Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623201006
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4623201006.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, deti rodičov :
matka - D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E. a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom XXX XX E., zastúpený: JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou so sídlom Topoľčany, Škultétyho
6, IČO: 42 208 602, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2025, č.k. TO-10P/103/2023-650, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvejinštanciesav napadnutomvýrokuIaII (ozvýšenívýživnéhoazročnomvýživnom)
a v závislom výroku VI (o trovách konania) z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. TO-10P/103/2023-650 zo dňa 05.02.2025 zmenil rozsudok
Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/125/2021-131 zo dňa 31.01.2022, právoplatný dňa 09.03.2022
tak, že vo výroku I zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur
mesačne a na maloletú C. zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne, u obidvoch detí s účinnosťou od
01.08.2023. II. Zročné výživné za čas od 01.08.2023 do 31.01.2025 v sume 900 eur na maloletého A.

a v sume 900 eur na maloletú C. povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne na každé z detí
spolu s bežným výživným do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok. III. Matke uložil povinnosť
maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a tento otcovi umožniť. IV. Deklaroval, že v ostatných
častiach zostal uvedený rozsudok nezmenený. V. Návrh matky na zmenu úpravy styku maloletých detí
s otcom zamietol. VI. Žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. VII. O trovách
konania štátu rozhodne samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 24 ods. 4, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len Zákon o rodine), § 121
zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len CMP) a skutkovo tým, že vykonaným
dokazovanímmalpreukázanúpodstatnúzmenupomerovuvšetkýchúčastníkovkonaniaodprvejúpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vykonanej rozsudkom o rozvode manželstva rodičov.

Konštatoval, že v čase rozvodu manželstva navštevoval maloletý A. druhý ročník základnej školy,
maloletá C. navštevovala materskú školu. V súčasnosti je maloletý A. na druhom stupni základnej školy
a maloletá C. navštevuje druhý ročník základnej školy. Matka preukázala zvýšenie výdavkov na maloleté
deti v súvislosti s ich vzdelávaním, ich zdravotným stavom, keď obidve deti navštevujú ortopedickú
ambulanciu (ploché nohy a maloletý A. aj pre skoliózu) a liečba týchto diagnóz vyžaduje aj fyzioterapiu,
kde matka za jednu rehabilitáciu platí 20 eur. Konštatoval zmenu pomerov aj u rodičov, keď priemerný

mesačný príjem otca sa zvýšil približne o 400 eur a otcovi pribudol záväzok z dôvodu čerpania úveru na
zabezpečenie bývania. U matky došlo k zmene pomerov zmenou zamestnanie a k miernemu zvýšeniudohodnutej mesačnej mzdy u aktuálneho zamestnávateľa oproti výške mzdy, ktorú dosahovala v čase
poslednej úpravy výživného. Mal preukázané, že bytové pomery sa u matky nezmenili a ani jednému z
rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť. Uzavrel, že zvýšenie výživného na maloleté deti je dôvodné,

avšak nezistil dôvod, pre ktorý by malo byť zvýšené s účinnosťou od podania návrhu, od mája 2023,
pretože v tom čase ešte neboli pomery, najmä maloletých detí zmenené tak, aby odôvodňovali zmenu
výšky výživného. Zmena pomerov nastala až od augusta 2023 v súvislosti s nástupom detí do základnej
školy (C. do 1. ročníka a A. do 4. ročníka), keď im matka už v auguste musela nakúpiť potrebné veci, a to
školsképotrebyapomôcky,ošatenieaobuv.Vzaldoúvahyzvýšeniepríjmunastraneotca,askutočnosť,

že je v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletého A. sumou 200
eur a na maloletú C. sumou 150 eur mesačne.

3. Keďže výživné na maloleté deti zvýšil od 01.08.2023, rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré od tohto
dátumu do 31.01.2025 činí 900 eur na každé dieťa, čo predstavuje rozdiel medzi zvýšeným a doteraz
určeným výživným (18 mesiacov x 50 eur). Zročné výživné povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur

mesačne na každé z detí pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek
splátky.

