Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Dojčánová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200654
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324200654.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobkyne: A.

B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G. H. XXX/
XX, 2. I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F., J. XXXX/X, v konaní obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Mária
Jakubíková, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu č. 43, 3. A. D., nar. X.XX.XXXX, bytom K., L. A. XXXX/X, 4.
M. N., nar XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, F. - N. , o určenie osoby na odstránenie stavieb a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100% s

tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Žalovanému v 3. rade súd voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalovanej v 4. rade súd voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou v znení jej zmeny pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní
1.10.2025 domáhala, aby súd I. určil, že dom O. D. XXX E. P. C. je v podielovom spoluvlastníctve
žalovaného v 1. rade, žalovanej v 2. rade a žalovanej v 4. rade, každému v 1/3 k celku, II. určil, že

pozemky zapísané na LV číslo XXXX, parcela číslo XXXX/X, X, X, X, X, X M. XXXX/X zapísané v jednej
polovici v celku na žalovaného v 3. rade sú vlastníctvom žalovaného v 1. rade v jednej tretine, žalovanej
v 2. rade v jednej tretine a žalovanej v 4. rade v jednej tretine, v celku po jednej šestine pre každého, III.
určil, že žalovaní v 1., 2. a 4. rade sú povinnými osobami na odstránenie znehodnoteného domu s.č. XXX
a hospodárskych budov, IV. určil lehotu na odstránenie stavieb tri mesiace od právoplatnosti rozsudku,
V. určil, že finančné náklady na odstránenie znehodnotených stavieb sú žalovaní v 1. rade, žalovaná
v 2. rade a žalovaná v 4. rade povinní zaplatiť spoločne, každý jeden vo výške svojho spoluvlastníckeho

podielu.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. C.. Na dom s.č. XXX a na hospodárske budovy nie
je založený list vlastníctva. Z tohto dôvodu sa nevedia dohodnúť, koho stavby sú a kto je povinný
znehodnotené, bezpečnosť chodcov a majetku žalobkyne ako susedy ohrozujúce, stavby z pozemkov
odstrániť. Rodičia žalovaných v 1. a 2. rade A. F. a manželka I. postavili dom s.č. XXX a hospodárske

budovy niekedy v rokoch XXXX a nerušene užívali pozemky aj stavby až do ich smrti pred 20 rokmi.
Po ich smrti sa ujal užívania žalovaný v 1. rade, dal pozemok geometricky zamerať a dozvedel sa, že
spoluvlastníkom je aj žalovaný v 3. rade a manžel žalobkyne J. A. B.. Manžel žalobkyne svoj podielnásledne previedol na žalovaných v 1., 2. a 4. rade. V roku XXXX žalovaná v 4. rade previedla svoj
podiel na žalobkyňu kúpnou zmluvou.
Po rozšírení žaloby žalobkyňa doplnila, že žalovaní si vzhľadom na nezapísaný list vlastníctva k domu

súp. č. XXX neuvedomujú, že vlastníctvo, ktoré sa nejakej neznámej príčiny nezapísala na vlastníkov,
ktorí skutočne pozemok odkúpili a postavili si na ňom dom, je ich vlastníctvom z titulu vydržania splnením
podmienok § 134 Občianskeho zákonníka. Rodičia žalovaných tento pozemok kúpili, či už písomnou
kúpnou zmluvou alebo ústnou, a dobromyseľne celý svoj život až do smrti pozemok a dom užívali a
nikdy v užívaní rušení neboli. V užívaní nikdy neboli rušení ani žalovaní v 1. a 2. rade. Na základe

týchto skutočností žalovaný v 3. rade nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a ani
nezapísaného domu XXX, keďže jeho právna predchodkyňa I. D., Q. A. odpredala rodičom žalovaných
v 1. a 2. rade svoje podiely na parcelách zapísaných na LV č. XXXX kúpnou zmluvou z roku XXXX.
Podľa žalobkyne je zvláštne, že by si žalovaní v 1. a 2. rade uplatnili vydržanie na základe notárskej
zápisnice H. X/XXXX, H. XXXXX/XXXX R. X.X.XXXX len na pozemky a aj to nie voči zapísanému
spoluvlastníkovižalovanémuv3.radeataktiežizvláštnežesineuplatnilipotvrdiťvydržaniedomusúp.č.

