Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124391086
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124391086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: N. I.ć, nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. M. XXXX/XX, XXX XX U. U., podnikajúci pod obchodným menom N. I.ć, s miestom podnikania
W. XXX/X, XXX XX H. - G. I., IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Mária Mišeková, advokátka, so
sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 53 644 638, proti žalovanému: EMGA-SK s.r.o., so sídlom
Hlboká ul. 24, 934 01 Levice, IČO: 51 157 284, právne zast.: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o.,
so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 58Cb/17/2025-80 zo dňa 11.04.2025 v

spojení s opravným uznesením č.k. 58Cb/17/2025-93 zo dňa 11.04.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 58Cb/17/2025-80 zo dňa 11.04.2025 v
znení opravného uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 58Cb/17/2025-93 zo dňa 11.04.2025 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.000 eur od 28.08.2024 do

zaplatenia, vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Vo výroku II. priznal
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom
najmä na § 544 ods. 1 a 2 a § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) § 358,
§ 359, § 369 a § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. (ďalej len „nariadenie“), § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 28.08.2024 do zaplatenia
apaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40eur.Svojnárokodôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o dielo č. 2024-106 zo dňa 13.12.2023 dodal žalovanému zváračské,
zámočnícke a montážne práce, ktoré boli za mesiac júl 2024 žalovanému fakturované faktúrou č. 7/24
v sume 4.992 eur, splatnou dňa 27.08.2024. Žalovaný si voči žalobcovi započítal pohľadávku vo výške
2.000 eur titulom zmluvnej pokuty z dôvodu bezdôvodného nenastúpenia na výkon prác a čiastočne

uhradil dlh vo výške 2.992 eur dňa 23.09.2024.

3. Žalobca započítanie pohľadávky neuznal, pretože v čase, o ktorom žalovaný tvrdí, že bezdôvodne
nenastúpil na miesto výkonu práce, bol na vopred ohlásenej a schválenej dovolenke.4. Žalovaný vo vyjadrení namietal dôvodnosť žaloby a tvrdil, že žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu podľa čl. 4 bodu 4.9 Zmluvy o dielo č. 2024-167 z 22.07.2024, pretože v termíne

12.08.2024 bezdôvodne nenastúpil na výkon práce u zahraničného partnera. Žalovaný listom zo dňa
21.08.2024 odstúpil od tejto zmluvy a zároveň si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu. Tvrdil, že nebol
vopred upozornený na úmysel žalobcu čerpať dovolenku a žiadosť o dovolenku považoval za dodatočne
vytvorený dôkaz. Listom zo dňa 24.09.2024 zrealizoval započítanie jeho pohľadávky na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur voči pohľadávke žalobcu na úhradu odmeny za mesiac júl 2024 vo

výške 4.992 eur a dňa 23.09.2024 uhradil sumu vo výške 2.992 eur.

5. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania uviedol,
že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.12.2023 Zmluvu o dielo
č. 2024-106, predmetom ktorej bolo vykonávanie zváračských, zámočníckych a montážnych prác v
termíne od 08.01.2024 do 31.12.2024 s miestom výkonu F.X. Schmid Metallbau & Schlosserei v

Nemecku. Žalobca za mesiac júl vykonal 208 hodín prác, ktoré fakturoval žalovanému faktúrou č. 7/24
vo výške 4.992 eur. Faktúra bola žalovanému doručená dňa 12.08.2024 a podľa bodu 3.7 zmluvy sa
stala splatnou dňa 27.08.2024. Žalovaný dňa 23.09.2024 žalobcovi uhradil sumu 2.992 eur, čím zostala
nezaplatená časť faktúry vo výške 2.000 eur. Žalovaný si voči žalobcovi započítal svoju pohľadávku na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur v zmysle ustanovenia čl. 4 bod 4.9 Zmluvy o dielo č.