4. Návrh matky na zmenu úpravy styku maloletých detí s otcom po vykonanom dokazovaní vyhodnotil
ako nedôvodný poukazujúc na znalecký posudok, ktorý bol vo veci vypracovaný a oboznámený, ako

aj na stanovisko kolízneho opatrovníka. Uzavrel, že neexistuje taký relevantný dôvod, pre ktorý by mal
byť styk otca s maloletými zúžený v zmysle návrhu matky, pretože deti majú právo na rovnocenný
styk s rodičom, s ktorým nežijú v jednej domácnosti. Prihliadol na právo maloletých na rozvíjanie
a upevňovanie ich vzťahu s otcom a na najlepší záujem maloletých. Uviedol, že rodičia v záujme
riadneho psychického a fyzického vývinu maloletých detí sú povinní sa im venovať tak, aby deti čo

najviac rozvinuli svoj potenciál.

5. Nakoľko súd v poslednom rozsudku v časti upravujúcej styk otca s maloletými deťmi neuviedol
povinnosť matky deti na styk riadne pripraviť a tento umožniť otcovi, uložil matke výrokom III uvedenú
povinnosť, čím súčasne zmenil výrok rozsudku o rozvode manželstva.

6. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP. Uviedol, že o trovách konania štátu rozhodne
samostatným uznesením, keďže je potrebné najskôr rozhodnúť o aktuálnom návrhu matky na jej
oslobodenie od súdnych poplatkov, od čoho sa odvíja následne rozhodnutie o povinnosti platiť trovy
konania štátu.

7. Proti výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu navrhujúc rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a návrh matky na zvýšenie
výživného zamietnuť. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP). Uviedol, že matka sa dňa 17.05.2023 domáhala zvýšenia

výživného na maloletých a dňa 13.07.2023 žiadala o zúženie ich styku s otcom, ktorý návrh iniciovala
po prvom pojednávaní v predmetnom konaní, keď argumentoval nákladmi na maloletých pri realizácii
styku s nimi. Oba návrhy matky žiadal zamietnuť z dôvodu, že u maloletých detí nedošlo k žiadnej
radikálnej zmene pomerov či výdavkov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom, vo
vzťahu k návrhu na obmedzenie jeho styku s maloletými, ktorý vnímal ako účelový a rozporný so

záujmami maloletých. Namietal, že súd nesprávne postupoval pri vyhodnocovaní dôkazov, nakoľko
neprihliadol na preukázané skutočnosti, tieto nesprávne vyhodnotil, čím sa dostal do logického rozporu
s hodnotením dôkazov so zreteľom na závažnosť týchto poznatkov a vec nesprávne právne posúdil.
Pridržiaval sa svojich písomných a ústnych vyjadrení a mal za to, že neboli splnené podmienky na
zmenu rozhodnutia o výživnom, keď matka nepreukázala podstatnú zmenu na strane maloletých. Na

prvom pojednávaní konanom dňa 26.06.2023 rozporoval výdavok matky na rehabilitáciu maloletých,
ktorý nebol pravidelným výdavkom, jednalo sa o jednu návštevu masážneho salónu, ktorý navštevuje
matka. Maloletým deťom nikdy neboli lekárom predpísané rehabilitácie, nikdy neabsolvovali klasické
rehabilitácie, ktoré sú v meste štandardne poskytované bezplatne v rámci rehabilitačného oddelenia
nemocnice. Lekár maloletým deťom indikoval len ortopedickú obuv a vložky, ktoré im matka jednorazovo

zakúpila pred podaním návrhu a ktorých výdavok rozporoval, pretože sa jedná o zdravotnícke pomôcky,
ktorých preplatenie môže matka žiadať v príslušnej zdravotnej poisťovni, o čo sa nikdy nepokúsila.
Pokiaľ by akceptoval celú sumu tohto nepravidelného výdavku, daný výdavok by nebol spôsobilý
navodiť trvalú a podstatnú zmenu pomerov u maloletých. Potvrdil, že počas konania došlo k zmenena strane maloletej C., ktorá nastúpila na základnú školu. Nestotožnil sa však s názorom súdu,
že daná okolnosť je zmenou pomerov odôvodňujúcou zvýšenie výživného za situácie, kedy to jeho
majetkové pomery nedovoľujú a výdavky maloletých neodôvodňujú. Zdôraznil, že obe maloleté deti

