Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425202545
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425202545.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov
JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: F. O., narodený
dňa XX.X.XXXX, bytom A. G. XX, D., zastúpený JUDr. Jurajom Hardoňom, advokátom, so sídlom
Lermontovova 16, Bratislava, IČO: 53223314, proti žalovanému X/ W. Š., narodený dňa XX.X.XXXX,
bytom U. W. XX, N. a žalovanej X/ R. R., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom U. W. XX, N., v konaní

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08. apríla 2025 č. k.
38C/18/2025-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanej 2/ zákaz
nakladať so spoluvlastníckym podielom 1/2 na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností
pre katastrálne územie: S., obec: N.-D. O., okres: N. L., a to konkrétne pozemku, parcely registra „C“,
parc. č. XXXX/X, o výmere 303 m2, druh pozemku: záhrada; pozemku, parcely registra „C“, parc. č.
XXXX/XX, o výmere 330 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; a stavby so súpisným č.
XXXX, postavenej na pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 330 m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom; ktorý spoluvlastnícky podiel
je na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností evidovaný pod poradovým č. X, a to až do
právoplatného rozhodnutia vydaného v tomto konaní vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 17.3.2025 sa žalobca domáhal určenia,
že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku nehnuteľností nachádzajúcich sa v

kat. úz. S., obec N. - D. O., okres N. L. a to pozemku parc. č. XXX/X o výmere 303 m2 druh pozemku
záhrada, parc. č. XXX/XX o výmere 330 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavby rodinný dom so
súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX/XX o výmere 330 m2. Zároveň sa týmto podaním žalobca
domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, špecifikovaného v bode 1 tohto uznesenia.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 345 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP,

§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP.

4. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca odôvodnil
tým, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam a prípadné
meritórne rozhodnutie súdu bude tvoriť podklad pre zápis príslušných zmien do katastra nehnuteľností.
Tvrdil, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná potrebou zmrazenia súčasného právneho

stavu k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach až do okamihu rozhodnutia súdu o určení toho,
komu tento spoluvlastnícky podiel prináleží. Neodkladné opatrenie nariadené v tejto veci zabezpečí,aby mohlo byť meritórne rozhodnutie súdu materiálne vykonateľné, aby mohlo tvoriť podklad pre
zápis zmien v katastri nehnuteľností teda, aby mohlo mať vôbec reálny význam. V prípade, ak by k
nariadeniu neodkladného opatrenia v tejto veci nedošlo tak by hrozilo, že žalovaná 2/ prevedie sporný

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na tretiu osobu, čo by zmarilo materiálnu vykonateľnosť
rozhodnutia súdu v tejto veci a mohlo vyvolať potrebu ďalšej určovacej žaloby, v tomto prípade voči
ďalšiemu nadobúdateľovi sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Podľa žalobcu
neodkladné opatrenie v tomto prípade predíde vyvolávaniu ďalších potenciálnych súdnych konaní.
Žalobca považuje za žiaduce, aby súd „zmrazil“ súčasný stav evidovaný v katastri nehnuteľností a

zakázal žalovanej 2/ po dobu trvania súdneho konania so sporným spoluvlastníckym podielom ďalej
nakladať.Neodkladnéopatreniepredídehroziacemuprotiprávnemustavu,ktorýbymoholnastaťtým,že
súd v tejto veci síce určí, že spoluvlastníkom nehnuteľností je žalovaný 1/, avšak uvedené rozhodnutie
súdu nebude spôsobilé na zápis v katastri nehnuteľností, nakoľko zapísaným vlastníkom by už bola
ďalšia tretia osoba.

