Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123383046
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123383046.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Ahoj, a.s., IČO 48 113 671, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanej: A. B., narodená X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, E. F., zastúpená:
JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1195/1, Žilina, o zaplatenie 3.278,15 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/155/2023-147
zo dňa 27. februára 2024 vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd že pripúšťa, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. ruší a vec vracia súdu prvej inštancie

v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.097,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.236,81 eur od
5.6.2021 do 18.4.2023, zo sumy 3.115,17 eur od 19.4.2023 do 28.7.2023 a zo sumy 3.097,08 eur od
29.7.2023 do zaplatenia, a to v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok,
výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 1 ods.
2 veta prvá, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16, ods. 17 písm. b), ods. 20, § 11 ods. 1

písm. d), ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods.
9, § 565, Občianskeho zákonníka, čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, § 234
ods. 4, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že Amico Finance a.s. ako veriteľ so žalovanou
ako dlžníkom dňa 19.3.2020 uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2003007171, na základe
ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
pravidelných 96 mesačných splátkach po 71,68 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.4.2020.
Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 20.3.2028. Úrok bol fixný v sadzbe 16,18% ročne. RPMN
bola uvedená vo výške 16,18%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola určená na sumu 6.881,27

eur, celkové náklady boli uvedené v sume 2.881,28 eur. Podľa bodu 3.2 písm. d) zmluvy v prípade, ak
dlžník nespláca splátky úveru riadne a včas, veriteľ je oprávnený žiadať o zaplatenie celého zostatkuúveruspoluspríslušenstvom,ktorásastaneokamžitesplatnou(vyhlásiťokamžitúsplatnosťúveru),akje
dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru, alebo jej časti počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace,
a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a teda ak súčasne

upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Dodatkom č. 1 k zmluve o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.8.2020 sa strany dohodli na odklade splátok úveru splatných v dňoch
20.8.2020, 20.9.2020 a 20.10.2020 s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť prvú splátku po zrealizovaní
odkladu splátok dňa 20.11.2020 v nezmenenej výške. Dodatkom č. 2 k zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 7.12.2020 sa strany dohodli na odklade splátok úveru splatných v dňoch 20.11.2020, 20.12.2020

a 20.1.2021 s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť prvú splátku po zrealizovaní odkladu splátok dňa
20.2.2021 v nezmenenej výške. Listom zo dňa 26.4.2021 - 3. upomienka veriteľ vyzval žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy 215,04 eur s upozornením, že v opačnom prípade bude oprávnený vyhlásiť
okamžitúsplatnosťúveru.Písomnosťsižalovanáprevzalanaadresejejbydliskadňa3.5.2021.Zdôvodu
neuhradenia záväzkov veriteľ listom zo dňa 25.5.2021 oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru
a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 4.181,07 eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná

vyčerpala sumu 4.000 eur, pričom celková výška úhrad predstavuje sumu 902,82 eur. Na istinu bolo z
toho započítaných 721,85 eur, na úroky 181,07 eur. Za účelom preukázania rozsahu skúmania bonity
žalovanej v súvislosti so spornou úverovou zmluvou právny predchodca žalobcu predložil dotazník o
klientovi zo dňa 19.3.2020, z ktorého vyplýva iba dôvod využitia služieb a produktov: bežné výdavky
domácnosti a že dotazník bol vyplnený zástupcom žalobcu. Z listinného dôkazu označeného ako údaje

žiadosti/zmluvy č. 2003007171 (zo dňa 29.11.2023) vyplýva, že žalovaná je vydatá, má vlastný dom/
byt, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaná, na dobu neurčitú od 1.8.2019, údaje o príjme
za posledné tri mesiace, mesačné finančné výdavky 150 eur, účel pôžičky rekonštrukcia domácnosti,
pričom absentuje rukou písaný podpis žalovanej. Z výpisu z registra klientskych informácií vyplýva,
že žalovaná mala v čase poskytnutia úveru dva existujúce splátkové kontrakty a jeden nesplátkový

kontrakt. V detaile splátkových kontraktov sa uvádza, že jeden existujúci úver je v celkovej sume
3.000 eur, poskytnutý dňa 19.12.2019, mesačná splátka činí 55 eur, počet zostávajúcich splátok je
92, zostávajúca istina a príslušenstvo 4.974 eur. Druhý existujúci úver je v celkovej sume 14.130 eur,
poskytnutý dňa 20.11.2018, mesačná splátka činí 185 eur, počet ostávajúcich splátok je 82 a dátum
poslednej delikvencie 30.10.2019. Pri zvyšných detailoch (nesplátkové úvery) je uvedené, že žalovaná

má úverový rámec 1.000 eur, využitie 733 eur, dni po splatnosti 0. V prospech žalovanej bola poskytnutá
suma 4.000 eur a žalovaná vykonala úhrady spolu v sume 902,92 eur.