navštevujú tú istú školu v obci, kde do školy chodia pešo, nemajú výdavky na dopravu a v rámci
budovyjeajmaterskáškola,čižepraktickymaloletázmenilalenbudovu.Detinenavštevujúmimoškolskú
činnosť, ktorá by mala finančný dopad na rodičov, maloletá C. navštevuje školský klub detí a maloletý
A. ako žiak 2. stupňa ho už nenavštevuje. Ostatné výdavky, bývanie, strava, oblečenie a pod., sú
výdavky totožné s pomermi počas predchádzajúceho konania. Mierny nárast inflácie postihol všetkých

obyvateľov Slovenska, otca nevynímajúc. Nesúhlasil s názorom, že výdavky na maloletých od augusta
2023 vzrástli v súvislosti s ich nástupom do základnej školy a nákupom školských pomôcok a potrieb,
ošatenia a obuvi. Maloletá C. nastupovala do 1. ročníka a maloletý A. do 4. ročníka základnej školy,
pričom súd nevyhodnotil skutočnosť, že A. pokračoval v štúdiu, školské potreby a pomôcky mal z
predchádzajúcich rokov, ktoré používa aj naďalej. U maloletej C. síce boli výdavky na školské potreby a
pomôcky, avšak tieto boli hradené z mimoriadneho príspevku na dieťa, ktorý sa popri mesačnej výške v

sume 60 eur zvýšil o ďalších 110 eur, teda matka dostala štátny príspevok 170 eur, ktorý mohla použiť
na nákup pomôcok. Výdavky matky na školu však nedosiahli výšku tejto štátnej podpory, čo súd žiadnym
spôsobom nevyhodnotil. Poznamenal, že styk s maloletými využíva naplno, v letných mesiacoch sú u
neho 2 týždne v júli a auguste a napriek tomu aj naďalej posiela matke plnú sumu výživného. Z takto
uhradeného výživného, ktoré reálne nemohlo byť použité na maloletých, keďže boli v jeho starostlivosti,

bolo možné, aby matka ušetrila peňažné prostriedky a následne ich využila na septembrové výdavky.
Namietal, že súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatuje, že u oboch rodičov došlo k nárastu príjmu, jeho
príjem sa však nikde neuvádza, avšak v rámci oboznamovania s obsahom súdneho spisu informoval
na poslednom pojednávaní, že podľa zamestnávateľa je výška príjmu potvrdená v sume cca 1.400 eur
mesačne. V bode 14 odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva ten istý súd konštatoval priemerný

príjem matky vo výške 500 eur mesačne u zamestnávateľa F. F., naproti tomu v bode 10 odôvodnenia
napadnutého rozsudku konštatuje, že príjem matky je 1.100 eur brutto, čo je spolu s daňovým bonusom
na obe maloleté deti v sume cca 971 eur, teda došlo k nárastu príjmu na oboch stranách. V kontexte
s príjmom matky už počas konania o rozvod manželstva preukazoval, že matka pôsobila ako finančná
agentka pre spoločnosť G. – F. H., G. kde ukončila svoju činnosť ku dňu 16.12.2024 (Výpis z Registra

finančných agentov a finančných poradcov NBS). Z tejto činnosti mala matka podľa daňového priznania
príjem, ktorého sa úmyselne a dobrovoľne vzdala bez bližšieho vysvetlenia. Namietal, že súd tieto
informácie nevyhodnotil napriek tomu, že majú dopad na príjmové pomery matky. Otec príjem dosahuje
pri vynaložení maximálneho úsilia, o čom svedčí aj fakt, že si ho zamestnávateľ, napriek časovým
obmedzeniam v záujme styku s maloletými, naďalej ponecháva ako spoľahlivého zamestnanca, nakoľko

