Uznesenie – Schválenie právneho úkonu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/202/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205308
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125205308.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpenýkolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodiny
Trnava, dieťa matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. D. G. H. XXXX/
XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Ivana Slaninová, LL.M., advokátka zo združenia advokátov

AK JUDr. Dušan Slanina a spol., IČO: 42 296 323, adresa sídla Trnava, Horné Bašty 8943/25, a otca:
C. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., H. XXXX/X, zastúpeného splnomocnencom:
AK Petrovič s. r. o., IČO: 54 980 682, adresa sídla Trnava, Kollárova 566/32, v konaní o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
33P/61/2025 – 18 z 28. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.)
a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 10.07.2025, sa otec
maloletého domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas matky s
prestupom maloletého dieťaťa na základné vzdelávanie do Základnej školy s materskou školou, F. I.
H. XX, E., a to počnúc od školského roka 2025/2026. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnil otec tým, že v priebehu školského roka zistil, a to aj v rámci odborných názorov špecialistov
(klinickej logopedičky, pedopsychiatričky), že maloletý v uvedenej škole pre žiakov s narušenou

komunikačnou schopnosťou neprospieva, regreduje, nemal byť a nemá byť zaradený do špeciálnej
základnej školy, okrem toho ani zotrvanie v tejto škole nie je v záujme maloletého a ani výchovné
prostredie maloletého (u matky) nie je vyhovujúce, že matka bráni maloletému v tom, aby prospieval,
aby sa jeho stav zlepšoval, aby mohol navštevovať bežnú základnú školu so zdravými deťmi. O
maloletom rozhoduje suverénne, nereflektuje na potreby dieťaťa, ani na to, že maloletému nevyhovuje
vzdelávanie v špeciálnej ZŠ. Otec zdôraznil, že súd už raz o nahradení súhlasu rodiča (vtedy otca)

neodkladným opatrením rozhodol. Za zmenu pomerov aktuálne odôvodňujúcu potrebu okamžitého
nahradenia súhlasu matky s prestupom na bežnú základnú školu je možné považovať neosvedčenie sa
vzdelávania maloletého v špeciálnej základnej škole, z ostatných záverov predložených nálezov vyplýva
potreba zaradenia maloletého do bežnej základnej školy.

1.2 V konaní mal za osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.05.2019 pod sp. zn.

31P/8/2019, právoplatným dňa 27.05.2019 bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého A.
do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať aspravovať jeho majetok; otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého v sume 190 eur mesačne a bol
oprávnený stretávať sa so synom každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 8:00 hod. do nedele
do 18:00 hod. a každú stredu od 8:00 hod. do 18:00 hod. S účinnosťou od 01.09.2019 je otec oprávnený

stretávať sa s maloletým okrem nepárneho víkendu v rovnakom rozsahu aj každý utorok a stredu v čase
od 7:30 hod. do 18:00 hod. Maloletého si vždy prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Počas
vianočných a veľkonočných sviatkov platí osobitná úprava styku.

1.3 Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.06.2024 sp. zn. 21P/72/2024 súd prvým výrokom

nahradil súhlas otca so zápisom maloletého A. do 1. ročníka Spojenej školy - organizačná zložka:
Základná škola pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, D. G. H. XX, E. a druhým výrokom
ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného opatrovníka na zastupovanie
maloletého v tomto konaní. Hoci otec prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu s
uvedeným rozhodnutím súdu nesúhlasil a navrhoval jeho zamietnutie, jeho odvolanie bolo uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.12.2024 sp. zn. 11CoP/178/2024 odmietnuté, keďže vtedajší právny

zástupca otca súdu nepredložil písomné plnomocenstvo na zastupovanie, a to ani na výzvu súdu.

1.4 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú
úpravu pomerov, a to podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, §

329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, (ďalej len
„CSP“), § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“)
a dospel k záveru, že návrh otca maloletého nie je dôvodný.