2024-167 zo dňa 22.07.2024, pretože žalobca bezdôvodne nenastúpil na výkon práce v zmysle zmluvy,
teda v termíne 12.08.2024. Za sporné považoval súd, či došlo k zániku záväzku započítaním pohľadávky
žalovaného voči pohľadávke žalobcu.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vychádzal zo

Zmluvy o dielo č. 2024-106 zo dňa 13.12.2023 uzatvorenej podľa § 536 ObZ s tým, že podmienkou
platného uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma a presné špecifikovanie povinnosti,
nazabezpečeniektorejjezmluvnápokutadohodnutá.Zabezpečenýzáväzokmusíbyťvymedzenýurčito
a zrozumiteľne. V dohode musí byť špecifikovaná aj samotná zmluvná pokuta. Z uvedeného vyplýva,
že ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku, ktorý mal

zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade si žalovaný
uplatnil zmluvnú pokutu voči žalobcovi listinou zo dňa 21.08.2024 (č.l. 7), v ktorej je uvedené, že so
žalobcom dňa 22.07.2024 uzatvoril Zmluvu o dielo č. 2024-167, predmetom ktorej bolo vykonávanie
zváračských, zámočníckych a montážnych prác v termíne od 12.08.2024 do 31.12.2024. Zároveň si
týmto listom voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle čl. 4 bod 4.9 tejto zmluvy z dôvodu, že

žalobca bezdôvodne nenastúpil na výkon práce v zmysle zmluvy, teda v termíne 12.08.2024 u jeho
zahraničného partnera na adrese označenej v zmluve. Zmluvná pokuta bola splatná nasledujúci deň
po doručení tohto listu.

7. Súd prvej inštancie považoval za spornú existenciu Zmluvy o dielo č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024.

V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol,
že žalobcovi bol zaslaný iba návrh tejto zmluvy, pričom žalobca nikdy túto zmluvu nepodpísal,
avšak v zmluve bol uvedený termín výkonu práce, pretože sa tak so žalobcom dohodli. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že k písomnému uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024

obsahujúcej dojednanie o zmluvnej pokute došlo. Žalobcovi bol zaslaný len návrh na uzatvorenie
zmluvy, pričom zo strany žalobcu nedošlo k jeho akceptácii. Ak teda nedošlo k písomnému uzatvoreniu
Zmluvy o dielo č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024, nebola splnená ani podmienka písomne dohodnutej
zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000
eur nepovažoval za dôvodný. Podľa názoru súdu prvej inštancie nedošlo k účinnému započítaniu

pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, pretože neboli naplnené predpoklady platného
započítania, nakoľko neexistovala pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 2.000 eur, pretože nebola písomne uzatvorená Zmluva o dielo č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024,
ktorej súčasťou mala byť dohoda o zmluvnej pokute.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca preukázal, že žalovaný mu dňa 19.07.2024 oznámil
ukončenie Zmluvy o dielo č. 2024-106 uzatvorenej dňa 13.12.2023 ku dňu 26.07.2024.9. K argumentácii žalovaného prednesenej v rámci záverečnej reči, že kompenzačná námietka vo výške
2.000eurjedôvodná,pretoževyplývazobojstrannedohodnutejapodpísanejZmluvyodieloč.2024-106
bod 4.9, súd prvej inštancie uviedol, že PZ žalovaného až na pojednávaní prvýkrát uviedol, že porušenie

povinnosti vyplýva zo Zmluvy o dielo č. 2024-106 bod 4.9. Pritom zo strany žalovaného nikdy nedošlo
k uplatneniu zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti uvedenej v bode 4.9 zmluvy o dielo č. 2024-106
voči žalobcovi, preto mu ani nemohla vzniknúť pohľadávka, ktorú by si mohol voči žalobcovi započítať.
Zo započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 24.09.2024 (č.l. 8) je zrejmé, akú pohľadávku mal žalovaný
úmysel započítať, a to pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur titulom porušenia

povinnosti uvedenej v 4.9 Zmluvy o dielo č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024. Táto pohľadávka však z
dôvodov vyššie uvedených podľa názoru súdu prvej inštancie nevznikla. Súd prvej inštancie mal za
to, že v danom prípade nebolo pre rozhodnutie veci podstatné, či Zmluva o dielo č. 2024-106 ku dňu
12.08.2024 trvala, pretože žalovaný si voči žalobcovi nikdy neuplatnil zmluvnú pokutu za porušenie bodu
4.9. Zmluvy o dielo č. 2024-106 a zároveň si voči žalobcovi ani nezapočítal pohľadávku na zaplatenie
zmluvnej pokuty za porušenie bodu 4.9. Zmluvy o dielo č. 2024-106. Z uvedených dôvodov považoval

súd prvej inštancie kompenzačnú námietku zo strany žalovaného za nedôvodnú.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel. Zároveň
v zmysle zásady úspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo
k platnému započítaniu zmluvnej pokuty voči žalovanej sume. Uviedol, že z predložených dokladov je
zrejmé, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, určito a zrozumiteľne a nárok na zmluvnú pokutu
mu vznikol. Ozrejmil, že aj keď najskôr uvádzal, že sa jedná o zmluvnú pokutu zo Zmluvy o dielo zo dňa