z pôvodných 42 vodičov ostalo už len 8. Zvýšením výživného mu neostanú financie na osobnú rekreáciu,
či výlety s maloletými, čo bude mať dopad na jeho vzťah s nimi, pretože potrebujú podnety na
rozvoj, zážitky, objavovanie a podobne. V konaní preukazoval, že príjem používa na bežné potreby
na bývanie, ktoré si musel zabezpečiť s ohľadom na styk s maloletými. Ostatné pravidelné výdavky
predstavujú platby za stravu, ošatenie, mobil, výdavky na maloletých, ošatenie, zabezpečenie ich

izieb, vybavenia bytu, nákladov na PHM (na styk a do zamestnania) opravy auta, servisu, výnimočné
výdavky na revíziu kotla a pod., ktoré v čase rozvodového konania buď ešte nemal alebo ich nedokázal
vyhodnotiť. Nemá výdavky, ktoré by vynakladal v neprospech maloletých a nezostávajú mu žiadne
úspory. Súd nevyhodnotil jeho výdavky na maloleté deti spočívajúce v zabezpečení zariadenia detskej
izby, pravidelné výdavky na ošatenie, obuv, športové potreby, školské pomôcky a pod., hoci v rozhodnutí

uložil matke povinnosť pripraviť maloletých na styk vychádzajúc z vedomosti, že matka toto doposiaľ
nerobila, lebo jej to rozsudok neukladal. Naďalej má výdavky na maloletých, keďže matka si svoju
povinnosť neplní, s výnimkou ich prípravy na jarné prázdniny. Maloletú C. preberá na styk z družiny
a maloletého A. z domácnosti starej mamy, v oblečení, v ktorom boli v škole. V zmysle napadnutého
rozhodnutia má súčasne prispievať na výživu maloletých zvýšeným výživným, v jeho domácnosti

uhrádzať výdavky a potrebné veci, cestu za nimi, aby sa styk mohol realizovať bez toho, aby bolo
preukázané, v akej výške vzrástli konkrétne pravidelné výdavky maloletých. Generalizované tvrdenie
súdu, že len s nástupom maloletej C. do 1. ročníka základnej školy došlo k podstatnej zmene na
strane oboch maloletých detí z vykonaného dokazovania nevyplýva, pričom maloletý A. ani nezmenil
školský stupeň vzdelania. Namietal, že súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil a nezaujímal sa, ako

matka naložila s vyrovnávacím podielom z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý jej vyplatil
vo výške 6.500 eur, ani o to, z akého dôvodu pristúpila k novému záväzku voči I.. Pri delení majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov si matka nárokovala na hnuteľné zariadenie
bytu, čo bolo zohľadnené vo vyrovnávacom podiely, preto považoval za nepochopiteľné, prečo si vzápätívzala pôžičku, údajne na jeho výmenu. Pôžičky, ktoré čerpal on boli vynaložené účelne výlučne na
zabezpečenie nového domova pre seba a maloletých a v čo možno najbližšom okolí rodiska. Má snahu
svoj záväzok a záväzok jeho otca, ktorý ho vzal v jeho prospech, refinancovať, avšak vzhľadom na

aktuálne úroky mu bolo odporúčané počkať na priaznivejší úrok. Poukázal na ust. § 338 CSP a § 62
ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vyslovil názor, že zmena rozhodnutia o výživnom
prichádza do úvahy pri takej zmene pomerov, ktorá je podstatná a závažnejším spôsobom sa prejaví
v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. K záveru o tejto
zmene možno dospieť len porovnaním a komplexným zhodnotením týchto okolností. Povinnosť platenia

výživného sa ukladá len rodičovi nemajúcemu deti v osobnej starostlivosti, ktorý je pre nedostatok
vlastnej starostlivosti o dieťa povinný ju vynahrádzať platením výživného. V danom prípade súd žiadnym
spôsobom nevyhodnotil, že široká právna úprava jeho styku s maloletými, ktorá skutočne prebieha,
a v rámci ktorej sa osobne stará o maloletých a má s tým spojené výdavky, teda nehradí výživné bez
toho, aby sa nezaujímal o deti. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že má vytvorené silné citové puto k
maloletým,ktorérozvíjaosobnouopaterou,angažovanosťouazáujmom,čopotvrdiliobetriedneučiteľky