1.5 Na vecné odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že pokiaľ sa rodičia nedohodli o podstatnej

otázke týkajúcej sa maloletého, keďže výber (špeciálnej) základnej školy či prestup na inú (bežnú)
základnú školu, kde maloletý bude (ďalej) plniť povinnú školskú dochádzku, je takouto podstatnou
otázkou týkajúcou sa maloletého, jeho života, jeho ďalšieho vzdelávania, smerovania či napredovania,
je namieste, aby o tejto podstatnej otázke, na návrh ktoréhokoľvek z rodičov, rozhodol súd autoritatívne,
a to v čo najlepšom záujme maloletého. Rovnako súd prvej inštancie zdôraznil, že rozhodnutie súdu

o nahradení súhlasu rodiča so zápisom či prestupom dieťaťa do bežnej ZŠ zo súčasnej špeciálnej,
kde absolvoval maloletý už prvý ročník vzdelávania a podľa otca sa tu nedokázal riadne začleniť a
adaptovať, poukazujúc i na vyjadrenia odborníkov, prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení,
pretože prestup dieťaťa na iné, hoci aj bežné vzdelávanie po prvom ročníku štúdia na špeciálnej škole, si
vyžadujedôslednévykonaniepotrebnéhorozsiahlejšiehodokazovaniavovecisamej,ktoréniejeúčelom

konaní o neodkladných opatreniach. Neodkladné vyhovenie takémuto návrhu bez možnosti poskytnutia
priestoru na vyjadrenie sa druhému rodičovi a zváženia všetkých jeho protiargumentov, bez diskusie
účastníkov či bez zistenia názoru dieťaťa, ak to bude nevyhnutné, považoval súd rovnako za predčasné,
a preto návrh otca na bezodkladné nahradenie súhlasu matky s prestupom dieťaťa na inú školu zamietol.

2. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletého prostredníctvom právneho
zástupcu s návrhom na jeho zmenu, a to vyhovením návrhu otca.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že aj v tejto otázke je možné rozhodnúť neodkladným opatrením,
a to práve vtedy, keď je záujem maloletého dieťaťa ohrozený a je dôvodné a potrebné bezodkladne

upraviť pomery. Otec mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal danosť práva a nie sú, priam sú
až vylúčené, vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladného zásahu súdu. Zdravie a priaznivý vývoj
maloletého sú vážne ohrozené, a to pokračovaním vo vzdelávaní na terajšej škole, ktorú maloletý
navštevuje. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť aj neodkladným opatrením.

2.2 Otec namietal, že súd mal časový priestor zistiť jednak aj názor maloletého dieťaťa a aj matky
v rámci zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu otca. Súd teda nebol povinný takéto dokazovanie
vykonať, avšak ak argumentuje tým, že by mal za potrebné mať zistený názor (vyjadrenie) matky a
dieťaťa, mal možnosť konať v zmysle naznačeného. Súd však názor matky poznal, a to z k návrhu
priloženej komunikácie rodičov, konkrétne správy matky, ktorou odpovedala na otázku otca, či súhlasí

s prestupom maloletého. Matka odpovedala strohým nesúhlasom. Matka týmto celkom zrejme bráni v
tom, aby sa mohol maloletý správne vzdelávať a vyvíjať, čo je nelogické a sú tu dôvodné pochybnosti
o pohnútkach matky.2.3 Poukazoval na skutočnosť, že z lekárskeho nálezu pedopsychiatričky C. J. K. zo dňa 18.06.2025
vyplynulo zo subjektívnej anamnézy maloletého, že v triede spolužiakom nerozumie, aj ho hnevá, že
všetci nerozprávajú. Podľa jej odporúčania je vhodné zaškolenie v triede s deťmi bez narušených

komunikačných schopností, ktoré by mu pomáhali v napredovaní v reči. Odporučila zaradenie do riadnej
základnej školy s menším počtom detí, Tiež poukázal na správy odborníkov, a to logopedičky C. A.,
ktorá odporučila zaradenie dieťaťa do triedy riadnej základnej školy, do prostredia zdravých detí a do
menšieho kolektívu. Špeciálna pedagogička B. C. z Kliniky detskej psychiatrie sa vyjadrila, že dieťa je
schopné navštevovať riadnu základnú školu, po komunikácii s dieťaťom zistila, že maloletý potrebuje

zdravý kolektív a umiestnenie do riadnej základnej školy z dôvodu, že deťom v súčasnom kolektíve
nerozumie a verbálnu dyspraxiu je možné napraviť tréningom v kolektíve zdravých detí. Rovnako z
vyšetrenia L. C. vyplynulo, že maloletý sa sťažuje, že deťom nerozumie, nevedia sa správne vyjadriť,
je v kolektíve s deťmi s rečovými poruchami a v družine aj s fyzicky hendikepovanými deťmi. Klinická
logopedička C. J. A. z Logopédia AndreaSz, s.r.o., ku ktorej maloletý dochádza na terapiu každé dva
týždne, vo svojej správe zo dňa 08.07.2025 uvádzala, že odporúča zaradenie maloletého do bežnej

základnej školy, čím bude mať maloletý aj podnety zo zdravého prostredia a tiež aj častejší pobyt u otca,
aby mal aj nové podnety; dieťa má potrebu a snahu sa zlepšovať.