5. Súd prvej inštancie poukázal na predložené listinné dôkazy LV č. XXXX, zmluvu o
kontokorentnom úvere, dodatky ku zmluve o kontokorentnom úvere, zmluvu o prevádzkovom úvere,
vyhlásenie ručiteľa, oznámenie o zosplatnení úveru, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, platobný rozkaz
sp. zn. 17Up/1414/2024 zo dňa 15.8.2024, potvrdenie o platbe, upovedomenie o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, inzerciu realitnej kancelárie. Vysvetlil inštitút

neodkladného opatrenia, zákonné predpoklady na jeho nariadenie a dospel k záveru, že v danom
prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov strán sporu tak ako to
predpokladá zákon .Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia preto zamietol.

6. Skonštatoval, že z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaná 2/ nadobudla vlastníctvo ku

spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX aj na základe
darovacej zmluvy S.-XXXX/XXXX zo dňa 13.3.2024. Žalobca ako ručiteľ dňa 17.9.2021 vyhlásil, že
ručí za včasné a riadne uspokojenie pohľadávok spoločnosti Československá obchodná banka, a.s.
voči dlžníkovi InStyle Home SK s.r.o.. Dňa 22.2.2024 bola spoločnosť InStyle Home s.r.o. vyzvaná na
zaplatenie dlžnej čiastky a bolo jej oznámené zosplatnenie úveru. Dňa 21.5.2024 bola žalobca vyzvaný

na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 61.215,61 eur. Dňa 15.8.2024 bol vydaný v upomínacom konaní
platobný rozkaz sp. zn. 17Up/1414/2024, ktorým súd zaviazal spoločnosť InStyle Home SK s.r.o., W. Š.
(žalovaného 1/) a F. O. (žalobcu) zaplatiť Československej obchodnej banke a.s. sumu 55.974,30 eur,
úrok vo výške 1.863,96 eur, spolu s úrokom z omeškania. Dňa 19.12.2024 bol vydaný v upomínacom
konaní platobný rozkaz sp. zn. 10Up/2206/2024, ktorým súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie

žalobcovi sumy 8.250 eur s príslušenstvom. Dňa 14.2.2025 bol, žalobca upovedomený o vydanom
poverení na vykonanie exekúcie vo veci 22Ek/371/2025 voči povinnému W. Š., žalovaný 1/ o zaplatenie
pohľadávky 8.250 eur.

7. Uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal, že nenariadením

neodkladného opatrenia hrozí, že žalovaná 2/ prevedie sporný spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach na tretiu osobu, čo by zmarilo materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia súdu v tejto veci
a prípadné rozhodnutie súdu bude spôsobilé na zápis v katastri nehnuteľností, ale svoje tvrdenie podľa
súdu prvej inštancie ničím nepreukázal. Konštatoval, že Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325
uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Mal za to, že žalobca neosvedčil
potrebu bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon. Žalobca,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, nepripojil žiadny dôkaz, ktorým by osvedčoval, že žalovaná 2/ má
v úmysle účelovo sa spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorý získala darom od žalovaného
1/ zbaviť, respektíve scudziť predmetný spoluvlastnícky podiel. Nič nenasvedčuje tomu, že žalovaná

má v úmysle prevádzať spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach a v tomto štádiu
konania podľa prvoinštančného súdu n žalobca nepreukázal ani ohrozenie prípadnej exekúcie. Z návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že žalobcova domnienka, že meritórne
rozhodnutienebudemateriálnevykonateľnéjenepreukázaná,rovnakoakosnahažalovanejoscudzenie
spoluvlastníckeho podielu. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

zohľadnil aj princíp proporcionality a mal za to, že jeho nariadením by neprimeraným spôsobom limitoval
vlastnícke právo žalovanej ako osoby, proti ktorej toto neodkladné opatrenie smeruje. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Záverom poukázal
na § 262 ods.1 CSP s tým že o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jeho

návrhu, alebo uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Odvolanie podal podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP);

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods.
1 písm. d) CSP); a
c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods.
1 písm. h) CSP).

