Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoZm/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315207341
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6315207341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XXX, XXX XX E., o zaplatenie 453,-Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60CbZm/73/2015-51 zo dňa
27. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60CbZm/73/2015-51 zo dňa 27. marca 2025, p o t
v r d z u j e .

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanej nepriznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo
dňa 14.09.2015, doručeným dňa 16.09.2015 Okresnému súdu Brezno (ktorý následne spor postúpil
konajúcemu súdu), sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 453,-Eur,

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 453,-Eur od 10.03.2011 do zaplatenia, zákonného
úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 453,-Eur od 24.05.2011 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania
vo výške 172,09 Eur a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca na základe Zmluvy o úvere č.
608100804 zo dňa 01.02.2010 ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 300,-Eur, ktorý
sažalovanázaviazalavrátiťspoluspríslušnýmpoplatkomvovýške288,-Eurzapodmienokdohodnutých
v zmluve o úvere, a to v dvanásť mesačných splátkach po 49,-Eur, počnúc dňom 12.03.2010. Žalovaná
zabezpečila záväzkový vzťah vlastnou zmenkou vystavenou dňa 01.02.2010. V bode 14. VPPÚ strany

uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky.

3. Žalovaná neplnila uzatvorenú zmluvu o úvere, a preto sa žalobca pokúsil o mimosúdne vyriešenie
vzniknutej situácie pred Mediačným centrom, pričom mediačné konanie nebolo ukončené dohodou.

4. Žalobca tiež uviedol, že prostredníctvom advokátskej kancelárie pristúpil k vyplneniu zmenky na sumu
453,-Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 10.03.2011 a táto bola žalovanej predložená na zaplatenie

dňa 24.05.2011. Žalovaná sa ako vystaviteľka zmenky zaviazala zaplatiť žalobcovi ako remitentovi
za predmetnú zmenku pri jej predložení zmenkovú sumu vo výške 453,-Eur spolu s dohodnutým
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 10.03.2011 do zaplatenia. Žalovaná nesplnila svoju
povinnosť zo zmenkového vzťahu riadne a včas.5. Žalobca tiež tvrdil, že dňa 08.06.2011 podal návrh na začatie rozhodcovského konania, pričom
poukázal na ustanovenie § 76 ods. 6 a § 28 ods. 11 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že mu vznikli trovy
rozhodcovského konania, ktoré vyčíslil.

6. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že vzniesla námietku prekážky rozsúdenej veci, pričom uviedla, že
v danej veci už bolo rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Brezno. Poukázala

na to, že žalobcom predložený platobný rozkaz na tlačive zverejnenom Ministerstvom spravodlivosti
nebol tento zo strany súdu opatrený ani pečiatkou a ani podpisom.

7. Súd konštatoval, keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, že hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2.000,-Eur a išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a preto súd vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

8. Súd tvrdil, že rozhodujúce skutočnosti sú nesporné, a teda zistené. Súd preto nevykonal dokazovanie
predloženými listinami, keďže strany konania v súvislosti s nimi neuviedli žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli sporné.

9. Po právnom posúdení zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že už len na základe
nesporných skutočností nemožno žalobcovi ním uplatnený nárok priznať, preto žalobu zamietol.

10. Súd uviedol, že žalobca je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je aj poskytovanie

úverov, ako vyplýva z výpisu žalobcu z obchodného registra. Žalovaná je fyzickou osobou. Z tvrdení
žalobcu nevyplynulo, že by žalovaná nebola spotrebiteľom (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 4 OZ), pričom v tejto súvislosti
práve žalobcu zaťažovalo bremeno tvrdenia a následne aj dôkazné bremeno. Súd preto dospel k záveru,

že medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah.

11. Súd ďalej konštatoval, že aj bez potreby skúmania, či žalobcovi uplatnený nárok vznikol a bez
námietky žalovanej, súd ex offo prihliadol na zákaz vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej
zmluvy (§54a OZ).

12. Podľa súdu z tvrdení žalobcu vyplynulo, že si proti žalovanej uplatnil nárok z vlastnej zmenky (§75
zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“) na videnie (§33 ods. 1 písm. a) ZZŠ),
pričom zmenka bola žalovanej predložená na zaplatenie dňa 24.05.2011. Súd mal za to, že práve od
momentusplatnostizmenky(ktoránastalajejpredloženímžalovanej)saodvíjaplynutiepremlčacejdoby,

pričom nárok proti vystaviteľovi vlastnej zmenky sa premlčuje v troch rokoch odo dňa splatnosti zmenky
(§70 ods. 1 ZZŠ). Keďže si žalobca uplatnil nárok na súde návrhom doručeným až dňa 16.09.2015,
tak je podľa súdu zrejmé, že to bolo až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom
24.05.2014.

