Rozsudok – Záložné právo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225136
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3115225136.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuA.B.C.,sudkyneD.E.F.asudkyneA.F.G.
v spore žalobcov 1) B. H. I., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom J., K. X, 2) A. L. I., štátnej
občianky Slovenskej republiky, trvale bytom J., K. X, obaja právne zastúpení JUDr. Máriou Bustinovou,
advokátkou, so sídlom Trenčín, Jilemnického 21 proti žalovanému 2) NOBA - SMOKER, s.r.o., so sídlom
Trenčín, Kasárenská 345, IČO: 36 848 719, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica

Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46/276, o určenie, že záložné právo zaniklo, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2019, č.k. 26C/120/2015-206, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti voči žalovanému 2) NOBA-SMOKER,
s.r.o. m e n í tak, že:

U r č u j e, že záložné právo zapísané na LV č. XX pre k.ú. G. v časti C: Ťarchy pri vlastníkovi
poradové číslo 1 na základe M. XXXX/XX v prospech NOBA-SMOKER, s.r.o., Kasárenská 345, Trenčín,

IČO 36 848 719 podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.04.2006 na parc .č. XX, XX, dom
s.č. XX v 1-ici neexistuje.

U r č u j e, že záložné právo zapísané na LV č. XX pre k.ú. G. v časti C: Ťarchy pri vlastníkovi poradové
číslo 2 na základe M. XXXX/XX v zmysle zmluvy o záložnom práve zo dňa 18.04.2005 na podiel 1-ica
vlastníka rod. domu s.č. XX N. K. O. XX, pozemkov parc. č. XX, XX pod B-2 (I. L. r. F. A.) v prospech

postupcu NOBA – SMOKER, s.r.o., Kasárenská 345, Trenčín, IČO 36 848 719 neexistuje.

II. Žalobcom 1) a 2) p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacích a dovolacieho
konania voči žalovanému 2) v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobcovia (pôvodne aj proti J. P. ako žalovanému
1/) domáhali určenia, že záložné právo viaznuce na ich domovej nehnuteľnosti a zabezpečujúce
pohľadávku z pôžičky žalovaných voči žalobkyni 2) neexistuje, pretože zaniklo splnením dlhu.

2. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu zamietol. I keď sa s odkazom na
rozhodnutia krajských súdov stotožnil s názorom žalobcov, že dohodnutý úrok z pôžičky patrí v tomto
prípade veriteľovi len do času dohodnutej splatnosti pôžičky a nie aj za nasledujúce
obdobie po splatnosti, mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že i tak pôžička ostala nesplatená
v rozsahu 772,55 eur. V tomto rozsahu mali totiž dlh potvrdiť v konaní aj žalobcovia, ktorí súčasne tvrdili

jeho premlčanie. To by však podľa súdu prvej inštancie nemalo za následok zánik dlhu a neexistenciu
záložného práva. Keďže dlh v celom rozsahu nezanikol, nezaniklo ani akcesorické záložné právo, čo
viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby. Voči žalovanému 1) aj preto, že záložné právo bolov katastri nehnuteľností zapísané v prospech žalovaného 2) a žalovaný 1) nie je preto v spore pasívne
vecne legitimovaný. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní
plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Na odvolanie žalobcov rozhodol odvolací súd predchádzajúcim rozhodnutím, sp.
zn. 17Co/185/2019 zo dňa 16.12.2021 tak, že voči žalovanému 1) zamietavý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a voči žalovanému 2) rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Na dovolanie žalovaného 2)
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím, sp. zn. 6Cdo/119/2022 zo dňa 26.09.2024 rozhodnutie

odvolacieho súdu v zmeňujúcej časti, t. j. proti žalovanému 2) zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí o dovolaní vytýkal najvyšší súd odvolaciemu súdu procesné
pochybenie spočívajúce v tom, že napriek tomu, že strany prítomné na pojednávaní
odvolacieho súdu dňa 28.10.2021 nežiadali odročiť pojednávanie, a ani nemali návrhy na doplnenie
dokazovania, bolo pojednávanie odvolacieho súdu odročené na verejné vyhlásenie rozsudku. Stalo sa
tak s poučením, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a pokiaľ by teda žalobcovia

do verejného vyhlásenia rozsudku tvrdili a preukazovali vykonanie nových úhrad dlhu, prichádza do
úvahy vykonať k tomu dokazovanie a až následne rozhodnúť vo veci. Takéto poučenie, v zmysle ktorého
aj následne žalobcovia postupovali, považoval dovolací súd za porušujúce princíp rovnosti strán sporu,
preto za neprípustné. Dovolací súd potom uzavrel, že odvolací súd postupom, keď odročil
pojednávanie bez splnenia zákonných podmienok podľa § 183 CSP, pričom žalobcovia, zastúpení

advokátkou, to ani nežiadali, navyše s neprípustným poučením, ako postupovať tak, aby žalobe bolo
vyhovené, porušil právo dovolateľky na spravodlivý súdny proces. Dovolaním napadnuté rozhodnutie
o vyhovení žalobe voči žalovanému 2) preto dovolací súd zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.