maloletých, ktoré spoluprácu vyhodnotili ako bezproblémovú a prínosnú. Matke nevyhovuje jeho vzťah
s maloletými, snaží sa ho úmyselne degradovať, hanobiť, obmedziť a jej prístup je negatívny, posmešný,
nespolupracujúci, čo má dopad aj na jeho výdavky pri starostlivosti o maloletých. Pokiaľ sa majú maloletí
podieľať na jeho životnej úrovni, tak pri pôvodne určenej výške výživného to je skutočnosťou. Nie je v
záujme maloletých, aby došlo k zmene výšky výživného, nakoľko to bude mať odraz v jeho domácnosti,

a nebude im môcť dopriať, či zabezpečiť takú opateru ako doposiaľ, ktorá bola vyhodnotená ako
vynikajúca. Treba mať na zreteli, že matka poberá daňový bonus na obe maloleté deti, ktorým dochádza
k reálnemu zvýšeniu jej príjmu, poberá prídavky na deti určené na pokrytie ich potrieb, a to vrátane
mimoriadne zvýšeného prídavku v súvislosti s nástupom maloletej C. do základnej školy.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť v
celom rozsahu. Uviedla, že otec jej ubližuje, nedrží sa vecných a preukázateľných faktov, vyhýba sa
subjektívnym skutočnostiam. Žiadala súd, aby nebral do úvahy nepodložené výdavky otca, ktoré žiadala
písomným podaním zo dňa 11.12.2024, aby zdokladoval výpisy z jeho osobného účtu od 09.03.2024,
čo do dnešného dňa neurobil, tiež nedoložil doklad o úvere na byt, ktorý údajne čerpal otcov otec, čo

nemožno pokladať za výdavok otca. Spochybnila výdavky otca na splátky úveru, pretože nepredložil
zmluvu o budúcej zmluve a kúpnu zmluvu k bytu vo J. ani úver na byt. Namietala, že kolízny opatrovník
doposiaľ nevykonal šetrenie pomerov u otca a preto nemožno brať do úvahy jeho tvrdenia, aké veci majú
maloletí v jeho domácnosti. Poukázala na § 62 ods. 5 Zákona o rodine a na prednosť platenia výživného
pred inými výdavkami. Uviedla, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča

súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom Ministerstvo
spravodlivosti SR zjednotilo postup pri určení výživného od začiatku roku 2024. Otec by mal platiť
výživné vo výške 30% z jeho platu, nakoľko výdavky maloletých predložené v konaní preukázala a sú
opodstatnené.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie otca proti výrokom I a II je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

11. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

12. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

13. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 CMP, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických
zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená
záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v

petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto
prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov.14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015

z..z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ust. § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k
zmene pomerov. Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata

pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula
rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia).
Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi

v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s
pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti). Tým je odôvodnená
požiadavka na dôkladné zistenia a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Súd musí skúmať

okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho
vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú
dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže
byť odôvodnená okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej
povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb

u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie
čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) aj vývojom životných nákladov.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na

spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú
významprerozhodnutie(I.ÚS46/05).Štruktúraprávanaodôvodneniejerámcovoupravenáv§220ods.
2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, použitý v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o uplatnenej žalobe. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať
tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia a to z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po výklade a použití relevantných právnych

noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

20.Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo

veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na
maloletého A. na sumu 200 eur a na maloletú C. na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2023.Zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného na maloleté deti vyhodnotil nástupom maloletého A. na
II. stupeň a maloletej C. do 1. ročníka základnej školy s tým, že zvýšené výdavky na maloletých súvisia
s ich vzdelávaním, zdravotným stavom, obe deti navštevujú ortopedickú ambulanciu (pre plochonožie

a maloletý A. aj pre skoliózu), liečba si vyžaduje fyzioterapiu, za ktorú matka platí 20 eur. Na strane
otca zohľadnil zvýšenie jeho príjmu a pribudnutý záväzok týkajúci sa splátok úveru čerpaného na
zabezpečenie bývania a u matky zohľadnil zvýšenie príjmu a konštatoval, že bytové pomery u nej sa
nezmenili a ani jednému z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť. Výživné na maloleté deti zvýšil
od augusta 2023, keď prihliadal na ich nástup do školy a potrebu zakúpenia im školských potrieb,

pomôcok, ošatenia a obuvi. Zročné výživné za obdobie od 01.08.2023 do 31.01.2025 umožnil otcovi
splácať splátkami po 50 eur mesačne na každé dieťa.

