Uznesenie – Incidenčné spory – Iné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108203801
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6108203801.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. - D., právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911
40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: JUDr. Ivan Dlhopolec, so sídlom kancelárie Nám. SNP

27, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu: Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v
konkurze", so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687 533, právne zastúpenému: BOĽOŠ
& PARTNERS s.r.o. so sídlom Horná 23, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 866 261, o určenie pravosti
popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 5. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 5. decembra 2024

v odvolaním napadnutej druhej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II.Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou konanie zastavil a druhou
výrokovou vetou rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia,
že pohľadávky vo výške 46.805,35 Eur titulom náhrady škody pri splnení podmienky vzniku pohľadávky
a vo výške 204.909,38 Eur titulom náhrady škody pri splnení podmienky vzniku pohľadávky sú čo do

právneho dôvodu aj výšky prihlásených pohľadávok zistené a nesporné. Podaním doručeným súdu
dňa 12.11.2024 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, navrhol konanie zastaviť a žiadnej zo strán
nepriznať nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu
v celom rozsahu späť po pojednávaní a vyslovený súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, súd prvej
inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) konanie v celom rozsahu zastavil.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v prípade zastavenia
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmaťprocesnúzodpovednosťzazastaveniekonanianaobochprocesnýchstranách,tedaajnastrane
žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca zoberie žalobu späť bez toho, aby to bolo reakciou na
konanie žalovaného po podaní žaloby, v takom prípade je zodpovedný za zastavenie konania a podľa

§ 256 odsek 1 CSP by náhrada trov konania mala patriť žalovanému. Výnimočne môže súd z dôvodov
hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).4. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa žalobca domáhal, aby súd nepriznal žiadnej zo
strán náhradu trov konania s poukazom na skutočnosť, že žalobcom prihlásené pohľadávky predstavujú

nárok žalobcu na náhradu škody v prípade, ak by po zaradení do súpisu oddelenej podstaty došlo
k speňaženiu majetku žalobcu ako tretej osoby, ktorej majetok zabezpečuje nepreukázané záväzky
úpadcu a v prípade neúspechu žalobcu v súdnom konaní vo veci určenia neplatnosti záložného práva a
nadobudnutia vecno-právnych účinkov záložnej zmluvy (E. - XXXX/XXXX - F. XX/XXX/XXXX), pričom s
poukazom na skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XX/XX/XXXX,

kvôli ktorému bolo konanie v tejto veci čiastočne prerušené, bolo právoplatne skončené a žalobca v
ňom bol úspešný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania,
keď zobral žalobu v celom rozsahu späť, pričom neuviedol konkrétny dôvod, prečo berie žalobu späť,
len odkázal na svoj úspech v konaní o určenie neplatnosti záložného práva a nenadobudnutia vecno-
právnych účinkov záložnej zmluvy, späťvzatie žaloby neodôvodnil konaním (správaním) žalovaného v
tomto sporovom konaní. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil, že nárok na náhradu

trov konania prislúcha žalovanému.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že v tomto spore preskúmal
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania s tým, že žalobca existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa nezdôvodnil a súd prvej inštancie existenciu takých dôvodov, pre

ktoré by mal aplikovať ustanovenie § 257 CSP, nezistil. Vyhodnotil, že žalobca bránil svoje vlastnícke
právo k bytu v konaní o excindačnej žalobe, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. XXXXX/X/XXXX, pričom predmetom tohto sporu nebola ochrana vlastníckeho práva k bytu
žalobcu, ale uplatnenie majetkových práv žalobcu – nároku na ušlý zisk a nárokov na náhradu škody, a
to aj v budúcnosti potenciálne vzniknutých škôd na majetku žalobcu, čo súd prvej inštancie nepovažoval

za ochranu vlastníckeho práva. Konštatoval, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo
a akým spôsobom (nielen) v konkurze a následne v incidenčnom konaní uplatní. Účelom všetkých troch
pohľadávok žalobcu, v znení ako si ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí
správcom si následne uplatnil v tomto konaní, nebola ochrana vlastníckeho práva k bytu, ale uplatnenie
majetkových práv – náhrady škody vzniknutej alebo potenciálne v budúcnosti vzniknutej za splnenia