4. V dôsledku zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v časti voči žalovanému 2)
a vrátenia veci v tomto rozsahu na ďalšie konanie odvolací súd odvolanie žalobcov proti rozsudku súdu
prvej inštancie nanovo prejednal, a to v rozsahu proti žalovanému 2), pretože voči žalovanému
1) ostalo predchádzajúce právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím dovolacieho súdu
nedotknuté a žaloba voči žalovanému 1) nebola viac predmetom tohto konania.

5. Žalobcovia v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie. Namietali záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka nezanikla
splnením. Jej zánik dovodzovali zo splnenia dlhu, ku ktorému malo dôjsť plneniami špecifikovanými
žalobcami v odvolaní, čiastočne aj v rámci exekúcie. Tvrdené splnenie dlhu vyplývalo podľa žalobcov aj

z toho, že žalovaný 1) postúpil v roku 2015 celú pohľadávku na spoločnosť TO-GA, s.r.o., ktorá bola od
23.09.2015 do 07.10.2015 zapísaná na liste vlastníctva ako záložný veriteľ a táto spoločnosť
podala 02.10.2015 návrh na výmaz záložného práva pre vyrovnanie dlhu. K výmazu z KN však nedošlo,
pretože dňa 28.09.2015 podal žalovaný 1) na kataster účelovo návrh na vykonanie záznamu o záložnom
veriteľovi späť na neho, čo odôvodňoval odstúpením od zmluvy o postúpení pohľadávky medzi ním

a spol. TO-GA, s.r.o. Túto zmenu kataster vykonal, keďže návrh na ňu podal žalovaný 1) len niekoľko
dní pred podaním návrhu na výmaz záložného práva spoločnosťou TO-GA, s.r.o. Žalobcovia v tomto
smere poukázali na to, že kataster zmenu vykonal hneď na druhý deň po urgencii žalovaného 1). Po tejto
zmene záložného veriteľa postúpil žalovaný 1) pohľadávku na žalovaného 2), ktorý bol
na základe toho zapísaný do KN ako záložný veriteľ a ten žalobcom oznámil začatie výkonu záložného

práva priamym predajom tretej osobe pre nezaplatenie úrokov z omeškania v sume 32.465,51 eur.
Žalovaný 2) výslovne uviedol, že výkon záložného práva nezačína pre nezaplatenie istiny, či zmluvných
úrokov, čím sám podľa žalobcov potvrdil, že tieto časti dlhu boli uhradené. Vzhľadom na to, že žalobcovia
považovali za správny čiastkový záver súdu prvej inštancie, že zmluvné úroky patrili v danom prípade
veriteľovilendosplatnostipôžičky,bolopodľanichzuvedenýchskutočností,akoajzúčtovnýchdokladov

zrejmé, že dlh zanikol v celom rozsahu splnením a veriteľ už nemá nárok na žiadne ďalšie plnenie
z pôžičky, ktoré by odôvodňovalo existenciu záložného práva.

6. Žalovaný 2) vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcov, že bolo preukázané zaplatenie celého dlhu, keď aj v konaní pred súdom prvej inštancie

žalobcovia tvrdili zostatok dlhu 772,55 eur, na základe čoho potom súd prvej inštancie správne rozhodol.
Ako žalobcovia vypočítali preplatok dlhu tvrdený v odvolaní, považoval žalovaný 2) za nejasné. Žalovaný
2) poukázal na to, že úroky z omeškania neboli predmetom účtovníctva ani vzájomného odsúhlasovania
zostatku dlhu. Pokiaľ neboli vymáhané exekučne, nebolo to podľa žalovaného 2) preto, že by nárok naich zaplatenie nevznikol, ale preto, že exekučným titulom bola notárska zápisnica a úroky z omeškania
neboli jej predmetom. Napokon je podľa žalovaného 2) ohľadom úrokov z omeškania významná aj
výpoveď žalobkyne 2) v trestnom konaní, kde sama uviedla, že platila

zmluvné úroky a nie úroky z omeškania. Čo sa týka tvrdení žalobcov o postupe katastra, tieto považoval
žalovaný 2) za tvrdenia nesúvisiace s predmetom sporu. Žalovaný 2) napriek súhlasu so zamietnutím
žaloby nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, že v zmluve o pôžičke
nebol dohodnutý zmluvný úrok aj na obdobie po splatnosti pôžičky, keď podľa neho
tento nárok vyplýva z textu zmluvy, podľa ktorého predstavuje splátka úroku alikvotnú časť z ročného