22. V súvislosti s vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o zvýšení
výživného treba uviesť, že hoci súd prvej inštancie porovnával pomery na strane maloletých detí a oboch
rodičov s pomermi v čase aktuálnom a v čase predchádzajúcej úpravy výživného (§ 78 ods. 1 a 3

Zákona o rodine), toto porovnanie nevykonal náležite, dokazovanie a odôvodnenie rozhodnutia v tejto
časti je neúplne, nedostatočné a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie pri porovnaní
pomerov na strane maloletých detí odkazuje len na nástup maloletého A. na II. stupeň základnej
školy a nástup maloletej C. do 1. ročníka základnej školy a všeobecne konštatuje, že ku zvýšeniu
výdavkov došlo v súvislosti s návštevou školy, v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu maloletých

a s tým súvisiacou liečbou. Z rozhodnutia a ani z celého obsahu spisu nevyplýva, že by matka
bola vypočutá alebo sa písomne vyjadrila k nákladom maloletých, že by tieto náklady špecifikovala
a konkretizovala tak, aby mal súd podklady pre svoje rozhodnutie. Z napadnutého rozsudku nevyplýva
aké náklady matka vynakladá na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí (individuálne
vo vzťahu ku každému z detí), to znamená akou sumou im hradí náklady na stravu, ošatenie a obuv,

hygienu, bývanie, školské poplatky, školské aktivity a zdravotnú starostlivosť, prípadne iné výdavky
(napr. mimoškolská činnosť). Táto významná okolnosť, keď súd nezisťoval náklady na maloletých,
spôsobila, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ako ustálil výšku nákladov (položkovito)
na odôvodnené potreby maloletých detí, a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Hoci matka
doložila doklady preukazujúce úhradu poplatkov za bývanie, z ktorých alikvótna časť pripadá ako náklad

na každé z detí a hoci predložila čiastočne doklady o platbách v škole a lekárske správy A. H. (ortopéda),
tieto doklady nie sú kompletné a nemožno z nich jednoznačne spriemerovať náklady maloletých,
pokiaľ ide o školské poplatky a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Súčasťou spisu sú poštové
poukážky týkajúce sa platieb za maloleté deti adresované škole, pričom však nie je zrejmé, či platby boli
zrealizované a čo predstavuje suma uvedená na poštových poukážkach. Pokiaľ matka doložila lekárske

správy ortopéda preukazujúce, že maloletí majú predpísané ortopedické vložky a rehabilitačné cvičenia,
nie je zrejmé, s akou pravidelnosťou absolvovali rehabilitácie a v akej výške matka platila poplatky za
ne. V súvislosti s hradením poplatkov v škole (ŠKD, strava v školskej jedálni, a iné poplatky), treba
uviesť, že matka síce doložila výňatky zo žiackych knižiek obsahujúce zaplatenie niektorých poplatkov,
avšak časť poplatkov nie je čitateľná, pretože z nej nie je zistiteľné, ktorého dieťaťa sa náklady týkajú.

V odôvodnení napadnutého rozsudku teda absentuje ustálenie nákladov na maloletého A. a C., pričom
súdprvejinštanciežiadnymspôsobomnevyhodnotilakozohľadnilskutočnosť,žematkapoberáprídavky
na každé z detí vo výške 60 eur mesačne, ktoré sú určené na krytie nákladov na potreby maloletých.
Súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol v čom sa náklady maloletých v porovnaní s ich výdavkami
v čase poslednej úpravy výživného zvýšili, a len všeobecné konštatovanie, že deti nastúpili na II. stupeň

základnej školy, resp. do 1. ročníka, je nepostačujúce. Z odôvodnenia rozsudku tiež nie je zrejmé, ako
súd zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloletých a podiel otca z hľadiska realizácie styku
s maloletými, počas ktorého aj otec zabezpečuje potreby maloletých. Tiež z rozsudku nevyplýva, či
otec prispieva maloletým aj nad rámec výživného, prípadne či maloletým kupuje nejaké veci a ako
súd uvedené vyhodnotil. Úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k pomerom na strane maloletých sú