žalobcom v prihláške uvedených podmienok (druhá a tretia pohľadávka), kedy v prípade druhej a tretej
pohľadávky s ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno dôvodne predpokladať
úspech žalobcu v incidenčnom spore. Poukázal na procesné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici ako odvolacieho súdu č. k. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 19.02.2013 vydané v priebehu tohto
konania, ktorý konštatoval, že zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu

nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa ZKR; záložný veriteľ ČSOB, a.s. preto v konkurze
nemohol uplatniť výkon záložného práva. Veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu ako
zabezpečenú, avšak vykonať záložné právo, t. j. uplatniť jeho výkon nemôže. Rovnako je možné s
poukazom na ustanovenie § 76 ZKR, a teda účinky zápisu majetku do súpisu, konštatovať, že samotným
„zahrnutím majetku do podstaty“ škoda nevznikne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade

týchto dvoch pohľadávok z titulu náhrady škody sa jedná o zjavne nedôvodné uplatnenie práva, a preto
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v prípade týchto dvoch pohľadávok k náhrade škody
nemohla byť daná. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v prípade prvej pohľadávky z titulu ušlého
zisku na nájomnom, keďže dielo malo byť dokončené do 31.08.2003, sa jedná síce o pohľadávku z
právneho hľadiska možnú, to znamená nie zjavne nedôvodnú, avšak v štádiu prihlásenej pohľadávky

za nepreukázanú, ktorá pohľadávka rovnako neslúžila k ochrane vlastníckeho práva žalobcu k bytu.
Ide o peňažný nárok bez súvisu s prípadnou existenciou záložného práva a s inými konaniami, vrátane
konkurzného konania. Ani tu súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

6. Keďže platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, súd prvej inštancie uzavrel, že

žalovanémuvznikolnároknanáhradutrovkonaniapodľa§256ods.1CSPvočineúspešnémužalobcovi
v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté
samostatným uznesením.

7.Protidruhejvýrokovejveterozhodnutiasúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca

z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné aplikovať právnu normuvyjadrenú v ustanovení § 257 CSP. Uviedol, že prihlásením pohľadávok do konkurzu vyhláseného na
majetok úpadcu a následným iniciovaním tohto sporového konania žalobca uplatňoval svoje majetkové
práva, pričom k takémuto postupu sa žalobca odhodlal len z toho dôvodu, že jeho majetok bol

zapísaný do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca považoval za nepreskúmateľné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo
k bytu v konaní o excindačnej žalobe, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. XXXXX/X/XXXX, pričom predmetom súdenej veci nebola ochrana vlastníckeho práva k bytu,
ale uplatnenie majetkových práv žalobcu - nároku na ušlý zisk a nárokov na náhradu škody, a to

aj v budúcnosti potenciálne vzniknutých škôd na majetku žalobcu, čo súd nepovažoval za ochranu
vlastníckeho práva. Žalobca uviedol, že podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
XXXXX/X/XXXX zo dňa 31.05.2024 konajúci súd zastavil konanie o vylúčenie majetku zo súpisu
oddelenej podstaty a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedené
konanie vedené pod sp. zn. XXXXX/X/XXXX bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XX/XX/XXXX, pričom je možné konštatovať,

že žalobca bol voči žalovanému v oboch týchto súvisiacich konania úspešný. Žalobca prihlásil svoje
pohľadávky do konkurzného konania úpadcu práve v obave, ak by v rámci konkurzného konania bol jeho
majetok speňažený, čo vyplýva z obsahu prihlášok. Namietal tiež, že aj skutočnosť, že časť pohľadávky
žalobcu (pohľadávka č. 1) bola popretá z dôvodu premlčania, je v priamom rozpore so závermi
napadnutého uznesenia o akomsi predčasnom a nedôvodnom uplatňovaní incidenčných pohľadávok.

Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nemožno dôvodne predpokladať
úspech žalobcu v incidenčnom spore, tak toto zdôvodnenie nielenže nevyplýva z dokazovania a ide o
hypotetickú úvahu súdu, ale vôbec svojím rozsahom nepokrýva pohľadávku č. 1. Žalobca ďalej poukázal
na to, že nie je jediný, kto obdobným spôsobom postupoval, keď si prihlásil svoje pohľadávky do
konkurzu vyhláseného na majetok daného úpadcu a následne inicioval toto sporové konanie. Mal za

to, že v záujme právnej istoty je potrebné rozhodovať v obdobných konaniach rovnako aj o otázke
nároku na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu navrhol pripojenie súdnych spisov vedených voči
žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu a zohľadniť ich pri rozhodovacej činnosti o tomto
odvolaní. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a zmenil

napadnuté rozhodnutie tak, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu v písomnom podaní zo dňa 24.01.2025 s tým, že sa
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a náležite odôvodnené. Uviedol,
že v odvolaní žalobcu absentuje argumentácia, ktorá by napĺňala odvolací dôvod podľa ustanovenia

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže žalobca neuviedol dôležitosť a pravdivosť, ktorých dôkazov mala
byť podľa jeho názoru súdom prvej inštancie vyhodnotená nesprávne. Pokiaľ žalobca vytýkal súdu
prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a neaplikovanie
ustanovenia § 257 CSP, ani tento odvolací dôvod nebol podľa žalovaného naplnený. Žalovaný uviedol,
že v predmetnej právnej veci je potrebné s ohľadom na argumentáciu žalobcu brať na zreteľ druh

súdneho konania, ktoré je konaním o určenie popretých pohľadávok žalobcu prihlásených do konkurzu
vyhláseného na majetok úpadcu. Zdôraznil, že žalobca ako veriteľ zodpovedá tak za správnosť údajov
uvedených v prihláškach ním uplatnených pohľadávok, ako aj za opodstatnenosť ním uplatneného
nároku,pričominiciovanieincidenčnéhosúdnehokonaniaveriteľompopretejpohľadávkysosebounesie
aj riziko vzniku povinnosti nahradenia trov súdneho konania.

9. Žalovaný uviedol, že v súdenej veci sa žalobca domáhal určenia ním do konkurzu prihlásených
pohľadávok, ktoré boli popreté predchádzajúcim správcom úpadcu, pričom ako právny dôvod vzniku
prvej pohľadávky žalobca uviedol ušlý zisk a právnym dôvodom vzniku zvyšných dvoch pohľadávok
mala byť škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť (podľa ním formulovanej podmienky vzniku) výkonom

záložného práva zo strany zabezpečeného veriteľa a zápisom majetku (nehnuteľností) žalobcu do
súpisu majetku oddelenej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Žalobca podaním
prihlášok pohľadávok uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu svoje majetkové právo, pričom
tak mal podľa svojho vlastného tvrdenia postupovať z dôvodu zapísania jeho majetku (nehnuteľností)
do súpisu majetku oddelenej podstaty. Na základe uvedeného možno podľa žalovaného konštatovať,

že žalobca iniciovaním súdneho konania síce mohol docieliť ochranu svojho majetku, avšak takýmto
majetkom nemohli byť nehnuteľnosti žalobcu zapísané do súpisu majetku oddelenej podstaty, ale len
prvým správcom popreté pohľadávky žalobcu, pričom právna ochrana by v tomto prípade spočívala
práve v preskúmaní opodstatnenosti popretia týchto pohľadávok správcom. Súdne konanie nemalo a aninemohlo mať vplyv na zápis nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu do súpisu majetku oddelenej podstaty,
naviac keď sa žalobca zároveň domáhal vylúčenia týchto nehnuteľností zo súpisu majetku oddelenej
podstaty v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXXXX/X/XXXX