13. Súd mal tiež za to, že na premlčanie uplatneného nároku nemalo vplyv ani tvrdenie žalobcu, že dňa
08.06.2011 podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Žalobca neuviedol, čo bolo predmetom
uvedeného rozhodcovského konania a ani aký malo súvis s nárokom uplatneným v súdnom konaní.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej nárok

na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne nevznikli a súd o nároku žalovanej na
náhradu trov konania rozhodol s poukazom na procesnú ekonómiu (čl. 17 CSP) tak, že jej náhradu trov
konania nepriznal.

15. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu, ktorému bola

vypovedaná plná moc žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdunaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Zároveňžiadalúhradutrovkonania,ktorémuvznikli,vrátane
trov odvolacieho konania.16. V odôvodnení odvolania v nadväznosti na konštatovanie súdu, že žalobca neuviedol, čo bolo
predmetom rozhodcovského konania a ani aký má súvis s nárokom uplatneným v súdnom konaní,
žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. platného v čase

podania návrhu na rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto
zákona a ktoré neskončilo pred 01. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní
môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý spĺňa podmienky
podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do
31. decembra 2014 stal podľa ods. 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského

súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály
rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania
zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie
je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie,
postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú
zachované.

17. Zároveň poukázal žalobca na ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. platného v čase
podania návrhu a konštatoval, že Stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská a.s. nezískal
povolenie do 15.06.2015, a teda správne v lehote troch mesiacov dňa 14.09.2015 podal žalobu na
súd. Nie je teda pravdivé tvrdenie súdu, že si žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí trojročnej

premlčacej lehoty.

18. Pokiaľ súd namieta, že žalobca neuviedol čo bolo predmetom uvedeného rozhodcovského
konania a ani aký malo súvis s nárokom uplatneným v súdnom konaní, podľa žalobcu uvedené
ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. platného v čase podania návrhu predpokladajú, že návrh podaný

na rozhodcovskom súde je identický s návrhom podaným na súd v stanovenej lehote, aby účinky
rozhodcovského konania zostali zachované.

19. Ďalej žalobca konštatoval, že zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorého podstatou je záväzok
určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Zmenkový

právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné
posudzovať z náležitostí platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou
v prípade, ak obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 1 ZZŠ. V prípade
blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou
o vyplňovacom práve zmenky v zmysle § 10 ZZŠ. Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou VPPÚ, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere.

20. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorou neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza
nasledovné: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj

s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)
a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti“.

21. Žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,
resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere
jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy
o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy.

22. Zároveň žalobca tvrdí, že z Dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v čl. 14 VPPÚ jednoznačným
spôsobom vyplýva vôľa dlžníka a veriteľa z kauzálneho právneho vzťahu, doplniť do neúplnej zmenky
sumu, ktorá má pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky a dátum zročnosti bude dátum, kedy sa stal splatným kauzálny právny vzťah.

Doplnením neúplnej zmenky o absentujúce údaje sa stáva zmenka perfektnou, pričom uvedený stav
nastal aj v predmetnom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

23. Žalobca k odvolaniu priložil návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 08.06.2011.24. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 453,-Eur
s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil existenciou Zmluvy o úvere uzavretej dňa 01.02.2010 medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 300,-Eur. Poskytnutý úver bol zabezpečený vlastnou zmenkou žalovanej vystavenou dňa
01.02.2010, ktorú žalobca na základe dohody o vyplnení zmenky podľa čl. 14 VPPÚ vyplnil na sumu

453,-Eur z dôvodu neuhrádzania dohodnutých mesačných splátok zo strany žalovanej, a ktorá bola
predložená žalovanej na zaplatenie dňa 24.05.2011. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 08.06.2011
podal návrh na začatie rozhodcovského konania, ktoré bolo v zmysle ustanovenia § 73 ods. 6 ZoSRK
zastavené. V zmysle § 28 ods. 11 ZoSRK bol podaný v zákonom určenej 3-mesačnej lehote od
zastavenia rozhodcovského konania návrh na súd na zaplatenie dlžnej sumy a doba spotrebiteľského

rozhodcovského konania sa nezapočítava do premlčacej doby. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nepredložil žiadne listinné dôkazy týkajúce sa
rozhodcovského konania, na ktoré v návrhu poukazoval.

27. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania, keďže nemal v konaní preukázaný predmet

uvedeného rozhodcovského konania a ani jeho súvis s nárokom uplatneným žalobcom v tomto konaní.

28. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu 18.03.2010 Občiansky zákonník
(ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 54a OZ v platnom znení premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a

ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

31. Podľa § 33 ods. 1 prvý bod zákona č. 191/1950 Sb. zákona o zmenkách a šekoch (ďalej ZZŠ)

zmenku možno vystaviť na videnie.

32. Podľa § 70 ods. 1 ZZŠ zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa
sročnosti zmenky.

33. Podľa § 28 ods. 11 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
aj „ZoSRK“), ak je zriaďovateľovi zrušené povolenie, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené
rozhodcami zapísanými v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa zastavujú dňom
doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia zriaďovateľovi; o tejto skutočnosti je zriaďovateľ
povinný písomne informovať účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní do

15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia. Účinky už podaného
návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do
troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov.
Dobaspotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonania,ktorébolozastavenépodľaprvejvety,sanezapočítava

do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 73 ods. 6 ZoSRK rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. Vrozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho

stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom.
Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa
rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal
povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského
súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní

doteraz vykonaných zostávajú zachované.

35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
18.03.2010 (ďalej aj „ZoSÚ“) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

36. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

37. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

38. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

39. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40. Podľa § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

41. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a po vyhodnotení odvolacích dôvodov

dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené
skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na obsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

42. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský podľa § 52

a nasl. OZ, keď žalobca ako právnická osoba má v predmete podnikania aj poskytovanie úverov a
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaná by nebola spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Posúdenie uvedeného vzťahu medzi stranami
sporu ako spotrebiteľského na základe zmluvy o poskytnutí úveru sporné medzi stranami sporu nebolo.
Okresný súd vyhodnotil správne aj žalobcom tvrdené skutočnosti o existencii úverovej zmluvy uzavretej

stranami sporu dňa 01.02.2010, o poskytnutí úveru vo výške 300,- Eur, ako aj o zabezpečení tohto
záväzku žalovanou vlastnou blankozmenkou, ku vyplneniu ktorej na sumu 453,- Eur došlo na základe
neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovanej, a ktorá bola predložená žalovanej na zaplatenie
dňa 24.05.2011. Tieto skutočnosti sporné neboli. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že
zmenka sa stala splatnou jej predložením žalovanej na zaplatenie podľa § 33 ods. 1 písm. a) ZZŠ, od

ktorého dňa začala plynúť premlčacia lehota troch rokov podľa § 70 ods. 1 ZZŠ. Žaloba bola doručená
na súd dňa 16.09.2015, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Okresný súd konštatoval, že premlčaniu
nemohlo zabrániť ani tvrdenie žalobcu o uplatnení nároku v rozhodcovskom konaní, keďže žalobca
neuviedolpredmetrozhodcovskéhokonaniaajehosúvissnárokomuplatnenýmvtomtosúdnomkonaní.

43. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby na základe
skúmania premlčania uplatneného nároku ex offo aj bez námietky žalovaného podľa § 54a OZ.
Dospel k záveru, že vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení a dôkazov nemal preukázanú totožnosť
žalobcom uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní s nárokom uplatneným v tomto súdnom konaní.Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že okresný súd nemal preukázané účinky podľa
§ 28 ods. 11 ZoSRK, v zmysle ktorého sa doba spotrebiteľského rozhodcovského konania nezapočítava
do premlčacej doby.

44. Odvolací súd konštatuje, že predmetné konanie sa začalo doručením žaloby na súd dňa 16.09.2015
za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku. Od 01.07.2016
nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. V zmysle § 470 ods. 1 CSP sa na toto konanie použije
právna úprava Civilného sporového poriadku s výnimkami uvedenými v § 470 ods. 2 CSP, t.j. na

toto konanie sa nepoužijú ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd konštatuje,
že dôvodom zamietnutia žaloby bol záver okresného súdu o premlčaní žalobcom uplatneného nároku,
keď z tvrdení žalobcu a pripojených príloh nevyplývala a nebola preukázaná identita nároku uplatneného
v rozhodcovskom konaní s nárokom uplatneným v tomto súdnom konaní, a preto okresný súd nemal
preukázané účinky podľa § 28 ods. 11 ZoSRK, podľa ktorého sa doba rozhodcovského konania

nezapočítava do premlčacej lehoty, ak je v zákonom stanovenej lehote podaný návrh na súd po
predchádzajúcom zastavení rozhodcovského konania. Odvolací súd sa s týmto záverom okresného
súdu stotožnil.