úroku vypočítanú z aktuálne dlžnej sumy a pripadajúcu na príslušný mesiac. K otázke prípustnosti
súbehu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania žalovaný 2) uviedol, že rozhodovacia prax považuje
za rozhodujúci obsah dohody zmluvných strán a prípustnosť dohody účastníkov zmluvy platiť úroky
zúveruaždoúplnéhovráteniaposkytnutýchpeňazíkonštantnepripúšťa(napr.NSČR33Odo/657/2005,
NS ČR 33Cdo/1401/2014). Uvedený záver vychádza z odlišnej funkcie úrokov a úrokov z omeškania
a úroku z omeškania nenahrádzajú po splatnosti dlhu dohodnuté úroky (KS BB 17Co 26/2017). Napokon

žalovaný 2) poukázal na nesprávne uplatnený petit, keďže požiadavka na určenie, že záložné právo
zaniklo, alternatívne, že pohľadávka zanikla, smeruje do minulosti, čo je podľa žalovaným citovanej
judikatúry neprípustné.

7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v zmysle ust. § 378 CSP a nasl. s nariadením odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v zostávajúcej časti, t. j. voči žalovanému 2) zmeniť podľa § 388 CSP.

8.Odvolacísúdsavprvomradezaoberalotázkouprocesnejprípustnostipodanejžaloby,akojunamietal
žalovaný 2) a túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa

podanou žalobou v konečnom dôsledku domáhali výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností,
ktoré záložné právo zaťažovalo ich nehnuteľnosti a vzniklo pre zabezpečenie pôžičky
poskytnutej pôvodne žalovaným 1) žalobkyni 2). Výmazu záložného práva sa domáhali, tvrdiac zánik
dlhu splnením. Uplatnený petit tomuto obsahu žaloby nie úplne presne zodpovedal, o čom odvolací súd
žalobcov poučil. Toto poučenie považoval dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí za prípustné.

Na to žalobcovia petit žaloby upresnili a formulovali ho tak, že žiadali určiť, že nimi špecifikované záložné
právo, tak ako je zapísané ako ťarcha na liste vlastníctve, neexistuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že
týmto upresnením petitu nedošlo k zmene žaloby, pretože tá svojím obsahom práve k neexistencii
záložného práva smerovala. Vzhľadom na to nebola námietka žalovaného 2) o procesnej neprípustnosti
uplatneného petitu žaloby opodstatnená a odvolací súd rozhodoval o žalobe s upresneným petitom

zodpovedajúcim jej obsahu.

9. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami je nesporný obsah zmluvy o pôžičke, vrátane jej dodatku,
na poskytnutie sumy 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) dňa 18.04.2005 plus následne poskytnutých
270.000,- Sk dňa 30.05.2005. Splatnosť bola pôvodne dohodnutá na deň 18.04.2006 a dodatkom

predĺžená do 18.04.2007. Úrok z pôžičky bol v zmluve dohodnutý tak, že: „Pôžička bude úročená ročným
9%úrokom.Veriteľ(správnemalobyťdlžník–pozn.odvolaciehosúdu)budeúroksplácaťvpravidelných
mesačných splátkach vždy k 15. v príslušnom mesiaci na účet
veriteľa. Splátka úroku predstavuje alikvotnú čiastku z ročného úroku vypočítanú z aktuálne dlžnej sumy
a pripadajúcu na príslušný mesiac.“ Prvá splátka úroku vo výške 15.000,- Sk bola dohodnutá ako splatná

15.05.2005. Nesporný bol tiež rozsah zaplatenej celkovej sumy 120.262,37 eur, ako aj vyčíslená výška
úroku z omeškania 32.423,92 eur.