len vo všeobecnej rovine, bez bližšej konkretizácie. Pokiaľ ide o posúdenie a vyhodnotenie zmeny
pomerov na strane rodičov, tieto ustálil len konštatovaním, že matke sa príjem mierne zvýšil, bývanie
nezmenila, otcovi príjem narástol o 400 eur a pribudol mu úver a ani jednému z rodičov nepribudla
vyživovacia povinnosť. Iné zmeny na strane matky a otca, vrátane ich výdavkov a majetkových pomerov
žiadnym spôsobom neposudzoval. Hoci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie pre zistenie príjmov

rodičov v spornom období, príjem otca za obdobie od decembra 2024 (kedy je pravdepodobnosť
vyššieho príjmu) do rozhodnutia súdu nemal k dispozícii v čase rozhodovania. Na strane matky síce
konštatoval mierne zvýšenie jej príjmu, pričom z bodu 7 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v čase
poslednej úpravy zarábala 500 eur mesačne netto, aktuálne do októbra 2024 jej príjem činil 850eur mesačne (bod 11 rozsudku) a posledný príjem od 01.01.2025 dosahuje garantovanou mzdou vo
výške 1.100 eur mesačne s dohodnutou hrubou mzdou vo výške 980 eur mesačne. Pokiaľ matka bola
v decembri 2024 nezamestnaná do jej príjmu je potrebné zahrnúť aj výplatu dávok v nezamestnanosti.

Naviac z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či súd prihliadol aj na ďalší príjem matky na pozícii
finančného agenta, pričom zo spisu nie je zrejmé, či matka preukázala v celom rozsahu príjem z tejto
činnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nevyplýva ako súd posúdil a vyhodnotil náklady
každého z rodičov, splátky úveru a pôžičiek čerpaných a splácaných otcom, ktoré kompletne ani
nemal preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nie je zrejmé, ako súd posúdil majetkové

pomery rodičov a ako porovnal ich životnú úroveň s poukazom aj na prezentovanú výšku nákladov na
ich osobné potreby. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nevykonal
náležité dokazovanie k časti výživného z vyššie uvedených dôvodov. V prípade, ak súd prvej inštancie
pri zvýšení výživného na maloletých vzal do úvahy schopnosti a možnosti otca, nie je zrejmé ako tieto
posúdil vo vzťahu k nákladom maloletých na ich odôvodnené potreby, naviac ak tieto riadne neustálil.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na maloleté deti
zistiť skutočný stav veci, teda vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k nákladom na odôvodnené potreby
maloletých, vyzvať matku, aby náklady maloletých vyšpecifikovala a preukázala, vykonať dokazovanie
k príjmom, výdavkom a pomerom rodičov za obdobie od uplatnené matkou. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri rozhodnutí o zvýšení výživného na

maloletých, keď náklady na deti riadne neustálil, ich výšku nešpecifikoval a nevyhodnotil náležite zmeny
pomerov na strane maloletých, oboch rodičov, vrátane vyhodnotenia ich pomerov a životnej úrovne.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane

a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenísvojhorozhodnutiadbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,tedanato,abyjehozávery,ku
ktorýmnazákladezhodnoteniaskutkovéhostavuvecidospelboliprijateľné,racionálneavneposlednom
rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené
účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil
výživné na maloleté deti od 01.08.2023, podľa názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným v tom
zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostal
nezodpovedaný vo všetkých (potrebných) zákonných hľadiskách, je tak nepresvedčivým v tom, akými
úvahamisasúdprvejinštancieriadil,čiuvedenásumaspĺňakritériáourčení/zvýšenívýživnéhouvedené

v ust. § 62 a nasl. a § 78 ods. 1 Zákona o rodina. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné ustáliť,
či súd prvej inštancie prihliadal na zákonné kritériá na strane rodičov a maloletých detí pre zmenu
výšky výživného, akým spôsobom ich v nadväznosti na preukázanú zmenu pomerov vyhodnotil, čoho
následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu
rozhodnutia. Súd prvej inštancie neustálil výšku priemerných mesačných odôvodnených výdavkov

maloletých, a vzhľadom na nedostatočne vykonané dokazovanie, keď matkou nemal vyšpecifikované
náklady detí nemohol ani uviesť, ktoré výdavky považoval za dôvodné a ktoré prípadne uznal iba
čiastočne a z akých dôvodov. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie
uvedených dôvodov nespĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