22.07.2024, neskôr v priebehu konania bolo ustálené, že zmluvná pokuta vyplýva zo Zmluvy o dielo zo
dňa 13.12.2023, konkrétne z čl. 4 bod 4.9 zmluvy o dielo. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že táto
zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, bola riadne v zmluve špecifikovaná a obidve zmluvné strany ju
akceptovali. Je teda nesporné, že započítací prejav sa viazal k zmluvnej pokute z titulu nenastúpenia na
výkon práce v zmysle zmluvy. Rovnako nebolo sporné, že žalobca nenastúpi na dohodnutý výkon práce,

čo sám preukázal žiadankou o dovolenku. Žalovaný zdôraznil, že doklad „žiadanka o dovolenku“ nebol
relevantným dokladom preukazujúcim dohodu medzi žalobcom a žalovaným o vedomosti a súhlase
žalovaného s nenastúpením žalobcu na výkon práce. Okrem toho žalovaný predložil v konaní aj ďalší
dôkaz, návrh zmluvy o dielo zo dňa 22.07.2024, z ktorého je zrejmé, že žalovaný požadoval od žalobcu,
aby nastúpil na výkon prác u nemeckého partnera dňa 12.08.2024, čo žalobca vedel a sám potvrdil,

že tento návrh so znením, že má nastúpiť dňa 12.08.2024 aj obdržal. Podľa názoru žalovaného súd
prvej inštancie nesprávne posúdil vec aj vo vzťahu k posúdeniu hmotnoprávnej aplikácii započítania
ako aj k procesnoprávnej aplikácii kompenzačnej námietky, keď vychádzal len zo započítacieho prejavu
žalovaného. Aj v tomto započítacom prejave došlo k započítaniu zmluvnej pokuty voči faktúre, a teda
došlo k platnému započítaniu. Nič na tom nemení fakt, že bola uvedená iná zmluva o dielo, pretože

zmluvná pokuta bola uvedená v správnej výške za reálne porušenie zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol,
že prostredníctvom právneho zástupcu modifikoval kompenzačnú námietku ešte počas konania pred
súdom prvej inštancie, a to na pojednávaní, pričom táto kompenzačná námietka sa vzťahovala k Zmluve
o dielo č. 2024-106 zo dňa 13.12.2023, a teda bola riadne počas pojednávania vznesená. Súd prvej
inštancie považoval kompenzačnú námietku za nedôvodnú, avšak svoje tvrdenie uvedené v bode 43

odôvodnenia rozsudku neodôvodnil, a teda z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. K ďalším okolnostiam, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal,
žalovaný uviedol, že pri zaplatení časti faktúry jasne uviedol, že sumu 2.000 eur neuznáva a nemohlo
dôjsť k uznaniu dlhu vo vzťahu k celej sume faktúry. Výpoveď zo zmluvy bola poslaná len mailom a nie
je pravdou, že by výpoveďou zo zmluvy bola zmluva ukončená ihneď, pretože podľa zmluvy o dielo bola

30-dňová výpovedná lehota a okrem toho sám žalobca a žalovaný svojim konaním navzájom voči sebe
konali tak, že nebrali túto výpoveď do úvahy. Zo strany žalovaného bol daný návrh novej zmluvy s vyššou
hodinovou sadzbou a zo strany žalobcu to boli e-maily zo dňa 14.08.2024, v ktorých viackrát uviedol,
že nastúpi na výkon práce 26.08.2024 (viď repliku žalobcu a bod 4 odôvodnenia rozsudku). Žalovaný
navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobuvcelomrozsahuzamietne,

prípadne aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v rozpore so sudcovskou koncentráciou
konania zmenil na pojednávaní dňa 02.04.2025 v záverečných vyjadreniach počas dokazovania svojuargumentáciu, ktorú dovtedy písomne uvádzal tak v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13.11.2024
ako i vo svojom poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 25.02.2025, a to v časti, z ktorej zmluvy si
uplatňuje nárok zo zmluvnej pokuty a následne vo forme kompenzačnej námietky ho započítava na

nezaplatenú časť faktúry č. 7/2024 v sume 2.000 eur. Žalobca ďalej uviedol, že ani v podanej žalobe,
a ani následne vo svojich vyjadreniach, nikdy neodkazoval na Zmluvu č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024,
a to vzhľadom na to, že táto zmluva nikdy nevznikla. Doručenie návrhu zmluvy č. 2024-167 žalobcovi
nie je akceptáciou zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdenia
existencie Zmluvy č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024, a preto sa žalobca plne stotožňuje s odôvodnením

súdu prvej inštancie v bode 34 odôvodnenia rozsudku. Žalovaný po tom, ako predniesol súdu vyjadrenie,
že zmluva, na ktorú sa celý čas vo svojich vyjadreniach doposiaľ odvolával, nikdy nevznikla a bol to
len návrh, zmenil argumentáciu na pojednávaní v časti, že zmluvnú pokutu si nanovo uplatňuje zo
zmluvy č. 2024-106 zo dňa 13.12.2023 (na čo doposiaľ nikdy nepoukazoval). Avšak, táto zmluva zanikla
dňa 26.07.2024, a preto žalovaný nemôže postihovať zmluvnou pokutou žalobcu za nenastúpenie na
miesto výkonu práce ku dňu 12.08.2024. Aj v tejto časti súd prvej inštancie dostatočným spôsobom

odôvodnil svoje rozhodnutie pod bodom 40 odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené žalobca nesúhlasí ani
s jednou z argumentácii žalovaného a naďalej trvá na tom, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
na strane žalovaného nevznikol a kompenzačná námietka nemohla byť platne vznesená, už nech si ju
uplatnil žalovaný zo Zmluvy o dielo č. 2024-106 alebo Zmluvy o dielo č. 2024-167. Žalobca akceptoval
výpoveď, ktorú mu dňa 19.07.2024 doručil žalovaný a žalovaný sám netrval na výpovednej dobe 30

dní, keďže mu napísal, že zmluva je skončená ku dňu 26.07.2024, čo zase akceptoval žalobca. Napriek
tvrdeniam žalovaného, že žalobca mal zostať podľa zmluvy o dielo ešte 30 dní vo výpovednej lehote,
podľa názoru žalobcu v zmluve č. 2024-106 zo dňa 13.12.2023 si to zmluvné strany nedohodli. V rámci
záverečných ustanovení zmluvy č. 2024-106 v bode 6.1 je upravená výpovedná lehota 30 dní, ktorá
sa však vzťahuje na výpoveď, ktorú by doručil zhotoviteľ, t.j. žalobca, objednávateľovi, t.j. žalovanému.

Avšak objednávateľ, čiže žalovaný, ukončil so žalobcom ako zhotoviteľom dňa 19.07.2024 zmluvný
vzťah podľa bodu 6.3, na ktorý sa výpovedná doba 30 dní nevzťahuje. Ak by pôvodne žalovaný trval na
výpovednej lehote 30 dní, namietal by, že žalobca sa do práce nedostavil odo dňa 27.07.2024. Žalovaný
namieta neprítomnosť žalobcu na pracovisku až odo dňa 12.08.2024. Žalobca navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

13. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1

CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 08.09.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 16.09.2025. Po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, s obsahom súdneho
spisu, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu v odvolacom konaní a listinami založenými

v súdnom spise, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

15. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 2, CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

20. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu
dôvodov odvolania žalovaného a konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery, svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil a jeho závery nie sú arbitrárne. Z

odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie.
Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného
procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje,
nakoľko sa s ním stotožňuje a na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k

podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k účinnému
započítaniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu (nezaplatená časť faktúry č. 7/24 v
sume 2.000 eur), nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na

zaplatenie 2.000 eur z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej žalovaným voči žalobcovi v zmysle Zmluvy o
dielo č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024. V konaní nebolo sporné, že v prípade Zmluvy o dielo č. 2024-167
zo dňa 22.07.2024 išlo iba o návrh zmluvy, čo uviedol aj sám žalovaný. K záväznej akceptácii návrhu
predmetnej zmluvy zo strany žalobcu nikdy nedošlo, zmluva nebola podpísaná žalobcom, a teda ani
zmluvná pokuta uplatnená žalovaným nebola dojednaná v písomnej forme, čo je podmienkou platnosti

jej dojednania. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo vzťahu k Zmluve o dielo č. 2024-167 zo dňa 22.07.2024 je nedôvodný a nemohlo tak nastať
účinné započítanie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu
pohľadávky spôsobilej na započítanie proti pohľadávke žalobcu, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú a
preukázanú žalobcom. Odvolaním napadnutým rozsudkom preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

2.000 eur žalobcovi spolu s príslušenstvom.

22. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec vo vzťahu k
hmotnoprávnej aplikácii započítania ako aj k procesnoprávnej aplikácii kompenzačnej námietky, ktorú
modifikoval na pojednávaní v rámci záverečnej reči tak, že kompenzačná námietka sa vzťahovala

už k Zmluve o dielo č. 2024-106 zo dňa 13.12.2023 a bola podľa názoru žalovaného riadne počas
pojednávania vznesená. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na bod 42 odôvodnenia rozsudku,
kde sa súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal so započítacím prejavom žalovaného
zo dňa 24.09.2024, z ktorého bolo zrejmé, akú pohľadávku mal žalovaný v úmysle započítať voči
pohľadávke žalobcu, a to pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty zo Zmluvy o dielo č. 2024-167 zo dňa

22.07.2024, ktorý nárok však súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodný, z dôvodu absencie
písomnej dohody o zmluvnej pokuty. Čo sa týka modifikovanej kompenzačnej námietky, ktorú súd prvej
inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, odvolací súd vo vzťahu k tomuto záveru súdu prvej inštancie na
zdôraznenie jeho správnosti odkazuje na bod 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej
inštancie konštatuje, že žalobca preukázal, že žalovaný mu dňa 19.07.2024 oznámil ukončenie Zmluvy o

dieloč.2024-106uzatvorenejdňa13.12.2023kudňu26.07.2024(č.l.69).Odvolacísúddopĺňa,žepokiaľ
teda žalovaný ukončil Zmluvu o dielo č. 2024-106 ku dňu 26.07.2024, nemohol sankcionovať žalobcu
za porušenie zmluvy dňa 12.08.2024. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že
ani žalovaným až v rámci záverečnej reči modifikovaná kompenzačná námietka nemohla byť dôvodná,
nakoľko žalovanému nevznikol nárok ani na zmluvnú pokutu v zmysle Zmluvy o dielo č. 2024-106, ktorá

bola zo strany žalovaného ku dňu 26.07.2024 ukončená. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného
o nepreskúmateľnosti tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie
zrozumiteľne uviedol, že kompenzačná námietka je nedôvodná, a to z dôvodov vyššie uvedených.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal ďalšie skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie podľa názoru

žalovaného nevysporiadal, že pri zaplatení časti faktúry jasne uviedol, že sumu 2.000 eur neuznáva a
nemohlo teda dôjsť podľa názoru žalovaného k uznaniu dlhu vo vzťahu k celej sume, odvolací súd v tejto
súvislosti v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 29 napadnutého
rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca má nárok nazaplatenie prác fakturovaných faktúrou č. 7/24 v celom rozsahu, čo aj žalovaný uznal tým, že časť faktúry
dňa 23.09.2024 zaplatil a vo zvyšnej časti si započítal svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 2.000 eur. Odvolací súd podotýka, že pokiaľ by žalovaný neuznal aj časť dlhu v sume 2.000 eur,

nebol by v rámci procesnej obrany uplatňoval kompenzačnú námietku. V tomto smere je preto uvedená
námietka odvolateľa nedôvodná. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nárok na zaplatenie prác
vyfakturovaných faktúrou č. 7/24 v celom rozsahu nebol sporný a ďalej sa zaoberal len spornosťou
kompenzačnej námietky.

24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko
neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

26.Odvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokajvovýrokuotrováchkonania,nakoľkosúdprvejinštancie

správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou
úspechu v konaní.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Zákonné
predpoklady pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neboli splnené.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu

môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).