(ďalej aj „excindačné konanie“). Žalovaný mal za to, že ak sa žalobca pri podaní odvolania riadil úvahou,
že za dôvody hodné osobitného zreteľa má byť považované zapísanie nehnuteľností v jeho vlastníctve
do súpisu majetku oddelenej podstaty, nemožno takúto úvahu považovať za správnu. Z odvolania a
ani zo späťvzatie žaloby nevyplýva, v čom konkrétne majú spočívať žalobcom tvrdené dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré majú podľa žalobcu zakladať prípustnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania. Podľa žalovaného žalobca nepostupoval pri
vypracovaní prihlášok pohľadávok správne a prostredníctvom nich si uplatnil majetkové právo, ktorého
vznik nepreukázal, resp. jeho vznik s ohľadom na formuláciu podmienky vzniku nebolo možné ani len
rozumne predpokladať, následkom čoho prvý správca nemohol pri zachovaní odbornej starostlivosti
postupovať inak ako pohľadávky žalobcu poprieť. Žalobca však napriek (zjavne opodstatnenému)
popretiu jeho pohľadávok ďalej inicioval súdne konanie, v ktorom žalovaný musel vykonávať procesnú

aktivitu, v spojitosti s ktorou mu vznikli trovy právneho zastúpenia. Preto, ak súd prvej inštancie
vychádzajúc z obsahu prihlášok pohľadávok žalobcu a dôvodov ich popretia správcom dospel k
záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zakladajúcich prípustnosť aplikácie ustanovenia §
257 CSP, možno konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď s ohľadom na zistený
skutkový stav § 257 CSP neaplikoval. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne poukázal aj na

rozdielnosť predmetov toho konania a excindačného súdneho konania, keďže predmetom tohto konania
je preskúmanie opodstatnenosti popretia pohľadávok žalobcu ako ním uplatneného majetkového práva
na peňažné plnenie, ktoré by bolo (v prípade zistenia pohľadávok) uspokojené z výťažku získaného
speňažením majetku zapísaného do súpisu majetku všeobecnej podstaty, naproti tomu predmetom
excindačného súdneho konania je zistenie, či žalobcovi prislúcha také právo, ktoré vylučuje zapísanie

jeho majetku (nehnuteľností) do súpisu majetku oddelenej podstaty. V podstate ide o dve typologicky
odlišné súdne konania, kde jedno slúži na ochranu neuspokojeného práva veriteľa voči úpadcovi na
peňažné plnenie pred neopodstatneným popretím zo strany správcu a druhé slúži na ochranu najmä
vlastníckeho práva osoby, ktorej majetok bol zapísaný do súpisu majetku a zabraňuje jeho speňaženiu.
K tvrdeniu žalobcu, že prihlášky pohľadávok podal v obave zo speňaženia svojich nehnuteľností,

žalovaný uviedol, že žalobca mal v prvom rade dbať na správnosť údajov uvedených v prihláškach
pohľadávok tak, aby tieto nebolo možné dôvodne poprieť. Ak si teda prihlásil pohľadávku z dôvodu
ušlého zisku, mal jeho vznik náležite preukázať a pri ostatných pohľadávkach mal minimálne správne
formulovať podmienky ich vzniku, inak sa vystavoval riziku ich popretia. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi
muselo byť s ohľadom na jeho argumentáciu zrejmé, že nemôže byť úspešný v tomto súdnom konaní

a súčasne aj v excindačnom súdnom konaní a minimálne v jednom z týchto súdnych konaní mal
predpokladať priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania žalovanému. Ďalej žalovaný poukázal
na rozhodnutia vydané v takmer totožných súdnych konaniach, v ktorých bol žalovanému priznaný nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/
XX/XXXX-XXX zo dňa 04.12.2024, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/XX/XXXX-

XXX zo dňa 04.12.2024 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo
dňa 05.12.2024). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd v odvolaním napadnutej časti uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