45. Žalobca síce v žalobe uviedol, že dňa 08.06.2011 podal návrh na začatie rozhodcovského konania

a tvrdil, že toto rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa § 73 ods. 6 ZoSRK, avšak žiadne
listinné dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia nepredložil. Pokiaľ teda neboli predložené žiadne listinné
doklady, záver okresného súdu o nepreukázaní identity predmetu súdneho a rozhodcovského konania
zodpovedá obsahu spisu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu okresný
súdpriposudzovaníidentitynárokuuplatnenéhovrozhodcovskomasúdnomkonanípostupovalsprávne

a nie je možné mu jeho postup vytýkať, keď nemôže byť vylúčené, že medzi tými istými stranami
sporu môžu existovať viaceré zmluvné vzťahy týkajúce sa viacerých odlišných nárokov. Zodpovedá
preto záveru okresného súdu, že z obsahu spisu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nevyplýva
identifikáciaatotožnosťnárokužalobcuuplatnenéhovrozhodcovskomkonaníavtomtosúdnomkonaní.

46. Žalobca v odvolaní namietal, že ust. § 73 ods. 6 a § 28 ods. 11 ZoSRK predpokladajú, že návrh
podaný na rozhodcovskom súde je identický s návrhom podaným na súd v stanovenej lehote, aby
účinky rozhodcovského konania ostali zachované. Odvolací súd súhlasí s týmto tvrdením žalobcu,
t.j. žalobcom citované ustanovenia predpokladajú súvis medzi rozhodcovským konaním a následne
podanou žalobou na súd, čo je predpokladom na to, aby sa do plynutia premlčacej doby nezapočítavala

doba rozhodcovského konania. Okresný súd však napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že práve
vyššie uvedený súvis medzi nárokom uplatneným v rozhodcovskom konaní a v tomto súdnom konaní
zo žalobcom predložených listinných dokladov nevyplýva. Keďže okresný súd správne poukázal na
dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje žalobcu, pričom zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva
identita nároku uplatneného žalobcom v rozhodcovskom konaní a v tomto súdnom konaní, potom

okresný súd správne konštatoval, že nemal preukázané účinky podľa § 28 ods. 11 ZoSRK na plynutie
premlčacej lehoty, ktorej začiatok plynutia správne určil okamihom predloženia zmenky na zaplatenie,
t.j. od 24.05.2011. V prípade nepreukázania nezapočítavania doby trvania rozhodcovského konania
do plynutia premlčacej lehoty, potom trojročná premlčacia lehota podľa § 70 ods. 1 ZZŠ uplynula
dňa 24.05.2014 a pretože žaloba bola doručená na súd dňa 16.09.2015, okresný súd správne dospel

k záveru o premlčaní žalobcom uplatneného nároku.

47. Žalobca predložil spolu s odvolaním kópiu návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa
08.06.2011, ktorý podal voči žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že hoci sa toto konanie začalo za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak od 01.07.2016 vzhľadom na okamžitú aplikabilitu sa

aplikuje na toto konanie právna úprava Civilného sporového poriadku s výnimkami podľa § 470 ods.
2 CSP.

48. Podľa § 470 ods. 2 CSP nie je vylúčená aplikácia právnej úpravy novôt v odvolacom konaní
na konania, ktoré sa začali pred účinnosťou CSP. Žalobca predložil spolu s odvolaním kópiu návrhu

na začatie rozhodcovského konania, z ktorého vyplývajú skutkové okolnosti identifikujúce nárok
uplatnený žalobcom voči žalovanému v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že novota
v odvolacom konaní, keď novotou sa rozumie akýkoľvek prostriedok procesného útoku, t.j. v danom
prípade aj predloženie listiny ako dôkazu, je prípustná podľa § 366 písm. d) CSP len vtedy, ak takýtoprostriedok procesného útoku odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Žalobca neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili predložiť kópiu návrhu na začatie
rozhodcovského konania už v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní preto nebolo

preukázané splnenie podmienok uplatnenia novoty podľa § 366 písm. d) CSP. Odvolací súd preto na
kópiunávrhunazačatierozhodcovskéhokonaniapredloženúspolusodvolanímneprihliadolapovažoval
ju za neprípustnú novotu v odvolacom konaní.
49. Odvolací súd ďalej konštatuje, že hoci v tomto konaní, ktoré bolo začaté za účinnosti OSP, nie
je možné podľa § 470 ods. 2 CSP aplikovať inštitút sudcovskej koncentrácie konania, ak by bola