10. Spornou otázkou ostala výška dlžného kapitalizovaného úroku z pôžičky pre spor v právnej
otázke, či úrok patrí len za obdobie do splatnosti, alebo až do skutočného zaplatenia istiny. Z hľadiska

právneho posúdenia sa odvolací sú stotožňuje s názorom, že nárok na úrok ako odplatu za požičanie
peňazí môže veriteľovi patriť aj za obdobie po dohodnutej splatnosti pôžičky až do jej vrátenia, avšak
len v prípade, že zmluvné strany si nárok na úrok aj po splatnosti dohodnú. V takom
prípade má veriteľ nárok na úrok z pôžičky za celú dobu faktického užívania poskytnutých peňazí, a to
prípadne aj súčasne popri úroku z omeškania. Rozhodnutie NS ČR 33Odo 657/2005 je v tomto smere

pre podobnosť právnej úpravy skutočne plne použiteľné a odvolací súd sa s jeho závermi a dôvodmi
stotožňuje.11. Rozhodujúcim pre posúdenie uvedenej spornej otázky bol preto v tomto konaní obsah zmluvy
o pôžičke. Tá k otázke úroku stanovila, že: „Pôžička bude úročená ročným 9 % úrokom. Veriteľ (správne
malo byť dlžník – pozn. odvolacieho súdu) bude úrok splácať v pravidelných mesačných splátkach vždy

k 15. v príslušnom mesiaci na účet veriteľa. Splátka úroku predstavuje alikvotnú čiastku z ročného úroku
vypočítanú z aktuálne dlžnej sumy a pripadajúcu na príslušný mesiac.“ Podľa odvolacieho súdu nie je
uvedené dojednanie dohodou o nároku veriteľa na úrok z pôžičky aj za obdobie po jej splatnosti, teda do
faktického vrátenia poskytnutých peňazí. Uvedené z citovaného textu nevyplýva ani len nepriamo, ako
to tvrdí žalovaný 2) s poukazom na to, že úrok sa vypočíta vždy z aktuálnej výšky dlhu. Ako totiž vyplýva

z ďalšieho obsahu zmluvy o pôžičke zisteného aj súdom prvej inštancie, dlžník mohol požičanú sumu
splácať v splátkach podľa svojich možností tak, aby celá dlžná suma bola poukázaná veriteľovi do dňa
dohodnutej splatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda počítala s možnosťou postupného splácania
poskytnutej istiny ešte pred splatnosťou, s čím by bola spojená zmena výšky dlhu. Ak bol potom výpočet
výšky úroku dohodnutý z aktuálnej výšky dlhu, vzťahovalo by sa to práve na situáciu čiastočného
plnenia istiny pred splatnosťou pôžičky a zo slovného spojenia „aktuálna výška dlhu“ nemožno preto bez

ďalšieho dovodzovať, že sa vzťahuje na obdobie po splatnosti. Uvedené preto nepreukazuje existenciu
dohody o nároku na úrok z pôžičky aj po splatnosti a existencia takéhoto obsahu
dohody účastníkov zmluvy o pôžičky v konaní preukázaná nebola. Na uvedenom závere nič nemení ani
vyjadrenie žalovanej 2) v trestnom konaní, pretože domnienka dlžníka, čo predstavuje jeho plnenie, nie
je spôsobilá tvoriť obsah dohody. Ten bol v danom prípade jednoznačne taký, že nárok na úrok z pôžičky

po jej splatnosti neobsahoval.

12. Vzhľadom na to bolo zrejmé, že veriteľovi z pôžičky patril v danom prípade úrok z pôžičky 9 %
p.a. zo sumy 66.387,84 eur za obdobie 18.04.2005 – 29.05.2005, t. j. 687,52 eur a zo sumy 75.350.20
eur za obdobie 30.05.2005 – 18.04.2007, t. j. 12.801,27 eur. Celkom teda úrok z pôžičky predstavoval

13.488,79 eur.

13. Na dlh z pôžičky tak malo byť zaplatené 75.350,20 eur na istinu, 32.423,92 eur na úrok z omeškania
(nesporné tvrdenie strán sporu) a 13.488,79 eur na úrok ako odplatu za poskytnutie peňazí. Spolu tak
malo byť na dlh z pôžičky uhradené 121.262,91 eur. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplývalo, že

zaplatených je 120.262,37 eur.