XXXaostatnýchstaviebpostavenýchatrvaleužívanýchichrodičmi.DedičiapoA.F.amanž.Magdaléne
splnili podmienky vydržania tým, že dobromyseľne od roku XXXX nerušene užívali nehnuteľnosti riadne
odkúpené od I. D., Q. A.. Už ich právni predchodcovia tieto pozemky užívali v dobrej Viere, že im
vlastnícky patria a tuto dobromyseľnosť potvrdzuje ich konanie, keď si na pozemku postavili dom súp.
č. XXX hospodárske budovy a v ich užívaní neboli nikdy rušení.

Na pojednávaní X.XX.XXXX doplnila, že žalobný návrh sa týka aj toho, aby súd rozhodol, kto má
znehodnotenú stavbu odstrániť. Vlastníci, ktorí budú mať potvrdené vlastnícke právo k rodinnému domu,
by následne mali mať uloženú povinnosť stavbu odstrániť. Jednala so žalovanými v 1. a 2. rade písomne
a následne aj so žalovaným v 3.rade, ktorým som navrhla odkúpenie ich podielov za tú istú sumu,
ako žalovanej v 4.rade za podmienky, že stavbu odstránim žalobkyňa. Bola ochotná akceptovať aj

vyššiu sumu, ak by stavbu odstránili oni. Odstránenia stavby sa domáha ako spoluvlastníčka pozemkov
z dôvodu, že stavba je v dezolátnom stave, blízko od chodníka a hrozí ohrozenie chodcov. Žalobkyňa
sa cítila ako spoluvlastníčka domu, vedela, že sa nedá predať, ale keď kupovala pozemky, cítila sa ako
spoluvlastníčka stavby. Preto aj žalovanej v 4.rade uviedla, že ona už s domom nebude mať starosti,
že je to povinnosť žalobkyne, dať ho odstrániť. Žalobkyňa sa obrátila na stavebný úrad, ktorý jej dal

stanovisko, že sa musí rozhodnúť súdne o tom, kto je vlastníkom. Rovnaké stanovisko jej dala aj
obec Hájske. Stavebné úrad odmietol jej podanie. Je potrebné rozhodnúť, aby bolo zrejmé, kto bude
zodpovedný, ak sa stane nešťastie.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobu považuje za predčasnú. Rodinný

dom súp. č. XXX nie je do dnešného dňa majetkovoprávne vysporiadaný, ani evidovaný v katastri
nehnuteľností. Tieto povinnosti nie je možné preniesť na súd. Žalobkyňa mala záležitosť vyriešiť s
užívateľmi stavby v súlade so stavebným zákonom a zákon o katastri nehnuteľností. Žalovaný v 1. a 2.
rade nie sú pasívne legitimovaní a nie sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX a hospodárskych
budov. žalobkyňa svojvoľne užíva celé pozemkové nehnuteľnosti a obrába aj podiely žalovaných bez

toho, aby si vyžiadala ich súhlas. Žalovaní majú záujem pozemkovej nehnuteľnosti žalobkyni predať.
Sporné stavby nie sú legalizované, zapísané vo verejných listinách, a preto nemôžu byť ani predmetom
administratívneho konania, v stavebnom konaní o vydanie búracieho povolenia v súlade so stavebným
zákonom.

4. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nikdy nebol vlastníkom ani spoluvlastníkom
stavby ani hospodárskych budov. Dom, ktorý chce žalobkyňa odstrániť nikdy nestavali rodina D. ani
tento majetok neužívala a žalovaný v 3. rade nemá k tomuto majetku nemá žiadny právny vzťah. V dome
bývala len rodina A. F. a následne jeho dedičia, žalovaní v 1. a 2. rade.

5. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení uviedla, že pozemok zdedila po matke G. N., ktorá zomrela v roku
XXXXasvojpodielpotompreviedlanažalobkyňu.Žalovanázdedilaibapozemky,stavbasaneprededila.
Žalovaná nechce byť majiteľkou stavby, dom nenavštevovala, je to po babke a dedkovi, s ktorými nemala
žiadny vzťah.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX, predsporovou komunikáciou strán sporu,
Notárskou zápisnicou H., H. H. J. XXXXX/XXXX R. X.X.XXXX, a zistil tento skutkový stav veci:7. Žalobkyňa a žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných
P. S. B., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre k.ú. C., obec C., P. T., a to pozemkov parc. .č.
XXXX/X – zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X- ovocný sad o výmere XXX m2,

parc. .č. XXXX/X – záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere XXX m2, parc.
č. XXXX/X – zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zast. plocha a nádvorie
o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X – vinica o výmere XXX m2, a to žalobkyňa v podiele 1/6 k celku, ktorý
nadobudla na základe kúpnej zmluvy č. E./XXXX R. XX.X.XXXX, žalovaný v 1. rade v podiele 1/6 k celku,
ktorý nadobudol na základe Notárskej zápisnice H., H. H. J. XXXXX/XXXX R. X.X.XXXX – osvedčenie

vyhlásenia o vydržaní, žalovaná v 2. rade v podiele 1/6 k celku, ktorý nadobudla na základe Notárskej
zápisnice H., H. H. J. XXXXX/XXXX R. X.X.XXXX – osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, a žalovaný v 3.
rade v podiele 1 k celku, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy č. E. XXXX/XX R. XX.X.XXXX.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že na vyššie uvedených nehnuteľnostiach je postavený rodinný dom
súp. č. XXX, ktorý však nie je evidovaný v evidencii nehnuteľností. Žalovaní účinne nepopreli skutkové

tvrdenie žalobkyne, že predmetný rodinný dom bol postavený v rokoch XXXX rodičmi žalovaných v 1.
a 2. rade a starými rodičmi žalovanej v 4. rade, A. a I. F.. Žalobkyňa nerozporovala tvrdenia žalovaných
1., 2. a 4. rade, že oni rodinný dom nepostavili, ani tvrdenie žalovaného v 3. rade, že on ani jeho právni
predchodcovia dom nestavali.

9. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

12. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

13. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

15. Podľa § 75 ods. 1 zák. č 25/2025 Z.z. Stavebného zákona, stavebný inšpektorát rozhodnutím určí vo
verejnom záujme, ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby alebo ak bezprostredne

ohrozuje bezpečnosť užívateľov a okolia, vlastníkovi stavby
a) uskutočniť údržbu stavby, nevyhnutné úpravy alebo zabezpečovacie stavebné práce na stavbe (ďalej
len "neodkladné práce"),
b) odstrániť stavbu alebo uskutočniť zmenu stavby.

16. Podľa § 75 ods. 4 zák. č 25/2025 Z.z. Stavebného zákona, nariadenie neodkladných prác,
vypratania stavby, odstránenia stavby alebo zmeny stavby sa oznamuje vlastníkovi stavby zhotovenej
nepovolenými stavebnými prácami doručením do vlastných rúk a zverejní sa na úradnej tabuli a na
webovom sídle správneho orgánu. Ak ide o stavbu, ktorej vlastník je neznámy, nariadenie odstrániť
stavbu sa doručuje verejnou vyhláškou, zverejnením na úradnej tabuli a webovom sídle stavebného

inšpektorátu.

17. Podľa § 78 ods. 4 zák. č 25/2025 Z.z. Stavebného zákona, ak je nariadenie odstránenia
stavby, ktorej vlastník je neznámy, vykonateľné, stavebný inšpektorát zabezpečí odstránenie stavbynáhradným výkonom podľa § 79 ods. 2 správneho poriadku na vlastné náklady. Ak sa dodatočne
zistí vlastník odstránenej stavby, stavebný inšpektorát vymáha vynaložené náklady na odstránenie
stavby od dodatočne zisteného vlastníka odstránenej stavby alebo jeho právneho nástupcu. Právo

stavebného inšpektorátu vymáhať náklady odstránenia stavby zaniká uplynutím desiatich rokov odo dňa
vykonateľnosti nariadenia odstránenia stavby.

18. Podľa § 84 ods. 7 písm. b) zák. č 25/2025 Z.z. Stavebného zákona doterajšie predpisy v znení
účinnom do 31. marca 2025 sa použijú na konanie o dodatočnom povolení stavby vrátane vydávania

záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba nespĺňa podmienky, aby ju bolo možné považovať
za stavbu postavenú v súlade s platnými predpismi podľa doterajších predpisov, ani podmienky na
preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa doterajších predpisov alebo podľa písmena a) a
vlastník tejto stavby podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby od 1. apríla 2025 do 31. marca 2029.