4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že nemal preukázané, aby veriteľ s odbornou
starostlivosťou skúmal bonitu žalovanej, pretože pred uzavretím zmluvy (19.3.2020) zistil síce osobné

údaje o žalovanej v rozsahu, že je vydatá, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaná, má
vlastné bývanie, ale nijako nepreveril a nezisťoval fixné výdavky žalovanej, keď neobjasneným zostalo,
akým spôsobom vyhodnotil údaje z registra klientskych informácií, teda nekonal s náležitou odbornou
starostlivosťou a bonitu žalovanej skúmal len formálne. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie dospel k záveru, že veriteľ k posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver

pristúpil len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej a jeho postup
nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom
takého správania je, že uzatvorená zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmluve sa uvádza výška úrokovej sadzby (fixná) 16,18% ročne a výška
RPMN 16,18%, pričom kontrolným výpočtom bolo zistené, že správne má byť RPMN vo výške 14,96%.

S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval súd prvej
inštancie poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Za opodstatnenú považoval súd
prvej inštancie len požiadavka na zaplatenie zostávajúcej istiny v sume 3.097,08 eur (4.000 - 902,92),
vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca mal hrubý úspech v rozsahu 51,80 % a žalovaná mala
hrubý úspech v rozsahu 48,20 %, preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch II., III. podal odvolanie žalobca

z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol,
že veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzatvorením
predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej. Z predloženého výstupu bolo
preukázané, že žalovaná v čase podania žiadosti mala splátky iných úverov vo výške 270 eur, ktoré bolizohľadnenévovýpočte,vktoromjeuvedenáplatobnákapacitažalovanej.Poodpočítanívýškyživotného
minima210,20eur,splátokinýchúverovpodľaNRKIvovýške270eurodčistejmesačnejmzdyžalovanej
a finančnej rezervy v hodnote 255,62 eur bola dosiahnutá výška prípadnej maximálnej splátky, ktorú

žalovaná bola schopná splácať, a to suma 113,43 eur. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bola vo výške 71,68 eur, veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej
pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej. Predmetný
výpočet voľných zdrojov žalovanej na splácanie úveru spolu s výstupom z NRKI je obsiahnutý vo
vyjadrení k odporu zo dňa 30.11.2023, nie je tak pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že veriteľ

k posudzovanie schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko v ods. 32. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol,
že kontrolným výpočtom zistil, že RPMN v zmluve je uvedená nesprávne, avšak v rozhodnutí neuviedol
uvedenývýpočet,aniakýmspôsobomkuvedenémudospel.Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
181,07 eur, úrok vo výške 2.700,21 eur, úrok z omeškania vo výške 5% p. a. zo sumy 181,07 eur od

5.6.2021 do zaplatenia.

7. Žalovaná odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví nepodala.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že veriteľ sa pri skúmaní bonity

žalovanej obmedzil len na jej príjem a informáciu z nebankového registra, avšak vôbec nezohľadnil
náklady na bývanie a celkovo náklady na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit
domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Z dôkazov predložených
žalobcom však nevyplýva, že by verietľ zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie
(SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní

zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Postup dodávateľa na
úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z
opatrenia NBS z 14.11.2017. Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp. zn. C-565/12 z
27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 5.3.2020 na nároky, ktoré na dodávateľa
kladie únijné právo a s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je

plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta. Pokiaľ je žalobou
uplatnené právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení
zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava
zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských
úveroch a ďalšie. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite

skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. S poukazom na uvedené je úver bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený
požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Výpočet RPMN je nesprávny, nakoľko po
zadaní požadovaných parametrov do interaktívnej kalkulačky bola RPMN vypočítaná vo výške 14,96
% p.a. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako

vecne správny potvrdil.

9. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že veriteľ postupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzatvorením predmetnej zmluvy a
riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej a dokumenty, ktoré predložili súdu prvej inštancie sú

relevantné a preukazujúce riadne preverenie finančnej situácie žalovanej. K vyjadreniu žalovanej k
výpočtu RPMN uviedol, že kalkulačka na výpočet RPMN je nepoužiteľná pre správny výpočet RPMN v
danom prípade, keďže umožňuje nastavenie splatnosti splátky iba na začiatku, resp. na konci obdobia.
Splatnosť splátky pri danom úvere je k 20. dňu v mesiaci, takže hodnota vypočítaná vyššie uvedenou
kalkulačkou bude priaznivejšia, resp. nepriaznivejšia pre spotrebiteľa v závislosti od zvolenia splatnosti

splátky, či na začiatku resp. na konci obdobia, keďže neumožňuje nastavenie presného dňa v mesiaci.

10. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že sa
pridržiava všetkých doterajších vyjadrení.