14. Čo sa týka ďalších pre vec významných skutkových zistení, tie boli v predchádzajúcom konaní
odvolacieho súdu získané po tom, ako došlo zo strany odvolacieho súdu k porušeniu procesných
predpisov, pre ktoré dovolací súd skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Vzhľadom na to odvolací

súd pri novom prejednaní veci k takto zisteným skutkovým východiskám prihliadať bez ďalšieho
opätovne nemohol. Ako bolo uvedené, dovolací súd vytýkal vo svojom zrušujúcom rozhodnutí postup
odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 28.10.2021 spočívajúci v tom, že odvolací súd po dokazovaní
odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozsudku, hoci na to neboli splnené podmienky
podľa§183CSPasúčasneprezentovalpoučenieporušujúceprávonaspravodlivýproces.Vzhľadomna

uvedené pochybenia pri pojednávaní dňa 28.10.2021 nebolo podľa odvolacieho súdu možné po zrušení
veciprihliadaťnaúkonyodvolaciehosúduvzišlézuvedenéhonesprávnehoprocesnéhopostupu,akoani
naúkonystránsporunatentonesprávnyprocesnýpostupnadväzujúce.Pretopovažovalodvolacísúdza
potrebné pojednávanie v časti dotknutej vytýkanými nedostatkami zopakovať. Urobil tak pojednávaním
nariadeným na deň 30.10.2025, na ktorom nadviazal na konštatovanie skutkového zistenia

existencie dlhu vo výške 1.000,54 eur, oboznámeného na pojednávaní dňa 28.10.2021, keďže
voči postupu (dokazovaniu) odvolacieho súdu až do tohto procesného štádia neboli
zo strany dovolacieho súdu konštatované žiadne výhrady.

15. Žalovaný 2), ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie odvolacieho súdu, nariadené na

30.10.2025, nedostavil, neprítomnosť ospravedlnil písomne a pojednávanie odročiť nežiadal. Odvolací
súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaného 2) a jeho zástupcu. S poukazom na dôvody zrušenia
predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu mal žalovaný 2) za to, že vo veci nie je možné
vychádzať z dôkazov, ktoré boli zadovážené na základe neprípustného poučenia
odvolacieho súdu a aj po vrátení veci a ďalšom konaní navrhoval žalobu zamietnuť.

16. Žalobcovia na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 30.10.2025 prezentovali tvrdenie o
ďalšej platbe žalobkyne 2) na úhradu zabezpečeného dlhu v prospech žalovaného 2), a to
vo výške 1.000,54 eur. Tvrdili tiež zaplatenie sumy 1.000,54 eur v prospech pôvodného veriteľa B. J. P..
Uvedené tvrdenia žalobcovia preukazovali potvrdením o transakcii zo dňa 04.11.2021a potvrdením o transakcii zo dňa 15.11.2021, ktoré žalobcovia predložili na pojednávaní odvolacieho
súdu dňa 30.10.2025 a žiadali ich oboznámiť ako dôkaz.

17. Odvolací súd sa nestotožnil so žalovaným 2), že po zrušení veci dovolacím súdom nebolo možné
prihliadať na tvrdenia a dôkazy žalobcov o ďalšej platbe na dlh zabezpečený sporným záložným právom.
Ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd neprihliadal na tie svoje procesné úkony, ktoré boli dôvodom
zrušenia jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom, ako ani na úkony strán sporu, na tieto
vytýkané úkony odvolacieho súdu nadväzujúce. V časti dotknutej vytýkanými vadami vykonal odvolací

súd odvolacie konanie vrátane pojednávania nanovo, a keďže žalobcovia svoje tvrdenia o úhrade dlhu,
ako aj dôkazné návrhy k nim prezentovali v takto nanovo a riadne vykonanom odvolacom konaní,
považoval ich odvolací súd za prípustné prostriedky procesného útoku. Odvolací súd nenachádza
dôvod (samozrejme za dodržania prípustnosti novôt v zmysle ust. § 366 CSP), pre ktorý by po zrušení
veci dovolacím súdom a jej vrátení na ďalšie konanie mala byť strana sporu vylúčená z uplatňovania
prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ak odvolací súd v ďalšom konaní po zrušení

veci postupoval tak, že sa viac nedopustil procesných pochybení vytýkaných v zrušujúcom rozhodnutí
dovolacieho súdu. Ani zo zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu nevyplýva, že by žalobcovia
mali byť v ďalšom konaní po zrušení veci akokoľvek vylúčení z možnosti uplatňovania prostriedkov
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré zákon v odvolacom konaní pripúšťa.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd pri opätovnom prejednaní veci prihliadal na
tvrdenia žalobcov a ich dôkazné návrhy prezentované ich podaním, doručeným odvolaciemu súdu
30.10.2025 a oboznámeným na pojednávaní dňa 30.10.2025. Z potvrdenia o transakcii zo dňa
04.11.2021 tak mal odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa 2) v tento deň uhradila na účet B.
J. P. (pôvodného žalovaného 1/) sumu 1.000,54 eur s tým, že transakcia