2.4 Podľa názoru otca diagnózy maloletého nie sú dôvodom, aby bol zaradený medzi hendikepované
deti s NKS, medzi ktorými sa nepodporuje jeho rečový vývin a nemá dostatok príležitostí ku komunikácii.

Otec na základe uvedeného žiadal súd, aby do situácie, ktorá je naliehavá, nekonal ako súd prvej
inštancie, iba formalisticky, ale do tejto situácie zasiahol kladným rozhodnutím o jeho návrhu, aby sa
mohol maloletý práve na začiatku školského roka (2025/2026) riadne zaradiť medzi spolužiakov na
bežnej základnej škole a nebol vystavovaný nevhodnému vzdelávaniu, v ktorom neprospieva a ktoré
má potenciál vážne narušiť vývin maloletého až s ďalekosiahlymi následkami. Rozhodujúcim hľadiskom

je samozrejme záujem maloletého dieťaťa, ktorý si vyžaduje ochranu.

3. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedol, že v danom prípade
nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko. Otec k svojmu návrhu priložil správy o maloletom od
viacerých odborníkov, ktoré sú značne rozdielne od správ predložených matkou v konaní sp. zn.

21P/72/2024 o nahradenie súhlasu za otca v konaní vo veci samej sp. zn. 21P/77/2024 o zmenu úpravy
styku a zvýšenie výživného, v ktorom je vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 29.09.2025. Z
uvedeného vyplýva, že hoci sú vyjadrenia a dôkazy oboch rodičov diametrálne odlišné, ich subjektívny
pohľad na riešenie situácie ohľadom určenia vhodnej školy pre maloletého je u oboch uveriteľný a
logický. Za predpokladu, že súd bude rozhodovať aj vo veci samej, mal za to, že najkompetentnejšie

by mohol v danej veci zaujať kvalifikované stanovisko odborník, resp. znalec, ktorý sa špecializuje na
problematiku, ktorá je predmetom opakovaného sporu rodičov dieťaťa.

4. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že otec svojimi vyjadreniami
znevažuje prácu logopédov, psychológov a špeciálnych pedagógov, v ktorých starostlivosti sa maloletý

dlhodobo nachádza, či už v Centre reči v Trnave (od veku 3 rokov), alebo na Spojenej škole (od
počiatku svojho predprimárneho vzdelávania). Z otcom predložených správ z vyšetrení možno vyplýva
odporúčanie, aby bol maloletý zaradený do bežnej školy, avšak zo žiadnej otcom predloženej lekárskej
správy nevyplýva, že by maloletý regredoval a už vôbec nie, že by jeho vývin mal byť návštevou Spojenej
školy ohrozený.

4.1 Uviedla, že to, akým spôsobom sa zisťujú u dieťaťa ŠVVP, a teda či dieťa spĺňa podmienky prijatia, v
tomtoprípadedotriedypredetisNKS,vyplývazkomplexnejdiagnostikycentraporadenstvaaprevencie
podľa § 130 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Matka s maloletým riadne absolvuje
všetky lekárske prehliadky, dôsledne dodržiava odporúčania Centra detskej reči, s maloletým nacvičuje

zadané úlohy, kooperuje so Spojenou školou, vrátane školskej psychologičky.

4.2 Nesúhlas matky, ktorý otec súdu predložil vo forme sms, bol vytrhnutý z kontextu. Požiadavke otca
na vyjadrenie súhlasu s prestupom maloletého predchádzala požiadavka matky, aby otec kooperoval
so školskou psychologičkou z dôvodu zhoršeného správania maloletého, keďže otec nereagoval na

opakované výzvy školskej psychologičky na spoluprácu. Otec teda zámerne zavádza a klame súd v
tomto konaní, keď tvrdí, že matka prestup len stroho odmieta, bez bližšieho zdôvodnenia a v úmysle
zabrániť vlastnému dieťaťu v rozvoji. Rovnako z prierezu otcom predložených správ reálne vyplýva,
že maloletý v Spojenej škole zjavne napreduje, jeho stav sa zlepšuje a odporúčania centra prevenciea podpory boli správne a pre maloletého prospešné. Nakoľko otec (a pod jeho vplyvom aj C. K.)
často argumentuje tým, že maloletý navštevuje špeciálnu školu a triedu s hendikepovanými deťmi,
matka poukazuje v tejto súvislosti na nepravdivosť týchto tvrdení otca. Spojená škola nie je v zmysle

