Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alena Čakváriová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Rozvod
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/108/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204400
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424204400.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manželky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E., zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so
sídlom Komárňanská 100, Hurbanovo a manžela: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XX, D. E., o návrhu na rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č.k.7Pc/48/2024-44 zo dňa 01.04.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7Pc/48/2024-44 zo dňa 01.04.2025 vo výroku I. rozviedol
manželstvo účastníkov A. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX a F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
16.03.1991 v Nových Zámkoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku
35, ročník 1991, na strane 19, pod poradovým číslom 37. II. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 27 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu manželky. Mal preukázané, že manželstvo účastníkov
konania je nefunkčné a formálne, manželia spolu nežijú od 16.09.2024, nehospodária spolu a tiež sa
intímne nestýkajú viac rokov. Uzavrel, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel v zmysle Zákona
o rodine, ani funkciu biologickú, ekonomickú a spoločné dieťa manželov je v súčasnej dobe plnoleté a
samostatné. Rozvrat manželstva nastal v dôsledku odcudzenia manželov a rozdielnych názorov na život
a trávenie voľného času. Prihliadol na to, že manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí a nikoho nie
je možné prinútiť, aby žil proti svojej vôli v manželskom zväzku. Vzal do úvahy jednoznačné vyjadrenie
manželky, že podanie návrhu si dobre rozmyslela a trvá na rozvode manželstva. Dospel k záveru,
že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý a u manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Alternatívne navrhoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Poukázal na to, že manželka na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že na návrhu trvá a nemá záujem obnoviť manželské
spolužitie Podľa vyjadrenia manželky problémy v manželstve začali po odchode ich spoločného syna
a jeho osamostatnení, keď nastal stereotyp a mali problémy bežného charakteru. Uviedla, že má svojekamarátky, s ktorými začala tráviť čas, čo mu prekážalo. Z uvedených dôvodov sa odsťahovala dňa
16.09.2024 zo spoločnej domácnosti, odvtedy sa nevrátila domov a rozvod si zvážila. Poukázal na
to, že vo veci sa uskutočnilo pojednávanie, v rámci ktorého vyjadril nesúhlas s rozvodom. Podľa jeho
názoru, s manželkou mali pekné manželstvo, manželku ľúbil a doteraz ju má rád. Nemyslí si, že má
autoritatívny prístup. S manželkou strávili spoločne 34 rokov a vedeli by spolu vychádzať. Poprel, že by
manželku brzdil, obmedzoval a že by jej nedal možnosť osobného rozvoja. Naopak, manželku nabádal,
aby sa začala učiť anglický jazyk, pomohol jej pri nástupe do súčasného povolania. Potvrdil, že klasické
domáceprácevykonávalamanželka,onrobilpráceokolodomuavzáhrade.Vždysavedelismanželkou
porozprávať a tak tomu bolo aj pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Ani v súčasnosti sa
nehádajú, nerobia si napriek, nie sú nepriatelia. Vzniknutá situácia ho veľmi mrzí a podľa jeho mienky,
dôvody, ktoré manželka uviedla, nie sú také závažné, aby mohlo dôjsť k úplnému rozvratu manželstva
a následnému rozvodu. Všetky dôvody uvedené manželkou sú dôvodmi, ktoré sa dajú odkomunikovať
a riešiť, napr. aj formou sedení, kde by si tieto problémy vydiskutovali.
4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako formálne a vecne správny, riadne odôvodnený a spravodlivý.