mala ako účel uvedené „nezaplatená časť dlhu na pôžičku zo dňa 18.04.2005“. Z potvrdenia o transakcii
zo dňa 15.11.2021 mal odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa 2) v tento deň uhradila na účet
spoločnosti NOBA – SMOKER, s.r.o. (žalovaného 2/) sumu 1.000,54 eur s tým, že transakcia mala ako
účel uvedené „zaplatenie časti dlhu na pôžičku zo dňa 18.04.2005“. Oba tieto dôkazy
považoval odvolací súd za prípustné v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP, pretože preukazujú skutočnosti,

ku ktorým došlo až v priebehu odvolacieho konania, a preto ich žalobcovia nemohli uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd oboznámil tiež list vlastníctva č. XX pre k.ú. G., vyhotovený
ku dňu 29.10.2025, z ktorého vyplýva, že na nehnuteľnostiach žalobcov naďalej viazne ťarcha v podobe
záložného práva v prospech žalovaného 2), ktoré záložné právo zabezpečuje pohľadávku z pôžičky
poskytnutej pôvodným žalovaným 1) žalobkyni 2) na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.04.2005.

Neexistenciu tohto záložného práva žiadajú žalobcovia určiť.

19. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného nanovo a na základe nových dôkazných návrhov
predložených žalobcami až po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, bol
neuhradenýzvyšokdlhuzpôžičkyzabezpečenejspornýmzáložnýmprávomuhradený. Zaplateniesumy

1.000,54 eur preukázali žalobcovia potvrdením o transakcii zo dňa 04.11.2021 v prospech žalovaného
1) a potvrdením o transakcii zo dňa 15.11.2021 v prospech žalovaného 2).

20. Vzhľadom na platbu tak pôvodnému veriteľovi (pôvodnému žalovanému 1) ako postupcovi), ako
aj postupníkovi (žalovanému 2/), vykonanú takto duplicitne podľa tvrdení žalobcov z dôvodu právnej

istoty, bol dlh žalobkyne z pôžičky jednoznačne splnený a splnením v celom rozsahu zanikol. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že veriteľom bol v čase splnenia žalovaný 2), súčasne zapísaný v katastri
nehnuteľností ako záložný veriteľ. Pohľadávku pôvodného veriteľa (žalovaného 1/) nadobudol žalovaný
2) a stal sa záložným veriteľom na základe postúpenia tvrdeného žalovanými, ktoré tvrdenie
nebolo v konaní sporné.

21. V dôsledku splnenia dlhu zanikla zabezpečená pohľadávka a zaniklo aj záložné právo zapísané
v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného 2) (§ 151md ods. 1 písm. a) OZ). Vzhľadom na zánik
záložného práva toto v čase rozhodnutia súdu neexistovalo, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil, žalobe voči žalovanému 2) vyhovel a neexistenciu záložného práva určil tak, ako je uvedené

vo výroku.

22.Pozrušujúcomrozhodnutídovolaciehosúdubolopotrebnérozhodnúťnanovootrováchkonania,ako
aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Avšak len vo vzťahu voči žalovanému 2), pretoževočižalovanému1)jevecprávoplatneskončená,vrátanerozhodnutiaonárokunanáhradutrovkonania.
Odvolací súd rozhodol s odkazom na doktrinálny výklad uvedeného ustanovenia (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :

C.H.Beck, 2016, str. 1445), podľa ktorého... „odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
rozhodne opäť o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a to vrátane nároku na náhradu trov
dovolacieho konania. Tento nárok bude tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd
rozhodovať jedným výrokom“.

23. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd jedným výrokom o nároku na náhradu trov konania
(prvoinštančného i odvolacích (17Co/185/2019 aj 17Co/98/2024)), ako aj o nároku na náhradu trov
dovolacieho konania podľa § 396 ods. 2 CSP, § 453 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Za východisko rozhodnutia považoval úspech strán vo veci. Nie teda
úspech v jednotlivých fázach konania, čo by v zmysle citovaného komentára ani neprichádzalo do úvahy,
ale úspech v meritórnom výsledku sporu. V konaní boli žalobcovia voči žalovanému 2) plne úspešní

a patrí im preto voči nemu nárok na náhradu trov konania, vrátane oboch odvolacích, ako aj dovolacieho
konania, v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).