tohto času je manželstvo

len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoju funkciu ani spoločenský účel. Navrhovateľ nemá záujem na
obnovení vzťahu a má za to, že by to už v súčasnosti po vyše sedemročnom odlúčení ani nebolo možné.
Manželka s rozvodom manželstva nesúhlasila a dementovala skutočnosti uvádzané v návrhu tvrdiac,
že s manželom žijú spolu, sú si verní a vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, vzájomne si pomáhajú
a starajú sa o ich plnoleté deti a o uspokojovanie materiálnych a duchovných potrieb rodiny, spoločne
hospodária a trávia čas. Uviedla, že sa bude všemožným spôsobom snažiť o zachovanie manželstva
a trvala na tom, aby sa manželia zúčastnili mediačného procesu. Podľa jej názoru manžel podal návrh

na rozvod v dôsledku frustrácie z pandémie koronavírusu a z dôvodu, že chce predať časť majetku
patriaceho do BSM s cieľom záchrany svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené tvrdenia navrhovateľ
poprel a zotrvával na podanom návrhu s tým, že ak by súd účastníkom odporučil mediácie, navrhovateľ
by sa nezúčastnil.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, keďže podmienky
pre rozvod manželstva účastníkov sú splnené. Manželia dlhú dobu nežijú v spoločnej domácnosti

a nehospodária spolu. Doklady SIPO predložené manželkou, spoločné hospodárenie manželov ani
ich spolužitie nepreukazujú, iné dôkazy na preukázanie spolužitia medzi manželmi neboli zo strany
manželky navrhnuté. Navrhovateľ nechce v manželstve zotrvať z dôvodu vývoja a zmeny názorov
manželky. Súd konštatoval, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom a manžel mal od podania návrhudo meritórneho rozhodnutia dostatok času návrh na rozvod manželstva prehodnotiť. Majetkové pomery
manželov ( manželkou tvrdené majetkové transakcie v spoločnosti G. H. I. za údajnej účasti právneho
zástupcu navrhovateľa ) súd z hľadiska konania o rozvod manželstva za relevantné nepovažoval,

manžel nechce v manželstve zotrvať podľa jeho tvrdenia z iných ako majetkových dôvodov. Ústavná
ochrana manželstva, na ktorú poukazovala manželka, nepochybne nezahŕňa nedobrovoľné zotrvanie v
manželskomzväzku.Akjedenzmanželovvmanželstvezotrvaťnechceasúdvyčerpalvšetkyracionálne
použiteľné možnosti na zmierenie medzi manželmi, nemôže súd nútiť manžela, ktorý v manželstve
ďalej žiť nechce, aby v manželstve zotrval. V danom prípade bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych

podmienok na rozvod manželstva. Podľa zákona o rodine, ak má súd za preukázané, že manželstvo
je vážne a trvalo rozvrátené a akákoľvek náprava je nereálna, súd manželstvo rozvedie a to aj napriek
nesúhlasu druhého z manželov. Podľa názoru súdu manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo
svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie ustanovenia § 18 Zákona o rodine, preto súd návrhu manžela
vyhovel a manželstvo napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa rozviedol. O trovách konania rozhodol
v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podala manželka odvolanie považujúc rozsudok za arbitrárny, podľa nej
nebolo riadnym dokazovaním preukázané naplnenie právnej vety ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona
o rodine a to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
už nemôže plniť svoj účel a že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Poukázala na protichodnosť tvrdení manželov. Súd svoj záver o rozvrate manželstva prijal výlučne
na základe verbálneho tvrdenia jednej strany, ktoré nebolo podporené žiadnym dôkazom. Manželka
zotrváva na tom, že dôvodom podania návrhu o rozvod bola snaha očisty obchodnej firmy, v ktorej
manžel podniká, od bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolateľka tvrdí, že manželia žijú
v spoločnej domácnosti, sú si verní a vytvárajú zdravé rodinné prostredie všetkým členom rodiny,

ktorej súčasťou sú aj ich plnoleté dve deti. Odvolateľka má za to, že jej tvrdenie bolo osvedčené
predložením listinných dôkazov a to listy C. a platobný doklad SIPO, vystavený na meno manžela.
Súd pochybil, keď sa stotožnil s vyjadrením navrhovateľa, že vodné, stočné, plyn a koncesionárske
poplatky uhrádza z dôvodu nemožnosti prepisu odberateľa a z obavy z vypnutia energií, ktoré by sa
dotklo ich detí. Odvolateľka poukazuje na to, že poberá mzdu, z ktorej sú úhrady energií reálne a preto je