v neprospech strany sporu, avšak ustanovenie § 470 ods. 2 CSP nevylučuje aplikáciu zákonnej
koncentrácie konania, o ktorej bol žalobca zo strany súdu prvej inštancie poučený v poučení, ktoré
tvorilo prílohu podania súdu zo dňa 15.05.2019 (čl. 40), ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 16.05.2019 (čl. 43). Nakoľko skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-Eur a išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, súd v danom prípade rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP,

avšak žalobcovi bolo umožnené zo strany súdu vyjadriť sa k vyjadreniam žalovanej, predkladať dôkazy
a návrhy na vykonanie dôkazov, čo však žalobca neurobil. Keďže žalobca nepredložil v konaní pred
súdom prvej inštancie kópiu návrhu na začatie rozhodcovského konania, z ktorého by bolo možné
identifikovať totožnosť predmetu rozhodcovského konania a súdneho konania, t.j. totožnosť nároku
uplatneného voči žalovanej v týchto konaniach, potom okresný súd postupoval správne, keď dospel

k záveru o nepreukázaní nezapočítavania doby trvania rozhodcovského konania do doby premlčania
podľa § 28 ods. 11 ZoSKR.

50. Na tieto odvolacie dôvody preto odvolací súd neprihliadol a neprihliadol ani na novotu uplatnenú
žalobcom v rámci odvolania.

51. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na povahu zmenky, ako aj na dohodnuté podmienky
vyplnenia zmenky. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd neodôvodnil zamietnutie žaloby dohodou
o vyplňovacom práve zmenky a ani sa nezaoberal jej náležitosťami z hľadiska jej platnosti. Žalobcom
uvádzané tvrdenia vo vzťahu k zmenke a všeobecným podmienkam poskytnutia úveru nesmerujú voči

dôvodom zamietnutia žaloby. V tejto časti preto tvrdenia žalobcu o povahe zmenky a vyplňovacom práve
sú irelevantné a nemajú žiaden vzťah k dôvodom zamietnutia žaloby. Odvolací súd sa preto týmito
tvrdeniamižalobcunezaoberal,pretoženemalivplyvnaposúdeniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia.

52. Žalobca žiadne iné odvolacie dôvody a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia neuviedol. Odvolací

súd zdôrazňuje, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, ako to vyplýva napr.
z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023. Znamená to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom výlučne z dôvodov nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia, ktoré v lehote na podanie odvolania uvedie a obsahovo vymedzí odvolateľ.
Pokiaľ žalobca v odvolaní nenamietal nesprávne právne posúdenie veci aj z iných dôvodov (okrem

nesprávnej interpretácie § 28 ods. 11 v spojení s § 73 ods. 6 ZoSRK), pričom pod nesprávnym právnym
posúdením sa rozumie aj aplikovanie nesprávnej právnej normy, odvolací súd nemohol preskúmať
napadnuté rozhodnutie aj z iných dôvodov prípadného nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
mutožalobcaneumožniltým,ženeuviedolžiadnyinýodvolacídôvod,napr.aplikáciunesprávnejprávnej
normy. Odvolací súd pri dodržaní zásady kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu nie je oprávnený

nahrádzať procesnú aktivitu odvolateľa a bez uvedenia odvolacích dôvodov, okrem posudzovania
procesných podmienok konania, nie je oprávnený posudzovať správnosť napadnutého rozhodnutia
z iných dôvodov ako boli uvedené v odvolaní.

53. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, v ktorom žalobca neuviedol relevantné dôvody

nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd dospel k záveru o
správnosti napadnutého rozhodnutia.

54. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom
rozsahu, t.j. aj proti druhému výroku o náhrade trov konania. Keďže okresný súd žalobu zamietol,

žalovaná bola v konaní úspešná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. Pretože žalovanej žiadne
trovy konania nevznikli, okresný súd rozhodol vo výroku II. správne, keď jej nepriznal nárok na náhradu
trov konania.55. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.

56. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods.
1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Pretože napadnuté rozhodnutie odvolací súd potvrdil, žalovaná bola
v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu. Keďže však žalovanej v odvolacom konaní nevznikli
žiadne trovy, odvolací súd jej preto v súlade s čl. 17 Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. (viď uznesenie NS SR sp.zn.

7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

57. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).