10. Konštatoval, že súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu,

že žalobca údajne neosvedčil, že žalovaná 2/ má v úmysle nakladať so svojim spoluvlastníckym
podielom k nehnuteľnostiam, uviedol, že žalobca „nepripojil žiadny dôkaz, ktorým by osvedčoval že
žalovaná 2/ má v úmysle účelovo sa spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorý získala darom od
žalovaného 1/ zbaviť, respektíve scudziť predmetný spoluvlastnícky podiel, nevykonáva žiadne úkony
smerujúce k prevodu majetku“, ako aj, že „z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

má súd za to, že žalobcova domnienka, že meritórne rozhodnutie nebude materiálne vykonateľné
je nepreukázaná, rovnako ako snaha žalovanej o scudzenie spoluvlastníckeho podielu.“ Uvedené
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie namietal z dôvodu, že podľa jeho názoru nezodpovedá
preventívnemu účelu neodkladného opatrenia. Uviedol, že súd prvej inštancie ako dôvod na zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nepreukázal, že by žalovaná 2/ mala v

úmysle scudziť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Uvedené podľa žalobcu znamená, že
súd prvej inštancie by dôvody nariadenia neodkladného opatrenia mal za dané vtedy, ak by žalobca
preukázal, že žalovaná 2/ tento úmysel má (svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach scudziť).
Má za to, že prípadný úmysel žalovanej 2/ previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
na tretiu osobu bude žalobcovi, ako aj súdu, známy až vo chvíli, keď na príslušnom liste vlastníctva,

na ktorom sú evidované nehnuteľnosti, bude vyznačená plomba o prebiehajúcom návrhu na vklad
takéhoto prevodu vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho podielu). Táto plomba (o prebiehajúcom
konaní o návrhu na vklad) by však bola vyznačená až na základe prebiehajúceho katastrálneho
konania, teda až v čase po uzavretí prípadnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej
2/ k nehnuteľnostiam. Nestotožnil sa so súdom prvej inštancie aby preukázal úmysel žalovanej 2/

previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na tretiu osobu, nakoľko by to podľa žalobcu
znamenalo, že bude môcť tento úmysel preukázať až v čase neskoršom, ako žalovaná 2/ už uzavrie
zmluvu o prevode tohto spoluvlastníckeho podielu; teda také neodkladné opatrenie by už bolo nariadené
neskoro a zbytočne a nemôže naplniť svoj preventívny účel. Poukázal na názor JUDr. Sedlačka:
„Pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd

v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné
opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku,
je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami.
Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym
účinkom nemožno dosiahnuť.“ Dôvodil, že uvedené je opakovane judikované aj v rámci rozhodovacej

praxe všeobecných súdov: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne
spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu žalovaných vykonať
úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany
žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k
žalobcovi bola znížená. Pokiaľ žalovaní nemajú v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak

predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim bez právneho významu a pokiaľ takýto úmysel mali, potom je
jeho nariadenie dôvodné.“
„Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne nehnuteľnosti scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu
prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo
otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej.“

„Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním
určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonať úkony súvisiace s
vlastníctvomtejtonehnuteľnosti.Právevyčkávanímnaprejavenieúmysluzostranyžalovanýchbymohlo
dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Pretopostačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe
žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“

„Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla,
až keď takáto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má
byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia
účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá,
pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.“

11.Kodseku19.uzneseniasúduprvejinštancienamietal,žesúdprvejinštancieneuvádzadôvody,prečo
uprednostnil záujem žalovanej 2/ na jej dispozícii so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach
pred záujmom žalobcu na právnej istote a na materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Podľa názoru žalobcu z Uznesenia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie pri posudzovaní
proporcionality riadil a nevyplýva z neho, prečo podľa názoru súdu záujem žalovanej 2/ prevažuje nad

záujmom žalobcu. Uznesenie v tomto smere považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Žalobca má za to, že záver súdu prvej inštancie o neprimeranom limitovaní vlastníckeho práva
žalovanej 2/ je aj nekonzistentný s dôvodmi opísanými v odseku 17. a 18. uznesenia, keďže sám súd
prvej inštancie uvádza, že nie je preukázané, že by žalovaná 2/ so svojim spoluvlastníckym podielom
mala v úmysle nakladať. Podľa žalobcu ak žalovaná 2/ nemá v úmysle so svojim spoluvlastníckym