11. V priebehu odvolacieho konania podaním bez datovania doručeným súdu prvej inštancie dňa
11.10.2024 navrhli spoločne žalobca a obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava podľa ustanovenia § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmenu
subjektov na strane žalobcu dôvodiac, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporovéhokonania, bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, dňa 25.9.2024
postúpená na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48,

Bratislava. Obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava
zároveň v zmysle ustanovenia § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyjadrila súhlas s jej vstupom
do konania na miesto žalobcu.

12. Spolu s návrhom na zmenu subjektov na strane žalobcu bola predložená aj Zmluva o postúpení

pohľadávok č. 001 zo dňa 25.9.2024 spolu s Prílohou. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 001 zo dňa
25.9.2024 s Prílohou vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou
spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava ako postupníkom
potom, ako bola podaná žaloba voči žalovanej, pričom predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči
žalovanej vyplývajúca zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 2003007171 uzavretej dňa 19.3.2020
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, pričom predmetom postúpenia je istina

úveru, príslušenstvo a všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane zabezpečenia.

13. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s
ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,
aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo

povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

14. Podľa § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže,
že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten,
kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

15. V predmetnej veci došlo k naplneniu všetkých procesných podmienok určených ustanovením § 80
Civilnéhosporovéhoporiadkuprevyhovenienávrhunazmenusubjektov,ato,žepozačatíkonaniadošlo
k prevodu pohľadávky, o ktorú sa vedie spor, zmenu strán sporu navrhol oprávnený subjekt (žalobca)
a subjekt, ktorého vstup do konania sa navrhuje (obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.), s tým

súhlasil.

16.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdnávrhunazmenusubjektovnastranežalobcu
vyhovel a pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia
s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že

odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ
v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných
rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil

(§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec vrátiť súdu prvej inštancie

v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

18. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie 3.278,15 eur s príslušenstvom titulom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví už právoplatným výrokom
I. (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 3.097,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.236,81 eur od 5.6.2021 do
18.4.2023, zo sumy 3.115,17 eur od 19.4.2023 do 28.7.2023 a zo sumy 3.097,08 eur od 29.7.2023 do
zaplatenia, a to v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok, výrokom II. vozvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
súd prvej inštancie správne právne posúdil uplatnený nárok.

19.Súdprvejinštanciežalobuvozvyškuzamietol,keďdospelkzáveru,ževeriteľporušilsvojepovinnosti
posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho potom považoval spotrebiteľský úver v zmysle

ustanovenia§11ods.2vetadruháuvedenéhozákonazabezúročnýabezpoplatkov.Žalobcanesúhlasil
s rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku dôvodiac v odvolaní, že pred poskytnutím
spotrebiteľského úveru veriteľ riadne skúmal platobnú schopnosť žalovanej, pričom si preveril históriu
splácania a platobnú kapacitu v registri klientských informácií a výpočet voľných zdrojov žalovanej na
splácanie úveru je obsiahnutý vo vyjadrení k odporu zo dňa 30.11.2023.

20. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval v danej
veci ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu, že neboli splnené
zákonné podmienky pre posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu hrubého porušenia
povinností veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver, nakoľko z obsahu spisu je preukázané, že si veriteľ preveril príjmy a výdavky žalovanej.

21. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vyplývajúcou z
ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere je i povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Sporušenímpovinnostikonaťsodbornoustarostlivosťouzákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné právne

dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto
zákona, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri
hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé
porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej

databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

23. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať arozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

25. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a
skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne -
alebo tým skôr - pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu súd náležitým spôsobom

v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, žeby dostatočným spôsobom
odôvodnil ich bezvýznamnosť, či irelevantnosť (4Cdo/102/2017). Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-
ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti ale hlavne k
nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale
aj tiež so zásadami spravodlivého procesu (1Cdo/118/2022).

26. Súd prvej inštancie pri overovaní bonity spotrebiteľa veriteľom konštatoval, že nemal preukázané
skúmanie bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, nakoľko si veriteľ pred uzavretím zmluvy síce
zistil osobné údaje o žalovanej, ale nijako nepreveril a nezisťoval fixné výdavky žalovanej, teda bonitu
žalovanej skúmal len formálne (ods. 27. rozsudku súdu prvej inštancie). Žalobca vo vyjadrení zo dňa

30.11.2023 uviedol skutkové tvrdenia ohľadom skúmania bonity žalovanej a k vyjadreniu na preukázanie
skúmania bonity žalovanej priložil výpisy z účtu žalovanej, výplatné pásky žalovanej, kópiu občianskeho
preukazu žalovanej, výpis z registra klientských informácií, dotazník o preverovaní príjmu žalovanej
a výpočet platobnej kapacity žalovanej. Napriek uvedenému sa súd v preskúmavanom rozsudku
obmedzil na strohé konštatovanie, že veriteľ posudzoval schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský

úver len formálne, čoho dôsledkom je sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk v kontexte s dôkazmi predloženými
stranami odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku nie je dostatočné.
Súd prvej inštancie čo do preukázania schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver síce

konštatuje nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou, avšak sankcionuje veriteľa bezúročnosťou a
bezoplatkovousťou úveru (ods. 30. rozsudku súdu prvej inštancie), ktorá sa spája s hrubým porušením
tejto povinnosti, teda nerozlišuje medzi dvomi skutkovými podstatami ustanovenia § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch (nekonanie s odbornou starostlivosťou a hrubé porušenie povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou). Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorú

zvolil súd prvej inštancie v prejednávanej veci, je spojená s hrubým porušením povinnosti veriteľa
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom za hrubé
porušenietejtopovinnostisapovažujeposudzovanieschopnostisplácaťúververiteľombezakýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z
príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver, ako aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Výsledky dokazovania v prejednávanej veci
však nasvedčujú tomu, že veriteľ si v žiadosti o poskytnutie úveru zisťoval údaje o rodinnom stav
žalovanej, zisťoval príjmy a výdavky žalovanej, mal k dispozícii výplatné pásky žalovanej a výpisy z účtu
žalovanej, nahliadal do príslušného registra klientských informácií. Záver súdu prvej inštancie o hrubom
porušení uvedenej povinnosti je potom nepreskúmateľný. Napokon sa súd prvej inštancie ani nevyjadril

k argumentom žalobcu vo vyjadrení zo dňa 30.11.2023 o výpočte ukazovateľa schopnosti žalovanej
splácať spotrebiteľský úver.

28. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že v rozsudku súdu prvej inštancie nie je uvedený kontrolný
výpočet RPMN, na základe ktorého kontrolného výpočtu súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna RPMN. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo zistené, že správne má byť
RPMN vo výške 14,96 % ročne a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna výška
RPMN 16,18 % ročne. Uvedené viedlo súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úverje s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný
a bez poplatkov. Odvolací súd opäť konštatuje, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je aj v tejto
časti (ods. 32. rozsudku súdu prvej inštancie) nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie bez ďalšieho

uzavrel, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna RPMN bez toho, aby vysvetlil, resp.
uviedol, výpočet správnej RPMN, ktorú uvádza v preskúmavanom rozsudku vo výške 14,96 %. Súd
prvej inštancie neuviedol ani zákonné ustanovenie, podľa ktorého je ročná percentuálne miera nákladov
podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

29. Súd prvej inštancie posudzujúc nárok žalobcu aplikoval aj zákonné ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ
(ods. 17. rozsudku súdu prvej inštancie) v nesprávnom znení, teda v znení, ktoré nebolo účinné ku dňu
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

30. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie
nedáva jednoznačnú odpoveď na splnenie podmienok pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľského úveru v prejednávanej veci. Odvolacie námietky žalobcu o nepresvedčivosti rozsudku
súdu prvej inštancie sú opodstatnené, čo je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych
rozhodnutí.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tak odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého žalobu vo zvyšku zamietol, pričom
rozhodnutie súdu prvej inštancie ani nezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom,
odňaltakstranámmožnosťkonaťpredsúdom,čímdošlokporušeniuprávanaspravodlivýsúdnyproces,
ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie tiež vec nesprávne právne

posúdil tým, že neaplikoval príslušnú právnu normu i tým, že obsah správne zvolenej právnej normy
nesprávne interpretoval.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku II. a v napadnutom (závislom) výroku III. o náhrade trov konania zrušil (§ 389 ods.

1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

33. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, opätovne vec

v zrušenom rozsahu prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, zabezpečiť si dostatočný
skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatnenej požiadavky. K tomu vyvodiť zodpovedajúce
skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré
strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie

vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia §
295 Civilného sporového poriadku, potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 Civilného
sporového poriadku) procesne správnym postupom. V intenciách záverov odvolacieho súdu doplní
súd prvej inštancie argumentačný základ o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového

stavu pod relevantné ustanovenia právnej normy. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dôsledne
a presvedčivo vysporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní
a argumentmi strán sporu, vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení
rozhodujúcich skutočností a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na dodržanie náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splnenie povinností veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Bude

mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťou práva na
súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba vysporiadať sa v
dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu a preto neopomenie dať odpoveď
mimo iného tiež na žalobcom prezentovanú argumentáciu v rámci prostriedkov procesného útoku,

zopakovanúvodvolaníinažalovanejprezentovanúargumentáciuvrámciprostriedkovprocesnejobrany
uskutočnenú v konaní pred súdom prvej inštancie. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj
citáciu aplikovaných právnych noriem (vrátane dňa aplikovaného účinného znenia), vysvetlenie, ktoré
zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciupri ich výklade. Nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporého poriadku odôvodniť.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne
rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).