19. Podľa § 88a ods. 1 zák. č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ak stavebný

úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného
podnetu konanie o odstránení stavby pričom je povinný posúdiť možnosť preskúmania spôsobilosti
stavby na užívanie, ak je stavba dokončená, alebo možnosť dodatočného povolenia stavby. Stavebný
úrad vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 60 dní, predložil žiadosť o
preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie spolu s dokladmi podľa § 140d alebo žiadosť o dodatočné

povolenie stavby a doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.

20. Žalobkyňa sa v prvých dvoch výrokoch navrhovaného rozsudku domáha určenia vlastníckeho práva
žalovaných v 1., 2. a 4. rade k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX,
k.ú. C., a určenia vlastníckeho práva žalovaných v 1., 2. a 4. rade k rodinnému domu súp. č. XXX.

21. Aktívna legitimácia v konaní o určenie vlastníctva prislúcha vlastníkovi veci. Pasívna legitimácia
prislúcha tomu, kto je v evidencii zapísaný ako vlastník, resp. právny nástupca zapísaného vlastníka.
Naliehavý právny záujem je u žalobcu daný spôsobilosťou výroku rozhodnutia byť podkladom pre zmenu
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

22. Pokiaľ ide o pozemky zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C., žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho
práva žalovaných v 1., 2. a 4. rade k spoluvlastníckemu podielu, vo vzťahu ku ktorému je v katastri
zapísané vlastnícke právo v prospech žalovaného v 3. rade. Žalovaní v 1., 2. a 4. rade pritom vlastnícke
právo žalovaného v 3. rade žiadnym spôsobom nerozporujú. Predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Žalobca musí byť zároveň vo veci aktívne vecne legitimovaný, t.j. musí byť subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Žalobkyňa tvrdí, že právni predchodcovia žalovaných v 1., 2.
a 3. nadobudli vlastnícke právo vydržaním, keď v roku XXXX uzavreli kúpnu zmluvu s právnou
predchodkyňou žalovaného v 3. rade, ktorá nebola riadne registrovaná, avšak vstúpili do dobromyseľnej
držby nehnuteľností, ktorá nebola za ich života a následne ani po dobu užívania nehnuteľnosti

žalovanými v 1. a 2. rade nikým rušená. Žalobkyňa sa teda v konaní nedomáha určenia svojho
vlastníckeho práva voči tomu, kto doň neoprávnene zasahuje tým, že je ako vlastník zapísaný v katastri
nehnuteľností. Určovacím výrokom by nedošlo k žiadnej zmene v postavení žalobkyne ako podielovej
spoluvlastníčky pozemkov, v dôsledku čoho u nej absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Zároveň aktívna legitimácia vo veci vydržania patrí tomu, kto sa domáha potvrdenia vecného

práva (v tomto prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Žalobkyňa sa však nedomáha určenia jej
vlastníckeho práva a nie je preto nositeľkou hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré v konaní o určenie
vlastníckeho práva k pozemkom ide.

23. Pokiaľ ide o určenie vlastníckeho k rodinnému domu súp. č. XXX, v konaní nebolo sporné, že

dom je postavený na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných v 1., 2. a 3.
rade. Žalobkyňa tvrdila, že dom bol postavený právnymi predchodcami žalovaných v 1., 2. a 4. rade
(rodičia, resp. starí rodičia), ktoré tvrdenie žalovaní účinne nepopreli (zástupkyňa žalovaných v 1.
a 2. rade sa k tomuto tvrdeniu nevedela vyjadriť, žalovaná v 4. rade uviedla, že dom postavili právnipredchodcovia jej matky). Rodinný dom však nie je doposiaľ evidovaný v katastri nehnuteľností, tzn.
vlastnícke práva k tejto nehnuteľnosti doposiaľ nesvedčia žiadnemu zapísanému vlastníkovi. Pokiaľ
obdobne ako v odseku vyššie je možné konštatovať nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobkyne,