podielom nakladať, potom nie je zrejmé, ako by neodkladné opatrenie jej vlastnícke právo „neprimerane
limitovalo“. Naopak, ak by žalovaná 2/ mala v úmysle so svojim spoluvlastníckym podielom nakladať,
potom by taký úmysel v zmysle odseku 17. a 18. odôvodnenia uznesenia automaticky zakladalo dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Skonštatoval, že súd prvej inštancie v rámci nepreskúmateľného odôvodnenia testu proporcionality v

uznesení porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP); resp. konanie má z tohto
dôvodu, inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm.
d) CSP). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2025, č. k.

38C/18/2025-66 zmenil tak, že žalovanej 2/ zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom o veľkosti
1/2 na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie: S., obec: N.-D.
O., okres: N. L., a to konkrétne:
- pozemku, parcely registra „C“, parc. č. 6031/8, o výmere 303 m2, druh pozemku: záhrada;
- pozemku, parcely registra „C“, parc. č. 6031/16, o výmere 330 m2, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie; a
- stavby so súpisným č. XXXX, postavenej na pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 330 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom;
ktorý spoluvlastnícky podiel je na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností evidovaný pod
poradovým č. X, a to až do právoplatného rozhodnutia vydaného v tomto konaní vo veci samej.

Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %“ alebo alternatívne:
„Súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2025, č. k. 38C/18/2025-66 zrušuje a vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

12. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu
v žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a v nej uvedenému návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a rovnako aj tvrdeniami, ktoré žalobca uviedol aj vo svojom odvolaní. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj samotnú určovaciu žalobu považuje za nedôvodnú

a postavenú výlučne na „špekulatívnych domnienkách“ žalobcu. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že
údajne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalovanej
2/ s úmyslom ukrátiť žalobcu. Uviedol, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalovanými,
žalobca ani žiaden (regresný) nárok voči žalovanému 1/ nemal. Žalobcovi vznikol regresný nárok
voči žalovanému 1/ najskôr až po úhrade t. j. podľa vyjadrenia žalobcu dňa 29.09.2024. Tvrdenie

žalobcu, že žalovaný 1/ chcel prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu ukrátiť žalobcu považuje za
špekulatívne, vnútorne nekonzistentné a to najmä v rozpore s kauzálnym priebehom, ktorý popisuje v
žalobe resp. v návrhu sám žalobca. Skonštatoval, že žalobca opomenul v žalobe resp. v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviesť, že žalovaná 2/ bola už v čase pred uzatvorením darovacejzmluvy podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností spolu so žalovaným 1/. Žalovaní si
prostredníctvom darovacej zmluvy iba vyporiadavali svoj vzájomný spoluvlastnícky vzťah, pričom to
nesúviselo s nárokom žalobcu, ktorý ani v tom čase neexistoval. Ďalej uviedol, že žalobca riadne

nepreukázal, že by žalovaný 1/ previedol v prospech žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2
k celku na predmetných nehnuteľnostiach, pričom takýto podiel žalovaný 1/ žalovanej 2/ v skutočnosti
predmetnoudarovacouzmluvouaninepreviedol.Stotožnilsasnázoromsúduprvejinštancie,žežalobca
neosvedčil existenciu podmienok na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z. z. CSP. Uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalovaná 2/ vykonala akékoľvek

kroky k tomu, aby s predmetnými nehnuteľnosťami nakladala - žalobca v návrhu takúto skutočnosť
ani neuviedol a nepreukázal. Tvrdenia žalobcu, že „pokiaľ žalovaní nemajú v úmysle nehnuteľnosti
scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim bez právneho významu a pokiaľ
takýto úmysel mali, potom je jeho nariadenie dôvodné“ považuje za absolútne nenáležité, majúce znaky
zjavného zneužitia práva. Poukázal na Čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré

celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Namietal, že žalobca nie je účastníkom darovacej
zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ a nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
samotnej žaloby na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu. Tvrdenia žalobcu, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanými je absolútne

neplatná považuje za nedôvodné. Skonštatoval, že keby žalobca aj teoreticky osvedčil potrebu
vydania neodkladného opatrenia (čo rozporuje), považuje za nenáležité a v rozpore s ust. § 123 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zasiahnuť a obmedziť vlastnícke právo žalovanej 2/ nariadením
neodkladného opatrenia bez splnenia zákonných predpokladov a to najmä bez preukázania naliehavého
právneho záujmu na veci samej - určovacom petite a aspoň teoretického predpokladu úspechu vo veci

samej. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu, ako nedôvodné zamietol, uznesenie Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2025 pod sp. zn. 38C/18/2025 potvrdil a priznal mu nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

13. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej

inštancie, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj podanú žalobu) považuje za nedôvodný,
a súhlasí s tvrdeniami, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný 1/ k podanému odvolaniu žalobcu.
Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za
špekulatívne a nepravdivé. Dôvodila, že v čase pred uzatvorením darovacej zmluvy už bola podielovou
spoluvlastníckou predmetných nehnuteľností (cca od roku 2012). Prostredníctvom darovacej zmluvy si

so žalovaným 1/ iba vyporiadavala vzájomný spoluvlastnícky vzťah. Uviedla, že nie je pravdou, že by
jej darovacou zmluvou v roku 2024 (na ktorú poukazuje žalobca), previedol žalovaný 1/ spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/2 k celku. Má za to, že nie je dôvod aby bola akokoľvek obmedzená v nakladaní
s celým svojím spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach. Je nedôvodné, aby
akýkoľveknárokžalobcuvočižalovanému1/obmedzovalžalovanú2/najejvlastníckompráve.Považuje

za nenáležité a v rozpore s ust. § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zasiahnuť a
obmedziť jej vlastnícke právo zjavne nedôvodným neodkladným opatrením. Ďalej uviedla, že nemala
žiadnu vedomosť o akýchkoľvek a to ani potencionálnych nárokoch žalobcu (alebo iných osôb) voči
žalovanému 1/. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by vyporiadanie so žalovaným 1/ akokoľvek
súviselo s nárokmi žalobcu alebo iných osôb. Skonštatovala, že z podaného návrhu vyplýva, že nárok

žalobcu, ktorý sa domáha zabezpečiť neodkladným opatrením na jej spoluvlastníckom podiele v čase
uskutočnenia predmetného prevodu ešte ani neexistoval, a preto je vylúčené, aby hoci iba teoreticky
mala akúkoľvek vedomosť o domnelých úmysloch žalovaného 1/, ktoré žalobca v podanom návrhu
pričíta žalovanému 1/. Skonštatovala, že spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach
nadobudla v dobrej viere. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil podmienky

na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP. Uviedla, že
nemala a nemá v úmysle svoj spoluvlastnícky podiel previesť, považuje za nenáležité, aby jej vlastnícke
právo bolo obmedzené neodkladným opatrením. Tvrdenia žalobcu, že „pokiaľ žalovaní nemajú v úmysle
nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim bez právneho
významu a pokiaľ takýto úmysel mali, potom je jeho nariadenie dôvodné“ považuje za nenáležité,

nedôvodné a majúce znaky zjavného zneužitia práva žalobcom. Zároveň poukázala na to, že žalobca
nie je ani účastníkom darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a žalovaným 1/, nemá aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie samotnej žaloby na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu. Tvrdenia žalobcu, že darovacia zmluva uzatvorená medziňou a žalovaným je absolútne neplatná sú podľa žalovanej 2/ nepravdivé. Navrhla, aby odvolací
súd odvolanie žalobcu, ako nedôvodné zamietol, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
08.04.2025 pod sp. zn. 38C/18/2025 potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