nelogické tvrdenie o dôvodoch, pre ktoré tieto platby manžel uhrádza. Podľa názoru odvolateľky aktívna
úhrada týchto platieb manželom poukazuje na život v spoločnej domácnosti a funkčnosť ich manželstva.
Súčasťou spoločnej domácnosti sú dvaja plnoletí synovia J. a K., ktorí sú vyživovanými nezaopatrenými
osobami, študujúcimi na vysokej škole, s participáciou na ich výžive a uspokojovaní ich potrieb zo
strany oboch rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti, Na osvedčenie života navrhovateľa v spoločnej

domácnosti odvolateľka predkladá ako dôkaz fotodokumentáciu motorového vozidla s vyznačením
jeho firmy, Ako dôkaz na osvedčenie spoločného uspokojovania rodiny a starostlivosti o spoločnú
domácnosť navrhuje realizovanie lustrácie všetkých súdnych konaní o výživné od roku 2014 za účelom
osvedčenia skutočnosti, že na ktoromkoľvek súde v SR nikdy neprebiehalo ani neprebieha konanie
na deti, pričom podanie takéhoto návrhu by bolo logickým vyústením v dôsledku odchodu jedného

z rodičov nezaopatrených detí zo spoločnej domácnosti. Ako ďalší dôkaz navrhuje odvolateľka výsluch
detí. Poukazuje tiež na to, že súd nereflektoval jej návrh na mediáciu a uspokojil sa s tvrdením,
že navrhovateľ sa na mediáciu nedostaví, čo nemožno považovať za pokus o mediáciu zo strany
súdu. Pokiaľ súd odôvodnil rozsudok tvrdením, že ústavná ochrana manželstva nezahŕňa dobrovoľné
zotrvanie v manželskom zväzku, odvolateľka poukazuje na to, že vôľu zotrvať v manželstve súd

predsa neskúma. Predpokladom rozvodu manželstva nie je vôľový aspekt niekde zotrvať. Povinnosťou
súdu je skúmať naplnenie obsahu právnej vety ustanovenia § 23 ods. 1 s použitím ustanovenia §
18 a § 19 Zákona o rodine. Súd nerešpektoval základné princípy postupu v Civilnom mimosporovom
konaní. Prijal tvrdenie jednej strany bez toho, aby predložila alebo aspoň označila akýkoľvek dôkaz
za pravdivé a s týmto sa stotožnil. V dôsledku uvedeného súd dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dokazovanie v mimosporovom konaní je založené
na vyšetrovacom princípe. Súd aj sám môže vykonať iné dôkazy než navrhujú účastníci, resp. ak
účastníci nenavrhujú žiadne dôkazy. Súd mal zistiť skutočný stav veci, pretože konanie je ovládané
zásadou materiálnej pravdy a ide o celospoločenský záujem. Navrhla, aby odvolací súd návrh na
rozvod manželstva zamietol, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

realizáciu mediácie a doplnenie dokazovania.

4. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 Civilného mimosporového poriadku,
ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1

CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové
konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok
manželky sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu,
ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu však dopĺňa
nasledovné:

7. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú

prijatie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje základné spoločenské funkcie
a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom, v ktorom narušené vzťahy už nie je možné reparovať.
Tento záver bolo možné prijať aj bez vykonávania ďalších dôkazov, ktoré manželka v konaní navrhla.
Pretrvávajúca kríza v ich spolužití bola z dokazovania zrejmá, keďže navrhovateľ už cca pred 15 rokmi
odišiel zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli v L. M., do bytu v C. patriaceho do ich bezpodielového

spoluvlastníctva a to podľa jeho slov z dôvodu, že sa to nedalo vydržať, pretože sa hádali kvôli všetkému,
odvtedy spolu nežijú a nehospodária. Manželka poprela, že by spolu nežili a nehospodárili, avšak
aj odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným musel konštatovať, že predloženie dokladov C.
vodárenskej spoločnosti a platobný doklad SIPO v danom prípade preukázalo iba to, že navrhovateľ platí
vodu, plyn a elektrinu v rodinnom dome v L. M., tieto dôkazy neboli však spôsobilé preukázať spolužitie