ktorá sa ani v tomto prípade nedomáha určenia jej vlastníckeho práva, zároveň je nutné uviesť, že
v konaní nebola preukázaná ani pasívna legitimácia žalovaných v 1., 2. a 4. rade, keďže títo ako vlastníci
zapísaní nie sú. Proces legalizácie starej stavby, výsledkom ktorého je zápis vlastníckych práv, pritom
nepatrí do právomoci súdu, ale ide o správne konanie upravené v ust. § 88a a nasl. zák. č. 50/1976
Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Uvedené ustanovenia sú naďalej účinné na základe

prechodných ustanovení nového Stavebného zákona (§ 84 ods. 7 písm. b) zák. č 25/2025 Z.z.). Na
základe rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a zápise právnych predchodcov žalovaných v 1.,
2. a 4. rade ako vlastníkov, by bolo možné iniciovať dedičské konanie, predmetom ktorého by bolo
vyporiadanie novoobjaveného dedičstva. Ani správne konanie a ani dedičské konanie nie je možné
nahradiť žalobou o určenie vlastníckeho práva iniciovanou subjektom, ktorý sa sám ochrany svojho
vlastníckeho práva k spornému predmetu – rodinnému domu súp. č. XXX ani nedomáha.

24. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti výrokov o určenie vlastníckeho práva ako nedôvodnú
zamietol.

25. Oprávnenie žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčke pozemku, na ktorom stavba stojí, domáhať
sa odstránenia stavby vyplýva z ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak len za podmienky,
že niekto zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo (neoprávnená stavba). Tvrdenia
samotnej žalobkyne, ktoré neboli medzi stranami sporné, však aplikáciu tohto ustanovenia vylučujú.
Predovšetkým sama žalobkyňa tvrdí, že právni predchodcovia žalovaných v 1., 2. a 4. rade, A. a I.

F. boli vlastníkmi pozemkov, na ktorých mali postaviť rodinný dom. Stavba tak bola zriadená na
pozemku vo vlastníctve (spoluvlastníctve) stavebníkov. Skutočnosť, že žalobkyňa v roku XXXX odkúpila
spoluvlastnícky podiel na pozemku od právnej predchodkyne stavebníkov, čím sa zmenili vlastnícke
vzťahy k pozemkom, nemení charakter stavby na neoprávnenú v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

26. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala potrebu odstránenia stavby jej zlým stavom, ktorý ohrozuje
bezpečnosť, zdravie a majetok žalobkyne a iných, súd aj v tejto súvislosti poukazuje na to, že právomoc
posudzovať takúto situáciu ako aj súbor opatrení na jej riešenie zákon zveruje stavebným úradom
v konaní na základe ust. Stavebného zákona. V zmysle ust. § 75 ods. 1, 4 a §78 ods. 4 Stavebného

zákona, ak stavba, ktorej vlastník nie je známy, bezprostredne ohrozuje bezpečnosť užívateľov a okolia,
stavebný inšpektorát rozhodnutím určí vo verejnom záujme stavbu odstrániť a odstránenie zabezpečí
náhradným výkonom podľa § 79 ods. 2 správneho poriadku na vlastné náklady. Posúdenie splnenia
predpokladov pre takýto postup je plne v kompetencii príslušného správneho úradu a nepatrí do
právomoci súdu.

27. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia osôb povinných
na odstránenie znehodnoteného domu s.č. XXX a hospodárskych budov, určenia lehoty na odstránenie
stavieb a určenia, kto znáša finančné náklady na odstránenie znehodnotených stavieb, ako nedôvodnú
zamietol.

28. Vykonanie dokazovania výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sa mali vyjadrovať k vlastníctvu
ich právnych predchodcov, by bolo vzhľadom na vyššie prijaté závery nadbytočné a nehospodárne.
Z týchto dôvodov súd navrhované dokazovanie nevykonal.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Žalovanýmv1.a2.radeakostrane,ktorámalavkonaníplnýúspechsúdpriznalprotižalobkyniprávo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP). Právo na
náhradu trov konania by z rovnakého dôvodu vzniklo aj na strane žalovaných v 3. a 4. rade, ktorý sivšak náhradu trov konania neuplatnila a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch III. a IV.
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.