zákona školou špeciálnou, ale je školou, ktorá v sebe spája viacero typov školských zariadení. Maloletý
nenavštevuje špeciálnu školu, ale Základnú školu pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou
(NICS). Triedu pre deti s NICS nenavštevujú hendikepované deti, ale deti s narušenou komunikačnou
schopnosťou, ktoré rovnako ako maloletý majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

4.3 Prestup maloletého na bežnú základnú školu tak podľa názoru matky nie je vhodný a ani na mieste,
a to bez ohľadu na ročné obdobie, v akom sa otázka vzdelávania rieši. V podanom návrhu na nariadenie
NO navyše otec ani netvrdil a ani nepreukázal, že by otec ním preferovanú základnú školu so ŠVVP
maloletého oboznámil, že táto škola má kapacitné možnosti na prijatie maloletého prestupom, ani že
táto škola dokáže pokryť maloletého ŠVVP. Pokiaľ otec tvrdí, že sa odborníci zhodujú v tom, že dieťaťu
súčasné vzdelávanie neprospieva a škodí mu, v tomto kontexte matka poukazuje na skutočnosť, že

odborníci, v ktorých starostlivosti sa maloletý dlhodobo nachádza, sa zhodujú na tom, že pre maloletého
je najvhodnejšie jeho zaradenie do Spojenej školy do triedy pre deti s NKS, nakoľko práve táto forma
vzdelávania dokáže najlepšie reflektovať na potreby maloletého.

4.4 Otec nepredložil k podanému návrhu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vážne ohrozenie

zdravia a vývinu maloletého, a preto súd nemohol pochybiť, ak sa s takýmito neexistenčnými dôkazmi
nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd správne zameral svoju pozornosť na fakt, že na
nahradenie súhlasu matky nie je splnená požiadavka neodkladnej potreby okamžitého zásahu súdu
do aktuálnych pomerov a tiež na skutočnosť, že zisťovanie otázky vhodnosti zaradenia maloletého
do Spojenej školy presahuje limity konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka

navyše dáva do pozornosti, že na diagnostiku dieťaťa za účelom zistenia, či sa jedná o dieťa so
špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a za účelom relevantného návrhu podporných opatrení
pre potreby vzdelávania maloletého dieťaťa v systéme škôl podľa školského zákona, je relevantná
výlučne diagnostika vypracovaná centrom prevencie a podpory zaradeným do siete škôl. Uvedené
potvrdzuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj Mesto E. ako odvolací orgán, ktorý na základe odvolania

otca v druhom stupni rozhodol vo veci neprijatia maloletého do ZŠ s MŠ H..

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa matka vyjadrila tak, že aj naďalej je presvedčená, že zaradenie
maloletého dieťaťa do triedy pre deti s NICS nie je vecou názoru rodičov ani vecou ich preferencií,
ale závisí primárne od diagnostických správ vypracovaných centrom poradenstva a prevencie. Je toho

názoru, že úlohou súdu v poručenskej agende nie je revízia správnosti diagnostiky vykonanej centrom
poradenstva a prevencie vypracovanej v rámci kompetencie zverenej centru osobitným predpisom. V
tomto prípade sa jedná o nesúhlas otca s výsledkami diagnostiky vypracovanej Centrom detskej reči
v Trnave a o nesúhlas otca so stanoviskom Spojenej školy, ktorá sama potvrdzuje, že maloletý je
správne zaradený do triedy pre deti NKS v Spojenej škole, jasne definuje možné negatívne dopady

na maloletého, pokiaľ by navštevoval bežnú základnú školu a zároveň avizuje, že maloletý z dôvodu
úzkostných prejavov potrebuje aj psychologickú intervenciu nad rámec zabezpečovaný školou, ideálne
vo forme terapie hrou. V tomto kontexte opätovne matka dala do pozornosti, že správy predkladané
otcom do konania, otec zabezpečoval bez súhlasu matky, bez jej vedomia, bez toho, aby ju dodatočne o
absolvovaných vyšetreniach a ich výsledkoch informoval a že týmto odborníkom otec uvádzal neúplné a