manželov a funkčnosť manželstva. Treba dať za pravdu argumentácii navrhovateľa, že je úplne bežné,
že pokiaľ nebol vyporiadaný nehnuteľný majetok manželov, platí za takéto služby ten manžel, ktorý je
nahlásený ako odberateľ. Odvolací súd dodáva, že i v prípade, ak nejde o nehnuteľný majetok v BSM
manželov, nie je nijako nezvyčajné, pokiaľ aj po ukončení spolužitia pokračuje jeden z manželov v platení
určitých nákladov na domácnosť druhého manžela, zvlášť ak v nej zostali žiť jeho nezaopatrené deti.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na vyjadrenie manželky, zachytené v zápisnici z pojednávania
konaného dňa 11.04.2024, kde pri zakladaní uvedených dokladov do spisu uviedla: „ môj manžel platí
útraty v rodinnom dome J. X nepretržite a sústavne vzhľadom k našej dohode“. Z uvedeného možno
usudzovať, že hoci manželia spolužitie ukončili, existuje medzi nimi určitá dohoda ohľadom uhrádzania
nákladov či už súvisiacich so spoločným majetkom alebo s deťmi ( kam nepochybne patria aj náklady na

bývanie detí). Vykonanie odvolateľkou navrhovaného dôkazu ( lustrácie na súdoch na preukázanie toho,
že žiadne konanie vo veci výživného na ich deti neprebehlo ani neprebieha) nie je spôsobilé potvrdiť
alebo vyvrátiť manželské spolužitie. Mylný je totiž názor odvolateľky, že vedenie súdneho konania
ohľadom výživného musí byť logickým dôsledkom ukončenia spolužitia rodičov nezaopatrených detí.
V skutočnosti sa prevažná časť rodičov na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodne

bez ingerencie súdu ( iba v prípade maloletých detí je takáto úprava súčasťou rozhodnutia o rozvode
manželstva ich rodičov) a na súd sa obracajú len tí rodičia, ktorí sa nedokážu sami dohodnúť. Pokiaľ
ide o „fotodokumentáciu motorového vozidla s vyznačením jeho firmy“, ktorú predložila odvolateľka
za účelom osvedčenia života navrhovateľa v spoločnej domácnosti, treba konštatovať, že uvedená
fotodokumentácia (zobrazujúca stojace osobné motorové vozidlo ) nemá žiadnu dôkaznú hodnotu,

keďže z nej nevyplývajú ani elementárne fakty ako miesto, čas, okolnosti parkovania, dôvod alebo
akékoľvek iné relevantné súvislosti s predmetnou vecou, takže na vykonanie uvedeného dokazovania
nie je dôvod.

8. Pokiaľ odvolateľka zotrváva na tvrdeniach, že manželstvo je funkčné a dá sa zachániť, odvolací

súd jej nemohol dať za pravdu. Isteže názorové nezhody a konflikty samotné nemôžu byť dôvodom
na rozvod manželstva, za predpokladu, že i za takýchto okolností si obaja manželia želajú zotrvať
v manželstve. Toto platí zvlášť v prípade, keď inak manželstvo plní svoje ostatné spoločenské funkcie
v zmysle § 18 a 19 Zákona o rodine, najmä keď manželia spoločne žijú, vzájomne si pomáhajú, spoločneuspokojujú potreby rodiny a vytvárajú ( podľa možností) zdravé rodinné prostredie. V prejednávanej
veci ale o takýto prípad nešlo. Tak ako správne uviedol prvoinštančný súd, rozhodujúcim bolo citové
ochladnutie voči manželke deklarované navrhovateľom a jeho pevné rozhodnutie nezotrvať viac v tomto

manželstve pri súčasne preukázanom dlhé roky pretrvávajúcom odlúčení navrhovateľa od manželky
z dôvodu odmietania spolužitia s manželkou pre nezvládanie sústavných hádok. Záujem navrhovateľa
o spoločné nezaopatrené deti, ani finančné podporovanie rodiny nepostačuje na preukázanie funkčnosti
manželstva a jeho zachovanie do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov medzi
manželmi a navrhovateľ spolužitie v manželskom zväzku odmieta.