Uviedla, že v návrhu aj vo svojej výpovedi pomenovala dôvody, pre ktoré považuje manželstvo za
nefunkčné, trvale a vážne rozvrátené a neschopné plniť žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Po
vykonanom dokazovaní sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom, že manželstvo je dlhší čas iba čisto
formálnym zväzkom, bez reálneho obsahu. Manžel v odvolaní uvádzal len svoje predstavy o možnom
ďalšom fungovaní manželstva, ktoré sú však iba jednostranné a verbálne. Ani manžel nepomenováva
spôsob, akým by ďalšie trvanie manželstva zmenilo súčasný stav. Súhlasí s tvrdením, že aktuálne
nie sú medzi manželmi hádky, čo vyplýva predovšetkým z ich oddeleného bývania a sporadického
kontaktu. Manžel nepoprel, že od 16.09.2024 žijú oddelene a od jej odsťahovania nedošlo k žiadnemu
zlepšeniu vzťahov, ktoré by ju viedli k obnoveniu manželského spolunažívania alebo jej rozhodnutia
odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti. Práve manžel jej dal impulz k odsťahovaniu sa, keď ju postavil
pred voľbu- buď sa bezvýhradne prispôsobí jeho požiadavkám a ním určenému spôsobu života alebo
nech odíde. Jej rozhodnutie odsťahovať sa a následne požiadať o rozvod manželstva nebolo impulzívne,
ale bolo vyvrcholením nezhôd medzi manželmi, ich nekompatibility a citového odcudzenia. To, že sa voči
manželovi správa slušne, považuje za bežný štandard. Uvedené však nezakladá dôvod (ani nevyjadruje
jej snahu) na obnovenie dlhodobo nefunkčného manželstva. Manžel sa aktuálne, až po rozvode
manželstvavyjadril,žesamôževrátiťdospoločnejdomácnosti(výhradne)zasplnenianímdefinovaných
podmienok, resp. obmedzení spočívajúcich v tom, že ju doma nebudú navštevovať známi a voľný
čas bude tráviť s obmedzeniami, ktoré určí manžel, napr. tráviť čas s kamarátkami raz, max. dvakrát
mesačne s časom návratu domov do 23.00 hod. Takéto správanie manžela považuje za príznačné nie
vo vzťahu k rovnoprávnemu manželskému partnerovi, ani vo vzťahu medzi dvoma dospelými ľuďmi, ale
ako prístup rodiča voči teenegerovi založený na autorite a nie na konsenze. Rozumie tomu, že manžel
má potrebu obhajovať vlastné konanie a postoje. Súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania,
návrh posúdil a s jeho závermi súhlasí. Nepovažuje za reálnu možnosť obnovenia manželstva cestou
odbornej intervencie, vzhľadom na hĺbku a dlhodobosť rozvratu manželstva.
5. Manžel v podaní zo dňa 19.06.2025 sa nestotožnil s vyjadrením manželky. Uviedol, že manželstvo
nikdy nebolo rozvrátené a bežné nezrovnalosti riešili priebežne. Nevyriešená zostala len otázka
koncotýždňových akcií manželky preto sa rozhodol, aby zvážila, či chce žiť vo vyrovnanom manželstve
alebo pokračovať v akciách s priateľmi bez manžela. Manželka si vybrala druhú alternatívu. Nikdy
manželke počas trvania vzťahu nedával ultimatívne požiadavky ohľadom návštev známych v ich
spoločnom dome a nikdy jej neurčoval časový limit na jej akcie. Naďalej je toho názoru, že dôvody
uvádzané manželkou v návrhu na rozvod manželstva sú riešiteľné a po 34 ročnom manželstve je
potrebné ich riešiť.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je
dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej
aj správny právny záver. Odvolací súd sa celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštanciea s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a poukaze na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Konštatuje, že
v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej
inštancie.
8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené
v odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je
trvale rozvrátené, neplní svoj účel, ani funkciu. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné
stanovisko manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského
spolužitia. Na svojom stanovisku zotrvala v priebehu celého konania a dôrazne ho prezentovala
aj vo vyjadrení k odvolaniu manžela. Z obsahu spisu, vyjadrení oboch účastníkov je nesporné, že
manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 16.09.2024, viac rokov nevedú manželský intímny život
a nehospodária spolu. Skutočnosť, že medzi manželmi pretrvávali nezhody, ktoré každý z manželov
vníma a hodnotí inak, je nesporná. Uvedené potvrdil i manžel vo svojich vyjadreniach opisujúc situácie
zo svojho pohľadu. S prihliadnutím na stanovisko manželky k rozvodu manželstva a poukazujúc na ust.
§ 23 Zákona o rodine, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Súd prvej
inštancie rovnako správne ustálil aj príčiny rozvratu manželstva, ktoré spočívajú v odcudzení manželov
a v rozdielnych názoroch na život a trávenie voľného času. Na argumenty manžela, že dôvody rozvratu
manželstva uvádzané manželkou v návrhu na rozvod je potrebné doriešiť, odvolací súd neprihliadal.
V tejto súvislosti poukazuje na postup súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 96 a § 98 CMP, ktorý na
pojednávaní dňa 01.04.2025 manželom ponúkol možnosť prerušiť konanie a prípadne využiť odbornú
pomoc za účelom obnovenia manželského spolužitia, ktorú obaja odmietli. Je potrebné konštatovať, že
manželia mali možnosť aj pred súdom prvej inštancie a tiež v rámci odvolacieho konania využiť priestor
na komunikáciu a obnovu manželského spolužitia. Z postoja manželky však nepochybne vyplýva, že
jej stanovisko je nemenné a jednoznačné. Odvolací súd preto nevidel dôvod na vyhovenie odvolaniu
a zrušenie, prípadne zmenu napadnutého rozsudku.
9. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.