10. V reakcii na vyjadrenie žalovanému žalobca uviedol, že v danom prípade absentuje či už dôkazná
situáciaaleboprávoplatnésúdnerozhodnutievovecisamej,ktorébykonštatovalonepreukázanievzniku
prvej pohľadávky (ušlého zisku) a ktoré by konštatovalo celkom zjavne nesprávnu formuláciu podmienok
vzniku druhej a tretej pohľadávky žalobcu. Uvedené tvrdenia žalovaného preto žalobca považoval len
za hypotetické úvahy ohľadne dôvodnosti prihlásených pohľadávok žalobcu a dôvodnosti realizovaného

popretia.Žalobcamalzatoževosvojomodvolaníjasneuviedoldôvody,prektorémalsúdprvejinštancie
aplikovať ustanovenie § 257 CSP. K predloženým rozhodnutiam Okresnému súdu Banská Bystrica
vydaným v takmer totožných súdnych konaniach zo strany žalovaného žalobca uviedol, že v danom
prípade ide len o tri rozhodnutia prvostupňového súdu, kedy je zrejmé, že žalobcovia sa rozhodli voči
týmto uzneseniam neodvolať. Žalobca zopakoval, že konajúci súd má dostatočnú vedomosť aj o ďalších

obdobných incidenčných konania a trvá na svojom návrhu na doplnenie dokazovania pripojením týchto
súdnych spisov a ich zohľadnenie pri rozhodovacej činnosti o tomto odvolaní.11. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, ktorý
považuje argumentáciu žalovaného za hypotetickú úvahu. Povinnosťou žalobcu ako veriteľa bolo riadne
preukázať vznik ním uplatnenej (prihlásenej) pohľadávky. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

vznik tvrdeného ušlého zisku, ktorý má byť právnym dôvodom vzniku prvej pohľadávky, a to ani pri
prihlásení predmetnej pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a ani počas trvania
súdneho konania. Argumentácia žalovaného je vystavaná na právnych záveroch vyslovených Krajským
súdom v Banskej Bystrici, zohľadňuje v rámci súdneho konania známy skutkový stav, opiera sa o právnu
doktrínu a bezpochyby nejde o voľné (hypotetické) úvahy žalovaného. Žalovaný k svojmu vyjadreniu

pripojil ďalšie rozhodnutia vydané v obdobných súdnych konaniach (uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.01.2025 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.01.2025), pričom zdôraznil, že ak žalobca disponuje iným
rozhodnutím vydaným v incidenčnom konaní vyvolaným konkurzom vyhláseným na majetok daného
úpadcu, v ktorého odôvodnení súd vyslovil iný právny názor, mal takéto rozhodnutie v rámci svojej
argumentácie a unesenia bremeno dôkazu predložiť.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods.
1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti výroku II. rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že pohľadávka
č. 1 vo výške 68.478,62 Eur uplatnená titulom ušlého zisku (spočívajúcom v ušlom nájomnom za
nedokončenie diela do 31.08.2003), je čo do právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky zistená
a nesporná, pohľadávka č. 2 vo výške 46.805,35 Eur uplatnená titulom náhrady škody, je pri splnení
podmienky vzniku pohľadávky, pri uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom ČSOB a. s.,

ktorý je zriadený na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a na pozemky parc. č. 835/47 - zastavané
plochy a nádvoria a parc. č. 835/48 - zastavané plochy a nádvoria zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz.
G. H., čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená
a nesporná a určenia, že pohľadávka č. 3 vo výške 204.909,38 Eur uplatnená titulom náhrady škody, je
pri splnení podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je zahrnutie bytu č. 53, garážového státia č. 041, terasy

a lodžie a k nim prislúchajúcich podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a priľahlých
pozemkoch v rozostavanej stavbe nachádzajúcej sa na Zámockej ulici 24, 26, 28, so súp. č. XXXX,
postavenej na parc. č. 835/47, 835/51, 835,53, vchod Zámocká/B, obec Bratislava, zapísaných na LV
č. XXXX, kat. úz. G. H., do podstaty úpadcu podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu aj výšky

prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná.