v celom rozsahu.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
a argumenty žalobcu predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanej 2/ zákaz nakladať so spoluvlastníckym podielom 1/2

na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie: S., obec: N.-D. O.,
okres: N. L., a to konkrétne pozemku, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 303 m2, druh
pozemku: záhrada; pozemku, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 330 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie; a stavby so súpisným č. XXXX, postavenej na pozemku s parcelným
č. XXXX/XX, o výmere 330 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: Rodinný

dom, popis stavby: rodinný dom; ktorý spoluvlastnícky podiel je na príslušnom liste vlastníctva v katastri
nehnuteľností evidovaný pod poradovým č. X, a to až do právoplatného rozhodnutia vydaného v tomto
konaní vo veci samej.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenia.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

17. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia

bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

18. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné
tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť

presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie a ďalšie
trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného
nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť,

nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.19. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti,
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda
predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i

dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia
právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod
pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci,
neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným
účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí

skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.

20. V rámci prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahu spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť,
či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné

opatrenie, navrhované žalobcom.

21. Ako už odvolací súd uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z opisu skutkového stavu súdom prvej inštancie ako
aj z obsahu spisu odvolací súd ustálil, že skutkové okolnosti nespĺňajú podmienku bezodkladnej

potreby upraviť pomery strán. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh nariadenia neodkladného
opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností,
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o

neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim
rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok
potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej
práv a oprávnených záujmov.

22. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

23. V danom prípade sa žalobca domáhal prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia uloženia
povinnosti žalovanej 2/ nenakladať so spoluvlastníckym podielom 1/2 na nehnuteľnostiach evidovaných
v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie: S., obec: N.-D. O., okres: N. L., a to konkrétne pozemku,
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 303 m2, druh pozemku: záhrada; pozemku, parcely
registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 330 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; a

stavby so súpisným č. XXXX, postavenej na pozemku s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 330 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom;
ktorý spoluvlastnícky podiel je na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností evidovaný pod
poradovým č. X, do právoplatného rozhodnutia vydaného v tomto konaní vo veci samej. Žalobca tvrdí,
že je daná dôvodnosť jeho nároku vo veci samej, kde sa domáha určenia, že žalovaný 1/ je podielovým

spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. S., obec N. - D.
O., okres N. L. a to pozemku parc. č. XXX/X o výmere 303 m2 druh pozemku záhrada, parc. č.
XXX/XX o výmere 330 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavby rodinný dom so súp. č. XXXX
postavenej na parc.č. XXXX/XX o výmere 330 m2. Je toho názoru, že je daná potreba neodkladnejúpravy pomerov medzí účastníkmi konania zmrazením súčasného právneho stavu k spoluvlastníckemu
podielu na nehnuteľnostiach až do okamihu rozhodnutia súdu o určení toho, komu tento spoluvlastnícky
podiel prináleží. Neodkladné opatrenie nariadené v tejto veci podľa žalobcu zabezpečí, aby mohlo byť

meritórne rozhodnutie súdu materiálne vykonateľné, aby mohlo tvoriť podklad pre zápis zmien v katastri
nehnuteľností teda, aby mohlo mať vôbec reálny význam. V prípade, že by k nariadeniu neodkladného
opatrenia v tejto veci nedošlo tak by hrozilo, že žalovaná 2/ prevedie sporný spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach na tretiu osobu, čo by zmarilo materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia súdu v tejto veci.

24. Súd prvej inštancie nepovažoval návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za
dôvodný, a návrh zamietol. Nepovažoval za osvedčené, že v súčasnosti existuje dôvod na nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia a že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Mal za to,
že nie sú splnené zákonné požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa
so závermi sudu prvej inštancie stotožňuje. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že predpokladom
pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby žalobca osvedčil splnenie dvoch

základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods.
1 CSP) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods.
1 CSP).