25. Vo vzťahu k otcom namietanému výroku I a II napadnutého rozsudku, ktorým súd zvýšil výživné
na maloleté deti počnúc dňom 01.08.2023 odvolací súd udáva, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
že výživné zvýšil pred nástupom maloletých do školy a v prípade maloletej C. nástupom na povinnú
školskú dochádzku s čím súvisí nákup potrebných školských veci, pomôcok a oblečenia. V prípade, ak
súd na strane maloletej C. prihliadol na potrebu zabezpečenia jej školských pomôcok, pričom maloletý

A. pokračoval v školskej dochádzke, z rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri zvýšení
výživného od mesiaca august 2023 na obe deti. Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti argument
otca, ktorý poukazoval na zvýšené prídavky na dieťa vyplatené matke pred nástupom maloletej do školy,
s ktorým je tiež potrebné sa vysporiadať. V neposlednom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné formou splátok, avšak z napadnutého rozsudku

nie je zrejmé ako vec právne posúdil, teda aké ustanovenie zákona v tomto smere aplikoval.

26. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné pre nedostatočne vykonané dokazovanie
a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia preskúmať ani ustáliť, či je vecne a právne správne, a tentonedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom, preto rozsudok v napadnutých výrokoch už len z tohto
dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi odvolania, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie vo vzťahu k nákladom maloletých detí na
zabezpečenie ich odôvodnených potrieb (doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere - ako je
uvedené v bode 22 tohto rozhodnutia), doplní výsluch matky so zameraním sa na vyčíslenie nákladov
maloletých s ich špecifikáciou u každého dieťaťa, preukázaním nákladov hradených v základnej škole,

ktorú maloletí navštevujú, ich mimoškolských aktivít, zdravotnej starostlivosti, tzn. doložením dokladov
o platbách za rehabilitácie), komplexne objasní a zhodnotí príjmy, schopnosti, možnosti a majetkové
pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí, ktorých priemernú mesačnú výšku ustáli
(vrátane ich konkretizácie), uvedie, ktoré náklady vyčíslené a preukázané považoval za dôvodné, ustáli
zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vyhodnotí príjmové a majetkové pomery na
strane matky aj otca, doplní príjem otca za obdobie od decembra 2024 do rozhodnutia, príjem matky

z výkonu činnosti SZČO, vyhodnotí aj schopnosti a možnosti otca, výdavky rodičov a ich majetkové
a rodinné pomery. Doplní dokazovanie vo vzťahu aj k aktuálnym nákladom maloletých, t.j. vykoná ďalšie
na vec vzťahujúce sa dokazovanie za celé posudzované obdobie (aj vo vzťahu k rodičom) v súlade
s § 188 a § 195 a nasl. CSP (najmä ust. § 204 CSP) a účastníkom konania sa umožní vyjadriť sa k
dôkazom (§ 182 CSP).

28. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a náležite zistil skutočný stav veci
(§ 35 CMP), opätovne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, v rozhodnutí
uvedie dôvody, na základe ktorých vyhovel návrhu na zvýšenie výživného s riadnym ustálením nákladov
maloletých a vyhodnotením príjmov, pomerov a životnej úrovne rodičov. V prípade zvýšenia výživného

ustáli výšku zročného výživného aj vo vzťahu k plneniam zo strany otca. Svoje rozhodnutie riadne
zdôvodní v zmysle § 220 ods.2 CSP, tzn. uvedie v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Neodôvodnenie rozhodnutia
súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej
inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

29. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v
zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne s tým, že je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho
písomnom vyhotovení v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

30. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania
a vrátane náhrady trov odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).