15.Zobsahuspisuďalejvyplýva,žekonanievprejednávanejvecibolonazákladeuzneseniaOkresného
súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.11.2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 19.02.2013 v časti týkajúcej sa pohľadávky vo

výške204.909,38Eur(t.j.pohľadávkyč.3)prerušenéaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedeného
na Okresnom súd Bratislava I. pod sp. zn. XX/XX/XXXX, kde predmetom uvedeného konania bolo
určenie, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX ako záložné právo na rozostavanú v prospech ČSOB
a. s., v časti týkajúcej sa okrem iného aj nehnuteľností žalobcu (bytu č. 053, garáže č. 041 a k nim
prislúchajúcimpodielomnaspoločnýchčastiachazariadeniachdomu,akoajspoluvlastníckympodielom

k pozemkom) neexistuje. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené, pričom žalobca bol v konaní
úspešný.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.18. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu vo veci upravenou v ustanovení § 255 CSP, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie upravenou v ustanovení § 256 CSP a uplatňovanou aj pri rozhodovaní

o náhrade trov konania zastaveného pre späťvzatie žaloby. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP
určuje povinnosť nahradiť trovy konania strane, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Ak
súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať najskôr tým, ktorá
zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je však potrebné posudzovať výlučne z
procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o

posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Tam, kde zastavenie konania bolo stranou zavinené,
súd prizná druhej strane náhradu trov konania účelne vynaložených v konaní na uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva.

19. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, že k zastaveniu konania v danej veci pristúpil súd
prvej inštancie podľa § 144 CSP pre späťvzatie žaloby, pričom žalobca vzal podanú žalobu v celom

rozsahu späť z dôvodu, že vo svojich podaniach tvrdil, že ním prihlásené pohľadávky predstavujú nárok
žalobcunanáhraduškodyvprípade,akbypozaradenídosúpisuoddelenejpodstatydošlokspeňaženiu
majetkužalobcuakotretejosoby,ktorejmajetokzabezpečujenepreukázanézáväzkyúpadcuavprípade
neúspechu žalobcu v súdnom konaní vo veci určenia neplatnosti záložného práva a nenadobudnutia
vecno-právnych účinkov záložnej zmluvy (V - XXXX/XXXX - F. XX/XXX/XXXX), poukazujúc pritom na

skutočnosť, že konanie sp. zn. XX/XX/XXXX vedené na Okresnom súde Bratislava I, kvôli ktorému bolo
konanie v tejto veci čiastočne prerušené, bolo právoplatne skončené a žalobca v ňom bol úspešný.
Žalobca v späťvzatí žaloby neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý vzal späť žalobu aj v časti žalovaným
popretej pohľadávky č. 1 (uplatnenej z dôvodu ušlého zisku), pričom z obsahu spisu je zrejmé, že
konanie v tejto časti, ako aj v časti druhej žalobcom prihlásenej a žalovaným popretej pohľadávky nebolo

z dôvodu dovtedy prebiehajúceho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XX/
XX/XXXX, prerušené.

20. Na základe odôvodnenia späťvzatia žaloby a výsledkov doterajšieho priebehu konania nemožno
dôvod zastavenia konania pre späťvzatie žaloby pričítať správaniu žalovanej strany. Pokiaľ žalobca

späťvzatie žaloby odôvodnil úspechom v inom súdnom konaní, uvedená situácia nastala nezávisle od
správania žalovaného, ktorý ako správca úpadcu nebol účastníkom konania vedeného pod sp. zn. XX/
XX/XXXX,anizmluvnoustranoutamposudzovanejzáložnejzmluvy.Zuvedenéhojezrejmé,žežalovaný
z procesného hľadiska zastavenie konania nezavinil, a teda z procesného hľadiska zásadne platí, že
procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu. Odvolací súd dospel preto k záveru,

že súd prvej inštancie v danom prípade správne posúdil procesné zavinenie na zastavení konania,
keď zavinenie pričítal strane žalobcu a správne konštatoval, že nárok na náhradu trov konania patrí
protistrane, t. j. žalovanému.