25. K odvolacej argumentácii žalobcu, že právne posúdenie veci súdom prvej nezodpovedá

preventívnemu účelu neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že dokazovanie má v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na
základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom
nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu
osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej,

je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z
premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu. Súd
nemôženariadiťneodkladnéopatrenie,aksamunazákladepredbežnéhoprávnehoposúdenianárokvo
veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou
a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu

viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než
pravdepodobnosť jej zamietnutia.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nemôže prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v posudzovanej
veci sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s

názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov
strán sporu tak, ako to predpokladá zákon. Žalobca, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nepripojil
žiadny dôkaz, ktorým by osvedčoval že žalovaná 2/ má v úmysle účelovo sa spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti, ktorý získala darom od žalovaného 1/ zbaviť, respektíve scudziť predmetný
spoluvlastnícky podiel. Nič nenasvedčuje tomu, že žalovaná má v úmysle prevádzať spoluvlastnícky

podiel na predmetných nehnuteľnostiach a v tomto štádiu konanie žalobca nepreukázal ani ohrozenie
prípadnej exekúcie. Je nepochybné, že žalobca ani žiadnym spôsobom nevysvetlil ani neosvedčil, čo
ho viedlo k obave z bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ďalšom prevode práve v tomto čase. Z
návrhu ani z predložených príloh odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by podporovali názor žalobcu
o bezprostredne hroziacej ujme, čo je základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia

27. K namietanému neprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej
veci, odvolací takéto pochybenie súdom prvej inštancie nezistil.28. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého uznesenia treba uviesť,
že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. O porušenie

tohto práva žalobcu ale v preskúmavanej veci nejde. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Van de Hurk

v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou
praxou ESĽP stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces
(napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Podobne aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky zastáva názor, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná
odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Odvolací súd preto túto námietku

žalobcu považuje za nedôvodnú s tým, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav, zrozumiteľne a
náležite vyhodnotil, kedy zohľadnil všetky pre túto vec podstatné skutočnosti, ktoré sú významné pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. danosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov strán a osvedčenie pravdepodobností nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

29. K žalobcom namietanému princípu proporcionality odvolací súd uvádza, že v rámci neodkladného
opatrenia musí byť v rámci ústavných a zákonných pravidiel poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie
žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila
ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada.

Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia
nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah do práv
dotknutej strany je primeraný navrhovateľom neodkladného opatrenia osvedčenému porušeniu jeho
práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti - proporcionality zásahu), či neodkladným
opatrením nedochádza k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru. Uvedené v praxi

znamená, že povinnému z neodkladného opatrenia (odporcovi, žalovanému) môže byť uložená
povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie
povinnosti. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných
súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom
(napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). Odvolací súd súhlasí so súdom prvej

inštancie, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by neprimeraným spôsobom limitoval
vlastnícke právo žalovanej 2/ ako osoby, proti ktorej toto neodkladné opatrenie smeruje, ktorá nie je
dlžníkom žalobcu, pričom má byť postihnutý jej majetok. Právo vlastniť majetok je garantované, ale jeho
obmedzenie je možné ak je primerané a zákonné. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu
by navrhované neodkladné opatrenie neprimerane obmedzovalo žalovanú 2/ v nakladaní s jej majetkom

pre nárok žalobcu voči žalovanému 1/.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná obava žalobcu, nemôže automaticky zakladať dôvod pre
bezodkladnú úpravu pomerov strán a k nariadeniu neodkladného opatrenia musia existovať objektívne
dôvody, ktoré by zakladali dôvod na jeho nariadenie. Vzhľadom na uvedené nepovažoval preto

na základe tvrdení žalobcu obsiahnutých v návrhu, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko
na ich základe nebolo možné vyhodnotiť návrh z objektívneho hľadiska za presvedčivý a osvedčený.
Žalobca neosvedčil všetky skutočnosti, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom
prípade podmienené.

31. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dostatočne
neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).