nepravdivé anamnestické údaje. Pokiaľ by otec skutočne sledoval najlepší záujem svojho syna, v prvom
rade by primárne kooperoval so Spojenou školou a Centrom detskej reči v Trnave, prípadne s CPPPaP
Trnava. Za danej situácie matka nerozumie, ako sa môže kolíznemu opatrovníkovi subjektívny pohlaď
otca javiť ako logický a uveriteľný.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uvádzal, že keď sa dostavil do Centra detskej reči,
že matka sa do centra dostavila naposledy dňa 31.03.2025 za účelom vystavenia správy. Následne
maloletý neabsolvoval žiadnu terapiu, žiadnu odbornú intervenciu v tomto centre. Matka tvrdila, že
maloletý neregreduje, avšak súčasne poukazuje na správu školy, ktorú maloletý navštevuje a z tejto však
vyplýva regres maloletého v správaní. Naopak škola pripúšťa vzdelávanie maloletého aj na klasickej

základnej škole. Hoci škola pomenúva určité možné riziká pre prípad preradenia, je nutné uviesť, že tieto
sú v hypotetickej rovine a súčasne neobjektívne, pretože škola má určité zvýhodnenie napr. aj podľa
počtu žiakov. Čím neskoršie by prišlo k preradeniu maloletého, tým ťažšia by logicky adaptácia bola
či mohla byť. Aj preto sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia v tejto otázke, najmä ak užsúd neodkladným opatrením o tom, ktorú školu má maloletý navštevovať, rozhodoval, a to zjavne bez
potreby vykonávania rozsiahlejšieho dokazovania.

6.1 Ak matka tvrdí, že maloletý progreduje následkom jeho edukácie v terajšej škole, otec má naopak
za to, že túto zásluhu je potrebné prikladať najmä sústavnej snahe otca o odborné terapie a intervencie,
ktoré zabezpečoval, kým matka neznemožnila otcovi pokračovať v starostlivosti týchto odborníkov
o maloletého. Matka totiž vkladá enormnú energiu do toho, aby zmarila dieťaťu prospešnú odbornú
pomoc – najmä logopedickú terapiu a pedospychiatrickú starostlivosť. Matka poslala logopedičke C. A.,

ku ktorej otec s maloletým pravidelne dochádzal, mail, ktorým oznámila, že s vyšetreniami nesúhlasila
a nesúhlasí. Preto následne mailom dňa 13.08.2025 oznámila C. A. otcovi, ktorým mu oznámila, že
všetky terapie ruší, kým nebude súdom vyriešený daný stav. Následne matka pokračovala a znemožnila
aj pedopsychiatrickú intervenciu maloletého u C. J. K.. Otec sa zároveň k matkou spochybňovanej
objektívnosti lekárskych správ C. K., kvôli údajným nezrovnalostiam, jednotlivo vyjadril, a to ku každej
zo správ. Záverom zotrval na odvolacom návrhu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

otca maloletého nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas matky

s prestupom maloletého dieťaťa na základné vzdelávanie do Základnej školy s materskou školou, F. I.
H. XX, E., a to počnúc od školského roka 2025/2026, zamietol.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom

prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387
ods.2CSP).Nakoľkotuvšakbolinesúhlasotcastýmitodôvodmi,atýmvyvolanápotrebavysporiadania
sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za

potrebné doplniť nasledovné:

10.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10.2 Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.3 Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.4 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.10.5 V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

10.6 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10.7 V zmysle čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a
ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

10.8 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu

nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa).

10.9 Podľa§35ZR,aksarodičianedohodnúopodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovských
práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10.10 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné

opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj malol.
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo

skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

10.11 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade

osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

10.12 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

11. Pre posúdenie dôvodnosti otcom uplatnených námietok je podstatné zodpovedanie otázky, či
v konkrétnom prípade existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov a v tomto sa odvolací súd zhoduje
so záverom súdu prvej inštancie, že táto potreba daná nie je. Z vyjadrení oboch rodičov je zrejmé,že medzi rodičmi existujú viaceré nezhody ohľadom vzdelávania maloletého, pričom každý z rodičov
preferuje inú základnú školu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Okresného súdu
Trnava zo dňa 18.06.2024 sp. zn. 21P/72/2024, ktorým súd prvej inštancie nahradil súhlas otca so