21. Vzhľadom na žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, ktorý vytýkal súdu prvej inštancie nevyužitie

ustanovenia§257CSPprirozhodovaníotrováchkonaniavprejednávanejveci,odvolacísúdkonštatuje,
že súd len vo výnimočných prípadoch nemusí priznať náhradu trov konania strane, ktorá z procesného
hľadiska zastavenie konania nezavinila. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Už zo
samotnej dikcie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má

súduumožniť,abyprirozhodovaníonáhradetrovkonaniamoholprihliadnuťkzvláštnostiamjednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Ustanovenie § 257 CSP teda
umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal
náhradu trov konania tej strane sporu, ktorej inak ich náhrada patrí. Dôvodom na použitie uvedeného
ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré však Civilný sporový poriadok

neuvádza ani exemplifikatívne, čo ale neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v

rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

22. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziaťdo úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia na pomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a

pod.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
II. I. XXX/XXXX zo dňa 6. júna 2019, v zmysle ktorého: „Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom.“

23. Odvolací súd po preskúmaní veci dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci na strane

žalobcu nevzhliadol. Žalobca k svojim majetkovým, sociálnym a osobným pomerom neuviedol žiadne
skutočnosti. V odvolaní a ani v predchádzajúcom podaní (späťvzatí žaloby) totiž neuviedol žiadne
konkrétne okolnosti týkajúce sa žalobcu ako strany sporu, ktoré by výnimočne odôvodňovali nepriznanie
náhrady trov konania protistrane.

24. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých výnimočnosť má podľa žalobcu spočívať
v okolnostiach danej veci a ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, odvolací súd uvádza, že aplikácia
§ 257 CSP je možná výlučne v tom prípade, ak súd dospeje k záveru, že v okolnostiach danej veci
dôvody osobitného zreteľa skutočne a bezvýhradne existujú. Vymedzenie obsahu tohto právneho pojmu
je úlohou všeobecných súdov, a to vždy so zreteľom na kontext v konkrétne posudzovanej veci (porov.

uznesenie J. I. XX/XXXX zo dňa 30.01.2019).

25. Pokiaľ žalobca v odvolaní dôvodil tým, že žalobu v danej veci podal práve v obave, že jeho do
súpisu konkurznej podstaty zapísaný majetok (nehnuteľnosti) bude speňažený, odvolací súd uvádza,
že podaná žaloba v prejadnávanej veci, na rozdiel od žaloby v excindačnom konaní, nesmerovala

k ochrane jeho vlastníckeho práva k danému majetku. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že
predmetom tohto sporu bolo uplatnenie majetkových práv žalobcu spočívajúcich v peňažných nárokoch
– nároku na ušlý zisk a náhradu škody (a to aj v budúcnosti potenciálne vzniknutej škody), ktoré si
žalobca prihlásil v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadca a žalovaný ako správca tieto
nároky žalobcu poprel. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného uvedeným v jeho písomnom

vyjadrení k podanému odvolaniu, že žalobcovi s ohľadom na jeho argumentáciu a formuláciu právneho
dôvodu vzniku pohľadávky ako nároku na náhradu škody (pohľadávka č. 2 a č. 3), ktorý mal žalobcovi
vzniknúť v budúcnosti až v prípade speňaženia majetku (nehnuteľnosti) v konkurze, muselo byť zrejmé,
že nemôže byť úspešný v tomto súdnom konaní a súčasne aj v excindačnom konaní, v ktorom sa
domáhal vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty. Bolo len na žalobcovi, aký prostriedok súdnej

ochrany svojich nárokov súvisiacich s jeho majetkom zapísaným do súpisu konkurznej podstaty si zvolí
a či okrem excindačného konania o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty bude iniciovať aj konanie
o určenie správcom popretých pohľadávok uplatnených z titulu náhrady škody (v budúcnosti potenciálne
vzniknutej) za nesporné. Sám žalobca pritom uviedol, že podľa uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa 31.05.2024 konajúci súd po úspechu žalobcu v konaní o určenie

neexistencie záložného práva zastavil konanie o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Preto aj z tohto dôvodu odvolací súd
dospel k záveru, že aplikovanie ustanovenia § 257 CSP v tomto incidenčnom spore nie je opodstatnené.