9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom manželstva
je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2).
10. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej

sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického
fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ
u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný
účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie
v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Tak

ako správne uviedol prvoinštančný súd, ústavná ochrana manželstva, na ktorú poukazovala manželka,
nezahŕňa nedobrovoľné zotrvanie v manželskom zväzku.
11. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne a trvalo rozvrátené a zhodne s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie
je žiaden dôvod predpokladať, že by mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby

bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne
odmieta, ako to odmieta navrhovateľ. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené
dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manželka
má ešte k navrhovateľovi citový vzťah a želá si v manželstve zotrvať. Tvrdenie odvolateľky, že dôvodom
podania návrhu o rozvod bola snaha očisty obchodnej firmy, v ktorej manžel podniká, od bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, nebolo ničím preukázané a navrhovateľ ho dôrazne popiera, preto zostalo
len v rovine nepreukázaného tvrdenia.
12. Odvolateľka vytýkala tiež súdu, že neusiloval o zmierenie manželov aj cestou mediátora. Odvolací
súd dáva odvolateľke za pravdu, že rozvod manželstva je najkrajnejšou formou riešenia rozvratu
manželstva a možno k nemu pristúpiť len pri naplnení podmienok predpokladaných ustanovením

§ 23 Zákona o rodine, avšak v tomto prípade súd prvej inštancie nijako nepochybil. V ustanovení
§ 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia
vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu
manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat
vzťahov musí byť teda kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat.

13. Zákon výslovne v ustanovení § 96 CMP ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov, avšak
možnosti súdu pokiaľ ide o odstraňovanie príčin rozvratu manželstva, sú obmedzené a aktivita vyvíjaná
zo strany súdu závisí od okolností každého prípadu. Takto v zmysle ods. 1 cit. ustanovenia súd vedie
manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie, odsek 2 mu dáva aj možnosť, ak

je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, aby účastníkov vyzval pokúsiť sa o zmierne
riešenie mediáciou. Postup súdu potom závisí od okolností každého prípadu. Inak postupuje súd vo veci,
kde je trvalý rozvrat manželstva zrejmý a nepochybný, iný postup je namieste tam, kde sa zo zistených
skutkových okolností javí, že je tu možnosť zachrániť manželský zväzok. Zákon teda neukladá súdu
presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť a súd preto túto povinnosť

realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, pričom nie je vylúčené, aby od snahy
o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že tieto sú natoľko závažné, že nie
je možné manželov uzmieriť.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, hoci v tomto prípade nevyzval súd účastníkov konania na návštevu

manželskej poradne ( psychológa), ani ich nevyzval na zmierne riešenie mediáciou, niet dôvodu
s ohľadom na zistený skutkový stav, takýto postup mu vytknúť. Treba pripomenúť, že zákon dáva súdu
iba možnosť účastníkov vyzvať k návšteve psychologickej poradne, alebo ich vyzvať, aby sa pokúsili
o mediáciu, nedáva však súdu možnosť toto im uložiť (prikázať) ako povinnosť. V danej veci z obsahuspisu vyplýva, že súd odročil pojednávanie dňa 10.01.2024 za účelom pokusu o zmierenie manželov
umediátora,kmediáciinapokonvšaknedošloprezrušenievytýčenéhotermínuinformatívnehovýsluchu
ananasledovnompojednávanínavrhovateľsúduuviedol,žeomediáciunemázáujemaakbyajsúdtúto

účastníkom odporučil, tak sa mediačného procesu nezúčastní. Vzhľadom na uvedené nebolo v danom
prípade účelné vyzvať účastníkov konania, aby sa pokúsili o zmierne riešenie mediáciou, keď vzhľadom
na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa bolo nepochybné, že mediácie sa nezúčastní, rozvrat
manželstva považuje za trvalý a obnovu spolužitia za nemožnú.

15. Záver prvoinštančného súdu, že manželstvo účastníkov konania je v súčasnosti už len formálnym
zväzkom nespĺňajúcim žiadnu zo svojich funkcií, treba považovať za súladný so skutkovými zisteniami
vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a odvolací súd sa s ním plne stotožňuje, pričom zhodne
so súdom prvoinštančným nepovažoval za dôvodné vykonávať v tomto smere žiadne dokazovanie
svedeckými výpoveďami, požadované manželkou ani žiadnymi inými dôkazmi, keďže by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania a nebolo by spôsobilé zvrátiť výsledok konania.

16. Vedený týmito úvahami preto odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého rozhodnutia, toto
rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. Záverom sa žiada ešte zdôrazniť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,

Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).