zápisom maloletého do 1. ročníka Spojenej školy - organizačná zložka: Základná škola pre žiakov s
narušenou komunikačnou schopnosťou, D. G. H. XX, E.. Súd mal pritom za preukázané, že maloletému
boladiagnostikovanánarušenákomunikačnáschopnosťaoslabeniehruboajemnomotorickejzručností.
Pred nástupom do školy maloletý absolvoval kontrolné psychologické, logopedické a špeciálno-
pedagogické vyšetrenie, ktoré uvedené diagnostické závery potvrdili. Na základe výsledkov týchto

vyšetrení maloletému bolo odporučené vzdelávanie v 1. ročníku triedy ZŠ pre žiakov s narušenou
komunikačnou schopnosťou s dodržaním podporných opatrení a v správe uvedených pokynov a
odporúčaní.

11.1 Z psychologického, logopedického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia bolo zrejmé, že
najlepšou voľbou pre maloletého je navštevovanie Základnej školy pre žiakov s narušenou

komunikačnou schopnosťou. Obsah vzdelávania na týchto školách je rovnaký ako na bežnej základnej
škole, pričom sa odlišuje len v štýle a spôsobe vyučovania. Táto škola poskytuje komplexnú starostlivosť
deťom s chybami reči, problémami s dyslexiou, dysgrafiou a dyskalkúliou, vrátane logopedickej
starostlivosti a špeciálno-pedagogickej pomoci. Maloletému je na tejto škole poskytovaný individuálny
prístup s ohľadom na jeho špeciálne potreby.

11.2 Nesúhlas otca s plnením základného vzdelávania maloletého na špeciálnej škole, ktorá zodpovedá
potrebám maloletého, nemá logické vysvetlenie. Otec svoj nesúhlas opiera len o svoj strach o syna,
aby nebol vystavovaný nevhodnému vzdelávaniu, v ktorom neprospieva a ktoré má potenciál vážne
narušiť vývin maloletého. Z predložených správ odborníkov, na ktoré otec neustále v konaní poukazuje,

a to konkrétne pedopsychiatričky, logopedičky a špeciálnej pedagogičky možno konštatovať, že tieto
správy majú iba odporúčací charakter. Z týchto správ rovnako nevyplýva, že by vzdelávanie na tejto
škole bolo pre maloletého nevhodné, že by v škole neprospieval, alebo že by bol akokoľvek ohrozený na
riadnom vývoji. Rovnako preto aj odvolací súd dospel k záveru, že prestup dieťaťa na iné, hoci aj bežné
vzdelávanie po prvom ročníku štúdia na špeciálnej škole, si vyžaduje dôsledné vykonanie potrebného

rozsiahlejšieho dokazovania vo veci samej, ktoré nie je účelom konaní o neodkladných opatreniach.
Otcovi nič nebráni, aby si podal návrh vo veci samej, kde súd po riadne vykonanom dokazovaní určí
najvhodnejšiu formu vzdelávania s ohľadom na špeciálne potreby maloletého.

11.3 V danej veci odvolací súd nezistil, že by bol ohrozený najlepší záujem maloletého dieťaťa,

nakoľko maloletý aj v školskom roku 2025/2026 naďalej navštevuje špeciálnu školu, ktorú navštevoval
pred podaním návrhu otca, v tejto škole je maloletému poskytovaný individuálny prístup s ohľadom
na jeho špeciálne potreby. Vzdelávací proces maloletého teda nie je nijako ohrozený. Neobstojí preto
námietka otca, že zdravie a priaznivý vývoj maloletého sú pokračovaním vo vzdelávaní na terajšej
škole, ktorú maloletý navštevuje, vážne ohrozené. Skutkové okolnosti umožňujúce prijať takýto záver

totiž z dokazovania nevyplynuli. Pokiaľ aj maloletý má výhrady k navštevovaniu tejto školy, čo dáva
najavo zmenami vo svojom správaní namietanými otcom (z ktorých otec robí záver o regrese maloletého
v jeho vzdelávaní), tieto nie je možné už aj vzhľadom na jeho vek a z neho plynúcu objektívnu
neschopnosť posúdiť vhodnosť/potrebu takéhoto jeho vzdelávania uprednostniť pred závermi osôb
odborne spôsobilých (psychológov, logopédov a špeciálnych pedagógov) na zodpovedanie otázok

súvisiacich s hľadaním najlepšieho spôsobu vzdelávania sa maloletého.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z
dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).