26. K námietke žalobcu, že časť pohľadávky žalobcu (pohľadávka č. 1) bola popretá z dôvodu

premlčania, a táto skutočnosť má byť podľa žalobcu v priamom rozpore so závermi napadnutého
uznesenia o predčasnom a nedôvodnom uplatňovaní incidenčných pohľadávok, odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že v prípade prvej
pohľadávky prihlásenej žalobcom do konkurzu z titulu ušlého zisku na nájomnom (z dôvodu, že dielo
malo byť dokončené do 31.08.2003) sa jedná síce o pohľadávku z právneho hľadiska možnú, pričom

v tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že ide o pohľadávku nie zjavne nedôvodnú, avšak
v danom štádiu konania o určenie prihlásenej pohľadávky za pohľadávku nepreukázanú. Rovnako súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ide o peňažný nárok bez súvisu s prípadnou existenciou
záložného práva a s inými konaniami, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožňuje a zároveň dopĺňa,že žalobca späťvzatie žaloby v tejto časti žaloby neodôvodnil. I v podanom odvolaní žalobca poukazoval
iba na svoj úspech v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XX/XX/XXXX a na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXXXX/X/XXXX, avšak v tomto prípade, rovnako ako

súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva názor, že uvedené konania a ich výsledok nemali žiadny
priamy súvis a vplyv na pohľadávku prihlásenú žalobcom do konkurzu pod č. 1 z titulu ušlého zisku na
nájomnom. Preto, pokiaľ žalobca si túto pohľadávku v konkurze najprv prihlásil, následne po jej popretí
správcom inicioval incidenčné konanie o určenie, že predmetná pohľadávka je čo do právneho dôvodu
a výšky zistená a nesporná, a napokon bez udania dôvodu od svojho nároku v uvedenej časti upustil,

podľa odvolacieho súdu v súvislosti s týmto nárokom dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP daný
nie je.

27.Odvolacísúdvzhľadomnavšetkyokolnostidanéhoprípaduzastávapotomnázor,žepokiaľžalovaná
strana, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania, v priebehu celého trvania súdneho sporu svojím
konanímkzastaveniukonanianeprispela,nemôžebyťzdôvoduúspechužalobcuvinomsúdnomkonaní

(v ktorom tomuto bol i priznaný nárok na náhradu trov konania), postihnutá nepriznaním náhrady trov
konania, na ktoré jej vznikol nárok. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému by
znamenalo pre žalovaného neprimerane tvrdé opatrenie a nebolo by v súlade s jeho právom na súdnu
ochranu, ktorého súčasťou je aj právo na náhradu trov konania v konaní účelne vynaložených úspešnou
stranou sporu (resp. stranou, ktorá z procesného hľadiska zastavenie konania nezavinila).

28. V súvislosti s požiadavkou žalobcu prihliadať pri rozhodovaní o odvolaní na rozhodnutia súdov
vydaných v iných takmer totožných veciach, vrátene návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania
pripojením týchto rozhodnutí, odvolací súd považuje za potrebné na záver uviesť, že žalobca žiadne
konkrétne rozhodnutie súdu v inej obdobnej veci neoznačil. Naopak, v konaní boli predložené viaceré

rozhodnutia zo strany žalovaného, kde práve súdy v obdobných veciach nárok na náhradu trov konania
žalovanému priznali.

29. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú vec
správne právne posúdil, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej

vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na § 251 CSP súd prvej inštancie.

31. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).